Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 8. júna 2011 - Štrasburg

7. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Odporúčanie do druhého čítania: Saïd El Khadraoui (A7-0171/2011)

  Guido Milana (S&D). – (IT) Chcel by som vyjadriť celkovú spokojnosť v súvislosti s prijatím správy pána El Khadraouiho.

Som presvedčený, že správa predstavuje krok vpred v oblasti ochrany spotrebiteľa a životného prostredia, aj pokiaľ ide o stanoviská jednotlivých členských štátov, ktoré sa niekedy sťažujú na omeškania. V podstate si myslím, že prijatím tohto opatrenia Európa preukázala, že má náskok pred mnohými členskými štátmi, ktoré budú musieť túto situáciu zjavne v krátkom čase riešiť.

Pochádzam z krajiny, ktorej vláda svoj záujem o túto smernicu prejavila pomerne neskoro. Dúfam preto, že rozhodnutie Parlamentu bude prínosné a zapôsobí ako podnet, aby sa v pomerne blízkej budúcnosti výrazne zlepšil postoj k tejto otázke a aby jej venovalo oveľa viac pozornosti.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Zásada, podľa ktorej platí znečisťovateľ, je nepochybne nevyhnutná na riešenie environmentálnych problémov, ktoré zhoršuje európsky priemyselný rozvoj. Nie vždy je však správne útočiť na jednu skupinu; musíme obhajovať aj zásadu, podľa ktorej by náklady nemali znášať iba cestní nákladní dopravcovia, ale aj tie európske subjekty, ktoré neinvestujú dostatok energie do podpory alternatívneho dopravného systému.

Európa má ešte stále príliš malý počet programov na reštrukturalizáciu odvetvia dopravy a jeho prechod k ekologickejším riešeniam s malým dosahom na životné prostredie a v rámci Európy takisto neexistuje dostatok zdrojov na zvýšenie účinnosti a zlepšenie plnenia cieľov v oblasti životného prostredia. Musíme si preto znovu pripomenúť, že nemôžeme znižovať objem dopravy, pretože množstvo ciest a rozsah nákladnej dopravy je, naopak, potrebné rozšíriť. Cestní nákladní dopravcovia preto nemôžu byť jedinými, ktorí zaplatia za ekologické problémy spôsobené ostatnými.

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Pánovi spravodajcovi, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a zjavne aj Parlamentu ako celku treba zablahoželať k tomuto vynikajúcemu právnemu predpisu. Je to výsledok kompromisov, ktoré si získali ochotnú podporu. Domnievam sa, že má mimoriadny význam, aby sme sa pri diskusiách o zmene klímy a udržateľnom rozvoji zmieňovali aj o ťažkej nákladnej doprave. Týmto spôsobom môžeme verejnosti ukázať, že sa skutočne zaujímame o to, aké problémy spôsobujú emisie z ťažkej nákladnej dopravy predovšetkým počas dopravnej špičky a na preťažených cestách.

V záujme dosiahnutia kompromisu som v tomto prípade súhlasil s tým, že peniaze, ktoré sa účtujú za ťažkú nákladnú dopravu, možno vynakladať na železničnú alebo námornú dopravu. Môže to byť dosiahnuteľné v niektorých prípadoch, dúfam však, že keď sa tieto rozhodnutia vykonajú na vnútroštátnej úrovni, pochopíme, že náklady znáša ťažká nákladná doprava. Tieto finančné prostriedky by sa mohli použiť na zdokonalenie, opravu a výstavbu ciest a týmto spôsobom by boli prínosné pre ťažkú nákladnú dopravu.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – V súvislosti s prepravou ťažkých nákladných vozidiel ide vzhľadom na Írsko o dosť závažnú problematiku. Nachádzame sa na okraji Európy a máme dva mosty ponad more, ktoré nás spájajú s európskou pevninou a na ktoré sa majú vzťahovať všetky tieto dodatočné poplatky za používanie ciest a znečisťovanie. Od írskeho združenia vývozcov mám informáciu, že v prípade nákladnej dopravy z Írska, ktoré je výrazne závislé od tohto typu nákladnej dopravy a rovnako veľký význam má preň vývoz, by to znamenalo zvýšenie nákladov o 150 EUR na jednu cestu alebo o 300 EUR v prípade obojsmernej cesty. Tým sa zníži naša konkurencieschopnosť.

Som presvedčený, že Komisia a Rada musia túto otázku preskúmať a musia brať ohľad na okrajové regióny. Nejde o významnú otázku pre členské štáty na európskej pevnine, ide však rozhodne o dôležitú problematiku pre Írsko a ďalšie okrajové krajiny.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Chcel by som veľmi jasne povedať, že odporúčania, ktoré dnes Parlament prijal, budú za súčasných podmienok v Poľsku pomerne komplikované. Tieto odporúčania povedú k zvýšeniu nákladov na dopravu a situácia nákladných dopravcov so staršími vozidlami sa zjavne zhorší. Treba však uvítať, že dostupné dodatočné financovanie bude určené na investície do udržateľnej dopravy, a predovšetkým to, že bude možné budovať vysokorýchlostné železničné spojenia a vodné dopravné cesty. Chcel by som sa však pripojiť k predchádzajúcim rečníkom, ktorí uviedli, že tieto odporúčania majú rovnako negatívne, ako aj pozitívne stránky. Prinesú tiež celý rad komplikácií pre veľký počet nákladných dopravcov v našej krajine.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Mám dve pripomienky k takzvanému systému Eurovignette. Na jednej strane by som uprednostnil jasnú formuláciu, podľa ktorej by sa takto vyzbierané finančné prostriedky skutočne použili na výstavbu ciest.

Moja druhá pripomienka sa týka toho, že predpokladám, že členské štáty budú dodržiavať ustanovenie, podľa ktorého môžu krajiny z uplatňovania smernice o nákladoch na infraštruktúru vylúčiť malé komerčné vozidlá s hmotnosťou od 3,5 tony do 12 ton. Veľa stredných podnikov napokon využíva vozidlá v rozsahu od 3,5 tony do 12 ton. Väčšina týchto podnikov nebude schopná znášať vyššie náklady. Takéto podniky sú často pilierom pracovných príležitostí a podnikania v našich vidieckych oblastiach.

  Jim Higgins (PPE). – Návrh smernice Eurovignette je dobre mienený. Tento návrh má mnohé chvályhodné stránky. Veľmi chvályhodný je cieľ znížiť emisie uhlíka pochádzajúce z dopravných prostriedkov; veľmi chvályhodný je cieľ znížiť kongesciu spôsobenú ťažkými nákladnými vozidlami a veľmi chvályhodný je cieľ investovať 15 % mýtnych poplatkov do infraštruktúry.

Bol by som rád podporil toto konkrétne opatrenie, musel som však hlasovať proti nemu, pretože − ako už povedal môj kolega Pat the Cope Gallagher − írske hospodárstvo je do veľkej miery závislé od vývozu. Ak by sa v našej krajine prijali opatrenia obsiahnuté v smernici Eurovignette, malo by to ničivé následky. Akékoľvek dodatočné poplatky uložené írskym nákladným dopravcom by mali závažný negatívny vplyv na náš vývoz. Domnievam sa, že mám podporu Španielov, Portugalčanov a aj Talianov. Sme okrajovými štátmi. Sme úplne závislí od svojich medzinárodných trhov. Vysoká cena nafty dostala nákladných dopravcov na pokraj krachu. Bohužiaľ, musel som hlasovať proti tomuto opatreniu.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Dnešné hlasovanie predstavuje výrazný krok vpred pri zavádzaní zásady, podľa ktorej platí znečisťovateľ. Platí to aj pre odvetvie cestnej nákladnej dopravy, ktorá výraznou mierou prispieva k znečisťovaniu ovzdušia a škodlivému hluku. Napriek kritike odvetvových organizácií si myslím, že stanovisko Rady je najvhodnejším kompromisom, ktorý je práve teraz k dispozícii, hoci dúfam, že v budúcnosti bude možné dosiahnuť zlepšenie.

Hlasoval som za. Musím však podotknúť, že musíme nájsť lepšie spôsoby využívania príjmov a členským štátom musíme uložiť povinnosť investovať tieto prostriedky do zdokonalenia transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a infraštruktúry v záujme zníženia znečistenia. Jedine týmto spôsobom budeme môcť v budúcnosti skonštatovať, že dnešné rozhodnutie prinieslo pozitívne výsledky.

Správa: Jo Leinen (A7-0330/2011)

  Antonello Antinoro (PPE). – (IT) Politika v oblasti ochrany životného prostredia a udržateľnosti získala vďaka Amsterdamskej zmluve väčší význam a pozornosť sa sústredila na integráciu hospodárskej a environmentálnej politiky, ako aj na zavedenie environmentálnych hľadísk do ďalších oblastí politiky.

Medzi kľúčové oblasti patrí zmena klímy, udržateľná doprava, príroda a biodiverzita, zdravie a životné prostredie, využívanie prírodných zdrojov a odpadové hospodárstvo, ako aj medzinárodný rozmer udržateľného rozvoja. Rada vo svojich záveroch z júna 2006 vyzvala Úniu a jej členské štáty, aby rozšírili národné účty o zásadné aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Národné účty musia preto zahŕňať integrované hospodárske a environmentálne súvahy s údajmi, ktoré sú navzájom v plnom súlade.

Hlasoval som za tento návrh nariadenia, pretože prináša nové formy využívania údajov z národných účtov, environmentálnych štatistík a ďalších štatistických oblastí.

  Horst Schnellhardt (PPE). – (DE) Hlasoval som za správu pána Leinena, pretože som presvedčený, že zaznamenávaním týchto údajov v rozličných krajinách sa dozvieme oveľa viac o situácii v týchto krajinách. Rozhodol som sa však znova vystúpiť, pretože niekoľko rečníkov počas tejto rozpravy uviedlo, že by sme sa mali zaoberať iba týmito účtami a vôbec nezohľadňovať HDP.

Chcel by som vás presvedčiť o opaku. Ide o mimoriadne nebezpečný vývoj. Hrubý domáci produkt je indikátorom hospodárskeho vývoja a prosperity. Ak ho chceme prestať určovať a pri meraniach chceme používať iba sociálne a environmentálne kritériá, čaká nás neodvratná katastrofa. Všetky tieto kritériá môžu byť preto iba doplnkom údajov o HDP. Naše analýzy sa musia sústreďovať na HDP, ako sa dohodlo v správe pani Rosbachovej. Som presvedčený, že tento prístup by sa mal uplatňovať aj v tomto prípade. Ešte raz by som to chcel zdôrazniť.

Správa: Carlos Coelho (A7-0185/2011).

  Jens Rohde (ALDE). – Pán predsedajúci, prepáčte, mohli by ste mi povedať, o ktorej téme teraz vedieme rozpravu? Nezachytil som to.

(Predsedajúci: „O správe pána Coelha.“)

Acquis v Rumunsku a Bulharsku? Ďakujem.

(DA) Dnes sme v Parlamente hlasovaním prijali rozhodnutie, ktorým uznávame pripravenosť Rumunska a Bulharska na pristúpenie k schengenskej spolupráci. Nepochybujem o tom, že čisto technické aspekty sú vyriešené a že krajiny v záujme dosiahnutia pripravenosti na pristúpenie vykonali obrovské množstvo práce. Myslím si však, že existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré by sme mali brať vážne obavy, ktoré európski občania pociťujú z dôvodu rastúcej miery korupcie v mnohých členských štátoch a z dôvodu nárastu cezhraničnej kriminality. Preto predtým, ako prikročíme k rozširovaniu schengenského priestoru, by sme túto situáciu mali využiť na posilnenie policajnej spolupráce a nášho boja proti korupcii. Nejde o otázku kritiky namierenej proti týmto dvom krajinám, ale o to, využiť príležitosť a ešte pred rozšírením Schengenu v mene občanov, ktorí sú svedkami nárastu zločinnosti, požadovať určité dôležité odpovede.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis pri svojom vstupe do Európskej únie v roku 2007, v dôsledku čiastočného uplatňovania opatrení obsiahnutých v acquis však obe krajiny naďalej vykonávajú hraničné kontroly. Ako ukázali dôkladné hodnotenia a návštevy uskutočnené skupinami odborníkov, napriek tomu, že tieto dve krajiny preukázali značnú angažovanosť a dosiahli zrejmý pokrok pri vykonávaní acquis, naďalej pretrvávajú určité nedostatky, napríklad v oblasti vybavenia, vykonávania hraničných kontrol a školení.

Prikláňame sa k potvrdeniu svojej podpory, ktorej cieľom je, aby tieto krajiny boli plne viazané dohodou, hoci sme presvedčení, že je nevyhnutné, aby nás dané krajiny do šiestich mesiacov písomne informovali o vykonaní dodatočných opatrení na odstránenie týchto nedostatkov. Skutočne nemôžeme prehliadať skutočnosť, že oblasť Bulharsko – Turecko – Grécko je pre hraničnú politiku Únie jedným z najcitlivejších regiónov, pokiaľ ide o nezákonné prisťahovalectvo, a túto skutočnosť musíme brať do úvahy.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Najdôležitejšia časť tejto veľmi dobre pripravenej správy od pána Coelha sa nachádza na konci. Je tam veľmi jasná zmienka o nebezpečenstve vlny vysťahovalectva, ktorá by mohla Európu zaplaviť migrantmi z Turecka a − prostredníctvom Turecka − z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky.

Pred štvrťstoročím bola Európa pred takýmito vlnami vysťahovalectva uchránená z dvoch dôvodov: železná opona a totalitné režimy v severnej Afrike. Oba totalitné systémy udržiavali svojich občanov v područí a bolo pravdepodobnejšie, že im neumožnia opustiť krajinu, ako to, že im to dovolia. Tieto prekážky však dnes neexistujú.

Preto som hlasoval za túto správu. Vítam skutočnosť, že pán Coelho sa zmienil o význame tlaku, ktorý vlna vysťahovalectva z Turecka predstavuje pre Bulharsko a Grécko. Chcel by som však povedať, že nebude stačiť, ak tieto vyhlásenia zostanú iba na papieri. Potrebné sú prostriedky a programy, ktoré sa použijú na ochranu Únie pred touto vlnou vysťahovalectva.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Je očividne veľmi dôležité, aby sa v Európskej únii mohli uplatňovať rovnaké zásady v prípade všetkých členských štátov Únie. V tomto ohľade je Schengenská dohoda krokom vpred smerom k dosiahnutiu takejto úzkej spolupráce, to znamená k voľnejšiemu pohybu, ale zjavne musíme mať na pamäti, že voľný pohyb musí zahŕňať aj určitý zmysel pre zodpovednosť. Teraz musíme dúfať, že po vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru sa budú skutočne riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú na ich hraniciach, a že sa tam presunú primerané prostriedky, ktorými sa zabezpečí predchádzanie tomuto druhu nezákonnej migrácie a ďalším nepriaznivým javom.

Prirodzene, v tejto situácii ide v zásade o to, že v Európskej únii nemôže existovať dvojúrovňový systém: na všetkých sa musia vzťahovať rovnaké pravidlá. Týmto spôsobom môžeme zabezpečiť aj to, aby sa v týchto krajinách využívali rovnaké možnosti ako v ostatných krajinách. Sú potrebné prostriedky, pretože poznáme problémy a riziká, ktoré sa v týchto krajinách vyskytujú.

  Roger Helmer (ECR). – Ako dobre viete, ako britskí konzervatívci zvyčajne zastávame taký postoj, že sa zdržiavame hlasovania o otázkach súvisiacich s eurom alebo so Schengenom, pretože sa nás ani jedno z toho netýka, a preto to asi nie je naša vec. V tomto prípade som však presvedčený, že to naša vec je, pretože vieme, že Bulharsko a Rumunsku majú vážne problémy s kriminalitou a korupciou, a neverím, že ich hraničné kontroly sú rovnako dobré ako v ostatných krajinách Schengenu.

Stanú sa preto tranzitnou krajinou pre nezákonných prisťahovalcov prichádzajúcich do Európskej únie, ktorí by potom v rámci schengenského priestoru mohli slobodne pricestovať do Calais. Následkom toho by nepochybne došlo k zvýšeniu miery nezákonného prisťahovalectva do Spojeného kráľovstva. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

Správa: Jean-Pierre Audy (A7-0160/2011)

  Francesco De Angelis (S&D). – (IT) Správa o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu má mimoriadny význam.

Za túto správu som hlasoval zo štyroch pre mňa rozhodujúcich dôvodov: 1.) zjednodušenie a zefektívnenie postupov s cieľom zjednodušiť prístup k financovaniu, 2.) účasť malých a stredných podnikov, ktoré majú zásadný význam pre rast a zamestnanosť, 3.) inovácie pre konkurencieschopné odvetvie výroby, ktoré dokáže čeliť problémom súvisiacim s trhovým hospodárstvom a 4.) finančný nástroj s rozdelením rizika, ktorý dosiaľ priniesol veľmi dobré výsledky.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že trojuholník pozostávajúci z vedomostí, vzdelávania a výskumu – o ktorý sa opiera budúcnosť politiky súdržnosti – možno v Európe skonsolidovať iba prostredníctvom pevného záväzku v oblasti výskumu.

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) V Parlamente existuje široký konsenzus týkajúci sa potreby reformy nášho výskumného programu. Predsa len však musím vyjadriť ľútosť nad tým, že Komisia bola pri svojom priebežnom hodnotení taká nekonkrétna a neambiciózna. Naozaj by ho bolo možné oveľa zlepšiť a oveľa viac by sa dalo urobiť okamžite. Komisia by mohla obmedziť lehoty na predkladanie žiadostí, zabezpečiť finančné prostriedky na demonštračné nástroje a namiesto vymýšľania vlastných účtovných štandardov by mohla používať štandardy medzinárodné. Toto všetko vytvára zbytočnú byrokraciu, ktorá odrádza priemysel. Európe to bráni v tom, aby od nápadov prešla k účtovaniu. V budúcnosti musíme preto obmedziť chaotickú spleť programov a množstvo byrokracie a musíme sa sústrediť na hlavné problémy: zmenu klímy, energiu a potraviny – stručne povedané, musíme náš výskum využiť na tvorbu pracovných miest. Parlament dnes ukázal, že má vôľu dokázať to. Teraz je v rukách Komisie, aby nám ukázala cestu.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Výskum a inovácie zohrávajú ústrednú úlohu v oblasti rozvoja a konkurencieschopnosti Európskej únie a majú rozhodujúci význam z hľadiska dosahovania cieľov stanovených v stratégii Európa 2020. Ako ukazuje správa, o ktorej sme dnes hlasovali, siedmy rámcový program je hlavným nástrojom financovania výskumu v Európe. Pretrváva však veľa problémov, ktoré malým a stredným podnikom spôsobuje nadmerná miera byrokracie.

Parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 požiadal Komisiu, aby do súčasného riadenia siedmeho rámcového programu zaviedla opatrenia na procesné, administratívne a finančné zjednodušenie, ale tieto opatrenia doteraz neboli vyriešené. Vyzývam Komisiu, aby vzala na vedomie pripomienky Parlamentu a určila riešenia, ktoré by malým a stredným podnikom zjednodušili prístup k siedmemu a ôsmemu výskumnému programu.

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Tiež som s potešením hlasoval za túto správu a svojmu kolegovi pánovi Audymu ďakujem za to, že vykonal takú kvalitnú prácu. Chcel by som sa zmieniť o dvoch veciach. Financovanie je mimoriadne dôležité a mohlo by byť trochu ambicióznejšie, keďže v správe sa uvádza, že táto úroveň je dôveryhodná a potrebná. Ak chceme v Európe dosiahnuť nevyhnutný rast, musíme zvýšiť financovanie.

Pred časom som si vypočul fínsku výskumnú skupinu, ktorej financovanie pochádzalo z tohto programu. Skupina sa venuje výskumu buniek, pričom títo vedci majú na dosah prelomový objav, ktorý by im dokonca umožnil vyvinúť liek na rakovinu. Nemali však žiadne informácie o tom, či bude financovanie pokračovať. Sú celkom bezradní. Toto financovanie by podľa môjho názoru malo pokračovať a malo by byť dostatočné.

Ďalším problémom, o ktorom zjavne dostávame spätnú väzbu, je fakt, že veľká časť pracovného času sa vynakladá na byrokratické úkony. Treba to obmedziť, aby sa dala správne určovať priorita záležitostí.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Som rada, že dnes vedieme rozpravu o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu. Mnohé z bodov zmienených v dokumente sú veľmi pravdivé, predovšetkým pokiaľ ide o mladých výskumníkov a aktívnejšiu účasť priemyslu na projektoch v rámci rámcového programu. Dokument vyjadruje znepokojenie v súvislosti s pomerne nízkou mierou účasti určitých členských štátov. Chcela by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že na to existujú objektívne dôvody. V súčasnosti platné systémy financovania sú v istom zmysle priaznivejšie naklonené starým členským štátom Európskej únie. Odrážajú to aj číselné údaje. Výška financovania, ktorú získa účastník projektu z jedného z nových členských štátov, je polovičná oproti výške, ktorú by získal účastník zo starých členských štátov. Dôsledkom tejto situácie je vytváranie priepasti v rámci Spoločenstva a vylúčenie nových členských štátov. Som pevne presvedčená, že je to nesprávne. Domnievam sa preto, že je potrebné prehodnotiť systémy financovania a počas ôsmeho rámcového programu sa usilovať o to, aby už neexistovala nerovnosť ani diskriminácia a aby sme tak mohli úspešne riešiť náročné problémy zmienené v stratégii Európa 2020.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Súčasný siedmy rámcový program zabezpečuje, aby Európska únia mohla svoju politiku v oblasti výskumu pozdvihnúť na primeranú úroveň. Pri rozpočte prevyšujúcom 54 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 − 2013 môžeme tento program považovať za jeden z najvýznamnejších programov na podporu výskumu na svete. Musíme pripraviť priebežné hodnotenie na základe konkrétnych údajov, aby siedmy rámcový program i naďalej vyhovoval európskym podmienkam. Som presvedčený, že proces zjednodušenia je tou najdôležitejšou stránkou, na ktorú môžeme pri priebežnom hodnotení poukázať. Skúsenosti tiež ukazujú, že zložitosť a komplikovanosť administratívnych postupov je jedným z najväčších problémov našich výskumníkov. Ďalšou dôležitou vecou je zjednodušenie účasti malých a stredných podnikov na tomto programe. Bohužiaľ, napriek tomu, že v programoch sa podarilo dosiahnuť určité zlepšenie v súvislosti so spoluprácou, v tomto ohľade musíme vyvinúť ďalšie úsilie. S radosťou vítame zavedenie finančného nástroja s rozdelením rizika. Do konca siedmeho rámcového programu a v priebehu následných programov by sa tento nástroj mal naďalej využívať a mal by sa zvýšiť jeho objem. Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Hlasoval som proti správe pána Audyho. Nemôžem súhlasiť s dokumentom, ktorý blokuje projekt INDECT. Nesúhlasím s tvrdením, že projekt, ktorý sa realizuje na renomovanej Banskej a hutníckej akadémii v Krakove (AGH Krakov), porušuje Chartu základných práv. Koniec koncov, výskumným cieľom tohto projektu je splniť ciele stanovené v uzneseniach o boji proti pedofílii, predaju zbraní cez internet a boji proti obchodovaniu s narkotikami a obchodovaniu s ľuďmi, čo sú otázky, ktorým sme sa v tomto Parlamente veľakrát venovali. Ide o novátorský projekt, ktorý dosahuje vynikajúce výsledky pri odstraňovaní medzier v bezpečnostných systémoch členských štátov EÚ, najmä pokiaľ ide o internet. Týka sa osôb, ktoré porušujú zákon, a práve tieto osoby by sa mali najviac obávať jeho cieľov. Projekt navyše poskytuje dobrý základ pre vybudovanie integrovanej bezpečnostnej siete a zaistenie ochrany pred počítačovými útokmi. Rusko, Spojené štáty americké a Čína zaviedli podobné riešenia a tieto riešenia sme už niekoľko rokov netrpezlivo očakávali na úrovni EÚ. Nerozumiem preto, prečo sa blokuje financovanie celého projektu, a to o to viac, že ide o jediný projekt, ktorý správa pána Audyho takto vyzdvihuje.

  Anna Záborská (PPE). – (SK) Podporila som správu, ale stále zostáva znepokojenie nad financovaním výskumu na embryonálnych bunkách z verejných zdrojov. Podľa generálneho advokáta Európskeho súdneho dvora embryonálne bunky sú považované za ľudské embryo, teda za bytosť, z ktorej vzniká život. Tieto bunky, keďže predstavujú prvé štádium ľudského života, ktorým sa stanú, musia byť právne kvalifikované ako embryá, ktorých patentovateľnosť musí byť vylúčená. Na základe tohto konštatovania by mala Európska komisia ihneď zobrať do úvahy rozhodnutia a závery Európskeho súdneho dvora a prispôsobiť im svoju politiku financovania vedy a výskumu.

Návrh uznesenia (B7-0344/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Dnes sme dokončili hlasovanie o dlhej sérii textov dohôd o voľnom obchode. Parlament, našťastie, naďalej vcelku podporuje voľný obchod a platí to aj pre dohodu s Kanadou. Opakovane sa však vynára požiadavka na analýzy špecifické pre jednotlivé odvetvia. Hodnotenie vplyvu dohody EÚ − Kanada naznačuje jednoznačné výhody pre obe strany. Analýzy špecifické pre jednotlivé odvetvia predstavujú iba spôsob, ako hľadať dôvod na odmietnutie, pretože je pravda, že vždy budú víťazi aj porazení. Je našou povinnosťou, aby sme robili to, čo prospeje väčšine. Voľný obchod je najlepší pre spotrebiteľov, pretože zabezpečuje väčší výber a nižšie ceny. Najlepší je aj pre podniky, pretože rozširuje ich trh a vytvára rast a pracovné miesta. Voľný obchod je medzinárodná deľba práce, ktorá zabezpečuje, aby sme sa všetci venovali tomu, čo nám ide najlepšie, a súčasne všetkým ostatným umožňuje, aby robili to isté.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Samozrejme vítam každú obchodnú dohodu medzi dvoma krajinami alebo podnikmi, pretože ak sa svetový obchod správne riadi, môže pomôcť zlepšiť životnú úroveň a prispieť k pokroku.

Na druhej strane mám vždy obavy, že veľký počet dvojstranných dohôd povedie k tomu, že stratíme zo zreteľa celkový obraz a skončíme s roztriešteným súborom dohôd, ktorý komplikuje dosahovanie skutočnej dohody v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Dvojstranné dohody sú pre mňa vždy druhou najlepšou možnosťou. Tou skutočne najlepšou možnosťou by bolo pokračovať v obchodných rozhovoroch v kontexte rokovaní WTO a uzatvárať dohody, na ktoré svetový obchod čaká a ktoré celosvetové hospodárstvo zúfalo potrebuje.

Správa: Wolf Klinz (A7-0081/2011)

  Claudio Morganti (EFD). – (IT) Je nepopierateľné, že ratingové agentúry sústredili vo svojich rukách obrovskú a nekontrolovanú moc. Ich pôvodnou funkciou bolo poskytovanie cenných informácií investorom, postupom času sa ale premenili na zvrchovaných a nekontrolovateľných arbitrov medzinárodných finančných trhov.

Podľa môjho názoru je neprijateľné, aby podniky a dokonca členské štáty podliehali rozhodnutiam troch veľkých amerických spoločností, ktorých ratingy neboli vždy správne a v niektorých prípadoch naozaj viedli k ohromným omylom, ako napríklad v prípade aféry Lehman Brothers.

Treba preto privítať dohľad väčšieho rozsahu a dúfam, že nový európsky orgán bude schopný optimálne pôsobiť a bude mať skutočné právomoci na zasahovanie a v prípade potreby dokonca aj na ukladanie pokút. Tiež som presvedčený, že je dobrý nápad zaviesť zásadu občianskoprávnej zodpovednosti v prípadoch zrejmej nedbanlivosti. V tomto odvetví je potrebná väčšia konkurencieschopnosť; tento historicky daný oligopol musíme rozbiť a musíme sa snažiť zapojiť nové, nezávislé a eventuálne európske organizácie, ktoré by tak disponovali náležitou informovanosťou o hospodárskych súvislostiach a realite nášho kontinentu, ktorá sa úplne odlišuje od spôsobu myslenia v Spojených štátoch amerických.

Zo všetkých týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

Správa: Angelika Niebler (A7-0159/2011)

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Mám radosť z dokumentu o zaručení nezávislých posúdení vplyvu, ktorý bol dnes prijatý. Posúdenia vplyvu sú základom legislatívneho postupu. Domnievam sa, že účinná nezávislosť posúdení vplyvu sa musí stať všeobecnou zásadou, ktorá sa bude vzťahovať na všetky typy posúdení, predovšetkým na posúdenia vplyvu na životné prostredie. Záruka, že táto zásada sa bude uplatňovať, by sa mala začleniť aj do smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá sa bude pravdepodobne v blízkej budúcnosti revidovať. Som rada, že návrhy Výboru pre životné prostredie, ktorému som predložila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sa týkajú posúdení vplyvu na životné prostredie, ktoré majú skutočné rozhodujúci význam. Európska komisia musí tiež zohrávať aktívnejšiu úlohu pri obhajovaní záujmov Európskej únie a jej členských štátov v prípadoch, pri ktorých projekty realizované tretími krajinami môžu mať dosah na Európsku úniu alebo na jeden či niekoľko jej členských štátov. Som presvedčená, že tento dokument je krokom k zaisteniu bezpečnosti nás všetkých.

Správa: Richard Falbr (A7-0172/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Veľmi rád by som sa k tejto téme vyjadril, pretože som presvedčený, že je trochu absurdné, že tu určujeme ustanovenia o sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP). Je síce v poriadku, že sa podľa všetkého všetci dokážeme zhodnúť na uzatváraní dohôd o voľnom obchode a partnerstiev iba s krajinami, ktoré dodržiavajú ľudské práva. To je už vlastne obsiahnuté v zmluve. Domnievam sa však, že niektorí politici zabudli, čo skratka SZP znamená. Znamená sociálnu zodpovednosť podnikov. Ide teda o otázku, čo podniky robia na vlastnú päsť nad rámec dodržiavania právnych predpisov. Používa sa to ako konkurenčný parameter v podnikaní, čím sa vytvára motivácia pre samotné podniky, aby pokračovali v zlepšovaní tejto stránky svojho podnikania. Ak prikročíme k tomu, že túto stránku podnikania vezmeme a premeníme na politickú legislatívu, úplne odstránime tento konkurenčný parameter a to by bola – ak to tak smiem nazvať – čistá politická hlúposť.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vonkajší rozmer sociálnej politiky zahŕňa všetky činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v nečlenských štátoch. Hoci Lisabonská zmluva a aj stratégia Európa 2020 kládli nevídaný dôraz na sociálnu politiku, otázky konkurencieschopnosti a hospodárske faktory majú aj naďalej prednosť pred sociálnymi otázkami.

Je však čoraz jasnejšie, že sa musíme prestať sústreďovať výlučne na trhy a namiesto toho sa musíme z celostného hľadiska zaujímať o ľudí, to znamená, o ich ochranu, o ochranu práv pracovníkov a ochranu práva na prácu. Európska únia si musí stanoviť za dlhodobý cieľ schopnosť zabezpečiť, aby muži a ženy mali možnosť získať dôstojné a produktívne zamestnanie v slobodných, rovných, bezpečných a dôstojných podmienkach. V budúcnosti preto bude potrebné, aby Parlament a medzinárodné a európske odborové zväzy navzájom spolupracovali a k iniciatíve, o ktorej dnes hlasujeme, pripájali pozitívne a naliehavé odporúčania.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Podporil som túto správu, pretože európske obchodné podniky majú mimoriadne veľký význam v medzinárodnom obchode. Za každých okolností musíme konať v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodnými sociálnymi a pracovnými normami, a to dokonca aj v tretích krajinách.

Sociálna zodpovednosť podnikov je užitočná iba vtedy, ak sa uplatňuje dobrovoľne a ak majú spotrebitelia k dispozícii spoľahlivé a presné informácie o činnostiach spoločností, o pôvode výrobkov a podmienkach, za ktorých sa tovary vyrábajú a predávajú. Certifikáty, značky a štandardy sú pre spotrebiteľov dôležité a dobré meno a dobrá povesť priamo súvisia s úspechom danej spoločnosti. V ére sociálnych médií je ťažké utajiť informácie od spotrebiteľov, ktoré sa týkajú praktík spoločnosti v zahraničí.

Zodpovedné podnikanie je vždy pilierom konkurencieschopnosti a úspešného obchodovania. Aj Európska únia musí byť priekopníkom v oblasti podpory sociálnych noriem. Som presvedčený, že koncepcia zodpovednosti podnikov by mala byť začlenená do všetkých politických a obchodných dohôd EÚ.

  Anna Záborská (PPE). – (SK) Podporovať a presadzovať sociálnu zodpovednosť vo vonkajších vzťahoch môže byť zaujímavé dobrodružstvo. Mrzí ma, že v tejto sociálnej spravodlivosti my nejdeme v našich aktivitách až dokonca. Sociálna zodpovednosť musí byť sústredená na tých najchudobnejších, na tých na okraji spoločnosti, na tých, ktorí sú nekvalifikovaní a najviac vystavení manipulácii. Krátko povedané, tých, ktorí sú najvzdialenejší od trhu práce.

Francúzsky program učiť a pracovať spoločne, ktorý iniciovala organizácia ATD Quart Monde a francúzsky štát, predstavuje pekný príklad solidárneho podniku, ktorý chráni autentickú sociálnu zodpovednosť partnerstva s tými najznevýhodnenejšími pracujúcimi. Takto Únia môže prinášať skutočnú pridanú hodnotu v tejto politike.

Správa: Gay Mitchell (A7-0187/2011)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Rok 2011 ponúka strategickú príležitosť na vyvodenie záverov zo štyroch rokov uplatňovania nariadenia, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Od jeho nadobudnutia platnosti sa ako hlavný problém, ktorý sa vynoril, javili ťažkosti s chápaním alebo prijatím špecifickej úlohy rozvojovej spolupráce v kontexte vonkajšej činnosti Európskej únie.

Musíme preto objasniť to, že rozvojová pomoc je popri humanitárnej pomoci tou politickou oblasťou vonkajšej činnosti, ktorá nie je určená na to, aby slúžila záujmom EÚ, ale na to, aby obhajovala záujmy tých najopomínanejších a najzraniteľnejších ľudí na tejto planéte.

Dnešným hlasovaním vyzdvihneme potrebu samostatného nástroja rozvojovej spolupráce, ktorý sa zameriava konkrétne a výlučne na rozvojové krajiny a ktorého jednoznačnou úlohou je dosahovanie cieľov ustanovených v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na záver: žiadame v prvom rade to, aby sa pri rozhodovaní o všeobecných cieľoch, prioritných oblastiach a očakávaných výsledkoch, ako aj o prideľovaní finančných prostriedkov, ktoré spĺňajú kritériá článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, používal postup delegovaných aktov.

Správa: Diana Wallis (A7-0164/2011)

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Napriek tomu, že Európsky parlament opakovane uznal výhody, ktoré by vnútornému trhu prinieslo zlepšenie rámca zmluvného práva, zavedenie nového systému zmluvného rámca pomocou voliteľného nástroja sa stretlo s radom veľkých problémov, pokiaľ ide o obsah i postup. Predložené návrhy sú predovšetkým odrazom stanoviska Komisie, ktoré nemá podporu v obsahu verejnej diskusie. Nepoznáme stanoviská, ktoré zastávajú jednotlivé členské štáty, ani stanoviská spotrebiteľov a zástupcov podnikateľskej sféry. Nejednoznačnosť navrhovaných dokumentov, ktoré sa budú používať ako základ súdnych rozhodnutí, môže viesť k rozdielnym právnym výkladom.

A napokon, zavedenie voliteľného nástroja by malo významný hospodársky dosah na podniky a spotrebiteľov. S potrebným zaškolením, výmenou štandardných formulárov zmlúv a možnými súdnymi konaniami sa môžu spájať veľmi vysoké náklady. Podľa môjho názoru nie je rozumné zvyšovať finančnú záťaž podnikov v čase hospodárskych ťažkostí. Na základe uvedených argumentov som hlasoval za odmietnutie tejto správy.

Správa: Nadja Hirsch (A7-0082/2011)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Možnosť a schopnosť študovať a pracovať v medzinárodnom prostredí je predpokladom úspešného pracovného života v súčasnom výrazne globalizovanom hospodárstve. Pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu, kľúčové faktory uvedené v európskej stratégii pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast je potrebné uviesť do praxe na úrovni Európskej únie a v členských štátoch. Z odhadov možno usudzovať, že stúpajúci dopyt po zručnostiach bude pretrvávať. Priemyselné a technologické zmeny zvyšujú potrebu pracovníkov s vysokou a strednou kvalifikáciou, lenže na druhej strane sa to deje na úkor ľudí s nízkou kvalifikáciou.

Rýchle kroky sú preto potrebné najmä v prípade mladých ľudí: pretrvávajúci rast nezamestnanosti mladých ľudí je jedným z najdôležitejších problémov, pred ktorými stojí Európa. Ak máme byť schopní tieto ciele dosiahnuť, podľa nás je nevyhnutné, aby vzdelávanie a odborná príprava naďalej patrili medzi dlhodobé spoločné politické priority, ktoré bude možné zrealizovať jedine za účasti a s úsilím všetkých zainteresovaných strán, inštitúcií EÚ, ako aj aktérov na miestnej a regionálnej úrovni.

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Hlasoval som proti správe pani Hirschovej, pretože vzdelávanie v podstate nechápe ako prostriedok, ktorým môžu ľudia rozširovať svoje vedomosti a zlepšovať svoje schopnosti, ale výlučne ako nástroj zvyšovania ziskov veľkých podnikov.

Takýto prístup úplne odmietam. Správa tvrdí, že realizácia cieľov stratégie EÚ 2020 je spôsobom, ako zabezpečiť zamestnanosť a lepšiu životnú úroveň. Jednoducho to nie je pravda. Stratégia EU 2020 neprinesie ani pracovné miesta, ani lepšiu životnú úroveň. Ponúka viac neoliberálnych politík a súťaž medzi krajinami o čo najväčšie oslabenie sociálnych noriem, ktorá sa prejavuje nízkymi mzdami a zlými pracovnými podmienkami.

Táto správa hanebne požaduje, aby zamestnávatelia mohli ukončovať učňovské zmluvy v prípade, ak budú učňov považovať za nevhodných pre dané zamestnanie. Je to recept na hrubé vykorisťovanie. Odmietam požiadavku na väčšie zapojenie súkromných inštitúcií vyššieho vzdelávania do procesu rozširovania odbornej prípravy a namiesto toho požadujem zmysluplné možnosti odbornej prípravy, ktoré by zabezpečili rozsiahle verejné investície.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Podporil som túto správu, pretože nezamestnanosť mladých ľudí je náročný problém, ktorému čelí celá Európa a ktorý sužuje celú spoločnosť. Táto nezamestnanosť bola aj jednou z príčin nepokojov v krajinách južného Stredozemia. V prosperujúcich spoločnostiach škandinávskych krajín sa nezamestnanosť mladých prejavuje napríklad vo forme vylúčenia a nárastu užívania omamných látok medzi mladistvými.

Mladosť sa vždy úzko spája s mobilitou a zmenou zamestnania. Nezamestnanosť mladých ľudí je vážnym problémom, keď mladí ľudia nemajú prístup k žiadnemu druhu práce, pretože majú nedostatočné vzdelanie alebo im chýbajú pracovné skúsenosti. Mladí ľudia s chýbajúcim náležitým vzdelaním alebo pracovnými skúsenosťami sú v nepriaznivej pozícii, keď sa uchádzajú o zamestnanie. Z tohto dôvodu musíme svoju energiu zamerať na poskytovanie širokospektrálneho kvalitného vzdelávania a okrem toho venovať pozornosť rodovému hľadisku, aby bolo možné odstrániť prvotné príčiny nezamestnanosti mladých ľudí. Na pamäti by sme mali mať aj úlohu ďalšieho vzdelávania, pretože takéto vzdelávanie podporuje celoživotné vzdelávanie a ľudí pripravuje na zmeny na trhu práce.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Má mimoriadny význam, že Parlament toto uznesenie využíva na to, aby vyslal silné posolstvo členským štátom aj mladším generáciám a požadoval väčšiu angažovanosť pri európskej spolupráci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a vyššieho vzdelávania v záujme posilnenia stratégie Európa 2020. Vieme, že nezamestnanosť mladých ľudí má vážne dôsledky súvisiace s chudobou a sociálnym vylúčením, pričom rovnaké následky má aj dlhotrvajúce obdobie neistoty, ktoré sa týka 40 % mladých Európanov.

Mali by sme dôrazne podporiť kombináciu politík v oblasti vzdelávania a nového systému sociálneho zabezpečenia vychádzajúceho zo stimulov pre podniky, ktoré ženám a mladým ľuďom poskytujú zamestnanie na plný úväzok. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby získané znalosti boli v súlade so spôsobilosťami – vrátane spôsobilosti potrebnej na získanie občianstva – potrebnými na dosahovanie nových cieľov udržateľného a inteligentného rastu. Rovnako nevyhnutné sú politiky na prechod zo školy na pracovisko a urýchlenie uznávania odborných kvalifikácií, titulov a akademických kreditov.

Tie členské štáty, ktoré podobne ako ten náš v čase krízy obmedzujú prostriedky na vzdelávanie a výskum, si musia byť vedomé toho, že poškodzujú mladých ľudí a aj budúcnosť Európy.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Zúčastnila som sa na príprave správy Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Nezamestnanosť v Európe je skutočne vysoká, ale priemerná nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi je dvojnásobná. V niektorých členských štátoch je tento údaj ešte vyšší, platí to napríklad pre našu krajinu, kde dosahuje trojnásobok. Podporujem iniciatívy uvedené v správe ako praktické kroky na zvrátenie tohto stavu a dosiahnutie zlepšenia. Nevidíme zmysel v odbornej príprave veľkého počtu osôb, ktoré absolvovali vyššie vzdelanie, ale následne nemôžu nájsť využitie tohto vzdelania na trhu práce. Musíme sa viac sústrediť na odbornú prípravu a rekvalifikáciu.

Úplne neprijateľné sú však kroky Rady pre vzdelávanie, pokiaľ ide o krátenie rozpočtu. Tieto kroky sú takisto nezlučiteľné s plnením stratégie Európa 2020, ktorá už bola prijatá. Inak hovoria a inak konajú. Hlasovala som za prijatie tejto správy. Ďakujem.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Tiež som hlasoval za túto správu predovšetkým preto, že podľa odhadov bude odteraz do roku 2020 pre ľudí so vzdelaním tretieho stupňa dostupných 15 miliónov pracovných miest. Zároveň sa odhaduje, že ubudne 12 miliónov pracovných miest pre nekvalifikované osoby alebo osoby s veľmi nízkou kvalifikáciou. Niečo s tým preto treba urobiť a vzdelávanie a odborná príprava sú zjavne mimoriadne potrebné. Dvadsaťjeden percent mladých ľudí v celej Európe nemá prácu. Je preto dôležité, aby sa naďalej vzdelávali, až kým aj oni nezískajú vhodnú kvalifikáciu, a aby vysoké školy a podniky spolupracovali na tom, aby tieto kvalifikácie boli vyhovujúce. Okrem toho je dôležité, aby existovalo nezávislé hodnotenie týchto kvalifikácií. Ak sa podniknú všetky tieto kroky, môžeme tento problém v budúcnosti vyriešiť.

Správa: Salvador Garriga Polledo (A7-0193/2011)

  Francesco De Angelis (S&D). – Správa pána Garrigu Polleda je veľmi dôležitým dokumentom, ktorý nám umožňuje stanoviť nový finančný rámec pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu.

Potrebujeme rozpočet, ktorý sa hodí pre náročné problémy dneška a dokáže zabezpečiť ráznu a inovatívnu odpoveď na súčasné potreby. Jeho najvyššou prioritou musí byť výskum a inovácie pre malé a stredné podniky v záujme podnecovania rastu a zamestnanosti, pričom druhým cieľom je reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v záujme presadzovania a podpory konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva.

Mimoriadna pozornosť by sa však mala venovať budúcnosti politiky súdržnosti, ktorú považujem za veľmi dôležitý nástroj a ktorá poskytuje finančnú podporu investíciám, ktoré stimulujú hospodársky rast a predovšetkým vytváranie nových pracovných miest. Pokiaľ ide o túto tému, chcel by som sa vrátiť k bodu, ktorý je podľa mňa mimoriadne významný: zriadenie novej prechodnej kategórie. Samozrejme, nemyslím si, že túto novú kategóriu možno vytvoriť odčerpaním prostriedkov z existujúcich kategórií, ktoré sú nevyhnutné na podporu vyváženého, harmonického a udržateľného rastu našich spoločenstiev.

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Táto mimoriadne dôležitá správa bola prijatá a ja by som sa chcel zmieniť iba o pár detailoch. Prvým je pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18, ktorý predložila Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu a v ktorom sa uvádza, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky možno uskutočniť určité veľmi presné obmedzenia v súlade s typmi v súčasnosti existujúcich reforiem. Inak povedané, získavame jasnú predstavu o názore skupiny ALDE na poľnohospodársku politiku, hoci nebol veľmi šikovne naformulovaný. Zjavným a základným predpokladom je v tomto prípade predstava, že ak máme niečo obmedziť, potom treba obmedziť poľnohospodársku politiku.

Ďalším dôležitým bodom, o ktorom som hlasoval inak ako naša skupina, bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37d, ktorý pôvodne poukazuje na výrazné úspory, ktoré by bolo možné dosiahnuť, ak by mal Európsky parlament iba jedno sídlo. O tom niet sporu: k úsporám to povedie. Naše hlasovanie nebude mať žiadny vplyv: vieme, že sa dosiahnu úspory. Chcel by som veriť, že ľudia konečne pochopia, že verejnosť je skutočne unavená z dosiahnutých úspor, ktoré sa týkajú ich, ale nie nás. Toto nemožno verejnosti raz a navždy šikovne vysvetliť a tým, že o tom budeme hlasovať, sa nič nezlepší. Dosiahnu sa úspory; my ich musíme dosiahnuť.

  Salvatore Caronna (S&D). – (IT) Hlasoval som za správu pána Garrigu Polleda o nadchádzajúcich finančných výhľadoch Únie, pretože v čase jedných z najhorších časov krízy takzvaného európskeho ducha som presvedčený, že je životne dôležité, aby sme pevne zastávali a presadili presvedčenie, že je nevyhnutné, aby Únia mala k dispozícii dôveryhodné nástroje, počnúc primeraným financovaním.

Požiadavka na 5-percentné zvýšenie v nasledujúcom rozpočte je preto primeraná a potrebná. Možno to nebude stačiť, je to však nevyhnutné, aby sme dali odpovede na veľké otázky, ktoré máme pred sebou: tieto prostriedky sú potrebné na riešenie skutočných problémov, ako je napríklad väčšia súdržnosť medzi regiónmi, väčšie výskumné a inovačné kapacity a rozsiahlejšie možnosti na vytváranie rastu a zabezpečenie pracovných miest. Bez primeraných prostriedkov sa žiadny z týchto problémov nebude náležite riešiť a platí to už aj pre zavedenie prechodnej kategórie v politike súdržnosti, ktorá má zmysel iba v prípade, ak nepoškodí ďalšie existujúce kategórie.

Z týchto dôvodov som hlasoval za správu a dúfam, že Komisia a Rada budú postupovať podľa jej odporúčaní.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Hospodárska kríza, demografické problémy a rastúca nezamestnanosť majú významný vplyv na rozpočtové obmedzenia členských štátov. Európsky rozpočet poskytujúci možnosti dlhodobého plánovania by preto mal byť nástrojom, ktorý podporuje rast hospodárstiev jednotlivých krajín. Stratégia Európa 2020, ktorá podnecuje tvorbu pracovných miest a podporuje sociálnu integráciu, je podľa mňa kľúčovou zložkou, ktorá krajinám pomáha vymaniť sa z krízy. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby do jej rozsahu pôsobnosti patrili aj malé a stredné podniky. Súhlasím preto s návrhom zabezpečiť väčšiu podporu pre všetky programy a nástroje, ktoré poskytujú podporu týmto podnikom, vrátane programov zameraných na konkurencieschopnosť, inovácie a využívanie štrukturálnych fondov.

Medzi najväčšie problémy, ktorým bude EÚ čeliť, bude patriť udržanie konkurencieschopnosti, zvýšenie hospodárskeho rastu a boj proti nezamestnanosti. Chcel by som preto zdôrazniť naliehavú potrebu podporovať rast prostredníctvom investícií do znalostných odvetví hospodárstva. Posilnenie väzby medzi vzdelávaním, vedeckým výskumom a zamestnanosťou podporí integráciu, mobilitu a špecializáciu.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vo svojom vystúpení chcem vyjadriť spokojnosť, ako aj objasniť dôvody, pre ktoré som hlasoval za správu pána Garrigu Polleda, ktorá určitým spôsobom úspešne stanovuje závažné a efektívne ciele, ktoré prispievajú k posilneniu politiky súdržnosti.

Mám jednu pochybnosť, ktorú sme vyjadrili hlasovaním za prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorým sa odstraňuje formulácia o vytvorení prechodnej kategórie pre politiku súdržnosti v tých častiach Európy, kde hrubý domáci produkt (HDP) dosahuje hodnotu od 75 % do 90 % HDP EÚ. Toto nás skutočne znepokojuje, nie však preto, že podľa nás by sa zameranie politiky súdržnosti nemalo rozšíriť, ale preto, že sme presvedčení, že takéto rozšírenie bez dodatočných prostriedkov so sebou prináša riziko, že pripraví o istý objem prostriedkov oblasti zmienené v cieli 1 (takzvaný cieľ konvergencie), ktoré zo strany Európskej únie potrebujú rovnako veľkú mieru pozornosti a podpory. Aby som to zhrnul, so správou a vykonanou prácou som spokojný, mám však určité obavy z pozornosti, ktorú sme, ako sa zdá, venovali politike, ktorá mohla potvrdiť zvládnutie situácie vlastnými silami, na čo sme zvyknutí.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Obsah nového viacročného finančného rámca musí jasne ukazovať víziu o budúcnosti Únie a jej občanov. Súčasné hospodárske a spoločenské výzvy, pred ktorými stojíme, potrebujú nájsť svoju odozvu nielen v pôsobivých prejavoch, ale predovšetkým v konkrétnych rozpočtových kapitolách.

Či už nahliadneme na aktuálne ťažkosti a zároveň ambície EÚ a jej regiónov z regionálneho alebo aj z globálneho pohľadu, najpálčivejšími otázkami zostávajú nedostatok energie, spomalenie hospodárskeho rastu a nezamestnanosť. Prioritnými oblasťami, ktoré potrebujú značné zvýšenie financií, preto musia zostať rozvoj a inovovanie európskej energetickej infraštruktúry. Návrat k spaľovaniu uhlia podľa môjho názoru nie je v súčasnom ekologickom kontexte riešením pre budúcnosť a vytvorenie plnohodnotnej transeurópskej dopravnej siete. Tieto dve oblasti sú nevyhnutnou podmienkou na vytváranie konkurencieschopnosti Európskej únie ako celku a na fungovanie vnútorného trhu a ako také si zasluhujú zvláštnu pozornosť pri vytváraní rozpočtu.

  Seán Kelly (PPE). – Najskôr chcem privítať záväzok v správe, ktorý hovorí o zachovaní financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti v nadchádzajúcom výhľade prinajmenšom na súčasnej úrovni. Aj v našej skupine sprevádzalo prechodnú kategóriu veľa polemiky a rozhodli sme sa pre slobodu hlasovania. Vôbec to nepostihne našich kolegov v Írsku ani nás napriek tomu, že sme členskou krajinou Medzinárodného menového fondu – a ako krajina sme na mizine. Značne prekračujeme európsky priemer z hľadiska HDP, takže bez ohľadu na to, či prechodná kategória bude alebo nebude existovať, neovplyvní nás to.

Sme však presvedčení, že existuje potreba zásadného prehodnotenia politiky súdržnosti, pretože pri čoraz vyššom počte regiónov prekračujúcich prahovú hodnotu 75 % sa táto politika buď stane zbytočnou, alebo sa zreformuje, pričom práve toto očakávame.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Carlos Coelho (A7-0185/2011).

  Alexander Alvaro (ALDE), písomne. – (DE) Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente predpokladá, že začlenenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru ešte viac skvalitní slobodu pohybu v rámci EÚ. Keďže oba členské štáty v súčasnosti dosiahli pozitívne výsledky hodnotenia vo všetkých oblastiach schengenského preskúmania, nemali by existovať ďalšie prekážky, ktoré by ešte oddialili ich začlenenie. Kým budú pretrvávať problémy v oblasti boja proti korupcii v rámci súdneho a policajného systému, nemožno poprieť, že technické zabezpečenie hraníc automaticky nezvýši ich bezpečnosť.

Tento problém sa teda týka aj členských štátov, ktoré už sú súčasťou schengenského priestoru. Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany je preto presvedčená, že kritériám, ako je boj proti korupcii, je v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu potrebné venovať väčšiu pozornosť a primerane potrestať akékoľvek priestupky.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu vzhľadom na pozitívne výsledky hodnotení oboch krajín s cieľom zistiť, či spĺňajú požiadavky schengenského acquis. Rumunsko a Bulharsko sú síce v súčasnom období pripravené otvoriť svoje hranice aj napriek tomu, že bulharsko-grécka hranica je veľmi citlivá, Bulharsko však musí prijať dodatočné opatrenia a je potrebné prijať aj trojstranný prístup spoločný pre Bulharsko, Grécko a Turecko.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som toto dôležité uznesenie o uplatňovaní schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. Súhlasím so stanoviskom spravodajcu, že napriek tomu, že niektoré otázky si budú vyžadovať pravidelné podávanie správ a opätovnú kontrolu v budúcnosti, nie sú prekážkou pre úplné členstvo týchto dvoch členských štátov v schengenskom priestore. Začlenenie Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru je veľmi dôležité pre tieto krajiny, ich hospodársky rast a rozvoj investícií, ako aj pre celú Európsku úniu, zvyšovanie integrity a solidarity medzi členskými štátmi.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o pristúpení Rumunska a Bulharska k schengenskému priestoru. Preskúmanie uplatňovania schengenských ustanovení zo strany Bulharska a Rumunska sa uskutočnilo druhýkrát. K prvému hodnoteniu došlo v roku 2010. Nezabúdajme na to, že Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis (ochrana údajov, Schengenský informačný systém (SIS), vzdušné, pozemné a námorné hranice, policajná spolupráca a víza), keď v roku 2007 pristúpili k Európskej únii. V súčasnosti sa však všetky členské štáty musia dohodnúť na svojej účinnej účasti v rámci priestoru bez vnútorných hraníc. Konzultácie s Európskym parlamentom sa uskutočnili.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Schengenská spolupráca začala 14. júna 1985 Schengenskou dohodou, ktorá umožnila zrušiť systematické kontroly na vnútorných hraniciach signatárskych štátov a vytvoriť spoločný priestor pre voľný pohyb osôb. V súčasnosti je voľný pohyb zaručený na území s vonkajšou námornou hranicou v dĺžke 42 673 km a pozemnou hranicou v dĺžke 7 721 km v 25 krajinách so 400 miliónmi občanov. Bulharsko, Rumunsko a Cyprus uplatňujú schengenské acquis v súčasnosti iba čiastočne, a preto sa na hraniciach s týmito troma členskými štátmi stále vykonávajú kontroly. Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis pri pristúpení k EÚ v roku 2007. Vzhľadom na výsledky hodnotení a potrebných kontrolných návštev, ktoré uskutočnili skupiny odborníkov, Európsky parlament a Rada dospeli k záveru, že napriek tomu, že niektoré otázky si budú vyžadovať pravidelné podávanie správ a opätovnú kontrolu v budúcnosti, nie sú prekážkou úplného členstva týchto dvoch členských štátov v schengenskom priestore. Podporujem návrh, aby Bulharsko a Rumunsko do šiestich mesiacov písomne informovali Európsky parlament a Radu o ďalších opatreniach, ktoré sa rozhodnú prijať v súvislosti s odporúčaniami predloženými v hodnotiacich správach a uvedenými v následných správach, ktoré ešte treba uplatniť.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Odkedy sa v roku 1985 uzatvorila Schengenská dohoda, jej päť zakladajúcich štátov sa rozšírilo na 25 a 22 z nich je členskými štátmi Európskej únie. Schengen umožnil zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach medzi signatárskymi štátmi a vytvorenie jednotnej vonkajšej hranice, na ktorej sa vykonávajú hraničné kontroly pri vstupe do schengenského priestoru. Bulharsko a Rumunsko prijali schengenské acquis pri pristúpení k Európskej únii v roku 2007.

Na základe výsledkov hodnotení a uskutočnených monitorovacích návštev dospel spravodajca pán Coelho k záveru, že sa splnili všetky potrebné podmienky uplatňovania všetkých častí schengenského acquis. Ide konkrétne o kontroly na vzdušných, námorných a pozemných hraniciach, policajnú spoluprácu, víza, zapojenie Schengenského informačného systému (SIS) a o ochranu údajov. Uvedené krajiny by sa mali stať úplnými členmi schengenského priestoru. Ide o dôležitý krok vpred pre spomínané krajiny, ako aj o posilnenie európskeho občianstva. Z uvedeného dôvodu hlasujem za túto správu a chcela by som zablahoželať spravodajcovi.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Hlasovala som za túto iniciatívu, pretože Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis pri pristúpení k EÚ v roku 2007. Vzhľadom na príslušné hodnotenia odborníkov a napriek tomu, že ešte bude potrebné vyriešiť niektoré problémy, obe krajiny ukázali, že sú pripravené vykonávať ustanovenia schengenského acquis, a preto k nemu môžu v plnej miere pristúpiť.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Táto správa je veľmi dôležitá a týka sa nielen našej krajiny Bulharska, ale aj Európskej únie ako celku. Som presvedčený, že naše úsilie bude čoskoro odmenené. Naše hranice sú už istý čas pripravené na obranu hraníc Európy. Tak veľmi očakávané rozhodnutie sa však ešte stále neprijalo. Som presvedčený, že dôvod tohto stavu ma výlučne politický motív. V správe sa uvádzajú aj inšpekcie uskutočnené na našej hranici s Tureckom, ktorá spĺňa schengenské požiadavky a dokazuje našu pripravenosť. Úprimne dúfam, že na budúcom zasadnutí Európskej rady sa bude hlasovať za túto správu, pretože čím rýchlejšie v tejto otázke pokročíme, tým viac všetci získame z politického, hospodárskeho aj sociálneho hľadiska.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som proti úplnému uplatňovaniu schengenských opatrení v Rumunsku a Bulharsku. Bez ohľadu na všeobecne pozitívne hodnotenie pokroku týchto dvoch členských štátov z hľadiska bezpečnosti sa v samotnej správe pripúšťa, že v orgánoch, ktorých úlohou je zaručenie bezpečnosti hraníc oboch štátov, sa zistili mnohé technické a administratívne nedostatky. Ide predovšetkým o orgány, ktorých úlohou je kontrola a monitorovanie námorných a pozemných hraníc. Po druhé, v správe sa uznáva, že v prípade začlenenia týchto dvoch krajín do schengenského priestoru by ich geografická poloha pri tureckej hranici poskytla dve nové trasy pre nelegálnych prisťahovalcov, ktorí v súčasnosti smerujú len do Grécka, ktoré je práve v tomto období jediným schengenským štátom na Balkánskom polostrove.

Prijatie Rumunska a Bulharska by preto výrazne zvýšilo rozlohu juhovýchodnej Achillovej päty EÚ a spôsobilo by trojnásobné zvýšenie tlaku, ktorému v súčasnom období čelí. Návrh uznesenia je preto v priamom rozpore s potrebou ochrany občanov, ktorá vždy predstavovala jadro programu strany Lega Nord, a nemôžem ho podporiť.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Rozhodnutie o prijatí Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru zostáva v súčasnosti výlučne politické. Správa, v ktorej sa podporuje začlenenie Rumunska do tohto priestoru a ktorú prijal Európsky parlament, slúži len na potvrdenie toho, že stanoviská odborníkov Únie sú správne – Rumunsko vykonalo kvalitnú prácu, zabezpečilo svoje hranice a splnilo všetky požadované podmienky. Stanovisko Parlamentu v Bruseli je poradné a rozhodnutie je v súčasnosti rovnako ako v minulosti v rukách politikov Rady. Uplatňovanie dvojitého metra a rozprávanie o povinných kritériách, ktoré sa po splnení považujú „len za technické“, nie je vôbec charakteristické pre demokratickú a spravodlivú Úniu, akú poznáme. Z uvedeného dôvodu môžem iba dúfať, že politici z členských štátov nebudú naďalej prehliadať stanoviská odborníkov a ustanovenia európskych právnych predpisov. Keďže prijatie do schengenského priestoru nikdy nepredstavovalo politický, ale technický problém, už viac nebude možné skrývať sa za slová bez toho, aby sa záležitosť priamo riešila. Hodnotenia nezávislých odborníkov a odborníkov z Parlamentu, ktorí veľkou väčšinou hlasovali za integráciu Rumunska do Schengenu, by sa mali považovať v Európskej rade za kľúčový faktor a postup by sa mal následne odblokovať.

  Philippe Boulland (PPE), písomne. – (FR) Schengenský priestor a predovšetkým sloboda pohybu predstavujú acquis communautaire, ktoré má pre našich občanov skutočný význam. Pán predseda Barroso nám pripomenul, že „sloboda pohybu predstavuje pre Európu to, čo základy pre budovu“. Voľný pohyb je jedným z najväčších úspechov Únie. Teší ma, že Parlament schválil pristúpenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru. Na zaručenie bezpečnosti hraníc sa vyvinulo obrovské úsilie: ich systémy sledovania štvrtej generácie sú oveľa pôsobivejšie ako naše modely druhej generácie. Stále však existujú prekážky pre voľný pohyb pracovníkov. Po prvé ide o právne a administratívne prekážky, ktoré sa týkajú všetkých hľadísk života občanov, po druhé ide o sociálny dumping. Hoci v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa zaručuje rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi, práca Výboru pre petície dokazuje, že realita je úplne iná. Po tretie ide o sociálnu ochranu, ktorá sa v jednotlivých krajinách líši a nepodporuje tak mobilitu. Preto by som chcel navrhnúť minimálnu základnú sociálnu ochranu pre Úniu. Napriek tomu, že sociálna ochrana patrí do právomoci členských štátov, nedostatočná harmonizácia zjavne poškodzuje vnútorný trh.

  John Bufton (EFD) , písomne. – Hlasoval som proti tomu, aby sa schengenské acquis rozšírilo o zahrnutie Bulharska a Rumunska, jednoducho preto, že si nemyslím, že sa prijali ustanovenia na zaručenie toho, aby sa pripojili k priestoru bez hraníc bezpečným a účinným spôsobom. V týchto krajinách, ktoré sú aj portálmi pre nelegálne prisťahovalectvo, sú stále rozšírené korupcia a organizovaný zločin. Obchodovaniu s ľuďmi na sexuálne účely, detskej prostitúcii, obchodovaniu s deťmi a organizovaným zločineckým gangom by sa v podmienkach otvorených hraníc mohlo potenciálne dariť a na obmedzenie tejto trestnej činnosti sa v uvedených členských štátoch neprijalo dostatočné množstvo opatrení.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Coelha o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. Týmto dvom členským štátom by sme mali zablahoželať k vykonanej práci. Oba štáty splnili kritériá na úplné uplatňovanie schengenského acquis. V tejto správe sa však napriek tomu zdôrazňuje, že súčasťou regiónu sú jedny z najzraniteľnejších vonkajších hraníc Únie, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Keď Bulharsko vstúpi do Schengenu, bude musieť zaviesť prechodné opatrenia. Oba štáty budú musieť v plnej miere spolupracovať, aby neohrozili systém, ktorý závisí od vzájomnej dôvery členských štátov. Podporujem stanovisko spravodajcu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Keďže Bulharsko a Rumunsko spĺňajú požiadavky pristúpenia k schengenskému priestoru, vítam jeho rozšírenie o tieto štáty. Domnievam sa však, že tieto dodatočné opatrenia a riešenia uvedených nedostatkov sú dôležité, v neposlednom rade pokiaľ ide o javy nelegálneho prisťahovalectva zaznamenané v Bulharsku z dôvodu jeho okrajovej geografickej polohy. Riadne fungovanie voľného pohybu ľudí, výrobkov, služieb a pracovnej sily bude závisieť od odolnosti a harmonizácie politík na vonkajších hraniciach, pretože ide o jediný spôsob zachovania sociálneho zmieru a hospodárskej stability v Únii.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu. Niektoré členské štáty vrátane Francúzska, Nemecka a Holandska chcú zmeniť pravidlá hry. Doplnenie ďalších kritérií, ako je napríklad hodnotenie politík v oblasti boja proti korupcii a trestnej činnosti, však nie je rozumné. Uvedené otázky sú nepochybne dôležité, návrh je však motivovaný výlučne politicky. Doplnenie nových kritérií by pre členské štáty vytvorilo dvojúrovňový systém.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Za túto správu som hlasovala na základe toho, že podobné kroky sú dôležité na opätovné potvrdenie európskej solidarity v období, keď prechádza ťažkou skúškou.

  Jürgen Creutzmann (ALDE), písomne. – (DE) Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente predpokladá, že začlenenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru ešte viac skvalitní slobodu pohybu v rámci EÚ. Keďže oba členské štáty v súčasnosti dosiahli pozitívne výsledky hodnotenia vo všetkých oblastiach schengenského preskúmania, nemali by existovať ďalšie prekážky, ktoré by ešte oddialili ich začlenenie. Kým budú pretrvávať problémy v oblasti boja proti korupcii v rámci súdneho a policajného systému, nemožno poprieť, že technické zabezpečenie hraníc automaticky nezvýši ich nepriechodnosť.

Tento problém sa teda týka aj členských štátov, ktoré už sú súčasťou schengenského priestoru. Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany je preto presvedčená, že kritériám, ako je boj proti korupcii, je v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu potrebné venovať väčšiu pozornosť a primerane potrestať akékoľvek priestupky.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Dnešné hlasovanie v Európskom parlamente zdôraznilo, že Rumunsko je pripravené uplatňovať schengenské acquis. Podľa spravodajcu pána Coelha rumunské orgány úspešne napravili všetky nedostatky zistené v minulosti. Rumunsko je schopné poskytovať primeranú ochranu, a to v prípade vzdušných, námorných, ako aj pozemných hraníc. Z uvedeného dôvodu považujem za poľutovaniahodné, že stále existujú pochybnosti o našej pripravenosti uplatňovať acquis a že niektoré členské štáty aj naďalej chránia svoju takzvanú „národnú bezpečnosť“ tým, že kladú neopodstatnené prekážky členskému štátu, ktorý dosiahol právo na to, aby sa s ním zaobchádzalo spravodlivým a nediskriminačným spôsobom. Európsky parlament dnes jednohlasne hovoril o spravodlivosti. Ako dlho má Rada ešte v úmysle prehliadať naše stanovisko?

  Rachida Dati (PPE), písomne. – (FR) Hodnotenia a dodatočné návštevy skupín odborníkov ukázali, že Bulharsko a Rumunsko sú pripravené na plnohodnotnú účasť v schengenskom priestore. Z uvedeného dôvodu som hlasovala za správu nášho kolegu pána Coelha.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Spravodajca, ktorý túto oblasť sleduje počas niekoľkých zasadaní Parlamentu, je presvedčený, že hoci sa ešte nevyriešili niektoré otázky, ktoré sú dôvodom pravidelného monitorovania, nepredstavujú prekážku pristúpenia Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru. Vzhľadom na jeho skúsenosti v tejto oblasti som presvedčený, že môžem s istotou podporiť jeho hodnotenie a jeho požiadavky na bezpečnosť vonkajších hraníc. Rozhodnutie otvoriť hranice týmto členským štátom poskytne väčšiu slobodu pohybu a z praktickejšieho hľadiska umožní Bulharom a Rumunom pocit väčšej integrácie s Úniou, ktorej sú plnoprávnymi členmi.

Dúfam, že symbolický význam tejto chvíle sa odzrkadlí aj vo väčšej plynulosti obchodu medzi krajinami a v riešení otázok prisťahovalectva a bezpečnosti integrovanejším spôsobom. Spravodajca správne upozorňuje na citlivosť oblasti Bulharsko – Turecko – Grécko, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Súhlasím s ním, keď upozorňuje na potrebu toho, aby Bulharsko prijalo dodatočné opatrenia vrátane osobitného plánu obsahujúceho opatrenia, ktoré sa uplatnia v čase vstupu do schengenského priestoru, a vrátane spoločného prístupu Grécka, Turecka a Bulharska v súvislosti s bojom proti prípadnému výraznému nárastu migračného tlaku.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa, ktorú vypracoval náš kolega poslanec pán Coelho, sa týka návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku. Schengenská dohoda sa uzatvorila 14. júna 1985. Zrušením kontrol na vnútorných hraniciach signatárskych krajín a vytvorením spoločného priestoru umožnila voľný pohyb ľudí a tovaru v celej Európskej únii. Vzhľadom na to, že Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis v roku 2007, že na základe dokumentov sú tieto krajiny z technického hľadiska pripravené na pristúpenie k EÚ, že v marci 2011 sa splnili všetky prístupové kapitoly, a vzhľadom na to, že oneskorené prijatie nového schengenského hodnotiaceho systému s cieľom minimalizovať pretrvávajúce existujúce problémy – pričom sa obávam, že neistota vzrastie – nedokáže zabrániť vstupu týchto krajín do EÚ, hlasujem za správu. Na záver by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi k vynikajúcej práci, ktorú vykonal pri vypracovaní tejto správy napriek prekážkam zo strany Rady pri prístupe k určitej dokumentácii, ktorá má pri plnení tohto cieľa zásadný význam.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Základnou podmienkou na to, aby Rada po konzultácii s Európskym parlamentom rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach, je overiť skutočnosť, či nové členské štáty spĺňajú podmienky potrebné na úplné uplatňovanie schengenského acquis.

V tomto prípade sa v správe uvádza, že sa splnili všetky podmienky zrušenia kontrol na hraniciach s Bulharskom a Rumunskom. Rozhodnutie o začlenení týchto krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007, do schengenského priestoru budú musieť v Rade jednohlasne prijať vlády všetkých krajín, ktoré už do schengenského priestoru patria. Spravodajca uvádza potrebu prijatia dodatočných opatrení na hranici medzi Bulharskom, Gréckom a Tureckom, ktorá je jedna z najcitlivejších, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Hodnotiaci výbor tiež vyzval Bulharsko na prijatie dodatočných opatrení z dôvodu obáv pred migračnými tokmi z Turecka.

Dôvod, pre ktorý sme sa zdržali hlasovania, spočíva v celom tomto kontexte nátlaku vyvíjaného na uvedené krajiny, ako aj v jeho cieľoch. Okrem toho sme presvedčení, že hľadiská, ktoré sú základom nášho stanoviska, pokiaľ ide o rozšírenie a pristúpenie nových krajín k EÚ, sú rovnako platné aj v prípade úplného uplatňovania ustanovení Schengenu v týchto alebo iných krajinách.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Spravodajca považuje všetky podmienky na zrušenie kontrol na hraniciach s Bulharskom a Rumunskom za splnené. Chce však, aby bol Európsky parlament naďalej informovaný o dodatočných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súvislosti s hranicou medzi Bulharskom, Gréckom a Tureckom, ktorá je jednou z najcitlivejších, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo.

Základnou podmienkou toho, aby Rada ministrov EÚ po konzultácii s Európskym parlamentom rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s týmito krajinami, je overiť skutočnosť, či nové členské štáty spĺňajú podmienky potrebné na uplatňovanie všetkých častí schengenského acquis.

Hodnotiaci výbor však vyzval Bulharsko na prijatie dodatočných opatrení vrátane osobitného plánu, ktorý bude obsahovať opatrenia, ktoré sa uplatnia v čase vstupu do schengenského priestoru, a to najmä z dôvodu obáv pred migračnými tokmi z Turecka.

Rozhodnutie o začlenení týchto dvoch krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007, do schengenského priestoru budú musieť v Rade jednohlasne prijať vlády všetkých krajín, ktoré už patria do schengenského priestoru. O tejto téme sa má vo Výbore pre spravodlivosť a vnútorné veci rokovať 9. a 10. júna.

Vzhľadom na náš postoj k pristúpeniu týchto krajín trváme na svojom stanovisku zdržať sa hlasovania, ktoré je posilnené nátlakom naďalej vyvíjaným na tieto krajiny.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – (SK) Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis pri pristúpení k EÚ v roku 2007. Základnou podmienkou na to, aby Rada rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi, je overiť v rámci hodnotiacich postupov skutočnosť, či nové členské štáty splnili potrebné podmienky uplatňovania všetkých častí schengenského acquis (ochrana údajov, SIS, vzdušné hranice, pozemné hranice, morské hranice, policajná spolupráca a víza). Aby Európsky parlament mohol jasne posúdiť všetky prvky potrebné na zaujatie stanoviska k tomu, či sú tieto dve krajiny pripravené pristúpiť k schengenskému priestoru, je nevyhnutný úplný prístup k hodnotiacim správam odborníkov o postupe príprav týchto dvoch krajín. Domnievam sa však, že aktuálne Rumunsko aj Bulharsko dokázali, že sú dostatočne pripravené uplatňovať všetky ustanovenia schengenského acquis uspokojivým spôsobom. Zároveň však nemožno situáciu podceniť a treba už teraz myslieť na to, ako udržať situáciu pod kontrolou po úplnom vstupe krajín do Schengenu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Proti našim priateľom a susedom v Bulharsku a Rumunsku nemám nič. Mám však množstvo námietok voči schengenským ustanoveniam. Táto hrozná dohoda sa uzatvorila potajomky a ratifikovala sa niekedy v auguste v 80. rokoch 20. storočia. Priniesla len samé problémy. Zrušenie vnútorných hraníc nezaručuje európskym občanom slobodu pohybu. V rámci EÚ skôr vytvára neistotu a nezvládnuteľný demografický vývoj a migračný trend v krajinách pôvodu aj určenia. Poskytuje tiež vynikajúce príležitosti nelegálnym prisťahovalcom, ktorí vedia, že bez ohľadu na miesto svojho vstupu do Európy sa budú môcť usadiť, kde budú chcieť. Mimoriadne vážne je zasiahnuté najmä Francúzsko. Na ilustráciu tohto problému slúžia len problémy týkajúce sa Rómov a ostrova Lampedusa, ktoré sa v tomto Parlamente často uvádzajú. Nechcem, aby sa Schengen uplatňoval v našej krajine, a neželám to ani ostatným. Členské štáty by si mali nad svojimi hranicami zachovať úplnú kontrolu a v prípade potreby spolupracovať na posilnení „vonkajších“ hraníc.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Prijatie tejto správy, v ktorej sa schvaľuje pristúpenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru, som podporila v plnej miere. Oba štáty vyvinuli veľké úsilie, aby posilnili hraničné kontroly, a ako potvrdili pozitívne zistenia hodnotení a návštevy odborníkov, ktoré zorganizovala pracovná skupina Rady pre schengenské hodnotenie, boli úspešné. Obe krajiny splnili všetky technické kritériá, ktoré stanovila Európska únia. Preto plne podporujem ich plnohodnotnú účasť v schengenskom priestore. Členské štáty nemôžu dopĺňať nové podmienky (ako je napríklad hodnotenie politík v oblasti boja proti korupcii a trestnej činnosti) alebo meniť pravidlá počas procesu. Tento týždeň si pripomíname 26. výročie uzatvorenia Schengenskej dohody, jedného z najväčších úspechov EÚ. Musíme ju brániť rovnako ako slobodu pohybu, ktorá je základným právom občanov Európskej únie.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Súhlasím, aby Rumunsko a Bulharsko pristúpili k schengenskému priestoru. Ukončilo sa podrobné a objektívne hodnotenie uplatňovania schengenského acquis zo strany oboch krajín. Obe krajiny splnili všetky kritériá. Z uvedeného dôvodu je pridanie ďalších podmienok, ako je napríklad hodnotenie politík v oblasti boja proti korupcii a trestnej činnosti, neopodstatnené. Uvedené otázky sú nepochybne dôležité, návrh je však motivovaný výlučne politicky. Doplnenie nových kritérií by pre členské štáty vytvorilo dvojúrovňový systém. Táto vízia dvojrýchlostnej Európy s odlišnými pravidlami pre staré a nové členské štáty je jednoducho neprijateľná.

  Nadja Hirsch (ALDE) , písomne. – (DE) Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente predpokladá, že začlenenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru ešte viac skvalitní slobodu pohybu v rámci EÚ. Keďže oba členské štáty v súčasnosti dosiahli pozitívne výsledky hodnotenia vo všetkých oblastiach schengenského preskúmania, nemali by existovať ďalšie prekážky, ktoré by ešte oddialili ich začlenenie. Kým budú pretrvávať problémy v oblasti boja proti korupcii v rámci súdneho a policajného systému, nemožno poprieť, že technické zabezpečenie hraníc automaticky nezvýši ich nepriechodnosť.

Tento problém sa teda týka aj členských štátov, ktoré už sú súčasťou schengenského priestoru. Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany je preto presvedčená, že kritériám, ako je boj proti korupcii, je v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu potrebné venovať väčšiu pozornosť a primerane potrestať akékoľvek priestupky.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis pri pristúpení k EÚ v roku 2007. Základnou podmienkou na to, aby Rada rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi, je v súlade s Aktom o pristúpení overiť v rámci hodnotiacich postupov skutočnosť, či nové členské štáty splnili potrebné podmienky uplatňovania všetkých častí schengenského acquis (ochrana údajov, SIS, vzdušné hranice, pozemné hranice, námorné hranice, policajná spolupráca a víza). Nepodporil som tento dokument, pretože vzhľadom na výsledky hodnotení a potrebných kontrolných návštev, ktoré uskutočnili skupiny odborníkov, gestorský výbor dospel k záveru, že niektoré otázky si budú vyžadovať pravidelné podávanie správ a opätovnú kontrolu v budúcnosti. Malo by sa zohľadniť, že oblasť, ktorú tvorí Bulharsko, Turecko a Grécko, je jedným z najcitlivejších miest na vonkajších hraniciach EÚ, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby Bulharsko prijalo určité dodatočné opatrenia, konkrétne aby vypracovalo osobitný plán, ktorý bude obsahovať opatrenia, ktoré sa uplatnia v čase vstupu do Schengenu, a tiež spoločný prístup (Grécka, Turecka a Bulharska) s cieľom dokázať reagovať na možný nárast migračných tlakov. Domnievam sa, že príslušné členské štáty by mali byť požiadané, aby písomne do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia informovali Európsky parlament a Radu o uplatňovaní týchto dodatočných opatrení a o nedostatkoch.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Coelha o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. Rumunsko a Bulharsko skutočne prijali schengenské acquis pri pristúpení k Európskej únii v roku 2007. Základnou podmienkou na to, aby Rada rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi, je v súlade s článkom 4 ods. 2 Aktu o pristúpení overiť, či nové členské štáty splnili potrebné podmienky uplatňovania schengenského acquis. Uskutočnené hodnotenia ukazujú, že Rumunsko a Bulharsko dokázali, že sú dostatočne pripravené uplatňovať všetky ustanovenia schengenského acquis uspokojivým spôsobom. Z uvedeného dôvodu podporujem požiadavku spravodajcu. Nesmieme však zabúdať na to, že príslušná oblasť je jednou z najcitlivejších častí na vonkajších hraniciach EÚ, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Znamená to, že je potrebné prijať dodatočné opatrenia, pretože, ako vieme, zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach si vyžaduje vysokú úroveň vzájomnej dôvery členských štátov, ako aj existenciu účinných kontrol na vonkajších hraniciach, pretože bezpečnosť schengenského priestoru závisí od dôslednosti a efektívnosti, s akou každý členský štát vykonáva kontroly na svojich vonkajších hraniciach.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Dnes sme v Európskom parlamente hlasovali o správe pána Coelha o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. Treba poznamenať, že ukončenie príprav týchto krajín na pristúpenie k schengenskému priestoru prebieha v rovnakom čase ako rozprava o migračnej politike EÚ a rastúca opozícia niektorých krajín v schengenskom priestore voči plánom na jeho rozšírenie. Je potrebné zdôrazniť, že Rumunsko a Bulharsko splnili takmer všetky požiadavky, ktoré im boli uložené. Ide konkrétne o kontroly na pozemných, vzdušných a námorných hraniciach, vydávanie víz, policajnú spoluprácu a ochranu údajov. Nesmieme zabúdať ani na to, že ide o hraničné krajiny EÚ, ktoré zápasia s problémom prílevu nelegálnych prisťahovalcov. Sofia a Bukurešť spoločne žiadajú o členstvo a súčasný stav príprav v oboch krajinách sa hodnotí vysoko. Z uvedeného dôvodu som hlasovala za prijatie správy.

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – (RO) Je prirodzené, že som hlasovala za pristúpenie Rumunska a Bulharska k schengenskému priestoru. Rovnako ako všetci rumunskí a európski občania chcem, aby pokračovali reformy súdneho systému v našej krajine, aby sa znížila úroveň korupcie a podvodov, aby sa o súdnych konaniach rozhodovalo spravodlivo a rýchlejšie a aby sa vinníci prísne potrestali. Pristúpili sme k Európskej únii, pretože sme chceli prijať jej vnútorné pravidlá. Domnievam sa, že je normálne, že ich dodržiavame a že plníme sľuby, ktoré sme dali pri pristúpení. Ďakujem Únii a členským štátom, ktoré nám pomáhajú uskutočňovať trvalé reformy súdneho systému a zavádzať protikorupčné opatrenia, pretože rumunským občanom ide aj o ne.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu na základe správ odborníkov, v ktorých sa uvádza, že v tejto chvíli Rumunsko a Bulharsko dokázali, že sú dostatočne pripravené uplatňovať všetky ustanovenia schengenského acquis uspokojivým spôsobom.

  Kyriakos Mavronikolas (S&D), písomne. –(EL) Bulharsko a Rumunsko na základe svojich hodnotiacich správ a správ monitorovacích skupín odborníkov spĺňajú požiadavky na úplnú integráciu do schengenského priestoru. Je však potrebné informovať Európsky parlament o dodatočných opatreniach, ktoré sa majú prijať v oblasti medzi Bulharskom, Tureckom a Gréckom s cieľom riešiť možný nárast prisťahovaleckých tokov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Bulharsko a Rumunsko ukončili všetku prácu, vykonanie ktorej požadovala pevnosť Európa, s cieľom umožniť svojim občanom voľný pohyb v rámci schengenského priestoru. V tejto správe sa požaduje ešte viac. Obsahuje výzvu na prijatie spoločného prístupu v spojení s Gréckom s cieľom riešiť otázku prisťahovalectva z arabských krajín. Táto požiadavka je neprijateľná. Aby som nehlasoval proti slobode pohybu v rámci Únie, zdržiavam sa hlasovania.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Bulharsko a Rumunsko sa podrobili hodnoteniu správneho uplatňovania všetkých častí schengenského acquis: kontrol na vzdušných, pozemných a námorných hraniciach, policajnej spolupráce, víz, zapojenia Schengenského informačného systému (SIS) a ochrany údajov. Ide o základnú podmienku toho, aby Rada ministrov EÚ prijala po konzultácii s Európskym parlamentom rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi. Vzhľadom na pozitívne výsledky hodnotení a kontrolných návštev skupín odborníkov je možné skonštatovať, že hoci si niektoré otázky vyžadujú pravidelné podávanie správ a opätovnú kontrolu v budúcnosti, nie sú prekážkou úplného pristúpenia Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru. Nesmieme však zanedbať oblasť Bulharsko – Turecko – Grécko, ktorá je jednou z najcitlivejších vonkajších hraníc EÚ, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Treba posilniť opatrenia, ktoré sa už prijali, a byť pripravení na boj s možným výrazným nárastom migračného tlaku. Bulharsko by malo prijať dodatočné opatrenia vrátane osobitného plánu, ktorý bude obsahovať opatrenia, ktoré sa uplatnia v čase vstupu do schengenského priestoru.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Právo na slobodu pohybu je jedným z najzákladnejších a najviditeľnejších práv udelených občanom Únie. V rámci schengenského priestoru je v súčasnosti možný voľný pohyb bez hraničných kontrol. V porovnaní s obdobím, keď bola Európa posiata hraničnými priechodmi, na ktorých bežne prebiehali občas aj príliš podrobné kontroly, je to veľká zmena. Nehovoriac o tom, že občania z Východu nemohli prekročiť železnú oponu bez toho, aby ohrozili svoj život.

V súčasnom období tento priestor pozostáva z 25 účastníckych štátov. Táto skupina by sa mala čoskoro rozšíriť o Rumunsko a Bulharsko. Aspoň v to dúfam. Tieto dve krajiny prijali schengenské acquis pri pristúpení k Európskej únii v roku 2007. Vzhľadom na výsledky hodnotení a návštev, ktoré uskutočnili skupiny odborníkov, plne súhlasím s tým, aby tieto dva členské štáty v plnej miere pristúpili k schengenskému priestoru, hoci je stále potrebné vyriešiť určité problémy a uskutočniť opätovné kontroly. Chcel by som však dodať, že by nebolo správne, keby sa v priebehu procesu zaviedli nové podmienky, ktoré neboli známe v období požiadaviek a hodnotenia.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Zdá sa, že Rumunsko a Bulharsko dokázali, že sú dostatočne pripravené plniť schengenské acquis. Správa o rozšírení schengenského priestoru, ktorú vypracoval Carlos Coelho, obsahuje veľa nevyriešených otázok. Na základe predpokladov správ hodnotiacich misií a výsledkov opakovaných hodnotiacich návštev som dospel k záveru, že existujú jednotlivé oblasti, ktoré si vyžadujú neustále monitorovanie. Správa, ktorá sa ešte neprijala, predstavuje záver opakovanej návštevy hodnotiacej misie týkajúcej sa vonkajšej hranice Bulharska. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že trojuholník Bulharsko – Rumunsko – Grécko predstavuje jednu z najcitlivejších oblastí, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo, a táto situácia si vyžaduje, aby Bulharsko vypracovalo dodatočné opatrenia s cieľom odolávať migračnému tlaku. Myslím si, že túto správu je potrebné prijať. Hlasoval som za jej prijatie.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu pána Coelha o uplatňovaní schengenského acquis v Rumunsku a Bulharsku a vítam realistický postoj a dobrú vieru, ktorú preukázali všetci naši kolegovia poslanci, ktorí tiež hlasovali za túto správu.

Rumunsko a Bulharsko splnili technické podmienky na pristúpenie k schengenskému priestoru a pri prijatí tohto rozhodnutia sa musí zvažovať len uvedené hľadisko. Rumunsko a Bulharsko dokázali svoju schopnosť prijať potrebné vnútroštátne právne predpisy a zaistiť bezpečnosť svojich hraníc. Okrem toho sa dosiahli veľké pokroky v boji proti korupcii. Ide o otázku, ktorá sa často nesprávnym a prehnaným spôsobom spája s pristúpením k schengenskému priestoru.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Dnes Európsky parlament prijal uznesenie o uplatňovaní všetkých ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. Tieto krajiny, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2007, prijali len niektoré ustanovenia týkajúce sa schengenského priestoru a odvtedy ich uplatňovali v tomto obmedzenom rozsahu. Výsledkom tejto situácie je to, že na hraniciach uvedených krajín sa stále vykonávajú hraničné kontroly.

Keď tieto krajiny pristúpili k EÚ, neboli pripravené na prijatie schengenského balíka ako celku, a preto museli uskutočniť reformu a rozšíriť svoje politiky v oblasti hraničných kontrol. Okrem toho predstavuje mimoriadne závažný problém časť hranice medzi Bulharskom, Tureckom a Gréckom, ktorá je jednou z najzraniteľnejších vonkajších hraníc EÚ, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Bulharsko a Rumunsko od svojho pristúpenia k EÚ prijali množstvo opatrení zameraných na riadnu prípravu a ochranu svojich hraníc. Pracovná skupina pre schengenské hodnotenie počas celého tohto obdobia vykonávala systematické inšpekcie a kontroly, ktoré v súčasnosti preukázali, že obe krajiny sú dostatočne dobre pripravené uplatňovať ustanovenia schengenského acquis uspokojivým spôsobom.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach je mimoriadne dôležité pre celú Európsku úniu a pre všetky jednotlivé členské štáty. Na účinné fungovanie schengenského priestoru a dosiahnutie stanovených cieľov je potrebné zaručiť, aby zrušenie hraničných kontrol nemalo negatívne dôsledky, a to najmä pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Každá krajina, ktorá sa usiluje o pristúpenie k schengenskému priestoru, musí bez výnimky splniť všetky podmienky schengenského acquis týkajúce sa ochrany osobných údajov, Schengenského informačného systému, vzdušných, pozemných a námorných hraníc, policajnej spolupráce a víz. Okrem toho je veľmi dôležité zaručiť, aby všetky členské štáty vykonávali prísne a účinné kontroly na vonkajších hraniciach. Som presvedčený, že Rumunsko a Bulharsko sa budú môcť čoskoro stať skutočnými členmi s možnosťou uplatňovať všetky ustanovenia schengenského acquis. V tejto chvíli je potrebné venovať osobitnú pozornosť Bulharsku, pretože táto krajina sa rovnako ako Turecko a Grécko nachádza na vonkajších hraniciach EÚ. Je to najcitlivejšie a najkrehkejšie miesto v Únii. Preto je mimoriadne dôležité, aby boli Bulharsko a Rumunsko potom, ako sa stanú úplnými členmi schengenského priestoru, primerane pripravené na riadenie zvýšených migračných tokov, aby boli schopné primeraným a účinným spôsobom zavádzať opatrenia zamerané na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zaručiť dobré fungovanie mechanizmov kontroly vonkajších hraníc.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za prijatie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru. Gestorský výbor EÚ po dôkladnom preskúmaní uznal, že tieto krajiny splnili všetky kritériá členstva v schengenskom priestore. Poskytujú dostatočné záruky, pokiaľ ide o ochranu pozemných, námorných a vzdušných štátnych hraníc, zvládli Schengenský informačný systém na výmenu údajov a spoľahlivo zabezpečujú ochranu údajov. Naša skupina považuje zavedenie nových kritérií členstva v tejto chvíli za nesprávne, pretože by to v prípade týchto krajín znamenalo uplatňovanie dvojitého metra. Ťažkosti, ktoré Rumunsko a Bulharsko stále majú – ide o organizovaný zločin a korupciu – predstavujú nepochybne závažné obvinenia voči vládam týchto krajín, ktoré by mali proti týmto javom bojovať účinnejšie. Podľa môjho názoru by však zatvorenie brány Schengenu pre Rumunsko a Bulharsko nemalo byť trestom pre čestných občanov, ktorí by v prípade straty možnosti slobodne cestovať po celej Európe trpeli najviac.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) V súvislosti s voľným pohybom európskych občanov v rámci Európskej únie zastávam názor, že pristúpenie Rumunska a Bulharska k schengenskému acquis predstavuje vynikajúci krok vpred, a preto som hlasoval za zavedenie príslušných ustanovení. Som tiež presvedčený, že hoci obe krajiny vyvinuli veľké úsilie, aby zabezpečili svojim občanom voľný pohyb v Európe, v každom prípade by mali vzhľadom na citlivý charakter východných európskych hraníc na Balkáne aj naďalej prispôsobovať svoje kontroly a pravidlá európskym normám.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Dnes som hlasoval za stanovisko Európskeho parlamentu o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku. Ide o vyvážený prístup, keďže toto stanovisko uznáva pokrok oboch krajín, pokiaľ ide o kritériá, ktoré je potrebné splniť na integráciu do schengenského priestoru (kontrola pozemných, námorných a vzdušných hraníc, víza, policajná spolupráca, pripravenosť z hľadiska zapojenia a využívania Schengenského informačného systému a ochrana údajov). Vyžaduje si však aj pravidelné správy o pokroku v určitých otázkach, ktoré sa považujú za nedoriešené. Parlament tak dal zelenú integrácii týchto dvoch krajín do schengenského priestoru a rovnakým právam ich občanov, ktorí v minulosti nevyužívali právo voľného pohybu. Veríme, že odkaz Európskeho parlamentu bude slúžiť ako návod a že v Rade sa dosiahne jednomyseľnosť, aby sa tak mohlo prijať konečné rozhodnutie.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Chcela by som zablahoželať nášmu kolegovi pánovi Coelhovi k vynikajúcej práci na správe o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku. Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis, keď pristúpili k EÚ v roku 2007. V správe sa uvádza, že splnenie potrebných podmienok uplatňovania príslušného acquis – ochrana údajov, Schengenský informačný systém (SIS), vzdušné hranice, pozemné hranice, námorné hranice, politická spolupráca a víza – sa hodnotilo v praxi a pokrok pri uplatňovaní opatrení zameraný na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi sa potvrdil in situ. Podľa spravodajcu a tieňových spravodajcov, ktorí tento proces monitorovali, nepredstavujú niektoré otázky, ktoré si budú vyžadovať pravidelné podávanie správ a monitorovanie v budúcnosti, prekážku pre úplné pristúpenie týchto dvoch členských štátov k schengenskému priestoru. Z uvedených dôvodov podporujem rozhodnutie otvoriť hranice týmto členským štátom. Hlasujem za túto správu a vítam Bulharsko a Rumunsko v schengenskom priestore.

  Vincent Peillon (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Coelha, v ktorej sa navrhuje pristúpenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru. Ide o jeden z najväčších úspechov európskeho integračného procesu. Pristúpenie nového štátu závisí od prísneho splnenia kritérií Schengenskej dohody. V prípade Bulharska a Rumunska dospeli Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, ako aj Európska komisia po hodnotení k záveru, že tieto dva štáty spĺňajú stanovené podmienky v plnej miere. Znamená to, že už neexistuje dôvod, pre ktorý by sa nemohli integrovať do tohto priestoru voľného pohybu. Považoval by som za neprijateľné, keby niektoré štáty pod falošnými zámienkami a z dôvodu motivácie vnútropolitickou kalkuláciou boli aj naďalej proti tejto integrácii. Acquis Spoločenstva by sa nemal považovať za systém à la carte, v rámci ktorého môžu členské štáty prispôsobovať alebo pozastaviť ustanovenia v závislosti od okolností. Z uvedeného dôvodu oficiálne vyzývam Radu, aby uznala zlepšenia Bulharska a Rumunska a prijala ich do schengenského priestoru.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na výsledky hodnotení a potrebných kontrolných návštev, ktoré uskutočnili skupiny odborníkov, je zrejmé, že Rumunsko je v súčasnom období pripravené plne uplatňovať schengenské acquis. Všetky body, ktorým bolo treba venovať pozornosť alebo mali byť preskúmané, boli vyriešené (zlepšenie hodnotenia rizika, posilnenie bezpečnostných prvkov budov, zdokonalenie postupu predkladania a vybavovania žiadostí o víza atď.) a niektoré aspekty by bolo možné považovať za príklad najlepších postupov.

Podľa hodnotiacich správ Rumunsko preukázalo, že je dostatočne pripravené na uspokojivé uplatňovanie ustanovení schengenského acquis, ktoré sa netýkajú SIS, ako aj tých ustanovení, ktoré sa SIS týkajú. Boli splnené základné podmienky na to, aby Rada rozhodla v súlade s článkom 4 ods. 2 Aktu o pristúpení, ktorý umožňuje zrušiť kontroly na vnútorných vzdušných, pozemných a námorných hraniciach. Znamená to, že odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach si vyžaduje vysokú úroveň vzájomnej dôvery členských štátov, pokiaľ ide o vykonávanie účinných kontrol na vonkajších hraniciach, pretože bezpečnosť schengenského priestoru závisí od dôslednosti a efektívnosti, s akými každý členský štát vykonáva kontroly na svojich vonkajších hraniciach.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože úplné uplatňovanie Schengenskej dohody v Bulharsku a Rumunsku jednoznačne znamená zrušenie hraničných kontrol aj v prípade týchto krajín. V období, keď niektoré vlády majú odvahu navrhnúť obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach, je ešte dôležitejšie preukázať našu podporu rozšírenia priestoru, ktorý v súčasnosti predstavuje jeden z najväčších úspechov Európskej únie. Úplné uplatňovanie v týchto členských štátoch je aj otázkou rovnosti a nediskriminácie v Európe, pretože vylúčenie týchto dvoch krajín by vyslalo ich obyvateľom, ktorí by veľmi radi pristúpili k priestoru slobody pohybu, mimoriadne negatívny signál. Z uvedeného dôvodu je dôležité poskytnúť v tejto fáze širokú podporu.

  Fiorello Provera (EFD), písomne. – (IT) Balkánsky región je jednou z najcitlivejších oblastí vonkajších hraníc EÚ, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Tento jav je veľmi dôležitý a vplýva na každodenný život mnohých našich občanov, pretože zhoršuje neistotu, ktorej čelia. Skôr ako budeme môcť rozmýšľať o možnom prijatí Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru, je potrebné vypracovať osobitné a podrobné plány, ktorých súčasťou budú migračné tlaky. Okrem toho sa musí zlepšenie kontrol na vonkajších hraniciach spájať s bojom proti korupcii miestnych orgánov. Hlasoval som proti tomuto opatreniu z uvedených dôvodov a preto, aby som lepšie chránil našich občanov pred nelegálnym prisťahovalectvom.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Súčasťou pristúpenia k schengenskému acquis je aj potreba dodržať jednotlivé postupy hodnotenia: kandidátske krajiny musia dodržať celý rad podmienok, aby ich prijali do priestoru slobody pohybu, ktorého súčasťou je v tomto období 25 krajín a 400 miliónov Európanov. V tejto správe sa hodnotí pripravenosť Bulharska a Rumunska. Na jednej strane sa v nej zdôrazňuje, že Bulharsko dodržiava v rámci jednotlivých činností najlepšie postupy, a na strane druhej sa zdôrazňuje úsilie Rumunska, pokiaľ ide o zistené nedostatky. Na záver chcem uviesť, že hodnotenie konania týchto dvoch členských štátov je celkovo pozitívne, a zároveň by som chcel zdôrazniť potrebu riešiť niekoľko otázok.

  Britta Reimers (ALDE), písomne. – (DE) Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente predpokladá, že začlenenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru ešte viac skvalitní slobodu pohybu v rámci EÚ. Keďže oba členské štáty v súčasnosti dosiahli pozitívne výsledky hodnotenia vo všetkých oblastiach schengenského preskúmania, nemali by existovať žiadne ďalšie prekážky, ktoré by ešte oddialili ich začlenenie. Kým budú pretrvávať problémy v oblasti boja proti korupcii v rámci súdneho a policajného systému, nemožno poprieť, že technické zabezpečenie hraníc automaticky nezvýši ich nepriechodnosť.

Tento problém sa teda týka aj členských štátov, ktoré už sú súčasťou schengenského priestoru. Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany je preto presvedčená, že kritériám, ako je boj proti korupcii, je v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu potrebné venovať väčšiu pozornosť a primerane potrestať akékoľvek priestupky.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podporujeme pristúpenie Bulharska a Rumunska za predpokladu, že sa splnia všetky základné podmienky (ktoré sa podľa stanoviska odborníkov splnili).

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) V súlade s článkom 4 ods. 2 Aktu o pristúpení Rumunska a Bulharska k schengenskému acquis spočíva základná podmienka zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach s týmito krajinami v overení toho, či sa splnili schengenské požiadavky. Keďže Rumunsko a Bulharsko dokázali, že sú dostatočne pripravené uplatňovať všetky ustanovenia schengenského acquis uspokojivým spôsobom, oba členské štáty by sa mali stať plnohodnotnými členmi tohto priestoru. Chcela by som však zdôrazniť dôležitosť prísnych kontrol na vonkajších hraniciach na účely vnútornej bezpečnosti. Keďže Bulharsko sa nachádza v citlivej oblasti, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo, malo by prijať dodatočné opatrenia s cieľom reagovať na možný nárast migračného tlaku na svojich hraniciach.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Oblasť Bulharsko – Turecko – Grécko je jednou z najcitlivejších častí vonkajších hraníc Európskej únie, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo. Nesúhlasím so spravodajcom pánom Coelhom v tom, že prijatie Bulharskej republiky a Rumunska do schengenského priestoru nemožno v krátkodobom horizonte ukončiť z dôvodu nedostatkov v oblasti vybavenia, vykonávania hraničných kontrol, školení personálu a povinnosti vymieňať si informácie.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis, keď pristúpili k EÚ v roku 2007. Integrácia Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru je prijateľná za predpokladu, že splnia určité technické požiadavky, ktoré sa uvádzajú v príslušnom postupe. Ako celkom správne zdôrazňuje spravodajca, po pristúpení Bulharska k Schengenskej dohode by malo nasledovať prijatie osobitného plánu zameraného na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. V otázke riadenia pozemných hraníc je potrebná spolupráca. V roku 2010 bolo pri prechode grécko-tureckej hranice zatknutých 47 000 prisťahovalcov, ktorí sa presúvali na grécku stranu rieky Evros, ktorá tvorí hranicu medzi Gréckom a Tureckom. Tento údaj predstavuje 90 % celkového počtu v Európe za uvedený rok. V tejto súvislosti vítam návrh spravodajcu vypracovať osobitný plán s cieľom pripraviť sa na pristúpenie Bulharska k schengenskému priestoru. Tento plán bude obsahovať opatrenia v uvedenom smere a spoločný prístup Grécka, Turecka a Bulharska, aby tak krajina bola schopná riešiť možný veľký nárast prisťahovaleckých tokov.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – (DA) Hlasoval som proti tomu, aby sa Rumunsko a Bulharsko v súčasnosti stali riadnymi členmi schengenskej spolupráce. Záležitosť týkajúca sa Bulharska v súvislosti s poskytovaním vojenskej polícii prístup k informáciám zo schengenských záznamov je dôkazom toho, že v týchto častiach Schengenu existujú problémy, do ktorých sú už tieto krajiny zahrnuté. Vyskytujú sa aj problémy s korupciou a organizovaným zločinom. Europol zdôrazňuje, že úplné prijatie Bulharska a Rumunska do schengenskej spolupráce uľahčí zločineckým skupinám z Balkánu a krajín bývalého Sovietskeho zväzu prístup k EÚ. Kým sa tieto problémy nevyriešia, úplné prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenu bude zvyšovať cezhraničnú korupciu a zločin, zatiaľ čo zároveň poskytne určitým silám príležitosť, na ktorú čakali, aby požadovali zvýšené monitorovanie a podkopávanie právneho štátu.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) V období, keď čoraz viac ľudí rozpráva o kríze dôvery v Európsku úniu, by mala byť skutočnosť, že prevažná väčšina poslancov EP podporuje stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, vnímaná ako potvrdenie toho, že myšlienka európskej integrácie je stále dôležitá. Skutočnosť, že v Bulharsku a Rumunsku sú vonkajšie hranice EÚ, by sa nemala považovať za prekážku, ktorá im bráni v pristúpení k schengenskému priestoru. Kritériá pre pristúpenie k priestoru boli stanovené s cieľom zaručiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti. Odborníci potvrdili, že boli zavedené primerané technické normy. Krajiny spĺňajú požiadavky, ktoré im boli uložené, do takej miery, ktorá umožňuje zrušenie hraničných kontrol v ostatných členských štátoch EÚ. Malo by sa zdôrazniť, že rovnako ako v prípade našej krajiny pristúpenie k schengenskému priestoru neznamená, že Rumunsko a Bulharsko už nemusia nič robiť v súvislosti s úplným zavedením nástroja spolupráce. Obe krajiny budú mať pred sebou veľa práce, aby zaviedli dobré pracovné postupy.

Príklad Poľska jasne dokazuje, že nové členské štáty sú schopné efektívne splniť schengenské požiadavky. Podľa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci máme šancu realizovať ďalšiu fázu politického projektu známeho ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ak európske inštitúcie vykonajú primerané monitorovanie. Európsky parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu v tomto postupe a musí byť informovaný o situácii v Bulharsku a Rumunsku.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá navrhuje uplatňovanie ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharsku a Rumunsku. Tiež som rada, že správa obsahuje záruky na ochranu údajov.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Parlament dnes prijal správu, ktorú vypracoval pán Coelho, o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. Táto správa nadväzuje na hodnotenia vykonané pod záštitou pracovnej skupiny Rady pre schengenské hodnotenie.

Podľa hodnotení neexistujú žiadne prekážky, ktoré by bránili pristúpeniu Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru. Otvorenie hraníc je jedným z najväčších úspechov Európskej únie. Preto som rada, že Parlament hlasoval za pristúpenie týchto dvoch nových členských štátov k schengenskému priestoru. Rada teraz musí byť realistická a preukázať solidaritu tým, že poskytne svoj jednomyseľný súhlas.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Schengenský priestor bol vytvorený v roku 1985 a v súčasnosti zahŕňa územie, ktorého vonkajšie námorné hranice sú dlhé 42 673 km a pozemné hranice sú dlhé 7 721 km a nachádza sa v ňom 400 miliónov Európanov. Schengenská dohoda sa momentálne vzťahuje na 25 členských štátov so spoločným priestorom pre voľný pohyb osôb, ktorý vznikol odstránením systematických kontrol na vnútorných hraniciach a vytvorením jednej spoločnej hranice. Aby sa táto dohoda mohla riadne vykonávať, stanovili sa spoločné pravidlá – týkajúce sa okrem iného kontrol na celých vnútorných hraniciach, spoločnej vízovej politiky, policajnej a justičnej spolupráce – a vytvoril sa Schengenský informačný systém (SIS). Táto správa sa zaoberá vstupom Bulharska a Rumunska do schengenského acquis a v nadväznosti na vyhodnotenie návštev a konečnej správy prišla k záveru, že obe krajiny sú pripravené na úplné pristúpenie. Niektoré otázky však ostali nedoriešené, najmä potreba vypracovať plán na boj proti možnému tlaku zo strany nelegálneho prisťahovalectva. Preto súhlasím so spravodajcom, že je potrebné, aby príslušné členské štáty do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia informovali Parlament a Radu o uplatňovaní týchto dodatočných opatrení a o pokrokoch v otázke identifikovaných nedostatkov.

  Alexandra Thein (ALDE), písomne. – (DE) Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente sa domnieva, že začlenenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru ešte viac zlepší slobodu pohybu v rámci EÚ. Teraz, keď oba členské štáty dosiahli pozitívne výsledky hodnotenia vo všetkých oblastiach schengenskej správy, by nemali existovať žiadne ďalšie prekážky, ktoré by oddialili začlenenie. Niet pochýb o tom, že technické zabezpečenie hraníc automaticky nezvýši ich bezpečnosť, kým budú pretrvávať problémy v boji proti korupcii v systéme súdnictva a polície. Tento problém sa však týka aj členských štátov, ktoré už sú súčasťou schengenského priestoru. Delegácia nemeckej Slobodnej demokratickej strany je preto presvedčená, že kritériám, ako je boj proti korupcii, je v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu potrebné venovať väčšiu pozornosť a primerane potrestať akékoľvek priestupky.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Keď v roku 2007 Rumunsko a Bulharsko pristúpili k EÚ, prijali schengenské acquis. Základnou podmienkou na to, aby Rada rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi, je v súlade s článkom 4 odsekom 2 Aktom o pristúpení overiť v rámci hodnotiacich postupov skutočnosť, či nové členské štáty splnili potrebné podmienky uplatňovania všetkých častí schengenského acquis (ochrana údajov, SIS, vzdušné hranice, pozemné hranice, námorné hranice, policajná spolupráca a víza). Podľa hodnotiacich správ, ktoré vypracovali odborníci, Rumunsko aj Bulharsko dokázali, že sú pripravené uplatňovať všetky ustanovenia schengenského acquis uspokojivým spôsobom. Preto žiadame Radu, aby schválila vstup Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru. Únia musí uplatňovať rovnaké kritériá pre všetky členské štáty aj v prípadoch, keď ide o vstup do schengenského priestoru. Mechanizmus spolupráce a overovania týkajúci sa súdnictva nie je jedným z kritérií vstupu do schengenského priestoru a nesmie sa aplikovať v súvislosti so vstupom Rumunska a Bulharska do priestoru. Keďže Rumunsko a Bulharsko spĺňajú technické podmienky na vstup do schengenského priestoru, v mene občanov Rumunska, Bulharska a Európy žiadame Radu, aby schválila pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Bulharsko a Rumunsko by mali vstúpiť do schengenského priestoru, keďže obe krajiny sú na to pripravené a námietky istých členských štátov sú neopodstatnené.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Hlasovala som za správu o začlenení Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru, pretože obe krajiny spĺňajú príslušné technické kritériá. Bulharsko by však malo v spolupráci s Gréckom a Tureckom prijať dodatočné opatrenia s cieľom riešiť problém nelegálneho prisťahovalectva.

  Geoffrey Van Orden (ECR), písomne. – Ako priateľ, aj keď kritický priateľ Bulharska chcem urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som pomohol tejto krajine s dosiahnutím pokrokov, ale nie na úkor blahobytu našej krajiny. Preto som sa zdržal hlasovania. V čase pristúpenia Bulharska k EÚ 1. januára 2007 pretrvávali nedostatky v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Bulharské orgány sa zaviazali dosiahnuť radikálne zlepšenie. EÚ vytvorila mechanizmus spolupráce a overovania, aby pomáhal Bulharsku a overoval pokroky v spĺňaní šiestich kritérií. Zlepšenie však prebieha znepokojivo pomaly. V poslednej správe na túto tému (z februára 2011) Komisia vyhlásila, že Bulharsko musí ďalej zlepšovať spôsob štruktúry, riadenia a spolupráce v súdnych, policajných a vyšetrovacích orgánoch. 27 vlád v Rade však došlo, možno prekvapivo, k záveru, že Bulharsko splnilo podmienky Schengenu, systému, ktorý je sám momentálne predmetom pochybností. Spojené kráľovstvo, samozrejme, zostáva mimo schengenského priestoru.

  Iuliu Winkler (PPE), písomne. – (RO) Vítam, že väčšina poslancov, viac ako 80 %, v Európskom parlamente hlasovala za prijatie správy o uplatňovaní schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. Toto hlasovanie vysiela silný politický signál. Podľa Európskeho parlamentu sú Rumunsko a Bulharsko pripravené na vstup do schengenskému priestoru.

Podľa stanoviska UDMR (Demokratickej únie Maďarov v Rumunsku) musia Rumunsko a Bulharsko v roku 2011 dostať jednoznačnú vyhliadku na vstup do tohto priestoru voľného pohybu. Nemyslím si, že pravidlá by sa mali zmeniť počas hry, a rozhodnutie o vstupe do schengenského priestoru musí zohľadňovať, čo sa dosiahlo podľa Schengenskej dohody, a nesmie byť založené na politických hodnoteniach. Situácia, ktorá vznikla v súvislosti s pristúpením Rumunska a Bulharska k schengenskému priestoru, zdôrazňuje, aký slabý je zmysel pre solidaritu v rámci EÚ.

Skutočnosť, že existujú členské štáty, ktoré sú pripravené vzdať sa jednej zo základných slobôd európskej integrácie, slobody pohybu, je alarmujúca. Zároveň ide o mylnú reakciu na napätie, ktoré spôsobila hospodárska kríza, a na jej sociálne následky. UDMR si myslí, že potrebujeme silnú Európu, čo sa dá dosiahnuť väčšou solidaritou a ráznym odmietaním vnútorného protekcionizmu a populizmu.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Napriek zopár pochybnostiam o nadmernom dosahu textu – ktorý patrí pod rámec stratégie EÚ 2020 – si myslím, že ciele uznesenia sú veľmi vítané. Hlasovala som preto za správu pána Coelha o overení potrebných podmienok na uplatnenie schengenského acquis, ktoré sú predpokladom pre zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach v Bulharsku a Rumunsku.

Správa: Alexander Graf Lambsdorff (A7-0189/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Táto správa bude prijatá napriek sporu v pracovnej skupine Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente v súvislosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý predložil jadrovú otázku, a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorý odstraňuje otázku dodatočných stálych členov Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN). Musí nastať výrazná zmena v medzinárodnom poriadku, aby mohla EÚ lepšie prekonať svoje problémy pomocou spoločných globálnych činností. Tiež by som chcel upriamiť pozornosť na skutočnosť, že EÚ sa v súlade s článkom 21 zmluvy oficiálne zaviazala k účinnému multilateralizmu a k zohrávaniu úlohy OSN.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie nielen z dôvodu významu nadchádzajúceho 66. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ale aj preto, lebo je mimoriadne dôležité, aby EÚ konečne posilnila spoluprácu a koordináciu v tejto oblasti, ako aj v ostatných orgánoch OSN. Článok 34 Zmluvy o Európskej únii jasne ustanovuje, že členské štáty koordinujú svoj postup v medzinárodných organizáciách a že členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, zosúlaďujú svoju činnosť s inými členskými štátmi a v rámci vykonávania svojich funkcií obhajujú pozície a záujmy Únie. Spolupráca vo Valnom zhromaždení OSN zatiaľ nebola ukážková. Rovnako ako v Bezpečnostnej rade OSN. Všetci dobre vieme, že členské štáty, ktoré patria do Bezpečnostnej rady OSN (Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko), neboli schopné konať spoločne a vypracovať jednotnú pozíciu voči vojenskému zásahu v Líbyi predovšetkým v súvislosti s hlasovaním o rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1973. Preto naliehavo žiadam členské štáty EÚ, aby sa snažili dosiahnuť spoločnú pozíciu k otázkam, ktoré sú rozhodujúce pre medzinárodný mier a bezpečnosť najmä v oblastiach, kde už existuje široký medzinárodný konsenzus.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia čelí v rýchlo sa meniacom svete mnohým problémom, ktoré vyžadujú koordinovanú globálnu reakciu. Všetky tieto veľké zmeny nútia Európsku úniu, aby sa spolu s ostatnými partnermi aktívnejšie angažovala v podporovaní účinných riešení problémov, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ a celé ľudstvo. Európska únia je najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci a hlavným partnerom OSN v podporovaní jej úsilia pri vykonávaní jej činností. Európska únia musí zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, mieru a bezpečnosti, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte. Podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii je EÚ formálne zaviazaná k účinnému multilateralizmu so silnou OSN v jeho centre, čo výrazne prispieva k riešeniu globálnych problémov.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) V súčasnosti sme svedkami radikálnych zmien v medzinárodnom poriadku. Ide o zmeny, ktorým sa Európska únia už nesmie len nečinne prizerať. Myslím si, že Európska únia by to mala vnímať ako východiskový bod a prevziať aktívnu úlohu v rokovaniach so súčasnými, ako aj vznikajúcimi svetovými veľmocami a raz a navždy sa zbaviť povesti politického trpaslíka z hľadiska medzinárodnej politiky. Zároveň súhlasím s vyjadrením v návrhu pána Lambsdorffa, že členské štáty musia počas rokovaní vyvíjať tlak na reformu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s cieľom získať trvalé miesto pre Európsku úniu. Posilnením úlohy Európskej únie v Organizácii Spojených národov dosiahneme úspech v zabezpečení toho, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu v regionálnych a globálnych záležitostiach. V opačnom prípade budeme musieť naďalej čeliť neustálemu nedostatku koordinácie záujmov členských štátov na medzinárodnej scéne.

  Pino Arlacchi (S&D), písomne. – Dôrazne som podporil hlavný zámer tejto správy. Žiada posilnenú úlohu EÚ v systéme OSN, pričom zohľadňuje inštitucionálne zmeny, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva. Dnešné hlasovanie sa uskutočnilo po dôležitom úspechu EÚ v OSN: prijatí súboru postupov, ktoré udeľujú delegácii EÚ vo Valnom zhromaždení OSN právo zasahovať, ako aj právo odpovedať a schopnosť predniesť ústne návrhy a predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Tieto zlepšenia odrážajú jasnú skutočnosť: EÚ a jej členské štáty sú najväčšími finančnými prispievateľmi do systému OSN, pričom financie EÚ predstavujú až 38 % riadneho rozpočtu Organizácie Spojených národov a viac ako dve pätiny mierových operácií OSN a takmer polovicu príspevkov do fondov OSN a na jej programy zabezpečuje EÚ. EÚ je okrem toho napriek všetkým svojim obmedzeniam hlavným globálnym aktérom, ktorého význam sa musí riadne uznať na každej úrovni.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Podporila som správu pána Alexandra Lambsdorffa, pretože si myslím, že musíme podporiť väčšiu súdržnosť medzi pozíciami členských štátov a posilniť našu schopnosť rokovať s ostatnými regionálnymi skupinami. Ide teda o otázku zlepšovania účinnosti a transparentnosti Organizácie Spojených národov a posilnenia riadenia jej finančných zdrojov. Som presvedčená o potrebe reformy pracovných postupov a zloženia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zo strednodobého hľadiska.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Dochádza k podstatnej premene medzinárodného poriadku, ktorá pre Európsku úniu znamená výzvu, aby sa aktívnejšie zameriavala na súčasné a vznikajúce svetové veľmoci a iné dvojstranné a viacstranné partnerstvá s cieľom podporovať účinné riešenia problémov, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ a všeobecne celý svet. EÚ sa v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii oficiálne zaviazala k účinnému multilateralizmu so silnou OSN v jeho centre, čo je nevyhnutné na riešenie globálnych problémov, ako sú zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia, všeobecnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, znižovanie chudoby a rozvoj pre všetkých, dôsledky demografických zmien, migrácia, ako aj medzinárodný organizovaný zločin. Súhlasím s tým, že EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, mieru a bezpečnosti, demokracii a svetovému poriadku založenému na princípoch právneho štátu.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu, ktorú vypracoval pán Lambsdorff, pretože si myslím, že EÚ si v súčasnosti vytvára novú identitu na svetovej scéne. Chcela by som vám pripomenúť zdĺhavú dobu spolupráce medzi dvoma medzinárodnými organizáciami, ako aj účasť EÚ v mnohých projektoch, ktoré začala OSN. V tejto chvíli musím spomenúť záväzok európskych vedúcich predstaviteľov dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia. Globálne odstránenie chudoby teraz patrí medzi priority zahraničnej politiky Únie. Vítam iniciatívu na posilnenie spolupráce v súvislosti s prinášaním stability do krízových oblastí a navrhovaním nových bezpečnostných noriem pre jadrové elektrárne. Priebeh udalostí v Japonsku vyzdvihuje potrebu tohto partnerstva. Vzhľadom na sociálny prevrat v oblasti Stredozemia si myslím, že koordinovaná činnosť medzi EÚ a OSN by zabezpečila mierový prechod k demokracii. V tejto súvislosti vítam zlepšenie vzťahov s regionálnymi organizáciami.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Som za tento návrh odporúčania Európskeho parlamentu o ďalšom zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Návrh zdôrazňuje, že Európska únia a Organizácia Spojených národov majú spoločný záväzok presadzovať demokraciu, dodržiavanie ľudských práv a mier v rámci medzinárodného spoločenstva. Návrh tvrdí, že ďalšie rozšírenie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s cieľom zapojiť EÚ je kľúčovým faktorom pre efektívne sledovanie uvedených cieľov. Návrh zamieta žiadosť Nemecka na obsadenie potenciálneho nového miesta EÚ v Organizácii Spojených národov, ktoré by malo trvalý charakter, a namiesto toho obsahuje taliansky návrh na obsadenie miesta rotačným spôsobom s cieľom dodržiavať zásadu rovnakého postavenia všetkých členských štátov.

Nemecká žiadosť bola vnímaná ako pokus o zavedenie politickej autority Nemecka a anglicko-francúzsko-nemeckého bloku v rámci EÚ a mimo nej. Prijatie talianskeho stanoviska prostredníctvom tohto návrhu však potvrdzuje, že možné rozšírenie Bezpečnostnej rady by aj Taliansku zaručilo možnosť vyjadriť svoj názor na kľúčové medzinárodné otázky mimo EÚ. Preto som hlasovala za túto správu.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Je dôležité, aby Európa v tejto chvíli znova potvrdila svoj záväzok a spoluprácu s medzinárodnými hnutiami ako OSN. Pozornosť, ktorú Európsky parlament venuje OSN, je mimoriadne dôležitá.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Doba, v ktorej žijeme, dáva jasne najavo, že je potrebné prepojiť členské štáty a Európsku úniu v najrozmanitejších situáciách a na rôznych stupňoch. Táto koordinácia je tiež veľmi dôležitá v rámci Organizácie Spojených národov (OSN). Povedal by som, že je kľúčové zabezpečiť ochranu a bezpečnosť európskych záujmov a hodnôt v medzinárodnej organizácii, ktorá je najzložitejšia a najrozhodujúcejšia.

Bez ohľadu na budúce zmeny v súvislosti so zastúpením Únie v OSN a najmä v Bezpečnostnej rade – táto rozprava je stále otvorená – je čoraz viac potrebné zvyšovať úsilie európskych krajín, aby spolu so zástupcami Únie v zámorí podporovali spoločnú schopnosť zasahovania a ovplyvňovania. Pravidelné konzultácie medzi veľvyslancami členských štátov a zástupcami EÚ budú dôležitým krokom na tejto ceste. Únia by mala zároveň prispieť k zvýšenej účinnosti a transparentnosti OSN a zlepšiť riadenie jej finančných zdrojov. Zriadenie parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v rámci systému OSN je zaujímavý návrh, ktorý stojí za preskúmanie a rozpravu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa pána Lambsdorffa sa týka návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade o 66. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN). Zmena súčasného medzinárodného poriadku na globálnej úrovni prostredníctvom konfliktov v rôznych častiach sveta a sebaurčenie mnohých národov, ktoré boli desaťročia alebo dokonca storočia utláčané, dodávajú nadchádzajúcemu zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN zvláštny význam. Podľa článkov 21 a 41 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí Európsky parlament využiť toto zasadnutie, aby presadil svoje stanoviská k mnohým otázkam: v neposlednom rade k úlohe EÚ v systéme OSN; EÚ a globálnemu riadeniu; mieru, bezpečnosti a spravodlivosti; rozvoju; ľudským právam; a zmene klímy. Preto súhlasím s uvedenými návrhmi spravodajcu, ako aj s potrebou podporiť rozpravu o úlohe parlamentov a národných zhromaždení v systéme OSN a o vytvorení parlamentného zhromaždenia OSN.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa presadzuje, aby Európska únia dostala miesto vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN) a trvalé miesto v Bezpečnostnej rade. Vypočulo sa už mnoho hlasov, ktoré v poslednej dobe obhajovali túto myšlienku a boli podporené pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva, predovšetkým pridelenie právnej subjektivity EÚ. Sú to pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých legitimitu sme vždy spochybňovali. Táto požiadavka – ktorá podkopáva ducha organizácie: organizácie štátov a nie nadnárodných organizácií – nebola predložená so zámerom priniesť viac demokracie do fungovania OSN alebo vytvoriť nový svetový poriadok, ktorý je spravodlivejší a mierumilovnejší.

Dôkazom toho je spojenectvo EÚ s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Spojenými štátmi s cieľom viesť vojny a vykonávať akty násilia v krajinách ako Líbya. EÚ riskovala základné zásady Charty OSN, akými sú nezasahovanie do vnútorných záležitostí štátov, zohľadňovanie ich zvrchovanosti a nezávislosti a uznanie ich práva na rozvoj. Zvrchovanosť pochádza od ľudí a obyvatelia Európy ju neposkytli EÚ, ktorá je čím ďalej, tým viac antisociálna a protidemokratická.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa opäť predkladá neprijateľnú požiadavku, aby Európska únia mala miesto vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN) a trvalé miesto v Bezpečnostnej rade ako výsledok nedemokratickej Lisabonskej zmluvy a právnej subjektivity, ktorú vďaka nej získala. Väčšina poslancov v Európskom parlamente to nerobí so zámerom priniesť viac demokracie do fungovania orgánu OSN alebo vytvoriť nový, spravodlivejší svetový poriadok.

Ako môže EÚ, ktorá spolu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Spojenými štátmi podporuje vojnu a porušuje medzinárodné právo a Chartu OSN v Líbyi, prispieť k väčšej demokracii v OSN alebo k mieru a pokroku ľudstva? Ako môže EÚ prispieť k nezasahovaniu do vnútorných záležitostí štátov a zohľadňovať ich zvrchovanosť a nezávislosť a ich právo na rozvoj – práva zakotvené v Charte OSN a medzinárodnom práve –, keď spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) presadzuje nevídaný program agresie proti pracovníkom a obyvateľom Portugalska a privlastňuje si ich zdroje? Nemôže.

Zvrchovanosť pochádza od ľudí a obyvatelia Európy ju neposkytli EÚ, ktorá je čím ďalej, tým viac antisociálna a protidemokratická.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Európska únia by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, mieru, bezpečnosti, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte. Je žiaduce podporovať multilateralizmus ako prvoradý strategický záujem Únie a posilňovať súdržnosť a viditeľnosť EÚ ako globálneho aktéra na pôde OSN. Premena medzinárodného poriadku, ku ktorej dochádza, znamená pre Európsku úniu výzvu, aby sa aktívnejšie zameriavala na súčasné a vznikajúce svetové veľmoci a iné dvojstranné a viacstranné partnerstvá s cieľom podporovať účinné riešenia problémov, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ a všeobecne celý svet.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Dokument, o ktorom sa diskutuje, stanovuje priority Európskej únie dostať sa do Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Kľúčový bod, o ktorom sa už nejaký čas diskutovalo, je rozprava o reforme Bezpečnostnej rady. Návrh miesta pre Európsku úniu, na ktorom by sa striedali členské štáty, vyzerá ako vynikajúci nápad. Preto túto správu podporujem.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Podporil som tento dokument, pretože obhajuje posilnenie účinného multilateralizmu ako prvoradého strategického záujmu Únie a posilnenie súdržnosti a viditeľnosti EÚ ako globálneho aktéra v OSN okrem iného prostredníctvom lepšej koordinácie vnútorných rokovaní EÚ o záležitostiach OSN a podpory väčšieho dosahu na široké spektrum otázok. Tiež podporuje zapojenie strategických partnerov EÚ v rámci systému OSN a poskytuje strategickým partnerstvám multilaterálny rozmer tým, že zahŕňa globálne otázky do programov pre bilaterálne a multilaterálne samity EÚ, a tiež prispieva k zlepšovaniu účinnosti a transparentnosti OSN a posilneniu riadenia finančných zdrojov OSN.

Okrem toho sa dotýka dôležitých otázok, akými sú posilnenie úlohy Medzinárodného trestného súdu a medzinárodného systému trestného súdnictva, podpora zodpovednosti, zrušenie beztrestnosti, posilnenie štruktúr na predchádzanie krízam a ich účinnosť v Rozvojovom programe Organizácie Spojených národov s cieľom zmeniť túto organizáciu na globálneho lídra v oblasti predchádzania krízam a obnovy. Tiež zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi EÚ a OSN v oblasti občianskeho a vojenského krízového riadenia, najmä v operáciách humanitárnej pomoci, a potrebu dôkladnej reformy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) zrušením jej duálnej funkcie monitorovania a podpory využívania jadrovej energie a obmedzenia zodpovedností agentúry IAEA na dohľad nad odvetvím jadrovej energetiky a overovanie súladu so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, ako aj s ostatnými dôležitými otázkami, s ktorými v podstate súhlasím a ktoré podporujem.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Počas prípravy na 66. riadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN Európsky parlament ako zvyčajne predložil Rade svoje odporúčania v zastúpení členských štátov, ktoré sú jedinými plnoprávnymi členmi organizácie. Tento rok bude však Únia môcť využiť svoju novú pozíciu hlavného pozorovateľa, ktorá udeľuje osobitné práva na vystupovanie počas zasadnutí. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože zodpovedá novým ambíciám Únie na medzinárodnej úrovni. Lisabonská zmluva zaručuje EÚ nové výsady, potvrdzuje rozvoj jej medzinárodnej kapacity a zavádza nové nástroje. V nadväznosti na tento akt musí Únia využiť túto novú ambíciu v prospech účinného multilateralizmu s plnou silou jeho hodnôt, ktoré sú jeho jadrom. Tiež žiada posilnenie globálneho riadenia v čase, keď si globálne problémy vyžadujú globálne riešenia. Nakoniec sa zameriava na kľúčové témy, v zlepšovaní ktorých musí Únia zohrávať úlohu, ako je jej zvykom: rozvoj, ľudské práva a zmenu klímy.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Súčasná zmena v medzinárodnom poriadku núti Európsku úniu, aby vynakladala aktívnejšie úsilie v rokovaniach so svetovými a vznikajúcimi silami, aby mohla prevziať aktívnu úlohu v budovaní Organizácie Spojených národov, ktorá efektívne prispieva ku globálnym riešeniam: mieru, bezpečnosti, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte. Toto predstavuje kľúčový východiskový bod pre riešenie zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia, všeobecnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, znižovanie chudoby a rozvoj pre všetkých, dôsledky demografických zmien, migráciu a medzinárodný organizovaný zločin.

Vďaka Lisabonskej zmluve máme teraz trvalé štruktúry na vonkajšie zastupovanie. To nám umožňuje prevziať medzinárodnú úlohu v súlade s našou poprednou hospodárskou pozíciou a konať ako globálny aktér schopný niesť svoj podiel zodpovednosti na celom svete. Je na nás, aby sme jasne určili svoje záujmy a strategické ciele, aby sme mohli účinne konať. Európska únia je najväčším svetovým poskytovateľom humanitárnej pomoci a hlavným partnerom OSN v krízových a pokrízových situáciách. Preto cítime povinnosť podporovať účinný multilateralizmus ako prvoradý strategický záujem Únie a posilňovať súdržnosť a viditeľnosť EÚ ako globálneho aktéra.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ nesmie zabudnúť na svoju úlohu vedúceho aktéra na svetovej scéne v každom ohľade. Ako taká musí posilniť svoju úlohu vo všetkých multilaterálnych organizáciách a predovšetkým v Organizácii Spojených národov (OSN), kde jej úloha musí byť oveľa aktívnejšia po spustení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Vzhľadom na to, že globálne partnerstvá sú kľúčové pri dosahovaní spoločne určených globálnych cieľov, že EÚ je najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci a hlavným partnerom OSN v jej úsilí v rámci všetkých troch pilierov jej práce vrátane krízových a pokrízových situácií a že príspevok členských štátov predstavuje až 38 % bežného rozpočtu OSN, si myslíme, že pevné a stabilné partnerstvo medzi EÚ a OSN je zásadné pre prácu OSN a kľúčové pre úlohu EÚ ako globálneho aktéra.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Výbor pre zahraničné veci vypracúva v súlade s doterajšími postupmi odporúčania Parlamentu Rade týkajúce sa zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Ak som to správne pochopil, priority EP sú: posilnená úloha EÚ v systéme OSN, pričom sa zohľadnia inštitucionálne zmeny, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva; potreba smerníc zabezpečujúcich riadne konzultácie medzi veľvyslancami členských štátov s cieľom vyhnúť sa nezhode medzi hlasmi v EÚ, ako to bolo v prípade Líbye; primeraný rozpočet pre orgán OSN Ženy; ďalšie posilňovanie úlohy Medzinárodného trestného súdu; podpora jednotky OSN pre sprostredkovanie a kľúčová úloha pre ESVČ v tomto kontexte; zlepšenie vzťahu medzi Komisiou OSN na budovanie mieru a partnerstvom EÚ na budovanie mieru a napokon silnejšia vedúca úloha EÚ v oblasti riadenia globálnej klímy. Všetky uvedené dôvody sú aktuálne a hlasoval som za ne.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – Hlasoval som za tento návrh, pretože zoširoka skúma súčasné globálne problémy v EÚ a OSN, pričom zdôrazňuje problémy a príležitosti, ktorým čelí EÚ. Tiež sa venoval pevným a rozsiahlym návrhom pre EÚ v rôznych oblastiach na medzinárodnej úrovni, ako angažovanie sa so strategickými partnermi EÚ v rámci systému OSN, zabezpečovanie dôležitej úlohy ESVČ, podpora mieru, bezpečnosti a spravodlivosti a boj proti zmene klímy. Myslím si, že toto sú práve teraz kritické otázky na svetovej scéne a že EÚ sa musí zapojiť a zohrávať dôležitú úlohu vo všetkých týchto aspektoch. Preto podporujem tento návrh a odporúčam Rade, aby túto správu starostlivo zvážila.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s odporúčaniami Rade vzhľadom na 66. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN). Súhlasím s potrebou posilniť úlohu OSN. V skutočnosti, ako uvádza spravodajca, je váha Európskej únie v orgánoch Organizácie Spojených národov vzhľadom na veľký objem finančných príspevkov, ktoré poskytujú EÚ a jej členské štáty, nedostatočná. Rada musí v OSN svoje pozície presadzovať ráznejšie a zabezpečiť zároveň lepšiu koordináciu v dosahovaní cieľov Únie v rámci OSN a podporovať väčšiu súdržnosť medzi pozíciami členských štátov. Súhlasím s výzvou spravodajcu adresovanou podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedovi Európskej rady, aby stanovili posilnenie pozorovateľských práv EÚ za strategickú prioritu a aby zvýšili viditeľnosť EÚ v rámci OSN prostredníctvom intenzívnejších konzultácií s vládami tretích krajín, ktoré sú členskými krajinami OSN.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasujem za. Odporúčame, aby Rada podporovala posilnenie účinného multilateralizmu ako prvoradého strategického záujmu Únie a posilnila súdržnosť a viditeľnosť EÚ ako globálneho aktéra v OSN okrem iného tým, že sa zlepší koordinácia vnútorných konzultácií EÚ o otázkach týkajúcich sa OSN a podporí sa väčší rozsah aktívnej pomoci v rámci širokého spektra problémov. Podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie by mala byť poverená vypracovaním usmernení pre pravidelné konzultácie veľvyslancov členských štátov s veľvyslancami EÚ, najmä tými, ktorí pracujú na multilaterálnej úrovni na miestach ako Ženeva a New York, aby EÚ mohla úspešne vykonávať svoj program týkajúci sa OSN a naplniť očakávania členov OSN, pokiaľ ide o jej schopnosť konať. Mala by sa podporovať väčšia súdržnosť v rámci systému OSN, ako aj medzi pozíciami členských štátov EÚ a kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín s cieľom v čo najväčšej miere využiť možnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, ktoré sa týkajú posilnenia vplyvu EÚ koordinovaným a strategickým využívaním rôznych a konkrétnych vstupných bodov (v EÚ a členských štátoch). Mala by sa posilniť jej schopnosť včas rokovať s inými regionálnymi skupinami a zástupcom EÚ by sa mal poskytnúť riadny mandát, aby mohli účinne rokovať v mene členských štátov.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) V súvislosti so 66. zasadnutím Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov podporujem názor, že Parlament by mal naliehavo žiadať Radu, aby prevzala vedúcu úlohu v podporovaní rozvojových cieľov tisícročia. V skutočnosti musíme začať rozpravu o tom, ako dodržať záväzok medzinárodného spoločenstva v súvislosti s udržateľným rozvojom a odstránením chudoby, ktorý musí pokračovať aj po roku 2015. Dosahovanie pokrokov v budovaní štátu, dobré demokratické riadenie, predchádzanie konfliktom a prijatie potrebných opatrení na boj proti korupcii, daňovým únikom a únikom kapitálu sú najvyššími prioritami.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Lambsdorffa, pretože sa domnievam, že problémy, ktorým čelí EÚ v rýchlo sa meniacom svete, si vyžadujú koordinovaný postup na globálnej úrovni. EÚ má väčší a lepší výber príležitostí na vonkajšie zastúpenie podľa Lisabonskej zmluvy a spolupráca s OSN a ostatnými medzinárodnými organizáciami je vhodná a potrebná na účel krízového riadenia s cieľom udržať a budovať mier a reagovať na medzinárodné problémy ako nedávne udalosti v Japonsku.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Ako spravodajkyňu Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko k tejto správe ma teší, že správa bola dnes prijatá na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Je mimoriadne dôležité znova potvrdiť potrebu harmonizácie úsilia rôznych orgánov Organizácie Spojených národov s cieľom lepšie podporiť účinnosť a efektívnosť činnosti v oblasti rozvoja. Rozvojová pomoc, ktorú vykonala Organizácia Spojených národov, sa musí zamerať predovšetkým na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny.

Správa: Jean-Pierre Audy (A7-0160/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu v prvom rade preto, že kritizuje Komisiu za oneskorenie uverejnenia oznámenia, ktoré sa uskutočnilo 9. februára 2011, hoci bola povinná predložiť ho v roku 2010, a preto, že podobne ako spravodajca vyjadrujem poľutovanie nad slabými stránkami oznámenia Komisie, čo sa týka nového vývoja udalostí. Vyjadrujem tiež poľutovanie nad nedostatkom dobrých výsledkov, pokiaľ ide o malé a stredné podniky. Uznávam však, že spoločné technologické iniciatívy pomáhajú, aby bol európsky priemysel konkurencieschopnejší, aj keď je potrebné rýchlo riešiť už existujúce právne a administratívne prekážky.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností. Prijatím tohto uznesenia Európsky parlament vysiela Európskej komisii jasný signál o budúcej realizácii rámcového programu v oblasti výskumu. Jedným z najdôležitejších návrhov, ktorý tiež podporujem, je zjednodušenie administratívnych požiadaviek na projekty realizované podľa tohto programu. Jednou z konštatovaných ťažkostí je v skutočnosti zložitosť a ťažkopádnosť administratívnych postupov, v dôsledku ktorých sa výskumní pracovníci hľadajúci zdroje odkláňajú od európskeho financovania k vnútroštátnemu financovaniu, a tým sa Európa stáva v oblasti výskumu nepopulárna. Je tiež veľmi dôležité, aby boli politiky v oblasti výskumu a vývoja územne vymedzené s cieľom rovnomerného prerozdelenia výskumu vo vzťahu k všetkým univerzitám. Výnimočnosť, ktorá často existuje v mestských oblastiach, by sa mohla zabezpečiť prostredníctvom zintenzívnenia nefyzických vzťahov, napríklad prostredníctvom stálych videokonferencií a inteligentného vzájomného prepojenia medzi územne rozlíšenými výskumnými strediskami a strediskami výnimočnosti.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Siedmy rámcový program Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností je najrozsiahlejším nástrojom podpory výskumu v celosvetovom meradle a základným nástrojom politiky v oblasti výskumu Európskej únie. Výskum je proces premeny hospodárskej sily na vedomosti, zatiaľ čo inovácia je opačný proces premeny vedomostí na hospodársku silu. Európska únia a jej členské štáty si musia vytvoriť prostriedky na to, aby spoločne riešili veľké spoločenské, hospodárske, environmentálne, demografické a etické problémy, ktorým sú vystavené európske štáty, akými sú starnutie obyvateľstva, zdravie občanov, dodávky potravín, trvalo udržateľný rozvoj a najzávažnejšie problémy životného prostredia.

Veľmi dôležité sú lepšie vzťahy medzi akademickou sférou, výskumom a priemyselným odvetvím, aby sa umožnilo účinnejšie uplatniť výsledky výskumu vo výrobkoch a službách, ktoré vytvárajú hospodársky rast a prínosy pre spoločnosť ako celok. Členské štáty by tiež mali zvýšiť svoje komunikačné úsilie, pokiaľ ide o využívanie nových technológií, ako sú inteligentné informačné služby v oblasti výskumu, prostredníctvom oznamovania pripravovaných úloh v oblasti výskumu a šírenia výsledkov výskumu. Preto som hlasovala za túto správu.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Napriek radu prekážok – ako sú hospodárska kríza, pretrvávajúca neschopnosť odstrániť priepasť medzi Spojenými štátmi a ostatnými krajinami a rastúca konkurencia zo strany rozvíjajúcich sa krajín – siedmy rámcový program (RP7) dokázal, že európskemu výskumu a vývoju môže poskytnúť pridanú hodnotu. RP7 je pre Európsku úniu príležitosťou postaviť politiku v oblasti výskumu na úroveň svojich hospodárskych a sociálnych ambícií najmä prostredníctvom skonsolidovania Európskeho výskumného priestoru (EVP). Pri pohľade na správu pána Audyho súhlasím s cieľmi, ktoré sú zdôraznené v priebežnom hodnotení, najmä v súvislosti so zjednodušením administratívnych postupov, zapojením malých a stredných podnikov prostredníctvom programu Spolupráca a zlepšením a zintenzívnením finančného nástroja s rozdelením rizika. Tieto opatrenia pripravia pôdu pre výskum európskejšieho rozmeru s cieľom rokovať o budúcich finančných výhľadoch po roku 2014.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Správa môjho kolegu pána Audyho o siedmom rámcovom programe Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (RP7) odhaľuje nízku úroveň zapojenia MSP a priemyslu vo všeobecnosti, nízky počet výskumných pracovníčok a nedostatočné zastúpenie určitých členských štátov. Myslím si, že je potrebné rozvinúť účinnú koordináciu výskumu medzi EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi. Preto som hlasovala za túto vynikajúcu správu.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Siedmy rámcový program s celkovým rozpočtom 54,6 miliardy EUR je najrozsiahlejším nástrojom podpory výskumu v celosvetovom meradle a tento program je určite jadrom politiky EÚ v oblasti výskumu. Musí sa však preskúmať a prispôsobiť meniacemu sa svetu, najmä v súvislosti s finančnou krízou a meniacou sa fiškálnou situáciou. V súčasnosti írske orgány dostávajú približne 1 milión EUR týždenne z finančných prostriedkov EÚ určených na výskum a existujú ďalšie príležitosti pre írske malé a stredné podniky (MSP). Práve MSP vytvárajú 70 % pracovných miest v eurozóne a sektor MSP je jadrom európskeho hospodárstva.

Preto sa musí zvýšiť transparentnosť a znížiť administratívna záťaž tak, aby malo v budúcnosti viac MSP záujem o zapojenie sa do programov s cieľom zabezpečiť účinnosť Únie v súvislosti s výskumom, vývojom a inováciami. Musí sa skrátiť čas potrebný na udelenie grantu a zlepšiť európska spolupráca a koordinácia, aby sa riešila rozdrobenosť, ktorá v súčasnosti škodí programu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Európska rada na svojom zasadnutí 23. a 24. marca 2000 v Lisabone stanovila pre Európsku úniu ambiciózny strategický cieľ: stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete. V tejto stratégii bola uznaná hlavná úloha výskumu. S rozpočtom vo výške približne 54 miliárd EUR na roky 2007 až 2013 sa siedmy rámcový program (RP7) stal jedným z najvýznamnejších programov na podporu výskumu na svete a predstavuje hlavný nástroj politiky EÚ v oblasti výskumu. Jeho cieľom je umožniť EÚ, aby vyriešila veľké spoločenské problémy, ktoré sa týkajú všetkých členských štátov a ktoré tieto štáty nemôžu vyriešiť samostatne (starnutie obyvateľstva a zdravie, energetické dodávky, dodávky vody alebo potravín, trvalo udržateľný rozvoj, zmena klímy atď.), ako aj rozvinúť znalosti umožňujúce našim podnikom inovovať vo väčšej miere a posilniť ich konkurencieschopnosť. V tejto správe Európsky parlament vykonáva priebežné hodnotenie s cieľom zabezpečiť, aby RP7 zodpovedal potrebám európskych politík. Súhlasím s tým, že v záujme zabezpečenia toho, aby bol tento program čo najúčinnejší, je potrebné zjednodušiť komplikované a ťažkopádne administratívne postupy tak, aby sa úspešne vytvoril Európsky výskumný priestor.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Siedmy rámcový program EÚ je kľúčový program na zlepšenie európskej pridanej hodnoty z hľadiska výskumu, vývoja a inovácií v čase, keď Európa zaostáva v týchto oblastiach za Spojenými štátmi a stráca náskok, ktorý mala pred rozvíjajúcimi sa ekonomikami. Táto správa preto slúži na zdôraznenie dôležitosti neznámeho programu a požaduje zmeny: zmeniť príliš zaťažujúce administratívne a finančné nariadenia a nízku mieru úspešnosti, pre ktoré je tento program stále príliš obmedzujúcim pre malé a stredné podniky (MSP) v čase, keď zohrávajú významnú úlohu pri premene výsledkov výskumu na výrobky a služby; zabezpečiť lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi rôznymi zúčastnenými stranami v čase, keď je financovanie výskumu stále rozdelené medzi vnútroštátne a európske zdroje. Toto je niekoľko iniciatív, ktoré by nám nakoniec mohli umožniť dosiahnuť cieľ financovať výskum a vývoj stanovený vo výške 3 % HDP do roku 2020. Dosiahnutie tohto cieľa je ďaleko, najmä vo Francúzsku, ktoré na výskum a vývoj stále vyčleňuje len 2 % HDP.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) V marci roku 2000 Rada stanovila Európskej únii ambiciózny cieľ stať sa do roku 2010 „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete“. V tejto stratégii bola uznaná hlavná úloha výskumu. Myslím si, že preskúmanie hodnotenia siedmeho rámcového programu (RP7) v oblasti výskumu a technického rozvoja ponúka príležitosť stmeliť vzácne prepojenie medzi vedomosťami, vzdelávaním a výskumom. V priebehu rokov sa siedmy rámcový program stal jedným z najvýznamnejších programov na podporu výskumu na svete a predstavuje hlavný nástroj politiky EÚ v oblasti výskumu. Ponúka tiež príležitosť pre EÚ postaviť politiku v oblasti výskumu na úroveň svojich hospodárskych a sociálnych ambícií prostredníctvom skonsolidovania Európskeho výskumného priestoru.

Podľa mňa existujú dva hlavné aspekty, na ktoré by sa hodnotenie malo zvlášť zamerať: prekonanie problémov spojených s ťažkopádnosťou a zložitosťou administratívnych postupov, v dôsledku čoho sa tí, ktorí hľadajú zdroje, odvracajú od európskeho financovania k vnútroštátnemu financovaniu. A navyše, napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch, by sa mala zvýšiť účasť malých a stredných podnikov v siedmom rámcovom programe s cieľom rozvíjať zručnosti, ktoré by im umožnili podporiť ich konkurencieschopnosť.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože program Európa 2020 považuje výskum a inovácie za kľúčové pri prekonávaní krízy prostredníctvom inteligentného, trvalo udržateľného a solidárneho rastu. Siedmy rámcový program musí preto od roku 2013 zvýšiť svoje finančné prostriedky. Členské štáty sa musia zaviazať, že budú pokračovať v programoch, keďže sa musí zintenzívniť spolupráca medzi technologickými platformami, univerzitami a priemyselným odvetvím, a musia sa aj ďalej zjednodušovať postupy na odstránenie ťažkostí, ktorým čelia malé a stredné podniky pri prístupe k programom pre výskum a vývoj.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Správa pána Audyho o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností určite obsahuje niekoľko potešujúcich aspektov. Zaoberá sa napríklad skutočnosťou, že v prípade malých a stredných podnikov je miera úspešnosti programu nízka, a zvažuje aj žiadosť o skrátenie času potrebného na udelenie grantu. Hlasovania som sa však zdržala, pretože táto iniciatívna správa obsahuje bod, ktorý považujem za mimoriadne slabý, a preto som nemohla hlasovať za. Nepodporujem konkrétne výzvu pána Audyho, aby sa zvýšilo financovanie Európskej rady pre výskum, ani aby sa stala nezávislým právnym subjektom s rozhodovacími právomocami, ktorý by bol priamo zodpovedný za svoju vedeckú stratégiu a administratívne riadenie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že primerané priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností je mimoriadne dôležité na určenie, či je vykonávanie programu v súlade so stanovenými cieľmi. Tento program je jedným z najvýznamnejších programov na podporu výskumu na svete a predstavuje hlavný nástroj politiky EÚ v oblasti výskumu. Navyše Európska únia v mnohých dokumentoch, ktoré v poslednom čase prijala a ktoré stanovujú jej rozvojové ciele a usmernenia pre ďalšie desaťročie, zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pre posilnenie hospodárstva EÚ a pre to, aby mu pomohli byť naďalej jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Okrem celkove pozitívneho hodnotenia správa upozorňuje Komisiu na mnohé aspekty vykonávania programu a poskytuje konkrétne návrhy, ako by sa mohli zlepšiť. S cieľom dosiahnuť hmatateľné výsledky pri vykonávaní tohto programu správa napríklad navrhuje zvýšiť financovanie programu, ale zároveň navrhuje určiť spoločné oblasti výskumu spomedzi tých, ktoré sa javia ako najsľubnejšie z hľadiska konkrétnych využití a ktoré umožňujú najvyššiu mieru spoločného vlastníctva v etických súvislostiach.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Napriek tomu, že Európa aj naďalej zaostáva za USA a stráca svoj náskok, ktorý mala pred rozvíjajúcimi sa ekonomikami, výsledky siedmeho rámcového programu poukazujú na pridanú hodnotu tohto európskeho programu pre výskum a vývoj v Európe. Bohužiaľ, zatiaľ však neexistuje metóda na hodnotenie toho, ako ďaleko posunuli projekty financované z prostriedkov siedmeho rámcového programu vedecké poznatky. Je potrebné tiež poukázať na značnú nerovnováhu v účasti subjektov zo starých a nových členských štátov. Takisto úroveň zapojenia najmä malých a stredných podnikov zostáva naďalej pomerne slabá. Situácia by sa mohla zlepšiť zjednodušením administratívnych a finančných pravidiel.

Je potrebné zdôrazniť význam spoločných technologických iniciatív (STI) pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Je tiež potrebné poukázať na právne a administratívne prekážky (právna subjektivita, pravidlá financovania a niekedy aj duševné vlastníctvo), ktoré môžu mnohých kľúčových aktérov výskumu a malé a stredné podniky odradiť od účasti. Musíme zmeniť situáciu, keď je financovanie výskumu v Európe príliš rozdrobené, pričom existuje veľa zdrojov financovania z členských štátov a EÚ, ktoré uplatňujú rôzne priority, kritériá hodnotenia, vymedzenia a postupy, čo nevyhnutne vedie k prekrývaniu, nejasnostiam a chybám.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na stále nestabilnú hospodársku situáciu vyplývajúcu z finančnej krízy, ktorá otriasla Európou, spravodajca vo svojom priebežnom hodnotení spomína dôležité aspekty, ktoré by sa mali zlepšiť, aby sa čo najúčinnejšie využili dostupné verejné finančné prostriedky. Súhlasím s dôrazom, ktorý spravodajca kladie na dve otázky, ktoré sú veľmi dôležité pre budúcnosť európskeho výskumu: výrazné zjednodušenie platieb medzi Európskou komisiou a ostatnými subjektmi a zvýšená účasť malých a stredných podnikov a priemyslu vo všeobecnosti na riešení veľkých spoločenských výziev.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Jednomyseľné hlasovanie výboru o tejto dôležitej správe a dnešné hlasovanie znovu ukazujú, že Parlament vie, ako zaujať jasný a rozhodný postoj ku kľúčovým otázkam pre občanov a podniky. Myslím si, že správa skutočne zdôrazňuje kritické aspekty siedmeho rámcového programu. Tiež predstavuje rozumné návrhy na zabezpečenie toho, aby zvyšné finančné prostriedky, ktoré majú byť rozdelené, mohli skutočne prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a kvality na európskom trhu. Podľa mňa je zjednodušenie administratívnych postupov a obmedzenie byrokracie stále najdôležitejšou úlohou, ak skutočne chceme, aby naše podniky – najmä malé a stredné podniky – mali prístup k finančným prostriedkom. Musíme využiť tieto prostriedky na to, aby sme zlepšili našu schopnosť pracovať integrovaným spôsobom zlepšením verejno-súkromných partnerstiev, stimulovaním medziregionálnych zoskupení a zabezpečením dobrej koordinácie medzi kohéznymi fondmi a fondmi na výskum a inovácie.

  Rachida Dati (PPE), písomne. – (FR) Táto správa pomáha upozorniť na faktory, ktoré sú kľúčové pri plnení požiadaviek budúcnosti výskumu v Európe, najmä v súvislosti s cieľmi stanovenými v stratégii Európa 2020. Teraz je nevyhnutné znížiť nadmernú administratívnu záťaž, najmä podporiť väčšie zapojenie MSP do siedmeho rámcového programu. Okrem toho je nevyhnutné, aby programy EÚ vždy konsolidovali výhody výskumu a inovácií v prospech vzdelávania a vytvárania pracovných miest.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Siedmy rámcový program v oblasti výskumu a vývoja na obdobie 2007 – 2013 je predmetom priebežného hodnotenia Európskym parlamentom. Je to príležitosť pripomenúť Európskej komisii dôležitosť prijímania správnych rozhodnutí, pokiaľ ide o investovanie do výskumu a inovácií pre budúcnosť Európy. Zostáva 28,5 miliardy EUR, ktoré treba naplánovať na roky 2011, 2012 a 2013. Táto suma sa musí vyčleniť prednostne na projekty predložené MSP a priemyslom vo všeobecnosti, najmä v oblastiach poskytovania energie, trvalo udržateľného rozvoja a boja proti zmene klímy. Musíme zabezpečiť lepšie rozdelenie výskumnej infraštruktúry v rámci celej Európskej únie a pritom rešpektovať zásadu výnimočnosti, ktorá umožňuje Európe prilákať najlepších výskumníkov na svete.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) V roku 2010 EÚ nesplnila cieľ lisabonskej stratégie vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Tento cieľ bol obnovený v stratégii Európa 2020. EÚ však teraz musí nájsť prostriedky na splnenie tohto cieľa, aby zostala medzinárodne konkurencieschopným hospodárstvom.

Vítam prijatie správy pána Audyho o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu vzhľadom na vplyv nedávnej hospodárskej krízy, ktorá negatívne ovplyvnila najmä schopnosť malých a stredných podnikov investovať do výskumu a vývoja. Jednoduchšie a transparentnejšie postupy sú absolútne nevyhnutné na to, aby sme sa vyhli byrokracii a uľahčili spoločnostiam získať európske finančné prostriedky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Po zverejnení stratégie Európa 2020 sa jasne ukázalo, že záväzok voči výskumu a vývoju je pre Európu rozhodujúci, aby sa mohla vrátiť k hospodárskemu rastu a vyhrala konkurenčný boj. Preto by malo byť akékoľvek hodnotenie siedmeho rámcového programu (RP7) Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností spojené s cieľmi stratégie Európa 2020 a jej vykonávaním. Som presvedčený, že prostredníctvom výskumu a vývoja môže Európa nájsť účinné a efektívne riešenie energetického problému, problémov zmeny klímy a riešenie na zvýšenie európskej konkurencieschopnosti a produktivity vedúce k novému cyklu rastu, ktorý bude tentokrát udržateľnejší.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Správa pána Audyho je o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu (RP7) Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností. Európska rada na svojom zasadnutí 23. a 24. marca 2000 v Lisabone stanovila pre Európsku úniu cieľ: stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou znalostnou ekonomikou na svete. Tento ambiciózny cieľ nebolo možné dosiahnuť. Dúfam, že ciele stratégie Európa 2020 sa splnia, najmä záväzok EÚ investovať 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) do výskumu a vývoja do roku 2020. Stratégia Európa 2020 nemôže čakať na ďalší viacročný finančný rámec (VFR). Musí začať okamžite. Preto má toto hodnotenie zásadný význam, keďže 50 % finančných prostriedkov určených na RP7 sa ešte nevyužilo. Súhlasím preto so spravodajcom, konkrétne pokiaľ ide o odporúčania týkajúce sa potreby zjednodušiť mechanizmy získavania finančných prostriedkov, vytvoriť jednoduchšie a transparentnejšie postupy a uľahčiť aktivity malých a stredných podnikov. Malo by sa tiež investovať do najdôležitejších oblastí, ako sú zdravie, energetická a jadrová bezpečnosť, a reagovať na nové výzvy v oblasti inovácií a výskumu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa predstavuje niekoľko dôležitých aspektov priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu (RP7) Európskej únie v oblasti výskumu a technického rozvoja. Prináša tiež dôležité postrehy, ako je napríklad to, že väčšinu vedeckej práce EÚ stále vykonávajú výskumní a technickí pracovníci – najmä mladí ľudia – na neistých pracovných miestach. Prípad Portugalska je modelový.

Sme presvedčení, že je potrebné podporiť verejný výskum a sprístupniť jeho výsledky jednoduchým spôsobom, bez byrokracie, podporou: výrobnej a obchodnej činnosti a predovšetkým malých a stredných podnikov; tvorby kvalifikovaných pracovných miest s právami; sociálneho pokroku a trvalo udržateľného rozvoja. Potrebujeme záväzok v takých rozmanitých oblastiach, ako sú okrem iného energetická účinnosť, nové zdroje energie, účinné využívanie zdrojov, recyklácia a nové výrobné postupy.

Nesmieme zabudnúť vyjadriť obavy z niektorých zásad, ktorými sa riadi Európsky výskumný priestor. Sme presvedčení, že by mal byť založený na spolupráci a vzájomnom prospechu, mal by zmierňovať rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú vo vnútroštátnych výskumných systémoch, a meniť akékoľvek tendencie sústrediť vedecké a ľudské zdroje v rozvinutejších krajinách, čo je to isté ako v takzvaných strediskách výnimočnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa predstavuje niekoľko dôležitých aspektov priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu (RP7) v oblasti výskumu a technického rozvoja. Zvlášť dôležitý je jej záujem zabezpečiť, aby 40 % zo zúčastnených na výskume boli ženy, keďže toto číslo je v súčasnosti len 25,5 %, a uznať, že „Európa aj naďalej zaostáva za USA a stráca náskok, ktorý mala pred rozvíjajúcimi sa ekonomikami“. Správa tiež „vyjadruje poľutovanie, že väčšina vedeckej práce sa v rámci EÚ stále vykonáva za neistých pracovných podmienok“.

Znepokojujú nás však niektoré aspekty, najmä zásady, ktorými sa riadi Európsky výskumný priestor, keďže by sa mal zameriavať na spoluprácu medzi skutočnými sieťami výskumu a spolupráce, mal by meniť akékoľvek tendencie sústrediť vedecké a ľudské zdroje v rozvinutejších krajinách a mal by zmierňovať rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú vo vnútroštátnych výskumných systémoch.

Inovácie v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch si vyžadujú podporu verejného výskumu a jeho výsledky sa musia sprístupniť jednoduchým spôsobom, bez byrokracie, či už ide o energetickú účinnosť, využitie nových zdrojov energie a nové výrobné postupy, recykláciu a lepšie využívanie zdrojov alebo tvorbu pracovných miest s právami, alebo ak ide o ľudské a sociálne hľadisko s ohľadom na sociálny pokrok.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – (SK) Správa posudzuje, či 7. rámcový program EÚ pre výskum a technický rozvoj môže ponúknuť možnosť na konsolidáciu zlatého a pre Európu kľúčového trojuholníka vedomostí, vzdelania a výskumu. Program okrem iného víta mieru participácie a vynikajúce výsledky pri výbere projektov, je však škoda, že miera úspechu v rámci tohto programu vo všeobecnosti zostáva pomerne nízka. Korektné spravovanie verejných financií v rámci tohto programu je nevyhnutné a tiež som presvedčená, že každá zmena alebo presmerovanie sa musí uskutočniť tak, aby sa rešpektovala stabilita, celková súdržnosť a právna istota, ktoré sú základom pre vzájomnú dôveru zúčastnených strán.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Hlavným zmyslom tejto správy je, že Európska únia musí robiť všetko, čo je v jej silách, aby zostala na poprednom mieste v odvetviach výskumu, inovácií a vedy. Ak nebudeme mať dnes základy výskumu, nedosiahneme v budúcnosti výnimočnosť v inováciách. Na vytvorenie pracovných miest a podporu zamestnanosti v EÚ a oživenie konkurencieschopnosti EÚ sú potrebné dobré výskumné zdroje najmä preto, lebo krajiny s rozvíjajúcim sa priemyslom silnejú. Musí sa rozvinúť spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom a MSP sa musia povzbudiť k väčšej účasti v programe. Povzbudenie musí prísť z vysokých miest. Na zasadnutí 4. februára vedúci predstavitelia EÚ a členských štátov oznámili svoj záväzok voči hlavnej iniciatíve Únia inovácií. Teraz však treba konať, aby sa naplnili ich slová. Výskum a inovácie nám pomôžu uniknúť z patovej situácie v hospodárstve, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame.

  Brice Hortefeux (PPE), písomne. – (FR) Výskum a vývoj hrajú významnú úlohu pri modernizácii našich hospodárstiev a posilnení našej konkurencieschopnosti. Siedmy rámcový program pre výskum a vývoj s rozpočtom 54 miliárd EUR na obdobie 2007 – 2013 je najrozsiahlejším programom podpory výskumu v celosvetovom meradle.

Prijatie tejto správy veľkou väčšinou je svedectvom veľkého záujmu Parlamentu o úspech tohto programu a aj tých, ktoré budú nasledovať. Je potrebné ešte stále vyvíjať úsilie na zabezpečenie dobrého spravovania verejných peňazí a zabránenie tomu, aby sa finančné prostriedky rozptýlili v príliš malom objeme na projekty, ktoré nie sú veľmi účinné alebo neuspokojujú naše potreby.

Budúcnosť európskeho výskumu bude vyžadovať zjednodušenie spôsobu vykonávania programov, uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom, zapojenie malých a stredných podnikov (MSP), ale predovšetkým prispôsobenie našich priorít veľkým spoločenským problémom (starnutie obyvateľstva, zmena klímy atď.).

Som presvedčený, že Európska únia musí hrať vedúcu úlohu v rozvoji veľkých výskumných programov a že môže priniesť skutočnú pridanú hodnotu prostredníctvom skonsolidovania Európskeho výskumného priestoru (EVP). Preto som sa rozhodol plne podporiť túto správu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože požaduje, aby využívanie siedmeho rámcového programu (RP7) zohľadňovalo rôzne dôsledky hospodárskej krízy v každom členskom štáte na roky konečnej fázy programu (2011 – 2013) vzhľadom na značné sumy (28,8 miliardy EUR na obdobie troch rokov), ktoré je ešte potrebné vyčleniť na programy, ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v súvislosti so stratégiou EÚ 2020, a prípravu Európskeho výskumného priestoru a Únie inovácií. Vyžaduje najmä zosúladenie cieľov RP7 so stratégiami EÚ zameranými na efektívnosť využívania zdrojov, suroviny a digitálnu agendu. Zostávajúce sumy by sa nemali odkloniť od výskumu a nemali by sa použiť na iné programy alebo nástroje, ktoré nepatria do oblasti výskumu a inovácií alebo cieľov a pôsobnosti RP7. Je potrebné zlepšovať, podporovať a zabezpečiť financovanie výskumu a rozvoja v Európskej únii prostredníctvom výrazného zvýšenia príslušných výdavkov od roku 2013, pretože tento nárast financovania, v ideálnom prípade zvýšením rozpočtu, musí posilniť udržateľný rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom výnimočnosti. Tento nárast financovania sa musí spojiť s výkonnejším prístupom, ktorý je viac orientovaný na výsledok a s radikálnym zjednodušením postupov financovania. Som presvedčený, že potrebujeme podporiť ďalšiu spoluprácu medzi rôznymi programami EÚ v oblasti výskumu, technického rozvoja a inovácií, a domnievam sa, že kontinuita budúceho programu bude po jeho vytvorení dôležitá pre všetkých zúčastnených aktérov.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Rýchlo starnúca spoločnosť v Európe si vyžaduje inovatívne riešenia v rozličných oblastiach, ktoré jej umožnia efektívne fungovať napriek nižšiemu počtu pracovníkov. Podobné problémy predstavujú zmena klímy, neočakávaný nedostatok surovín a biologické hrozby, napríklad nedávne udalosti týkajúce sa baktérie E coli v zelenine. Spôsob, ako nájsť riešenia takýchto mimoriadnych situácií, je investovať do vedy a technického rozvoja. Hoci sme veľa diskutovali o tejto otázke, opatrenia, ktoré sa v Európe prijali, boli, bohužiaľ, aj napriek hrozbe pre náš kontinent a našu ekonomiku neúčinné. Naša ekonomika nie je sebestačná a navyše čelí dominantnému postaveniu ekonomík Číny, Indie a Brazílie, ktoré sa mimoriadne rýchlo rozvíjajú. Finančná podpora a zjednodušenie legislatívnych postupov v súvislosti s vedeckým rozvojom by mali byť prioritou pre EÚ. Ak budeme nehybne stáť, posunieme sa naspäť.

  Krišjānis Kariņš, (PPE), písomne. – (LV) Podporujem správu o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, pretože verím, že skutočne odráža to, čo sa dosiahlo, ako aj existujúce problémy. Európska únia má potenciál stať sa svetovým lídrom, pokiaľ ide o inovácie a vynálezy. To by znova podnietilo náš hospodársky rast a zlepšenie životnej úrovne našich občanov. Máme schopnosť splniť tento cieľ vykonávaním radu vnútroštátnych úloh, z ktorých najdôležitejšou je zníženie byrokratických prekážok. Aby sme sa stali pevnosťou inovácií, musíme obetovať byrokraciu, ktorá neumožňuje prísun finančných prostriedkov výskumným pracovníkom a podnikateľom. So starým a nepružným systémom byrokracie, ktorá brzdí rozvoj nových a dynamických podnikov, Európska únia nedosiahne svoj cieľ – investovať 3 % HDP do výskumu a inovácií do roku 2020. Európska únia sa musí meniť s dobou a musí uvoľniť reťaze byrokracie. Tento prístup sa musí uplatňovať počnúc výskumným programom, ktorý je zdrojom financovania nových vynálezov, realizácie nových myšlienok a nových pracovných miest.

  Paweł Robert Kowal (ECR), písomne. – (PL) Odsek č. 27 tejto správy obsahuje informáciu, ktorá nie je pravdivá. Tvrdenie, že projekt INDECT nepretržite monitoruje internetové stránky a individuálne počítačové systémy, je nepravdivé. Potvrdilo to etické preskúmanie projektu INDECT, ktoré sa uskutočnilo v Bruseli 15. marca 2011 za účasti odborníkov z Rakúska, Francúzska, Holandska, Nemecka a Spojeného kráľovstva. Etické preskúmanie projektu INDECT malo pozitívne výsledky a neboli zistené žiadne porušenia týkajúce sa etických aspektov projektu. Európska komisia projekt INDECT od začiatku neustále monitoruje. Komisia doteraz nezistila žiadne porušenia. Navyše je táto otázka v správe ako celok na nesprávnom mieste a spomína sa konkrétne projekt INDECT bez toho, aby sa spomenuli iné podobné projekty, ktoré dostávajú finančné prostriedky z Európskej únie.

Hlavným cieľom projektu INDECT (inteligentný informačný systém podporujúci pozorovanie, vyhľadávanie a odhaľovanie s cieľom zabezpečiť bezpečnosť občanov v mestskom prostredí), ktorý realizuje Univerzita vedy a technológie AGH v Krakove, je rozvoj výskumu informačných technológií, ktoré zvyšujú bezpečnosť občanov v mestských oblastiach. Systém INDECT má prostredníctvom monitorovania identifikovať hrozby vrátane najmä pornografie, obchodovania so zbraňami, s drogami a ľudskými orgánmi a má tiež ochraňovať údaje a súkromie.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Siedmy rámcový program Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (RP7) je najrozsiahlejším nástrojom podpory výskumu v celosvetovom meradle a predstavuje základný nástroj politiky Európskej únie v oblasti výskumu. Kroky, ktoré sa doteraz podnikli na rozvoj vedomostí v najrozmanitejších oblastiach, ukazujú stále naliehavejšiu potrebu prikročiť k šíreniu inovácií a ich zavedeniu do každodenného života. Práve priamy vplyv tohto nástroja na každodenný život ma viedol k tomu, aby som hlasoval za správu pána Audyho v nádeji, že budúce politiky v oblasti inovácií maximálne využijú synergie v celom výskumnom a rozvojovom hodnotovom reťazci. Siedmy rámcový program, ktorý sa zameriava hlavne na výskum a technický rozvoj, je v súčasnosti jediným nástrojom na dosiahnutie cieľov stanovených v iniciatíve Únia inovácií a urýchlenie premeny Európy na spoločnosť založenú na znalostiach. Ak uvažujeme o budúcnosti inovácií, znamená to vytváranie pracovných miest, využívanie výskumného kapitálu a jeho pretransformovanie na postupy, ktoré sa vzťahujú na bežný život, ako aj rozvoj potenciálu ľudských zdrojov – všetko sú to faktory, ktoré by sa mali zahrnúť do budúceho rámcového programu.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Každý rok od roku 2007 EÚ vynakladá vyše 6 miliárd EUR na financovanie výskumu a vývoja na kontinente. Predstavuje to obrovskú výzvu pre EÚ v budúcich desaťročiach. Európa skutočne zaostáva za Spojenými štátmi a veľmi rýchlo ju doháňajú rozvíjajúce sa krajiny. Preto musí rýchlo znovu postaviť inovácie na popredné miesto svojho sociálneho modelu. Správa pána Audyho sa poučila z prvej časti rámcového programu pre výskum. V záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 navrhuje, aby sa zvyšná časť programu zameriavala na najnaliehavejšie problémy Únie v odvetviach určených v kapitole Spolupráca v rámci siedmeho rámcového programu: zdravie, potraviny a biotechnológie, informačné a komunikačné technológie, nanovedy a nanotechnológie, energia, plán SET a využitie bioplynu, životné prostredie, udržateľná doprava, sociálne, ekonomické a humanitné vedy a vesmír a bezpečnosť. Hlasovala som za túto správu, pretože situáciu nielen hodnotí, ale aj stanovuje pre Úniu ambiciózne ciele, ktoré spĺňajú očakávania európskych občanov.

  David Martin (S&D), písomne. – RP7 je pre EÚ príležitosťou postaviť politiku v oblasti výskumu na úroveň svojich hospodárskych a sociálnych ambícií najmä prostredníctvom skonsolidovania Európskeho výskumného priestoru (EVP). S rozpočtom vo výške približne 54 miliárd EUR na obdobie od roku 2007 do roku 2013 sa RP7 stal v priebehu niekoľkých rokov jedným z najvýznamnejších programov na podporu výskumu na svete a predstavuje hlavný nástroj politiky v oblasti výskumu EÚ. Boli určené štyri hlavné ciele, ktoré zodpovedajú štyrom osobitným programom, do ktorých sa musí sústreďovať úsilie európskeho výskumu: program Spolupráca, program Myšlienky, program Ľudia a program Kapacity. Cieľom je umožniť EÚ, aby poskytla riešenia pre veľké spoločenské problémy, ktoré sa týkajú všetkých členských štátov a ktoré tieto štáty nemôžu vyriešiť samostatne (starnutie obyvateľstva a zdravie, dodávky energie, vody a potravín, trvalo udržateľný rozvoj, zmena klímy atď.), ako aj rozvinúť znalosti umožňujúce našim podnikom inovovať vo väčšej miere a posilniť svoju konkurencieschopnosť.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) V priebehu rokov sa siedmy rámcový program (RP7) v oblasti výskumu a technického rozvoja stal jedným z najvýznamnejších programov na podporu výskumu na svete a predstavuje hlavný nástroj politiky v oblasti výskumu Európskej únie. Po neúspechu takzvanej lisabonskej stratégie, ktorej cieľom bolo, aby sa EÚ stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, sme sa rozhodli preskúmať, či revízia RP7 predstavuje príležitosť na konsolidáciu zlatého trojuholníka: vedomostí, vzdelávania a výskumu. Sme presvedčení, že RP7 je pre EÚ príležitosťou postaviť politiku v oblasti výskumu na úroveň svojich hospodárskych a sociálnych ambícií najmä prostredníctvom skonsolidovania Európskeho výskumného priestoru (EVP). Navyše politiky v oblasti výskumu a vývoja musia byť územne vymedzené a Únia musí prijať ambiciózny európsky plán výskumu v oblasti technológií a obrany s cieľom posilniť priemyselnú a technologickú základňu odvetvia a zároveň zlepšiť efektívnosť vojenských verejných výdavkov. Na záver chcem povedať, že súhlasíme s Výborom pre rozpočet, že príprava a vykonávanie všetkých rámcových programov musí vychádzať zo zásad jednoduchosti, stability, právnej istoty, konzistentnosti, výnimočnosti a dôvery, pričom sa musí tiež posilniť prepojenie medzi európskymi výskumnými inštitúciami a priemyslom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Siedmy rámcový program (RP7) v oblasti výskumu a technického rozvoja je najrozsiahlejším finančným nástrojom Európskej komisie na podporu a presadzovanie výskumnej činnosti. Vyčlenilo sa naň 50 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 – 2013. Táto správa poukazuje na cesty, ktorými treba ísť, pokiaľ ide o tento rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja: mal by byť prepojený so stratégiou Európa 2020, ale aj s iniciatívou Únia inovácií. Jeho hlavným cieľom by mali byť oblasti ako zmena klímy, politika v oblasti energie, konkurencieschopnosť a starnutie obyvateľstva. Ak dosiahneme ciele, ktoré sa tu stanovili, nepochybujem, že vstúpime do nového hospodárskeho cyklu rastu.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Siedmy program EÚ sa zameriava na budovanie spoločnej európskej znalostnej oblasti založenej na úspešných výsledkoch predchádzajúcich programov a na vykonávanie ďalšieho výskumu s cieľom posilniť sociálno-ekonomické faktory v rozvoji Európy. Vedecký výskum je jedným zo základov európskej stratégie hospodárskeho rozvoja a zabezpečuje kvalifikovanosť, rozvoj sociálnej oblasti a ochranu životného prostredia. Preto som hlasoval za správu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Siedmy rámcový program sa netýka len výskumu všeobecne, ale aj konkrétnej oblasti výskumu, ktorá by nás po katastrofe vo Fukušime mala všetkých osobitne zaujímať. Ide o otázku financovania z programu Euratom. Načo sú nám výkonné reaktory, keď sa zrútia pod prívalom vôd a v prípade zemetrasení? Načo sú nám najvýkonnejšie jadrové elektrárne, keď stačí malá porucha, aby sa nielen bezprostredné okolie, ale aj široké pásy zeme stali na celé desaťročia neobývateľné? Pre nás je dôležité, aby sme sa viac zamerali na jadrovú bezpečnosť a urýchlili vývoj alternatívnych zdrojov energie. Fukušima by sa mala teraz, keď sa má výskumný program Euratom čoskoro predĺžiť na obdobie rokov 2012 až 2013, využiť ako príležitosť na prehodnotenie. Musíme sa viac zamerať na ochranu proti žiareniu a konečné uskladnenie. Je to otázka života a smrti, aby sme sa nedržali rovnakých priorít, inými slovami, rozširovania jadrovej energie, ale radšej by sme sa mali sústrediť na bezpečnostné aspekty. Súčasný výskumný program to, samozrejme, neovplyvňuje. Pri hlasovaní som to zobral do úvahy.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Počas svojho pôsobenia v Parlamente som pri mnohých príležitostiach viedol kampaň za jadrovú bezpečnosť v EÚ. Taká riskantná technológia na výrobu energie so všetkými jej nebezpečnými vedľajšími produktmi a katastrofálnymi následkami pre človeka aj prírodu v prípade roztavenia jadra nukleárneho reaktora by sa nemala prehliadať pod zámienkou ochrany klímy. Bohužiaľ, siedmy rámcový program zahŕňa aj financovanie výskumu v oblasti jadrovej energie. Správa však žiada aj o prísnejšie nariadenia pre program EÚ INDECT. Uvádza, že Európska komisia by mala okamžite zverejniť všetky projektové dokumenty a vymedziť jasný a precízny mandát pre výskumný cieľ, uplatňovanie a konečných používateľov programu INDECT. Je to úvodný úspech, pri ktorom sa práva občanov EÚ berú vážne aspoň na základnej úrovni. Po zvážení zásadných problémov som sa zdržal hlasovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Audyho, pretože siedmy rámcový program (RP7) sa musí dôkladne revidovať, aby dosiahol ciele stratégie Európa 2020 a prispôsobil sa im. Negatívne výsledky priebežného hodnotenia znamenajú, že musíme zmeniť priority programu. Preto súhlasím s preformulovaním hlavných cieľov a zdôrazňujem potrebu efektívnejšej politiky v oblasti výskumu, ktorá zníži byrokratickú záťaž a zabezpečí väčšie zapojenie malých a stredných podnikov, ako aj potrebu inovácií a integrácie financovania. Dúfame, že projekty druhej fázy RP7 budú po vykonaní týchto zmien úspešné.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu (RP7) Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností sa zakladá na predpoklade zmierenia verejnosti s vedou. Lisabonská stratégia stanovila pre Európsku úniu ambiciózny cieľ: stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete. Hlavná úloha výskumu bola uznaná v tejto stratégii. Táto túžba sa nenaplnila z niekoľkých dôvodov. Desaťročie 2000 – 2010, ktoré sa skončilo neobyčajne vážnou hospodárskou krízou, sa vyhodnotí v budúcnosti. Teraz je dôležité – a súhlasím s ambíciou spravodajcu v tejto súvislosti – analyzovať vykonanú prácu a reorganizovať budúcu prácu. RP7 je ďalšou príležitosťou pre EÚ postaviť politiku v oblasti výskumu na úroveň svojich hospodárskych a sociálnych ambícií najmä prostredníctvom skonsolidovania Európskeho výskumného priestoru. RP7 je jedným z najvýznamnejších programov na podporu výskumu na svete a predstavuje hlavný nástroj politiky v oblasti výskumu EÚ. Špecifické existujúce programy, ako sú program Spolupráca, program Myšlienky, program Ľudia a program Kapacity, môžu a mali by umožniť rozvoj znalostí umožňujúcich našim podnikom inovovať vo väčšej miere a posilniť ich konkurencieschopnosť.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Siedmy rámcový program (RP7) sa musí vyhodnotiť, aby sa ešte viac zosúladil s cieľmi stratégie Európa 2020. Ak má byť európska politika v oblasti výskumu konkurencieschopnejšia a zladenejšia s hospodárskymi a sociálnymi ambíciami EÚ, musí byť RP7 prispôsobený štyrom hlavným cieľom: presadzovať zjednodušenie rámcových programov v oblasti výskumu a znížiť záťaže administratívnych postupov, zlepšiť zapojenie malých a stredných podnikov (MSP), posilniť dimenziu inovácií a zintenzívniť finančný nástroj s rozdelením rizika.

Navyše sa musíme zameriavať na dôležitosť spolupráce medzi akademickou sférou, verejnými výskumnými inštitúciami a priemyselným odvetvím. Musíme klásť väčší dôraz na návrhy spolupráce v oblasti výskumu medzi verejným a priemyselným odvetvím, uľahčiť spoluprácu medzi sieťami malých a stredných podnikov, univerzitami a verejnými výskumnými inštitúciami. Hlavné kritériá výberu projektov RP7 musia teraz zahŕňať posúdenie možného vplyvu na trh, prenos technológií a komerčné využitie výsledkov výskumu. Hlasoval som za hodnotenie RP7 práve z týchto dôvodov a tiež preto, aby EÚ mohla byť konkurencieschopnejšia v oblasti výskumu bez toho, aby musela čakať na ôsmy rámcový program.

  Vincent Peillon (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Audyho o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a vývoja. Európsky parlament týmto textom potvrdzuje, že podporuje tento program, ktorý má rozhodujúci význam pre rozvoj európskeho výskumu a zlepšenie konkurencieschopnosti našich podnikov. Obhajuje vytvorenie stáleho rozpočtu, ktorý je nevyhnutný, ak má byť schopný splniť svoje ciele. Táto správa tak stanovuje konkrétne návrhy s cieľom vyriešiť slabé stránky programu. Správne zdôrazňuje potrebu zjednodušiť postupy financovania a optimalizovať súčasné nástroje tak, aby uľahčili prístup malým a stredným podnikom. Na záver chcem povedať, že táto správa nám pripomína, že Európska komisia musí zabezpečiť, aby podpora inovácií neohrozila pokrok dosiahnutý v základnom výskume.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Táto správa zvažuje, či hodnotenie siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7) predstavuje príležitosť na konsolidáciu zlatého trojuholníka: vedomostí, vzdelávania a výskumu, ktoré sú kľúčom k budúcnosti Európanov. Vítam úroveň zapojenia a výnimočnosti v rámci výberu projektov, vyjadrujem však poľutovanie, že miera úspešnosti v rámci tohto programu zostáva vo všeobecnosti nízka a odrádza najmä MSP. Podporujem akcie Marie Curie v rámci programu Ľudia, ktoré majú veľký význam z hľadiska kariéry výskumníkov, a uznávam, že spoločné technologické iniciatívy (STI) sú užitočné pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Vzhľadom na hospodársku krízu, ktorej čelí EÚ, je nevyhnutné, aby sme identifikovali oblasti našich aktivít, ktoré sú vhodné na to, aby nám pomohli prekonať ťažkosti. Výskum a inovácie sú kľúčovými prvkami inteligentného, trvalo udržateľného a solidárneho rastu, takže investície do výskumu a vývoja sú najlepším možným riešením. Ak zvážime mnohé politické a hospodárske zmeny, ktoré sa udiali od prijatia siedmeho rámcového programu, je nevyhnutné zmeniť a doplniť RP7, aby odrážal novú realitu. Vzhľadom na význam znalostného priemyslu pre Európu a na náš prosperujúci sektor výskumu a vývoja si nemôžeme dovoliť čakať na 8. rámcový program, aby sme konali. Cieľ lisabonskej stratégie stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu znalostnou ekonomikou na svete možno zlyhal, ale neznamená to, že by sme sa ho mali úplne vzdať. Musíme sa naďalej snažiť dosiahnuť tento cieľ zmenou a doplnením RP7. Týmto by sme mali riešiť vážnu neschopnosť v rámci RP7 poskytnúť finančné prostriedky na výskum zdravia matiek a detí. Skoro 400 000 detí ročne sa narodí predčasne, a predsa nie sú finančné prostriedky na výskum v tejto oblasti. Predčasný pôrod je najčastejšia príčina smrti malých detí a je oveľa pravdepodobnejšie, že u predčasne narodených detí sa vyvinú celoživotné chronické choroby.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Siedmy rámcový program (RP7) Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností by sa mal hodnotiť s ohľadom na súčasný stav Európskej únie, ale s prihliadnutím na budúcnosť. Spravodajca správne poukazuje na nedosiahnutie cieľa stať sa do roku 2010 najdominantnejšou znalostnou ekonomikou na svete, ktorý stanovila Európska rada v roku 2000. Hoci sa tento cieľ nedosiahol do konečného termínu, zostáva však skutočným účelom spoločných krokov. Hodnotenie rámcového programu môže preto v tejto súvislosti hrať významnú úlohu: inými slovami tým, že sa bude snažiť zmierniť prekážky rastu európskeho hospodárstva, ktoré vznikli, najmä prostredníctvom obmedzenia byrokracie v postupoch týkajúcich sa prístupu k programom podpory výskumu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Správu už jednomyseľne prijal Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, berie do úvahy odporúčania skupiny odborníkov a identifikuje ďalší priestor na zlepšenie rôznych nástrojov výskumu EÚ. Napríklad: otvorenejší prístup k výsledkom výskumu a ich šírenie, širšie výzvy v oblasti spoločensko-ekonomických vied, viac spolupráce vo výskume, snahy zlepšiť mobilitu výskumných pracovníkov, viac akcií v prospech inovatívnych MSP, lepšia koordinácia s členskými štátmi. Správa nezahŕňa otázku investícií v rámci projektov ITER alebo Galileo. Negatívna stránka správy je, že text je niekedy príliš orientovaný na hospodársku úlohu a konkurencieschopnosť výskumu a inovácií, a nie na to, čo môžu výskum a inovácie priniesť celej spoločnosti.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Výskum je podstatnou súčasťou sveta znalostí a v globalizovanom hospodárstve určite podporí rast a úroveň zamestnanosti v Európskej únii. Siedmy rámcový program (RP7) je dobrou príležitosťou pre Európsku úniu vybudovať svoju politiku v oblasti výskumu a zároveň tiež skonsolidovať Európsky výskumný priestor (EVP). Prostredníctvom tohto programu sa Európa snaží uspokojiť požiadavky priemyslu – a všeobecnejšie európskych politík – v oblasti výskumu a znalostí.

Prijatím dnešnej správy Parlament zviditeľní výsledky dosiahnuté týmto výskumným programom v prvých štyroch rokoch. Aby sme však v budúcnosti dosiahli významnejšie a lepšie výsledky, musíme zjednodušiť administratívne postupy, zlepšiť zapojenie malých a stredných podnikov, podporiť inovácie a osvojiť si finančný nástroj s rozdelením rizika. Správa tiež naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby prijali ambiciózny plán výskumu s cieľom konsolidovať európsky obranný priemysel.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Audyho, pretože považujem investície do oblasti výskumu a inovácií za rozhodujúce pre konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest v EÚ. Priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a rozvoja na roky 2007 až 2013 považujem za mimoriadne užitočné pre vyvodenie užitočných záverov založených na hodnotení súčasnej situácie. Vítam návrh spravodajcu zjednodušiť postupy financovania a prijať prístup orientovaný na výsledok a kritériá „výnimočnosti“ a „európskej pridanej hodnoty“ pri využívaní finančných prostriedkov EÚ. Odvetvie výskumu je odvetvím, ktoré môže priniesť Únii maximálnu pridanú hodnotu. Verejné rozpočty sa znížili a súkromné finančné prostriedky ako také by sa mali mobilizovať, aby financovali pripravovaný ôsmy rámcový program v oblasti výskumu. Preto schvaľujem spravodajcov návrh zvýšiť zapojenie priemyselných skupín a malých a stredných podnikov.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Od zavedenia siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja ubehli štyri roky. V súvislosti s meniacou sa svetovou hospodárskou situáciou a v období, keď sa Európa pomaly pokúša vymaniť z hospodárskej krízy, začína byť zrejmé, že program sa zaviedol s cieľom riešiť opodstatnené a závažné problémy. Svetová hospodárska súťaž hlavných hospodárskych mocností, ako sú Čína, India a Brazília, nás núti prijímať osobitné opatrenia zamerané na získanie technologickej výhody, ktorá nám umožní účinne zaviesť plánovanú stratégiu Európskej únie. Správne investície do výskumu a vedeckého rozvoja sa premietnu do dlhodobého budovania spoločnosti založenej na znalostiach, ktorá je jednou z najdôležitejších zložiek hospodárskej sily. V správe sa spomína kľúčová otázka nedostatočnej spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi, ktorej výsledkom je zdvojenie jednotlivých projektov. Ďalšiu znepokojujúcu skutočnosť predstavuje nerovná účasť členských štátov, ktorej dôsledkom je väčšia nerovnováha v takej dôležitej oblasti, akou je oblasť výskumu a technického rozvoja. Uvedená situácia je v úplnom rozpore s cieľmi siedmeho rámcového programu.

Niektoré členské štáty v dôsledku hospodárskej krízy už nemajú veľa príležitostí na poskytovanie podpory programu. A výzva pre EÚ spočíva v presnom určení štátov, ktoré potrebujú podporu, a v poskytnutí podpory týmto štátom. Realizácia programu bude trvať ďalšie dva roky a úroveň rozpočtového záväzku nepresiahla 50 % (z 54 miliárd EUR na obdobie 2007 – 2013). Táto situácia by mala zjednodušiť zapojenie príslušných orgánov a umožniť, aby sa dostupné finančné prostriedky využili čo najprimeranejším spôsobom.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporujem prácu, ktorú vykonal spravodajca pri vypracovaní tejto správy. Súhlasím s jeho obavami v súvislosti s tým, že oznámenie Komisie bolo zverejnené oveľa neskôr, ako bolo prisľúbené. V rámci siedmeho rámcového program (RP7) sa odviedla naozaj vynikajúca práca a práca spravodajcu ma motivuje uzatvoriť tento zlatý trojuholník.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Siedmy rámcový program (RP7) v oblasti výskumu a technického rozvoja je najrozsiahlejším finančným nástrojom Európskej komisie na podporu a presadzovanie výskumu a na obdobie rokov 2007 – 2013 má pridelené rozpočtové prostriedky vo výške 50 miliárd EUR. V tejto správe sa zdôrazňuje, že RP7 v oblasti výskumu a technického rozvoja by mal byť prepojený so stratégiou Európa 2020 a s hlavnou iniciatívou Únia inovácií a že do svojho ukončenia by mal byť zameraný na oblasti ako zmena klímy, politika v oblasti energie, konkurencieschopnosť a starnutie obyvateľstva.

Hlasujem za túto správu, pretože chápem, že zvýšenie konkurencieschopnosti Európy a prijatie čoraz rozsiahlejšej vedúcej úlohy na svetovej úrovni bude možné len prostredníctvom posilnenia jej politiky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Za dôležité považujem aj to, aby siedmy rámcový program prispieval v súlade s článkom 179 ods. 1 hlavy XIX Zmluvy o Európskej únii k vytváraniu Európskeho výskumného priestoru.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Výskum a inovácie sú dôležité na zabezpečenie trvalo udržateľného a solidárneho rastu v Litve. Podľa údajov Svetovej banky má Litva veľký potenciál na to, aby sa stala dynamickou znalostnou ekonomikou. V štúdii sa však tiež uvádza, že v sektore výskumu a vývoja má naša krajina riadiace, štrukturálne a regulačné problémy. Ak chceme dosiahnuť skutočný pokrok, musíme tieto prekážky prekonať. Uvedená situácia spôsobuje problémy aj Európe. Výdavky na výskum a vývoj sú v Európe v porovnaní s ostatnými svetovými mocnosťami nízke, čo je spôsobené nedostatočným súkromným financovaním a nedostatkom podmienok priaznivých na inovácie. Súhlasím so spravodajcom v tom, že skutočne potrebujeme lepšiu koordináciu výskumných projektov a spolufinancovania v rámci Únie. Okrem toto sa musia modernizovať a rozšíriť výskumné zariadenia a infraštruktúra v strednej a východnej Európe.

Podporí sa tak európska konkurencieschopnosť a pomôžu sa prekonať rozdiely v infraštruktúre medzi starými a novými členskými štátmi. Som tiež presvedčený, že výskum a technický rozvoj musia byť prístupnejšie pre bežných Európanov. Podľa údajov prieskumu Európskej komisie sa len 10 % Európanov domnieva, že sú dostatočne informovaní o vede, kým 65 % si myslí, že vlády by mali vyvinúť väčšie úsilie, aby vzbudili záujem mladých ľudí o záležitosti vedy. My by sme to mali urobiť tiež.

Návrh uznesenia (B7-0344/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za toto uznesenie, pretože som presvedčený, že je potrebné uzatvoriť komplexnú hospodársku dohodu, ktorá dokáže posilniť už beztak silné dvojstranné obchodné a investičné vzťahy. Som však presvedčený, že táto dohoda by mala byť vyvážená a mala by podporovať spravodlivý obchod. Aj napriek silnému konsenzu v súvislosti s ambicióznou dohodou zastávam názor, že by nemala mať vplyv na verejné služby alebo na práva EÚ vydávať právne predpisy v súvislosti so smernicou o kvalite palív. Dohoda by mala obsahovať aj ambiciózne ciele v oblasti udržateľného rozvoja s právne záväznými sociálnymi a environmentálnymi parametrami.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou. Kanada je jednou z najstarších a najbližších partnerských krajín EÚ a prvou priemyselne vyspelou krajinou, s ktorou EÚ podpísala – v roku 1976 – rámcovú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci. Hospodársky vzťah medzi EÚ a Kanadou však zatiaľ nedosiahol svoj plný potenciál a domnievam sa, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou môže výrazne prispieť k rozvoju a dosiahnutiu tohto potenciálu tým, že sa zlepšia obchodné a investičné toky a zároveň sa odstránia maximálne colné sadzby a neopodstatnené necolné prekážky a podporí sa užšia spolupráca, a to najmä v oblasti regulačnej spolupráce, mobility pracovnej sily a uznávania kvalifikácií. Vítam skutočnosť, že dohoda s Kanadou siaha nad rámec záväzkov voči Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a dopĺňa mnohostranné pravidlá za predpokladu, že výsledkom rokovaní bude vyvážená, ambiciózna a kvalitná dohoda, ktorá siaha vysoko nad rámec zníženia colných sadzieb, a že sa začnú uplatňovať aj ďalšie nástroje. Napríklad zásada reciprocity by sa mala uplatňovať v kontexte dostupných opravných prostriedkov v prípade obchodných sporov a je potrebné zlepšiť ochranu práv duševného vlastníctva vrátane ochranných značiek, patentov a geografických označení.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovaním za toto uznesenie o súčasných obchodných rokovaniach medzi EÚ a Kanadou by som chcela znovu zdôrazniť význam medzinárodného obchodu (vrátane obchodu s Kanadou) pre rozvoj našich ekonomík. Ako sa uvádza v uznesení, hoci Európa musí aj naďalej považovať za prioritu medzinárodný obchodný systém, teda kolo rokovaní o rozvoji v Dauhe, súčasné rokovania s Kanadou môžu užitočným spôsobom doplniť tento medzinárodný prístup rovnako potrebným dvojstranným prístupom. Prostredníctvom diskusií a rokovaní sa tak usilujeme nájsť riešenia otázok súvisiacich s obchodom a dodržiavať určité zásady, ako napríklad zásady týkajúce sa životného prostredia. Ako podpredsedníčka medziskupiny pre verejné služby však mám obavy v súvislosti s prístupom zvoleným v tomto sektore. Ak zvolíme prístup založený na negatívnom zozname (zoznam, na ktorom sa určité verejné služby vynímajú z procesu liberalizácie) a nie, naopak, prístup založený na pozitívnom zozname (oslobodenie verejných služieb od liberalizácie s výnimkou služieb uvedených na zozname), skutočne sa môže stať, že oslabíme verejné služby. Toto uznesenie z uvedeného dôvodu obsahuje naliehavú výzvu adresovanú Európskej komisii, aby od tohto prístupu upustila.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Kanada je jednou z najstarších a najbližších partnerských krajín EÚ a prvou priemyselne vyspelou krajinou, s ktorou EÚ podpísala – v roku 1976 – rámcovú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci. V priebehu rokov bolo podpísaných niekoľko dvojstranných dohôd, ktoré majú uľahčovať posilnené obchodné vzťahy. EÚ je v súčasnosti pre Kanadu druhým najvýznamnejším obchodným partnerom a druhým najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií. Súhlasím s tým, že hospodársky vzťah medzi EÚ a Kanadou zatiaľ nedosiahol svoj plný potenciál. Plánovaná dohoda o voľnom obchode by mohla výrazne prispieť k podpore hospodárskeho partnerstva medzi EÚ a Kanadou a vyslala by investorom a podnikom v EÚ a Kanade výrazný signál v prospech rastu.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Keďže v súčasnosti sa rokuje o obchodnej dohode medzi Európskou úniou a Kanadou, Európsky parlament prostredníctvom tohto uznesenia, ktoré sme práve prijali, vyjadruje obavy týkajúce sa prístupu Európskej komisie v súvislosti s verejnými službami. Skutočne sa zdá, že Európska komisia, ktorá je zodpovedná za rokovania o tejto dohode, chce, aby zahŕňala v zásade všetky služby. Rokovaniami o negatívnom zozname služieb, ktoré by boli vyňaté z dohôd o voľnom obchode, by Komisia v prípade ich úspešnosti vyvrátila dôvody, ktoré prevládali doteraz. Verejné služby sa však od ostaných služieb odlišujú. Keďže tieto služby zabezpečujú sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj nevyhnutnú podporu zraniteľným častiam obyvateľstva, majú vlastnosti charakteristické pre všeobecný záujem, ktorý sa usilujú dosiahnuť. Preto je mimoriadne dôležité aj naďalej zaujímať prístup, ktorý týmto službám poskytuje ochranu, a to najmä pred medzinárodnou hospodárskou súťažou.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Vzťahy s Kanadou sú už dlhú dobu výnosné pre obe strany, z obchodného hľadiska sú vzájomne prospešné a ich súčasťou je dobrá spolupráca. Napriek tomu, že Kanada je rozvinutá krajina, v ktorej by sa mohlo riešiť len veľmi málo otázok týkajúcich sa úrovne dodržiavania sociálnych práv a najprísnejších environmentálnych noriem, Komisia – dokonca ešte skôr ako Parlament – stanovila spoločne s príslušnými kanadskými orgánmi základ rokovaní, ktorý sa podrobne zaoberá mnohými otázkami, ktoré je na dosiahnutie našej spokojnosti potrebné upraviť.

Hlasujem za toto uznesenie týkajúce sa kapitoly európskej obchodnej politiky, ktorá by mala slúžiť ako model rokovaní s ďalšími krajinami vrátane Indie, Číny a Pakistanu, ktoré na rozdiel od Kanady nie sú zárukou spravodlivej hospodárskej súťaže, o dodržiavaní sociálnych práv a environmentálnych noriem ani nehovoriac. Keď začneme rokovania s týmito krajinami, mali by sme mať na pamäti, akí prísni a nároční sme boli v prípade mimoriadne kultivovaných krajín ako Kanada, a pri ochrane vlastných záujmov by sme mali zaujať rovnako priamy a otvorený postoj.

  John Bufton (EFD) , písomne. – Hlasoval som proti obchodnému partnerstvu medzi EÚ a Kanadou, pretože sa domnievam, že akákoľvek dvojstranná investičná dohoda by mohla oslabiť rokovanie medzi Spojeným kráľovstvom a Kanadou v rámci Spoločenstva národov. Aj keď nevidím dôvod, pre ktorý by EÚ a Kanada nemohli voľne obchodovať, predchádzajúce právne predpisy ukázali, že ambícia EÚ je predurčená skôr na privlastňujúce ako súbežné a zachované obchodné vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a tretími krajinami.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za uznesenie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou zamerané na uzatvorenie komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody. Kanada je blízky obchodný partner Európskej únie. V priebehu posledných 10 rokov sa investície Kanady v Európe takmer zdvojnásobili a v roku 2009 dosiahli výšku 119,5 milióna EUR. Z uvedeného dôvodu je potrebné vytvoriť vyspelý právny rámec a zaručiť tak priaznivý vplyv na rast. Chcel by som zdôrazniť otázku prístupu poľnohospodárskych výrobkov na trh. Pravidlá pôvodu sú v Kanade a v EÚ rozličné a Komisia musí zabezpečiť, aby sa náležite zohľadňovali záujmy a priority európskeho poľnohospodárstva. Je potrebné vyvíjať predovšetkým úsilie s cieľom nájsť uspokojivé riešenie problému pravidiel pôvodu, aby tak výrobky ostatných členov Severoamerickej dohody o voľnom obchode nenasledovali až po kanadských výrobkoch.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), aj naďalej predstavuje najvhodnejší rámec na reguláciu a podporu otvoreného a spravodlivého obchodu. Vzhľadom na historický a veľmi úspešný hospodársky vzťah medzi EÚ a Kanadou však podporujem dohodu, ktorá siaha nad rámec záväzkov prijatých v rámci WTO a dopĺňa mnohostranné pravidlá s cieľom dosiahnuť maximálny potenciál spolupráce medzi týmito dvoma mocnosťami.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou, pretože sa v ňom zdôrazňuje potreba zahrnúť do budúcej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou sociálne a environmentálne otázky. Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, myslím si, že je dôležité, aby Európska únia odmietla dovážať ropu ťaženú z ropných pieskov.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Komisia musí v rámci prebiehajúcich rokovaní o obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou zabezpečiť, aby sa splnili požiadavky Európskeho parlamentu. Pri dohode o voľnom obchode sú nevyhnutné dve veci. Po prvé, zaručenie reciprocity, pokiaľ ide o sociálne a environmentálne právne predpisy, a po druhé, prijatie dôsledného a ochranárskeho prístupu k službám všeobecného záujmu. Európske environmentálne a zdravotné normy by sa nemali znižovať len preto, aby sme uspokojili svojho partnera. Európska komisia musí zvážiť dôsledky svojho rozhodnutia zahrnúť všetky služby automaticky. Aj keď táto metóda umožňuje, aby sa niektoré verejné služby vyňali na individuálnom základe a na základe žiadosti každého členského štátu prostredníctvom zostavenia negatívneho zoznamu, existuje riziko možných prehliadnutí. Parlament si neželá, aby tento nový model rokovania vytvoril právny precedens. Doteraz Komisia rokovala o dohodách o voľnom obchode tak, že poskytla pozitívny zoznam jednotlivých služieb, na ktoré sa vzťahovala dohoda. Táto metóda, ktorá sa zvyčajne používa v medzinárodnom obchode, poskytuje lepšiu záruku pre určité citlivé odvetvia v EÚ a z uvedeného dôvodu by mala predstavovať jedinú metódu, ktorú Komisia využíva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Kanada a EÚ majú rovnaký súbor hodnôt a to z nás robí nielen obchodných partnerov, ale aj prirodzených spojencov vo svetovej geostrategickej situácii. Je pravda, že na oboch stranách Atlantického oceánu žije rovnaká civilizácia, ktorá by z ďalšieho posilnenia vzťahov medzi svojimi národmi veľa získala. Zdĺhavé vysvetľovanie historických väzieb medzi Kanadou a Európou a prínosu jej občanov k oslobodeniu európskeho kontinentu počas dvoch svetových vojen by nebolo produktívne.

Napriek prekážkam liberalizácie obchodu, ktoré stále existujú, a napriek výhradám Únie týkajúcim sa súčasných postupov v Kanade dúfam, že sa čím skôr podarí vytvoriť potrebné základy vzájomne prospešného obchodného partnerstva. Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou by sa mohla stať najambicióznejšou a najrozsiahlejšou dohodou, akú sme doteraz uzatvorili. Dúfam, že k tomu dôjde.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia sa týka obchodných vzťahov medzi EÚ a Kanadou. Očakáva sa, že rokovania o týchto vzťahoch sa ukončia do konca roka 2011. Cieľom obchodnej a investičnej politiky EÚ je hospodársky rast, ktorý je udržateľný, vytvára bohatstvo a pracovné miesta. Pripomeňme si, že uzatvorenie obchodných vzťahov s našimi strategickými partnermi umožní EÚ do roku 2020 dosiahnuť pridanú hodnotu na úrovni 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2010 táto suma predstavovala 120 miliárd EUR, ktoré boli prínosom pre spotrebiteľov aj pre podniky. V tejto súvislosti a bez toho, aby sme spochybňovali úlohu Svetovej obchodnej organizácie (WTO), je mimoriadne dôležitá liberalizácia obchodu prostredníctvom uzavretia prebiehajúcich rokovaní v rámci rozvojového programu z Dauhy, ktorých súčasťou sú obchodné vzťahy medzi EÚ a Kanadou. Hoci je ešte potrebné vyriešiť niektoré otázky, ako je napríklad nepriaznivý vplyv ťažby bitúmenových pieskov a niektorých výrobkov z tuleňov na biodiverzitu, hlasoval som za návrh uznesenia nielen preto, že sa už prakticky vyriešil problém v oblasti verejného obstarávania, ale aj z dôvodu prínosov pre členské štáty a preto, aby sa zabránilo akémukoľvek oneskoreniu rokovaní.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) V prvom bode predhovoru je zrejmá predstava, ktorou sa táto správa riadi. Uvádza sa v ňom, že mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), aj naďalej predstavuje najvhodnejší rámec na reguláciu a podporu otvoreného a spravodlivého obchodu. Správa ďalej pokračuje presadzovaním úspešného uzavretia kola rokovaní v Dauhe.

Uvedená predstava sa rozvíja v nasledujúcich bodoch uznesenia, s ktorými, prirodzene, nesúhlasíme. V skutočnosti nesúhlasíme, rovnako ako milióny pracovníkov, poľnohospodárov, majiteľov malých a stredných podnikov a mnoho ďalších ľudí na celom svete, ktorí už roky obviňujú WTO v súvislosti s jej cieľmi deregulovať obchod a v súvislosti so záujmami, ktorým slúži. Ide o záujmy nadnárodných spoločností, veľkých spoločností a finančných inštitúcií, ktoré zarábajú milióny na úkor obetovania miliónov pracovných miest a pracovných a sociálnych práv a ničenia malých a stredných výrobcov a životného prostredia.

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou sa rovnako ako ďalšie dohody vzťahuje aj na služby. Objavujú sa značné, ale rozporuplné obavy v súvislosti s negatívnymi zoznamami alebo ďalšími otázkami, ktoré nezabránia hrozbám, ktoré sa tiež týkajú verejných služieb. Existuje viac než dosť dôvodov na hlasovanie proti správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Európska únia aj naďalej buduje svoju obchodnú politiku, ktorej následky zásadne, ale odlišne ovplyvňujú jednotlivé členské štáty.

Dohody, ktoré sú konkrétnym prejavom tejto politiky, sú v podstate založené na voľnom obchode, ktorého ciele a účinky jasne preukazuje súvisiaca rétorika, vo vojenskej terminológii rétorika takzvaných „ofenzívnych záujmov“.

Keďže sa o týchto dohodách takmer vždy rokuje v najväčšej tajnosti, za chrbtom verejnosti a v snahe zastierať ich hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na životné prostredie, ako aj v snahe vyhnúť sa fundovanej diskusii a vysvetleniu, vo všeobecnosti im stále viac chýba demokratická legitímnosť.

Keďže sú rokovania údajne v pomerne pokročilej fáze a ich uzavretie sa očakáva v roku 2011, je potrebné dôsledne prediskutovať vplyv tejto dohody na odvetvia a krajiny.

Obsah tejto dohody však nie je ničím novým. Ide o otvorenie trhov a liberalizáciu služieb vrátane čoraz viac komercionalizovaných verejných služieb, ktoré sú vydané na milosť záujmom nadnárodných spoločností a spôsobujú ľuďom problémy.

Následky sú dobre známe: dominantné postavenie niekoľkých spoločností na trhu, zničenie slabších systémov výroby a čoraz viac zámienok na útoky na práva a na životné a pracovné podmienky.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) EÚ začala rokovania o komplexnej hospodárskej obchodnej dohode s Kanadou v roku 2009. Potenciálna dohoda pokrýva širokú škálu otázok: obchod s tovarom a službami, práva duševného vlastníctva, verejné obstarávanie, regulačná spolupráca, investície, dočasné migrácie, politika hospodárskej súťaže, pracovné a environmentálne normy. Zastávam názor, že je vhodné, aby sa obe strany snažili prioritne nájsť dohodu v niekoľkých zásadných bodoch, ako je napr. otázka verejného obstarávania, investícií či verejných služieb.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Uvítal som tento dokument, pretože pokiaľ ide o obchod a priame zahraničné investície, EÚ a Kanada majú blízky vzťah. Cieľom prebiehajúcich rokovaní o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) je dosiahnuť veľmi progresívnu dohodu, ktorá svojou ambicióznosťou prekoná akúkoľvek obchodnú a hospodársku dohodu, o ktorej doteraz rokovala EÚ alebo Kanada a ktorá by mohla ešte viac posilniť už beztak pevné dvojstranné obchodné a investičné vzťahy. Vítam dohodu s Kanadou, ktorá siaha nad rámec záväzkov voči WTO a dopĺňa mnohostranné pravidlá, za predpokladu, že výsledkom rokovaní bude vyvážená, ambiciózna a kvalitná dohoda. Domnievam sa, že kapitoly o poľnohospodárstve budú pre obe strany v rámci týchto rokovaní dôležitou otázkou. Znepokojujú ma prípadné podstatné ústupky v oblasti geneticky modifikovaných organizmov (GMO), mlieka a označovania pôvodu. Záujmy a priority v oblasti poľnohospodárstva by sa mali plne zohľadňovať a dohoda musí byť prospešná pre spotrebiteľov v EÚ a Kanade, ako aj pre poľnohospodárske odvetvia na oboch stranách. V rámci celkového vyváženého výsledku musí dohoda tiež zabezpečiť väčšiu, ale spravodlivú hospodársku súťaž medzi dodávateľmi poľnohospodárskych produktov z EÚ aj Kanady. Vítam počiatočné odhodlanie oboch strán neudržiavať, nezavádzať ani opätovne nezavádzať dotácie na vývoz poľnohospodárskych produktov ako pozitívny krok v záujme ambicióznych a spravodlivých rokovaní, ako aj dohodu o spolupráci pri rokovaniach v oblasti poľnohospodárstva v rámci WTO.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Európska únia a Kanada majú už mnoho rokov dobré a stabilné obchodné vzťahy. Potenciál hospodárskej spolupráce však ešte nie je ani zďaleka vyčerpaný a vítam rokovania o dohode CETA. Napriek tomu je však pred pokrokom v súvislosti dvojstrannými dohodami potrebné uprednostniť pokrok rokovaní WTO. V tomto uznesení sa rieši celý rad dôležitých tém. Podporujem najmä výhrady, ktoré vyjadril Európsky parlament v súvislosti s možným nepriaznivým vplyvom na európske poľnohospodárstvo. Na zabezpečenie stabilnej a udržateľnej dohody pre obe strany je potrebné zachovať zásadu vzájomnosti. V tejto súvislosti by som sa chcela zmieniť najmä o rozprave o označovaní pôvodu jatočného dobytka, otázke, ktorú je potrebné vyriešiť, rovnako ako aj o colných a technických prekážkach, akými sú napríklad zdĺhavé schvaľovacie postupy pre výrobky z EÚ. Je zrejmé, že zámerom dohody CETA musí byť spravodlivá hospodárska súťaž.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Vzhľadom na skutočnosť, že Európska únia je druhým najväčším obchodným partnerom Kanady a Kanada je hlavným partnerom EÚ v oblasti priamych zahraničných investícií, som hlasovala za návrh uznesenia o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou. Zároveň by som rada zdôraznila, že Poľsko je najväčším obchodným partnerom Kanady spomedzi krajín strednej a východnej Európy a približne dvanásť rokov si udržiava prebytok v bilancii dvojstranného obchodu, ktorý z roka na rok rastie. Dnešné hlasovanie predstavuje mimoriadny pokrok, ktorý je dobrým znamením do budúcnosti.

  David Martin (S&D), písomne. – Veľmi ma teší, že sa prijal môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament „berie na vedomie najnovší vývoj v právnej oblasti v súvislosti so zákazom výrobkov z tuleňov zo strany EÚ, najmä žiadosť Kanady adresovanú WTO o zriadenie oficiálneho panelu na riešenie sporov, a vyjadruje pevnú nádej, že Kanada stiahne svoju námietku vo WTO, ktorá je prekážkou priaznivých obchodných vzťahov, ešte predtým, ako bude potrebné, aby Európsky parlament ratifikoval dohodu CETA“.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Kanadou môžu vysoko presahovať rámec záväzkov prijatých voči Svetovej obchodnej organizácii, pretože sú založené na vyváženej dohode, záruke skutočného vzájomného prístupu na trhy a na zlepšenej ochrane ochranných značiek, patentov a geografických označení. Podľa nášho názoru sú na zaručenie ochrany životného prostredia a dobrých pracovných podmienok potrebné nové investície. Keďže zásadný význam má poľnohospodárske odvetvie, naliehavo žiadame Komisiu, aby rokovala o dohode, ktorá by bola rovnako prospešná pre výrobcov a spotrebiteľov a ktorá by zaručila spravodlivú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi poľnohospodárskych produktov z Európskej únie a Kanady. Na záver chcem uviesť, že si myslíme, že Rada by mala pred podpísaním akejkoľvek ďalšej medzinárodnej obchodnej dohody získať súhlas Parlamentu a že Parlament by mal byť informovaný o všetkých fázach postupu, aby sa tak zaručila lepšia demokratická kontrola. Len tak sa nám podarí dosiahnuť väčší rast obchodu a investícií medzi Európskou úniou a Kanadou.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie, ale proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 10, v ktorom sa podporuje zákaz dovozu výrobkov z tuleňov, ktorý zaviedla EÚ. Tento zákaz nie je opodstatnený ani z vedeckého, ani z právneho hľadiska. Závery vedeckých stanovísk Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z konca roku 2007 v skutočnosti vychádzajú z údajov, ktoré sa týkajú porážky zvierat na bitúnkoch a ktoré v súvislosti s lovom tuleňov nie sú spoľahlivé. Sporný je aj právny základ, keďže v právnom stanovisku Európskeho parlamentu z 1. apríla 2009 sa uvádza: „Zdá sa, že opodstatnenie zákazu výlučne na základe dobrých životných podmienok zvierat je prakticky nemožné, pretože zmluva neobsahuje právny základ týkajúci sa dobrých životných podmienok zvierat.“ Pokiaľ ide o ochranu druhu, v tomto prípade nie je ohrozený. Jeho populácia sa v Grónsku za posledných 25 rokov dokonca strojnásobila. Na záver sa chcem zmieniť o tom, že embargo, v súvislosti s ktorým Komisia ubezpečuje, že by nemalo mať vplyv na tradičný lov tuleňov Inuitmi, je nereálne. V tejto súvislosti je žiadosť, ktorú predložila Kanada Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a ktorá sa týka zriadenia osobitného orgánu na urovnávanie sporov, pokiaľ ide o európske embargo, opodstatnená.

  Arlene McCarthy (S&D), písomne. – Parlament vyslal vo svojom uznesení o obchodných rokovaniach medzi EÚ a Kanadou dôrazný signál, že bude dôsledne obhajovať svoje právne predpisy o zákaze výrobkov z tuleňov na trhu EÚ. Občania EÚ žiadali, aby sme prijali opatrenia na zabránenie prístupu produktov krutého komerčného lovu do EÚ. Kanada nemá právo usilovať sa o oslabenie demokratickej vôle európskych občanov tým, že prednesie náš zjavne nediskriminačný právny predpis o zákaze výrobkov z tuleňov pred Svetovú obchodnú organizáciu. Užšie obchodné väzby medzi EÚ a Kanadou možno vybudovať len na základe rešpektovania želaní európskej verejnosti a dodržiavania európskych právnych predpisov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európska komisia má ukončiť rokovania s Kanadou o dohode o voľnom obchode bezprecedentného rozsahu. Rokovania vedie od roku 2004. S európskymi občanmi sa nikdy nekonzultovalo a dokonca ani neboli informovaní. V správe sa víta táto škodlivá dohoda, ktorej obsah sa odhalil len vďaka úniku informácií. To je neprijateľné. Budem hlasovať proti správe a odsudzujem túto dohodu, ktorá nasleduje príklad Severoamerickej dohody o voľnom obchode a stavia obyvateľov Európy do vedľajšej úlohy.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Historický vzťah medzi Európou a Kanadou je dlhý a dokonca starší ako EÚ. Okrem toho máme rovnaké hodnoty a zásady, a to z nás robí vo svetovej geostrategickej situácii prednostných spojencov. V oblasti obchodných vzťahov došlo k výraznému pokroku, hoci sa ešte neprijala komplexná dohoda. Som presvedčený, že by sme mali vyvinúť maximálne úsilie a dosiahnuť dohodu, ktorá bude vyhovovať všetkým, pretože bude veľmi dôležitá pre hospodársky rozvoj oboch strán.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Potenciálna dohoda sa zaoberá širokým spektrom otázok: obchodom s tovarom a službami, právami duševného vlastníctva, verejným obstarávaním, regulačnou spoluprácou, investíciami, dočasnou migráciou (spôsobom IV), politikou hospodárskej súťaže a pracovnými a environmentálnymi normami. Obe strany ešte musia dosiahnuť dohodu v niekoľkých zásadných kapitolách rokovaní, okrem iného v prístupe k vládnemu obstarávaniu, investíciám a verejným službám. Počas rokovaní sa objavili ďalšie dve otázky, ktoré sú v EP dosť citlivé. Prvá otázka sa týka kanadských ropných pieskov a smernice EÚ o kvalite palív. O smernici o kvalite palív sa vo Výbore pre životné prostredie viedli intenzívne rozpravy. Kanadská vláda je doteraz presvedčená, že v tejto smernici sa rozlišuje medzi dovozom kanadskej ropy a dovozom ropy s ostatných krajín. Túto dohodu považujem za príliš predčasnú. Druhá otázka sa týka zákazu výrobkov z tuleňov zo strany EÚ a je mimoriadne dôležitá. Táto dohoda by mohla posilniť už aj tak pevný dvojstranný obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a Kanadou. Mala by však byť vzájomne prospešná, a preto som sa zatiaľ zdržal hlasovania.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Progresívna dohoda podnieti a urýchli aktívne obchodné a investičné vzťahy medzi EÚ a Kanadou. Liberalizácia obchodných vzťahov bude vzájomne prospešná pre podnikateľské subjekty a vytvorí priaznivejšie investičné podmienky. Aby sa dosiahla komplexná kvalitná dohoda, ktorá siaha nad rámec záväzkov voči WTO, nemala by žiadna zo strán vyjadriť požiadavky, ktoré sú v rozpore s ich vnútornými politikami alebo inštitucionálnym usporiadaním. Okrem toho by sa v prípade obchodných sporov mala uplatňovať zásada reciprocity, mala by sa zlepšiť ochrana práv duševného vlastníctva a mal by byť možný vzájomný prístup k službám a trhom verejného obstarávania. Osobitná pozornosť by sa mala venovať odvetviu poľnohospodárstva a spotrebiteľom. Musíme si zachovať pevné stanovisko v oblasti GMO, mlieka a označovania pôvodu. Musíme zabezpečiť spravodlivú a väčšiu hospodársku súťaž medzi dodávateľmi poľnohospodárskych výrobkov. Keďže Parlament vyjadril svoje stanovisko v súvislosti s investičnou politikou EÚ, domnievam sa, že Komisia by mala začať rokovania s Kanadou o investíciách. Musíme ochraňovať najcitlivejšie odvetvia zúčastnených strán, aby sa vyňali z rozsahu pôsobnosti dohody. Komisia musí zaujať pevné stanovisko k otázke zákazu výrobkov z tuleňov a v tejto súvislosti by mala Kanada stiahnuť svoju žiadosť adresovanú WTO s cieľom zriadiť oficiálny panel na riešenie sporov. Takáto žiadosť nie je v súlade so zásadami priaznivých obchodných vzťahov.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vítam toto uznesenie Európskeho parlamentu o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou. Medzi EÚ a Kanadou existuje prirodzené partnerstvo založené na kultúrnych podobnostiach a na dlhej spoločnej histórii. Preto je len prirodzené, že súkromné sektory v EÚ a Kanade preukázali silnú podporu ambicióznej a komplexnej hospodárskej dohode a zastávajú názor, že podpora užšieho hospodárskeho partnerstva medzi EÚ a Kanadou by bola pre investorov a podniky v EÚ a Kanade, ako aj na medzinárodnej úrovni výrazným signálom v prospech rastu. Preto vítam dohodu s Kanadou, ktorá siaha nad rámec záväzkov voči Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a dopĺňa mnohostranné pravidlá, za predpokladu, že výsledkom rokovaní bude ambiciózna kvalitná dohoda založená na reciprocite, ktorá siaha nad rámec zníženia colných sadzieb. Chcela by som však upozorniť na potrebu zvážiť hospodársky vplyv tohto otvorenia, a to predovšetkým na členské štáty, ktorých ekonomiky sú zraniteľnejšie.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Zdá sa, že v súčasnosti predstavuje obchodný systém Svetovej obchodnej organizácie (WTO) najlepší spôsob na ponúknutie referenčného rámca hospodárskych vzťahov medzi štátmi. Nebráni však štátom alebo nadnárodným organizáciám, aby zintenzívňovali svoje hospodárske vzťahy nad rámec tejto spoločnej regulácie. Mimoriadne úzky hospodársky vzťah medzi EÚ a Kanadou sa z uvedeného dôvodu zdá byť opodstatnený. Ako sa zdôrazňuje v správe, EÚ je druhý najdôležitejší obchodný partner Kanady. Čo sa týka Kanady, v roku 1976 sa stala prvou priemyselne vyspelou krajinou, ktorá s EÚ podpísala rámcovú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci, a je pre EÚ štvrtým najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií. Dohoda by mohla viesť k tomu, že vzťahy medzi týmito dvoma oblasťami, ktoré sú už výrazne prepojené spoločným kultúrnym prístupom, by dosiahli ešte vyššie úrovne hospodárskej spolupráce a vytvorili by sa medzi nimi ešte užšie väzby.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Rokovania s Kanadou o ďalekosiahlej komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) značne pokročili a mohli by sa uzavrieť túto jeseň. Dohoda CETA je nesporne najambicióznejšia dvojstranná dohoda o voľnom obchode, o ktorej EÚ rokovala v rámci obchodnej stratégie Globálna Európa z roku 2006. Jej súčasťou sú ďalekosiahle kapitoly o službách, obstarávaní, ochrane investícií, duševnom vlastníctve a regulačnej spolupráci.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Hospodárske vzťahy medzi EÚ a Kanadou majú kľúčový význam pre rozvoj dialógu medzi oboma stranami. EÚ je po USA najväčším obchodným partnerom Kanady a Kanada je jedenástym najväčším obchodným partnerom EÚ. Cieľom prebiehajúcich rokovaní o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) je uzatvorenie veľmi rozsiahlej dohody s oveľa ambicióznejšími cieľmi, ako sú akékoľvek ciele hospodárskych a obchodných dohôd, o ktorých doteraz EÚ alebo Kanada rokovali. Dvojstranné obchodné a investičné prepojenia sú už pevné a v dôsledku tejto situácie sa môžu ešte posilniť. Podľa spoločnej správy odborníkov z EÚ a Kanady je uzavretie komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody zamerané na poskytovanie konkrétnych hospodárskych výhod, ktoré vyplynú z liberalizácie obchodu a z odstránenia colných prekážok. V súvislosti s touto dohodou však pretrvávajú určité problémy, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na poľnohospodárske odvetvie EÚ.

Podľa môjho názoru je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, pokiaľ ide o rozdiely medzi platnými hygienickými normami a normami týkajúcimi sa ochrany rastlín v EÚ a v Kanade. Okrem toho je potrebné väčšie úsilie na zaručenie súladu environmentálnych noriem v Kanade s platnými normami v EÚ. V súvislosti s týmto úsilím som presvedčený, že je potrebné uskutočniť podrobnú analýzu a hodnotenie spomínaných noriem.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Vítam dnešné uznesenie, v ktorom sa zdôrazňuje pokrok v rokovaniach o obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou. Kanada je dôležitým potenciálnym obchodným partnerom EÚ a takáto dohoda by bola prospešná pre obe strany. Existujú však určité obavy, ktoré musí Komisia zohľadniť. Environmentálny vplyv ťažby ropy z bitúmenových pieskov a zdravie pracovníkov, ktorí ťažia azbest, predstavujú len dve otázky, ktorým sa treba dôsledne venovať. Podporujem výzvy, aby Kanada stiahla žiadosť adresovanú WTO, ktorá sa týka zákazu výrobkov z tuleňov zo strany EÚ. Teší ma, že Parlament prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, v ktorých sa vyjadrilo toto stanovisko. Aj Komisia musí zaujať k ochrane tohto zákazu dôrazné stanovisko. Je potrebné dodržiavať aj práva duševného vlastníctva a používať ochranné značky a patenty. Som presvedčený, že uvedené problémy sa budú riešiť, že ich Komisia zohľadní a že dospejeme k účinnej obchodnej dohode.

Správa: Wolf Klinz (A7-0081/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto iniciatívnu správu, pretože sa zaoberá súčasnými otázkami v rámci nekonečnej diskusie o odvetví ratingových agentúr. Ide konkrétne o nedostatočnú hospodársku súťaž, oligopolistické štruktúry a nedostatočnú zodpovednosť a transparentnosť, predovšetkým čo sa týka ratingu štátneho dlhu.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o ratingových agentúrach: budúcich perspektívach. Ratingy ratingových agentúr plnia niekoľko užitočných funkcií: zhromažďujú informácie o úverovej kvalite emitentov v globálnom prostredí. Ratingy emitentom umožňujú hodnotiť globálne a domáce trhy, znižujú náklady na informovanosť a rozširujú potenciálnu skupinu investorov a zabezpečujú tak likviditu na trhoch a napomáhajú tvorbu cien. Nedávna finančná kríza zdôraznila, že v odvetví sú tri základné problémy: nedostatočná hospodárska súťaž, prílišná závislosť od externých ratingov v regulačnom rámci a chýbajúca zodpovednosť ratingových agentúr za ratingy. Súhlasím s názorom pána spravodajcu, že úverové ratingy nie sú len obyčajnými názormi a ratingové agentúry by mali za svoje ratingy niesť zodpovednosť. Preto by sa miera ich vystavenia občianskej zodpovednosti mala zvýšiť, aby bola pre ne skutočnou hrozbou.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Klinza o ratingových agentúrach. Ratingové agentúry sú užitočné: poskytujú informácie o kvalite úverových produktov, umožňujú dlžníkom a investorom prístup na globálne a domáce trhy a napokon napomáhajú tvorbu cien. Kríza však poukázala na nebezpečenstvá, ktoré vytvára súčasný systém. Ide najmä o nedostatočnú hospodársku súťaž, nedostatočnú zodpovednosť a predovšetkým o transparentnosť agentúr. Táto správa je iniciatívnou správou, v ktorej sa vyzýva Európska komisia, aby jasne určila nedostatky súčasného rámca a poskytla štúdiu vplyvu, v ktorej sa načrtnú jednotlivé možné alternatívy zlepšenia systému a v prípade potreby aj nové právne predpisy. Naliehavo žiadam Komisiu, aby reagovala na našu žiadosť čo najskôr.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dôležitý dokument. Ratingové agentúry hodnotia nielen súkromné kapitálové spoločnosti a ich produkty, ale aj krajiny. Podmienky, ktoré môže krajina očakávať pri pôžičkách na medzinárodných trhoch, závisia od jej ratingu. Negatívne ratingy v súvislosti s finančnými ťažkosťami nasmerujú krajinu do akejsi dlhovej špirály, pretože klesajúci rating ešte viac zvyšuje náklady spojené so získaním úverov a ešte viac zhoršuje finančnú situáciu krajiny. Všetci účastníci trhu a ich orgány dohľadu musia poznať kritériá, ktoré sa používajú na stanovenie ratingov, a musia ich vedieť samostatne kontrolovať. Od Komisie a krajín G20 sa požaduje, aby zaviedli nový globálny prístup k hodnoteniu, ktorý by zmenšil pravdepodobnosť chýb, reguloval by činnosti spoločností zapojených do ratingov a znížil by riziko spojené s finančným hodnotením. Vítam návrh, ktorý som už pri niekoľkých príležitostiach zopakoval a ktorý sa týka toho, že Európa naliehavo potrebuje zriadiť vlastnú ratingovú agentúru, ktorá by vypracúvala objektívne a nezávislé hodnotenia. Vítam, že správa obsahuje výzvu na zriadenie našej vlastnej nezávislej ratingovej agentúry, ktorá by sa v súlade s návrhmi mala najskôr nazývať európska nadácia pre úverový rating.

Možnosti všetkých členských štátov EÚ týkajúce sa pôžičiek na medzinárodných trhoch za primeraných podmienok, ako aj stabilita celého globálneho finančného systému a účinnosť predchádzania kríze budú závisieť od našej úspešnosti pri reforme finančného hodnotenia.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Ratingové agentúry hodnotia krajiny, inštitúcie a spoločnosti a vydávajú ratingy rizika v súvislosti s ich schopnosťou splácať dlhy v dohodnutom termíne. Nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach bolo prijaté ako prvá reakcia na finančnú krízu. Riešili sa v ňom najpálčivejšie otázky, pričom sa ratingové agentúry podriaďovali dohľadu a regulácii. Nevyriešilo však všetky problémy.

Finančná kríza skutočne poukázala na to, že v súvislosti s pôsobením týchto agentúr existujú tri kľúčové problémy: nedostatočná hospodárska súťaž, prílišná závislosť od externých ratingov a chýbajúca zodpovednosť. Táto správa, za ktorú som hlasovala, obsahuje výzvu adresovanú Európskej komisii, aby určila nedostatky a poskytla hodnotenie vplyvu možných alternatív vrátane ďalších legislatívnych návrhov. Európska komisia vyzýva aj na hodnotenie nákladov a prínosov zriadenia úplne nezávislej európskej nadácie pre úverový rating.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Podporil som predloženú správu, pretože si myslím, že zriaďovanie ratingových agentúr posilní hospodársku súťaž v tomto odvetví, ktorá je predpokladom zlepšenia kvality, zníženia nákladov na informácie a v neposlednom rade zvýšenia zodpovednosti príslušných agentúr. Pomôže to aj znížiť regulačnú závislosť.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som za návrh správy pána Klinza o ratingových agentúrach, pretože si myslím, že upravený text obsahuje veľa pozitívnych prvkov a dobrých myšlienok. Súhlasím predovšetkým s úsilím o zlepšenie transparentnosti, celistvosti, zodpovednosti, nezávislosti a spoľahlivosti týchto agentúr. Navyše podporujem myšlienku pána Klinza zriadiť európsku nadáciu pre úverový rating, ktorá by fungovala nezávisle od štátov a inštitúcií. Súhlasím s jeho názorom, že súčasný oligopol predstavuje pre toto odvetvie problém.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Nedávna finančná kríza upriamila pozornosť na tri kľúčové problémy v oblasti ratingových agentúr, ku ktorým patria nedostatočná hospodárska súťaž, prílišná závislosť od externých ratingov v regulačnom rámci a skutočnosť, že ratingové agentúry sa za svoje ratingy nezaručujú. Nie som si istý, či návrh spravodajcu zriadiť európsku ratingovú agentúru predstavuje rozumné riešenie. Nie je zaručené, že európska ratingová agentúra by získala dobrú povesť a či by sa medzi ratingovými agentúrami stala skutočným novým spoľahlivým hráčom, alebo či by dokázala presvedčiť trh o svojej úplnej nezávislosti od všetkých verejných orgánov, či už ide o členské štáty, Európsku komisiu, alebo akýkoľvek iný verejný subjekt.

Návrh spravodajcu zriadiť sieť európskych ratingových agentúr sa mi zdá rozumnejší, pretože spolupráca medzi ratingovými agentúrami, ktoré fungujú na národnej úrovni pri využívaní dostupných ľudských a finančných zdrojov, by mala podnietiť hospodársku súťaž v tejto oblasti tým, že by pokryla široké spektrum činností a rozličné trhy a umožnila tak dosiahnuť rovnakú úroveň ako v prípade veľkých ratingových agentúr s celosvetovou pôsobnosťou.

  John Bufton (EFD), písomne. – Hlasoval som proti možnému prijatiu zosúladenia ratingových agentúr zo strany EÚ, pretože normy jednotlivých členských štátov môžu byť a určite aj sú odlišné. Spojené kráľovstvo bez jednotnej spoločnej meny a vzhľadom na nestálosť trhov, a to najmä v zlyhávajúcich hospodárstvach eurozóny, čelí možnosti, že sa zapletie do problémov zosúladených úverových ratingov, ktoré by sa museli vzťahovať na celú hospodársku situáciu v Únii a mohli by odvetvia podnikania a priemyslu Spojeného kráľovstva vystaviť hazardným činnostiam, ktoré podporujú úverové ratingy v celej EÚ. Rozhodnutie o vlastných podmienkach a obmedzeniach v súvislosti s úverovým ratingom je na nezávislých hospodárstvach nezávislých členských štátov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na možné účinky úverových ratingov štátneho dlhu na trh, stav rozpočtu a všeobecné blaho ľudí je nevyhnutné, aby boli tieto ratingy založené na dôveryhodných faktoch a údajoch. Na zachovanie pravdivosti a spravodlivosti takýchto ratingov je potrebné zvýšiť transparentnosť týchto rozhodnutí, ako aj zodpovednosť uvedených agentúr. Z uvedeného dôvodu podporujem a vítam stanovenie priorít regulácie ratingových agentúr, ktoré sa dnes navrhlo. Na prekonanie problémov v tomto odvetví ho považujem za nevyhnutné.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Situáciu ratingových agentúr v Európe je potrebné riešiť. Tieto súkromné organizácie zamerané na zisk majú príliš veľa moci nad zvrchovanými vládami. V plnej miere podporujem plány na riešenie tejto anomálie na európskej úrovni.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe o ratingových agentúrach. Z politického hľadiska je neprijateľné a z hospodárskeho hľadiska je nebezpečné, aby tieto agentúry, ktoré v súčasnej kríze zohrali takú negatívnu úlohu, mali aj naďalej právo, ktoré im udelila samotná EÚ, posudzovať nielen spoločnosti, ale aj hospodárstva členských štátov. Európsky parlament by mal byť pri svojich rozhodnutiach o činnosti ratingových agentúr rozhodnejší a radikálnejší, predovšetkým po škodách, ktoré spôsobili európskym hospodárstvam a európskym občanom. Správa je však nemorálna. Nariadenia, ktoré sa v nej navrhujú, sú zbabelé a nedostatočná transparentnosť, ktorá sa spája s ratingovými agentúrami, prakticky zostáva nezmenená. Problém ratingov prospechárskych súkromných spoločností sa nevyriešil v žiadnom prípade, či už ide o súčasnosť a americké spoločnosti, alebo o budúcu situáciu európskych spoločností, ktoré samy podporujú špekulantskú mafiu. V správe by sa mala presadzovať verejná, demokraticky kontrolovaná agentúra, ktorá nemá nič spoločné so súkromnými záujmami a ktorá môže v rámci solidarity medzi štátmi a ich občanmi zohrávať určitú úlohu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, pretože opisuje situáciu týkajúcu sa ratingových agentúr jasne a objektívne. Aj ja som presvedčená, že ratingové agentúry zohrávajú potrebnú a mimoriadne užitočnú úlohu pri filtrácii a zjednodušovaní prívalu informácií o finančných trhoch z hľadiska platobnej schopnosti a spoľahlivosti emitentov dlhopisov, ako aj z hľadiska jednotlivých finančných nástrojov. Pán Klinz však správne poukazuje na to, že kým sa neprijmú primerané nápravné opatrenia, riziko tohto podnikového modelu spočíva v odvrátení pozornosti od ochrany investorov a v jej upriamení na ochranu emitentov dlhopisov. Nemyslím si, že je možné zlepšiť hospodársku súťaž, pretože šírenie agentúr by mohlo oslabiť dôveryhodnosť ratingov. Myslím si však, že väčšia zodpovednosť by sa mohla premietnuť do väčšej objektívnosti a do dôkladnejšej práce, čo by predstavovalo nielen ochranu záležitostí malej skupiny, ale aj pomoc pri dosahovaní väčšej vyváženosti informácií, ktorá predstavuje zaručenie fungovania trhov a je vo všeobecnom záujme.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie o ratingových agentúrach, pretože som presvedčený, že je potrebná nová európska ratingová agentúra, ktorá zavedie alternatívny spôsob fungovania a väčšiu hospodársku súťaž v tomto odvetví. Finančná kríza ukázala, že nemôžeme naďalej akceptovať oligopolistickú štruktúru ani nedostatočnú transparentnosť a zodpovednosť súčasných ratingových agentúr.

  Rachida Dati (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Klinza. Obsahuje niektoré zaujímavé návrhy na presadzovanie potrebného rámca pre ratingové agentúry. Súčasná situácia v eurozóne nám takmer dennodenne pripomína vplyv rozhodnutí, ktoré prijali tieto agentúry, a závislosť globálneho finančného regulačného systému od týchto agentúr. Vítam predovšetkým žiadosť adresovanú Európskej komisii, aby sa zaoberala uskutočniteľnosťou zriadenia nezávislej európskej nadácie pre úverový rating. Ide o konkrétny návrh, ktorý by nám umožnil riešiť prílišnú závislosť globálneho finančného regulačného systému od niektorých neštátnych ratingových agentúr.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu o budúcich perspektívach ratingových agentúr. Nedávna finančná kríza zdôraznila, že v tomto odvetví sú tri základné problémy, ako je napríklad prílišná závislosť od externých ratingov v regulačnom rámci a chýbajúca zodpovednosť ratingových agentúr za ratingy. Ratingové agentúry skutočne zohrali významnú úlohu pri vzniku finančnej krízy tým, že vydávali nesprávne ratingy štruktúrovaným finančným nástrojom. Táto správa predchádzajúca legislatívny návrh, ktorý pripravuje Komisia na jeseň, rieši uvedené otázky a obsahuje výzvy na: preskúmanie, či a ako členské štáty používajú ratingy na regulačné účely s cieľom obmedziť všeobecnú prílišnú závislosť finančného regulačného systému od nich, uskutočnenie podrobnej analýzy so zhodnotením dosahov a uskutočniteľnosti nákladov, prínosov a potenciálnej štruktúry riadenia úplne nezávislej európskej nadácie pre úverový rating, vytvorenie skutočne nezávislej európskej ratingovej agentúry a vytvorenie európskeho ratingového indexu zahrňujúceho všetky ratingy registrovaných ratingových agentúr, ktoré sú dostupné na trhu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Ratingové agentúry postupne znižujú úverové ratingy tých európskych krajín, ktoré zasiahla kríza najviac, alebo ich uvádzajú na negatívnom zozname. Hovorím o Portugalsku, Írsku, Grécku a Španielsku. Hoci agentúry zrejme globálnu finančnú krízu nevyvolali, podobné činnosti z ich strany ju bezpochyby zhoršili. V skutočnosti podnecujú špekulácie a ohrozujú šance na úspech už aj tak tvrdých plánov obnovy, ktoré vnútili svojim ľuďom. Z uvedeného dôvodu je zriadenie európskej ratingovej agentúry, ktorá prijme právny štatút nezávislej nadácie, naliehavé. Je tiež potrebné skoncovať s vnútornými konfliktmi záujmov ratingových agentúr, ktoré v súčasnosti môžu vydávať ratingy a zároveň pôsobiť ako konzultanti. Táto zmena by mala byť v súlade s preskúmaním potreby zvýšiť množstvo zverejňovaných informácií pre všetky produkty v oblasti finančných nástrojov zo strany Komisie.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Odkedy sa začala hospodárska a finančná kríza, nehovorí sa o ničom inom, len o ratingových agentúrach. Aké sú však predstavy o ich súčasnej kľúčovej úlohe? Európsky parlament túto otázku riešil. Hoci ratingy ratingových agentúr plnia niekoľko užitočných funkcií (napríklad zhromažďujú informácie o úverovej kvalite emitentov, čo je mimoriadne užitočné v našom globálnom prostredí), v dôsledku zmien regulačného rámca sa títo „sprostredkovatelia informácii“ zmenili na de facto „regulačných poskytovateľov licencie“. Takejto chyby sa nesmieme dopúšťať.

Finančná kríza zdôraznila, že v odvetví sú tri kľúčové problémy: nedostatočná hospodárska súťaž, prílišná závislosť od vonkajších ratingov v regulačnom rámci a chýbajúca zodpovednosť ratingových agentúr za ratingy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Úloha, ktorú zohrávajú ratingové agentúry, je v súčasnom trhovom hospodárstve nepochybne dôležitá. Tieto agentúry začali svoju činnosť ako sprostredkovatelia informácií, ktorí uľahčovali emitentom dlhopisov a investorom prístup na trh a umožňovali tak zníženie nákladov na informácie, a teda aj väčšiu likviditu a transparentnosť. Finančná kríza však rovnako ako v mnohých ďalších oblastiach tohto odvetvia poukázala na tri kľúčové problémy: nedostatočnú hospodársku súťaž, prílišnú závislosť od vonkajších ratingov v regulačnom rámci a chýbajúcu zodpovednosť ratingových agentúr za ratingy. Je naliehavo potrebné preskúmať úlohu týchto agentúr, pokiaľ ide o reguláciu celosvetového finančného trhu, a nájsť účinné riešenia otázky ich nedostatočnej hospodárskej súťaže. Je tiež mimoriadne dôležité zhodnotiť konflikty záujmov v tomto podnikovom modeli.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Ratingové agentúry, ktoré vydávajú ratingy pre tri rôzne sektory – verejný sektor, spoločnosti a štruktúrované finančné nástroje – zohrali významnú úlohu pri vzniku finančnej krízy tým, že vydávali nesprávne ratingy štruktúrovaným finančným nástrojom, ktoré sa potom počas krízy museli znížiť v priemere o tri až štyri stupne. Nariadenie (ES) č. 1060/2009 bolo prvou reakciou na finančnú krízu a už v ňom sa riešia najpálčivejšie otázky, pričom podriaďuje ratingové agentúry dohľadu a regulácii. Dúfam však, že sa bude vyžadovať väčšia transparentnosť v činnostiach ratingových agentúr. Absencia regulačnej istoty v tomto odvetví vystavuje riziku samotné fungovanie finančných trhov EÚ, a preto od Európskej komisie vyžaduje, aby predtým, ako predloží ďalšie zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1060/2009, riadne určila nedostatky v novom rámci a poskytla hodnotenie vplyvu rozsahu alternatívnych možností, ktoré sú k dispozícii na vyriešenie týchto nedostatkov, a to vrátane možnosti ďalších legislatívnych návrhov. Odvetvie ratingových agentúr má mnohé problémy, z ktorých najdôležitejšie sú nedostatočná hospodárska súťaž, oligopolistické štruktúry a nedostatočná zodpovednosť a transparentnosť.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Situácia za posledných niekoľko rokov jednoznačne ukázala, akej malej dôveryhodnosti sa tešia ratingové agentúry. Naďalej však nepodliehajú žiadnym obmedzeniam, pričom ich činnosti sú mimoriadne škodlivé zvlášť pre krajiny so slabšími hospodárstvami. Ako subjekty závislé od finančného systému a do veľkej miery samy zainteresované na ratingoch, ktoré vydávajú, žijú predovšetkým z neúmerného stimulovania úverov a kapitalistických finančných špekulácií. Tieto agentúry sú jasným vyjadrením financializácie hospodárstva – ktorá sa nepremieta do rastu výrobnej činnosti ani ju neodráža – a predstavujú ústredný prvok rozvojovej stratégie neoliberalizmu, kde vždy ide o úsilie dosiahnuť úroveň zisku, ktorú reálna výroba v dôsledku dobre známeho trendu smerom k znižovaniu ziskov nedokáže zabezpečiť.

Aj keď táto správa do určitej miery skutočne kritizuje spôsob fungovania týchto agentúr, pravda je taká, že neidentifikuje jadro problému ani nenavrhuje verejnú kontrolu finančného sektora, a to z toho dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu záujmov veľkých spoločností a finančných inštitúcií. To je kľúčová otázka. Požadujeme preto účinnú reguláciu finančného sektora a skoncovanie s liberalizáciou pohybu kapitálu, daňovými rajmi, derivátmi a ratingovými agentúrami a ich operáciami.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Aj keď vieme – ako sa skutočne ukázalo za posledných niekoľko rokov –, že ratingové agentúry nie sú dôveryhodné, ich neobmedzená činnosť naďalej poškodzuje najmä krajiny so slabšími hospodárstvami, pričom tieto agentúry žijú predovšetkým z neúmerného stimulovania úverov a kapitalistických finančných špekulácií.

Sú predovšetkým výsledkom financializácie hospodárstva – ktorá sa nepremieta do rastu výrobnej činnosti ani ju neodráža – a predstavujú ústredný prvok rozvojovej stratégie neoliberalizmu, kde vždy ide o úsilie dosiahnuť úroveň zisku, ktorú reálna výroba v dôsledku dobre známeho trendu smerom k znižovaniu ziskov nedokáže zabezpečiť.

Aj keď táto správa do určitej miery skutočne kritizuje spôsob fungovania týchto agentúr, pravda je taká, že neidentifikuje jadro problému ani nenavrhuje verejnú kontrolu finančného sektora, a to z toho dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu záujmov veľkých spoločností a finančných inštitúcií.

Požadujeme preto účinnú reguláciu finančného sektora a skoncovanie s liberalizáciou pohybu kapitálu, daňovými rajmi, derivátmi a ratingovými agentúrami a ich operáciami. Potrebujeme inú fiškálnu politiku, ktorá bude prispievať k hospodárskemu rastu, sociálnej spravodlivosti a vyrovnaným verejným financiám, čo bude môcť prispieť k skoncovaniu s výhodami existujúcimi v daňových rajoch, k zdaneniu ziskov dosiahnutých na burze a k zavedeniu dodatočného zdanenia ziskov veľkých spoločností a finančných inštitúcií.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Táto správa sa odvoláva na najdôležitejšie otázky týkajúce sa ratingového odvetvia medzi ktoré patrí nedostatočná hospodárska súťaž, oligopolistické štruktúry a nedostatok zodpovednosti a transparentnosti, najmä čo sa týka ratingu štátneho dlhu. Myslím preto, že je nevyhnutné podniknúť kroky na vytvorenie Európskej ratingovej agentúry, ktorá by sa mohla pričiniť o nový model ratingu a vytvoriť podmienky pre rozvoj skutočnej konkurencieschopnosti.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Bolo by dobré, keby mohli byť v budúcnosti ratingové agentúry viac brané na zodpovednosť. Pravda je taká, že agentúry udeľovali najvyšší možný rating mnohým zložitým finančným nástrojom, toxickým nástrojom, ako sme sa neskôr mali dozvedieť. V správe sa odporúča, aby aktéri na trhu častejšie a lepšie analyzovali riziká, aby nemuseli byť do takej miery odkázaní na ratingové agentúry.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Takmer celý trh s úverovými ratingmi, ktoré sa niekedy robia povinne na regulačné účely, kontrolujú tri veľké americké agentúry. Otvorenie tohto odvetvia hospodárskej súťaži ani vytvorenie európskej verejnej agentúry zvrátenosť tohto systému nezmení.

Situácia je teraz šialenejšia ako kedykoľvek predtým. Nikto nevie, ktorý trh alebo ktorá agentúra riadi reakcie toho druhého; či slabý rating nejakej krajiny vyvolá paniku okolo štátnych dlhopisov alebo či cynické špekulácie povedú k slabému ratingu; či má dobrý rating vplyv na podržanie si určitých aktív alebo či sa tieto aktíva priaznivo hodnotia preto, lebo sú dobré a ľudia si ich chcú podržať. Dôkladnejšie monitorovanie činnosti agentúr poskytuje len minimálny efekt a jednoznačne to nejde dosť ďaleko. Napriek opakovanej kritike, ktorej boli ratingové agentúry podrobené v Európe a v Spojených štátoch, ich povesť v skutočnosti veľmi neutrpela. Niet pochýb o tom, že účinok by mala možnosť brať ich na právnu a dokonca finančnú zodpovednosť za dôsledky ich chýb a nezodpovedných hodnotení. Lenže znova je to tak, že sa nič nevyrieši bez toho, aby sme tento systém od základov zmenili namiesto pokusov o jeho zaplátanie s cieľom zaručiť jeho prežitie.

  Roberto Gualtieri (S&D), písomne. – (IT) Schválením správy pána Klinza, ktorá vyzýva na účinnú reguláciu ratingových agentúr, podniká Parlament ďalší krok smerom k väčšej transparentnosti na finančných trhoch. Je dôležité prekonať problémy, ktoré v súčasnosti toto odvetvie charakterizujú: nedostatočnú hospodársku súťaž, prílišnú regulačnú závislosť od ratingov a nízku spoľahlivosť oznámení.

V tomto zmysle má požiadavka Parlamentu, aby Komisia zvážila vytvorenie nezávislej európskej agentúry, ktorá by mohla byť zodpovedná aj za ratingy štátneho dlhu, veľký význam. Keďže nezodpovedné konanie ratingových agentúr bolo často základnou príčinou špekulácií, ktoré poškodzujú najmä európskych daňových poplatníkov, je mimoriadne dôležité prehodnotiť ich úlohu v ratingoch štátneho dlhu v rámci nadchádzajúceho reformného procesu, ktorý sa zavŕši na jeseň.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Uvítal som tento dokument, pretože odvetvie ratingových agentúr má mnohé problémy, z ktorých najvážnejšie sú oligopolistické štruktúry a nedostatočná hospodárska súťaž, zodpovednosť a transparentnosť. Problémom dominantných ratingových agentúr je najmä platobný spôsob, zatiaľ čo hlavným problémom regulačného systému je prílišná závislosť od vonkajších úverových ratingov. Ako viete, ratingové agentúry vydávajú ratingy pre tri rôzne sektory – verejný sektor, spoločnosti a štruktúrované finančné nástroje. Prirodzene dochádza ku konfliktu záujmov v prípade, keď účastníci trhu vypracujú vnútorné hodnotenia úverového rizika pre svoje vlastné regulačné kapitálové požiadavky. Považujem za potrebné rozšíriť zodpovednosť, kapacitu a právomoci orgánov dohľadu a ich zdroje, pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie adekvátnosti vnútorných modelov a dohľad nad ňou, ako aj o zavádzanie obozretných opatrení. Domnievam sa, že úverové ratingy musia slúžiť na účely zvyšovania informovanosti trhu spôsobom, ktorý poskytuje investorom dôkladné hodnotenie úverového rizika naprieč sektormi a krajinami, a považujem za dôležité umožniť používateľom lepšie kontrolovať ratingové agentúry. V tejto súvislosti je dôležité vyzdvihnúť ústrednú úlohu zvýšenej transparentnosti pri ich činnosti. Som pevne presvedčený, že musíme podporovať vznik nových ratingových agentúr a zároveň zabraňovať narušeniam hospodárskej súťaže.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Uznesenie, o ktorom sa dnes hlasovalo, stanovuje sériu opatrení na zníženie súčasnej závislosti od veľmi malého počtu poskytovateľov ratingov. Okrem posilnenia hospodárskej súťaže zahrnujú tieto opatrenia rozsiahlejšie a uvážlivejšie používanie vnútorných úverových ratingov zvlášť veľkými finančnými inštitúciami, ktoré sú schopné vypracovávať svoje vlastné hodnotenia rizík. V počiatočných fázach sme mali na túto vec určite rozdielne názory, ale v našich konečných pozíciách sme sa v zásade zhodli. Konsenzus sa dosiahol aj v otázke transparentnosti, pretože podporujem myšlienku, aby každá registrovaná ratingová agentúra vykonávala každoročné preskúmanie a hodnotenie svojich predchádzajúcich výsledkov v oblasti úverových ratingov a aby tieto informácie potom predložila orgánu dohľadu.

  Olle Ludvigsson (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme dnes podporili výzvu, aby Komisia uskutočnila podrobnejšie preskúmanie podmienok na vytvorenie európskej nadácie pre úverový rating alebo verejnej európskej ratingovej agentúry. Prostredníctvom politicky vytvoreného ratingového orgánu by bolo podľa nás možné vyvíjať tlak na veľké súkromné agentúry. Zároveň si uvedomujeme možné problémy. Bolo by preto užitočné získať prostredníctvom podrobnej štúdie lepšiu predstavu o výhodách aj nevýhodách takéhoto orgánu. Lepšia vedomostná základňa je základným predpokladom ďalšej diskusie na túto tému.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Nedávna finančná kríza odhalila tri kľúčové problémy v odvetví ratingových agentúr: nedostatočnú hospodársku súťaž, prílišnú závislosť od vonkajších ratingov v regulačnom rámci a chýbajúcu zodpovednosť ratingových agentúr za ratingy. V správe sa navrhujú spôsoby riešenia každého z týchto problémov.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Nedávna finančná kríza odhalila tri hlavné problémy v oblasti ratingových agentúr: nedostatočnú hospodársku súťaž vyplývajúcu z malej dôležitosti ratingových agentúr na svetových kapitálových trhoch, ako aj z neschopnosti konkurovať, a to najmä z hľadiska regulačných noriem; prílišnú závislosť od vonkajších ratingov v regulačnom rámci pri formulovaní noriem, zákonov a predpisov (napríklad pokiaľ ide o ich čoraz častejšie uplatňovanie pri určovaní kapitálových požiadaviek), ako aj závislosť Centrálnej banky od vonkajších úverových ratingov; a napokon absenciu zodpovednosti ratingových agentúr vo vzťahu k ratingom, ktoré poskytujú, v súvislosti s čím sa v správe tiež navrhuje podporovať vytvorenie európskej siete ratingových agentúr. V tomto zmysle súhlasíme s poskytovaním rozsiahlejších informácií investorom a s tým, že účastníci trhu by mali mať právo investovať do derivátových finančných nástrojov len vtedy, ak dokážu, že chápu a sú schopní zhodnotiť úverové riziko, ktoré sa s príslušným produktom spája. Na záver chcem ešte povedať, že podporujeme myšlienku vytvorenia plne nezávislej, neverejnej európskej nadácie pre úverový rating (ECRaF).

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) V tomto pokryteckom texte sa tvrdí, že hlavným problémom ratingových agentúr je to, že bránia hospodárskej súťaži. Ako riešenie „prílišnej závislosti“ bánk od týchto agentúr navrhuje, aby hodnotenia rizík uskutočňovali samotné banky. Banky zodpovedné za posudzovanie úsporných opatrení! Ak to nedokážu, sú požiadané o uplatnenie najmenej priaznivého hodnotenia, ktoré im poskytuje najväčšiu ochranu. Problémom nie je ochrana záujmov bánk, ale ochrana všeobecného záujmu. Ľudia sú znovu raz na poslednom mieste na zozname priorít EÚ.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Ratingové agentúry plnia niekoľko užitočných úloh: zhromažďujú informácie o úverovej kvalite emitentov, pričom emitentom umožňujú prístup na globálne a domáce trhy, znižujú náklady na informovanosť a rozširujú potenciálnu skupinu investorov, čím zabezpečujú likviditu na trhoch. Nedávna finančná kríza však odhalila tri kľúčové problémy v tomto odvetví: nedostatočnú hospodársku súťaž, prílišnú závislosť od vonkajších ratingov v regulačnom rámci a chýbajúcu zodpovednosť ratingových agentúr za ratingy. Musíme venovať pozornosť opatreniam, ktoré by sa prípadne mali prijať. Tieto by sa mali podrobiť hodnoteniu vplyvu a kontrole a nemali by sa prijímať nepremyslene, čo by vytváralo nové prekážky vstupu na trh, zvýšilo riziko konzervatívnejších ratingov a malo by vplyv na reálnu ekonomiku a poskytovanie úverov. Musíme sa na toto odvetvie pozerať z globálnej perspektívy, pretože ide o skutočne globálne odvetvie, ktorého základom je svetový kapitálový trh. Musíme preto sledovať vývoj v Spojených štátoch.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Táto iniciatívna správa poukazuje na hlavné súčasné problémy v odvetví ratingových agentúr, z ktorých najvážnejšie sú nedostatočná hospodárska súťaž, oligopolistické štruktúry a nedostatočná zodpovednosť a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o rating štátneho dlhu. Považujem to za veľmi aktuálnu záležitosť. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa nezopakovala situácia, ku ktorej došlo v Grécku. Hlasoval som za správu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Úlohou ratingových agentúr je poskytovať informácie o kvalite úveru. Doteraz si však tieto agentúry nevyslúžili veľmi priaznivú povesť. V tomto zmysle bola napríklad kritizovaná ich oneskorená reakcia na finančnú krízu 30. rokov minulého storočia. Experti v ratingových agentúrach dokonca nedokázali ako riziko identifikovať prehnité finančné štruktúry na americkom trhu s nehnuteľnosťami. Takisto keď začali rásť štátne dlhy, reagovali až vtedy, keď začali vyjadrovať obavy investori, pričom však reagovali tak rázne, že to viedlo k vyostreniu finančných problémov jednotlivých krajín. Ak boli na trhu dlhé roky známe grécke nezrovnalosti a swapová operácia banky Goldman-Sachs na utajenie dlhu, ak bolo bežné, aby Atény zrevidovali svoje rozpočtové údaje hneď po príchode novej vlády k moci, pričom štát stále dostával dobrý úverový rating, a k náhlej, ostrej reakcii došlo až po vypuknutí hospodárskej krízy, pričom táto reakcia spôsobila bankroty, viedla k sankcionovaniu štátov, ktorých banky podporovali rizikové pôžičky, pričom sa zároveň veľké peniaze stavili na bankrotujúce štáty, znamená to, že niečo jednoznačne nie je v poriadku. Tento návrh môže byť len prvým krokom správnym smerom, a preto som zaň hlasoval.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Činnosti ratingových agentúr pokladám všeobecne za veľmi pochybné. Nejde len o to, že včas neidentifikujú riziko, tak ako v prípade amerického trhu s nehnuteľnosťami, ale aj o to, že po vypuknutí krízy dokážu situáciu ešte zhoršiť. Nemôžeme dovoliť, aby súkromné americké ratingové agentúry svojvoľne rozhodovali o úverovej schopnosti európskych štátov. Táto správa je krokom smerom k prísnejšej kontrole ratingových agentúr, a preto som za ňu hlasoval.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Vítam toto uznesenie o budúcich perspektívach ratingových agentúr. Odvetvie ratingových agentúr často charakterizujú problémy týkajúce sa oligopolistických štruktúr a nedostatočnej hospodárskej súťaže, zodpovednosti a transparentnosti. Komisia by mala preto preskúmať možnosť vytvorenia novej, nezávislej európskej nadácie pre úverový rating (ECRaF), ktorá by mala právo podieľať sa na rozhodnutiach týkajúcich sa ratingov štátneho dlhu a ratingových agentúr. Správa, personál a riadiaca štruktúra novej nadácie pre úverový rating (ECRaF) by boli plne nezávislé a autonómne. Vítam návrh, aby sa dôsledne v celej EÚ vyvodzovala občianskoprávna zodpovednosť ratingových agentúr v prípade hrubej nedbanlivosti a nenáležitého správania. Okrem toho je potrebné rozšíriť zodpovednosť, kapacitu a právomoci orgánov dohľadu a ich zdroje, pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie adekvátnosti vnútorných modelov a dohľad nad ňou, o zavádzanie obozretných opatrení a o uskutočňovanie vyšetrovaní a inšpekcií. Je veľmi dôležité vytvoriť rovnaké podmienky pre ratingové agentúry stimulovaním hospodárskej súťaže, transparentnosti, otvárania trhu a stability.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Práca, ktorú vykonávajú ratingové agentúry, je dôležitá, pretože zabezpečuje spoľahlivosť a stabilitu. Preto musíme vytvoriť pravidlá a normy, ktoré budú upravovať ich ratingy a zaisťovať ich nestrannosť. Hlasoval som za správu pána Klinza, pretože si myslím, že je veľmi dôležité, aby mala Európska únia primerané pravidlá na riadenie účinku ratingov na celý finančný a hospodársky systém. Napriek právnemu vákuu v tejto oblasti a schopnosti týchto agentúr ovplyvniť hospodárstva členských štátov – a to až do takej miery, že ich uvrhnú do krízy – sa predsa len zdá, že je táto správa prvým krokom smerom k vytvoreniu nových pravidiel pre ratingové agentúry, a to vzhľadom na skutočnosť, že Komisia nedávno prijala nové nariadenie o ratingových agentúrach.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu o ratingových agentúrach, pretože súhlasím, že je veľmi dôležité zmierniť nespravodlivú hospodársku súťaž spôsobenú všeobecnou praxou, v rámci ktorej ratingové agentúry hodnotia účastníkov trhu a zároveň od nich prijímajú objednávky. Myslím si, že Komisia by mala dôkladne zhodnotiť možné využitie alternatívnych nástrojov na meranie úverového rizika. Je nevyhnutné, aby Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) začal účinne uplatňovať svoje právomoci a mal právo vykonávať neohlásené vyšetrovania a kontroly na mieste. Je tiež nevyhnutné, aby pri vykonávaní svojich kontrolných právomocí poskytol orgán ESMA osobám, voči ktorým prebieha konanie, príležitosť na vypočutie, aby sa rešpektovalo ich právo na obhajobu. Tiež súhlasím s výzvou, aby Komisia uskutočnila zhodnotenie vplyvu nákladov, prínosov a potenciálnej štruktúry riadenia úplne nezávislej európskej nadácie pre úverový rating (ECRaF), ktorá by mala právomoci vo všetkých troch oblastiach ratingu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Aj keď má táto správa niektoré pozitívne aspekty, nedokázala navrhnúť vytvorenie verejnej nezávislej európskej nadácie pre úverový rating. Práve naopak, dvojznačnosť jej znenia umožňuje verejné financovanie novej súkromnej agentúry. V správe sa takisto nič nehovorí o vyňatí štátneho dlhu z ratingov agentúr, čo je hlavným opatrením, ktoré by sa mohlo prijať v tejto oblasti na boj proti špekuláciám proti euru. Na záver by som chcel ešte povedať, že správa mala odporučiť, aby Komisia preskúmala možnosť predchádzajúceho schvaľovania všetkých „štrukturálnych finančných produktov“ Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA). Z uvedených dôvodov hlasujem proti správe.

  Fiorello Provera (EFD), písomne. – (IT) Prostredníctvom tohto opatrenia máme konečne možnosť vyjadriť svoje želanie zlepšiť prácu ratingových agentúr posilnením ich transparentnosti, integrity, zodpovednosti, nezávislosti a spoľahlivosti. Aj keď uznávame úlohu agentúr pri poskytovaní informácií a stimulovaní likvidity na trhu, je teraz úplne jasné, že finančné subjekty sa až príliš spoliehajú na ich posudky a že ich konanie prispelo ku vzniku finančnej krízy. Existuje príliš veľká závislosť od vonkajších ratingových agentúr a odvetvie má oligopolistickú štruktúru. Som preto za vytvorenie nezávislej európskej nadácie pre úverový rating so zodpovednosťou za ratingy vo verejnom sektore a za ratingy spoločností a štruktúrovaných finančných nástrojov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Nedávna finančná kríza poukázala na potrebu regulácie ratingových agentúr. Nedávne udalosti v skutočnosti otvorili možnosť identifikovania ich chybných krokov a opätovného preskúmania ich štatútu hodnotiteľov subjektov, ktoré sú predmetmi ich analýzy: spoločností, verejného sektora a štruktúrovaných finančných nástrojov. Teraz je už jasné, že ako také zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní asymetrie v informáciách, ktorá môže existovať medzi investormi. Na druhej strane sa však konštatovalo, že sa až príliš dôveruje ratingom vydávaným ratingovými agentúrami, čo určite významnou mierou prispelo k vyostreniu finančnej krízy. Z tohto dôvodu je naliehavo potrebný nový regulačný model, ktorý zníži závislosť od ratingov ratingových agentúr. Riešenie zahrnuje opatrenia ako obmedzenie závislosti Európskej centrálnej banky (ECB) od údajov poskytovaných externými agentúrami, posilnenie právomoci regulačných orgánov a orgánov dohľadu, začatie diskusie o vytvorení európskej nadácie pre úverový rating, zvýšenie rozsahu informácií poskytovaných investorom – čím dôjde k obmedzeniu moci ratingových agentúr – a tiež napríklad posilnenie mechanizmov občianskoprávnej zodpovednosti.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Chcem zablahoželať pánovi spravodajcovi Klinzovi k vynikajúcej práci. Vyzývam ratingové agentúry, aby vrhli viac svetla na to, ako vypracovávajú svoje ratingy štátneho dlhu, a zároveň odvetvie žiadam, aby vysvetlilo svoju metodológiu a to, prečo sa ratingy agentúr odchyľujú od predpovedí hlavných medzinárodných finančných inštitúcií. Ďalšou spornou otázkou je predloženie štruktúry, ktorá by mala byť protiváhou troch najväčších ratingových agentúr na európskej úrovni, ktoré majú citeľne neúmerný vplyv na náš trh. Preto vyzývam Komisiu, aby dôkladne zhodnotila príležitosť na vytvorenie úplne nezávislej nadácie pre úverový rating, ktorej by sa mali poskytnúť počiatočné finančné prostriedky na pokrytie maximálne piatich rokov.

Na záver chcem uviesť, že je mimoriadne dôležité preskúmať spôsoby, ako dosiahnuť, aby bolo možné brať ratingové agentúry za ich ratingy na občianskoprávnu zodpovednosť. Chcel by som preto požiadať Komisiu, aby identifikovala spôsoby, ako by bolo možné brať ratingové agentúry na zodpovednosť na základe občianskeho práva členských štátov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasujem za. Ratingové agentúry plnia niekoľko užitočných úloh. Zhromažďujú informácie o úverovej kvalite emitentov v globálnom prostredí s asymetrickými informáciami medzi emitentmi dlhopisov a investormi, pričom emitentom umožňujú prístup na globálne a domáce trhy, znižujú náklady na informovanosť a rozširujú potenciálnu skupinu investorov, čím zabezpečujú likviditu na trhoch a napomáhajú tvorbu cien. V dôsledku zmien v regulačnom rámci sa však títo sprostredkovatelia informácií de facto stali „regulačnými poskytovateľmi licencie“. Nedávna finančná kríza odhalila tri kľúčové problémy v tomto odvetví: nedostatočnú hospodársku súťaž, prílišnú závislosť od vonkajších ratingov v regulačnom rámci a chýbajúcu zodpovednosť ratingových agentúr za ratingy.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlavným cieľom uznesenia, ktoré bolo dnes prijaté, je odstrániť z celého systému závislosť od vonkajších úverových ratingov, a to čo najdôkladnejšie a čo najskôr. Vonkajšie ratingy ako spúšťacie mechanizmy zohrávajú významnú úlohu najmä pri znižovaní investičného stupňa na najnižší stupeň investičného hodnotenia. Na dobre fungujúcom konkurenčnom trhu postačuje dobré meno agentúry na to, aby bola zabezpečená kvalita jej ratingov. Ale keďže ratingové agentúry v súčasnosti pôsobia v oligopolistickom prostredí, pôsobia vlastne na „zaručenom“ trhu.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Klinza, pretože sa domnievam, že opatrenia na riešenie problémov v odvetví služieb úverového ratingu, ktoré sa v nej navrhujú, sú krokom správnym smerom. Tieto služby majú obrovský vplyv a ich činnosti môžu mať katastrofické dôsledky pre štáty a organizácie, ktoré hodnotia, čo sme jasne videli počas nedávnej finančnej krízy. Treba stanoviť jasné pravidlá práce týchto služieb, treba sprístupniť verejnosti informácie o ratingových postupoch, ktoré používajú, a musia prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Štáty a všetky možné služby a organizácie, ktoré hodnotia, nesmú byť vydané napospas ich rozhodnutiam. Tri hlavné ratingové agentúry hodnotia 95 % hospodárskych činností; hovoríme teda o monopole so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré to môže mať. Požadujeme transparentnosť, obmedzenie nezákonných činností, prevzatie zodpovednosti, posudzovanie týchto agentúr nezávislými orgánmi, ktoré zaručia ich nestrannosť, a prísne dodržiavanie pravidiel.

  Antolín Sánchez Presedo (S&D), písomne. – (ES) Podporujem správu pána Klinza, ktorej cieľom je pokročiť ďalej v procese reformovania ratingových agentúr. Kým prvá legislatívna iniciatíva podriadila tieto agentúry regulácii a dohľadu a druhá objasnila dozorné právomoci Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), toto uznesenie sa zasadzuje za zníženie regulačnej závislosti od vonkajších ratingov, zasadenie odvetvia do konkurenčného rámca a zlepšenie jeho modelov podnikania v súlade s kritériami Fóra pre finančnú stabilitu.

Konečný text obsahuje moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi som chcel posilniť možnosti úradov pre dohľad, globálne podporiť rovnaké podmienky, posilniť hospodársku súťaž zamedzením kupovania ratingov a zaviesť štandardné postupy šírenia informácií. Pokiaľ ide o otázku štátneho dlhu, zasadzoval som sa za to, aby sa ratingové agentúry vo svojej práci vyhýbali cyklickosti a brali do úvahy predpovede hlavných medzinárodných finančných inštitúcií. Tiež som požadoval od Komisie návrhy na reformovanie platobných modelov a presadenie uplatňovania zodpovednosti za nesprávne konanie.

Na záver chcem uviesť, že veľmi vítam skutočnosť, že sa v správe uvažuje o vytvorení nezávislej európskej ratingovej agentúry a o možnosti európskej nadácie.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá uznáva, že problémom ratingových agentúr je nedostatočná zodpovednosť, hospodárska súťaž a transparentnosť, a to najmä vo vzťahu k štátnemu dlhu. Na úrovni EÚ, ako aj na globálnej úrovni je potrebné urobiť viac pre to, aby sa zabezpečilo, že nezodpovedné postupy neohrozia finančnú bezpečnosť EÚ.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Ratingové agentúry sú informačnými sprostredkovateľmi, ktorí podporujú likviditu a transparentnosť na trhu znižovaním asymetrie v informovaní na kapitálovom trhu, uľahčovaním prístupu ku globálnemu trhu, znižovaním nákladov na informácie a využívaním potenciálnych veriteľov a investorov.

S týmito agentúrami sa však spájajú aj určité problémy týkajúce sa nedostatočnej hospodárskej súťaže, ich oligopolistickej štruktúry, prílišného spoliehania sa na ne a ich nedostatočnej zodpovednosti a transparentnosti. Takéto problémy vystupujú do popredia zvlášť v súčasnosti, v neposlednom rade v súvislosti s členskými štátmi, ktoré sú v dôsledku svojich hospodárskych problémov svedkami premenlivého a cyklického kolísania ratingov rôznych vnútroštátnych inštitúcií.

Hoci dôležitosť ratingových agentúr nemožno poprieť, bolo by vhodné v budúcnosti ich úlohu obmedziť. Hlasoval som preto za návrh Parlamentu vyzvať Komisiu, aby uskutočnila zhodnotenie vplyvu a analýzu nákladov, prínosov a štruktúry riadenia európskej nadácie pre úverový rating, ktorá by mala právomoci v jednotlivých oblastiach ratingu: v ratingu verejného sektora, spoločností a finančných nástrojov.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Touto správou sa toto leto zavedie prísnejší dohľad nad ratingovými agentúrami prostredníctvom nového Európskeho orgánu dohľadu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý bude predstavovať dôležitý nástroj na zabezpečenie toho, aby sa po vypuknutí finančnej krízy nemohlo pokračovať v benevolentnom postoji k požičiavaniu. Ratingové agentúry zarábali na poplatkoch od finančných inštitúcií za udeľovanie ratingov na ich produkty a z následného predaja týchto produktov. Tento konflikt znamenal, že agentúry mali záujem na udeľovaní vysokých ratingov zložitým finančným nástrojom, čo viedlo k dôvere investorov pri kúpe týchto produktov. Agentúry spoločnostiam tiež poskytovali poradenstvo k tomu, ako môžu prezentovať svoje produkty s vyšším rizikom ako produkty s nízkym rizikom, pričom tento zavádzajúci postup znamenal, že sa tieto produkty nakoniec ukázali ako toxickejšie, ako by sa dalo usudzovať z ich ratingu, čo viedlo k obrovským stratám pre investorov vrátane dôchodcov v celom Walese.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Finančná a hospodárska kríza vrhla kritické svetlo na ratingové agentúry a zvlášť na ich aktívnu úlohu v pokračujúcej kríze, pričom kľúčovými identifikovanými problémami sú nedostatočná hospodárska súťaž, prílišná závislosť od vonkajších ratingov a nedostatočná zodpovednosť v odvetví. Z tohto dôvodu pán spravodajca odporúča preskúmať myšlienku vytvorenia skutočne nezávislej európskej ratingovej agentúry, pričom konštatuje, že nová európska nadácia pre úverový rating musí byť sebestačná. Vzhľadom na ďalekosiahle dôsledky ratingov je interakcia s týmto odvetvím nevyhnutná. To je dôvod, prečo som za túto správu hlasovala.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Nedávna finančná kríza odhalila tri hlavné problémy v odvetví: nedostatočnú hospodársku súťaž, prílišnú závislosť od vonkajších ratingov v regulačnom rámci a chýbajúcu zodpovednosť ratingových agentúr vo vzťahu k ratingom, ktoré vydávajú. Hlasovala som za správu pána Klinza, pretože vytvorenie úplne nezávislej, neverejnej európskej nadácie pre úverový rating považujem za rozumnú a zaujímavú myšlienku.

Správa: Richard Falbr (A7-0172/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože si myslím, že musíme zakročiť proti prípadom nedodržiavania medzinárodných právnych predpisov v rámci Európy, ako aj mimo nej; tieto prípady predstavujú formy sociálneho a environmentálneho dampingu, ktorý poškodzuje európske podniky aj európskych pracovníkov. Treba dúfať, že sa tejto správe podarí posilniť pevné jadro pracovných parametrov, ktoré sú súčasťou právnych predpisov Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov. Treba zdôrazniť, že vonkajší rozmer sociálnej politiky zahrnuje činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v nečlenských krajinách. Zahrnuje to možnosť, aby muži i ženy dostali slušnú a výnosnú prácu v podmienkach slobody, rovnosti, bezpečnosti a dôstojnosti. Medzinárodné pracovné normy by mali predovšetkým zabezpečovať rozvoj ľudí ako ľudských bytostí. Ľudia nie sú tovar, o ktorého cene sa dá vyjednávať. Práca je súčasťou nášho každodenného života a má zásadný význam pre dôstojnosť, blahobyt a rozvoj osobnosti. EÚ má dobré meno, čo sa týka medzinárodného dialógu o sociálnych otázkach. V tomto smere je vnímaná ako citlivý a dôveryhodný partner. Treba to využiť na dosiahnutie ambicióznejších cieľov EÚ. Jedným z nich je vybudovať súdržný, jednotný a profesionálny prístup EÚ k vonkajšiemu rozmeru sociálnej politiky. Kľúčovú úlohu zohráva koordinácia v Európskom parlamente, ale aj koordinácia s Európskou komisiou a novovytvorenou službou pre vonkajšiu činnosť.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Vonkajší rozmer sociálnej politiky zahrnuje činnosti a iniciatívy Európskej únie zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v tretích krajinách. Ochrana hospodárskych a sociálnych práv je povinnosťou všetkých členských štátov vyplývajúcou zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN.

Preto má postoj všetkých členských štátov Európskej únie jasne odrážať zásady európskeho sociálneho modelu, keď ide o sociálne otázky a spoluprácu medzi členskými štátmi. Chcela by som zdôrazniť, že európsky sociálny model ponúka ako hlavné piliere hospodárskeho úspechu rovnaké možnosti vo vzdelávaní, odbornej príprave a na trhu práce, ako aj rovnaký prístup k sociálnym službám.

Preto členské štáty vyzývam, aby podporovali slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenie detskej práce.

Hlasovala som za tento návrh uznesenia, ktorý podporuje dôstojnosť, blahobyt a rozvoj každého človeka ako hodnoty, ktoré by mali byť hlavnými cieľmi hospodárskeho rozvoja.

  Pino Arlacchi (S&D), písomne. – Správa o vonkajšom rozmere sociálnej politiky sa týka priority sociálnych politík EÚ. Vyzýva na posilnenie základných pracovných noriem zakotvených v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) vrátane slobody združovania a kolektívneho vyjednávania, odstránenia nútenej alebo povinnej práce, odstránenia diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenia detskej práce. Hlasoval som za túto správu, pretože vyzýva aj na zmenu v riadení na celosvetovej úrovni a v EÚ v záujme lepšieho uplatňovania práv pracovníkov a pracovných podmienok.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Podporila som správu nášho kolegu pána Falbra, pretože si myslím, že by Únia mala presadzovať čo najprísnejšie pracovné a sociálne normy v tretích krajinách, aby si udržala dôveryhodnosť v medzinárodnom obchode a aby dokázala vybudovať silné väzby s hlavnými obchodnými partnermi. Pán spravodajca odporúča budovanie vyvážených vzťahov s mimovládnymi a medzinárodnými organizáciami v záujme uľahčenia ratifikácie dohovorov. Aby mohli rokovať s Úniou, musia tretie krajiny dodržiavať medzinárodne stanovené pracovné normy.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Podľa najnovších údajov Medzinárodnej organizácie práce vykonáva až 115 miliónov detí nebezpečnú prácu – jednu z najhorších foriem detskej práce –, ktorá ohrozuje život a zdravie dieťaťa. Na pozadí blížiaceho sa Svetového dňa proti detskej práci 12. júna som hlasoval za túto dôležitú a aktuálnu správu, ktorá vyzýva zmluvné strany Dohody o voľnom obchode, aby sa v súlade s Deklaráciou Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci zaviazali odstrániť všetky druhy nútenej práce a skoncovať s detskou prácou.

Detská práca a organizované porušovanie ľudských práv sa nesmú v súvislosti s obchodnými dohodami ignorovať a EÚ musí zaujať silnú pozíciu, pokiaľ ide o presadzovanie sociálnej politiky a pracovných a sociálnych noriem pri obchodných rokovaniach.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Vonkajší rozmer sociálnej politiky zahrnuje činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v nečlenských krajinách. EÚ si za cieľ stanovila nielen to, že sa v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov stane pilierom excelentnosti, ale aj že bude podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov vo vonkajších politikách, ktoré uskutočňuje. Nedodržiavanie základných medzinárodných sociálnych noriem je formou sociálneho a environmentálneho dampingu, ktorý poškodzuje európske podniky aj európskych pracovníkov. Súhlasím, že je potrebné posilniť úlohu príslušných medzinárodných inštitúcií, ako sú Medzinárodná organizácia práce (MOP), Svetová obchodná organizácia (WTO), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácia Spojených národov, a usilovať sa o ich spoluprácu pri vypracúvaní, vykonávaní a podporovaní základných medzinárodných sociálnych noriem.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Náš globalizovaný svet, v ktorom sú krajiny prepojené hospodárskymi, sociálnymi, kultúrnymi a politickými vzťahmi, je nepopierateľnou realitou. Pokiaľ však ide o obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a tretími krajinami, pretrvávajú hlboké rozdiely v oblasti sociálnej ochrany, ako aj pracovných podmienok. Európska únia ako obchodný partner a dôležitý rokovací partner na globálnej úrovni by mala pomáhať presadzovať prísnejšie pracovné a sociálne normy v tretích krajinách. Hlasovala som preto za túto správu, ktorá vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú môže EÚ zohrať v oblasti ľudských práv, zvlášť prostredníctvom práva na dôstojnú prácu.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Jednotne sformulovaná sociálna doložka, ktorá by sa vkladala do všetkých dvojstranných obchodných dohôd, je to, čo sa navrhuje v tejto správe o vonkajšom rozmere sociálnej politiky a podpore pracovných a sociálnych noriem, ktorú sme práve prijali. Táto iniciatíva je skutočne krokom správnym smerom. V správe sa konštatuje, že v dohodách o voľnom obchode sa vo všeobecnosti uvádza málo odkazov na sociálne normy, a spomína sa v nej mnoho spôsobov vrátane sociálnej doložky a dodržiavania dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) – či už boli ratifikované všetkými členskými štátmi, alebo nie – a posilnenia spolupráce medzi tretími krajinami a členskými štátmi. Vypracovanie koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov je ďalším zaujímavým aspektom správy, pretože aj keď je to v súčasnosti užitočná koncepcia, je predsa len založená na dobrovoľnej účasti, a preto pri nej existuje priestor na zlepšenie. Okrem rozšírenia uplatňovania tejto koncepcie do ďalších oblastí a začlenenia tohto rozmeru sociálnej zodpovednosti podnikov do našich obchodných politík, prečo by sme to nemohli jedného dňa urobiť záväzným? Nebol by to len politický signál, ale aj skutočný krok vpred v dosahovaní našich cieľov v oblasti sociálnej politiky.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Vonkajší rozmer sociálnej politiky zahrnuje iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v nečlenských štátoch. Stanovením pracovných noriem podporuje Európska únia možnosť, aby občania získali prácu v podmienkach slobody, rovnosti, bezpečnosti a dôstojnosti. Vzhľadom na súčasnú globalizáciu svetového hospodárstva sú medzinárodné pracovné normy základom, na ktorom by mal byť postavený sociálny a hospodársky rozvoj krajiny. Čína, India a iné rozvíjajúce sa hospodárstva sa stávajú čoraz dôležitejšími hráčmi z hľadiska zahraničných investícií. Tento jav sa však spája s rizikom, že tieto krajiny – a zvlášť ich spoločnosti – budú vyvážať pracovné normy, ktoré zaostávajú za pracovnými normami Európskej únie. Myslím si preto, že Európska únia by sa mala mať na pozore pred krajinami, ktoré chcú s nami uzatvárať obchodné dohody.

Európske malé a stredné podniky stoja na čele v premietaní sociálnych noriem do reality. Podľa môjho názoru je mimoriadne dôležité jasne a jednoznačne vymedziť pojem sociálna zodpovednosť podnikov, aby sa zabránilo súčasným rôznorodým výkladom, a stanoviť spôsob sledovania, ako sa tieto povinnosti dodržiavajú.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Rozhodla som sa hlasovať za správu pána Falbra, ktorá na jednej strane vystihuje strategickú dôležitosť sociálnej zodpovednosti podnikov ako motivačného nástroja stimulovania rozvoja podnikania a na strane druhej zdôrazňuje, že tento problém možno riešiť len na základe dobrovoľnosti. Takisto úplne súhlasím s kritickým prístupom pána Falbra, keď odsudzuje pokrytecké správanie Európskej únie, ktorá presadzuje sociálny model, ktorý podporuje sociálne práva, a zároveň uzatvára zmluvy s krajinami, ktoré nerešpektujú ochranu pracovníkov alebo im ju neposkytujú.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože sa stále vyskytujú prípady, keď sa dohovory a dohody Medzinárodnej organizácie práce náležite neuplatňujú alebo sa uplatňujú len čiastočne a dochádza k porušovaniu zásad sociálnej zodpovednosti podnikov. Medzinárodné pracovné normy by mali predovšetkým zabezpečovať práva pracovníkov, pretože práca je súčasťou nášho každodenného života a má zásadný význam pre dôstojnosť, blahobyt a rozvoj osobnosti. Tak ako sociálne normy, aj sociálna zodpovednosť podnikov by mala prispievať k trvalo udržateľnému rastu, podniky by sa však nemali vyhýbať dialógu so zamestnancami a musia dodržiavať a podporovať dôstojné zamestnanecké vzťahy, podporovať účasť zamestnancov prostredníctvom konzultácií, informácií a kolektívneho vyjednávania, rozvíjať ich odborné zručnosti a celoživotné vzdelávanie, dodržiavať normy bezpečnosti práce, podporovať rovnosť mužov a žien, vytvárať vhodné prostredie pre sociálnych partnerov s cieľom predvídať a riešiť zmeny na trhu práce vrátane reštrukturalizácie, zvyšovať kvalitu práce, začleňovať a chrániť zraniteľné skupiny pracovníkov, ako sú mladí a starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a migranti. Európska únia by preto mala ďalej v rámci dvojstranných a regionálnych dohôd uplatňovať sankcie a stimuly s cieľom zabezpečiť uplatňovanie sociálnych ustanovení dohôd EÚ. Okrem toho je veľmi dôležité, aby si samotné vlády neprestali plniť svoje povinnosti, pokiaľ ide o udržiavanie európskeho sociálneho modelu, pretože tak vzniká hrozba privatizácie pracovného práva a systémov a služieb sociálneho zabezpečenia.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Vonkajší rozmer sociálnej politiky zahrnuje činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v tretích krajinách. Hoci lisabonská stratégia a stratégia Európa 2020 kladú na sociálnu politiku väčší dôraz ako kedykoľvek predtým, otázky konkurencieschopnosti a hospodárske faktory majú aj naďalej prioritu na úkor sociálnych otázok. Základné pracovné normy sú zakotvené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenie detskej práce.

Aby mohla Únia rokovať s tretími krajinami, musia tieto krajiny splniť všetky uvedené požiadavky. Je to povinná podmienka rokovaní s tretími krajinami. Obchodná politika nesmie ignorovať nedodržiavanie práv pracovníkov, a preto môže rozvoj spoločnosti pokračovať len po odstránení týchto nedostatkov.

EÚ má dobré meno, čo sa týka medzinárodného dialógu o sociálnych otázkach. V tomto smere je vnímaná ako citlivý a dôveryhodný partner. Treba to využiť na dosiahnutie ambicióznejších cieľov EÚ.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Správa sa venuje téme, ktorá je v dnešnom svete nesmierne dôležitá. Ide o otázku práv pracovníkov. Takzvaný sociálny damping predstavuje pre pracujúcich veľkú hrozbu, pretože zásadným spôsobom podkopáva ich práva. Hlavnými aktérmi pri uplatňovaní sociálnych noriem sú medzinárodné spoločnosti. Je preto absolútne nevyhnutné jasne a jednoznačne definovať sociálnu zodpovednosť podnikov, aby sme zabránili súčasným rozdielnym výkladom a aby sme v tejto oblasti stanovili minimálne povinnosti a spôsob monitorovania ich plnenia. Mnohé firmy prichádzajú do regiónov len pre dočasnú finančnú výhodnosť, väčšinou z dôvodov lacnej pracovnej sily. Podniky spravidla odmietajú vytvárať dlhodobé väzby v regióne, teda podieľať sa na spoločnej sociálnej zodpovednosti v regióne. Správa vyzýva na posilnenie základných pracovných noriem zakotvených v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce vrátane slobody združovania a kolektívneho vyjednávania, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie na pracovisku a zrušenie detskej práce. Požaduje zmeny v systéme globálnej správy a v EÚ s cieľom lepšie chrániť práva pracovníkov a pracovné podmienky. Spravodajcom sa v predloženej správe podarilo obhájiť jasný sociálny rozmer, a preto som hlasovala za túto správu.

  John Bufton (EFD) , písomne. – Hlasoval som proti uplatneniu vonkajšieho rozmeru sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov. Hlasoval som tak preto, lebo podľa môjho názoru by EÚ nemala tretím krajinám nanucovať sociálne práva, nech sa jej už zdajú akokoľvek správne a užitočné. Hoci akceptujem dôležitosť podpory humánnych metód zaobchádzania s pracovnou silou, sociálna politika v EÚ už vniesla chaos do mnohých inštitúcií Spojeného kráľovstva, a preto ju netreba posilňovať. Pri uskutočňovaní sociálnej politiky je potrebná istá dávka pružnosti a slobody, pretože uplatňovanie politiky vytváranej univerzálne pre všetkých môže byť na domácej úrovni kontraproduktívne. Z tohto dôvodu by sa EÚ vôbec nemala snažiť získať právomoci v oblasti sociálnej politiky.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v tretích krajinách, pretože tieto normy predstavujú záruku, že z rastu globálneho hospodárstva bude mať v súčasnom globalizovanom kontexte úžitok každý. Podporujem preto podmienky založené na vyžadovaní uplatňovania sociálnych hodnôt a ľudskej dôstojnosti pri rokovaniach medzi EÚ a tretími krajinami. Prostredníctvom takejto únie budeme môcť úspešne používať zahraničnú politiku na zlepšovanie situácie vo svete.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodná organizácia práce (MOP) zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnom systéme, pretože prispieva k budovaniu konsenzu v oblasti pracovných noriem. Významnú úlohu tohto dôležitého acquis uznávajú všetky členské štáty. Pretrvávajú však rozdiely v oblasti pracovného práva medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Podľa môjho názoru sa EÚ musí snažiť o zosúladenie týchto noriem s normami tretích krajín, najmä s normami kľúčových partnerov, aby sa zachovala základná úroveň rovnosti v medzinárodnom obchode. Táto správa tiež zastáva tento názor a navrhuje stratégie, ako dosiahnuť, aby tieto krajiny pri zaobchádzaní s pracovnou silou dodržiavali tie isté zásady ako EÚ. Vytvorenie spravodlivých noriem v oblasti pracovných podmienok je základným predpokladom trvalého a udržateľného rozvoja a tiež prispeje k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia. Preto považujem túto správu za cenný príspevok k rozvoju systému medzinárodného obchodu, ktorý je založený na pracovných vzťahoch, ktoré sa v jednotlivých krajinách/obchodných blokoch tak líšia. Dovolím si tvrdiť, že podpora tejto politiky zodpovednosti za pracovné podmienky poukazuje na Európu, ktorá je pozorná a dôsledná a ktorá náležite bráni univerzálne hodnoty, v ktoré verí.

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Jedným zo základných cieľov Európskej únie je prepojiť rozvoj ľudských zdrojov a sociálny rozvoj s hospodárskym rozvojom. Ak sú tieto dva faktory v rovnováhe, znamená to na jednej strane, že ľudia môžu dostávať za svoju prácu náležitú odmenu, ktorá zodpovedá ľudskej dôstojnosti a profesionálnej kvalite, a na strane druhej to umožňuje majiteľom podnikov rozvíjať svoje podniky uplatňovaním trhových zásad, hoci zjemňovaných ľudským prostredím, v ktorom to prebieha. Tento pohľad – ktorý niektorí ľudia nazývajú aj sociálnym trhovým hospodárstvom – je v skutočnosti novou paradigmou, ktorá ide nad rámec sociálnej ekonómie a namiesto toho sa vracia k ústrednému postaveniu človeka. Takýto posun paradigmy so sebou nevyhnutne prináša dôslednú podporu sociálnej politiky vrátane posilňovania príslušných noriem a s tým súvisiacej sociálnej zodpovednosti podnikov. Tento prístup a vízia nemôžu a nesmú mať dosah len v rámci EÚ, ale treba ich uplatňovať aj vo vonkajšej činnosti všade tam, kde je to možné, zvlášť počas rokovaní o dohodách. Dodržiavanie noriem Medzinárodnej organizácie práce, zásad stanovených v Európskej sociálnej charte a uplatňovanie sociálneho dialógu sú len niektoré z oblastí, o ktorých možno pri týchto príležitostiach diskutovať. Som presvedčený, že správa, ktorú sme prijali, poskytuje solídny základ pre plnenie týchto cieľov.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Vonkajší rozmer sociálnej politiky zahrnuje činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v nečlenských krajinách. Nedodržiavanie základných medzinárodných sociálnych noriem v súčasnosti v EÚ a mimo nej je formou sociálneho a environmentálneho dampingu, ktorý poškodzuje európske podniky a pracovníkov a občanov v EÚ a mimo EÚ. Vzhľadom na globalizáciu priemyslu a služieb tvoria medzinárodné pracovné normy základ záruky toho, že z rastu globálneho hospodárstva budú mať úžitok všetci. Táto správa požaduje zmenu v globálnom riadení a v EÚ v záujme lepšieho uplatňovania práv pracovníkov a pracovných podmienok a vyzýva na posilnenie základných pracovných noriem zakotvených v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenie detskej práce.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Vonkajší rozmer sociálnej politiky je zameraný na podporu pracovných a sociálnych noriem v tretích krajinách a na boj proti sociálnemu dampingu, ktorý je často výsledkom globalizácie alebo medzinárodného obchodu. Únia nemôže ďalej tolerovať damping v súvislosti so sociálnym systémom, zdravotníctvom a životným prostredím a nereagovať naň, pretože je priamo zodpovedný za prílišné presúvanie výroby mimo Európy. Okrem toho by Komisia nemala smiešne nízke náklady na prácu a hanebné pracovné podmienky ďalej považovať za „prirodzené konkurenčné výhody“. V tomto bode trvám na tom, aby Komisia zmenila svoj prístup.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Falbra, pretože si myslím, že po nedávnom oslabení úlohy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) nesmieme zabúdať na dôležitosť dodržiavania sociálnych práv pracovníkov vo svete. Európska únia by mala na svetovej scéne zohrávať vedúcu úlohu v prinucovaní ostatných krajín dodržiavať medzinárodné normy v oblasti pracovného práva a tým obmedzovať bezhlavú honbu za sociálnym dampingom. Je dôležité, aby sa do uplatňovania tejto politiky zapojili všetci európski hráči, či už ide o vlády uzatvárajúce medzinárodné dohody alebo o európske spoločnosti rozširujúce svoje obchodné činnosti do tretích krajín.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vonkajší rozmer sociálnej politiky je zameraný na podporu základných sociálnych noriem v tretích krajinách s cieľom dosiahnuť plnenie rozvojových cieľov tisícročia stanovených Organizáciou Spojených národov a zabezpečiť pracovníkom ochranu prostredníctvom dodržiavania medzinárodných pracovných noriem. EÚ ešte ani zďaleka nie je prekonaná, a preto by mala byť schopná využiť svoju dôveryhodnosť a svoju „dobrú povesť“ v tomto smere na vytvorenie sociálnych aliancií so svojimi hlavnými obchodnými partnermi a na ich podporu prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Predtým ako dovolíme týmto tretím krajinám zasadnúť k tomu istému rokovaciemu stolu ako EÚ, musíme požadovať, aby sa prihlásili k tým istým medzinárodným pracovným normám.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vonkajší rozmer Európskej politiky sa neobmedzuje na uzatváranie dohôd alebo poskytovanie zahraničnej pomoci. Ide pri ňom o viac. Ide pri ňom najmä o šírenie európskych hodnôt do tretích krajín, a to nielen v zmysle demokratizácie a väčšieho rešpektu k základným právam, ale aj v zmysle podpory aktívnych politík na ochranu životného prostredia a práv žien a detí a v zmysle pracovných noriem, ktoré rešpektujú osobnú dôstojnosť a umožňujú osobný rozvoj. To isté možno povedať o podpore noriem sociálnej zodpovednosti u spoločností v tretích krajinách.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa pána Falbra sa týka vonkajšieho rozmeru sociálnej politiky, podpory pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov. Európska únia je baštou ochrany sociálnych práv pracovníkov, ktorých dodržiavanie je nevyhnutným predpokladom rokovaní s tretími krajinami. Napriek ôsmim dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a podľa samotnej MOP nemá možnosť využívať sociálne práva viac ako 50 % pracovníkov, zvlášť prisťahovalcov, žien a detí. Je v záujme EÚ podporovať osobnú dôstojnosť a dodržiavanie sociálnych práv vo všetkých členských štátoch a vytvoriť na ten účel mechanizmus umožňujúci zistiť, kto tieto práva svojim pracovníkom neposkytuje, a sankcionovať ho. Vítam túto správu a hlasujem za ňu. Správa vyzdvihuje dôležitosť hodnôt v globalizovanom svete, v ktorom stále viac dominuje hospodárska politika, a zároveň sa zasadzuje za osobnú dôstojnosť, odsudzuje vykorisťovanie jednotlivcov, presadzuje sociálnu politiku a integrovaný osobný rozvoj a vyzýva EÚ, aby dodržiavala normy MOP.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ide o ďalšie vyslovenie oprávnených obáv a kritiky, ktoré sa však, žiaľ, nedostáva k jadru problému a práve z tohto dôvodu je v konečnom dôsledku do veľkej miery bezvýznamné.

V správe Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o globálnej sociálnej bezpečnosti z roku 2010 sa uvádza, že viac ako 50 % všetkých pracovníkov sa neposkytuje žiadna sociálna ochrana. Presne v tomto kontexte uskutočňuje Európska únia obchodnú politiku založenú na zanietenom presadzovaní voľného obchodu, čo sa dosahuje prostredníctvom rokovaní a uzatvárania nespočetného množstva dvojstranných a regionálnych dohôd. Tieto dohody, ktoré ani zďaleka nenabádajú k „sociálnej zodpovednosti podnikov“, ktorá prakticky neexistuje, chránia len zisky veľkých spoločností a finančných inštitúcií a nevenujú náležitú pozornosť pracovným právam, dôležitosti kolektívneho vyjednávania a slobode združovania pracovníkov, účinnému odstráneniu diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie, odstráneniu nútenej práce, neistej a zle platenej práci alebo detskej práci.

To je len príklad aspektu, ktorý správa mohla a mala oveľa viac rozvinúť. Bolo dôležité dosiahnuť, aby Európska komisia niesla zodpovednosť, a požadovať, aby zabezpečila dôslednosť politiky a krokov a prijala sériu účinných krokov na podporu sociálnych a pracovných noriem.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa obsahuje niektoré pozitívne aspekty: odsúdenie trvalej neúcty nadnárodných spoločností voči právam pracovníkom a dôstojnej práci a potrebu horizontálnej integrácie sociálnej politiky v rámci celej vonkajšej politiky Európskej únie vrátane takzvanej sociálnej zodpovednosti podnikov.

Pozitívne aspekty však oslabuje to, že sa nepožaduje uplatnenie alternatívnych politík, ktoré by účinne nútili spoločnosti realizovať svoju sociálnu zodpovednosť.

Je nám preto ľúto, že požiadavka na odstránenie bodu 31 – „zdôrazňuje, že na úrovni EÚ by sa nemala prijať nijaká smernica na reguláciu a presadzovanie dodržiavania sociálnej zodpovednosti podnikov” – bola zamietnutá.

Parlament by mal urobiť viac, ako len „žiadať“ Komisiu a „nabádať“ ju, aby prijala pozíciu, a mal by požadovať vytvorenie legislatívneho rámca o sociálnej zodpovednosti podnikov s minimálnymi normami, ktoré by podporovali dodržiavanie základných pracovných noriem, ktoré presadzuje Medzinárodná organizácia práce (MOP), v nadnárodných spoločnostiach a v samotnej Európskej únii a ktoré by požadovali zahrnutie ustanovení o dôstojných pracovných miestach a sociálnych doložiek do všetkých dvojstranných obchodných dohôd, ktoré uzatvorí Európska únia, ako aj v rámci samotnej Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Zo všetkých týchto dôvodov sme hlasovali proti tejto správe.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Vonkajší rozmer sociálnej politiky je jednou z kľúčových priorít politickej skupiny socialistov a demokratov. Je nevyhnutné posilniť pracovné normy, ako napr. sloboda združovania sa, kolektívne vyjednávanie, eliminovanie povinnej a nútenej práce, diskriminácie v zamestnaní a povolaní a zákaz detskej práce. Cieľom a snahou medzinárodných pracovných noriem by teda malo byť, aby sa hospodársky rozvoj naďalej zameriaval najmä na zlepšenie ľudského života a jeho dôstojnosť, a nie len na stanovovanie podmienok a práv pracovníkov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Globalizácia v skutočnosti slúži len na to, aby postavila proti sebe pracovníkov všetkých krajín v nespravodlivej súťaži, či už prostredníctvom premiestňovania podnikov, prisťahovalectva uchádzačov o zamestnanie alebo režimu 4 neslávne známej Všeobecnej dohody o obchode so službami. Problémom je, že Európska únia produkuje veľa pekných rečí na túto tému, ale nikdy ich neuvedie do praxe. Kedy sme prijali praktické a konkrétne kroky po zistení prípadu neprijateľného vykorisťovania? Kedy takéto prípady zabránili podpísaniu obchodných dohôd s nejakou krajinou? Nikdy. Pretože kým predstierate, že vám záleží na zahraničných pracovníkoch, z celkového obrazu sú vylúčení európski pracovníci. Ako zdôrazňuje autor – ktorý sa k tomu hlási –, podľa medzinárodných orgánov „by sa pracovné normy nemali využívať na ochranárske obchodné účely”. Takže aké zásady, aké hodnoty, aké úvahy by mohli spochybniť absolútnu moc trhu? Veľa hovoríte o sociálnej zodpovednosti spoločností, ktoré, napokon, len hrajú podľa pravidiel, ktoré ste zaviedli. Kedy sa tu budeme konečne zaoberať otázkou dôraznej sociálnej zodpovednosti osôb prijímajúcich v EÚ politické rozhodnutia?

  Catherine Grèze (Verts/ALE), písomne. – (FR) Veľmi ma teší, že sa do správy zapracoval názor Výboru pre rozvoj, ktorého som spravodajkyňou. Kým prebieha naša rozprava, koná sa 100. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce a všetci vieme, že súčasné pravidlá sú neúčinné.

V kontexte globálnej krízy je nevyhnutné, aby EÚ vyslala dôrazné posolstvo vyzývajúce na novú éru sociálnej spravodlivosti. Návrhy obsiahnuté v správe pána Falbra by nám umožnili urobiť skutočné kroky týmto smerom. Môžeme len odsúdiť túto politiku dvojitého metra pri uplatňovaní sociálnych práv. Potrebujeme vykonávací mechanizmus (so stimulmi a sankciami), aby sa sociálne normy naozaj uplatňovali. Ku všetkým obchodným dohodám EÚ by sa mala pridať sociálna doložka, ktorá by mala byť právne záväzná. Dovoľte mi nesúhlasiť s odsekom 31, v ktorom sa zdôrazňuje, že na úrovni EÚ by sa nemala prijať nijaká smernica na presadzovanie dodržiavania sociálnej zodpovednosti podnikov. Trvám na potrebe posunúť sa smerom k väčšej sociálnej spravodlivosti a zabezpečiť celosvetové dodržiavanie práv pracovníkov zvlášť v rámci našich vzťahov s rozvojovými krajinami.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Hospodárska a finančná kríza, ktorá teraz zúri v Európe, ale aj vo zvyšku sveta, je spojená s vážnou sociálnou krízou. V tejto ťažkej situácii nesú Európska únia a jej podniky značnú sociálnu zodpovednosť vo vzťahoch, ktoré udržiavajú s tretími krajinami. Z tohto dôvodu som chcela prostredníctvom svojho hlasu zdôrazniť potrebu toho, aby Európska únia pri podpisovaní dohôd s týmito krajinami zabezpečila dodržiavanie sociálnych noriem a práv pracovníkov. Európska únia musí prostredníctvom svojich zakotvených hodnôt zabezpečiť propagáciu a šírenie noriem, ktorými sa riadi jej pracovné právo, v celom svete. Európa má povinnosť byť modelom. Preto som aj ja hlasovala za ustanovenia, ktoré zdôrazňujú sociálnu zodpovednosť podnikov.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Uvítal som tento dokument, pretože na prelome storočia zamenila EÚ „tvrdý“ prístup vo svojej stratégii pre vonkajší rozmer sociálnej politiky za „mäkký“, t. j. prešla zo zamerania sa na spájanie sociálnych noriem s obchodnými dohodami na zameranie sa skôr na medzinárodnú spoluprácu a dialóg. EÚ používa na uplatňovanie sociálnej politiky v nečlenských krajinách rôzne druhy nástrojov. Sú to tvrdé, mäkké a finančné nástroje. Používanie týchto nástrojov svedčí o tom, že EÚ očakáva vo vzťahu so svojimi obchodnými partnermi určité správanie. Kameňom úrazu však býva uplatňovanie týchto nástrojov a ich presadzovanie v partnerských krajinách. Je preto veľmi dôležité, aby sa EÚ dôkladnejšie zamerala na uplatňovanie a presadzovanie zvlášť dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a zásad sociálnej zodpovednosti podnikov. V tejto oblasti je často brzdou právny poriadok danej krajiny, určitú úlohu tu však zohráva aj slabá politická vôľa a hospodársky tlak znútra. Ďalším dôležitým faktorom je aj to, že pracovníci nepoznajú svoje práva.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – Podľa správy disponuje EÚ jedinečným spojením hospodárskej dynamiky a sociálneho modelu. To vytvára rovnaké možnosti vo vzdelávaní, odbornej príprave a na trhu práce, ako aj rovnaký prístup k sociálnym službám. V správe sa zdôrazňuje, že je potrebné vykonávanie programov dôstojnej práce, do ktorých sa premietnu vnútroštátne potreby a priority týkajúce sa zamestnanosti a sociálnej politiky a ktoré sa budú opierať o dohodu medzi zamestnávateľmi, pracovníkmi a vládami. Tento aspekt je veľmi dôležitý v konkrétnej súvislosti. To je niekoľko dôvodov, prečo som hlasoval za túto správu.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Na ľuďoch záleží najviac, a preto je také dôležité podporovať zamestnanosť a presadzovať uplatňovanie sociálnych noriem. Dobrým príkladom sú ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach a zvlášť ženy a mladí ľudia. Drvivú väčšinu fariem vlastnia muži. Podľa mňa treba ženy podporovať, aby sa dosiahlo odstránenie tejto nerovnováhy. Tiež si myslím, že je dôležité podporovať mladých poľnohospodárov, ktorí preberajú farmy od svojich rodičov. Pokiaľ ide o mladých ľudí, treba zlepšiť kvalitu vzdelávania vo vidieckych oblastiach a mladým ľuďom treba zaručiť prístup k nevidieckym príležitostiam, pokiaľ ide o vzdelávanie a osobný rozvoj. Ďalšou kľúčovou otázkou je sociálna zodpovednosť podnikov.

Tá znamená to, že podniky z vlastnej iniciatívy a bez ohľadu na právne predpisy každodenne prijímajú kroky na ochranu spoločnosti a životného prostredia. Podniky sa už neorientujú len na vytváranie zisku. Začínajú sa vyznačovať stále väčším povedomím o sociálnych otázkach a otázkach životného prostredia.

  Martin Kastler (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že podniky majú sociálnu zodpovednosť voči svojim zamestnancom a zákazníkom, životnému prostrediu a celej spoločnosti. V nemeckom slovníku pribudol nový pojem: sociálna zodpovednosť podnikov. Je to a musí to zostať dobrovoľnou záležitosťou. Na našich globalizovaných trhoch znamená sociálna zodpovednosť podnikov oveľa viac ako poskytnutie daru miestnemu futbalovému klubu. Podniky, ktoré konajú zodpovedne na celom svete, pomáhajú formovať zahraničnú politiku a rozvojovú politiku.

Sú veľvyslancami Európy vo svete, ktorí vo svete mávajú zástavou európskych sociálnych noriem. Sociálnu zodpovednosť podnikov by sme mali podporovať, nie ju regulovať. Európa tu musí zohrávať úlohu sprostredkovateľa, nie regulátora. Táto zásada sa musí uplatniť, ak to chce Európska komisia začať brať vážne a znova sa venovať otázke sociálnej zodpovednosti podnikov: nepotrebujeme nadmernú reguláciu. Túto pozíciu sme podporili touto správou.

  Jan Kozłowski (PPE), písomne. – (PL) Podľa mňa pán Falbr vypracoval dobrú správu, a preto by som chcel vysvetliť, prečo som sa rozhodol hlasovať za jej prijatie. Podpora prísnych pracovných noriem, sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov predstavuje pre vonkajší rozmer sociálnej politiky mimoriadne náročnú úlohu. Jedným z problémov, na ktoré poukazuje pán spravodajca, je neúčinnosť správnych orgánov zodpovedných za politiku zamestnanosti. Pokračujúca a konštruktívna spolupráca s tretími krajinami zahrnujúca buď Európsku úniu ako celok, alebo jednotlivé členské štáty môže slúžiť ako zdroj osvedčených postupov v zmysle vytvorenia náležitých administratívnych spôsobilostí. Som presvedčený, že dobré výsledky prináša aj spolupráca s podnikmi na regionálnej a miestnej úrovni. Vynikajúcim príkladom partnerstva, podpory a výmeny skúseností, ktorý priniesol pozitívne výsledky, je spolupráca medzi poľskými regiónmi a krajinami vo Východnom partnerstve za posledných niekoľko rokov.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o vonkajšom rozmere sociálnej politiky Európskej únie. Európska únia je na celom svete vnímaná ako atraktívny a vyhľadávaný partner, a to najmä vďaka jedinečnému spojeniu hospodárskej dynamiky a sociálneho modelu. Sociálny model by mala EÚ presadzovať vo vzťahoch s inými krajinami a malo by to zahrnovať dôsledné vzájomné pôsobenie medzi dvoma rozmermi, vnútorným a vonkajším. Predložený text zvlášť trvá na potrebe presadzovania sociálnej zodpovednosti podnikov. Tá vyžaduje, aby obchodné spoločnosti zohľadňovali sociálne a environmentálne rozmery. V uznesení sa zdôrazňuje, že by to nemalo byť povinné, ale malo by to byť skôr výsledkom vzájomného pôsobenia medzi zainteresovanými stranami na základe dobrovoľnosti. A napokon, cieľom je tiež zahrnúť do medzinárodných rokovaní práva pracovníkov, ktorých ochrana je úlohou Medzinárodnej organizácie práce, ako aj podporovať globálne hospodárske riadenie zohľadňujúce tieto parametre.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu. Základné pracovné normy sú zakotvené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenie detskej práce. Nielen z týchto dohovorov, ale aj zo správy Svetovej komisie pre sociálnu dimenziu globalizácie jasne vyplýva, že úzke zameranie sa na trhy je potrebné zmeniť a upriamiť sa viac na ľudí, t. j. sústrediť sa na ochranu práv pracovníkov a na zásady pracovného práva. Aby mohla Únia rokovať s nečlenskými krajinami, musia tieto krajiny splniť všetky uvedené požiadavky. Je to podmienka, bez ktorej rokovania s nečlenskými krajinami nie sú možné. Obchodná politika nesmie ignorovať žiadne nedodržiavanie práv pracovníkov, a preto môže rozvoj spoločnosti pokračovať len po odstránení týchto nedostatkov. Stanovením pracovných noriem podporuje EÚ možnosť, aby muži i ženy dostali slušnú a výnosnú prácu v podmienkach slobody, rovnosti, bezpečnosti a dôstojnosti. Vzhľadom na súčasnú globalizáciu predstavujú medzinárodné pracovné normy základ záruky toho, že z rastu globálneho hospodárstva budú mať úžitok všetci.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Cieľ a veľkú časť obsahu správy pána Falbra vnímam veľmi pozitívne. Zameranie na zamestnanosť a dôstojné pracovné podmienky považujem tiež za kľúčový prvok udržateľného rozvoja, a to nielen v krajinách EÚ. Rovnako ako pán spravodajca ľutujem, že neexistuje jednotná definícia „sociálnej doložky“, ktorá by bola použiteľná nie v dvojstranných obchodných dohodách, ale pri vytváraní dôstojných pracovných podmienok pracovníkov. Sociálne modely niektorých európskych krajín môžu tiež slúžiť ako dobrý príklad pre rozvojové krajiny. Súhlasím tiež s názorom na spoločný boj za odstránenie detskej práce.

Napriek uvedeným skutočnostiam som sa zdržal hlasovania, pretože nie je možné uplatniť sociálne požiadavky v rámci dvojstranných obchodných dohôd pri absencii jasného vymedzenia dodržiavania ľudských práv. Toto kritérium sa nemôže používať ako argument proti uzatváraniu dohôd.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) „To, že sa duch revolučnej zmeny, ktorý už dlho otriasa štátmi sveta, preniesol za hranice politiky a jeho vplyv začal byť citeľný aj v príbuznej oblasti praktickej ekonómie, nie je prekvapujúce.“ To sú slová milovaného pápeža Jána Pavla II., ktorý sa vo svojej encyklike s názvom Centesimus Annus opätovne venoval témam, ktorými sa zaoberal jeho predchodca Lev XIII. v encyklike Rerum Novarum. Jeho cieľom pritom bolo analyzovať sociálnu „otázku“ a prispieť k nej, pričom túto otázku – dnes, rovnako ako v roku 1991 – možno riešiť len v prepojení s kresťanským učením, teda pri uznávaní absolútne všeobecnej dôstojnosti ľudskej bytosti a pracovníka.

Hlasovala som za správu pána Falbra, pretože sa zameriava presne na dôležitosť zaručenia ľudských práv a na skutočnosť, že Európsky sociálny model je dôležitým východiskovým bodom, a to aj pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy Únie. Sociálna zodpovednosť musí pomáhať dosiahnuť tento cieľ a Európska únia – prostredníctvom Parlamentu – musí oživiť a posilniť tieto zásady pri každom svojom kroku, predovšetkým vo vzťahoch s nečlenskými štátmi, ktorých občanom sa upierajú základné práva. Ako podpredsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť cítim povinnosť zdôrazniť, aké je dôležité, aby sme všetci spolupracovali, a to aj mimo EÚ, v boji proti diskriminácii žien a rodovému násiliu s cieľom vrátiť ženám sociálnu dôstojnosť a oživiť ich aktívne prispievanie k miestnemu, ako aj k nadnárodnému hospodárstvu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Globalizácia hospodárstva a premiestňovanie európskych spoločností viedli k obavám, pokiaľ ide vonkajší rozmer sociálnej politiky. Ten zahrnuje činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v tretích krajinách. Základné pracovné normy sú zakotvené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenie detskej práce. Tretie krajiny musia v rokovaniach s EÚ dodržiavať všetky uvedené zásady. Je to podmienka, bez ktorej rokovania s nečlenskými krajinami nie sú možné. V obchodnej politike nemožno ignorovať žiadne porušenie práv pracovníkov, teda rozvoj spoločnosti môže pokračovať iba po odstránení týchto prekážok. Medzinárodné pracovné normy je nevyhnutné používať na zabezpečenie toho, aby bol hospodársky rozvoj aj naďalej dôrazne zameraný na zlepšovanie ľudského života a osobnej dôstojnosti a nie na stanovovanie podmienok a práv pracovníkov.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Vonkajší rozmer sociálnej politiky je pre mňa a našu skupinu kľúčovou prioritou. Nedávno sme prijali uznesenie týkajúce sa budúceho dohovoru o pracovníkoch v domácnosti, ktorý sa má prijať v júni 2011. Táto správa vo všeobecnejšej rovine vyzýva na posilnenie základných pracovných noriem zakotvených v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) vrátane slobody združovania a kolektívneho vyjednávania, odstránenia nútenej alebo povinnej práce, odstránenia diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenia detskej práce. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov požaduje zmenu v riadení na celosvetovej úrovni a v EÚ v záujme lepšieho uplatňovania práv pracovníkov a pracovných podmienok. Nedodržiavanie základných medzinárodných sociálnych noriem v súčasnosti v EÚ a mimo nej je formou sociálneho a environmentálneho dampingu, ktorý poškodzuje európske podniky a pracovníkov. Hlasoval som za správu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Súhlasím so zásadami stanovenými v správe. Chcel by som však zdôrazniť, že ide o vznešené ciele, ktoré dosiahnuť bude veľmi ťažké, ak nie nemožné. Už teraz máme nespočetné množstvo obchodných dohôd, v ktorých nie sú stanovené žiadne požiadavky, pokiaľ ide o dodržiavanie sociálnych noriem. Pokiaľ bude existovať tento zrejmý rozpor, účinnosť a opodstatnenosť tejto správy zostanú dosť obmedzené. Správa vyzýva členské štáty na uplatňovanie základných noriem pracovného práva pre podniky vo svojich vlastných krajinách. Nemalo by sa to týkať aj podnikov mimo Európy? Tiež sa mi zdá, že hoci správa údajne bojuje proti negatívnym účinkom globalizácie, z konečnej analýzy vyplýva, že pomocou opatrení, o ktorých sa tu diskutuje, sa to dosiahnuť nedá. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V tejto správe si Európska únia stanovila veľmi ambiciózne ciele založené na dobre skoncipovaných zásadách. Správa vyzýva členské štáty na uplatnenie základných noriem pracovného práva pre podniky vo svojich vlastných krajinách. Žiaľ, nezdá sa, že by sa táto výzva týkala aj podnikov mimo Európy. Hoci súhlasím so zásadami, z ktorých správa vychádza, jej závery nepovažujem za úplne správne, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Vonkajšia sociálna politika EÚ vo vzťahu ku krajinám, ktoré nechcú vstúpiť do EÚ, by mala byť v prvom rade zrozumiteľná, pragmatická a jednotná. Pri vnútornej aj vonkajšej sociálnej politike by malo ísť o presadzovanie pracovných noriem a tiež sociálnych noriem, ktoré patria k najdôležitejším cieľom EÚ.

V nadväznosti na uvedené konštatovania by všetky členské štáty, ktoré uzatvárajú dohody s tretími krajinami, mali zabezpečiť, aby bola ich pozícia v súlade s európskym sociálnym modelom. Mali by sme požadovať, aby krajiny, ktoré nechcú vstúpiť do EÚ, rešpektovali právo združovať sa a aby prijali kroky na zabránenie diskriminácie na základe pohlavia a veku. Odstránenie detskej práce a právo občanov zlepšovať svoju odbornú kvalifikáciu sú veľmi významné otázky. Čo sa týka rozvojovej spolupráce, Európska únia má dostatok finančných prostriedkov na vytvorenie dostatočných štruktúr v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Je absolútne nevyhnutné, aby Európska komisia pri rokovaniach o partnerských dohodách brala do úvahy súčasnú situáciu a realitu života v predmetnej krajine. Európsky parlament, ktorý od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy získal nové právomoci, by mal aktívne spolupracovať s európskymi a medzinárodnými odborovými zväzmi s cieľom zlepšiť sociálnu situáciu.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za túto správu o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov. Naším cieľom je podpora pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov mimo EÚ. Ide o legitímny cieľ; mám však určité výhrady, pokiaľ ide o to, či sa nám podarí tento cieľ dosiahnuť. Spoločné sociálne normy, na ktoré sa odvolávame, sú ohrozené a čoraz jasnejšie vidieť zámer presadzovať odlišné sociálne a pracovné normy v rámci samotnej EÚ. Normy, ktoré sa uplatňujú v našej krajine, v Grécku, kde miera nezamestnanosti medzi ľuďmi vo veku 25 rokov dosahuje 36,1 %, a v Španielsku, kde táto miera dosahuje 43 %, sa veľmi líšia od noriem, ktoré sa uplatňujú v silných európskych hospodárstvach. Táto správa nám pripomína, že ak chce EÚ vo svete v oblasti sociálnej politiky udávať tón, musí zaručiť súdržnosť medzi sociálnymi politikami uplatňovanými v jej členských štátoch.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov. Hoci lisabonská stratégia a stratégia Európa 2020 kladú na sociálnu politiku väčší dôraz ako kedykoľvek predtým, otázky konkurencieschopnosti a hospodárske faktory majú aj naďalej prioritu na úkor sociálnych otázok. Je nevyhnutné brániť naše pracovné normy, ktoré sú zakotvené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenie detskej práce. Je potrebné sústrediť sa na ochranu práv pracovníkov a na zásady pracovného práva. Tretie krajiny musia v rokovaniach s EÚ dodržiavať všetky uvedené zásady. Mala by to byť podmienka pre rokovania s tretími krajinami. V obchodnej politike nemožno ignorovať žiadne porušenie práv pracovníkov, teda rozvoj spoločnosti môže pokračovať iba po odstránení týchto prekážok.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Hoci cieľom vonkajšieho rozmeru sociálnej politiky Európskej únie je podpora sociálnych noriem v nečlenských krajinách, otázky konkurencieschopnosti a hospodárske faktory majú aj naďalej prioritu na úkor sociálnych a pracovných otázok. V súčasnosti existuje osem dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktoré ratifikovali všetky členské štáty EÚ. Tie by mali viesť k vytvoreniu základných zásad medzinárodných pravidiel spoločných pre všetky členské štáty.

V zásade stále musíme pristupovať k ľuďom ako k ľudským bytostiam, čo možno dosiahnuť ochranou práv pracovníkov a práva na prácu. MOP zohráva na medzinárodnej scéne kľúčovú úlohu v tom zmysle, že tieto normy vypracováva, presadzuje a uvádza do praxe. Podniky musia prispievať aj k trvalo udržateľnému rozvoju v záujme posilňovania dobrých podmienok pre pracovníkov, ale rozdiel medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami stále spočíva v ich systémoch sociálnej ochrany. Hlasujem za predložený návrh vzhľadom na uvedené skutočnosti a v záujme väčšej podpory pracovných a sociálnych noriem v členských, rovnako ako v nečlenských štátoch EÚ, ako aj v záujme dodržiavania základných medzinárodných pracovných noriem.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Základné pracovné normy sú zakotvené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenie detskej práce.

Väčšiu pozornosť treba preto venovať ochrane práv pracovníkov a pracovnému právu. Výrazným spôsobom treba zlepšiť právne a spoločenské postavenie žien s cieľom zabrániť diskriminácii a využiť možný prínos žien k hospodárskemu a spoločenskému rozvoju. Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby presadzovali právo na ochranu proti diskriminácii, teda právo na prácu a rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, vek a zdravotné postihnutie, ako základnú zásadu v boji proti chudobe.

Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami s cieľom dosiahnuť väčší dôraz na boj proti detskej práci a vytvoriť namiesto toho dôstojné pracovné miesta pre dospelých a umožniť deťom získať vhodné vzdelanie. Sloboda združovania pre odborové zväzy a právo na kolektívne vyjednávanie treba uplatniť bez výnimky s cieľom zlepšiť a ochrániť dôstojné pracovné podmienky.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Z podpory pracovných noriem prostredníctvom rokovaní EÚ s tretími krajinami majú prospech členské štáty aj tretie krajiny. Podporou prísnejších bezpečnostných noriem a lepšej mzdy pomáha EÚ zlepšovať životy pracovníkov. Trvaním na vyššej mzde EÚ tiež zabezpečuje trh pre vývozy EÚ v tretích krajinách. Ak dovoľujeme dovoz do Európy z krajín, ktoré nezaručujú spravodlivé mzdy, v podstate cenovo znevýhodňujeme Európske spoločnosti na trhu. Pre spoločnosti EÚ je ťažšie konkurovať tretím krajinám, ktoré neuplatňujú rovnaké bezpečnostné normy a ktoré platia zamestnancom oveľa nižšie mzdy. Treba však poukázať na nebezpečenstvá spojené s „mäkkými“ prístupmi k pracovným normám. Okrem toho, že takéto pravidlá nie sú záväzné a že pri ich porušovaní nedochádza k žiadny sankciám, existuje tiež riziko obmedzenia tradičných systémov dohľadu v prospech neformálnych monitorovacích postupov. EÚ sa musí preto mať na pozore a musí zabezpečiť dodržiavanie noriem a podnikanie náležitých krokov v prípade ich porušenia.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) V čoraz viac globalizovanom svete je nevyhnutné, aby EÚ využila svoj medzinárodný vplyv na to, aby zabezpečila ochranu práv pracovníkov v rámci modelu, ktorý rešpektuje osobnú dôstojnosť. V tejto súvislosti sa objavuje rad otázok, ako napríklad výber vhodného nástroja na presadzovanie vplyvu EÚ. Okrem toho netreba zabúdať na to, aký vplyv dokáže mať EÚ, keď ide o vzťahy s krajinou, ktorá buď chce vstúpiť do EÚ, alebo využíva programy pomoci EÚ. A nakoniec, v situácii, keď významná časť hospodárstva závisí od nadnárodných spoločností, je tiež potrebné, aby sa organizácie správali spoločensky zodpovedne.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. – Vonkajší rozmer sociálnej politiky zahrnuje činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v nečlenských štátoch. Hoci lisabonská stratégia kládla – a stratégia Európa 2020 kladie – na sociálnu politiku väčší dôraz ako kedykoľvek predtým, otázky konkurencieschopnosti a hospodárske faktory majú aj naďalej prioritu na úkor sociálnych otázok. Základné pracovné normy sú zakotvené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, a zrušenie detskej práce. Nielen z týchto dohovorov, ale aj zo správy Svetovej komisie pre sociálnu dimenziu globalizácie jasne vyplýva, že úzke zameranie sa na trhy je potrebné zmeniť a upriamiť sa viac na ľudí, t. j. sústrediť sa na ochranu práv pracovníkov a na zásady pracovného práva. Aby mohla Únia rokovať s nečlenskými štátmi, musia tieto štáty splniť všetky uvedené požiadavky. Je to podmienka, bez ktorej rokovania s nečlenskými štátmi nie sú možné. Obchodná politika nesmie ignorovať žiadne nedodržiavanie práv pracovníkov, a preto môže rozvoj spoločnosti pokračovať až po odstránení týchto nedostatkov.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podnik môže o sebe povedať, že je sociálne zodpovedný, keď uplatňuje pevný model, ktorý dokáže zohľadňovať nielen hospodárske výsledky, ale aj sociálne a environmentálne výsledky svojich krokov. Dnes sa pýtame nielen na to, ako podniky dosahujú svoje hospodárske výsledky, ale aj na to, koho zamestnávajú a ako sa so zamestnancami zaobchádza. Zodpovedný podnik je aktívnym a uvedomelým účastníkom spoločenskej reality, v ktorej pôsobí, pričom hlavným zdrojom jeho prosperity sú jeho vzťahy so všetkými stranami zapojenými do jeho činností. Prostredníctvom správy, ktorá bola dnes prijatá, sa Európska únia zaviazala prevziať vedúcu úlohu vo svete v oblasti sociálnej politiky prostredníctvom presadzovania svojich cieľov v globálnom meradle, čím sa zvýrazní dôležitosť úlohy, ktorú Parlamentu prisudzuje Lisabonská zmluva.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Podporujem túto iniciatívnu správu, pretože presadzuje sociálnu zodpovednosť podnikov ako dobrovoľný motivačný nástroj určený na stimulovanie rastu podnikov. Európske podniky sú motorom hospodárstva Európskej únie, a preto sa treba v Európe viac angažovať za ochranu podnikov v EÚ, ktoré často musia súťažiť s bezohľadnými partnermi. Okrem toho súhlasím s vytváraním sociálne zodpovedných podnikov, ktorých základnými zásadami sú sociálna ochrana pracovníkov, ochrana spotrebiteľov a dodržiavanie zákonov v oblasti transparentnosti.

  Tokia Saïfi (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože sa v ňom zdôrazňuje ústredná úloha, ktorú chce a mala by Európska únia zohrávať vo vzťahu k tretím krajinám, zvlášť vo vzťahu k obchodným partnerom EÚ. Nedodržiavanie základných medzinárodných sociálnych noriem je formou sociálneho a environmentálneho dampingu, ktorý poškodzuje európske podniky a pracovníkov. To je jeden z bodov, ktoré som chcela zdôrazniť v rámci stanoviska Výboru pre medzinárodný obchod, ktorého som bola spravodajkyňou, k tejto otázke.

EÚ však nemôže robiť všetko sama: musí viac spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami (MOP, WTO, OECD) predovšetkým v oblasti boja proti javu voľných zón, pretože tie sa priečia akýmkoľvek sociálnym právnym predpisom.

Okrem toho, kým v Európe je sociálna zodpovednosť podnikov v súčasnosti už dobre rozvinutá, zohrávajú Európske spoločnosti, ich dcérske spoločnosti a ich subdodávatelia vďaka svojej váhe v medzinárodnom obchode ústrednú úlohu pri presadzovaní a šírení sociálnych a pracovných noriem na celom svete. Komisia ich musí v tom podporovať predovšetkým identifikovaním a presadzovaním osvedčených postupov.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Falbra, pretože sa domnievam, že treba posilniť podporu sociálnej zodpovednosti podnikov v Európe, aby bolo možné priamo reagovať na potrebu brániť spoločné hodnoty a posilniť solidaritu a súdržnosť medzi Európanmi. Sociálna zodpovednosť podnikov musí byť základným aspektom európskeho sociálneho modelu, aby bolo možné posilniť inovácie a konkurencieschopnosť a prispieť k zamestnateľnosti a vytváraniu pracovných miest v čase, keď drasticky stúpa miera nezamestnanosti a mladí Európania, naša udržateľná sila, hľadajú alternatívy za hranicami Európy.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – (DA) Hlasoval som za správu pána Falbra, ktorej cieľom je presadzovanie pracovných a sociálnych noriem pri rokovaniach medzi EÚ a tretími krajinami. Správa vychádza z niekoľkých dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a na ich základe navrhuje, aby EÚ chránila práva pracovníkov a zásady pracovného práva napríklad pri uzatváraní obchodných dohôd s tretími krajinami. V správe sa okrem iného navrhuje, aby sa formou právneho rámca stanovili minimálne požiadavky na sociálnu zodpovednosť podnikov, aby došlo k lepšiemu vymedzeniu pojmu a aby sa lepšie monitorovalo plnenie týchto požiadaviek. Správa zároveň odmieta, aby sa v rámci obchodných dohôd uplatňoval postup „MODE 4“, ktorý umožňuje medzinárodným spoločnostiam dovážať svoju pracovnú silu a vyhýbať sa tak uplatňovaniu sociálnych a pracovných podmienok hostiteľskej krajiny. Okrem toho, že to dovážanú pracovnú silu stavia do horšieho postavenia, než v akom je pracovná sila hostiteľskej krajiny, tiež to prispieva k sociálnemu dampingu. EÚ má v súčasnosti právomoc uzatvárať obchodné dohody s tretími krajinami v mene všetkých členských štátov EÚ. Som proti tomu. Pokiaľ to tak však zostane, bude tiež nevyhnutné stanoviť požiadavky na to, čo majú takéto obchodné dohody obsahovať.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu, ktorá predchádza oznámeniu Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov. Takisto vítam prácu, ktorú vykonal môj kolega pán Richard Howitt na úrovni výboru pri vypracovávaní správy, ktorá propaguje pozitíva, ktoré môže priniesť uplatňovanie sociálnej zodpovednosti podnikov na európskej úrovni.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Európa je základným aktérom v rámci globalizovaných postupov a nesie významný podiel zodpovednosti za prinášanie výsledkov, ktoré prispievajú k funkčným formám rozvoja. Európska únia je vedúcou silou pri presadzovaní sociálnej politiky na globálnej úrovni a vyzýva rozvojové krajiny, aby dodržiavali zmluvy v rámci WTO. V správe pána Falbra sa tiež spomína dôležitosť sociálnej zodpovednosti podnikov v EÚ vzhľadom na to, že uplatňovanie sociálnej zodpovednosti podnikmi rozhodnou mierou prispieva k podpore sociálnej prosperity a ochrane životného prostredia a tiež k boju proti chudobe v krajinách, v ktorých pôsobia. Preto som hlasovala za správu.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Stratégia Európa 2020 ukazuje, že sociálna politika predstavuje pre Európu základnú prioritu. Treba však urobiť viac pre to, aby v tejto oblasti došlo k zlepšeniam, a preto som túto správu podporil. Správa vyzýva na odstránenie nútenej práce, ako aj na zrušenie detskej práce a okrem toho poukazuje na potrebu väčšieho zamerania sa na ochranu práv pracovníkov. Nečlenské krajiny musia dodržiavať základné zásady, ako sú tieto, ak má s nimi EÚ spolupracovať a obchodovať. Členské štáty musia tiež spolupracovať s partnerskými štátmi s cieľom zaručiť ochranu zraniteľných skupín a bojovať proti diskriminácii na základe rodovej príslušnosti, ako aj proti diskriminácii na základe etnickej príslušnosti, náboženstva, veku a zdravotného postihnutia. Dúfam, že Komisia predloží konkrétne návrhy, ktoré povedú k zlepšeniu pracovných a sociálnych noriem, ako aj návrhy na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov vo svojej vonkajšej politike.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Pán spravodajca sa sťažuje, že ľudia stále nie sú stredobodom záujmu v rámci sociálnej politiky a že faktor konkurencieschopnosti stále musí mať prednosť pred ľudským faktorom. Ako sa uvádza v správe, EÚ sa na celom svete teší dobrej povesti, pokiaľ ide o ideálne prepojenie hospodárskej dynamiky a sociálneho modelu, z čoho tiež vyplýva určitá zodpovednosť. EÚ by viac nemalo byť dovolené uplatňovať dvojitý meter, a preto s pánom spravodajcom plne súhlasím.

Správa: Nadja Hirsch (A7-0082/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože odborné vzdelávanie a príprava by mali byť prístupné, dostupné a možné v každej fáze života bez ohľadu na postavenie ľudí na trhu práce alebo ich príjmy.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020. Možnosť a schopnosť študovať a pracovať v medzinárodnom prostredí je dôležitým predpokladom úspešnej kariéry v globalizovanom hospodárstve. Narastá dopyt po pracovníkoch, ktorí sú mobilní, flexibilní a majú medzinárodné skúsenosti. Rýchlo konať je potrebné najmä v prípade mladých ľudí: nezamestnanosť mladých ľudí je jedným z najpálčivejších problémov Európy. Členské štáty musia prijať cielené politické stratégie na boj proti chudobe, pričom sa musia zohľadniť osobitné okolnosti a potreby jednotlivých štátov. Súhlasím s ustanovením uznesenia, v ktorom sa hovorí, že EÚ musí využiť kreatívne a účinné opatrenia na plnenie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020, konkrétne znížiť podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 % a zabezpečiť, aby malo 40 % mladých ľudí vysokoškolské vzdelanie. Vzhľadom na potrebu ďalšieho vzdelávania, ktorá rastie v súvislosti s demografickými zmenami, ako aj na nutnosť zúčastňovať sa na celoživotnom vzdelávaní, sa zamestnancom musí poskytnúť nástroj, pomocou ktorého sami zistia potrebu ďalšieho vzdelávania a dokážu si ho sami naplánovať. Okrem toho je pri zabezpečovaní prístupu k odbornej príprave a ďalšiemu vzdelávaniu potrebné vytvoriť pre ľudí v rôznych životných etapách a určité skupiny osôb rozšírené, zjednodušené a dostupnejšie možnosti financovania v rámci programu celoživotného vzdelávania a prostredníctvom uskutočňovania programu Erasmus pre mladých podnikateľov. Musíme zabezpečiť, aby sa európski pracovníci dokázali prispôsobiť požiadavkám hospodárstva.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Táto odsúdeniahodná správa mapuje strategický cieľ EÚ zvíťaziť v zápase o monopoly s ostatnými imperialistickými centrami podporou integrácie vzdelávania do merateľných cieľov reakčnej stratégie EÚ 2020, ktoré treba „transformovať“ na vnútroštátne ciele. V rámci tohto globálneho plánu sa osobitná pozornosť venuje technickému a odbornému vzdelávaniu, ktorému bola pridelená úloha slúžiť potrebám čo najlacnejšej pracovnej sily zbavenej občianskych práv zodpovedajúcej potrebám „trhu práce“ a „konkurencieschopnosti“. Preto musia vzdelávanie a odborné školenia uspokojovať súčasné, ako aj budúce potreby trhu. Treba posilniť podriaďovanie sa rozhodnutiam kapitalistických podnikov a zároveň treba uľahčiť „zamestnateľnosť“ a vstup na trh práce prostredníctvom učňovskej prípravy, mobilitu v odvetviach hospodárstva a takzvanú prístupnosť medzi úrovňami vzdelávania a odbornej prípravy. Vyhlásenia o „rovnakých príležitostiach“ a „slobodnej voľbe“ a uspokojovaní potrieb mladých ľudí sú zásterkou pre prispôsobovanie sa potrebám kapitalistického hospodárstva, čo znamená politiku triednych bariér vo vzdelávaní prispôsobenú stredovekým pracovným postupom „memoránd“ a stratégie Európa 2020.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Hospodárska kríza obrátila trh práce Európskej únie úplne hore nohami. Neexistuje oblasť podnikania, ktorej by sa nedotkli ničivé dôsledky tejto krízy, pričom na úrovni občana sa tieto účinky prejavujú v podobe neistoty zamestnania, nezamestnanosti a zlých podmienok alebo nedostatočných príležitostí na nájdenie si nového zamestnania. Odborné vzdelávanie a príprava sa v tejto súvislosti ukazujú ako nová príležitosť, nový spôsob, ako umožniť, aby sa životy európskych občanov vrátili do normálu. Znepokojuje ma vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí. Myslím si, že vďaka správnemu vzdelaniu a neustálej odbornej príprave sa mnohým mladým ľuďom v Európe podarí nájsť si dobre platené pracovné miesto zodpovedajúce ich odbornému vzdelaniu alebo rekvalifikácii. Blahoželám pani spravodajkyni k tomuto dokumentu. Na záver by som chcela spoločne s pani Nadjou Hirschovou skonštatovať, že ak chceme, aby sa tieto želania splnili, odborné vzdelávanie a príprava musia byť jasne orientované na výsledky. Do roku 2020 si treba stanoviť jeden cieľ: každý mladý človek musí mať zamestnanie.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Údaje v správe pani Hirschovej sú alarmujúce: miera nezamestnanosti mladých ľudí v súčasnosti dosahuje 21 %, čo predstavuje dvojnásobok priemernej miery nezamestnanosti na úrovni EÚ. Návrh obsahuje užitočné myšlienky a treba ho jednoznačne vnímať v pozitívnom svetle, som však presvedčený, že musíme zabezpečiť primerané finančné prostriedky na náležité riešenie problémov spojených s kodanským procesom a stratégiou Európa 2020, napríklad prostredníctvom štrukturálnych fondov a zvlášť prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu. S poľutovaním musím tiež konštatovať, že neexistuje komplexný a všeobecný prístup spoločný pre všetky členské štáty. Bez koordinovanej iniciatívy, ktorá spoločne prepojí oblasti odborného vzdelávania, odborných kvalifikácií, celoživotného vzdelávania a učňovskej prípravy s trhom práce, si neviem predstaviť, ako sa nám podarí zabezpečiť, aby sme splnili ciele stratégie Európa 2020 nazvané „Program pre nové zručnosti a pracovné miesta“.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Hirschovej zameranú na dosiahnutie porovnateľnosti v rámci jednotlivých vzdelávacích systémov a medzi nimi navzájom. Som presvedčená, že vzdelávanie by sa malo viac prispôsobovať potrebám trhu práce a malo by podporovať tvorivosť, inovácie a podnikanie. Cieľom tejto správy je preto uľahčiť mobilitu učiteľov a študentov a zjednodušiť procesy uznávania zahraničných odborných kvalifikácií, čo má kľúčový význam.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Možnosť a schopnosť študovať a pracovať v medzinárodnom prostredí je dôležitým predpokladom úspešnej kariéry v globalizovanom hospodárstve. Narastá dopyt po pracovníkoch, ktorí sú mobilní, flexibilní a majú medzinárodné skúsenosti. V stratégii Európa 2020 sa uvádzajú kľúčové faktory pre inteligentný rast (podpora znalostí, inovácií a vzdelávania a podpora digitálnej spoločnosti), trvalo udržateľný rast (výroba, ktorá efektívnejšie využíva zdroje, čo ide ruka v ruke s posilnením konkurencieschopnosti) a inkluzívny rast (zvýšenie miery zamestnanosti, odbornej prípravy a odstránenie chudoby). V súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou je potrebné zaviesť praktické opatrenia na úrovni EÚ a v členských štátoch. Rýchlo konať je potrebné najmä v súvislosti s nezamestnanosťou mladých ľudí. Mladí pracovníci sú nielen častejšie nezamestnaní ako dospelí pracovníci: mladí ľudia sú tiež častejšie zamestnaní na dobu určitú s nízkou mzdou a horším sociálnym zabezpečením. Súhlasím, že v záujme úplnej realizácie hlavnej iniciatívy v rámci stratégie EÚ 2020 s názvom Agenda pre nové zručnosti a pracovné miesta sa musia inštitúcie EÚ podujať na pragmatickejšiu, komplexnejšiu a rozsiahlejšiu iniciatívu podporovanú všetkými členskými štátmi, ktorá by sa mala zamerať na prepojenie oblastí odborného vzdelávania, odborných kvalifikácií, celoživotného vzdelávania a učňovskej prípravy s trhom práce.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) EÚ prechádza vážnou hospodárskou, finančnou a sociálnou krízou. Dôsledky tejto krízy sa prejavili predovšetkým v oblasti zamestnanosti. V Európskej únii je v súčasnosti nezamestnaných 22,82 milióna ľudí. Mladých ľudí vo veku do 25 rokov sa to stále dotýka najviac, keď uvážime, že nezamestnanosť v tejto vekovej skupine dosahuje 21,3 %. Na jednej strane sa odhaduje, že do roku 2020 sa vytvorí takmer 15,6 milióna nových pracovných miest pre vysokokvalifikovaných ľudí, na strane druhej však dôjde k zániku 12 miliónov pracovných miest pre ľudí s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou. Cieľom stratégie Európa 2020 je reagovať na tieto nové vyhliadky v oblasti zamestnanosti.

Táto správa zdôrazňuje potrebu rozvíjania spolupráce na európskej úrovni v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v záujme zvýšenia transparentnosti a dosiahnutia porovnateľnosti medzi jednotlivými vzdelávacími systémami. Správa tiež zdôrazňuje potrebu presadzovania transpozície a uplatňovania európskych právnych predpisov s cieľom uľahčiť mobilitu učiteľov a študentov a zjednodušiť postupy uznávania zahraničných odborných kvalifikácií. Preto som hlasovala za túto správu.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá v súčasnosti dosahuje 21 % v Európskej únii a takmer 25 % v našej krajine, sa stala vážnym problémom pre Európu v čase, keď mladým ľuďom, ktorí nemajú možnosť zamestnať sa, hrozí sociálne vylúčenie a chudoba. EÚ zodpovedá za tieto otázky len okrajovo. Zdá sa však, že môže ponúknuť, ak nie priam riešenia, tak aspoň námet na premýšľanie: zdá sa mi jasné, že odborná príprava a vzdelávanie by mali byť ústrednou témou dnešných aj zajtrajších politických priorít. Správa vyzýva členské štáty na výmenu osvedčených postupov z ich systémov odborného vzdelávania a odbornej prípravy kombinovaných so stážami, ktoré by sa mali v mnohých krajinách, zvlášť vo Francúzsku, predĺžiť. Tieto odporúčania sa uberajú správnym smerom v záujme zlepšenia vzdelávania a odbornej prípravy v zmysle prepojenia s trhom práce a v záujme zníženia nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia, nebudú však stačiť, pokiaľ členské štáty a Komisia nevynaložia dostatočné úsilie v čase, keď sa nezamestnanosť mladých ľudí stáva vážnym politickým problémom v mnohých členských krajinách, zvlášť v našej krajine Francúzsku.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) V dnešnom globalizovanom hospodárstve je možnosť a schopnosť študovať a pracovať v medzinárodnom prostredí dôležitým predpokladom úspešnej kariéry pre európskych občanov. Napriek krutým dôsledkom hospodárskej krízy na európsky trh práce zvyšujú priemyselné a technologické zmeny potrebu vysokokvalifikovaných a priemerne kvalifikovaných pracovníkov. Pokiaľ ide o oblasť odborného vzdelávania a prípravy, je potrebné kľúčové faktory inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu v stratégii Európa 2020 uviesť na úrovni Európskej únie do praxe. Aby bolo možné tieto ciele dosiahnuť, odborné vzdelávanie a príprava sa musia zaradiť medzi dlhodobé spoločné politické priority, ktoré bude možné zrealizovať jedine za účasti a s úsilím všetkých zainteresovaných strán, inštitúcií EÚ, ako aj aktérov na miestnej a regionálnej úrovni.

V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že rýchlo konať je potrebné najmä v prípade mladých ľudí: rast nezamestnanosti mladých ľudí je v skutočnosti jedným z najpálčivejších problémov Európy. Ciele stanovené v stratégii Európa 2020, ako napríklad znížiť podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 % a zabezpečiť, aby malo 40 % mladých ľudí vysokoškolské vzdelanie, sa musia uskutočniť pomocou účinných a praktických opatrení.

  Adam Bielan (ECR), písomne. – (PL) V čase, keď je Európa bez hraníc, je vzdelanie základným krokom pri plánovaní profesionálnej kariéry občanov, a to najmä na medzinárodnej úrovni. Mladí ľudia by mali využívať možnosti na získavanie vedomostí a skúseností, ktoré majú na základe členstva svojej krajiny v Európskej únii. Stúpajúci dopyt po pracovníkoch, ktorí sú mobilní a ktorí majú rozsiahle vzdelanie, je ďalším faktorom podporujúcim tento životný štýl. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi stále znepokojivým problémom. Je naliehavo potrebné zrealizovať projekty zamerané na boj proti tomuto nebezpečnému javu. Každá investícia do vzdelávania pomáha zaistiť mladým ľuďom lepšiu budúcnosť. Je preto mimoriadne dôležité, aby sa na začatie konkrétnych programov v oblasti odborného vzdelávania a rozvoja využívali európske fondy. Súhlasím teda s tým, že je potrebné vytvoriť nástroje na podporu celoživotného vzdelávania alebo, inými slovami, pravidelného zlepšovania kvalifikácie. Tvorivé a účinné vzdelávacie programy by mali umožniť dosiahnutie jedného z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, konkrétne zaistenie toho, aby minimálne 40 % ľudí dosiahlo vysokoškolské vzdelanie.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Nemám v úmysle podporiť iniciatívnu správu pani Hirschovej, ani nie tak pre jej zásadné vyjadrenia, ktoré sú chvályhodné, pokiaľ ide o zdôraznenie významu zbližovania trhu práce a oblasti formálneho vzdelávania, ale preto, že v nej opäť chýba praktický, aktívny prístup k tomuto problému, ktorý by namiesto sterilných úvah ponúkol konkrétne riešenia sociálnej krízy, ktorú nemožno vyriešiť pomocou rétoriky.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že v dôsledku demografických zmien a narastajúcej dĺžky života bude pracovný život variabilnejší, pričom už teraz sú nevyhnutné rekvalifikácie a účasť na celoživotnom vzdelávaní. Správa teda upriamuje pozornosť na potrebu modernizácie počiatočného aj ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy, navrhuje, aby sa základné vzdelávanie prepojilo s hodnotením tzv. vhodnosti pre pracovnú kariéru, a zdôrazňuje význam počiatočného vzdelávania učiteľov. Takisto sa v nej zdôrazňuje, že na miestnej a regionálnej úrovni je dôležité podporovať účinnú spoluprácu medzi školami, vzdelávacími agentúrami, výskumnými strediskami a podnikmi s cieľom prekonať interne zameraný charakter systémov vzdelávania a nesúlad znalostí a zručností s potrebami trhu práce. Súhlasím s tým, že ak chceme zmodernizovať vzdelávanie a odbornú prípravu, musíme posilniť prepojenie medzi potenciálnymi zamestnávateľmi a školami, a preto by bolo zapojenie sociálnych partnerov do tvorby študijných plánov ďalším krokom k dosiahnutiu väčšej zamestnanosti v Európe.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) V stratégii Európa 2020 sa uvádza, že kľúčovými faktormi inteligentného rastu nie sú len podpora vedomostí, inovácií a vzdelávania a podpora digitálnej spoločnosti, ale aj trvalo udržateľný a inkluzívny rast. Kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov je v tomto prípade odborné vzdelávanie a príprava a v tejto oblasti musia všetky členské štáty prijať rovnaké normy. Napriek krutým dôsledkom hospodárskej krízy na európsky trh práce možno predpokladať, že v priebehu najbližších desiatich rokov sa rast zamestnanosti v Európe bude postupne obnovovať. Z predbežných odhadov možno usudzovať, že stúpajúci dopyt po zručnostiach bude pretrvávať. Priemyselné a technologické zmeny zvyšujú dopyt po vysokokvalifikovaných a priemerne kvalifikovaných pracovníkoch, lenže na úkor ľudí s nízkou kvalifikáciou.

Stále väčší dôraz sa kladie na jednoznačný prístup k vzdelávaniu orientovaného na výsledky. V niektorých členských štátoch sa už uskutočnili reformy systémov odborného vzdelávania. Pokiaľ ide o porovnateľnosť systémov odborného vzdelávania a prípravy v členských štátoch, prvoradé musí byť odstránenie prekážok, zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie porovnávania v rámci rôznych systémov a medzi nimi.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože – ako sa v nej jasne uvádza – mladí ľudia sú skutočným zdrojom budúcnosti. Máme teda povinnosť zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia mali prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave. Hospodárska kríza, ktorá v uplynulých niekoľkých rokoch postihla Európu a ostatné časti sveta, najviac zasiahla mladých ľudí. Nezamestnanosť v rámci tejto vekovej skupiny rapídne narástla a tí, ktorí si dokážu nájsť zamestnanie, sa musia uspokojiť s pracovnou zmluvou na dobu určitú a s nízkou mzdou.

Musíme účinne a rýchlo pracovať na tom, aby sme vrátili dôstojnosť týmto mladým ľuďom, ktorí chcú pracovať a ktorí chcú predovšetkým byť súčasťou sveta, v ktorom ich pravdepodobne nik nečaká s otvoreným náručím. Tieto ciele sú uvedené aj v stratégii Európa 2020, ktorá zavádza povinnosť zamerať sa na inteligentný, trvalo udržateľný a inkluzívny rast. Všeobecne sa dá správa pani Hirschovej považovať za dobrý štartovací bod toho, čo sa musí stať jednou z prioritných politík Parlamentu a celej Európskej únie.

  John Bufton (EFD), písomne. – Hlasoval som proti opatreniu o spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020, pretože sa obávam každej organizácie, ktorá rozdeľuje verejnú mienku, pričom má dosah a vplyv na myslenie ľudí. Je dosť veľký podiel obyvateľov EÚ, ktorí sa považujú za euroskeptikov, a preto pokladám za neprimerané, aby Brusel rozhodoval o vzdelávaní a odbornej príprave. Takúto aktivitu možno považovať za propagandu.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Opatrenia v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sú absolútne nevyhnutné na to, aby sa európske hospodárstvo zmenilo na znalostné hospodárstvo v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Preto plne podporujem odporúčania navrhnuté v tejto správe, ktoré zdôrazňujú význam investícií do odborného vzdelávania a prípravy pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva v budúcnosti. Ak chceme dosiahnuť svoje ciele, potrebujeme účinné opatrenia, ktoré sa budú dopĺňať na vnútroštátnej a európskej úrovni. V EÚ došlo k alarmujúcemu nárastu miery nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi. Táto správa vysiela jasný odkaz: odborné vzdelávanie a príprava sú kľúčové faktory pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí. Sú potrebné jasné stratégie, ktoré uľahčia ich začlenenie na trh práce a ktoré podporia prepojenie medzi vzdelávacími programami a požiadavkami trhu práce, aby sa na ňom mohli uplatniť absolventi.

Požadovaný prístup musí klásť dôraz na špecifické zručnosti, ktoré uľahčia začlenenie do trhu práce. Okrem toho z dôvodu neustálych technologických zmien majú zamestnávatelia stále vyššie očakávania v súvislosti s kvalifikáciou zamestnancov. Preto pokračujúca odborná príprava zohráva kľúčovú úlohu v neustálom prispôsobovaní odborného vzdelávania požiadavkám hospodárstva. To môže pomôcť ľuďom, aby neboli niekedy počas svojej kariéry vylúčení z trhu práce.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa ako celok sa riadi filozofiou spájania odborného vzdelávania a prípravy s potrebami trhu a podnikov v súlade so stratégiou EÚ 2020, stratégiou, ktorá ďalej oslabuje sociálny systém a práva pracovníkov. Hoci sú v nej niektoré pozitívne zmienky týkajúce sa všeobecných zásad „poľudštenia práce“ a podporovania tvorivosti a potreby dostupných spôsobov prechodu od neformálneho vzdelávania k formálnemu vzdelávaniu, sú to všetko otrepané frázy, ktoré iba skrášľujú správu, ktorá podľa konečnej analýzy podporuje neoliberalizmus v každom postupe a v každej fáze vzdelávania a odbornej prípravy, dokonca aj na najvyššej úrovni.

Vyzýva napríklad členské štáty, aby podporili doktorandské a postdoktorandské programy, ktoré budú oporou konkurencieschopnosti, a aby uľahčovali „mobilitu pracovníkov“, ktorá je všeobecne vnímaná ako neistota pracovných miest. Na záver uvediem, že jednou z najväčších nevýhod správy je, že vyzýva členské štáty, aby zaistili „uznávanie osvedčení a diplomov medzi členskými štátmi“, čím by sa na ne vyvíjal tlak, aby uznávali diplomy z rôznych gréckych a zahraničných vysokých škôl ako „rovnocenné“ s diplomami zo štátnych univerzít. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) V mnohých členských štátoch je dnes tragická situácia, pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti najmä medzi mladými ľuďmi, ktorých súčasná miera nezamestnanosti je dvojnásobná oproti všeobecnej miere nezamestnanosti v EÚ. Je to preto jeden z najpálčivejších problémov Európy. Je nevyhnutné, aby členské štáty prijali politické stratégie zamerané na boj proti tomuto problému. Tieto stratégie by mali byť založené na cieľoch stanovených v stratégii Európa 2020 týkajúcich sa zníženia podielu žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 % a umožnenia toho, aby minimálne 40 % mladých ľudí dosiahlo vysokoškolské vzdelanie. Tieto ciele sa musia dosiahnuť pomocou konkrétnych, tvorivých a účinných opatrení

Žiaľ, musím povedať, že ambície stratégie Európa 2020 zjavne nie sú v súlade s realitou rozpočtových obmedzení, ktorými sa značne obmedzilo financovanie hlavných programov EÚ v oblasti vzdelávania. Vítam opatrenia prijaté Komisiou, ktorých cieľom je zlepšiť prístup, transparentnosť a porovnateľnosť v rámci postupu uznávania diplomov v jednotlivých vzdelávacích systémoch a medzi nimi navzájom. Je tiež potrebné, aby členské štáty začali reformu svojich systémov a aby odborné vzdelávanie a prípravu prispôsobili skutočným potrebám trhu práce.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) V snahe povzbudiť európsku spoluprácu na podporu stratégie Európa 2020 by som chcela vyjadriť svoju plnú podporu trom bodom, ktoré boli vyzdvihnuté v tejto správe. Po prvé, dôrazne podporujem potrebu zlepšiť dialóg medzi trhom práce a vzdelávacím systémom zvýšením počtu stážistov v podnikoch s cieľom umožniť študentom aktívne sa zapojiť do sveta podnikania a tiež potrebu posilniť prepojenia medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami v oblasti odbornej prípravy. Považujem tiež za dobrý nápad lepšie integrovať vzdelávacie systémy na medzinárodnej úrovni, po prvé, aby sa zabezpečilo plné uznávanie kvalifikácií, a po druhé, aby sa podporili projekty cezhraničnej mobility. Na záver, plne súhlasím s návrhom Parlamentu Komisii, aby urobila potrebné úpravy Európskeho sociálneho fondu, programu Erasmus a programu celoživotného vzdelávania s cieľom zaistiť, aby sa mohli prideliť finančné prostriedky na konkrétne projekty v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a na projekty, ktoré pomôžu riešiť nezamestnanosť mladých ľudí a rodovú diskrimináciu, pričom podporujeme to, aby sa na týchto projektoch zúčastňovalo viac žien.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tejto správy je posilnenie opatrení v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom podpory vzájomného uznávania diplomov odborného vzdelávania a prípravy, aby bolo toto vzdelávanie lepšej kvality, lepšie prispôsobené potrebám trhu práce a dostupnejšie pre všetkých. Táto správa nám tiež pripomína, že je potrebné vytvoriť stratégiu vzdelávania v budúcnosti a predovšetkým usmernenia v oblasti odborných kvalifikácií, ktoré bude Európa v blízkej budúcnosti potrebovať. Správa upozorňuje najmä na potrebu silnejšieho prepojenia v rámci európskeho systému vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa skutočne vytvoril systém, ktorý bude transparentný a v ktorom sa budú vzájomne uznávať kvalifikácie a schopnosti. Podľa mňa je samozrejmé, že v čoraz zjednotenejšej Európe, v ktorej je stále väčšia mobilita, je absolútne nevyhnutné vzájomné uznávanie kvalifikácií. Vyžaduje si to však transpozíciu právnych predpisov Únie v týchto oblastiach, na čo upozorňuje aj správa. Vzhľadom na túto novú situáciu v Európe sa vzdelávanie a odborná príprava stávajú základným nástrojom úspešnej budúcnosti. Podpora mobility, podnikania, tvorivosti a inovácií je objektívnou nevyhnutnosťou a ako sa uvádza v správe, EÚ by to mala podporovať. Súhlasím s touto správou a hlasoval som za ňu.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby mali občania v rôznych obdobiach svojho života prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave, ktoré by boli prispôsobené ich potrebám, čo uľahčí a zlepší ich účasť na trhu práce a všeobecne v spoločnosti. Odborné vzdelávanie a príprava by mali byť prístupné, dostupné a cenovo prijateľné v každej fáze života bez ohľadu na postavenie ľudí na trhu práce alebo ich príjmy. Táto správa predovšetkým naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili špecifické možnosti ďalšieho vzdelávania pre skupiny, ako sú nezamestnaní mladí ľudia, etnické menšiny, ženy patriace do kategórie zraniteľných osôb a ľudia so zdravotným postihnutím, s cieľom dosiahnuť lepšiu sociálnu integráciu a väčšiu sociálnu súdržnosť. Správa tiež upozorňuje na to, že možnosti financovania by sa mali rozšíriť, zjednodušiť a urobiť ľahšie dostupnými, pričom by sa mali využívať v súčasnosti poskytované finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, z programu celoživotného vzdelávania ako celku a z programu Erasmus pre mladých podnikateľov.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Boj proti nezamestnanosti mladých ľudí je jednou z najnaliehavejších výziev Európy. Preto musia členské štáty naliehavo prijať cielené stratégie, ktoré budú zohľadňovať špecifiká a potreby jednotlivých štátov. Vzdelávacie metódy by mali byť flexibilnejšie a dostupné na základe celoživotného vzdelávania. Musíme rozšíriť možnosti získavania skúseností v zahraničí pre všetkých. Učňovská príprava by sa tiež mala viac uznávať. Vzdelávanie a odborná príprava by sa mali považovať za dlhodobú spoločnú politickú prioritu, čo by umožnilo európskym pracovníkom prispôsobiť sa požiadavkám meniaceho sa hospodárstva.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) V čase, keď je nezamestnanosť mladých ľudí v Európe dvakrát taká vysoká ako nezamestnanosť populácie v produktívnom veku, sú návrhy v správe pani Hirschovej užitočným príspevkom k politike, ktorú uskutočňujú vlády 27 členských štátov na boj proti nezamestnanosti.

Vzhľadom na problémy, akými sú starnutie obyvateľstva a globalizácia nášho hospodárstva, musíme podporiť rozvoj programov celoživotného vzdelávania najmä prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a zlepšiť odbornú prípravu mladých Európanov v skorom veku prostredníctvom podpory partnerstiev medzi univerzitami, výskumnými strediskami a podnikmi.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Podľa odhadov budúcnosti týkajúcich sa zamestnateľnosti a požadovaných diplomov je v EÚ údajne 15,6 milióna nových pracovných miest pre absolventov a 3,7 milióna pracovných miest pre ľudí so stredoškolským vzdelaním (zdroj: Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania). Na druhej strane sa má zrušiť 12 miliónov pracovných miest pre ľudí s nižšou úrovňou kvalifikácie.

Vzhľadom na túto nevyhnutnú katastrofu sa stratégia Európa 2020 musela zamerať na zvýšenie atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy. Správa vyzýva, aby sa prijal prístup zameraný na výsledky v súvislosti s učňovskou prípravou, zlepšilo uznávanie formálnej a neformálnej učňovskej prípravy a zriadili poradné centrá a programy pre tých učňov, ktorí sú v najťažšej situácii.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V kontexte pokrízovej Európy, ktorá je na ceste obnovy a rastu, má odborné vzdelávanie a príprava kľúčový význam. Je nevyhnutné, aby sme mladým Európanom poskytli potrebné nástroje na to, aby sa dokázali presadiť v globalizovanom svete a aby sa vďaka svojim vedomostiam a zručnostiam mohli uplatniť na trhu práce. Nesmieme zabúdať, že počet nezamestnaných mladých ľudí v celej Európe je veľmi vysoký. Mali by sme si však uvedomiť, že viac odbornej prípravy mnohokrát neprináša väčšie množstvo príležitostí na trhu práce. V EÚ narastá počet prípadov mladých absolventov s doplňujúcim a postgraduálnym vzdelaním, ktorí sú však bez práce a bez vyhliadok na jej získanie. Odborná príprava sa musí prispôsobiť potrebám trhu a dostatočne pripraviť mladých pracovníkov. Podľa môjho názoru bude potrebná takáto zásadná zmena, aby sme zastavili nárast nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a aby sme im zaručili budúcnosť s väčšími možnosťami.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa pani Hirschovej sa zaoberá problémom európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020. Cieľom stratégie Európa 2020 – medzi ktoré patrí inteligentný, trvalo udržateľný a inkluzívny rast – sa musí venovať okamžitá pozornosť. Aj keď súčasná hospodárska a finančná situácia nie je priaznivá, musíme dokázať premeniť menej priaznivé situácie na príležitosti. V čoraz globalizovanejšom svete sa nemôžeme uzavrieť na určitom území, ale musíme rozvíjať mobilitu, flexibilitu a výmenu medzinárodných skúseností. Je dôležité, aby odborná príprava v skorom veku bola na vysokej úrovni a aby sa mladí ľudia mohli rozhodnúť pracovať v iných krajinách. Hlasoval som za správu, pretože súhlasím s jej návrhmi. Spomedzi nich by som chcel zdôrazniť potrebu nového a rozmanitého celoživotného vzdelávania, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie kvalitnejšej práce najmä v kontexte pracovných miest, ako aj potrebu venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom, ženám a ľuďom so zdravotným postihnutím, ako je to stanovené v stratégii Európa 2020.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto je len ďalšie únavné opakovanie štandardnej rétoriky Európskej komisie o otázkach celoživotného vzdelávania a podpory mobility na úrovni EÚ, ktoré sa považujú za najlepšiu záruku zlepšenia „zamestnateľnosti“ a „adaptability“ pracovníkov. Odborná príprava sa tu chápe ako prostriedok na podporu „podnikania“ a ako reakcia na potrebu „tvorby takého prostredia, v ktorom podniky dokážu prosperovať, rozvíjať sa a rásť“, pričom sa dodáva, že „na rast potrebujú zníženie daňového zaťaženia a predvídateľnosť, aby mohli plánovať a uskutočňovať investície“. V správe sa tiež uvádza, že odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sa musia viac orientovať na „požiadavky trhu práce a umožniť vstup naň a mobilitu v rámci neho“.

Ideologický rámec správy je zrazu jasne viditeľný: problém so zamestnanosťou je problémom jednotlivcov a nie výsostne sociálnym problémom, a preto ho musí riešiť jednotlivec a nie spoločnosť, a to buď zvýšením svojej „zamestnateľnosti“, alebo tým, že sa stane „podnikateľom“. Daňový systém má byť výhodný pre ziskovosť podnikov, a teda zdaňovať sa majú hlavne pracovníci a spotrebitelia a vzdelávanie a odborná príprava majú byť úplne vydané napospas kapitálu. Pokiaľ ide o zvyšok textu, príčiny sa v ňom neskúmajú do hĺbky, ani sa nehľadajú riešenia.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa opakuje štandardnú rétoriku Európskej komisie o otázkach celoživotného vzdelávania a podpory mobility na úrovni EÚ, ktoré sa považujú za najlepšiu záruku v boji proti nezamestnanosti, a o potrebe zlepšovania „zamestnateľnosti“ a „adaptability“ pracovníkov s cieľom organizovať poskytovanie vzdelávania a odbornej prípravy.

Správa však v zásade zdôrazňuje úlohu odbornej prípravy pri podpore podnikania a potrebu „tvorby takého prostredia, v ktorom podniky dokážu prosperovať, rozvíjať sa a rásť“, pričom sa dodáva, že „na rast potrebujú zníženie daňového zaťaženia a predvídateľnosť, aby mohli plánovať a uskutočňovať investície“. V správe sa tiež uvádza, že odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sa musia viac orientovať na „požiadavky trhu práce a umožniť vstup naň a mobilitu v rámci neho“. Inými slovami, správa vlastne vzdelávanie a odbornú prípravu úplne vydáva napospas európskemu kapitalizmu.

Navyše sa v nej nespomínajú ani sociálne dôvody, ktoré vedú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, k nedostatočnému prístupu k možnostiam vysokoškolského vzdelávania a k nezamestnanosti mládeže, len aby sa zakryla zodpovednosť neoliberálnych politík podporovaných veľkými spoločnosťami a finančnými inštitúciami.

Preto túto správu považujeme za neprijateľnú. Príčiny sa v nej neskúmajú do hĺbky, ani sa nehľadajú riešenia.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Som presvedčená, že odborné vzdelávanie a príprava by mali byť prístupné a cenovo dostupné po celý život bez ohľadu na postavenie ľudí na trhu práce alebo ich príjmy. Prístup k odbornému vzdelaniu by mal reagovať na individuálne potreby jednotlivcov a následne im uľahčiť uplatnenie na trhu práce. Je potrebné vytvoriť v členských štátoch EÚ príležitosti pre špecifické skupiny, ako napr. nezamestnaná mládež, etnické menšiny, ohrozené ženy, osoby so zdravotným postihnutím atď., v záujme dosiahnutia lepšej sociálnej integrácie a väčšej sociálnej súdržnosti. V neposlednom rade by k úspešnej implementácií uvedených zámerov nepochybne prispeli rozšírené, zjednodušené a dostupnejšie možnosti financovania.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Touto správou dopĺňame ďalší prvok do európskej stratégie pre politiku v oblasti mládeže. Je správne, že sa podporuje internacionalizácia vzdelávania spolu s flexibilitou pracovných miest pre mladých pracovníkov na trhu práce, kde vládne čoraz väčšia konkurencia. Mladí ľudia z Európy musia mať možnosť konkurovať svojim vrstovníkom zo všetkých štyroch kútov sveta. Údaje o miere nezamestnanosti mladých ľudí nás nemôžu nechať ľahostajnými. Mali by sme privítať túto správu, ktorá zdôrazňuje význam cieľov stratégie Európa 2020: boj proti nezamestnanosti mládeže pomocou účinných a efektívnych opatrení, ako je napríklad zníženie podielu žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, na menej než 10 % a zaistenie toho, aby minimálne 40 % mladých ľudí dosiahlo vysokoškolské vzdelanie. To by však nemalo byť konečným cieľom, ale len začiatkom: budúcimi prioritami by mali byť zavedenie prepojení medzi univerzitami a podnikmi a opätovné zavedenie povinných stáží a učňovskej prípravy, ktoré by sa mali financovať z verejných alebo súkromných zdrojov. Neostáva nám veľa času nazvyš, preto musíme začať konať teraz. V opačnom prípade zanecháme budúcim generáciám veľmi ťaživé dedičstvo.

  Brice Hortefeux (PPE), písomne. – (FR) Vítam prijatie tejto správy, ktorá problémy odborného vzdelávania a prípravy opäť predkladá do stredu záujmu Európskej únie a jej členských štátov. V čase obmedzovania rozpočtových výdavkov, ktoré je priamym dôsledkom globálnej krízy, ktorá ťažko postihla európsky trh práce, musíme prehodnotiť naše stratégie pre rast a zamestnanosť, najmä tie, ktoré sú zamerané na mladých ľudí, ale tak, aby sme nezabúdali na rozdiely a potreby jednotlivých štátov.

Mladí ľudia sú prvými obeťami nezamestnanosti a sú často náchylní predčasne ukončiť školskú dochádzku. Preto je nevyhnutné zmodernizovať učebné osnovy a odbornú prípravu tak, aby boli lepšie prispôsobené potrebám našich podnikov. Toto úsilie by sa malo uplatňovať aj v oblasti celoživotného vzdelávania a pri podpore mobility. Tieto ciele bude možné dosiahnuť len vtedy, ak sa do tohto úsilia zapoja všetky zainteresované strany (európske inštitúcie, členské štáty, miestni a regionálni aktéri).

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Uvítal som tento dokument, pretože Európa musí začať okamžite konať, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí: zvyšujúca sa nezamestnanosť medzi mladými je jedným z najpálčivejších problémov Európy. Nejde len o to, že miera nezamestnanosti mladých pracovníkov je vyššia ako miera nezamestnanosti dospelého obyvateľstva, ale mladí ľudia tiež častejšie pracujú na neistých dočasných pracovných miestach s nižšou mzdou a horším sociálnym zabezpečením. Členské štáty musia prijať cielené politické stratégie na boj proti chudobe, pričom sa musia zohľadniť osobitné okolnosti a potreby jednotlivých štátov. Ciele stanovené v stratégii Európa 2020, ako napríklad znížiť podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 % a zabezpečiť, aby malo 40 % mladých ľudí vysokoškolské vzdelanie, sa musia uskutočniť pomocou špecifických, tvorivých a účinných opatrení. Odborné vzdelávanie a príprava sa musia zaradiť medzi dlhodobé spoločné politické priority, ktoré bude možné zrealizovať jedine za účasti a s úsilím všetkých zainteresovaných strán: tak ako inštitúcie EÚ a členské štáty, aj aktéri na miestnej a regionálnej úrovni musia využiť svoj vplyv na uskutočnenie týchto cieľov. Musíme zabezpečiť, aby sa európski pracovníci dokázali prispôsobiť požiadavkám hospodárstva. Politickí činitelia musia ľuďom umožniť, aby si zlepšovali a rozširovali svoju kvalifikáciu. Zvyšovanie kvalifikácie sa nesmie považovať iba za prostriedok, ako pomôcť ľuďom získať lepšie pracovné miesta, ale musí im umožniť tvoriť pracovné miesta v budúcnosti a aktívne tak prispievať k inovačnému hospodárstvu.

  Lívia Járóka (PPE), písomne. – Vítam túto správu, ktorá upozorňuje na potrebu rozšírenia systému odbornej prípravy v EÚ, pretože rovnaký prístup ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu znamená viac šancí na trhu práce, a tým prispieva k naplneniu cieľov stratégie EÚ do roku 2020. Osobitný dôraz sa musí klásť na prevenciu nezamestnanosti mládeže, a preto je potrebné zosúladiť ponuku odbornej prípravy s dopytom na trhu práce, poskytovať strednodobé vnútroštátne a regionálne predpovede týkajúce sa očakávaného dopytu po pracovnej sile a zaručiť, aby vnútroštátne vzdelávacie systémy účinnejšie zabezpečovali nadobúdanie tých kvalifikácií, ktoré sú aktívne vyhľadávané na trhu práce. Podľa Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) môžeme očakávať zníženie počtu voľných pracovných miest pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie o 12 miliónov, z čoho vyplýva zvýšené riziko vzniku chudoby u tých najzraniteľnejších skupín. V mnohých prípadoch aj tí, ktorí majú ukončené vzdelanie, si nedokážu nájsť prácu, a preto častejšie vykonávajú príležitostnú prácu alebo pracujú v čiernej ekonomike. Následkom toho nemôžu začať žiť svoj vlastný život a často sa stávajú veľkou záťažou pre domácnosť, čím sa vytvára začarovaný kruh nedostatočného vzdelania a nezamestnanosti.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Návrh uznesenia upozorňuje osobitne na vzdelávanie mladých ľudí a zdôrazňuje potrebu praktickej odbornej prípravy. Zaistenie prístupu k primeranému vzdelaniu a vhodným kurzom je absolútne nevyhnutné, ak chceme zabezpečiť, aby ľudia, ktorí dokončia strednú či vysokú školu alebo odbornú prípravu, nemali ťažkosti pri hľadaní zamestnania vo svojom odbore. Zdôrazňujem, že by to mali byť pracovné miesta s dobrými podmienkami a slušnou mzdou.

Podľa predpovedí nebudú mať hospodárske problémy vplyv na skutočnosť, že úroveň zamestnanosti v EÚ stúpa, a nemali by spôsobiť zníženie financovania kľúčových programov EÚ v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ako je napríklad program celoživotného vzdelávania. Tieto prostriedky by sa mali skôr zvýšiť, aby mal každý bez ohľadu na svoj vek, pohlavie alebo miesto pobytu prístup k rovnakým možnostiam, pokiaľ ide o odborné vzdelávanie a kariéru.

  Jan Kozłowski (PPE), písomne. – (PL) Ako tieňový spravodajca pre správu pani Hirschovej o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy by som chcel vysvetliť, prečo som hlasoval za prijatie tejto správy. V súčasnej situácii, keď starnúce spoločnosti na jednej strane a alarmujúco vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí na strane druhej znamenajú, že Európa čelí veľmi vážnym problémom, musia odborné vzdelávanie a príprava zohrávať zásadnú úlohu. V úsilí o zabezpečenie budúcej podpory pre odborné vzdelávanie a prípravu by sme preto mali zároveň klásť najväčší dôraz na monitorovanie efektívnosti odbornej prípravy a na prístup zameraný na dosiahnutie zvýšenia úrovne zamestnanosti a sociálneho začleňovania.

Som presvedčený, že odborné vzdelávanie a príprava musia byť úzko prepojené s trhom práce, ktorého charakteristickou vlastnosťou je sústavné prispôsobovanie sa hospodárskym, demografickým a sociálnym zmenám. Podľa môjho názoru je nesmierne dôležité, aby bol Európsky sociálny fond spravovaný flexibilnejšie a aby tento fond dopĺňal ďalšie európske nástroje zamestnanosti a vnútroštátne opatrenia. Na záver by som chcel pani spravodajkyni zablahoželať k úspešnej a súhrnnej správe a poďakovať sa jej za pomoc a vynikajúcu spoluprácu pri príprave tejto správy.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Ciele stratégie EÚ 2020 zahŕňajú predovšetkým zníženie počtu žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, na menej ako 10 % a zaistenie toho, aby minimálne 40 % ľudí mladej generácie získalo kvalifikáciu. Tieto ciele sú súčasťou európskej ambície, ktorá bola prvýkrát spomenutá v lisabonskej stratégii a ktorá chce urobiť z Únie najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta. Preto je veľmi dôležitý kodanský proces, ktorý od roku 2002 položil základy väčšej spolupráce, pokiaľ ide o politiky členských štátov týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože stanovuje ambiciózne ciele na zlepšenie európskych programov vzdelávania a odbornej prípravy.

  Constance Le Grip (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala za správu pani Hirschovej. Ak chceme čeliť hospodárskym výzvam 21. storočia a najmä narastajúcej konkurencii zo strany našich obchodných partnerov, musia byť európske systémy odborného vzdelávania a prípravy účinnejšie, atraktívnejšie a musia pružnejšie reagovať, aby lepšie pripravili našich spoluobčanov na prácu, ktorá sa im ponúka.

Musíme sa teda usilovať o to, aby sme tieto systémy prispôsobili potrebám pracovného sveta. Myslím si, že je tiež potrebné uľahčiť prístup ku kvalitným pracovným stážam v Európe, a teda zachovať a posilniť existujúce programy zamerané na zvýšenie mobility učňov.

Zavedenie skutočného programu Erasmus pre učňov je záväzok, ktorý som na seba prebrala počas kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009: týka sa mladých, aj nie celkom mladých ľudí, ktorí si môžu vyskúšať, ako to funguje v pracovnom svete, a získať pracovné skúsenosti, pričom majú možnosť cestovať v rámci Európy a dostať sa do priameho kontaktu s hospodárskou realitou nášho vnútorného trhu.

Napokon by sme tiež mali zjednodušiť a vylepšiť systém uznávania odborných kvalifikácií v Európe s cieľom oživiť vnútorný trh a poskytnúť našim spoluobčanom kľúč k posilnenej profesionálnej mobilite.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. V stratégii Európa 2020 sa uvádzajú kľúčové faktory pre inteligentný rast (podpora znalostí, inovácií a vzdelávania a podpora digitálnej spoločnosti), trvalo udržateľný rast (výroba, ktorá efektívnejšie využíva zdroje, čo ide ruka v ruke s posilnením konkurencieschopnosti) a inkluzívny rast (zvýšenie miery zamestnanosti, odbornej prípravy a odstránenie chudoby). V súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou je teda potrebné zaviesť praktické opatrenia na úrovni EÚ a v členských štátoch, aby sa stratégii vdýchol život.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Vzdelávanie je nepochybne komplexný, dlhodobý proces, ktorého kvalita a najmä výsledky v konečnom dôsledku ovplyvňujú budúcu kariéru mladých ľudí. Na to by sa nemalo zabúdať. V tejto súvislosti by som chcel povedať, že s rozvojom nových moderných technológií a so zavádzaním vyšších kvalitatívnych a bezpečnostných noriem bude narastať dopyt po odborných kompetenciách v celom rade oblastí a činností, čo prinesie požiadavku na cielenejšie zameranú odbornú prípravu mladých ľudí. Hovorím však o kvalitnom vzdelávaní postavenom na koncepcii moderných prvkov výučby, o vzdelávaní, ktoré by malo byť určitým spôsobom zatraktívnené a malo by ukazovať potrebu daného učebného odboru s výhľadom ďalších možností zvyšovania kvalifikácie. Výsledkom vzdelávacieho procesu by mal byť odborne pripravený mladý človek, ktorý má pred sebou vidinu perspektívneho rastu a ktorý predovšetkým využíva svoje nadobudnuté vedomosti, znalosti a schopnosti v tej oblasti činnosti, na ktorú sa pripravoval a získal kvalifikáciu, ktorú ovláda a pre ktorú má predpoklady.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Správa o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020 uspokojivo identifikuje ciele, ktoré sme si sami stanovili pred istým časom práve v tejto stratégii. Dnes je viac než kedykoľvek predtým potrebný neustály dialóg medzi oblasťou odbornej prípravy a vzdelávania a trhom práce. Hlavnou úlohou je práve zaistenie toho, aby trh práce naplnil potreby nových pracovníkov na čoraz pravidelnejšom základe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Riadne uplatňovanie stratégie Európa 2020 je nevyhnutné, ak sa má Európa vrátiť k trvalému a udržateľnému hospodárskemu rastu. Nato, aby stratégia Európa 2020 bola úspešná, sú kľúčovým prvkom mladí ľudia. Ako je však dobre známe, mladí ľudia dnes najviac trpia v dôsledku krízy, a to nielen preto, že nezamestnanosť dosiahla mimoriadne vysokú úroveň: miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi je dvojnásobná oproti miere nezamestnanosti všetkých ostatných ľudí. Ak chceme dosiahnuť výsledky, sú potrebné značné investície do oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) V globalizovanom svete sú kvalitné vzdelanie a odborná príprava nevyhnutnými predpokladmi, ktoré musí mať každý mladý človek, ktorý vstupuje na trh práce. Vo svetovom hospodárstve sa vyžadujú zručnosti, flexibilita, dostupnosť a znalosť jazykov. Vzhľadom na tieto požiadavky je našou povinnosťou ako politikov zaviesť stratégie, ktoré zaistia nasledovné: vzdelávanie zamerané na konkrétne výsledky; výučbu v oblasti podnikania; poskytovanie pomoci ľuďom bez kvalifikácie, ktorí si hľadajú prácu, najmä prostredníctvom na mieru šitého vzdelávania; zjednodušenie postupov pri uznávaní zahraničných kvalifikácií s cieľom nabádať pracovníkov na mobilitu; vytvorenie európskeho rámca, ktorý by ponúkal kvalitné pracovné stáže v celej EÚ; celoživotné vzdelávanie, aby sa mohli pracovníci prispôsobiť podmienkam trhu a potrebám podnikov; podporu tvorivosti, ako aj informačných a komunikačných technológií; podporu zamestnanosti žien tým, že dostanú pomoc pri zlaďovaní pracovného a rodinného života.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Odborné vzdelávanie a príprava by mali byť prístupné, dostupné a cenovo prijateľné v každej fáze života bez ohľadu na postavenie ľudí na trhu práce alebo ich príjmy. Je potrebné vytvoriť možnosti vzdelávania pre špecifické skupiny, ako sú nezamestnaní mladí ľudia, etnické menšiny, ženy patriace do kategórie zraniteľných osôb, ľudia so zdravotným postihnutím atď., s cieľom dosiahnuť lepšiu sociálnu integráciu a väčšiu sociálnu súdržnosť. Možnosti financovania by sa mali rozšíriť, zjednodušiť a urobiť ľahšie dostupnými, pričom by sa mali využívať v súčasnosti poskytované finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu a z programu celoživotného vzdelávania. Podľa môjho názoru je táto iniciatíva veľmi dôležitá a aktuálna. Hlasoval som za jej prijatie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Vo svete práce nastali výrazné zmeny. Zatiaľ čo v minulosti bolo dobré vzdelanie zárukou získania dobrej práce, v dnešnej dobe ani vysokoškolský diplom neochráni predovšetkým mladých ľudí pred nezamestnanosťou. Najmä pre absolventov je čoraz ťažšie uplatniť sa na trhu práce. Na druhej strane sa podniky neustále sťažujú na nedostatok odborníkov a využívajú tento údajný nedostatok ako výhovorku na to, aby mohli využívať lacnú pracovnú silu. Keďže sa na trhu práce vyžaduje úplná flexibilita a mobilita a zavádzajú sa minimálne ceny vo forme nových pracovných modelov typických pre reštaurácie rýchleho občerstvenia, pre mnohých ľudí je nemožné založiť si rodinu a dosiahnuť primeranú rovnováhu pracovného a súkromného života. Môže byť rozumné podporiť vzájomné uznávanie vzdelania a odbornej prípravy v rámci stratégie Európa 2020. Úspech stratégie však závisí od toho, či sa prijmú opatrenia na riešenie tohto problematického vývoja. V tomto zmysle treba privítať správu, ktorá vyzýva, aby sa rýchlo podnikli kroky v súvislosti s nezamestnanosťou mládeže, chýbajú v nej však konkrétne detaily. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Európsky trh práce sa musí vyrovnať s veľkými problémami. Mladá generácia čelí problému, keďže dobré vzdelanie samo osebe nie je zárukou toho, že si nájdu dobré zamestnanie. A čo je horšie, už im nezabezpečuje ani ochranu pred nezamestnanosťou. Na druhej strane veľké podniky sa sťažujú na nedostatok odborníkov, čo je často vítanou zámienkou na to, aby mohli zamestnávať ľudí za nízke mzdy. Je teda nemožné založiť si rodinu a dosiahnuť primeranú rovnováhu pracovného a súkromného života. Vzájomné uznávanie vzdelania a odbornej prípravy je prvým krokom správnym smerom. To, že správa vyzýva na robenie opatrení v oblasti nezamestnanosti mládeže, je takisto správne. Vyzývať na robenie opatrení je však príliš všeobecné. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože spolupráca na úrovni Európskej únie v oblasti odbornej prípravy je veľmi dôležitým faktorom pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a znižovaní miery nezamestnanosti mládeže. Súhlasím s návrhom, aby pri formovaní systému odborného vzdelávania a prípravy každý členský štát venoval mimoriadnu pozornosť pracovníkom s nízkou kvalifikáciou, prisťahovalcom, ľuďom so zdravotným postihnutím a iným sociálne zraniteľným skupinám. Programy odbornej prípravy by mali byť zamerané na ich potreby a úroveň schopností. Okrem toho musíme podporiť užšiu spoluprácu medzi rôznymi vzdelávacími systémami členských štátov s cieľom zaručiť integráciu mladých ľudí a podporiť celoživotné vzdelávanie a formálnu aj neformálnu odbornú prípravu. Na zaistenie toho, aby odborná príprava bola prispôsobená potrebám trhu práce, považujem za vhodné zahrnúť informácie o zmenách na trhu práce do vzdelávacích stratégií a programov jednotlivých členských štátov.

Komisia by v tom mala zohrávať hlavnú úlohu a poskytovať informácie o kvalifikáciách a potrebách jednotlivých regiónov a o zmenách na trhu práce EÚ. Okrem toho je veľmi potrebné vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie pre spoločnosti, ktoré spolupracujú na vytváraní a vykonávaní programov v oblasti odbornej prípravy.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, pretože táto problematika zastáva dôležité miesto v stratégii Európa 2020 a má za cieľ zabezpečiť hospodársky rozvoj. Spolupráca s cieľom zlepšiť odborné vzdelávanie a prípravu znamená zníženie nezamestnanosti mladých ľudí, vybavenie pracovníkov kognitívnymi nástrojmi a poskytnutie väčších a zjednodušených možností financovania. Aktuálna sociálno-ekonomická situácia si vyžaduje schopnosť pracovať v medzinárodných štruktúrach, preto potrebujeme zvýšiť množstvo príležitostí na vzdelávanie aj vzhľadom na úlohu podnikov, ktoré stále viac potrebujú kvalifikovaných pracovníkov s praktickými odbornými skúsenosťami, ktorých môžu ihneď a efektívne zamestnať.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Táto iniciatívna správa, do ktorej príslušná komisia zapracovala mnoho návrhov Výboru pre kultúru a vzdelávanie, má za cieľ podnietiť EÚ a jej členské štáty, aby plnili ciele stratégie EÚ 2020 najmä v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy. Zohľadňujú sa v nej špecifické problémy, ako sú: dopyt po stále sa zvyšujúcej kvalifikácii na pracovnom trhu, čo ohrozuje pracovné miesta pre nekvalifikovaných pracovníkov, špirálový rast nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá v niektorých členských štátoch EÚ vrátane Grécka predstavuje vyše 30 %, a neschopnosť niektorých členských štátov prijať adekvátne opatrenia na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 (napríklad znížiť percento žiakov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, na 10% a zvýšiť podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním na 40 %). Popri sociálnej ochrane menej kvalifikovaných alebo vzdelaných občanov naliehavo potrebujeme investovať do novej odbornej prípravy, najmä tej, ktorá sa požaduje pre pracovné miesta v strategických odvetviach, v ktorých sa očakáva rast. To je pre Grécko kľúčové.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Európska spolupráca v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020 je nevyhnutná. Možnosť študovať a pracovať v medzinárodnom prostredí je dôležitým predpokladom úspešnej kariéry v globalizovanom hospodárstve. Narastá dopyt po zamestnancoch, ktorí sú mobilní, flexibilní a majú medzinárodné skúsenosti. Súhlasím so spravodajkyňou, ktorá hovorí, že je potrebné uviesť stratégiu Európa 2020 do života. Tento proces by sa mal ihneď začať prijatím praktických opatrení na úrovni EÚ a jej členských štátov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Všetky tieto faktory sú dôvodom, prečo hlasujem za túto správu. Skutočne sme povinní zabezpečiť európskym pracovníkom pozíciu, z ktorej budú schopní prispôsobiť sa požiadavkám hospodárstva. Ako politickí činitelia sme povinní umožniť ľuďom rozvinúť a rozšíriť si zručnosti. Individuálny rozvoj zručností nielenže pomôže ľuďom nájsť si lepšiu prácu, ale musí im tiež umožniť tvoriť pracovné miesta v budúcnosti a aktívne tak prispievať k inovačnému hospodárstvu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) V čoraz globalizovanejšom svete je pre mladých ľudí dôležité, aby mali možnosť rozšíriť si vzdelanie a odbornú prípravu prostredníctvom mobility. Na pracovnom trhu narastá dopyt po zamestnancoch, ktorí sú mobilní, flexibilní a majú medzinárodné skúsenosti. Napriek hospodárskej kríze sa odhaduje, že v priebehu nasledujúcich 10 rokov zaznamená európsky pracovný trh trvalý rast. Z tohto dôvodu EÚ uplatňuje stratégiu Európa 2020, ktorej cieľom je sústrediť väčšiu pozornosť na oblasť odborného vzdelávania a prípravy.

Musíme vynakladať stále väčšie a väčšie úsilie, aby sme odstránili prekážky, zvýšili transparentnosť a uľahčili porovnávanie v rámci jednotlivých vzdelávacích systémov a medzi nimi. Sektor vzdelávania by sa mal užšie zamerať na potreby pracovného trhu, vyžadovať metódu posudzovania výsledkov vzdelávania a zlepšiť kvalitu vlastných noriem, čím dosiahne vyššiu profesionálnu úroveň. Napokon by sme mali podporovať tvorivosť, inovácie a podnikavosť, a tak umožniť mladým ľuďom a pracovníkom v Európe rozšíriť si znalosti a zároveň sa prispôsobiť požiadavkám hospodárstva. S cieľom dosiahnuť spomenuté ciele a zabezpečiť, aby oblasť odborného vzdelávania a prípravy zostala naďalej dlhodobo kľúčovou politickou prioritou pre každého, som hlasoval za predmetný návrh.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Stratégia Európa 2020 uvádza kľúčové faktory inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu (zvýšenie miery zamestnanosti, odborná príprava a odstránenie chudoby). V súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou je teda potrebné vykonať praktické kroky na úrovni EÚ a v členských štátoch, aby sa stratégia začala zavádzať do praxe. Európski pracovníci musia byť schopní prispôsobiť sa požiadavkám hospodárstva. Politickí činitelia musia umožniť ľuďom rozvíjať a rozšíriť si zručnosti.

Vyzývam členské štáty, aby monitorovali opatrenia na uľahčenie prechodu zo školského do pracovného života prostredníctvom programov komplexného kariérneho poradenstva, vytvárali lepšie možnosti odbornej prípravy pre učiteľov a položili základ podporných študijných partnerstiev najmä na regionálnej a miestnej úrovni.

Pokiaľ ide o oblasť odborného vzdelávania a prípravy, musia členské štáty zohľadňovať individuálne potreby pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, študentov z rodín prisťahovalcov, príslušníkov etnických menšín, žien, nezamestnaných a ľudí so zdravotným postihnutím. Vyzývam členské štáty, aby podporovali inovačné aktivity rovnako ako doktorandské a postdoktorandské programy, ktoré podchytia konkurencieschopnosť a trvalo udržateľný hospodársky rast.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Jedným z najnaliehavejších problémov v súčasnej hospodárskej klíme je nezamestnanosť mladých ľudí. Nielenže je miera nezamestnanosti mladých pracovníkov vyššia ako vo zvyšku populácie, ale mladí ľudia tiež často pracujú na neistých dočasných pracovných miestach s nižšou mzdou a slabšou právnou ochranou. Je nesmierne dôležité, aby sme sa týmto problémom zaoberali. Prognóza Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), podľa ktorej sa do roku 2020 zvýši počet nových pracovných príležitostí o 80 miliónov, je potešujúca. Treba poznamenať, že dôjde k posunu smerom k priemyselnému a technologickému rozvoju a zodpovedajúcemu odklonu od nízkokvalifikovanej práce. Na tieto nové pracovné miesta sa budú vyžadovať vysoko- a strednekvalifikovaní pracovníci. Treba rýchlo podniknúť kroky, aby sme zabezpečili, že bude dostatok adekvátne kvalifikovaných pracovníkov na tieto pozície. So zreteľom na to musíme zabezpečiť, aby sa naša koncepcia vzdelávania zamerala na výsledky. Musíme mladým ľuďom umožniť prístup k celoživotnému vzdelávaniu a kurzom s prvkami praktickej odbornej prípravy a tak im umožniť získať spomenuté pracovné miesta a postupovať v kariére. Domnievam sa, že tieto zmeny v oblasti odborného vzdelávania prinesú osoh hospodárstvam všetkých členských štátov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Na jednej strane zažíva Európa zvýšenú nezamestnanosť mladých ľudí a neistú a dočasnú povahu práce, ktorú mladí ľudia zvyčajne vykonávajú. Na druhej strane je však tiež jasné, že podnikom chýbajú kvalifikovaní odborníci s odbornou prípravou zameranou na úlohy, ktoré by mali vykonávať. Preto je dôležité usilovať sa, aby ponuka pracovných miest zodpovedala dopytu, a to napríklad prostredníctvom nezávislého poradenstva v oblasti odbornej prípravy, poskytovaním finančných prostriedkov na podporu odbornej prípravy a umožnením konkurencie medzi inštitúciami poskytujúcimi zmienenú odbornú prípravu. Napokon, cieľom je, aby si ľudia mohli nájsť lepšiu prácu, a zároveň, ako je uvedené v dôvodovej správe, aby mali „šancu tvoriť pracovné miesta do budúcnosti“.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Dnes sme počas plenárnej schôdze Európskeho parlamentu v Štrasburgu hlasovali o správe o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020. Napriek krutým dôsledkom hospodárskej krízy na európsky trh práce možno predpokladať, že v priebehu najbližších desiatich rokov sa rast zamestnanosti v Európe postupne obnoví. Pokiaľ ide o oblasť odborného vzdelávania a prípravy, je potrebné kľúčové faktory inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu v stratégii Európa 2020 uviesť do praxe na úrovni Európskej únie a jej členských štátov. Ak máme dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, oblasť odborného vzdelávania a prípravy sa musí považovať za kľúčovú prioritu inštitúcií Európskej únie a tiež aktérov na miestnej a regionálnej úrovni. Správa pani Hirschovej zahŕňa opatrenia Komisie zamerané na odstránenie prekážok, zvýšenie transparentnosti a uľahčenie porovnávania s cieľom zabezpečiť uznanie v rámci vzdelávacích systémov a medzi nimi, zdôrazňujúc, že treba zaručiť, aby odborné vzdelávanie bolo viac zamerané na potreby trhu práce a pomáhalo podporovať tvorivosť a zavádzanie inovácií.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) EÚ a jej členské štáty by mali vynaložiť väčšie úsilie na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí a zníženie miery ich nezamestnanosti predovšetkým zabezpečením lepšieho prispôsobenia sa systémov odbornej prípravy potrebám pracovného trhu. Vzhľadom na zrušenie pracovných miest pre nízko kvalifikovaných pracovníkov v Európe o 12 miliónov do roku 2020 a potrebu predĺžiť aktívny vek s cieľom zachovať náš sociálny model navzdory demografickým problémom treba zároveň zvýšiť úsilie o zlepšenie celoživotnej odbornej prípravy pracovníkov v priebehu ich kariéry. Z tohto hľadiska myšlienka zaviesť stimulujúce mechanizmy pre zamestnávateľov, aby podnecovali svojich zamestnancov do účasti na programoch odbornej prípravy, ktorú navrhla pani Hirschová v tejto správe, znie zaujímavo. Okrem toho v boji proti nezamestnanosti nízko kvalifikovaných pracovníkov a v snahe podporiť zamestnanosť starších občanov je nevyhnutné nabádať členské štáty, aby si navzájom uznávali kvalifikácie, a podnietiť udeľovanie osvedčení na základe overenia zručností nadobudnutých prostredníctvom neformálnej učňovskej praxe.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Možnosť a schopnosť študovať a pracovať v medzinárodnom prostredí je dôležitým predpokladom úspešnej kariéry v globalizovanom hospodárstve. Narastá dopyt po zamestnancoch, ktorí sú mobilní, flexibilní a majú medzinárodné skúsenosti. V stratégii Európa 2020 sa uvádzajú kľúčové faktory pre inteligentný rast (podpora znalostí, inovácií a vzdelávania a podpora digitálnej spoločnosti), trvalo udržateľný rast (výroba, ktorá efektívnejšie využíva zdroje, čo ide ruka v ruke s posilnením konkurencieschopnosti) a inkluzívny rast (zvýšenie miery zamestnanosti, odbornej prípravy a odstránenie chudoby). V súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou je teda potrebné zaviesť praktické opatrenia na úrovni EÚ a v členských štátoch, aby sa stratégii vdýchol život. Napriek krutým dôsledkom hospodárskej krízy na európsky trh práce možno predpokladať, že v priebehu najbližších desiatich rokov sa rast zamestnanosti v Európe bude postupne obnovovať. Ako ukazujú aktuálne prognózy agentúry Cedefop týkajúce sa ponuky a dopytu po kvalifikáciách, odhaduje sa počet nových pracovných miest do roku 2020 na 80 miliónov.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Možnosť a schopnosť študovať a pracovať v medzinárodnom prostredí je dôležitým predpokladom úspešnej kariéry v čoraz globalizovanejšom hospodárstve. Priemysel stále viac volá po vzdelávaní a odbornej príprave, ktoré vychádzajú priamo z požiadaviek praxe a orientujú sa na riešenia. Je dôležité, aby tí, ktorí absolvovali odborné vzdelávanie alebo prípravné školenia, uplatnili svoje novonadobudnuté schopnosti a zručnosti v pracovnom prostredí.

Dnes prijaté uznesenie je prvým krokom k tomu, aby sme zabezpečili európskym pracovníkom pozíciu, z ktorej budú schopní prispôsobiť sa požiadavkám hospodárstva. Ľudia musia dostať možnosť zvýšiť a rozšíriť si svoju kvalifikáciu. Zvyšovanie kvalifikácie sa nesmie považovať iba za prostriedok, ako pomôcť ľuďom získať lepšie pracovné miesta, ale musí im umožniť tvoriť pracovné miesta v budúcnosti a aktívne tak prispievať k inovačnému hospodárstvu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Vzdelávanie, odborná príprava a tiež všeobecná myšlienka takzvaného celoživotného vzdelávania predstavujú základné kamene budúcnosti európskej integrácie, ktorá pri podporovaní stratégie Európa 2020 ustavične naráža na nové problémy. Musíme si uvedomiť, že miera nezamestnanosti mladých ľudí rastie alarmujúcim tempom. Problémy spojené s odborným vzdelávaním a prípravou sa stávajú našou prioritou. Ľudia, ktorí stoja na začiatku svojej profesijnej kariéry, možno zistia, že nezamestnanosť negatívne ovplyvňuje ich ďalšie pôsobenie na trhu práce. Odborné vzdelávanie a príprava umožňujú voľný pohyb na trhu práce podľa meniacej sa hospodárskej situácie a potrieb príslušného hospodárskeho odvetvia. Vyzdvihnúť treba význam a prínos jestvujúcich cezhraničných programov vzdelávania, akým je napríklad program Leonardo Da Vinci, ktoré si zaslúžia našu podporu. Tieto programy umožňujú občanom nadobudnúť zručnosti, ktorými sa vyznačuje mobilná pracovná sila.

Mobilita odstraňuje ťažkosti vznikajúce ako dôsledok prirodzenej rozmanitosti trhov práce jednotlivých členských štátov a mladým pracujúcim umožňuje prístup na obrovský európsky trh práce, ktorý je plný výziev a príležitostí na zúročenie získaných skúseností. Úlohou členských štátov je podporovať dohľad a pomoc pri vytváraní spolupráce a výmene informácií medzi školami, vzdelávacími inštitúciami, výskumnými strediskami a podnikmi. Mladí pracujúci prinášajú na trh práce EÚ ďalšie vedomosti, zručnosti a skúsenosti.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporujem túto správu. Som však presvedčená o tom, že prostriedky na program celoživotného vzdelávania a programu Ľudia boli znížené v neprijateľne veľkej miere.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Boj proti nezamestnanosti mladých ľudí musí byť jednou z politických priorít vlád všetkých členských štátov Európskej únie. Mladým ľuďom v Európe musíme dať komplexnú, atraktívnu a konkurencieschopnú ponuku v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania, ktorá im uľahčí hľadanie pracovného miesta. Predovšetkým si myslím, že odborné a celoživotné vzdelávanie by z tohto dôvodu mali byť v lepšom súlade s potrebami trhu práce. Vysokoškolské vzdelávanie by sa navyše malo kombinovať s odbornou prípravou, pričom by sa uprednostnila napríklad kombinácia odbornej prípravy a práce. Preto som hlasovala za správu pani Hirschovej.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Miera nezamestnanosti mladých ľudí dosahuje v súčasnosti 21 % a dotýka sa viac než 5,5 milióna mladých Európanov, ktorým pre nedostatok príležitostí hrozí sociálne vylúčenie a sú nútení prijímať neisté pracovné miesta. Odborná príprava a vzdelávanie predstavujú hlavné problémy, ktorými sa Európska únia v súčasnosti zaoberá a ktoré sú zahrnuté v stratégii Európa 2020. Boli stanovené ciele znížiť do roku 2020 podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 % a umožniť 40 % mladých ľudí ukončiť vysokoškolské vzdelanie. Ide o skutočne ambiciózne ciele, sú však nevyhnutné pre hospodársky rast a zvýšenie konkurencieschopnosti členských štátov, čím sa vytvárajú pracovné miesta.

Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že má zásadný význam, aby sme mali dlhodobú stratégiu na úrovni EÚ, ktorá umožní aj riešenie štrukturálnej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých. Z tohto dôvodu si myslím, že je dôležité naďalej podporovať malé a stredné podniky, pretože poskytujú 50 % pracovných miest, a investovať do nepretržitého celoživotného vzdelávania. Na záver by som chcel spomenúť potrebu uznávania odborných kvalifikácií, čím sa podporí zvýšená mobilita odbornej pracovnej sily a študentov.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Boj proti nezamestnanosti mladých ľudí je jedným z najdôležitejších problémov, pred ktorými stojí Európska únia. Riešenie tohto problému vyžaduje vyššie investície do vzdelávania a odbornej prípravy mladých ľudí, aby boli pripravení na budúce výzvy trhu práce, ktorý má čoraz vyššie nároky. V správe sa úplne opodstatnene uvádza, že Európsky sociálny fond by sa mal vo väčšej miere podieľať na vzdelávaní finančne slabších občanov. Ako som pri viacerých príležitostiach už povedala, mimoriadny význam má návrh na uľahčenie mobility pracovníkov v rámci vnútorného trhu. V tomto odvetví je potrebná európska spolupráca s cieľom vypracovať jednotnú politiku. Zo všetkých týchto dôvodov som podporila túto správu.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Nesúlad medzi kvalifikáciou mladých ľudí a potrebami trhu práce je jedným z dôvodov, prečo je miera nezamestnanosti v Litve taká nesmierne vysoká (34 %). Z celkového počtu nezamestnaných mladých ľudí, ktorí sa v roku 2010 zaregistrovali na litovskom úrade práce, neabsolvovalo 52 % (50 000) žiadnu odbornú prípravu. Skutočnosť, že mladí ľudia si v mojej vlasti nedokážu nájsť primeranú prácu, má za následok obrovskú vlnu emigrácie medzi mladými ľuďmi: 50 % Litovčanov, ktorí v posledných rokoch emigrovali do zahraničia, malo 20 až 34 rokov. Dopyt po mobilnej a pružnej pracovnej sile rastie, a preto musíme európskym pracovníkom pomôcť prispôsobiť sa potrebám hospodárstva tým, že im poskytneme príležitosť zlepšiť si zručnosti a zvýšiť si vedomosti. Je dôležité, aby odborné vzdelávanie bolo prístupné pre všetkých ľudí. Teší ma, že to pani spravodajkyňa pochopila. Financovanie zo strany Európskeho sociálneho fondu by mohlo byť obrovským prínosom, ak by zanedbávaným skupinám litovskej spoločnosti pomohlo poskytnúť odbornú prípravu. Nadišiel tiež čas, aby EÚ využila účinné a kreatívne opatrenia na plnenie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020, ako napríklad znížiť podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 % a zabezpečiť, aby 40 % mladých ľudí malo vysokoškolské vzdelanie.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Aj mladí, aj starí ľudia by mali mať prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave. Napríklad program celoživotného vzdelávania a program Ľudia poskytujú neoceniteľné príležitosti pre ľudí, ktorí si chcú osvojiť nové zručnosti a nájsť nové pracovné miesta. Terajšie miery nezamestnanosti, najmä miery nezamestnanosti mladých ľudí, sú znepokojujúce. Treba urobiť viac pre to, aby sme zaručili, že si mladí ľudia budú môcť osvojiť dôležité zručnosti a kvalifikácie. Som pevne presvedčený o tom, že Európsky sociálny fond musí pri odbornej príprave a vzdelávaní ľudí zohrať cennú úlohu. Je dôležité, aby ľudia s nižšími príjmami dostali finančnú podporu, ktorá im pomôže navštevovať kurzy odbornej prípravy, čím by sa zlepšili ich príležitosti na plnú integráciu na trhu práce.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Stratégia Európa 2020 by mala zaručiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Vo vzťahu k vzdelávaniu je dôležitý aj prístup založený na dosiahnutých výsledkoch. Takzvané celoživotné vzdelávanie je pre našich občanov najvyššou prioritou, a preto musí byť prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave našou prioritou.

Správa: Gay Mitchell (A7-0187/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu. Hodnotí nástroj financovania rozvojovej spolupráce, ale chcel by som upozorniť na význam mechanizmu, ktorý by mal po ňom nasledovať tento rok. Súhlasím s tým, že pán spravodajca kritizuje skutočnosť, že ani predstavitelia členských štátov, ani výbor pre nástroj financovania rozvojovej spolupráce nijakým spôsobom nereagovali na kontrolnú činnosť Parlamentu.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce: získané skúsenosti a výhľad do budúcnosti. Rok 2011 je strategickým momentom na vyvodenie záverov zo štyroch rokov uplatňovania nariadenia (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Ďalšie zjednodušovanie a prispôsobenie sa novým problémom, napríklad zmene klímy, ako aj stanovenie vonkajšieho rozmeru vnútorných politík EÚ sú dôležitými aspektmi, ktoré sa musia zohľadniť. Súhlasím s ustanovením nariadenia, podľa ktorého v rámci budúceho nástroja na zabezpečovanie rozvojovej pomoci EÚ musia byť k dispozícii primerané finančné prostriedky. EÚ sa zaviazala k spoločnému cieľu vynaložiť na oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2015 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžiada podstatné zvýšenie súčasnej úrovne európskej pomoci. Základnými zásadami plánovania v rámci nového nástroja rozvoja musia byť koordinácia a rozdelenie práce. Myšlienka vypracúvania európskych strategických dokumentov by sa mala realizovať ako vec vysokej priority a Európsky parlament musí byť v tomto procese aktívne zapojený. V rámci nástroja rozvojovej spolupráce v období po roku 2013 musí mať Parlament rovnaké možnosti obhajovať osobitosť rozvojovej politiky EÚ prostredníctvom kontroly rozhodnutí strategického plánovania ako Rada.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Nástroj rozvojovej spolupráce je jedným z mimoriadne nezištných programov Európskej únie, ktorého zámerom je poskytnúť rozvojovým krajinám pomoc bez akýchkoľvek podmienok alebo postranných záujmov. Vzhľadom na to, že táto aktivita EÚ nie je ničím podmienená, musí EÚ prinútiť svoje inštitúcie, aby oveľa dôslednejšie vyberali príjemcov tejto pomoci a aby sa zamerali na odstránenie chudoby a dodržiavanie rozvojových cieľov tisícročia (RCT).

Musím zdôrazniť, že je potrebná väčšia transparentnosť pri všetkých finančných prostriedkoch vyčlenených na tento účel, ešte dôležitejšie je však sprísnenie posúdenia vplyvu nástroja financovania rozvojovej spolupráce na obyvateľstvo v tamojších krajinách. Tieto finančné prostriedky treba totiž podporiť aj účinnými sociálnymi politikami uplatňovanými v rozvojových krajinách. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska musia tieto finančné prostriedky byť udicami, pomocou ktorých sa príslušní ľudia naučia chytať ryby, aby sa úspešne stali sebestačnými.

Nesmieme zabudnúť na to, že rok 2010 bol Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Práve preto musí nástroj rozvojovej spolupráce pokračovať v tomto boji aj v rozvojových krajinách, čím vo významnej miere prispeje k zaručeniu dôstojného živobytia pre čo najviac občanov.

  Pino Arlacchi (S&D), písomne. – Cieľom tejto správy o ustanovení nástroja financovania rozvojovej spolupráce je vypracovať už v skorej fáze stanovisko Parlamentu týkajúce sa tejto otázky. Táto pozícia by mala vychádzať zo záverov vyvodených z kontroly vykonávania našej rozvojovej spolupráce.

Oceňujem spôsob, akým spravodajca hodnotil výsledky a postupy rozvojovej spolupráce EÚ. Spravodajca jasne uvádza, že napriek konštruktívnemu vzájomnému dialógu Komisia nezmenila svoj postoj v oblasti rozvoja tak, ako odporúčal Parlament. Pozícia Parlamentu sa len veľmi slabo odrazila v návrhu vykonávacích opatrení, ktoré Komisia predložila riadiacemu výboru nástroja financovania rozvojovej spolupráce.

To je čiastočne pochopiteľné. Hlavným partnerom spravodajcu bolo generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy, ktorého hlavným mandátom je presadzovanie záujmov EÚ vo zvyšku sveta. Rozvojová spolupráca je však jedinou oblasťou politiky vonkajšej činnosti (popri humanitárnej pomoci), ktorá nie je určená na to, aby slúžila záujmom EÚ, ale aby bránila záujmy najzraniteľnejších ľudí na našej planéte. Vzhľadom na to, že stanovisko vyjadrené v tejto správe plne odzrkadľuje túto globálnu myšlienku, s radosťou som za ňu hlasoval.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Podporila som správu pána Mitchella, pretože som presvedčená, že musíme zvýšiť účasť parlamentov rozvojových krajín na vypracúvaní strategických dokumentov, napríklad dokumentov týkajúcich sa stratégie na odstránenie chudoby, určených pre tieto krajiny. Európska rozvojová pomoc musí byť navyše primerane financovaná. Európska únia prisľúbila prispieť do roku 2015 sumou 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc, čím sa zvýši terajší objem európskej pomoci.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Rozvojové ciele tisícročia majú byť splnené počas trvania prvého nástroja financovania rozvojovej spolupráce. Z toho dôvodu treba rozšíriť spoluprácu s miestnymi orgánmi a posilniť ich úlohu v boji proti chudobe a hladu, zlepšovaní dodávok vody a poskytovania zdravotných služieb a podpore miestneho hospodárskeho rozvoja. Bezpečnosťou dodávok potravín, problémami v odvetví poľnohospodárstva a vo výrobe krmív a krízou nákladov na živobytie sa treba zaoberať pri vypracúvaní nástrojov financovania a všeobecnej politiky rozvojovej spolupráce a súčinnosti. Oceňujem, čo bolo v tejto súvislosti uvedené v správe. Súhlasím s tým, že Komisia by mala vykonať komplexnú analýzu všeobecnej rozpočtovej podpory, ktorá by obsahovala podrobné údaje o podpore poskytovanej jednotlivým odvetviam, jednotlivým projektom a miestnym vládam. Takéto informácie by pomohli pri budúcom úsilí efektívnejšie prideliť zdroje a finančné prostriedky a následne by pomohli identifikovať prípadné problémy v distribučnom systéme. Výsledkom by bola dôslednejšia politika.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlavným cieľom rozvojovej spolupráce je odstránenie chudoby v partnerských krajinách vrátane plnenia rozvojových cieľov tisícročia (RCT). Na splnenie týchto cieľov potrebuje EÚ osobitný nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Komisia sa zaviazala v priebehu tohto roka predložiť legislatívny návrh týkajúci sa nástrojov financovania vonkajšej činnosti a v rámci diskusií o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) prehodnotiť celkovú štruktúru nástrojov vonkajšieho financovania. – Hlasoval som za tento dokument, ktorý určuje pozíciu Parlamentu k novému nástroju financovania rozvojovej spolupráce EÚ. Súhlasím s tým, že vzhľadom na záväzky EÚ vynaložiť do roku 2015 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc musia byť v rámci budúceho nástroja na zabezpečovanie rozvojovej pomoci EÚ k dispozícii primerané finančné prostriedky.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som proti návrhu nariadenia Európskeho parlamentu, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce s rozvojovými krajinami, oblasťami a regiónmi, a to pre želanie kontrolovať nelegálne prisťahovalectvo, ktoré je uvedené v správe. Konkrétne sa v nej uvádza, že rozvojové finančné prostriedky určené na migráciu by sa nemali využívať na posilňovanie riadenia hraníc ani na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Tento postoj nie je zlučiteľný s naším politickým prístupom, podľa ktorého sú posilňovanie hraníc a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu kľúčovými prioritami. Z tohto dôvodu chceme naliehať, aby sa dodatočné zdroje investovali na tento účel. Preto som sa rozhodla hlasovať proti návrhu.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Otázka rozvojovej spolupráce je jednou zo základných zásad, z ktorých vychádza moja práca. Som presvedčený o tom, že vynikajúca správa pána Mitchella úspešne zdôrazňuje oblasti, v ktorých by Európa mohla a mala zlepšiť svoju činnosť. Skúsenosti s nástrojom financovania rozvojovej spolupráce nám v rozhodujúcej miere pomohli pochopiť, ako by mala Európska únia postupovať v kontexte nasledujúceho viacročného finančného rámca. Ak chceme, aby boli nástroje financovania účinné, musíme vytvoriť financovanie nezávislé od iných opatrení, prepočítať kvóty a preskúmať spôsob uplatňovania nástrojov. Toto preskúmanie musí vychádzať zo susedskej politiky, ktorá už nie je vnímavá iba na záujmy Európy, ale aj na množstvo potrieb chudobnejších krajín. Som pevne presvedčený o tom, že rozvojová politika EÚ musí byť výsledkom spoločnej práce Parlamentu a Rady a že pri tejto otázke by sa mal uplatňovať článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto zásady boli v správe jasne uvedené, a preto som hlasoval za.

  Philippe Boulland (PPE), písomne. – (FR) Vítam prijatie správy pána Mitchella, ktorá má za cieľ ustanoviť pozíciu Parlamentu vo vzťahu k novému nástroju financovania určenému na regulovanie rozvojovej spolupráce Európskej únie na základe skúseností získaných pri uplatňovaní nástroja rozvojovej spolupráce (nástroja financovania rozvojovej spolupráce).

V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na to, že v rozvojových krajinách, územiach a regiónoch je naďalej veľká chudoba a že musíme zvýšiť objem finančných prostriedkov určených na riešenie chudoby, najmä podvýživy, zdravotných problémov, vzdelávania, prístupu k pitnej vode, a nie smerovať k systémom na riadenie prisťahovalectva, ktoré patria do iných finančných programov.

Rozvojová pomoc musí príslušným obyvateľom umožniť zostať vo svojej geografickej oblasti.

Prisťahovalectvo sa musí regulovať pomocou iného finančného nástroja a musí viesť k zvýšeniu zdrojov agentúry FRONTEX.

Toto sú dôvody, prečo som hlasoval za správu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Na začiatok by som chcela oceniť úsilie Európskej únie pri odstraňovaní chudoby v rozvojových krajinách. Medzinárodná spolupráca zameraná na podporu sebestačnosti a nezávislosti týchto krajín je tým správnym spôsobom, ako dosiahnuť sociálny a politický mier na medzinárodnej úrovni, ktorý nielen bude mať zásadný vplyv na príjemcov, ale povedie aj k vyriešeniu problémov Európy spojených s prisťahovalectvom. Preto podporujem zvýšenie objemu európskych finančných prostriedkov určených pre túto oblasť, ako aj vytvorenie finančného nástroja, ktorý sa sústredí výlučne na túto oblasť.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Pri rozprave o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie po roku 2013 je mimoriadne dôležité opätovne definovať a potvrdiť pozície, ktoré Parlament prijal k novému nástroju financovania rozvojovej spolupráce EÚ na základe skúseností získaných pri uplatňovaní nástroja rozvojovej spolupráce v rokoch 2007 až 2013. Na úvod by som chcel povedať, že má zásadný význam, aby dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT) bolo aj naďalej prioritou tohto nového nástroja. Na dosiahnutie tohto cieľa, najmä na odstránenie chudoby, je nevyhnutné, aby každý budúci finančný nástroj mal k dispozícii realistické a primerané množstvo finančných prostriedkov. Komisia by mala zabezpečiť, aby pomoc EÚ bola v súlade s rozvojovými cieľmi a cieľmi ustanovenými na medzinárodnej úrovni. Chcel by som opäť zdôrazniť význam miery dôsledného uplatňovania kritéria oprávnenosti krajín, ktoré budú príjemcami finančných prostriedkov z tohto budúceho nástroja. Chcel by som upozorniť na to, že nový nástroj financovania rozvojovej spolupráce by mal predstavovať základ pre cielenú a flexibilnejšiu pomoc v nestabilných situáciách. Som presvedčený o tom, že by mal pomôcť zabezpečiť náležité prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojovými operáciami. Na záver by som chcel zablahoželať pánovi Mitchellovi k predloženej správe a povedať, že podporujem obsiahnuté odporúčania.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) V posledných desaťročiach realizovali rôzne verejné a súkromné organizácie viaceré programy pomoci v rozvojových krajinách. Ako sa uvádza v správe, doteraz dosiahnuté nedostatočné výsledky, nedostatočná koordinácia pri spoločných cieľoch (Svetová zdravotnícka organizácia) a nedostatok jasných pravidiel týkajúcich sa spôsobu dosiahnutia takýchto cieľov si aj podľa mňa vyžadujú zavedenie nového finančného nástroja rozvojovej spolupráce. Tento nástroj však musí byť navrhnutý inteligentne tak, aby zlepšil súčasnú situáciu a neviedol k ďalšiemu plytvaniu finančnými zdrojmi. Ak má tento projekt byť skutočne účinný, musia sa prijať opatrenia na dvoch frontoch. Po prvé, vzhľadom na to, že hlavným cieľom je odstránenie chudoby, musia sa na riešenie tohto problému prideliť skutočne nové finančné prostriedky: finančné prostriedky sa nesmú brať z projektov, ktoré už prebiehajú. Po druhé, som presvedčená o tom, že Európska únia by sa mala tomuto projektu venovať zanietenejšie. Základnými zásadami plánovania v oblasti nového nástroja rozvoja musia byť koordinácia a spoločné úlohy.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tejto správy je vypracovať na základe predchádzajúceho nariadenia úvodné stanovisko Parlamentu týkajúce sa nového nástroja financovania rozvojovej spolupráce EÚ. Myslím si, že zapojenie Parlamentu v skorej fáze úpravy tohto nástroja bude preň veľkým prínosom, a preto podporujem túto iniciatívu. Som presvedčený o tom, že hodnoty, ktorými sa vyznačuje konanie Európskeho parlamentu, v neposlednom rade presadzovanie demokracie a ochrana ľudských práv, môžu prispieť k vytvoreniu nástroja, ktorý bude celistvejší, účinný a komplexný. Podľa môjho názoru je spôsob, akým správa analyzuje túto otázku, skutočne zaujímavý: navrhuje nové prístupy, o ktorých bude treba v nasledujúcich mesiacoch diskutovať, a to najmä pokiaľ ide o prístup k potrebe pomôcť rozvojovým krajinám, ktorý by mal byť viac diferencovaný a rozdeľovať ich na skupiny. Poukazuje aj na potrebu vykonať spoľahlivú a dôslednú analýzu práce vykonanej v tejto oblasti a navrhuje nový prístup k rozvojovej pomoci, ktorý by sa zakladal na väčšej diferenciácii, zapojení občianskej spoločnosti a na prísnych kritériách oprávnenosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Po štyroch rokoch uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce prišiel čas vyhodnotiť spôsob jeho fungovania s cieľom zlepšiť budúce nástroje financovania určené pre túto oblasť.

Teraz je zrejmé, že je potrebné, aby Parlament naďalej demokraticky kontroloval tento, ako aj budúce nástroje financovania. Ešte zrejmejšie je, akou dôležitou sa stáva účasť národných parlamentov rozvojových krajín na vypracúvaní strategických dokumentov krajín spojených s pomocou prijímanou od Únie.

Dúfam, že úroveň pomoci neklesne, ale pokiaľ možno narastie, a že sa budú skúmať spôsoby, ako by mohla byť čo najväčším prínosom pre ľudí, ktorí sú na ňu najviac odkázaní. Počas celého tohto procesu sa musí nepretržite zdôrazňovať dôležitá úloha, ktorú by mala zohrávať občianska spoločnosť v rozvojových krajinách. K situácii v rôznych rozvojových krajinách by sa nemalo pristupovať jedným spôsobom, ale skôr diferencovanejšie, pričom netreba zabúdať na to, že v mnohých prípadoch môže byť tradičná finančná pomoc menej dôležitou, a to napríklad pre takzvané rozvíjajúce sa krajiny.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa, ktorú vypracoval pán Mitchell, sa týka nariadenia (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce: získané skúsenosti a výhľad do budúcnosti. Nariadenie (ES) č. 1905/2006 platí už štyri roky a prišiel čas na jeho analýzu a poučenie sa z prípadných omylov a nedostatkov. Komisia totiž plánuje do leta predložiť návrhy týkajúce sa viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2013. Podporujem návrhy pána spravodajcu, v neposlednom rade dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT), odstránenie chudoby, poskytnutie 20 % zdrojov na zdravotníctvo a základné vzdelanie, osobitnú pozornosť venovanú otázkam klímy, nový prístup k pomoci v rozvojových krajinách, ktorý vyžaduje dodržiavanie ľudských práv, účinnejšie využívanie obmedzených prostriedkov, a preto som hlasoval za.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa hodnotí nástroj financovania rozvojovej spolupráce štyri roky po nadobudnutí platnosti príslušného vykonávacieho nariadenia. Vykonané hodnotenie je dôležité z viacerých hľadísk. Dobre načasované a kritické analýzy nástroja financovania rozvojovej spolupráce a politiky rozvojovej spolupráce EÚ považujeme za spravodlivé a potrebné.

V správe sa uvádza, že cieľom rozvojovej politiky by nemala byť ochrana záujmov EÚ, ale záujmov najzraniteľnejších ľudí planéty. Správa upozorňuje na nadmernú pozornosť venovanú investíciám súkromného sektora a na obmedzenia zavádzané pre súkromný sektor, varuje pred potrebou presúvania prostriedkov zo sektorov, ktoré už beztak trpia nedostatkom financií, uvádza príklad podporovania miestnych orgánov, kritizuje akýkoľvek pokus obmedziť financovanie nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu a opätovne zdôrazňuje, že nebol dosiahnutý dostatočný pokrok pri plnení rozvojových cieľov tisícročia (RCT) a že je potrebné zvýšiť objem oficiálnej rozvojovej pomoci.

Aj tak sme však presvedčení o tom, že správa mohla a mala v každom z týchto bodov zájsť ďalej, najmä mala podporiť súlad medzi cieľmi uvedenými v oblasti politiky rozvojovej spolupráce a cieľmi politík rôznych odvetví EÚ.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa hodnotí nástroj financovania rozvojovej spolupráce štyri roky po nadobudnutí platnosti príslušného vykonávacieho nariadenia.

Vykonané hodnotenie je dôležité z viacerých hľadísk. Dobre načasované a kritické analýzy nástroja financovania rozvojovej spolupráce a politiky rozvojovej spolupráce EÚ považujeme za spravodlivé a potrebné.

V správe sa napríklad uvádza, že cieľom rozvojovej politiky by nemala byť ochrana záujmov EÚ, ale záujmov najzraniteľnejších ľudí planéty. Správa upozorňuje na nadmernú pozornosť venovanú investíciám, ktoré sa očakávajú od súkromného sektora, a na obmedzenia zavádzané pre súkromný sektor, varuje pred potrebou presúvania prostriedkov zo sektorov, ktoré už beztak trpia nedostatkom financií, uvádza príklad podporovania miestnych orgánov. Správa tiež kritizuje akýkoľvek pokus obmedziť financovanie nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu a opätovne zdôrazňuje, že nebol dosiahnutý dostatočný pokrok pri plnení rozvojových cieľov tisícročia (RCT) a že je potrebné zvýšiť objem oficiálnej rozvojovej pomoci.

Aj tak sme však presvedčení o tom, že správa mohla a mala v každom z týchto bodov zájsť ďalej, najmä mala podporiť súlad medzi cieľmi uvedenými v oblasti politiky rozvojovej spolupráce a cieľmi politík rôznych odvetví EÚ.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Správa skúma výkonnosť nástroja pre rozvojovú spoluprácu (DCI) v nadväznosti na rokovania o viacročnom finančnom rámci. Ako vhodné sa javí prehodnotenie celkovej štruktúry nástrojov vonkajšieho financovania. Prípadne ďalšie zjednodušovanie a prispôsobenie sa novým výzvam, napríklad zmene klímy, ako aj správne miesto pre vonkajší rozmer vnútorných politík EÚ sú dôležitými aspektmi, ktoré je potrebné zvážiť. Domnievam sa, že je rovnako dôležité, aby sa stanovili postupy a štruktúry, ktoré budú ochraňovať rozvoj ako samostatnú oblasť politiky s vlastnými konkrétnymi cieľmi.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Vítam správu pána Mitchella. Cieľom tejto správy je vypracovať úvodné stanovisko Európskeho parlamentu týkajúce sa budúceho financovania rozvojovej spolupráce pred zverejnením viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013. Na rozvojovú spoluprácu EÚ musí byť v budúcnosti vždy k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Politika rozvojovej pomoci nie je ani ľudomilnou povinnosťou, ani spôsobom, akým bývalé koloniálne mocnosti vo svojich bývalých kolóniách uľavujú svojmu svedomiu. Je skôr jedným z odvetví zahraničnej politiky, mala by však byť tiež dôležitou súčasťou stratégie na zvrátenie migračných tokov, ktorá by občanom umožnila zostať vo svojej vlasti alebo sa do nej vrátiť a tam žiť dôstojne a čoraz viac prosperovať. Vzhľadom na to, že tieto dve oblasti patria do zvrchovanej právomoci jednotlivých štátov, je väčšina inštitucionálnych a finančných požiadaviek uvedených v správe pána Mitchella neprijateľná.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Ocenil som túto správu, pretože rok 2011 je strategickým momentom na vyvodenie záverov zo štyroch rokov uplatňovania nariadenia (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Cieľom tejto správy je vypracovať už v skorej fáze stanovisko Parlamentu týkajúce sa nového nástroja financovania rozvojovej spolupráce EÚ na základe záverov vyvodených z kontroly uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce. Súhlasil som s tým, že je potrebný rozdielny prístup k rôznym skupinám rozvojových krajín a že tradičná finančná pomoc sa môže stať menej dôležitou pre rozvíjajúce sa krajiny. Som presvedčený o tom, že pomoc pre rozvíjajúce sa krajiny by sa za súčasnej podpory hospodárskeho rastu mala naďalej sústreďovať na posilnenie fiškálnej politiky partnerskej krajiny a presadzovanie mobilizácie domácich príjmov, čím by sa znížila chudoba a závislosť od pomoci. Musíme sa vyhýbať poskytovaniu rozpočtovej podpory v krajinách, v ktorých nemožno zaručiť transparentnosť verejných výdavkov. Rozpočtová podpora musí byť vždy doplnená o opatrenia na rozvíjanie kapacít parlamentnej kontroly a auditu prijímajúcej krajiny a opatrenia na zlepšenie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám a do jej monitorovania by mala byť zapojená občianska spoločnosť.

  Jan Kozłowski (PPE), písomne. – (PL) Som presvedčený o tom, že správa pána Mitchella, ktorá je mimoriadne dobrou správou, sa venuje mnohým kľúčovým otázkam, a preto som sa rozhodol hlasovať za ňu. Som presvedčený o tom, že pri uvažovaní o budúcej forme nástrojov financovania rozvoja je najdôležitejšie mať na pamäti, že prvoradým cieľom rozvojovej politiky by malo byť postupné znižovanie závislosti a napokon dosiahnutie úplnej nezávislosti príslušnej krajiny od pomoci. Z tohto dôvodu by sa finančné nástroje mali vytvárať tak, aby zaručili dlhodobý hospodársky rast v rozvojových krajinách.

Dosiahnutie tohto cieľa je úzko prepojené s predvídateľnosťou rozvojovej pomoci, pretože iba na základe takejto pomoci a pri súčasnej mobilizácii domácich príjmov dokážu partnerské krajiny vytvárať primerané a účinné stratégie rozvoja. Podľa môjho názoru je ďalším veľmi dôležitým bodom zintenzívnenie kontroly zo strany Európskeho parlamentu a zvýšenie vplyvu uplatňovaného na Európsky rozvojový fond. Som presvedčený o tom, že nedostatočná demokratická kontrola tohto fondu má nepriaznivý vplyv na transparentnosť rozvojovej politiky.

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie tejto správy. Financovanie rozvojovej spolupráce si vyžaduje dobre premyslené nariadenia, pričom správa poskytuje súhrn otázok, ktoré by mali byť našimi prioritami pri prijímaní týchto nariadení. Pri vytváraní tohto nástroja je cieľom Európskej únie zaručiť rozvojovým krajinám osobitnú pomoc EÚ. Vzhľadom na náš súčasný boj v snahe vyrovnať sa s finančnou krízou sú problémy chudobnejších krajín ešte zrejmejšie. Cieľom nástroja financovania rozvojovej spolupráce je pomôcť chudobnejším partnerským krajinám v oblasti obchodu a regionálnej integrácie, životného prostredia a riadenia prírodných zdrojov, infraštruktúry, vodného hospodárstva a energetiky, rozvoja vidieka, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, ľudského rozvoja a sociálnej súdržnosti. Okrem toho chceme podporiť rozvoj vládnych systémov, demokracie, ľudských práv, ako aj hospodárske a inštitucionálne reformy a predchádzať konfliktom a oslabeniu štátov.

Všetky uvedené ciele majú mimoriadny význam z hľadiska posilňovania bezpečnosti v chudobnejších regiónoch. Pomoc iným krajinám pri budovaní stabilných demokratických spoločností v krajinách riadených zásadami právneho štátu, v ktorom sa rešpektujú ľudské práva, v ktorom je zaručená sloboda prejavu a ktorý má pevný systém súdnictva, územnú ochranu a ozbrojené sily, je chvályhodný plán. Dúfam, že sa nám ho podarí presadiť v širšej miere a ešte účinnejšie využiť finančné prostriedky.

  David Martin (S&D), písomne. – V rámci budúceho nástroja na zabezpečovanie rozvojovej pomoci EÚ musia byť k dispozícii primerané finančné prostriedky. EÚ sa zaviazala k spoločnému cieľu vynaložiť na oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2015 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžiada podstatné zvýšenie súčasnej úrovne európskej pomoci. Vzhľadom na pridanú hodnotu pomoci Komisie a novú úlohu Komisie v koordinácii rozvojovej politiky Únie a členských štátov (článok 210 Zmluvy o fungovaní EÚ) musí zostať podiel oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej prostredníctvom rozpočtu EÚ prinajmenšom stabilný. Ročné finančné krytie pre nový nástroj rozvojovej spolupráce by sa v reálnom vyjadrení malo v ďalšom viacročnom finančnom rámci podstatne zvýšiť.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Po štyroch rokoch uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce prišiel čas zhodnotiť spôsob jeho využívania. Iba týmto spôsobom ho dokážeme zlepšiť tak, aby bol v budúcnosti účinnejší. Je dôležité, že Parlament má čo povedať o svojej kontrole tohto nástroja financovania, ako aj budúcich nástrojov financovania. Napriek hospodárskej kríze, ktorú zažívame, je dôležité zachovať tieto nástroje na pomoc rozvojovým krajinám, aby v blízkej budúcnosti dokázali zvýšiť svoje bohatstvo, čím by sa zlepšili životné podmienky obyvateľov týchto takzvaných rozvíjajúcich sa krajín.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Budúci nástroj na financovanie rozvojovej spolupráce bude musieť mať na konci plnenia rozvojových cieľov tisícročia (RCT) k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Darcovské štáty by mali dodržať záväzok vyčleniť do roku 2015 0,7 % svojho HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc. Ako som už povedal, zníženie objemu pomoci nemožno ničím ospravedlniť. Objem oficiálnej rozvojovej pomoci v súčasnosti presahuje 120 miliárd USD. Môžeme veci robiť lepšie a poskytnúť viac. To však neznamená iba zvýšenie finančných prostriedkov. Zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu by predstavovalo významný pokrok, pretože by sa tým neznížil celkový objem financovania na úrovni EÚ. Rovnako súhlasím aj s väčším rozsahom rozpočtovej pomoci, či už všeobecnej, alebo podľa jednotlivých sektorov, a s menším počtom projektov vždy, keď to umožnia makroekonomické kritériá a kritériá riadenia. V prvom rade by to umožnilo rýchlu mobilizáciu finančných prostriedkov na obnovu alebo konsolidáciu štátu. V druhom rade je to jediný druh pomoci, pri ktorom si môžeme byť istí, že bude prijatý optimálnym spôsobom. Na záver chcem povedať, že som presvedčený o nevyhnutnosti zabezpečiť, aby táto pomoc bola účinnejšia.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Zásady poskytovania pomoci EÚ rozvojovým krajinám, ktoré nie sú pokryté v Dohode z Cotonou ani v nástroji európskeho susedstva a partnerstva, sú veľmi dôležité. Pokiaľ ide o tento nástroj financovania, krajinám patriacim do skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov možno poskytnúť finančnú pomoc prostredníctvom reštrukturalizácie výroby cukru, pričom sa počíta s finančnou podporou piatich programov: potravinová bezpečnosť; životné prostredie a udržateľný rozvoj prírodných zdrojov vrátane energie; migrácia a poskytovanie azylu; investovanie do ľudských zdrojov; úloha miestnych úradov a mimovládnych organizácií v procese rozvoja. Hlasoval som za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Podpora prosperity v takzvaných rozvojových krajinách je potrebným opatrením, a to najmä ak chceme zabrániť prívalovej vlne migrantov prúdiacich do Európy. V súčasnosti sa to zabezpečuje prostredníctvom viacerých programov. Cieľom tejto správy je však zvýšiť finančnú pomoc. To nemôžem podporiť. Vzhľadom na súčasné finančné ťažkosti v rámci EÚ teraz nemôžeme poskytnúť takúto pomoc. Okrem toho by o spôsobe použitia rozvojovej pomoci mali rozhodovať členské štáty a nie EÚ.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Myšlienku podať rozvojovým krajinám pomocnú ruku a (aj) poskytnúť im aj finančnú pomoc by sme mali srdečne uvítať. Dostatočným dôvodom sú humanitárne zásady a túžba po celosvetovej rovnováhe. Európska únia už poskytuje pomoc v rámci rozličných programov. Táto správa však navrhuje vytvorenie ďalších nástrojov a tým rozšírenie rozvojovej pomoci. V súlade so zásadou subsidiarity by však o vyplácaní rozvojovej pomoci mali rozhodovať jednotlivé členské štáty.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Rozvojová spolupráca je jedinou politikou vonkajšej činnosti, ktorá chráni tie najopomínanejšie a najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti. Komisia musí urobiť všetko pre to, aby zabezpečila vyčlenenie primeraných a dostatočných prostriedkov na rozvoj domáceho súkromného sektora a malých a stredných podnikov v krajinách s nízkymi príjmami. Osobitnú pozornosť treba venovať migrácii. Je dôležité zabezpečiť, aby prostriedky vyčlenené na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu boli použité presne tak, ako bolo stanovené. Treba upozorniť aj na skutočnosť, že pri vytváraní nového finančného rámca určeného výlučne pre rozvojové krajiny sa musí vykonať dôsledná analýza všeobecných cieľov, prioritných oblastí a očakávaných výsledkov a musia sa prideliť prostriedky.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Rok 2011 je strategickým momentom na vyvodenie záverov zo štyroch rokov uplatňovania nariadenia (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Komisia oznámila, že svoje návrhy viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2013 predloží pred letným obdobím voľna a legislatívne návrhy na nástroje financovania v oblasti vonkajšej činnosti v druhej polovici tohto roka. Cieľom tejto správy, za ktorú hlasujem, je vypracovať už v skorej fáze stanovisko Parlamentu týkajúce sa nového nástroja financovania rozvojovej spolupráce EÚ na základe záverov vyvodených z kontroly uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce počas posledných štyroch rokov. Chcela by som zdôrazniť, že je potrebné podporovať nasledujúce rozsiahle oblasti: adekvátne financovanie v rámci dostupných zdrojov, účinok odstránenia chudoby a kritérií oficiálnej rozvojovej pomoci, geografické a tematické programy, postupy plánovania pomoci EÚ spolu s lepšou koordináciou a rozdelením práce a preklenutie rozdielov v demokracii, pričom Parlament by bol vyzvaný na účasť na rozhodovacom procese.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, sa uplatňuje už štyri roky. Komisia čoskoro predloží svoje návrhy viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2013 a legislatívne návrhy týkajúce sa nástrojov financovania v oblasti vonkajšej činnosti v druhej polovici tohto roka. Cieľom tejto správy je vypracovať už v skorej fáze stanovisko Parlamentu týkajúce sa nového nástroja financovania.

Správa predstavuje získané skúsenosti a osobitný dôraz kladie na skúsenosti, ktoré Európsky parlament nadobudol počas demokratickej kontroly uplatňovania nástroja rozvojovej spolupráce. Časť správy sa venuje výhľadu do budúcnosti a na záver sa zaoberá geografickými a tematickými programami, trvá na prísnych kritériách oprávnenosti na rozpočtovú podporu, zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť pri rozvoji a uplatňovaní postupu delegovaných aktov pri rozhodnutiach, ktoré spĺňajú kritériá článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Hlasoval som za tento návrh, aby Európsky parlament mal rovnaké možnosti vykonávať kontrolu rozhodnutí strategického plánovania ako Rada.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že od vstupu nariadenia (ES) č. 1905/2006 do platnosti prešli už štyri roky a Komisia už oznámila, že predloží návrhy týkajúce sa viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013, je potrebná stručná analýza dosiahnutých výsledkov a budúcich možností rozvoja.

Najdôležitejšia vec, ktorú treba zdôrazniť, je, že rozvojová spolupráca je „jedinou politikou vonkajšej činnosti, ktorá nie je určená na to, aby slúžila záujmom EÚ, ale na to, aby bránila záujmy tých najopomínanejších a najzraniteľnejších ľudí na tejto planéte“. Z tohto dôvodu by Parlament mal mať dôležitejšiu úlohu, a to nielen preto, že to prispieva k demokratickej legitimite, ale aj preto, aký prínos by to malo z hmotného a procesného hľadiska. Treba tiež zdôrazniť, že cieľom by malo byť odstránenie chudoby, a to poukázaním na koncepciu základných sociálnych služieb s cieľom zlepšiť situáciu mimoriadnej zraniteľnosti tých najopomínanejších ľudí.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Rok 2011 je strategickým momentom na vyvodenie záverov zo štyroch rokov uplatňovania nariadenia (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Komisia oznámila, že svoje návrhy viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2013 predloží pred letným obdobím voľna a legislatívne návrhy na nástroje financovania v oblasti vonkajšej činnosti v druhej polovici tohto roka. Cieľom tejto správy je vypracovať už v skorej fáze stanovisko Parlamentu týkajúce sa nového nástroja financovania rozvojovej spolupráce EÚ na základe záverov vyvodených z kontroly uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Cieľom správy, ktorá bola dnes prijatá, je vypracovať stanovisko Parlamentu týkajúce sa nového nástroja financovania rozvojovej spolupráce Európskej únie na základe záverov vyvodených z kontroly uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce. Na rozdiel od Parlamentu sa členské štáty zjavne nezameriavali na kontrolu súladu návrhov Komisie so zákonnými ustanoveniami nástroja financovania rozvojovej spolupráce.

Preto by sa malo jasne povedať, že rozvojová spolupráca je (popri humanitárnej pomoci) jedinou politikou vonkajšej činnosti EÚ, ktorá nie je určená na to, aby slúžila záujmom Európskej únie, ale na to, aby bránila záujmy tých najopomínanejších a najzraniteľnejších ľudí na tejto planéte, a to zmiernením chudoby a umožnením udržateľného ľudského, sociálneho a hospodárskeho rozvoja, stručne povedané, aby všetkým umožnila dôstojne žiť.

Parlament jednoznačne uznáva význam týchto činností, a preto vyzýva na vytvorenie nástroja, ktorý by Európskej únii umožnil financovať takúto činnosť z iných prostriedkov než z nástroja financovania rozvojovej spolupráce.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Mitchella, pretože stanovuje zásadné a správne smery budúceho prijatia a uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce na základe užitočných skúseností získaných z uplatňovania terajšieho nástroja rozvojovej spolupráce. Finančné prostriedky EÚ určené na rozvojovú spoluprácu sú skutočným mechanizmom na boj proti chudobe a podporu demokratizácie a rozvoja v rozvojových krajinách. Podľa Lisabonskej zmluvy má EÚ rozšírené právomoci medzinárodného zastúpenia a je vyzývaná na riešenie takých problémov, akými sú zmena klímy, boj proti chudobe a zavedenie právneho štátu a demokratických hodnôt v rozvojových krajinách. Súhlasím s pánom spravodajcom, že je potrebné zlepšiť demokratickú zodpovednosť celkovej rozvojovej politiky EÚ a aktívnu rolu, ktorú Parlament musí zohrávať v procese schvaľovania prostriedkov určených na rozvojovú pomoc podľa článku 290 Lisabonskej zmluvy.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, pretože povzbudzuje výkonnosť nástroja a kontrolu a presadzovanie lepšieho využívania prostriedkov na rozvoj v budúcnosti.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Mitchella, pretože sa musíme poučiť z posledných štyroch rokov uplatňovania nariadenia (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Pri tejto príležitosti treba celkom jednoznačne definovať ciele a rozsah tejto rozvojovej pomoci.

Migrácia je oblasť, v ktorej musíme dať prioritu súdržnosti politík podporujúcich rozvoj. Preto by rozvojová pomoc mala financovať projekty zamerané na riešenie hlboko zakorenených príčin migrácie (boj proti chudobe), nemala by sa však používať na zvýšenie hraničných kontrol alebo na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za dokument, ktorý predložil pán Mitchell. Vzhľadom na skúsenosti získané pri uplatňovaní nástroja rozvojovej spolupráce pred zavedením nového nástroja na obdobie po roku 2013 som presvedčená o tom, že Parlament by mal mať rovnaké možnosti obhajovať osobitosť rozvojovej politiky EÚ prostredníctvom kontroly rozhodnutí strategického plánovania ako Rada. Okrem toho je mimoriadne dôležité, aby sa rozhodnutia o všeobecných cieľoch, prioritných oblastiach a prideľovaní prostriedkov prijímali v rámci postupu delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Správa: Angelika Niebler (A7-0159/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D), boli zahrnuté do kompromisného textu. Tieto návrhy zahŕňajú kľúčové body, ako sú všeobecné usmernenia, potenciál zlepšovania na úrovni Komisie a potenciál zlepšovania na úrovni Parlamentu.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o zaručení nezávislých posúdení vplyvu. Súhlasím so spravodajkyňou v tom, že posúdenia vplyvu sú kľúčovým nástrojom legislatívneho postupu, ktorý by mali európski zákonodarcovia v budúcnosti využívať vo väčšej miere. Posúdenia vplyvu upozorňujú zákonodarcov na potenciálne účinky ich politík a pomáhajú im pri prijímaní rozhodnutí. Tým môžu v značnej miere prispieť k lepšej tvorbe právnych predpisov. Posúdenia vplyvu však v žiadnom prípade nemôžu nahradiť politickú diskusiu a demokratický a legitímny rozhodovací postup zákonodarcu. Je potrebné zdôrazniť, že posúdenie vplyvu iba prispieva k príprave konkrétneho obsahu politického rozhodnutia. Je dôležité, aby posúdenia vplyvu boli úplne nezávislé a transparentné, a navyše by sa mal zohľadňovať vplyv na malé a stredné podniky. Parlament už teraz môže využívať vlastné posúdenia vplyvu a posúdenia vplyvu Komisie podrobovať dôkladnému preskúmaniu. Doteraz sa však tento postup uplatňoval zriedkavo. Súhlasím so stanoviskom uvedeným v tomto uznesení, že Európsky parlament by mal väčšmi využívať právomoci, ktoré v tejto oblasti má.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Som presvedčená o tom, že posúdenia vplyvu by boli užitočné pre tých, ktorí pripravujú politické rozhodnutia. Preto som podporila správu pani Nieblerovej o potrebe zmien v súvislosti s posúdeniami vplyvu, najmä s ohľadom na zavedenie nezávislého mechanizmu. Členov výboru pre posudzovanie vplyvu by kontroloval Európsky parlament a Rada. Potom by už teda neboli viazaní pokynmi predsedu Komisie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Posudzovanie vplyvu je kľúčovým nástrojom legislatívneho postupu. Upozorňuje zákonodarcov na potenciálne účinky ich politík a pomáha im pri prijímaní rozhodnutí, a preto by ho mali v budúcnosti viac využívať. Posúdenia vplyvu môžu v značnej miere prispieť k lepšej tvorbe právnych predpisov. Súhlasím s tým, že je nevyhnutné do procesu posudzovania vplyvu zapojiť externých odborníkov zo všetkých oblastí politiky, ako aj všetky zúčastnené strany, aby sa zaručila nezávislosť a objektivita.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Posudzovanie vplyvu je kľúčovým nástrojom legislatívneho postupu. Dôslednosť si vyžaduje, aby sa pri politickom rozhodovaní zozbierali konkrétne fakty a aby sa zaručilo, že sa pri riešení určitého problému preskúmajú všetky príslušné strategické možnosti. Štúdie o posudzovaní vplyvu by sa mali využívať pri všetkých legislatívnych návrhoch, mali by mať jasnú metodiku a mali by sa vykonávať úplne nezávisle a transparentne. Mala by sa takisto posúdiť možnosť nekonania, ako aj konkrétne dôsledky pre malé a stredné podniky.

Napriek zlepšeniam v tejto oblasti by sa mohli posúdenia vplyvu vypracované Európskou komisiou a Európskym parlamentom ešte viac zlepšiť. Táto správa, za ktorú som hlasovala, vyzýva na väčšie zapojenie výborov Parlamentu a podrobnejšie uvedenie dôvodov v prípade, že Komisia nevykoná posúdenie vplyvu. Napokon správa vyzýva výbory Parlamentu, aby viac využívali posúdenia vplyvu a zlepšili tak kvalitu právnych predpisov.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som za návrh uznesenia o zaručení nezávislých posúdení vplyvu. Po prvé, návrh zdôrazňuje potrebu zohľadňovať pri vykonávaní posúdenia vplyvu aj vplyv nového právneho predpisu na malé a stredné podniky a znížiť ich regulačnú záťaž. Tento dôraz na potreby malých a stredných podnikov bol rozhodujúci v mojom rozhodnutí hlasovať za návrh. Po druhé, návrh poukazuje na ďalší veľmi dôležitý faktor, a tým je osobitný charakter vnútroštátnych hospodárstiev. S ohľadom na ochranu ich záujmov by Komisia mala konzultovať s jednotlivými členskými štátmi a predstaviteľmi a zástupcami rôznych vnútroštátnych kontrolných orgánov, aby sa zaistilo, že ich osobitné individuálne potreby sa nebudú podriaďovať potrebám Spoločenstva. Napokon návrh vyzýva na väčšiu transparentnosť a efektívnosť administratívnych postupov Európskej únie, pričom žiada Komisiu, aby sa za svoju prácu zodpovedala Parlamentu. Vzhľadom na uvedené body som považovala za potrebné hlasovať za návrh.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že je veľmi dôležité neustále zlepšovať kvalitu právnych predpisov EÚ, a táto správa predkladá konkrétne návrhy na zlepšenie procesu tvorby právnych predpisov v rámci Európskeho parlamentu aj Komisie. Komisia už pred istým časom začala vykonávať posúdenia vplyvu právnych predpisov, predtým než predloží legislatívne návrhy Európskemu parlamentu a Rade, ale v správe sa uvádza, že tieto postupy posudzovania vplyvu je ešte potrebné značne zlepšiť. Mali by sme napríklad posilniť nezávislosť výboru pre posudzovanie vplyvu, ktorý v súčasnosti podlieha právomoci predsedu Komisie. Správa tiež vyzýva samotný Európsky parlament a jeho výbory, aby častejšie vykonávali posúdenia vplyvu navrhovaných právnych predpisov a aby dôkladnejšie kontrolovali posúdenia vplyvu vykonané Komisiou, pretože tieto posúdenia často slúžia skôr na podporu legislatívneho návrhu než na umožnenie objektívneho posúdenia faktov. Takéto predbežné posúdenia vplyvu navrhovaných právnych predpisov EÚ sa ďalej posilnili Lisabonskou zmluvou, ktorá doplnila ustanovenia o povinnom posudzovaní sociálneho a environmentálneho vplyvu všetkých navrhovaných právnych predpisov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Rozhodná a úspešná tvorba právnych predpisov si vyžaduje nielen dostatočnú politickú rozpravu a spoločné úsilie vedúce k spolupráci a konsenzu, ale aj dôveryhodný odborný základ, ktorý usmerní legislatívne subjekty tým, že posúdi kontext a dôsledky daných politík. Práve z tohto dôvodu vítam iniciatívy európskych inštitúcií na zaručenie kvality a spoľahlivosti štúdií o posudzovaní vplyvu vrátane zaručenia ich nezávislosti a transparentnosti.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Keďže som už v tejto oblasti na úrovni výboru predtým pracovala, musím zdôrazniť, že do posudzovania vplyvu sa nesmú robiť žiadne zásahy zvonka a že táto nezávislosť sa musí chrániť na všetkých úrovniach.

  Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Hlasoval som proti správe pani Nieblerovej o posúdeniach vplyvu. Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) podporuje koncepciu posúdení vplyvu, ale len za predpokladu, že tieto posúdenia budú skutočne nezávislé, budú mať reálny dosah (aby ich Komisia musela brať do úvahy) a budú sa vypracúvať na vnútroštátnej úrovni, aby sa predišlo tvorbe neutrálnych univerzálnych riešení, ktoré neumožnia národným vládam dostatočne presne posúdiť vplyv na ich krajiny. Žiaľ, správa pani Nieblerovej nespĺňa tieto kritériá.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Jedným z prvoradých cieľov politiky Európskej únie by malo byť zavedenie transparentného, zrozumiteľného, účinného a kvalitného regulačného prostredia. Mnohokrát sme kritizovali nedostatky pri transpozícii a vykonávaní platných právnych predpisov EÚ, čo je do veľkej miery spôsobené tým, že legislatívne texty neboli správne navrhnuté. Je preto zodpovednosťou európskych legislatívnych orgánov, aby čelili tomuto problému. Posúdenia vplyvu predstavujú systematické posúdenie predpokladaných účinkov právnych predpisov v oblasti zdravia, základných práv, sociálnych, hospodárskych, environmentálnych a iných otázok, čím prispievajú k znižovaniu byrokracie a k zaisteniu konzistentnosti politiky EÚ. Hlasujem za túto iniciatívu, ktorá uznáva, že posúdenia vplyvu zohrávajú kľúčovú úlohu v rozhodovacom procese. Posúdenia vplyvu musia byť úplne nezávislé a transparentné, musia sa riadiť jasnou metodikou a ich výsledkom musí byť odôvodnená a objektívna analýza možných účinkov, ktorá je vždy doplnená analýzou nákladov a výnosov. To prispeje k dosiahnutiu premyslených a plne informovaných rozhodnutí, čo by malo viesť k príprave kvalitnejších právnych predpisov, k správnejšej transpozícii, uplatňovaniu a dohľadu a k zrýchleniu legislatívneho postupu.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Posúdenia vplyvu sú nástrojmi, ktoré sú mimoriadne užitočné pri zlepšovaní kvality legislatívnej činnosti (napríklad politických návrhov). Je však potrebné ich prispôsobiť: sú naozaj potrebné nové úpravy najmä vytvorením nezávislého mechanizmu, pretože posúdenia vplyvu predkladané Európskou komisiou sú často nekonzistentné z hľadiska kvality a všeobecne slúžia iba na odôvodnenie legislatívneho návrhu a nie na objektívne preskúmanie faktov.

Teší ma, že správa, o ktorej sme dnes hlasovali, stanovuje, aby sa posúdenia vplyvu vykonávali úplne nezávisle, aby zohľadňovali širokú škálu kritérií (sociálno-hospodárske, environmentálne atď.) a tiež aby sa zaistila maximálna transparentnosť najmä v súvislosti s odborníkmi. Táto problematika sa tu v Parlamente objavuje znova a znova, je to však veľmi dôležitá téma.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Posúdenia vplyvu sú kľúčovými nástrojmi legislatívneho postupu, pretože zohľadňujú možné dôsledky uplatňovania daného právneho predpisu, a tým pomáhajú dosiahnuť rozhodnutie v danej oblasti. Nezávislosť a transparentnosť sú hodnoty, ktoré by sa mali ochraňovať a podporovať v každej demokracii, pretože zaručujú verejnosti objektívne posúdenia, proporcionálne rozhodnutia a právny postup. Vo všeobecnosti preto súhlasím s návrhmi Parlamentu v tejto správe.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa, ktorú vypracovala pani Nieblerová, sa týka problému zaručenia nezávislých posúdení vplyvu. Posúdenia vplyvu sú veľmi dôležité, ak chceme, aby rozhodnutia, ktoré robíme, boli správne. Nenahrádzajú proces demokratického rozhodovania legislatívneho orgánu, ale predstavujú práve základný pilier tohto procesu.

Hlasujem za túto správu, pretože súhlasím s názorom spravodajkyne, že posúdenia vplyvu sú pre nás veľmi dôležité, aby sme mohli vykonávať svoju prácu zákonodarcov. Čím viac vieme o určitom odvetví, tým lepšie rozhodnutia v súvislosti s ním budeme robiť. Okrem toho napriek vytvoreniu výboru pre posudzovanie vplyvu vytvoreného Európskou komisiou a jeho dosiahnutým pozitívnym výsledkom som tiež presvedčený, že je nevyhnutné vytvoriť autonómnu štruktúru posudzovania vplyvu pre Európsky parlament.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Posúdenia vplyvu môžu predstavovať dôležitú podporu legislatívneho postupu. Aby to tak bolo, musia sa počas celého cyklu tvorby politiky zaoberať hospodárskymi, sociálnymi, environmentálnymi a zdravotnými dôsledkami zamýšľaných politických rozhodnutí a takisto ich vplyvom na základné práva občanov. Posúdenia by sa nemali vykonávať iba ex ante, ale aj ex post.

Súčasný postup posudzovania vplyvu má však mnoho nedostatkov, o čom sa hovorí aj v správe. Často je jeho cieľom iba snaha o poskytnutie domnelej odbornej legitímnosti a zdôvodnenia opatrení, ktoré sú výsledkom politických rozhodnutí a hodnotení, ktoré sú obyčajne skryté. Ostali nezodpovedané mnohé otázky, pokiaľ ide o metodiku, ktorá sa má v jednotlivých prípadoch použiť. Vplyv na čo alebo na koho sa bude merať? Aký je rozsah posudzovania? Aké alternatívy sa majú analyzovať?

Aj tieto rozhodnutia zvyčajne závisia od politických rozhodnutí a hodnotení. Preto je veľmi dôležité, aby sme zaistili nezávislosť štúdií o posudzovaní vplyvu. V praxi je to však zložité, pretože na ich prípravu vplývajú mnohé premenné a záujmy. Transparentnosť, otvorenosť, konzultácie a účasť a kontrola verejnosti v súvislosti so štúdiami a ich výsledkami sú nesmierne dôležité na zaručenie čo najväčšej nezávislosti a kvality štúdie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Posúdenia vplyvu môžu byť veľmi nápomocné z hľadiska lepšej tvorby právnych predpisov, ak sa budú hospodárske, sociálne, environmentálne a zdravotné dôsledky pripravovaných politických rozhodnutí skúmať v priebehu celého cyklu tvorby politiky spolu s ich vplyvom na základné práva občanov.

Problémy, ktoré sa týkajú štúdií o posudzovaní vplyvu, však zahŕňajú kritériá používané pri týchto posúdeniach vplyvu. Vieme, že existuje množstvo kritérií, a to nielen kritérií na hodnotenie nákladov a výnosov, a aj tu potrebujeme vedieť, kto bude znášať náklady a kto bude využívať výnosy.

Preto je veľmi dôležité zaistenie nezávislosti štúdií o posudzovaní vplyvu, v praxi je to však veľmi zložitá úloha, pretože na ich prípravu vplývajú mnohé premenné a záujmy.

Metodiky niektorých posúdení a odborníkov budú nezávislejšie ne