Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 8. júna 2011 - Štrasburg

11. Revidovaná maďarská ústava (rozprava)

  Predsedajúca. - Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o revidovanej maďarskej ústave.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Zmluva neudelila Rade žiadnu právomoc na to, aby sa mohla zaoberať vnútroštátnymi ústavami členských štátov. V súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii prijatie ústavy ostáva vo výlučnej právomoci príslušného členského štátu. Rada preto nemôže diskutovať o novoprijatej ústave Maďarska.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Na žiadosť pána predsedu Barrosa sa tu dnes obraciam na Parlament v súvislosti s témou maďarskej ústavy.

Na úvod chcem povedať, že pán predseda Barroso pri viacerých príležitostiach zdôraznil, že Komisia nerobí politické posudky základných ústavných a inštitucionálnych rozhodnutí členského štátu. Prijatie novej ústavy v členskom štáte je záležitosťou ľudí a inštitúcií tohto štátu v súlade s platným vnútroštátnym právom a v prípade potreby s právom Únie a medzinárodným právom.

Komisia však môže ústavu posúdiť z pohľadu jej súladu s právom Únie, rovnako ako ktorýkoľvek iný právny akt členského štátu. Je úplne samozrejmé, že ako sa uvádza v článku 2 zmluvy, ústava každého členského štátu by mala odrážať a dodržiavať európske hodnoty, akými sú sloboda, demokracia, rovnosť, zásady právneho štátu, ľudská dôstojnosť a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, bez diskriminácie.

Nová maďarská ústava nadobudne platnosť 1. januára 2012 a bude si vyžadovať prijatie vykonávacích opatrení. Preto v tomto štádiu Komisia môže vykonať iba predbežnú analýzu, keďže presný názor na súlad ústavy s právom Únie a jej právne účinky možno plne zhodnotiť, až keď sa v praxi zohľadní vykonávanie legislatívnych, administratívnych a súdnych opatrení, ktoré z nej vyplývajú.

Komisia tiež sleduje prácu Benátskej komisie Rady Európy v súvislosti s touto záležitosťou a očakávame, že 17 – 18. júna predloží správu. Viem tiež, že tajomník Benátskej komisie Thomas Markert bol 25. mája vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a s veľkým záujmom čítam jeho poznámky.

Ako som už vysvetlila, všetky záležitosti, o ktorých sa vtedy diskutovalo, sú spojené s právomocami členských štátov. Právomoc môžeme získať až vtedy, keď sa tieto záležitosti transformujú do právnych predpisov.

Teraz by som si chcela vypočuť vyjadrenia vás, poslancov, aby som pochopila stanovisko Európskeho parlamentu k tejto záležitosti.

  József Szájer, v mene poslaneckého klubu PPE. – (HU) Vážená pani predsedajúca, nepovažujte, prosím, môj postoj za nezdvorilý, ale chcel by som sa obrátiť na ľavicových poslancov tohto Parlamentu – väčšinu, ktorú tvoria zelení, komunisti, socialisti a liberáli –, ktorí pretlačili túto tému do dnešného programu v rozpore s poslaneckým klubom PPE a konzervatívnymi skupinami. Mám pre vás niekoľko otázok.

Je podľa vás v súlade so zákazom diskriminácie na základe pôvodu, že v Európskej únii sú členské štáty, ako napríklad Španielsko, Belgicko alebo Švédsko, v ktorých občania majú nárok zastávať vysoké štátne funkcie, napríklad funkciu panovníka, na základe svojho pôvodu? Nová ústava našej krajiny takúto diskrimináciu neuplatňuje. Považujete za prijateľné, že v Únii sú členské štáty, ako napríklad Spojené kráľovstvo, ktoré nemajú jednotnú písomnú ústavu? Nová ústava našej krajiny je demokratická a má písomnú formu.

Považujete za prijateľné, že v Únii sú členské štáty, ako napríklad Francúzsko, ktorých ústava neobsahuje základné práva? Nová ústava našej krajiny nielenže obsahuje základné práva, ale ako prvá v Európskej únii prijala Európsku chartu základných práv EÚ ako svoju normu. Považujete za prijateľné, že v Únii sú členské štáty, ktoré nemajú ústavné súdy, alebo ak ich majú, ich právomoci sú slabé? Nová ústava našej krajiny s hrdosťou zaručuje silnú ústavnú ochranu.

Tvrdíte, že konáte v duchu spoločnej Európy, keď tu rozpitvávate novú maďarskú ústavu. V skutočnosti však porušujete jednu z najdôležitejších zásad Lisabonskej zmluvy, konkrétne článok 4 ods. 2: „Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch.“ Ak ste nezorganizovali alebo nezorganizujete rozpravy týkajúce sa štátov, ktoré som spomenul, alebo ste tu v Európskom parlamente zabudli na to, že v roku 2006 socialistická vláda Maďarska nehorázne ignorovala slobodu zhromažďovania, potom, dámy a páni, používate dvojitý meter. Vidíte smietku v oku blížneho, ale vo svojom ani brvno. Neuvedomujete si, že týmto postojom nepodporujete európsku spoluprácu, ale vyvolávate konflikty medzi európskymi národmi. Toto odhaľuje vaše skutočné stranícke predsudky.

Navrhujem, aby ste vo svojich krajinách nasledovali príklad novej maďarskej ústavy. Znížte zadlženosť ústavnými postupmi, aby sa predišlo vzniku ďalšej gréckej, írskej alebo portugalskej krízy. Navrhujem, aby ste ústavnými postupmi ochraňovali práva budúcich generácií tak, ako to robí nová maďarská ústava, a povýšili environmentálnu, rozpočtovú a demografickú udržateľnosť na úroveň ústavných zásad.

Chráňte svoje národnosti a menšiny, napríklad Rómov, prostredníctvom silných kolektívnych práv tak, ako to jedinečným spôsobom v Európe robí nová maďarská ústava. Neustále opakujete nepodložené obvinenia napriek tomu, že sme ich vyvrátili a opakovane potvrdili našu pozíciu, hovorím vám však znova: nová maďarská ústava nezakazuje umelé prerušenie tehotenstva. Nová maďarská ústava nebráni slobode náboženského vyznania a slobode svedomia. Nová maďarská ústava neobmedzuje práva osôb rovnakého pohlavia. Nová maďarská ústava nemá žiadnu právomoc mimo geografickej oblasti krajiny a poskytuje mimoriadne silnú právnu ochranu národnostiam v rámci svojho územia. Nová maďarská ústava neoslabuje, ale posilňuje zásady deľby moci a systém kontroly a vyváženia. Nová maďarská ústava je duchom európska ústava a bola vypracovaná v duchu zabezpečenia všetkých základných ľudských práv pre svojich občanov a v duchu spolupráce a rovnosti národov. V našej ústave je 18 odkazov na Európu a zahrnuli sme do nej aj motto Európskej únie „jednota v rozmanitosti“.

My Maďari sme národom, ktorý má rád slobodu a demokraciu. Nepotrebujeme, aby nás o demokracii poúčali tí, ktorí majú veľa práce vo svojich vlastných krajinách.

  Juan Fernando López Aguilar, v mene skupiny S&D. – (ES) Európska únia je úniou hodnôt a úniou právnych predpisov. Je vymedzená ako príklad nadnárodnej integrácie členských štátov, z ktorých každý je uznávaným ústavným štátom. Európska únia ako taká má však aj ústavný rozmer, pretože štruktúra jej inštitúcií nielenže podlieha právnym predpisom, ale existujú aj záruky zakotvené v právnych predpisoch, ktorých cieľom je chrániť pozíciu jednotlivcov vo vzťahu k štátnym orgánom v Európe, a existuje aj základná zásada demokracie, ktorá zdôrazňuje pluralizmus.

A práve preto sa o revízii maďarskej ústavy diskutuje v Európskom parlamente a stala sa predmetom úvah v dvoch výboroch tohto Parlamentu, konkrétne vo Výbore pre ústavné veci a vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Myslím si, že hlavný problém možno zhrnúť ako dojem, že jednoznačne veľmi veľkej politickej väčšine, dvojtretinovej väčšine, ale napriek tomu náhodne vzniknutej politickej väčšine v maďarskom parlamente, sa podarilo presadiť ústavnú reformu, ktorá obmedzuje dosiahnutie politického pluralizmu a následne možnosť striedania rôznych politických projektov podľa rovnakého súboru pravidiel. Myslím si, že preto vyvolala obavy z hľadiska jej súladu so zásadami zakotvenými v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a s politickým rozmerom práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.

Nikto nerobí predčasné závery o tom, aká bude maďarská ústava alebo ako sa bude uplatňovať v praxi, ale bude, samozrejme, podliehať kontrole a vyváženiu, ktoré zabezpečí ústavný systém, ústavná rovnováha samotnej maďarskej ústavy a fakt, že Maďarsko podlieha nadnárodným orgánom, akými sú Rada Európy a Európska únia, ktoré poznajú základné práva.

Musím však reagovať na to, čo som si práve vypočul v súvislosti s ochranou menšín podľa španielskej ústavy, ktorú pán Szájer spomínal ako príklad spolu s niekoľkými ďalšími ústavami. To nemôžem prehliadnuť. Pri všetkej úcte musím pána Szájera informovať, že v španielskej ústave nie je ani tieň diskriminácie z dôvodu pôvodu alebo narodenia. Nikto nerobí predčasné závery o výsledku zavedenia maďarskej ústavy, ale myslím si, že tento Parlament má obavy v súvislosti s tým, že maďarská ústava musí dodržiavať aj pravidlo akreditácie politického pluralizmu a striedanie rôznych politických projektov podľa rovnakého súboru pravidiel. Táto rozprava a tie, ktoré jej predchádzali, sú dôkazom tejto obavy.

  Renate Weber, v mene skupiny ALDE. – Nové základné právne predpisy Maďarska, ktoré sú podľa niektorých ľudí veľmi kontroverzným textom pre ústavu, veľmi rýchlo prešli maďarským parlamentom, keďže verejné konzultácie trvali iba jeden mesiac. Maďarská občianska spoločnosť a Benátska komisia vyjadrili vážne obavy týkajúce sa trvania a transparentnosti procesu.

V niektorých prípadoch boli tí, ktorí spochybňovali tento text, obvinení z toho, že tak konajú z čisto politických dôvodov. Očakávalo sa, že nová maďarská ústava bude 20 rokov po páde komunistického režimu a v čase, keď Maďarsko predsedá Európskej únii, plne odrážať najcennejšie hodnoty EÚ. Sú to iba politické hodnoty? Pripúšťam, že ako liberálku ma znepokojuje vláda, ktorá narúša občianske slobody a demokratickú kontrolu. Znepokojujú ma právne predpisy, ktoré zatvárajú oči pred rozmanitosťou, a som presvedčená, že nie všetci maďarskí občania sa spoznávajú v konzervatívnom obraze, ktorý ústava vykresľuje.

Ako mám zostať ľahostajná voči textu o pluralizme a koncentrácii moci v regulačných orgánoch, ako sú tie, ktoré sú stanovené v ešte čerstvom maďarskom zákone o médiách? Všetci by sme sa mali obávať o demokraciu, ak vládnuca strana prijíma právne predpisy, ktoré upevňujú jej moc, ktorá značne presahuje volebné obdobie tejto strany a obmedzuje dôležitosť budúcich volieb, a ak politickí vedúci predstavitelia zachádzajú tak ďaleko, že vypracúvajú alebo menia a dopĺňajú základné právne predpisy tak, aby zodpovedali iba ich politickému presvedčeniu alebo hospodárskym politikám. Áno, znepokojujú ma aj vedľajšie účinky tohto maďarského modelu.

Vedúci predstavitelia v našej krajine sa inšpirovali týmito krokmi a niektoré nedávne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k našej rumunskej ústave sa zdajú byť odkopírované. Nebudú schválené, ale snaha tam je. Európske inštitúcie nesmú v týchto časoch mlčať. Musíme sa snažiť o to, aby sa európski občania nemuseli obávať, ale aby si boli istí, že naše hodnoty sú jadrom našich právnych predpisov a tým aj ostanú.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Táto rozprava je hodnotením situácie týkajúcej sa novej maďarskej ústavy a nie zvykového práva Spojeného kráľovstva, ktoré ochraňuje našich občanov takmer 900 rokov. Je to Komisia, ktorej úlohou je posudzovať takéto otázky a konať v súvislosti s nimi, ako je stanovené v zmluvách a ako to požadoval tento Parlament len pred niekoľkými mesiacmi.

Tento Parlament by sa rád Komisie opýtal, aké sú jej závery a ako plánuje postupovať, a ešte stále čakáme na vaše usmernenie, zdá sa však, že budeme musieť ešte chvíľu počkať. Toto je Únia rôznych kultúr a rozdielnych priorít. Všetci však máme spoločné hodnoty slobody, spravodlivosti a rovnosti pre každého a pre každý členský štát. To, čo by sme nemali tolerovať, je samotná neznášanlivosť.

Pani komisárka, teraz vás žiadame, aby ste tomuto Parlamentu čo najskôr dali jednoznačnú odpoveď, či maďarská ústava je v súlade s európskymi právnymi predpismi a základnými právami. Ak nie je, čo bude ďalej? Pani komisárka, ak maďarská ústava je v súlade s európskymi právnymi predpismi a základnými právami, musíme to čo najskôr vedieť aj my.

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Ďakujem kolegovi poslancovi z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorý tu chce s nami začať diskusiu o maďarskej ústave. Je to chvályhodné, pretože keď počúvam vyjadrenia pani predstaviteľky Európskej rady, že o tom v Rade nediskutovali, a pani komisárky Redingovej, že za ústavu štátu rozhoduje výlučne štát a my na európskej úrovni by sme do toho nemali zasahovať, som rada, že my v Európskom parlamente naozaj medzi sebou vedieme túto diskusiu.

Skutočne by sme do toho nemali zasahovať? Ide skutočne o čisto maďarskú záležitosť? Ja si to nemyslím. Stav demokracie v členskom štáte EÚ sa týka ostatných členských štátov. Ak sa krajina rozhodne prostredníctvom spravodlivých volieb a dvojtretinovej väčšiny vytvoriť autokraciu, my ostatní máme právo byť šokovaní a pokúsiť sa proti tomu postaviť. Citujem pána Györgyho Konráda, ktorý povedal: „Takzvaná väčšina v Maďarsku vie, ako vytvoriť autokratický režim demokratickým spôsobom.“ To je pravda. Ak niekto v maďarskom parlamente presadí právny predpis a tento právny predpis nadobudne platnosť, odteraz ho bude možné meniť a dopĺňať iba dvojtretinovou väčšinou a je jasné, že po nasledujúcich voľbách nebude ľahké takýto zákon znova zmeniť a doplniť. To narušuje funkciu volieb ako demokratického nástroja. Právom národa je každé štyri roky povedať, čo sa im páčilo a čo sa im nepáčilo, a následne uskutočniť zmeny. Ak však demokraticky zvolený režim nastaví veci tak, že ešte mnoho ďalších rokov nebude možné urobiť zmeny a doplnenia, je to nezdravé a nesprávne. Ak my v Európe odvrátime zrak a povieme, že ide o čisto maďarskú záležitosť, ak 26 členských štátov nie je pripravených povedať: „Priatelia, v našej spoločnosti sa k ľuďom takto nesprávame“ a ak Európska komisia povie to isté, čo by sme potom ako skupina mali povedať krajinám, v ktorých je situácia ešte horšia? Čo by sme mali povedať tým Maďarom, ktorí nepatria do dvojtretinovej väčšiny? „Je nám to veľmi ľúto, ale nemáte žiadnu nádej tieto právne predpisy zmeniť ani po nasledujúcich dvoch voľbách.“ Považujem za absolútne desivé, že my všetci v Európe odvraciame zrak a nepodnikáme žiadne kroky.

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Táto rozprava o maďarskej ústave sa v skutočnosti skladá z dvoch rozpráv. Jedna sa týka obsahu ústavy a druhá rozprava je o rozprave, inými slovami o tom, či je alebo nie je legitímne vyjadrovať sa k obsahu maďarskej ústavy v tomto Parlamente alebo v niektorej inej inštitúcii mimo samotného Maďarska.

Čo sa týka rozpravy o obsahu ústavy, vieme, že mnoho častí ústavy nás znepokojuje, či už tu v Parlamente v konkrétnych výboroch, ktoré diskutovali o tomto dokumente, alebo napríklad aj v Benátskej komisii. Pokiaľ ide o otázku nediskriminácie, pán Szájer hovorí, že nie je pravda, že ústava nespomína diskrimináciu menšín napríklad na základe rodu alebo sexuálnej orientácie, pretože je v nej zmienka o všetkých formách diskriminácie. Podľa mňa je táto zmienka veľmi nejasná a ponecháva príliš veľký priestor na následné protichodné rozhodnutia súdu. Musí to byť v ústave stanovené tak, ako je to bežné v európskych krajinách a v najpokročilejších a progresívnych demokraciách.

To isté sa týka plodu, ochrany plodu alebo napríklad systému kontroly a vyváženia v Maďarskej republike. Potom však vedieme rozpravu o rozprave a o tom, či je legitímne, aby sme sa k tejto problematike vyjadrovali v Parlamente, za to však treba veľmi jasne bojovať. Po prvé preto, lebo ústavy nie sú nepriestrelné. Treba povedať, že všade, kde sa porušujú základné práva, 500 miliónov občanov očakáva, že európske inštitúcie sa k tomu vyjadria. Nie je podstatné, či tieto práva porušil právny predpis, ústava alebo nariadenie. Zmluvy zakazujú akékoľvek porušovanie základných práv.

Po druhé, vysvetlenie, že z dôvodu kultúrnych rozdielov ústavu, povedzme, nemožno kritizovať, je čistým ústavným relativizmom. To nemôže byť tak. Ak by to bolo tak, ústava, ktorá porušuje podstatu a znenie zmlúv, by porušovala aj zvrchovanosť ostatných 26 štátov, ktoré súhlasili byť v Európskej únii s krajinou, ktorá bola schopná porušiť zmluvy. Preto ide o otázku zvrchovanosti všetkých.

Rád by som využil túto príležitosť a povedal ešte jednu vec. Dvojtretinová väčšina – ktorá sa tu veľmi často spomína a v skutočnosti pochádza z 50 % hlasov, nie z dvoch tretín hlasov odovzdaných maďarskými občanmi, pretože tí predstavujú dve tretiny poslancov maďarského parlamentu, ale iba 50 % hlasov – všade slúži jednej veci: získaniu širokého spoločenského konsenzu o ústave. Tí, ktorí sú v Maďarsku pri moci, práve použili dvojtretinovú väčšinu s presne opačným cieľom vylúčiť opozíciu a zabezpečiť, aby ústava bola v ich spoločnosti extrémne kontroverzná. Môže to byť v súlade so znením pravidla dvojtretinovej väčšiny, ale porušuje to charakter tohto pravidla.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Pán Tavares, mám pre vás veľmi stručnú otázku. Kto vám dal právo hovoriť v mene všetkých 500 miliónov európskych občanov? Pýtam sa preto, lebo veľmi odvážne hovoríte v ich mene. Myslím si však, že ak by bola možná diskusia s európskymi občanmi, ich názor by presne neodzrkadľoval to, čo ste povedali. Každý v tomto Parlamente má iné názory a zastupuje rôzne skupiny európskych občanov. Preto sa pýtam, kto vám dal právo hovoriť v mene ich všetkých?

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Pán Stojanov (Stoyanov), odporučil by som vám, aby ste si prečítali zmluvy Únie a rokovací poriadok tohto Parlamentu, v ktorých sa uvádza, že my, keďže nás zvolili európski občania, by sme mali zastupovať naše členské štáty a občanov, ako aj 500 miliónov obyvateľov Európskej únie ako celku. Títo občania nám dali mandát, aby sme dodržiavali základné zmluvy Európskej únie, ktoré chránia práva jej občanov, a podporovali ostatných v ich dodržiavaní. Pán Stojanov, je to veľmi jednoduché: kým máme takýto mandát, mám právo, tak ako všetci ostatní, hovoriť v tomto Parlamente, ktorý patrí občanom, v mene 500 miliónov európskych občanov.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Revidovaná ústava Maďarska z apríla tohto roku sa stala oprávnene predmetom kritiky celého európskeho demokratického spoločenstva. Zaviedla totiž do maďarského právneho systému ustanovenia, ktoré ignorujú medzinárodné právo a sú v príkrom rozpore s prijatými medzinárodnými záväzkami Maďarskej republiky.

Vládnuca strana Fidesz predstavila do ústavy také znenia textov, ktorými si Maďarsko uzurpuje právo rozhodovať o postavení, právach či politickej organizácii všetkých po maďarsky hovoriacich občanov okolitých štátov. Vyhradilo si tiež právo poskytovať všetkým týmto občanom okolitých štátov, ktorí sú bez akejkoľvek väzby k Maďarskej republike, maďarské občianstvo, hlasovacie právo v Maďarsku, právo na sociálne zabezpečenie či vzdelanie podľa maďarských predpisov a univerzálnu maďarskú diplomatickú ochranu.

Podľa medzinárodného práva je organizácia politického systému zvrchovanou záležitosťou suverénnych krajín, a preto nemôžme ustanovenia maďarskej ústavy o tom, že si Maďarsko vyhradzuje právo rozhodovať o organizácii života občanov iných štátov, vnímať inak, ako primitívny a neokrôchaný útok na pokojné mierové spolužitie v Európe.

Myšlienka jeden národ, jedna ríša a tak ďalej nie je nová. A toho malého počerného Führera, ktorý ju v túžbe po svojej moci a svojej sláve v Európe naposledy zneužil, slušný, civilizovaný a demokratický svet už dávno odsúdil.

Preto chcem veriť, že v ďalšom legislatívnom procese demokratické, politické sily v maďarskom parlamente opravia všetky pochybenia a upravia základný zákon tak, aby bol v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými záväzkami Maďarska.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Myslím si, že Parlament by sa mal pani komisárke ospravedlniť za to, že ju zapojil do tejto rozpravy, pretože všetkým v tomto Parlamente je z toho, čo povedala, úplne jasné, že ešte treba prijať nové právne predpisy, ktorými sa zavádza maďarská ústava, a až potom bude jasné, či sa porušujú niekoho práva. Prinajmenšom je to v podstate jasné mne, ale neviem, či to pochopili aj všetci ostatní.

Opäť sa nachádzame v situácii, keď tu v Parlamente prebieha rozprava, ktorej cieľom je odsúdiť členský štát za niečo, čo ešte neurobil. Kolegovia poslanci, v ktorom z vašich členských štátov je niekto súdený za niečo, čo ešte neurobil, alebo odsúdený za niečo, čo ešte neurobil? V žiadnom. Takéto niečo je v rozpore s demokratickými hodnotami.

Tí, ktorí začali túto rozpravu, sa musia ospravedlniť nielen pani komisárke, ale aj všetkým európskym občanom, pretože presne takéto správanie Parlamentu vedie k nedostatočnému záujmu európskych občanov o činnosti Parlamentu, k sklamaniu a nízkej účasti voličov na voľbách do Európskeho parlamentu.

  Simon Busuttil (PPE). – Dnešná rozprava o maďarskej ústave je chybná z dvoch hlavných dôvodov. Poukazuje na jeden z 27 členských štátov a týka sa vnútroštátnej otázky, ktorá patrí do zvrchovanosti členských štátov. Po prvé, ak ideme diskutovať o obsahu ústavy, nemali by sme poukazovať iba na jednu ústavu jedného členského štátu. Práve naopak, mali by sme diskutovať o ústavách všetkých členských štátov. Niektoré prvky, ktoré sú spochybňované, možno v skutočnosti nájsť v niekoľkých ďalších ústavách iných členských štátov, ale napriek tomu diskutujeme iba o jednej ústave jedného členského štátu. To nie je správne.

Po druhé, musíme si položiť otázku, akú právomoc máme na to, aby sme otázku vnútroštátnej ústavy vôbec predniesli v Európskom parlamente? Členské štáty majú zvrchovanú právomoc na vypracovanie vlastných vnútroštátnych ústav a v tomto prípade by sme mali rešpektovať právo občanov Maďarska na to, aby rozhodli o vlastnej ústave, ktorú prijal ich demokraticky zvolený národný parlament.

Rozpravu, ktorú dnes vedieme o obsahu tejto ústavy, by skôr mal viesť maďarský ľud a nie tento Parlament. Či sa nám to páči, alebo nie, či súhlasíme s touto vnútroštátnou ústavou, alebo nie, musíme rešpektovať zvrchovanosť a hierarchiu práva. V opačnom prípade by sme stanovili nebezpečný precedens.

Preto ak poukazujeme na jeden členský štát a snažíme sa konať mimo našich právomocí, vysielame zlý signál. Mohli by nás obviniť z politickej inštrumentalizácie, čo by ohrozilo dôveru občanov v našu inštitúciu. Nemali by sme sa vydať touto nebezpečnou cestou.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) Za Skupinu socialistov a demokratov v Európskom parlamente chcem jednoznačne deklarovať, že my priznávame všetky práva členským štátom Európskej únie na ich zákonodarnú iniciatívu a takisto nechceme kritizovať ani Maďarsko a už vôbec nie občanov Maďarskej republiky.

Naše pripomienky a obavy nesmerujú teda ku kritike Maďarskej republiky a maďarských občanov, sme však presvedčení, že ochrana základných práv, občianskych slobôd, našich spoločných európskych hodnôt, ako aj mieru, bezpečnosti a dobrého spolunažívania sú dostatočným dôvodom na to, aby sme tu dnes túto diskusiu viedli.

Veríme tiež, že diskusia a prezentácia našich otázok a obáv môže viesť k zlepšeniu a kvalitnejšej príprave už spomínanej implementačnej legislatívy. Pani komisárka, podobne ako vy, aj my chceme dodržať postup pre korektnosť celého tohto procesu a budeme čakať na záverečné stanovisko Benátskej komisie. Aj keď už z predbežných záverov prezentovaných vo výbore LIBE tajomníkom Benátskej Komisie pánom Markertom je evidentné, že aktuálna maďarská ústava vo viacerých bodoch je minimálne kontroverzná. A nielen výbor LIBE, ale aj Výbor pre ústavné záležitosti vidí citlivé miesta v maďarskej ústave.

Ak už abstrahujeme od akejsi romantickej, takmer monarchistickej predstavy, v ktorej duchu je znenie preambuly, dovoľte spomenúť niektoré oblasti, ktoré vnímame na rozdiel od našich kolegov z Fidezsu, ktorí sú takisto poslancami Európskeho parlamentu, veľmi citlivo. Napríklad, už spomínaný princíp prijímania ústavy. Nie je predsa bežné pre demokratické krajiny, aby pripomienkový proces trval iba 5 týždňov. Nie je bežné, aby na ňom neparticipovala opozícia, a treba povedať, že napriek tomu, že Fidezs mal potrebnú väčšinu, víťazovi patrí aj pokora.

Obmedzenie kompetencií ústavného súdu tu už bolo takisto spomínané a ja chcem ešte za našu skupinu spomenúť aj diskriminačný charakter vo vzťahu k príslušníkom sexuálnych menšín, kde ústava explicitne nezakazuje diskrimináciu na báze sexuálnej orientácie.

Ochrana maďarskej menšiny v zahraničí, ktorej sa dotýka priamo článok d, sa týka aj osôb maďarskej národnosti žijúcich v susedných krajinách.

Kolegyne a kolegovia, predsa Európska únia a jej poslanie je, aby sme spolunažívali ako národy, ako štáty Európskej únie v mieri, v spolupráci a vo vzájomnom rešpekte. Ako máme my z krajín, ktorých sa toto priamo dotýka, vnímať túto ústavu. Ako od nás môžete očakávať, že ju budeme akceptovať.

My, na rozdiel od vás, sme vám podali vždy priateľskú ruku, vždy sme chceli, aby naše spolunažívanie bolo dobré, chceme teda, aby aj vykonávacie predpisy k vašej ústave rešpektovali suverenitu susedných štátov v tejto oblasti.

  Sarah Ludford (ALDE). – Nemôžeme povedať, že ústava členského štátu je výlučne záležitosťou členského štátu. Zmluvy v článkoch 6 a 7 jasne hovoria, že nielenže Únia a členské štáty majú spoločné určité hodnoty, ale že aj Komisia má povinnosť kontrolovať dodržiavanie týchto hodnôt.

Plne súhlasím s tým, čo výstižne povedala kolegyňa Renate Weberová. Myslím si, že je trochu absurdné, aby tí, ktorí majú rovnaké politické presvedčenie ako vládnuca strana Fidesz v Maďarsku, obviňovali kritikov ústavy z politickej motivácie. Mnohé z nariadení tejto ústavy sú veľmi predpojaté, napríklad zabúdajú na ochranu homosexuálov pred diskrimináciou a dávajú viac hlasov matkám.

Chcela by som však spomenúť jasný príklad jedného nedostatku v ústave, ktorý oslabuje dôraz zmluvy na právny štát. Ide o vyhlásenie, že ústava z roku 1949 je neplatná. Nie iba zrušená, ale neplatná. Toto vyhlásenie vytvára obrovskú právnu neistotu, pretože ponecháva v prázdnote právne predpisy prijaté podľa tejto ústavy vrátane tých, ktoré sa týkajú pristúpenia Maďarska k EÚ a jeho členstva v EÚ, a tým zjavne naznačuje, že sú neplatné.

Toto je jeden dôvod, prečo by Komisia mala preskúmať, či táto ústava je v súlade s právnymi predpismi EÚ, pretože by mohla mať obrovský účinok na ostatné členské štáty.

  Lajos Bokros (ECR). – Nová maďarská ústava vyvracia piliere demokracie založené na právnom štáte a otvára cestu autokracii. Ide o obrovský krok späť na ceste k zmene. Proces prípravy a prijímania novej ústavy bol sotva legitímny. Znenie preambuly je protimenšinové a odráža prekrútený výklad histórie. Hlavný text predstavuje zásah do súkromného života, základné ľudské práva a práva občanov sú úzko definované a sociálne práva sú nahradené štátnymi cieľmi. Systém kontroly a vyváženia je oslabený, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva.

Európska rada, Parlament a Komisia nemôžu ignorovať tieto porušovania európskych hodnôt, pretože to môže vytvoriť negatívny precedens, ktorý by mohli nasledovať ostatné neliberálne režimy. Napriek tomu demokrati Maďarska neočakávajú, že náprava príde zo zahraničia. Ak by sa tak stalo, iba by to podporilo názor maďarského premiéra, ktorý EÚ prirovnal k Sovietskemu zväzu. Riešenie môže prísť iba od maďarských občanov, ktorí túto ústavu odmietnu, keď si uvedomia, že autokratický režim im neposkytne vysokú životnú úroveň a väčšiu slobodu. Pred 21 rokmi sme nemuseli bojovať za slobodu. Teraz musíme. Európa musí medzičasom Maďarsko pozorne sledovať a podporovať maďarských demokratov, aby prevzali iniciatívu.

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE). – Zásadne nesúhlasím so všetkými, ktorí povedali, že ak tu diskutujeme o ústave členského štátu a kritizujeme ju, nerešpektujeme jeho zvrchovanosť, alebo, ako niekto povedal, vytvárame nebezpečný precedens a konáme nad rámec európskej právomoci.

Ústavy členských štátov musia byť v súlade s európskymi hodnotami, s hodnotami nášho spoločenstva, ktoré sme stanovili. Existujú minimálne dve veci, ktoré nie sú v súlade s týmito hodnotami, a tie by som chcela spomenúť. Ostatné už spomenuli iní.

Po prvé, v ústave nie je zahrnutý zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ktorý musí byť v budúcnosti zahrnutý. Okrem toho manželstvo a rodinné hodnoty definované v ústave presahujú realitu života ľudí v Európe a v Maďarsku a nesvedčia o rozmanitosti, ktorú máme.

Ďalšia vec sa týka takzvaného zeleného ombudsmana pre práva budúcich generácií, životné prostredie a udržateľnosť. Táto funkcia je teraz podobne ako funkcie ostatných ombudsmanov podriadená všeobecnému ombudsmanovi a tým je oslabená. Aj toto je oblasť, v ktorej sa z oblasti nariadení odstraňujú právomoci, ktoré tam predtým boli, a z toho je jasné, že otázka udržateľnosti, ochrany životného prostredia a práv budúcich generácií – ďalšia súčasť európskych hodnôt –, ktorá by mala byť dôležitá, už nie je tak dôležitá, ako bola predtým.

A posledná vec: existoval aj ombudsman pre ochranu údajov. Táto funkcia bola úplne zrušená, a preto tam už viac nie je transparentnosť informácií o štáte, napríklad o verejnom obstarávaní. To je niečo, čo ja a naša skupina veľmi kritizujeme.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Kinga Gál (PPE). – (HU) Pani Lunaceková, chcela by som sa vás opýtať, či viete vymenovať členské štáty Európskej únie, ktorých ústava zahŕňa inštitúciu ombudsmana alebo komisára pre práva budúcich generácií. Koľko členských štátov má takú inštitúciu, ako je tá v Maďarsku, ktorá skutočne funguje a spomína sa v maďarskej ústave? Keďže sa domnievam, že ste čítali súčasnú maďarskú ústavu, novú maďarskú ústavu, ktorá bola prijatá v apríli, môžete vymenovať ústavy, ktoré obsahujú viac ďalekosiahlych článkov o ochrane životného prostredia a o budúcich generáciách ako nová maďarská ústava? Vyzývam vás, aby ste ich vymenovali.

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE). – Moja odpoveď pani Gálovej je takáto. Otázka nespočívala v porovnaní maďarskej ústavy s ústavami iných členských štátov. Otázkou bolo, čo je európska hodnota? Čo je súčasťou našich základných práv? Čo je zakotvené v spoločných hodnotách, s ktorými sa, dúfam, aj vy stotožňujete?

Pokiaľ ide o práva budúcich generácií, udržateľnosť životného prostredia je niečo, čo je zakotvené v právach našej spoločnej Európskej únie. Niektoré členské štáty tohto ombudsmana možno majú a ďalšie možno nie, ale skutočnosť je taká, že maďarská vláda zrušila funkciu tohto symbolického ombudsmana v novej ústave. Teraz má iba jedného ombudsmana a symbolická hodnota, ktorá bola vyjadrená písomne, tam už nie je. Viete, že aj v politike sú symboly veľmi dôležité. To znamená, že nechcete tohto symbolického zástupcu, či už na politickej úrovni, alebo na úrovni ombudsmana.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  József Szájer (PPE). – Možno tá otázka nebola zrozumiteľná, a preto ju zjednoduším. Pani Lunaceková, máte vo svojej krajine – viem, že pochádzate z Rakúska – zeleného ombudsmana? V Maďarsku sme mali zeleného ombudsmana pred niekoľkými rokmi a podľa novej ústavy ho budeme mať znova. Máte vo svojej krajine zeleného ombudsmana? Áno alebo nie?

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE). – Pán Szájer, je mi ľúto, ale musím vám povedať, že o to nejde. Maďarsko malo zeleného...

(smiech)

V poriadku, smejte sa, ak chcete. Nevadí mi smiech, mám rada humor, ale problém je v tom, že nová ústava v Maďarsku zrušila tohto zeleného ombudsmana a znížila jeho význam. Všetci štyria ombudsmani alebo ombudsmanky, ktorí existovali v minulosti, sú podriadení jednému všeobecnému úradu ombudsmana. Otázka udržateľnosti v súvislosti s budúcimi generáciami nie je tak viditeľná ako predtým a to je kritika, ktorú som chcela vysloviť.

Naša krajina nemá takúto funkciu. Samozrejme, ako poslankyňa Skupiny zelených za to budem bojovať, vy ste však vypracovali novú ústavu a tá zrušila symbolickú a politickú hodnotu, ktorá bola, ako teraz hovoríte, pre vás zrejme dôležitá. Prečo ste ju potom zrušili? Prečo ste ju tam neponechali, aby každý mohol vidieť, že máte zeleného ombudsmana, ktorý podporuje práva budúcich generácií, životné prostredie a udržateľnosť? Kolegovia poslanci, to ste nevysvetlili.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Skutočne ma prekvapuje inštrumentálny tón tejto rozpravy.

Keď si spomeniem na nedávne vyhlásenia pani Lunacekovej, nebudem diskutovať napríklad o téme diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. V ústave našej krajiny sa táto otázka vôbec nespomína, a preto kedy bude Európsky parlament viesť rozpravu o talianskej ústave? Okrem toho je to dosť zvláštne, pretože jedinou stranou v našej krajine, ktorá chce zmeniť ústavu, je stredopravicová strana pána Berlusconiho. Už 15 rokov je odpoveďou ľavice to, že nesmieme zmeniť ústavu, lebo by to znamenalo koniec demokracie.

Preto musíme byť opatrní pri otváraní diskusie o tom, čo by text ústavy mal alebo nemal obsahovať, a možno by sme najskôr mali objasniť jedno nedorozumenie. Naozaj si myslíme, že to, že táto ústava spomína práva nenarodeného dieťaťa, predstavuje riziko modernosti? Naozaj si myslíme, že to, že sa v tejto ústave spomínajú kresťanské korene krajiny, predstavuje riziko identity?

Čo sa mňa týka, myslím si, že by sme sa mali trochu viac oboznámiť s textom európskej ústavy, ktorá síce nebola prijatá, ale mala motto „zjednotení v rozmanitosti“, a pokúsiť sa viac tolerovať skutočnosť, že každý je iný. Inými slovami, musíme pochopiť, že široký konsenzus v Maďarsku práve zdôraznil potreby ľudí, a aby sa tieto potreby nezmenili na nacionalizmus, musí ho podporovať silná Európa, ktorá uznáva práva a povinnosti každej osoby.

  Kinga Göncz (S&D). – (HU) V zmluve o Európskej únii sa uvádza, že Európska únia je založená na dodržiavaní slobody, demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv. Tieto hodnoty sú spoločné pre všetky členské štáty. Na týchto hodnotách sú založené kodanské kritériá, ktoré zároveň tvoria súčasť prístupových podmienok.

Európske inštitúcie sú tiež zodpovedné za to, aby zabezpečili, že členské štáty dodržiavajú tieto zásady aj po pristúpení. Dovoľte mi, aby som všetkým pripomenula túto zodpovednosť, najmä pánovi predsedovi Komisie a pani komisárke, ktorí v tejto súvislosti nesú priamu zodpovednosť. Ani obsah maďarskej ústavy, ani okolnosti jej vypracovania nie sú v súlade s týmito základnými zásadami. Preto otázky súvisiace s touto záležitosťou možno považovať za európske a nie za vnútroštátne otázky.

Túto ústavu prijala jediná strana bez verejných alebo odborných konzultácií a demokratická legitimita jej spravodajcov je pochybná. Demokratické opozičné strany požadovali právne záruky, aby nová ústava bola založená na širokom verejnom konsenze, a ak sa záruky neposkytnú, vystúpia z ústavného procesu. Dve hlavné úlohy ústavy sú zabezpečiť ľudské práva a riadne fungovanie štátu. Rámec pre riadne fungovanie štátu je však problematický. Podľa novej ústavy musia byť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k daňovému systému, dôchodkovému systému a systému rodinnej podpory prijaté dvojtretinovou väčšinou. To znemožní kandidátom v nasledujúcich voľbách, aby sľúbili zmeny týkajúce sa týchto otázok, a bude to predstavovať prekážku pre voličov v slobodných voľbách.

Okrem toho ústava udeľuje rozpočtovej rade, orgánu, ktorý nie je volený priamo, právo veta voči rozhodnutiam Parlamentu týkajúcim sa rozpočtu, čo následne môže viesť k rozpusteniu Parlamentu a výzve na nové voľby, a tým ohroziť stabilnú správu vecí verejných. Úroveň ochrany ľudských práv je znížená. Presadzovanie ľudských práv bude menej účinné, pretože právomoc ústavného súdu je obmedzená.

Najdôležitejším acquis EÚ je dodržiavať hodnoty; EÚ dokázala nasmerovať konflikty, ktoré v minulosti bolo možné vyriešiť len za cenu značného ľudského utrpenia, do demokratického rámca založeného na zásadách právneho štátu. EÚ ponúka svojim členským štátom a zároveň od nich vyžaduje jasný rámec v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu, ústavných záruk, ústavného systému kontroly a rovnováhy a riešení dosiahnutých rokovaním. Tieto hodnoty by sa mali dodržiavať.

  Sophia in 't Veld (ALDE). – V tomto Parlamente sme diskutovali o slobode médií, ktorá bola ohrozená v Taliansku, na Slovensku a v Maďarsku. Diskutovali sme o porušovaní práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov v Litve, Maďarsku a Poľsku. Diskutovali sme o vyhosťovaní a diskriminácii Rómov vo Francúzsku a Taliansku a viedli sa mnohé rozpravy o základných právach, ktoré boli porušované v jednom alebo druhom členskom štáte.

Zakaždým som si vypočula vyjadrenie poslaneckého klubu PPE, že toto by nemala byť stranícka politika a že by sme nemali poukazovať na jednotlivé členské štáty. Tu však nejde o členské štáty, ale o základné práva. Základné práva nie sú otázkou subsidiarity. Základné práva sa týkajú samotných základov Európskej únie. Ako dôkaz vám chcem pripomenúť, že v záujme pristúpenia k Európskej únii od kandidátskych krajín požadujeme, aby upravili nielen svoje právne predpisy, ale aj svoje ústavy.

Kolegovia, je jasné, že nielen politické strany, ale aj Benátska komisia vyjadrili objektívne obavy a prinajmenšom tam sú určité nejasnosti. Namiesto tejto ostrej rozpravy by sme sa mali pokúsiť objasniť tieto otázky.

Mám ešte poslednú praktickú radu pre maďarský parlament. Ak chcete dokázať, že ste pevne odhodlaní chrániť a podporovať práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, chcela by som vás pozvať na pochod Gay Pride, ktorý sa bude konať 18. júna v Budapešti.

  Manfred Weber (PPE). – (DE) Základné práva sú všeobecné, to znamená, že sa vzťahujú na každú situáciu. Vypočul som si túto rozpravu. Žiaden z rečníkov alebo kritikov zatiaľ necitoval ústavu, aby presne poukázal na to, čo sa mu nepáči. Pán López Aguilar hovorí, že má dojem, že niečo nefunguje, a ostatní vyslovujú narážky na všetko, čo by mohlo byť v súvislosti s touto ústavou problematické. Nikto vlastne necitoval zo samotnej ústavy. Práve to predstavuje problém, ktorému v tejto diskusii čelíme: kde sú skutočné obvinenia? Keď uvažujem nad tým, ako budú Maďari reagovať na túto rozpravu a na obvinenia, ktoré zaznievajú z úst niektorých mojich kolegov poslancov bez toho, aby ich podložili priamymi citáciami, viem si veľmi dobre predstaviť, že niektorí budú považovať spôsob, akým sa tu diskutuje o Maďaroch a o rozvoji ich krajiny, za extrémne arogantný. My Európania by sme sa nemali dať ovplyvniť takýmito obvineniami.

Chcel by som povedať, že mnohí ľudia, ktorí dnes v Maďarsku zastávajú zodpovedné funkcie, sú tí, ktorí vyšli do ulíc bojovať proti komunizmu a za slobodu. Je jednoducho neprijateľné, aby sa proti týmto ľuďom neustále vznášali obvinenia a aby sa vytváral dojem, že majú problémy so slobodou. Nemá to nič spoločné so straníckou politikou, je to jednoducho fakt.

Vzhľadom na moje sťažnosti, že počas tejto rozpravy neboli použité žiadne citáty, teraz by som rád citoval z novej maďarskej ústavy: „Sme hrdí na to, že naša krajina je 1 000 rokov súčasťou kresťanskej Európy, a uvedomujeme si úlohu kresťanstva v udržaní nášho národa.“ Teší ma, že v ústave možno nájsť takéto myšlienky. Zrejme to neteší všetkých poslancov tohto Parlamentu. Mňa však teší, že ústava zahŕňa túto zmienku o kresťanstve, a bol by som rád, keby bola zahrnutá aj do Lisabonskej zmluvy a európskej ústavy. Môj názor ako zástupcu Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) je taký, že je to dobrá vec.

  Zita Gurmai (S&D). – V Európskom parlamente nediskutujeme iba o domácich problémoch. Nová maďarská ústava spochybňuje európske hodnoty. Preto o tom musíme diskutovať a musíme to urobiť teraz. Pred prijatím základných právnych predpisov je ešte vždy dosť času. Dúfam, že každý súhlasí s tým, že ústava by mala byť vyvážená, blízka občanom, založená na všeobecne uznávaných hodnotách a zásadách a mala by byť nestranná. Žiaľ, maďarská ústava nespĺňa tieto kritériá.

Dokonca aj prijatie tohto dokumentu je diskutabilné. Neuskutočnili sa žiadne sociálne konzultácie alebo ich bolo len veľmi málo. Text podporuje iba jedna politická strana a významní odborníci v oblasti ústavy k nemu majú výhrady. Nová ústava vyvoláva otázky na medzinárodnej úrovni. V záverečných ustanoveniach sa napríklad nedostatočne zmieňuje o právnych predpisoch EÚ. Zaznamenali sme jasné rozdiely, a ak text porovnáme s Chartou základných práv EÚ, objavíme nezrovnalosti a rozdiely v hodnotách a zásadách. V tomto dokumente neprevláda ani zásada dobrej správy vecí verejných. Ústava neposkytuje modernú administratívnu štruktúru vyhovujúcu normám EÚ.

Spomínané základné právne predpisy sú veľmi nebezpečné. Takmer úplne znemožňujú vládnutie v krajine akejkoľvek budúcej vláde. Máme dojem, že ako povedal jeden z našich kolegov, vláda je ako futbalový tím, ktorý sa počas zápasu snaží zmeniť pravidlá a rozhodcu. Takýmto spôsobom sa s politickými protivníkmi nezaobchádza a takto demokracia v Európe v 21. storočí určite nefunguje.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Mám veľké pochopenie pre stanovisko Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) v iných oblastiach. Úzko spolupracujeme na hospodárskych otázkach. V tomto konkrétnom prípade však musíme jasne uviesť, že tu by nemalo ísť o stranícku politiku. Predovšetkým musíme zdôrazniť, že je škandalózne kritizovať ústavu členského štátu na tomto fóre bez ohľadu na to, o ktorý členský štát ide.

Niektoré členské štáty hľadajú podporu Európskej únie, keď majú problémy. Na vyjadrenie európskej solidarity by sme mali poskytnúť pomoc, keď má napríklad Malta problém s utečencami, a tu sa okrem iných pozerám na pána Busuttila, ktorý veľmi rozhodne predložil túto otázku. Solidarita však musí byť založená na spoločných hodnotách a všetky skupiny v tomto Parlamente sú zodpovedné za dodržiavanie týchto hodnôt.

Hoci Charta základných práv EÚ je záväzná iba pre európske právne predpisy a ich vykonávanie, články 2, 6 a 7 zmlúv sú záväzné pre všetky členské štáty. Do maďarskej ústavy sa zaviedla dvojtretinová väčšina a realita je taká, že akákoľvek budúca maďarská vláda nebude schopná zmeniť alebo doplniť žiadny právny predpis krajiny. To nie je v súlade s parlamentnou demokraciou. Toto obmedzenie právomocí ústavného súdu je niečo celkom jedinečné a ohrozuje to zásadu deľby moci. Nemôžeme nebrať do úvahy možnosť, že dochádza k porušovaniu medzinárodného práva v súvislosti s trestným stíhaním.

Je toho veľmi veľa, čo by som mohol povedať, ale predovšetkým chcem povedať toto: vyjadriť názor v tomto prípade je nielen právom EÚ a Európskej komisie, ale aj ich povinnosťou. V minulosti – dokonca dávno predtým, ako vznikla Európska únia – sa Európa často zdržala kritiky porušovaní, ku ktorým dochádzalo v členských štátoch. Naša krajina spolu s ostatnými s tým má skúsenosť. Keď politici mlčia, ľudia skôr či neskôr vyjadria svoj názor a potom sa musíme sami seba opýtať, či už nie je neskoro a či sme nezlyhali.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE). – (HU) Pán Alvaro, máte pravdu, poviem iba jednu vetu. Súhlasíme. Táto kritika je hanebná. Moja otázka znie: na akom základe je postavený váš názor, že základné právne predpisy prijaté dvojtretinovou väčšinou nemožno v demokratickej krajine meniť? Doteraz sa dali meniť. Dajú sa meniť aj v iných krajinách. Prosím, buďte konkrétny. Konkrétne ktoré spoločné hodnoty, spoločné európske hodnoty, maďarská ústava vylučuje, odmieta alebo je s nimi v rozpore? Pretože to, čo hovoríte, je veľmi všeobecné.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Ďakujem veľmi pekne za vašu otázku. Uznávam kritiku, že som sa v minútovom rečníckom čase, ktorý som mal k dispozícii, zaoberal všeobecnými záležitosťami. Môžem však uviesť konkrétnejšie príklady. Európske hodnoty sú jedna vec; európske hodnoty však znamenajú napríklad aj to, že členský štát by mal fungovať podľa zásad právneho štátu, čo zahŕňa otázky, ako sú deľba moci a demokratické zásady. Napríklad keď ústavný súd nemá žiadnu právomoc v záležitostiach týkajúcich sa rozpočtu a daní, ide o obmedzenie deľby moci a rozhodne to je pochybná situácia. Preto si myslím, že môžeme diskutovať o takýchto otázkach.

Pokiaľ ide o ďalšie otázky, napríklad o otázku dvojtretinovej väčšiny, musím sa opýtať, do akej miery je v súlade s parlamentnou demokraciou, ak budúce vlády viac nemajú priestor na manévrovanie. Je určite otázne, či doživotné väzenie bez práva odvolať sa alebo bez práva na súdne preskúmanie najvyšším súdom je v súlade so zásadami demokracie a so zásadami právneho štátu, ktoré sa v Európskej únii dodržiavajú. Tieto otázky si vyžadujú odpovede a som presvedčený, že Komisia to musí preskúmať.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  József Szájer (PPE). – (HU) Pán Alvaro, chcel by som sa vás opýtať, či viete o tom, že maďarská ústava, ktorá bola predtým v platnosti, vymedzovala 27 právnych predpisov, ktoré bolo možné upravovať iba dvojtretinovou väčšinou, pričom nová ústava ich vymedzuje iba 26. V čom je problém? Toto číslo predložila nedávna akademická analýza, nie je to môj vlastný výpočet.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dúfam, že mi ľudia odpustia, ak odpoveďou na otázku založenú na subjektívnom názore bude môj vlastný subjektívny názor. Nemyslím si, že táto analýza je najaktuálnejšia.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Manfred Weber (PPE). – (DE) Pán Alvaro, práve ste ukázali, ako sa dá prijatím viacerých otázok predĺžiť rečnícky čas. Neviem, či ste čítali celú maďarskú ústavu, chcel by som sa vás však opýtať, či viete, že ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na maďarský ústavný súd, sú takmer identické s tými, ktoré sa vzťahujú na ústavný súd v Nemecku. Preto by som sa vás chcel opýtať, či nemecký ústavný súd je rovnako nedemokratický a rovnako hodný kritiky ako maďarský ústavný súd. Rád by som počul vašu odpoveď na túto otázku.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Pán Weber, ako ste práve povedali, sú identické iba v istých častiach a je celkom jasné, že sú aj iné časti, kde je otázne, či skutočnosť, že maďarská ústava obmedzuje právomoci ústavného súdu v otázkach týkajúcich sa daní a rozpočtu, je v súlade so zásadami deľby moci.

Ak by ste mi teraz chceli povedať, že nemecký ústavný súd nemohol rozhodnúť v daňových otázkach, napríklad po rozsudku nemeckého Spolkového súdneho dvora, alebo že nemecký ústavný súd nemohol preskúmať právny predpis týkajúci sa rozpočtu, napríklad v prípade ústavného sporu medzi vládnymi inštitúciami, ako napríklad strana v nemeckom parlamente (Bundestag), potom by som s vami súhlasil.

Nemecká ústava to však povoľuje a zároveň tiež umožňuje, aby sa prípad týkajúci sa takýchto otázok dostal pred nemecký ústavný súd.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Vytautas Landsbergis (PPE). – Chcel by som spomenúť práva budúcich generácií, o ktorých sa hovorilo pred chvíľou. V maďarskej ústave to vyzerá veľmi jedinečne, keďže ide o niečo, čo je v nej zakotvené a zjavne sa uznáva aj tu.

To otvára otázku, ktorú sa chcem opýtať, týkajúcu sa základného práva prípadných členov budúcich generácií – tých, ktorí sa narodia. Je starostlivosť o budúce ľudské bytosti európskou hodnotou alebo nie? Ak to nie je európskou hodnotou, ide iba o maďarskú hodnotu? Potom by sa Európa mala na Maďarsko pozerať s vďačnosťou za to, že jej pripomenulo niektoré základné zásady.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Pána Landsbergisa si veľmi vážim. V jeho prejave sa mi však nepodarilo nájsť otázku. Ak to nebola otázka, potom využijem čas na prednesenie vyhlásenia.

Podľa mňa žiadna ústava nevymedzuje zákon o budúcich generáciách. O to tu nejde. Ide o ľudskú dôstojnosť – je to zásada, ktorú možno nájsť v nemeckej ústave, ako aj v iných ústavách, a maďarská ústava v tejto súvislosti nie je výnimkou. Tu nevidím žiadny rozpor. Otázkou je, či sa to v budúcnosti obmedzí alebo definuje.

Ako som však povedal už predtým, celkom som nepochopil vašu otázku. Udržateľnosť, ochrana budúcich generácií, túžba po zdravom životnom prostredí a ochrana kvality života – to všetko sú zásady, ktoré, ak sa nemýlim, možno nájsť v ústavách všetkých členských štátov a ktoré potvrdzujú mnohé rozhodnutia najvyššieho súdu. Myslím si, že túto zásadu ste nikdy nespochybňovali ani počas svojho obdobia vo funkcii predsedu.

  Kinga Gál (PPE). – (HU) Chcela by som uistiť kolegov poslancov a pána Alvara, že Maďarsko je štátom, v ktorom sa stále dodržiavajú zásady právneho štátu. Chcela by som uistiť pani in ’t Veldovú, pani Gönczovú a pani Beňovú, že Maďarsko stále rešpektuje základné práva, ľudské práva a hodnoty Únie.

Maďarské právne predpisy a ústava, ktoré boli prijaté v apríli, sú v súlade s právnymi predpismi a základnými hodnotami Európskej únie. Maďarsko dodržiava všetky svoje medzinárodné právne povinnosti a záväzky a to je vlastne jasne uvedené v texte ústavy, pretože ak by to tak nebolo, Komisia by text predložila Súdnemu dvoru v Luxemburgu a spochybnila by ho vo formálnom konaní. Všetci v tomto Parlamente však vieme, že to tak nie je. Kolegovia poslanci, otázka týkajúca sa toho, čo je obsiahnuté v ústave krajiny a čo sa rieši na rôznych legislatívnych úrovniach v jednotlivých členských štátoch, je niečo, čo je celkom jasne záležitosťou národnej zvrchovanosti.

V demokracii založenej na ľudovom zastúpení je zodpovednosťou poslancov parlamentu, ktorí boli zvolení v slobodných voľbách, rozhodovať o tom, ktorými záležitosťami sa treba zaoberať na ústavnej úrovni a ktorými záležitosťami sa treba zaoberať na všeobecnej legislatívnej úrovni.

Čomu v tejto rozprave nerozumiem, je to, že až doteraz nás učili, že právne predpisy, ktoré možno upravovať dvojtretinovou väčšinou, poskytujú záruku, aby ich nebolo možné zneužívať. Potrebujeme ústavu založenú na pravidle dvojtretinovej väčšiny, pretože ide o pravidlo, ktoré poskytuje záruky. Teraz počúvame, že mnohí namietajú práve proti dvojtretinovej väčšine, ktorú predtým považovali za záruku. Osobne mám pocit, že nedokážete prijať pravidlá demokratickej hry. Okrem toho, ako už poznamenali moji kolegovia, nová maďarská ústava sa zmieňuje o Charte základných práv EÚ, čo je nový ústavný prvok, a považuje menšiny Maďarska za integrálnu súčasť maďarského politického spoločenstva. Maďarský parlamentný komisár pre budúce generácie povedal, že ústava povyšuje ochranu životného prostredia a zodpovednosť za budúce generácie na veľmi vysokú úroveň. Spôsobom, akým hovoríme o tejto ústave, by sme mohli hovoriť o ktorejkoľvek európskej ústave. Stále hovoríte o rozdieloch a zdôrazňujete, že ak niečo odráža rozdielnu hodnotu, neznamená to, že je to lepšie alebo horšie. Je to jednoducho iné a ako Maďarka by som vám bola vďačná, keby ste to mohli rešpektovať v duchu jednoty v rozmanitosti.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Vladimír Maňka (S&D). – (SK) Dnes som dostal pozvánku na výstavu Mosty medzi národmi. Podujatie organizuje Váš kolega. V pozvánke použil motto zakladateľa Európskej únie Jeana Monneta, ktoré hovorí, že Úniu budujú ľudia. Pani poslankyňa, aj ústavu, aj mosty by mali budovať ľudia. Chcem sa vás opýtať, prečo koalícia v Maďarsku nemala záujem, aby sa aj opozícia zúčastnila procesu prípravy ústavy.

  Kinga Gál (PPE). – (HU) Opozícia mala možnosť podieľať sa na práci Parlamentu. Rozhodla sa však, že sa na tejto práci nebude podieľať, a my rešpektujeme ich rozhodnutie. Namiesto toho, ako vidíme, chcú rozpravu viesť tu, čomu maďarská verejnosť celkom nerozumie.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) V skutočnosti je to celkom jednoduché. Potom, ako som si od niektorých kolegov vypočul, že ostatné členské štáty by si mali upratať pred vlastným prahom a preskúmať svoje ústavy, možno by pani Gálová mohla citovať článok ústavy niektorého členského štátu Európskej únie, ktorý by kategorizovala ako príklad oblasti, v ktorej štát musí „upratať pred vlastným prahom“. Napokon, bola to pani Gálová, ktorá otvorene povedala, že by to ostatné členské štáty mali urobiť. Inými slovami, chcel by som počuť konkrétnu kritiku ústavy iného členského štátu, ktorou sa treba zaoberať. Keď budeme mať túto informáciu, môžeme o tom, samozrejme, začať diskutovať.

  Kinga Gál (PPE). – (HU) Na ústavnej úrovni sa neuvádza, že každý by si mal pozametať pred vlastným prahom. Pán Alvaro, ako liberálna poslankyňa Európskeho parlamentu som aj vám povedala, že tí, ktorí rešpektujú a zdôrazňujú právo byť iný vo všetkých oblastiach, by mali byť pripravení na to, že rozdiely sa môžu objaviť v podstate ústav, vo výbere hodnôt a v štruktúrach ústav. Toto som chcela povedať. To neznamená, že nerešpektujeme základné hodnoty EÚ alebo že plne nedodržiavame požiadavky stanovené v európskom práve alebo v medzinárodnom práve.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Pani Gálová, chcel by som odpovedať na to, prečo sa muselo zmeniť predchádzajúce pravidlo, ktoré stanovovalo, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k ústave sa mohli prijímať iba s podporou štvorpätinovej väčšiny poslancov. Toto pravidlo, ktoré prijala parlamentná väčšina a v období 1994 – 1998 získalo 72 % hlasov a ktoré chránilo práva politických menšín a opozície, zrušila politická strana Fidesz. Aký bol na to dôvod? Opozícia sa nezúčastnila na práci z dôvodu neposkytnutia tejto záruky, keďže toto pravidlo sa zmenilo, a nie preto, že by jej bolo toto právo odopreté. Pani komisárka Redingová, chcel by som vás na to upozorniť.

  Kinga Gál (PPE). – (HU) Pán Tabajdi, v roku 1990 som ešte nebola poslankyňou maďarského parlamentu, ale moji kolegovia, ktorí v tom čase boli poslancami alebo dokonca vedúcimi predstaviteľmi strán a skupín a rečníkmi v parlamente, tvrdia, že žiadne takéto pravidlo nebolo v platnosti. To nie je pravda. Myslím si, že túto diskusiu ste mali viesť v maďarskom parlamente; úplne to presahuje rámec rozpráv Európskeho parlamentu.

  Boris Zala (S&D). – (SK) Vážení kolegovia, nová maďarská ústava je skutočne snáď najreakčnejšou ústavou v Európe.

Ale to je jedna stránka veci, druhá stránka veci je, že je aj medzinárodne nebezpečná. Niektorí kolegovia tu hovorili, že je to suverénna vec Maďarska. To je pravda, ale táto ústava porušuje suverenitu iných krajín. Pani komisárka, toto je najpodstatnejšia záležitosť. Spochybňuje mierové usporiadanie Európy. Spochybňuje hranice medzi štátmi. Otvoreným spôsobom zneužíva menšiny v susedných krajinách na krajne nacionalistické ciele. Je presiaknutá duchom veľkomaďarstva. V kontexte s udeľovaním občianstva na čisto etnickom základe, bez ohľadu na pobyt, prácu či rodinné väzby, otvára Pandorinu skrinku extrémneho nacionalizmu, aký sme v Európe po Druhej svetovej vojne nezažili. Nielen to. Umožňuje udeľovanie volebného práva Maďarom žijúcim trvalo v susedných krajinách. Viete si predstaviť, že maďarské politické strany budú viesť volebnú kampaň na území iného štátu? Skrátka, nová ústava Maďarska vedie k celkovej destabilizácii strednej Európy. Prenáša ducha balkánskych vojen do strednej Európy. Predseda maďarského parlamentu László Kövér sa v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo-Nagymaros v týchto dňoch vyjadril, že si to z maďarskej strany žiadalo vojenský zásah. Že na Slovensko sa nevzťahujú parížske mierové zmluvy, a tak spochybnil jeho hranice v kontexte s duchom tejto ústavy.

Myslím si, že je čas, aby Európska únia aj Európsky parlament povedali svoje rozhodné nie tejto nebezpečnej nacionalistickej politike. Kým je čas.

  Nathalie Griesbeck (ALDE). – (FR) Je to fascinujúca rozprava, ale predsa by som chcela otvorene povedať, že by sme si nemali mýliť veci. Dnes popoludní mám dojem, že sa akosi vzďaľujeme od politického pokrytectva, pretože to nie je otázka kritiky ústavy členského štátu Európskej únie, ako je napríklad Maďarsko, ktoré má, samozrejme, spolu so svojimi ľuďmi výhradnú zodpovednosť za svoju zvrchovanosť. V tomto Parlamente to však otázkou je a v mojom prípade ide aj o obavu, ktorá súvisí s právnym systémom EÚ. Táto otázka následne ovplyvňuje to, do akej miery sa stotožňujeme s našimi spoločnými hodnotami a do akej miery sa stotožňujeme s Európou, ktorú tvoria štáty, základné texty členských štátov a národné zakladajúce texty.

V texte ústavy však existujú protirečenia týkajúce sa nediskriminácie a rešpektovania menšín a problémy súvisiace s pluralizmom a opozíciou, ktoré, ako sa zdá, vedú k pochybnostiam. Preto, vážené kolegyne a vážení kolegovia, ak je všetko jasné, ako tu dnes popoludní tvrdia niektorí rečníci, dovoľte výkonnému kolégiu posúdiť, či je maďarský text v súlade so základmi našej platformy EÚ a či je s ňou v súlade z právneho hľadiska, a veci sa vyjasnia. Závisí od toho dôveryhodnosť právneho systému EÚ a následne aj Európskej únie.

  Seán Kelly (PPE). – Je to zanietená, vzrušujúca a trochu kontroverzná rozprava, ale napriek tomu sa mi jednoznačne páči toto vyjadrenie demokracie. Treba povedať, že máme právo diskutovať o tejto záležitosti, pretože Maďarsko je súčasťou Európskej únie.

Maďarsko však tiež má právo mať ústavu a táto ústava je určite lepšia ako predchádzajúca ústava z roku 1949, ktorú zaviedli komunisti. Predstavuje skutočné úsilie odrážať moderné hodnoty v európskom kontexte. Zatiaľ čo sa ľudia hádajú o určitých jej prvkoch, treba uviesť, že ústavu možno vždy zmeniť a doplniť prostredníctvom referenda, a ak na úrovni Európskej únie zistíme, že niektoré prvky nie sú v súlade s európskym právom a s európskymi hodnotami, možno využiť a vziať do úvahy takýto postup.

Treba tiež povedať, že táto ústava bola prijatá 18. apríla, pričom 262 hlasov bolo za a 44 hlasov bolo proti, a to je vyjadrenie demokracie. Ľudia namietajú proti niektorým jej prvkom, napríklad proti zmienke kresťanstva a Boha, ale to nie je nič nové. Takúto zmienku zahŕňajú aj ústavy Nemecka, Poľska a Írska. Ako kresťanský demokrat som absolútne nadšený, že ústava sa zmieňuje o Bohu a kresťanstve, pretože ide o základnú súčasť našej kultúry a našej histórie, a myslím si, že je oveľa lepšie, keď ústava takúto zmienku obsahuje, ako keby ju obsahovať nemala a vytvárala bezbožnú spoločnosť.

Ľudia tiež namietajú proti tomu, že ústava udeľuje občianstvo ľuďom mimo Maďarska. V Írsku však máme možnosť udeľovať pasy ľuďom oficiálne žijúcim v Severnom Írsku, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva. Toto situácii skôr pomohlo, ako ju zhoršilo, a teraz máme lepší vzťah so Spojeným kráľovstvom ako kedykoľvek predtým, čo dokazuje aj návšteva kráľovnej Alžbety spred dvoch týždňov.

Ľudia namietajú proti definícii manželstva, definícii života a tak ďalej, ale ako som už povedal, ak sú v tom nedostatky, možno ich vyriešiť v referende. Na záver chcem povedať, že ich treba pochváliť za to, že do ústavy zahrnuli obmedzenie týkajúce sa štátneho dlhu, čo je veľmi dôležité. Keby takéto obmedzenie obsahovala naša ústava v Írsku, tak by sme teraz nemali také finančné problémy. Takže ústava obsahuje veľa dobrých vecí a myslím si, že ak uvažujeme nad vypracovaním novej ústavy, od Maďarska sa môžeme veľa naučiť.

  Glenis Willmott (S&D). – S touto ústavou je spojených niekoľko problémov, ale ja by som sa chcela sústrediť na jednu kľúčovú otázku, a tou je skutočnosť, že navrhovaná ústava neposkytuje ochranu pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie. Jediný uznávaný druh manželstva je manželstvo medzi mužom a ženou. V Európe už dlho bojujeme za práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a nemôžeme Maďarsku dovoliť, aby urobilo tento krok späť.

Práva homosexuálov chráni Charta základných práv EÚ. Nielen to, manželské páry rovnakého pohlavia by mali mať možnosť voľne sa pohybovať po Európe a ich partnerstvá by mali byť zákonom uznávané, kdekoľvek sa nachádzajú. Áno, o maďarskej ústave má rozhodnúť Maďarsko. Zodpovednosťou každého členského štátu však je rešpektovať Európske spoločenstvo, ktorého je súčasťou. Ochrana práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov má pre Európsku úniu zásadný význam a Maďarsko by to nemalo prehliadať.

  Eduard Kukan (PPE). – (SK) Súčasná Európa je založená na hodnotách, ktoré nás spájajú a ktoré nám umožňujú spolupracovať pri vzájomnom rešpektovaní sa. Aj ja chcem zdôrazniť, že každý štát má právo prostredníctvom demokraticky zvolených predstaviteľov prijať svoj základný zákon. Nová ústava Maďarska však otvára aj otázky, ktoré sú citlivé pre jej susedov a dotýkajú sa ich. Hovorím napríklad o článku 23. Ten predpokladá možnosť získania volebného práva príslušníkom maďarskej menšiny v susedných krajinách za podmienky, že získajú maďarské občianstvo. A práve v tom je problém. Neštandardné nastavenie kritérií pre nadobudnutie maďarského občianstva, teda bez prirodzenej väzby na Maďarsko, vytvára možnosť vzniku politických väzieb medzi štátom a občanmi, ktorí k nemu nemajú skutočnú väzbu.

Problematické sa mi zdajú tiež formulácie v časti D. Hovorí sa tu o jednotnom maďarskom národe, o kolektívnych právach, o podpore ich samospráv v zahraničí na etnickom princípe, o zodpovednosti Maďarska za všetkých Maďarov. Teda v jednom odseku 4 miesta pre možné exteritoriálne dopady tejto ústavy.

Slovenská vláda sa snaží o pokojnú, vecnú diskusiu o týchto otázkach na bilaterálnej úrovni. Naráža však na odmietavý postoj Maďarska. Myslím si preto, že teraz, keď ústava ešte nie je platná, je vhodný čas o nej diskutovať, vysvetliť si, aké by mohli byť negatívne dopady.

Ešte jedna vec. V našej súčasnej politike rozširovania Európskej únie sa snažíme klásť dôraz na to, aby sa susedské vzťahy medzi budúcimi štátmi riešili na základe našich európskych hodnôt. Predstavme si kolegovia, aká by bola reakcia Únie, ak by sa dnes napríklad Srbsko rozhodlo hromadne udeľovať štátne občianstvo občanom Bosny a Hercegoviny alebo Albánsko občanom Macedónska. Chcem tým ešte raz povedať, že iba v situácii vzájomného rešpektovania hodnôt a spolupráce môžeme hovoriť aj o ďalšom budúcom spoločnom budovaní Európskej únie.

  Kinga Göncz (S&D). – (HU) Vážená pani predsedajúca, trikrát som požiadala o slovo a som rada, že sa vám podarilo dať mi slovo po mojej tretej žiadosti. Po prvé, chcela by som urobiť opravu. Padla tu otázka, či ústava obsahovala alebo neobsahovala pravidlo štvorpätinovej väčšiny. Pravidlo štvorpätinovej väčšiny bolo zahrnuté v rokovacom poriadku parlamentu, ale na návrh strany Fidesz bolo zrušené. Chcela by som sa pána Kukana opýtať, že keď sa počas návštevy pána Markerta z Benátskej komisie spomínala dvojtretinová väčšina, ktorá sa neustále spomína aj tu, či pán Markert potvrdil, že dvojtretinová väčšina existuje. V takýchto prípadoch by základným očakávaním mala byť sebakontrola, nič také však nevidí. Preto moja otázka pre pána Kukana znie, či už diskutoval s poslancami strany Fidesz, ktorí sedia v Európskom parlamente, o otázkach, ktoré predniesol. Vidí nejaký prejav vôle zmeniť tieto body v ústave?

  Eduard Kukan (PPE). – Bola tá otázka pre mňa? Moja úprimná odpoveď je, že nemôžem odpovedať na vašu otázku.

  Sylvie Guillaume (S&D). – (FR) Nová maďarská ústava, ktorú vypracovala vláda pána Orbána, obsahuje mnoho pomerne zarážajúcich článkov, ako už naznačili kolegovia poslanci.

Kapitola o súkromnom živote sa zdá byť dôležitým bodom ústavy, ktorá je, ako sme si všimli, založená na výlučne kresťanských náboženských odkazoch a tradičných rodinných hodnotách. Zdá sa, že tento text tiež umožňuje obmedziť právo na umelé prerušenie tehotenstva v Maďarsku, pretože uvádza, citujem: „Život plodu sa bude ochraňovať od momentu počatia“. Maďarská vláda podporila svoje slová činmi v tejto oblasti a začala komunikačnú kampaň proti umelému prerušeniu tehotenstva, ktorá, zdá sa, stále zjavne využíva finančné prostriedky z európskeho programu Progress (program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity).

V čase, keď sa pokrok a rodová rovnosť považujú v Európskej únii za spoločné základné hodnoty, je dosť prekvapujúce, že európske finančné prostriedky sa využívajú v kampani tohto charakteru. Preto by som chcela využiť príležitosť, ktorú poskytuje táto rozprava, a opýtať sa Komisie, či schválila financovanie tejto kampane z programu Progress.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE). – (HU) Pani Guillaumová, chcela by som vám položiť jednu otázku. Ako sa podľa vás v novej ústave zmenili nariadenia týkajúce sa koncepcie umelého prerušenia tehotenstva a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na umelé prerušenie tehotenstva, v porovnaní s predchádzajúcou ústavou?

  Sylvie Guillaume (S&D). – (FR) Chcela by som povzbudiť Komisiu, aby odpovedala na program, o ktorom sa rokuje. Túto otázku som už Komisii položila a očakávam odpoveď na to, či sa skutočne zistilo, že tieto finančné prostriedky boli skutočne použité na túto kampaň.

  Victor Boştinaru (S&D). – (RO) Predovšetkým by som vás chcel upozorniť na ustanovenia revidovanej ústavy, ktoré sa týkajú kolektívnych práv etnickej maďarskej menšiny žijúcej v zahraničí, ako aj na jasné vyhlásenie zásady extrateritoriality, ktoré nehorázne porušujú normy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a sú v rozpore s opakovanými hodnoteniami Benátskej komisie v podobných prípadoch. Hovorím o článku d na uspokojenie pána Webera.

Je to neprijateľné a chcel by som vám pripomenúť, že to už má vplyv. Podpredseda Európskeho parlamentu pán Tőkés minulý týždeň v maďarskom dome regiónov usporiadal oficiálne otvorenie úradu zastupujúceho Sikulskú oblasť, ktorá v Rumunsku neexistuje.

Pani komisárka, pevne verím, že správa Benátskej komisie potvrdí, že došlo k týmto porušeniam. Chcel by som sa vás teda opýtať, čo s tým chce Európska komisia urobiť a čo bude schopná urobiť? Na záver chcem položiť nasledujúcu otázku, a to najmä poslancom Európskeho parlamentu z Nemecka a Francúzska tu v Štrasburgu, ktorý je symbolom historického zmierenia medzi Nemeckom a Francúzskom, na ktorom bola postavená naša Únia: dovolíte démonom nacionalizmu šíriť sa po Európe a ničiť náš projekt Európskej únie?

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  József Szájer (PPE). – (HU) Vážený pán Boştinaru, chcel by som vám položiť dve otázky: umožňujú rumunské zákony udeľovať občianstvo jednotlivcom rumunskej národnosti aj v prípade, že nežijú na území Rumunska? To je moja prvá otázka. Moja druhá otázka znie: máte právny predpis, ktorý stanovuje, že tí rumunskí občania, ktorí nežijú na území Rumunska, sa môžu zúčastniť volieb do národného zhromaždenia a senátu?

  Victor Boştinaru (S&D). – (RO) Vážený kolega poslanec, chcel by som vám pripomenúť, že som mal na mysli výlučne európske normy a zásady, ktoré sú všeobecne uznávané, a nie právne alebo ústavné nariadenia Rumunska. Napriek tomu by som vám chcel odpovedať a povedať, že Rumunsko nemá žiadny právny akt, ktorý stanovuje zásadu extrateritoriality a kolektívne práva. Toto som mal na mysli, keď som spomínal rozpor s hodnoteniami Európskej komisie. Ak v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ dôjde k porušeniu týchto hodnôt, je úlohou Európskej únie poskytnúť ráznu reakciu bez ohľadu na to, o ktorý štát ide. To je moja odpoveď.

  Debora Serracchiani (S&D). – (IT) Nová maďarská ústava obmedzuje možnosti orgánov dohľadu, ako napríklad ústavného súdu, zasiahnuť a zvyšuje právomoci výkonnej moci, čím spochybňuje bežný systém kontroly a rovnováhy.

Sociálne práva sa nedodržiavajú a štát poskytuje dotácie chudobným, iba ak súhlasia s vykonávaním verejných prác. Napokon, bolo schválené právo na sebaobranu a zbrane možno v domácnostiach držať dokonca aj bez povolenia. Právo na umelé prerušenie tehotenstva sa zakázalo a zaviedli sa mimoriadne diskriminačné právne predpisy proti homosexuálom.

Toto všetko je v rozpore so smernicou 2000/78/ES, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre boj proti diskriminácii. Preto sa pani komisárky pýtam, aké opatrenia plánuje prijať vzhľadom na skutočnosť, že základné práva v novej maďarskej ústave sú len sotva v súlade s právami Európskej únie a s Chartou základných práv Európskej únie.

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Teší ma, že sa tejto rozpravy o tom, ako čo najlepšie brániť európske hodnoty demokracie, zúčastnila pani komisárka Redingová. Cítili sme jej neprítomnosť počas predchádzajúcich rozpráv o maďarskom zákone o médiách, keď sa hovorilo o tých istých hodnotách. Pokiaľ ide o ústavu, každý národ má právo zvoliť si predstaviteľov svojej vlastnej vlády. Vláda má zodpovednosť chrániť záujmy všetkých svojich ľudí.

V prípade Maďarska rozhoduje o obsahu novej ústavy väčšinová strana Fidesz. Zmenou a doplnením ústavy týmto spôsobom a bez toho, aby boli zapojené iné strany alebo organizácie občianskej spoločnosti, sa porušuje demokratický proces, zabíja dynamizmus a hrozí riziko, že sa presadí výhradné právo jednej strany. Väčšina na úkor menšiny. Skutočnú demokraciu treba kontrolovať a posudzovať v súvislosti s tým, ako krajina zaobchádza so svojimi menšinami. Jedna menšina, konkrétne spoločenstvo lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, bude touto ústavou mimoriadne postihnutá, pretože táto ústava sa v 21. storočí vracia späť k zastaraným spôsobom života. Nedrží krok s dobou, ale vracia sa späť v čase. Od predsedníctva EÚ očakávame viac.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  József Szájer (PPE). – (HU) Ospravedlňujem sa za to, že som si toľkokrát vzal slovo, ale bol som osobne zapojený do vypracúvania tejto ústavy a veľmi ma znepokojujú nesprávne domnienky, ktoré som si vypočul, či už sú úmyselné, alebo neúmyselné. Práve preto by som sa chcel opýtať pani Bozkurtovej, ktorá tvrdí, že v súvislosti s touto otázkou sa nekonali žiadne konzultácie, jednu vec. Vedeli ste, že 917 000 maďarských občanov vyplnilo dotazník s 12 otázkami, prostredníctvom ktorého Maďarsko a maďarská vláda konzultovali so svojimi občanmi dôležité otázky v ústave? Konzultovalo sa priamo s maďarskými občanmi a v skutočnosti sa na konzultácii zúčastnilo 10 % všetkých obyvateľov. Viete mi povedať, ktorej európskej ústave predchádzali také rozsiahle konzultácie?

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Tieto veci sa neustále zľahčujú. Môžete však vysvetliť, prečo sa tu toľko protestuje a prečo poslanci z rôznych skupín hovoria, že toto nie je správne? Prečo potom vedieme túto rozpravu?

Nemyslím si, že by sme viedli túto rozpravu, keby bolo všetko v poriadku. Môžete povedať, aká bola príslušnosť k strane ľudí, ktorí odovzdali tých 17 000 dotazníkov? Komu ste ich odovzdali? Chcela by som v súvislosti s týmito vecami od vás počuť nejaké odpovede.

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE). – (HU) Pani Bozkurtová, aby som odpovedala na vašu otázku, každý dostal tento dotazník, v ktorom občania mohli vyjadriť svoj názor. Ďakujem za túto príležitosť na rozpravu, pretože tak vám môžem povedať, že vznik maďarskej ústavy ma nesmierne teší. Je bolestivé, že 20 rokov, ktoré uplynuli od pádu komunizmu, nestačilo na vytvorenie novej ústavy. Toto prechodné obdobie sme teraz ukončili a vytvorili novú ústavu založenú na národnom konsenze. Naša nová ústava je zbierka našich spoločných hodnôt, začína sa našou najkrajšou národnou modlitbou, ktorá zároveň zdôrazňuje význam našich spoločných európskych hodnôt, a konečne kladie dôraz na naše kresťanské korene a rodinu, naše kľúčové hodnoty. Je viac než upokojujúce, že prostredníctvom novej ústavy maďarský štát preberá zodpovednosť za svojich občanov v rámci svojho územia aj mimo neho, neumožňuje, aby sa štátny dlh vymkol spod kontroly a okrem iných vecí vyjadruje zodpovednosť rodičov za svoje deti.

  Ádám Kósa (PPE). – (HU) Som rád, že som dostal slovo na konci rozpravy, pretože, žiaľ, musím povedať, že v konečnom dôsledku som od vás nepočul žiadnu konkrétnu kritiku. Ďalšia vec je, že my poslanci Európskeho parlamentu sa nemôžeme vyjadrovať k záležitostiam, ktoré patria do právomoci členských štátov. Teraz, keď som dostal slovo, nebudem kritizovať, ale namiesto toho predložím odporúčanie v mene 80 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím. Maďarská ústava je jedinou európskou ústavou, ktorá zahŕňa osobitné ustanovenia a pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím. Preto navrhujem, aby ste do ústav svojich krajín zahrnuli podobné ustanovenia. Ďakujem vám za pozornosť.

  Monika Smolková (S&D). – (SK) Bezprecedentné vyhlásenie predsedu Parlamentu, druhého najvyššieho predstaviteľa Maďarskej republiky, pána Kövéra, ktorý spochybňuje Parížsku zmluvu, ktorý spochybňuje hranice, len potvrdzujú, aký stupeň revizionizmu maďarská politika uplatňuje.

Je smutné, že vláda Ivety Radičovej na Slovensku pod záštitou nekonfliktnosti zakrýva svoju neschopnosť reagovať na dvojité občianstvo, na ústavu Maďarskej republiky, na volebné právo Maďarov žijúcich v susedných krajinách a na vyjadrenia predsedu Parlamentu.

Mrzí ma neschopnosť našej vlády, ale zarážajúce je aj mlčanie Európskych inštitúcií, ktoré ako keby nechceli vidieť pošľapávanie európskeho práva predsedajúcou krajinou.

Dúfam, že predstavitelia Európskych inštitúcií pozorne počúvajú a monitorujú situáciu v Maďarsku a v krátkom čase sa rigorózne vyjadria k spochybňovaniu hraníc, k spochybňovaniu Parížskej mierovej zmluvy, k maďarskej ústave, v ktorej je zakotvená podpora kolektívnych práv maďarských menšín a vytváranie kolektívnych samospráv.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Pani komisárka Redingová, obraciam sa na vás. Je očividné, že maďarská ústava by sama osebe nevyvolala takú rozsiahlu európsku diskusiu, ale, žiaľ, Maďarsko sa šesť mesiacov po tom, ako sme sa zaoberali zákonom o médiách, opäť vrátilo do programu. V skutočnosti nejde o samotnú ústavu, ale o nedemokratické postupy, ktoré sa v Maďarsku zakorenili: sudcovia, policajti a ľudia prispievajúci do súkromných dôchodkových fondov sú zbavovaní práv, ktoré nadobudli. Pani komisárka, aký je základný dôvod na to, aby ústavný súd a ombudsmani prichádzali o svoje nadobudnuté práva? Ohrozujú nezávislosť súdov a už sa im podarilo zbaviť nezávislosti médiá. Toto sú všetko mimoriadne dôležité a mimoriadne nebezpečné prvky. Pani komisárka, chcel by som vám predložiť 30 stranovú kritiku Benátskej komisie. Tento orgán sformuloval mimoriadne závažnú kritiku a ja skutočne dúfam, že Európska komisia a predovšetkým vy konečne zoberiete túto povinnosť vážne, pretože by ste mali byť strážkyňou európskych zmlúv. Prosím, robte svoju prácu.

  Ivo Vajgl (ALDE). – (SL) Maďarské predsedníctvo nás na začiatku prekvapilo nezvyčajným darom, mapou veľkého Maďarska – snom, ktorý sa zjavne môže stať skutočnosťou iba v jednotnej demokratickej Európe a ktorý sa neodvoláva na minulosť.

Dnešná rozprava je dôkazom toho, že nacionalizmus, konkrétne prehnaný nacionalizmus, je jednou z príčin rozdielov. V regióne, z ktorého pochádzam, sme počas uplynulých desaťročí mali veľa problémov z dôvodu nacionalizmu.

Žiadam maďarských poslancov Parlamentu a predstaviteľov maďarských orgánov, aby prestali hrať nacionalistické hry a aby sa prestali pohrávať s mierovými dohodami, ktoré naďalej nedodržiavajú a ktoré považujú za nespravodlivé. V opačnom prípade začne Trianonská zmluva pre nás všetkých predstavovať niečo negatívne.

  Sophia in 't Veld (ALDE). – Chcela by som kolegov na tej strane Parlamentu požiadať o malé objasnenie, keďže v rozprave pevne trvali na tom, že každý členský štát má právo prijímať právne predpisy, ako považuje za vhodné, pokiaľ má demokratickú väčšinu, a že tieto právne predpisy by mali ostatné krajiny uznávať. Mohla by som požiadať pána Szájera, aby v mene poslaneckého klubu PPE odpovedal, či to odteraz znamená, že Maďarsko a ostatné zastúpené krajiny budú tiež uznávať holandský zákon o manželstve, ktorý povoľuje manželstvá párov rovnakého pohlavia?

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Táto rozprava mi pripomína inú rozpravu spred niekoľkých mesiacov o zákone o médiách v Maďarsku. Obidve rozpravy sú len zámienkou na útok proti Maďarsku. Európska politická korektnosť nedokáže uniesť skutočnosť, že existuje krajina, v ktorej víťazí konzervativizmus, že v Európe existuje krajina, kde sa účinne ochraňujú národné záujmy, a že v Európe existuje krajina, ktorá sa vracia k skutočným hodnotám. Toto je útok na maďarskú vládu za to, že úspešne zachránila krajinu po polstoročí zbankrotovaných komunistických vlád a ich politických následníkov. Teraz je na rade ústava. Kým sa európska politická korektnosť rozhodne vzďaľuje od kresťanských koreňov, Maďari sa s hrdosťou rozhodli zakotviť ich vo svojej ústave. Kým Brusel podporuje kozmopolitizmus, Budapešť zdôrazňuje hrdinskú národnú minulosť. Maďari sa sústredia na národnú identitu, na svoj vlastný štát a zdravý rozum. Svet sa konečne postavil na nohy. Komunizmus sa opisuje ako tyranský režim a manželstvo je konečne zväzok ženy a muža. Dúfam, že budúce generácie Maďarov budú hrdé na túto kvalitnú ústavu.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) V dnešnej rozprave sa zdá, že Benátska komisia sa stala akými európskym ústavným super súdom. Tá istá Benátska komisia vyjadrila vážnu kritiku v súvislosti so slovenským jazykovým zákonom, ktorý je stále v platnosti, a ani raz som žiadneho slovenského kolegu poslanca nepočul zmieňovať sa o tomto zákone. Môj kolega pán poslanec Boştinaru už nie je v Parlamente, a tak nemôže odpovedať, chcel by som však pánovi Szájerovi povedať, že ako rumunský občan viem, že rumunskí občania žijúci mimo územia Rumunska môžu voliť a môžu byť držiteľmi rumunských pasov. Je mnoho európskych ústav, ktoré podobne ako slovenská ústava stanovujú práva svojich občanov žijúcich za hranicami. Nevidím v tom nič neprípustné. Skôr by som uvažoval nad tým, prečo Maďarsko cíti potrebu zahrnúť to do ústavy – možno je to preto, lebo Maďari žijúci v zahraničí sú stále diskriminovaní v tých krajinách, v ktorých sa maďarská ústava rázne kritizuje.

  Sophia in 't Veld (ALDE). – Myslím, že som pánovi Szájerovi položila veľmi konkrétnu a jasnú otázku. Dúfam, že na ňu bude odpovedať.

  Predsedajúca. – Používame postup „catch the eye“, a preto postup zdvihnutia modrej karty nie je možný.

  Edit Bauer (PPE). – (HU) Ako občianka Slovenskej republiky by som chcela vyjadriť svoj názor na to, čo sa tu dnes deje. Nepatrím k tým ľuďom, ktorým bolo masovo udelené maďarské občianstvo, pretože občianstvo sa udeľuje iba tým, ktorí podajú individuálnu žiadosť. Dôvod, prečo som požiadala o slovo, je agresívny tón, ktorým hovorili niektorí kolegovia. Mimoriadne ma znepokojuje skutočnosť, že maďarská ústava sa hodnotí ako útok proti mierovému spolunažívaniu v Európe. Mám pocit, že z dôvodu nesprávne vysvetlených alebo zle preložených textov – napríklad v súvislosti s právom voliť, ktoré v ústave nie je zahrnuté – sa vyjadrujeme v mimoriadne zlej nálade a používame veľmi agresívny tón, čo nie je pre Európsky parlament primerané.

  János Áder (PPE). – (HU) Socialistická iniciatíva má tri základné charakteristické znaky: porušuje zákon, je zbabelá a podobá sa na zmanipulované procesy. Porušuje zákon, pretože Európsky parlament nemá žiadne oprávnenie ani právomoc skúmať maďarskú ústavu. Z listu pána Barrosa a z vyjadrenia pani Redingovej je jasné, že toto patrí do národnej zvrchovanosti. Táto iniciatíva je zbabelá, pretože ak by socialisti našli niečo, čo by mohli spochybniť, obrátili by sa na Európsky súdny dvor v Luxemburgu a nediskutovali by tu o tom. Neurobili to, pretože veľmi dobre vedia, že by súdny spor prehrali. A na záver, postup aj iniciatíva sa podobajú na zmanipulované procesy, pretože v pozadí je iba jedna vec: dvojtretinové víťazstvo strany Fidesz vo voľbách, ktoré sa konali minulý rok. Socialisti – a očividne nielen maďarskí, ale aj európski socialisti – nedokázali prehltnúť rozhodnutie maďarských občanov, a preto využívajú každú príležitosť na napadnutie maďarskej vlády.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Treba povedať, že pokrytectvo a dvojitý meter v tejto rozprave a v kritike maďarskej ústavy sú ohromujúce. Na jednej strane boli obvinenia vznesené proti ústave, pretože sa nezmieňuje o Bohu a kresťanstve a neponúka žiadnu ochranu homosexuálnych manželstiev. Takéto obvinenia však možno ľahko vysloviť proti mnohým európskym ústavám, napríklad aj proti poľskej ústave, ktorá tiež obsahuje takéto ustanovenia alebo ich neobsahuje ako v prípade homosexuálnych manželstiev. Je to presne tak, ako by to malo byť, pretože ide o domácu záležitosť, ktorou sa má zaoberať Poľsko, ako sa uvádza v Zmluve o EÚ. Nemali by sme porušovať našu vlastnú Zmluvu o EÚ.

Príprava návrhu ústavy bola označená za nedemokratickú, ľudia však ignorujú skutočnosť, že veľká väčšina Maďarov túto ústavu podporila. Toto pokrytectvo je zjavné aj z toho, ako tí, ktorí dnes tak nahlas protestujú proti Maďarsku a jeho premiérovi pánovi Orbánovi, boli ticho, keď predchádzajúca socialistická vláda v Maďarsku v praxi doviedla svoju krajinu na pokraj bankrotu a používala silu na umlčanie opozície, keď protestovala na demokratických zhromaždeniach a stretnutiach. Do tejto záležitosti by sme sa nemali zapojiť.

  Kinga Göncz (S&D). – (HU) Pán János Áder, len desať sekúnd na opravu toho, čo ste povedali. Európsky súd pre ľudské práva nesídli v Luxemburgu. Nachádza sa v Štrasburgu.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Nerozumiem, o čo ide v tejto rozprave. Niektoré body v maďarskej ústave by som sformuloval inak. Aj v našej vlastnej nemeckej ústave, ako aj vo francúzskej ústave sú body, s ktorými plne nesúhlasím. To však nemá nič spoločné s týmto Parlamentom, pretože Parlament nie je zodpovedný za takéto otázky. To je kľúčový bod. Teda pokiaľ sa konkrétne nestanoví, že niektoré uznesenie je v rozpore s európskym právom. Ak sa niekomu nepáči konkrétny prvok vnútroštátnej ústavy, nemá to nič spoločné s týmto Parlamentom, pretože ide o otázku národnej identity a právomoci.

Tak ako Komisia vynútila zmeny v maďarských zákonoch o médiách, pretože niektoré body boli neprijateľné, podobne môže ona alebo Európsky súdny dvor prijať opatrenia v prípade, ak sa pri zavádzaní ústavy prijmú právne predpisy, ktoré sú v rozpore s európskym právom. Je dokonca možné predložiť prípad Európskemu súdnemu dvoru.

Z tohto dôvodu si myslím, že sme tak trochu svedkami politického divadla. Nemáme právo zasahovať do maďarskej ústavy. Možno by som niektoré veci urobil inak, ale je právom Maďarska, aby robilo veci tak, ako považuje za vhodné.

  András Gyürk (PPE). – (HU) Tu v Európskom parlamente sme svedkami bezprecedentnej udalosti. Ústavu členského štátu, jeden z najdôležitejších prvkov národnej zvrchovanosti, tu napadli niektorí poslanci Európskeho parlamentu. Mali by ste si uvedomiť, že tí, ktorí nehorázne porušili národnú zvrchovanosť, spôsobili škodu nielen Maďarsku, ale celej Európe. Tento prípad vytvoril precedens, ktorý oslabuje postavenie skutočných zástancov Európy a posilňuje euroskeptikov. Takéto správanie je nezodpovedné. Zároveň nás však upokojilo to, čo povedala Komisia. Bolo to jasné, no aj tak som rád, že to na tejto plenárnej schôdzi zaznelo.

Európska komisia nemá v úmysle zasahovať do ústavných záležitostí členských štátov a nemá na to ani právo. Po tomto všetkom je najvyšší čas, aby ľavica zastavila aktívnu politickú kampaň proti maďarskej vláde založenú na skreslených informáciách. Nová maďarská ústava je dôležitým nástrojom na odstraňovanie trosiek, ktoré zostali po ôsmich rokoch skorumpovanej a neschopnej socialistickej vlády. Strana Fidesz získala dvojtretinový mandát, aby robila túto prácu. Ľavica jednoducho musí akceptovať, že toto rozhodnutie nemožno zmeniť ani v Bruseli, ani v Štrasburgu.

  Jan Philipp Albrecht (Verts/ALE). – (DE) Pán Brok, považujem vaše poznámky za dosť poburujúce, preto som požiadal o slovo.

Pochopiteľne, Európska únia má právomoci, ktoré jej umožňujú stanoviť súlad vnútroštátneho práva s európskym právom. Ako ste sám povedali, každé porušenie európskych zmlúv možno objasniť na súde. Tak prečo treba zabrániť tomu, aby tento Parlament diskutoval o takejto situácii? Nie je v skutočnosti absolútne nevyhnutné, aby tento Parlament diskutoval o tejto otázke?

Myslím si, že sme svedkami trendu, v ktorom sa vnútroštátne ústavy chápu ako oblasť, v ktorej nie je priestor na politickú rozpravu medzi európskymi demokraciami.

Ak žijeme v európskej demokracii, potom základné prvky našich ústav musia byť, samozrejme, spoločne schválené a musia byť v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktoré sme všetci podpísali. Tieto zahŕňajú napríklad Dohovor o ľudských právach, ako aj zmluvy Európskej únie, a som presvedčený, že by sme v tomto Parlamente mali mať možnosť diskutovať o tejto záležitosti.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Požiadala som o jasné stanovisko Európskeho parlamentu. Nuž, nedostala som jasné stanovisko od Európskeho parlamentu. Počula som mnoho rozdielnych názorov, ktoré samy osebe ukazujú, aká zložitá je táto záležitosť.

Dovoľte mi opäť zdôrazniť, že Komisia rešpektuje Lisabonskú zmluvu a nezasahuje do národnej zvrchovanosti štátov. V mene pána predsedu Barrosa chcem znovu zdôrazniť, že Komisia nerobí politické posudky základných ústavných a inštitucionálnych rozhodnutí členského štátu. Prijatie novej ústavy v členskom štáte je záležitosťou ľudí a inštitúcií toho štátu.

Ako som už zdôraznila, právomoc by sme mohli mať, až keď sa ústava prenesie do legislatívnej, administratívnej alebo súdnej praxe. Môžem Parlament uistiť, že by sme ani chvíľu neváhali a zasiahli by sme, ak by bola porušená zmluva alebo Charta základných práv EÚ alebo ak by sa nedodržiavalo európske právo.

Teraz prejdem k otázke pani Guillaumovej týkajúcej sa práva Únie: keď je v stávke právo Únie, nikdy sa nevyhýbam prijatiu opatrení. Otázka, ktorú predložila pani Guillaumová, sa týka kampane na zvýšenie informovanosti v súvislosti s rovnováhou medzi pracovným a rodinným životom, ktorá bola podporovaná prostredníctvom programu Progress. Ide o časť kampane, ktorá obsahuje propagačný materiál s logom Komisie zobrazujúci plod so slovami „Nechajte ma žiť“. Veľmi jasne som povedala: táto kampaň nie je v súlade s programom Progress a nie je v súlade s návrhom projektu, ktorý Komisii predložili maďarské orgány. Preto Komisia požiadala o to, aby táto časť kampane bola bezodkladne zastavená a aby boli odstránené všetky existujúce plagáty. Ak sa to nestane, začneme postup vypovedania základnej dohody a vyvodíme potrebné dôsledky vrátane finančných dôsledkov.

Takáto je naša odpoveď, keď je v stávke európske právo. Ústavy nepatria do našej právomoci.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Najskôr sa chcem poďakovať tomuto Parlamentu za osobitnú pozornosť, ktorú v minulom polroku venoval činnosti našej vlády. Maďarské predsedníctvo je hlboko presvedčené, že novoprijatá – ale nerevidovaná – maďarská ústava je plne v súlade so základnými hodnotami a zásadami, na ktorých je Únia postavená.

Od začiatku nášho predsedníctva venujeme všetku našu energiu snahám o podporu spoločného európskeho programu a v našich snahách sme neúnavní. Mimoriadne ma teší, že ani kritici, ktorí sa spomínali v dnešnej rozprave, nespochybnili rozhodnosť a úprimnosť záväzku našej vlády.

  Judith Sargentini (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, mám procedurálnu námietku – snažila som sa ju vysloviť už v polovici rozpravy, ale prerušili ste ma –, navrhujem, aby ste sa pozreli na túto rozpravu a na to, akým spôsobom ste rozdeľovali požiadavky na otázky podľa postupu zdvihnutia modrej karty a podľa postupu „catch the eye“. Môžem to zhrnúť: ignorovali ste dve moje požiadavky na otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty, pričom ste schválili požiadavky pána Alvara (dvakrát), pani Gönczovej (trikrát) a pána Tavaresa (raz). Nepodarilo sa vám úplne vyvážiť spôsob, akým sa tieto požiadavky rozdeľovali. Chcela by som vás požiadať, aby ste sa na to nabudúce pozreli a dosiahli rovnováhu.

  Predsedajúca. – Pani Sargentiniová, uisťujem vás, že sme prekročili pridelený čas 45 minút. Všetci poslanci dostali príležitosť vyjadriť sa. Umožnila som im hovoriť aspoň 15 sekúnd a v niektorých prípadoch dokonca až minútu a rovnováha medzi politickými skupinami bola plne rešpektovaná. Máte však právo skontrolovať to a, samozrejme, podať sťažnosť.

Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Maďarská ústava bola prijatá 18. apríla postupom, ktorý posunul demokraciu do krajnosti. Ústava nadobudne platnosť na začiatku budúceho roka. Aj keď nemáme potrebné právomoci na to, aby sme členskému štátu diktovali, aký by mal byť obsah jeho základných právnych predpisov, nemôžeme byť ľahostajní voči tomuto nedemokratickému porušovaniu. Ide o prípad, ktorý musí byť varovaním pre všetky členské štáty a vlády bez ohľadu na ich politické presvedčenie.

Ešte závažnejšie je to, že maďarská vláda nevyužíva predsedníctvo EÚ na to, aby prispela k budovaniu spoločnej Európy, ale na to, aby podporovala oživenie nacionalizmu, o ktorom sme si mysleli, že sa naň zabudlo.

Čo sa týka štátov ako Rumunsko a Slovensko, obsah ústavy môže vytvoriť rámec, ktorý povedie k nebezpečným situáciám v súvislosti s kolektívnymi právami etnických Maďarov a zásadou extrateritoriality.

Okrem toho maďarská vláda vyjadrila podporu v súvislosti s vytvorením úradu pre oblasť Sikulska v Bruseli a to je závažnou urážkou Rumunska a rumunskej územnej integrity.

  Sławomir Witold Nitras (PPE), písomne. – (PL) Myslím si, že Európsky parlament má právo diskutovať o legislatívnych riešeniach zakotvených v ústavách členských štátov. Žijeme v jednej Európe a občania našich krajín majú právo žiť v ktoromkoľvek členskom štáte bez akýchkoľvek prekážok. Musíme si však zapamätať, že európske národy majú zvrchované právo prijímať základné právne predpisy. Rôzne krajiny a rôzne národnosti formujú rôzne skúsenosti. Aj Maďari majú právo prijať ústavu, ktorá nespomína ombudsmana alebo zástupcu zodpovedného za osobné údaje. Keď počujem poslancov Európskeho parlamentu hovoriť o tom, že maďarský parlament porušuje základné európske zásady, nemôžem si pomôcť, ale nestotožňujem sa so zásadami, o ktorých sa zmieňujete. Predovšetkým by som chcel zablahoželať Maďarsku k novej ústave. Skutočnosť, že drvivá väčšina Maďarov podporuje nové právne predpisy, je mimoriadne pôsobivá a je dôkazom, že maďarský národ sa celkom posunul od tradície komunistických ústav, v ktorej bola vypracovaná predchádzajúca ústava.

  József Szájer (PPE), písomne. – (HU) Maďarsko je členským štátom Európskej únie a správne dodržiava pravidlá klubu. Ak si niekto myslí niečo iné, klub má zodpovedajúce pravidlá na to, ako postupovať. Ak je to pravda, potom na nás, prosím, podajte žalobu za porušenie povinností. Takýto postup platí v prípade každej krajiny a my Maďari nechceme byť z tohto postupu vyňatí. Budeme brániť náš názor v spravodlivej diskusii, ktorá je založená na pravde, ale nechceme sa zúčastniť politického honu na čarodejnice. Odstraňujeme trosky, ktoré zostali po našich maďarských socialistických kolegoch, a vynakladáme obrovskú energiu na to, aby sme z Maďarska spravili demokratickú, európsku a slobodnú krajinu na základe ústavného mandátu, ktorý sme dostali od maďarských občanov v slobodných voľbách. Z tohto dôvodu sme prijali novú ústavu, ktorá konečne nahradí komunistickú ústavu z roku 1949, ktorá vyvolávala zlé spomienky a bola pre Maďarov symbolom tyranie. Sme národom, ktorý miluje slobodu a demokraciu. Naša ústava má 1 000 rokov, ochraňuje právo postaviť sa tyranii od čias slávnej Zlatej buly, maďarskej Magny charty z roku 1222, zahŕňa náboženskú toleranciu, ktorá bola po prvýkrát v Európe vyhlásená Tordským ediktom, bola medzi prvými, ktoré v roku 1848 zaručili rovnosť pred zákonom, a má jednu z najstarších tradícií v Európe. Nepotrebujeme, aby nás o demokracii poúčali tí, ktorí majú veľa práce vo svojich vlastných krajinách.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Európska únia je postavená na základných zásadách, akou je napríklad rovnosť mužov a žien. Schválením novej ústavy, ktorá stanovuje, že plod treba chrániť od momentu počatia, však Maďarsko, ktoré je členským štátom, pošliapalo tieto hodnoty, pretože umožnilo, aby sa opäť spochybnilo právo na umelé prerušenie tehotenstva.

Dozvedel som sa aj to, že maďarská vláda začala informačnú kampaň proti právu na umelé prerušenie tehotenstva financovanú Európskou úniou, za čo ju Európska únia zjavne aj potrestala. Teraz by som chcel upozorniť na skutočnosť, že právo na umelé prerušenie tehotenstva je základným právom, za ktoré bojovali a naďalej bojujú tisíce žien v Európe, pričom často ohrozujú svoje životy, ktoré podporuje Parlament i maďarskí občania a ktoré uznáva 23 z 27 členských štátov.

Európska komisia musí urobiť, čo je v jej silách, aby zabezpečila, že maďarská vláda sa vzdiali od politiky takéhoto druhu, ktorá je v rozpore so základnými právami žien, a zároveň ukončí všetky kampane, ktorých cieľom je spochybňovať právo žien na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o otázku ochrany našich spoločných hodnôt.