Rozpravy

Streda, 8. júna 2011 - Štrasburg

12. Európsky zatýkací rozkaz (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú otázky na ústne zodpovedanie pre Radu a Komisiu týkajúce sa európskeho zatýkacieho rozkazu.

  Jan Philipp Albrecht , autor. – (DE) Dnes diskutujeme o otázke európskeho zatýkacieho rozkazu. Je najvyšší čas, aby sa uskutočnila táto diskusia. Predložili sme otázku prostredníctvom skupín, ktoré navrhli uskutočniť rozpravu o reforme európskeho zatýkacieho rozkazu a jeho uplatňovania. Komisiu a Radu zároveň žiadame o reakciu v podobe návrhov.

Európsky zatýkací rozkaz sa uvádzal ako dokonalý príklad vzájomného uznávania v oblasti spravodlivosti a policajnej kontroly. Keď sa európsky zatýkací rozkaz prijal v podobe rámcového rozhodnutia, Európsky parlament vždy veľmi jasne uvádzal, že podmienky jeho uplatňovania sú na jednej strane pomerne prísne a mal by sa teda mal uplatňovať iba v prípade skutočne závažných trestných činov, primeraným spôsobom a že by sa zároveň mali harmonizovať procesné normy v Európskej únii. Žiadna z týchto požiadaviek nebola splnená skutočne v plnej miere. Na základe správ, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, vidíme, že v mnohých konkrétnych prípadoch sa európsky zatýkací rozkaz neuplatňuje primeraným spôsobom. Musíme preto prispôsobiť postupy v praxi aj v rámci právnych predpisov. Vďaka úsiliu pani podpredsedníčky Redingovej konečne po desiatich rokoch dosahujeme v oblasti harmonizácie procesných noriem pokrok. Je však nevyhnutné, aby sme dosiahli mnoho ďalších zlepšení, a to aj v súvislosti s podmienkami, v ktorých držia väzňov, a otázkou jednotlivých noriem právnej ochrany.

V budúcnosti by sme sa v súvislosti so vzájomným uznávaním nemali zaujímať výlučne iba o spoluprácu medzi policajnými a súdnymi orgánmi. Musíme si všímať aj zavedenie procesných noriem. Európsky zatýkací rozkaz sa však musí zmeniť a doplniť v súčasnosti. Jeho uplatňovanie je totiž zjavne nezlučiteľné s normami, ktoré požadujeme najmä v súvislosti s kontrolou proporcionality v jednotlivých prípadoch.

  Simon Busuttil, autor. – (MT) Európsky zatýkací rozkaz sa ukázal ako veľmi užitočný nástroj pri dosahovaní spravodlivosti za štátnymi hranicami. Zločincom vyslal jasný signál, že už viac nemôžu utiecť do inej krajiny s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, čím nám umožnil otvoriť štátne hranice. Je preto dôležité považovať európsky zatýkací rozkaz za užitočný nástroj, ktorým sa dosiahli dobré výsledky.

Má však aj svoje nevýhody, ako napríklad v prípade jeho vydania pri trestných činoch, ktoré sú príliš málo závažné na to, aby bolo jeho vykonanie opodstatnené. Neočakávam, že sa európsky zatýkací rozkaz vydá v prípade krádeže dvoch pneumatík v inej krajine, ako sa to stalo v minulosti. Trest nezodpovedá trestnému činu a vedie k nedostatku dôvery v súvislosti s dôležitým a užitočným nástrojom.

Preto si musíme všímať nedostatky v systéme a v jeho uplatňovaní bez toho, aby sme zničili užitočnosť tohto rozkazu.

Komisii predkladáme túto parlamentnú otázku práve preto, aby nám umožnila porozumieť spôsobu využívania príkazu počas týchto niekoľkých uplynulých rokov. Takéto informácie nám pomôžu rozhodnúť o potrebe jeho aktualizácie s cieľom zabezpečiť jeho správne uplatňovanie.

  Sarah Ludford, autorka. – Skupina liberálov v Európskom parlamente vždy podporovala európsky zatýkací rozkaz pre jeho dôležitosť v boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti. Naša skupina však zároveň stále zdôrazňovala, že európsky zatýkací rozkaz by nebol úplný bez zlepšenia procesných práv na obhajobu v Európe. Neustále sme kritizovali Radu za to, že v súvislosti s týmto programom nenapredovala na základe komplexného návrhu Komisie.

V súčasnosti konečne meníme situáciu v oblasti práv na obhajobu a vyslovujem uznanie pani podpredsedníčke Redingovej za jej záväzok v súvislosti s týmto programom v rámci plánu. Otázka znie, či táto zmena dokáže vyvážiť nedostatky európskeho zatýkacieho rozkazu. Myslím si, že nie. Určité opatrenia musíme prijať aj v súvislosti so spôsobom fungovania európskeho zatýkacieho rozkazu.

Spomeňme však skrátka úspechy: v rokoch 2005 až 2009 bolo na základe zatýkacieho rozkazu vydaných takmer 12 000 pašerákov drog, páchateľov sexuálnych trestných činov, ktorých obeťami sú deti, násilníkov a iných zločincov. Patrí medzi nich aj Hussain Osman, jeden z aktérov londýnskeho bombového útoku v roku 2005. V tejto súvislosti je za európsky zatýkací rozkaz vďačný každý obyvateľ Londýna. Z Talianska sa vrátil do šiestich týždňov.

Aspoň v Spojenom kráľovstve, ako sa dozvieme neskôr, sa však európsky zatýkací rozkaz stal obľúbeným nástrojom, ktorým euroskeptici poškodzujú dobré meno EÚ. Ich prístup posilnilo niekoľko neslávne známych prípadov porušenia ľudských práv. Spojené kráľovstvo v skutočnosti dostáva po Nemecku druhé najväčšie množstvo žiadostí o odovzdanie.

Komisia aj organizácie na ochranu práv na obhajobu, ako napríklad Organizácia pre spravodlivé súdne procesy vo svete, o ktorej činnosť sa zaujímam a ktorej som patrónkou, a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorého som členkou, presne určili nedostatky zatýkacieho rozkazu. Problémy s využívaním zatýkacieho rozkazu v prípade menej závažných trestných činov, nedostatočné právne zastupovanie vo vydávajúcom štáte, dlhá vyšetrovacia väzba, chýbajúce kaucie v prípade osôb, ktoré nie sú občanmi vydávajúceho štátu, a zlé podmienky väzby sa nespomínajú bezdôvodne. Komisia si nemyslí, že európsky zatýkací rozkaz musíme prepracovať. Myslím si, že tento prístup musíme znova zvážiť.

Po prvé, musíme vytvoriť omnoho pevnejší základ pre požiadavku kontroly proporcionality a vylúčiť tak menej závažné trestné činy. Po druhé, musíme dosiahnuť jednoznačnú kontrolu dodržiavania ľudských práv vo vykonávajúcom štáte. Táto kontrola sa musí stať explicitnou, nie implicitnou. Po tretie, je potrebné rozoznať, kedy nie je vykonávanie európskeho zatýkacieho rozkazu opodstatnené, aby osoby neprenasledovali zápisy v Schengenskom informačnom systéme v celej Európe aj napriek odôvodnenému zamietnutiu ich odovzdania.

Isté kroky musíme podniknúť aj v súvislosti s kauciami, v neposlednom rade zavedením rámcového rozhodnutia o príkazoch na výkon dohľadu.

V súvislosti s európskym zatýkacím rozkazom musíme naozaj dosiahnuť zmeny. Vo všeobecnosti je však úspešný. Tí, ktorí rozkaz spochybňujú, si musia položiť otázku, či by boli spokojní s tým, keby zločinci trávili roky mimo dosahu súdov a spravodlivosti, pretože tradičné vydanie trvá príliš dlho a je sprevádzané zbytočnou byrokraciou.

  Birgit Sippel , autorka. – (DE) V rozprave o maďarskej ústave sme si viackrát vypočuli kritiku v súvislosti s jej politickým charakterom. Tento postoj ma celkom prekvapuje, pretože práve politické rozpravy predstavujú jednu z činností, ktoré má Parlament výslovne vykonávať. A preto by som túto tému tiež rada začala stanovením politického rámca.

Trestnú činnosť a najmä organizovaný zločin nikdy neobmedzovali hranice alebo hraničné kontroly. Nemá preto význam hranice v Európe obnovovať a obmedzovať spôsob zbližovania nášho obyvateľstva. Naopak, potrebujeme ďalší dôsledný rozvoj spolupráce našich členských štátov a cezhraničnú spoluprácu policajných a súdnych orgánov.

V tejto oblasti sa európsky zatýkací rozkaz opakovane ukázal ako dôležitý a úspešný nástroj. Tento nástroj však zároveň získa zlú povesť, ak sa využije povedzme v prípade ukradnutých bicyklov alebo iba s cieľom uskutočniť výsluch. S poľutovaním konštatujem, že sme tiež zistili, že sa využíva aj vtedy, keď bolo možno rozhodnuté nevykonávať zatýkací rozkaz, pretože existuje dôkaz o jeho nespravodlivom vydaní, ktoré vydávajúci členský štát následne nerešpektuje. V dôsledku toho dochádza k poľutovaniahodnej situácii, keď sú príslušní občania opakovane zatýkaní pri každom prekročení hranice. Tento stav vôbec neprispieva k budovaniu dôvery v európske právny systémy.

Prečo k tomu dochádza? Ponecháva znenie smernice príliš mnoho manévrovacieho priestoru? Ide o nesprávne uplatňovanie v členských štátoch alebo o nedostatočné informácie? Tieto otázky musíme objasniť. Členské štáty musia dosiahnuť potrebné zlepšenia a Komisia musí prijať opatrenia, aby zabránila takémuto zneužitiu. Toto je jediný spôsob ako zabrániť neustálemu poškodzovaniu úspešného nástroja a strate dôvery v tieto opatrenia.

Všetky uvedené skúsenosti navyše dokazujú význam toho, aby sme konečne dosiahli istý pokrok v súvislosti s plánom na posilnenie procesných práv. V záujme právnej istoty pre všetky zainteresované strany musíme dosiahnuť uplatňovanie rovnakých práv v celej Európe v prípade osôb obvinených z trestných činov a poskytovanie povinných informácií o týchto právach.

Vyzývam Komisiu, aby vyvinula tlak a reagovala na prípadný nesúhlas vo všetkých spomínaných bodoch. Som si istá, že v tejto snahe sa môže spoľahnúť na podporu Parlamentu.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Pani Sippelová opísala európsky zatýkací rozkaz ako dieťa. Nie je to však v skutočnosti skôr Frankensteinovo monštrum? Nemala by túto skutočnosť prijať?

  Birgit Sippel , autorka. – (DE) Nie som si istá, či by som na vašu otázku mala odpovedať. Ide totiž skôr o polemickú poznámku. Číselné údaje však ukazujú, že európsky zatýkací rozkaz predstavuje vhodný nástroj na boj proti trestnej činnosti v zjednotenom priestore Európy. Trestná činnosť nemá vnútroštátny charakter. Má medzinárodný rozmer a prekračuje hranice. Z tohto dôvodu musí mať naša spolupráca cezhraničný charakter. Musíme vyriešiť počiatočné problémy európskeho zatýkacieho rozkazu a zastaviť jeho zneužívanie. Ako nástroj je však nenahraditeľný.

  Gerard Batten, autor. – Od roku 2004 upozorňujem, že európsky zatýkací rozkaz (EZR) by sa mohol využívať ako nástroj útlaku politických disidentov. V súčasnosti k tomu dochádza v prípade Juliana Assangea. Vo švédskom súdnom konaní voči nemu je mnoho nezrovnalostí. Pán Assange ešte nebol obvinený zo žiadneho konkrétneho trestného činu. Predchádzajúce vyšetrovanie jeho osoby v súvislosti s činom, ktorý vo Švédsku označujú ako „menej závažný trestný čin znásilnenia“, vyšší prokurátor v Štokholme zastavil takmer štyri mesiace pred vydaním EZR. Pri opätovnom vyšetrovaní vedúcom k vydaniu EZR došlo k pochybeniu prokurátora v súvislosti s vypočutím svedkov, ktorí by mohli svedčiť v prospech pána Assangea.

V nezávislom právnom stanovisku v Anglicku sa uvádza, že obvinenia proti pánovi Assangeovi by podľa anglického práva neznamenali obvinenie zo znásilnenia. Právny zástupca sťažovateľa vo Švédsku údajne uviedol, že samotné svedkyne nemôžu konštatovať, či príslušné úkony predstavovali znásilnenie, pretože nemajú právnické vzdelanie. Bez ohľadu na to však políčko v EZR označené ako znásilnenie neobsahuje žiadne vymedzenie alebo vysvetlenie toho, čo predstavuje tento trestný čin.

Pán Assange zostal vo Švédsku päť týždňov, aby reagoval na obvinenia. Nebol však vypočúvaný, pretože vyšetrovanie sa neprimerane oneskorilo. Pán Assange prišiel do Švédska ani nie mesiac po tom, ako stránka WikiLeaks zverejnila záznamy o vojne v Afganistane a oznámila, že plánuje ďalšie odhalenia. Vysokopostavené osoby v USA vyzývali na vraždu alebo únos pána Assangea a na to, aby vláda Spojených štátov postupovala, ako keby sa ocitla vo vojne s WikiLeaks. Túto spoločnosť opisujú ako teroristickú organizáciu.

Všetky uvedené skutočnosti sú časovo dobre zosúladené s vyhovujúcim vydaním európskeho zatýkacieho rozkazu v súvislosti s jeho osobou. Švédsko má blízke vzťahy s USA, pokiaľ ide o vzájomné poskytovanie spravodajských informácií a spoluprácu, čím sa spochybňuje údajná neutralita Švédska. Prečo by USA požadovali vydania pána Assangea Švédsku? Američania stále pripravujú súdne konanie proti nemu a nevedia, z čoho ho obviniť a či to je možné. Bez obvinenia nemôže byť vydaný zo Spojeného kráľovstva do USA. Potrebujú ho však niekde zadržať, kým budú pracovať na prípade, a zabrániť mu v návrate do Austrálie.

Európsky zatýkací rozkaz predstavuje vynikajúci prostriedok. Ako som v tomto Parlamente už mnohokrát uviedol, v rámci európskeho zatýkacieho rozkazu je v súčasnosti vydanie alebo, aby som sa vyjadril správne, súdne odovzdanie iba byrokratická formalita. Neexistujú jednoducho žiadne skutočné záruky. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa moja otázka Rade a Komisii netýka toho, či dochádza k zneužívaniu EZR na politické ciele. Týka sa toho, či je možné ho zneužiť. Ak budú Rada a Komisia úprimné, budú musieť pripustiť, že áno. Urobia to, prosím, teraz? Podľa môjho názoru dôkazy naznačujú, že k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza v prípade Juliana Assangea.

  Cornelis de Jong, autor. – (NL) Otázky na ústne zodpovedanie môžu vyznievať všeobecne a teoreticky, ale európsky zatýkací rozkaz sa bez ohľadu na to týka osudov jednotlivcov, ľudských práv a základných slobôd.

V Holandsku sa venuje veľká pozornosť osudu Cora Disselkoena. V roku 1997 bol tento holandský podnikateľ obvinený z porušenia daňovej právnej úpravy v Poľsku. Za tento čin strávil vo väzení v hrozných podmienkach dva mesiace. Po zaplatení veľmi vysokej finančnej sumy v rámci kaucie bol prepustený a dvanásť rokov o tomto prípade už nič nepočul. Minulý rok však Poľsko zrazu požiadalo o vydanie tohto podnikateľa. Pri tejto príležitosti Poľsko využilo európsky zatýkací rozkaz. Pred desiatimi dňami bol prevezený do Poľska. Právny zástupca pána Disselkoena tvrdí, že tam bol zadržiavaný vo väzení, ktoré bolo také špinavé a preplnené ako väzenie v roku 1997. V rozpore so všetkými pravidlami bolo stretnutie pána Disselkoena s jeho právnym zástupcom zaznamenávané videokamerou. V jeho spise navyše zrazu pribudli štyri nové obvinenia. Sudca dokonca naznačil, že by mohli viesť k novému zatýkaciemu rozkazu. Pán Disselkoen znova zaplatil vysokú finančnú sumu v rámci kaucie a je naspäť v Holandsku. Jeho prípad však ukazuje, že európsky zatýkací rozkaz môže viesť k ponižujúcim situáciám.

Komisia vo svojej správe preukázala, že si uvedomuje problémy a že ju táto situácia znepokojuje. Naša skupina vkladá nádeje do pani komisárky. Pani komisárka, môžete nejakým spôsobom osobne vysvetliť, ako by sa mali vykladať požiadavky proporcionality, a zabezpečiť, aby toto vysvetlenie prijala Rada? Môžete zabezpečiť, aby osoby mali skutočne právo napadnúť zatýkací rozkaz v členskom štáte, ktorý ho vydal, aj v členskom štáte, ktorý ho vykonáva? Súhlasíte s tým, aby bolo možné trvale odmietať vykonávanie zatýkacích rozkazov v mene krajín, v ktorých sú podmienky vo väzeniach a väzenských zariadeniach stále neľudské, aby bol EZR predmetom hodnotenia z hľadiska ľudských práv a aby sa pán Cor Disselkoen nemusel obávať ešte väčšieho utrpenia?

  Timothy Kirkhope, autor. – Nikto nemôže poprieť pozitívny vplyv európskeho zatýkacieho rozkazu v súvislosti s cezhraničnou trestnou činnosťou. Doteraz prispel k vydaniu takmer 12 000 pašerákov drog, páchateľov sexuálnych trestných činov, ktorých obeťami sú deti, násilníkov a teroristov. Vďaka nemu sa tiež podarilo vyhnúť zdĺhavým postupom vydávania v rámci procesu. Rýchlosť tohto nástroja je vzhľadom na slobodu pri prekračovaní hraníc a rozšírenú cezhraničnú trestnú činnosť neoceniteľná. Tento nástroj však nebol nikdy zameraný na vyšetrovanie a trestanie menej závažných trestných činov, akými sú napríklad krádež ošípanej, čokolády alebo prečerpanie bankového účtu.

Súčasná situácia tu nevzniká často. Takmer všetky politické skupiny a národnosti zhromaždené na tomto mieste tvrdia, že nastal čas nástroj preskúmať, prehodnotiť a v prípade potreby zmeniť a doplniť. Otázky proporcionality, ochrany a odškodňovania majú pri jeho reforme zásadný význam.

V súčasnosti pracujeme na európskom vyšetrovacom príkaze, ktorý súvisí s európskym zatýkacím rozkazom. Je nevyhnutné, aby sme znova neurobili tie isté chyby. Tento nový právny predpis musíme navrhnúť tak, aby sme zohľadnili skúsenosti s chybami a prekážkami v súvislosti s fungovaním európskeho zatýkacieho rozkazu.

Vyskytlo sa jednoducho príliš mnoho príkladov nevyhovujúcich podmienok v prípade väznených osôb, príliš mnoho neopodstatnene vydaných rozkazov a príliš nedostatočné odškodnenie v prípade tých, ktorí sa stali obeťami chýb. Obávam sa, že dosahujeme pokrok v súvislosti s európskym vyšetrovacím príkazom, pričom jeho samotné základy a európsky zatýkací rozkaz, z ktorého vychádza, sú rozhodne nestabilné. Musíme znova získať dôveru v tento nástroj, obnoviť jeho hodnotu, obmedziť ho iba na najzávažnejšie trestné činy a zároveň zabezpečiť a zachovať najprísnejšie normy jeho využitia.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Gerard Batten (EFD). – Túto otázku by som rád položil pánovi Kirkhopovi, pretože súhlasí s nevyhnutnosťou preskúmať a prehodnotiť európsky zatýkací rozkaz. Môj názor by bol omnoho dôraznejší, ale na tom nezáleží. Spomínal európsky vyšetrovací príkaz. Domnievam sa, že tvrdil, že by mohlo ísť o príliš ďalekosiahly krok.

Uvedomuje si však, že ministerka vnútra Theresa Mayová po nástupe do funkcie vo vláde jeho vlastnej krajiny sa v rámci jedného zo svojich prvých krokov pridala k európskemu vyšetrovaciemu príkazu, čo znamená, že sa v súčasnosti nemôžeme rozhodnúť inak a budeme sa musieť zaoberať všetkým, čo prejde týmto legislatívnym mlynčekom, pretože to bude podliehať hlasovaniu kvalifikovanej väčšiny a konečný výsledok nemôžeme ovplyvniť? Ide o ďalší prípad dvojznačného vyjadrenia konzervatívcov, ktorých tvrdenia sú v tomto Parlamente v rozpore s postupmi Európskej únie, ale na domácej pôde v našom Parlamente ich podporujú?

  Timothy Kirkhope (ECR). – Pozícia vlády Spojeného kráľovstva v súvislosti s európskym zatýkacím rozkazom aj európskym vyšetrovacím príkazom spočíva v jej nespornom presvedčení, že v otázke cezhraničnej trestnej činnosti je – celkom oprávnene – povinná konať v súlade s najlepším záujmom Spojeného kráľovstva. Ako si vážený pán poslanec uvedomuje, boli sme obeťami nesmierneho množstva trestných činov a najmä terorizmu. Som si istý, že by so mnou súhlasil, pokiaľ ide o naše odhodlanie zastaviť túto trestnú činnosť. Cezhraničná spolupráca predstavuje najlepší spôsob na dosiahnutie tohto cieľa.

Európsky vyšetrovací príkaz sa musí, samozrejme, dôsledne zaviesť. Výlučne súhlasný postoj v súvislosti s príkazom a jeho koncepciou, ktorý vyjadrila vláda, samozrejme, nepredstavuje posledný krok. V tejto súvislosti si musíme všimnúť podrobnosti tohto príkazu. Musíme ho účinne zaviesť a zosúladiť jeho fungovanie so zatýkacím rozkazom. To, že sme s ním súhlasili, je však dobrým znakom nášho odhodlania venovať sa otázke cezhraničnej trestnej činnosti. Som presvedčený, že vážený pán poslanec v tejto súvislosti súhlasí s našimi cieľmi.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Európsky zatýkací rozkaz sa stal jedným z najúspešnejších nástrojov vzájomného uznávania prijatých v Európskej únii. Som vám preto veľmi vďačná za to, že ste podnietili uskutočnenie tejto rozpravy.

Rada venovala tejto otázke veľké množstvo pozornosti a úsilia v neposlednom rade prostredníctvom vzájomného partnerského hodnotenia praktického uplatňovania tohto nástroja, ktorý sa počas troch rokov vykonáva vo všetkých členských štátoch. Výhody európskeho zatýkacieho rozkazu zďaleka prevažujú nad akýmikoľvek prípadnými komplikáciami. Vďaka EZR Únia úspešne v značnej miere skrátila čas odovzdania osôb, a to v mnohých prípadoch z jedného alebo dvoch rokov na iba jeden alebo dva mesiace. Predchádzajúci systém vydávania osôb bol ťažkopádny a v modernom svete otvorených hraníc a závažnej a organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti už nespĺňal svoj účel.

V súvislosti s otázkou proporcionality treba uviesť, že kým sa vyskytli isté menej závažné prípady, v ktorých bol európsky zatýkací rozkaz vydaný, v konečnom dôsledku je rozhodnutie o začatí konania pri jednotlivých trestných činoch záležitosťou vydávajúceho orgánu v každom členskom štáte. Tento stav je výsledkom toho, že na rozdiel od vydávania predstavuje európsky zatýkací rozkaz v plnej miere súdny systém. Európsky zatýkací rozkaz je vždy založený na súdnom rozhodnutí vo vydávajúcom štáte a rozhodnutie o tom, či vydať alebo nevydať EZR, je záležitosťou vnútroštátneho súdneho orgánu. Ak sa vyskytne problém proporcionality, nie je spôsobený nástrojom alebo rámcovým rozhodnutím o EZR. Je to skôr výsledok politík v trestných veciach v jednotlivých členských štátoch. Postoj Rady je pomerne jednoznačný v tom, že v prípadoch neprimeraného ochranného dohľadu by sa európsky zatýkací rozkaz nemal využívať.

Rada tiež vyzvala na to, aby vykonávatelia tohto nástroja zvážili a snažili sa o prijatie odporúčania v súvislosti s využitím alternatív európskeho zatýkacieho rozkazu. Vzhľadom na celkovú účinnosť trestných konaní by uvedené alternatívy mohli zahŕňať využívanie menej nátlakových nástrojov vzájomnej právnej pomoci tam, kde je to možné, využívanie videokonferencií pre podozrivé osoby, predvolávanie osôb pred sudcu prostredníctvom predvolaní, využívanie Schengenského informačného systému s cieľom určiť miesto pobytu podozrivej osoby alebo využívanie rámcového rozhodnutia o vzájomnom uznávaní finančných pokút.

Takéto posúdenia by však mal vždy uskutočniť vydávajúci orgán. Európske zatýkacie rozkazy sa vydávajú v súvislosti s trestnými stíhaniami alebo právoplatnými rozsudkami vo vydávajúcom štáte. Tieto súdne rozhodnutia sú založené na dokumentoch dostupných sudcovi alebo prokurátorovi vo vydávajúcom štáte.

Okrem toho by sme nemali prehliadať obete. Vo väčšine prípadov sa obete trestného činu nachádzajú vo vydávajúcom a nie vo vykonávajúcom štáte. Takže presúvaním súdneho procesu na neskôr a preskúmaním spisu sa oslabujú aj práva obetí. Oneskorená spravodlivosť je odopretá spravodlivosť, a to nielen v prípade podozrivých, ale aj obetí. Je aj v záujme obetí, aby súdny proces prebehol rýchlo a dodržiavali sa tak ich práva. Rada zamýšľa prijať plán, ktorý navrhlo maďarské predsedníctvo, s cieľom posilniť tieto práva. Riešenie zásady proporcionality preto nemôže spočívať v našej zmene základov dobrého fungovania európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorým sa zásadne zdokonalil predchádzajúci systém vydávania osôb.

Pokiaľ ide o práva na obhajobu, najprv by som chcela poznamenať, že na rozdiel od vydávania predstavuje európsky zatýkací rozkaz v plnej miere súdny systém, ktorý je už sám osebe dôležitou zárukou. Európsky zatýkací rozkaz je vždy založený na súdnom rozhodnutí vo vydávajúcom štáte a vo vykonávajúcom štáte ho možno vykonať iba prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Osoba bude stále môcť v plnej miere uplatňovať svoje práva na obhajobu vo vydávajúcom členskom štáte, v ktorom sa koná v príslušnej veci súdny proces. Tento postup je plne v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.

To neznamená, že osoba, v súvislosti s ktorou sa vydáva európsky zatýkací rozkaz, nemôže a nemala by uplatňovať akékoľvek práva vo vykonávajúcom štáte. V smernici 2010/64 z 20. októbra 2010 sa ustanovuje právo na tlmočenie a preklad v trestnom konaní a vzťahuje sa aj na výkon európskeho zatýkacieho rozkazu.

Okrem toho vítame skutočnosť, že v nedávnom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na informácie v trestnom konaní, ktorý predložila Komisia, sa ustanovuje právo na poučenie pri konaniach na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.

Vyskytli sa obavy, že negatívne rozhodnutie o európskom zatýkacom rozkaze nevedie automaticky k zrušeniu zodpovedajúceho zápisu v Schengenskom informačnom systéme. Zápis v systéme SIS je však prostriedok prevodu európskeho zatýkacieho rozkazu. V konečnom dôsledku môže zápis zrušiť iba vydávajúci orgán, ktorý ho do systému vložil.

V prípadoch, keď členský štát na základe súdneho konania odmietne vykonať európsky zatýkací rozkaz, bude príslušná osoba prepustená. Ak je odmietnutie vykonať európsky zatýkací rozkaz konečné, je zrejmé, že osobu už nie je možné v danom členskom štáte na základe tohto nástroja zatknúť. Akýmkoľvek odmietnutím vykonať európsky zatýkací rozkaz sa však platnosť rozkazu neruší. Zostáva platným na zatknutie príslušnej osoby vo vydávajúcom členskom štáte a aj v každom inom členskom štáte. Odmietnutie vôbec nesúvisí so systémom európskeho zatýkacieho rozkazu ako takým a platí napríklad aj v rámci systému vydávania osôb.

Na záver chcem v súvislosti s podmienkami vo väzniciach uviesť, že ich je možné, samozrejme, v niektorých prípadoch zlepšiť. Táto otázka sa však netýka vykonávania európskeho zatýkacieho rozkazu. Za zabezpečenie toho, aby podmienky vo väzeniach dosahovali bežnú úroveň, sú zodpovedné orgány v jednotlivých členských štátoch bez ohľadu na to, či osoby boli alebo neboli odovzdané z iného členského štátu.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Možno viete, že Komisia prijala 11. apríla tohto roka správu o vykonávaní zatýkacieho rozkazu. Táto správa je zameraná na základné aspekty fungovania zatýkacieho rozkazu a prvýkrát od jeho zavedenia v januári 2004 zdôrazňuje nielen jeho úspechy, ale aj nedostatky.

O úspechoch sa už povedalo mnoho. Chcela by som iba zdôrazniť, že v rokoch 2005 až 2009 bolo vydaných takmer 55 000 európskych zatýkacích rozkazov, vykonalo sa ich približne 12 000 a v tomto období zhruba 60 % žiadaných osôb súhlasilo so svojím odovzdaním, ktoré trvalo priemerne 14 až 17 dní. Priemerný čas odovzdania osôb, ktoré so svojím odovzdaním nesúhlasili, bol 48 dní. Tento stav vyznieva priaznivo v porovnaní s obdobím pred uplatňovaním európskeho zatýkacieho rozkazu, keď vydanie vyžiadaných osôb trvalo v priemere jeden rok. Okrem toho sa nepochybne posilnil voľný pohyb osôb.

Z uvedeného dôvodu európsky zatýkací rozkaz predstavuje dôležitý nástroj pri zadržiavaní zločincov a dosahovaní účinnejšieho fungovania našich systémov trestného súdnictva. Domnievam sa, že každý v tomto Parlamente s tým súhlasí. Umožnil rozložiť siete pedofilov a zadržať vrahov a teroristov. A na to je určený.

V poslednom období však vidíme, že počet vydaných zatýkacích rozkazov od roku 2007 dramaticky stúpol. V niektorých prípadoch sa využívajú menej primeraným spôsobom s cieľom vydať osoby často podozrivé zo spáchania menej závažného trestného činu, napríklad krádeže bicykla alebo prasaťa. Tento postup nie je nevyhnutný a môže ohroziť legitímnosť tohto silného nástroja EÚ určeného na vzájomné uznávanie. Z tohto dôvodu Komisia požaduje prijatie opatrení.

Komisia v prvom rade vyzýva členské štáty EÚ, aby v rámci žiadosti o zatýkací rozkaz vykonali previerku proporcionality a odstránili nedostatky v prípadoch, keď ich právne predpisy nie sú v úplnom súlade s rámcovým rozhodnutím o zatýkacom rozkaze. Členské štáty tiež žiadame, aby zabezpečili, aby justičné orgány, ako napríklad prokurátori, nevydávali zatýkacie rozkazy v prípade menej závažných trestných činov.

V príručke o zatýkacom rozkaze preto uvedieme ustanovenia, ktoré je potrebné na tejto úrovni uplatňovať. Do konca roku 2011 tiež predložíme návrhy, aby sme zintenzívnili odbornú prípravu v súvislosti so zatýkacím rozkazom pre policajné orgány, súdne orgány a osoby, ktoré vykonávajú právnické povolanie, a zabezpečili tak zhodu a účinnosť spôsobu jeho uplatňovania a zároveň zvýšili informovanosť o nových zárukách EÚ v súvislosti s procesnými právami.

Pokiaľ ide o záruky v súvislosti s procesnými právami, správa tiež odzrkadľuje zásadný význam základných práv a vzájomnej dôvery v súdne systémy členských štátov. Z tohto dôvodu začala Komisia zostavovať procesné práva pre osoby vzaté do väzby.

Po prvé, minimálne pravidlá v súvislosti s právom na tlmočenie a preklad, ktoré sa prijali už v roku 2010. Po druhé, právo na informácie o právach, takzvaná listina práv, v súvislosti s ktorou veľmi skoro dosiahneme dohodu. Komisia dnes prijala tretí návrh o procesných právach, návrh na zabezpečenie prístupu k advokátovi a o práve na oboznámenie tretej osoby, ak je osoba pozbavená svojej slobody. Bude zahŕňať ustanovenie o prístupe k advokátovi vo vydávajúcom aj vykonávajúcom členskom štáte v prípadoch európskeho zatýkacieho rozkazu.

Všetky uvedené procesné práva sa týkajú zatýkacieho rozkazu. Tieto opatrenia sú navrhnuté tak, aby znemožnili získanie dôkazov v rozpore so základnými právami podozrivých osôb.

Chcela by som tiež odpovedať na konkrétnu otázku, ktorú predložili autori. Komisia si nie je vedomá žiadnych dôkazov o tom, že žiadosť Švédska voči Spojenému kráľovstvu o odovzdanie pána Assangea, aby čelil obvineniam zo sexuálnych trestných činov, naznačuje, že európsky zatýkací rozkaz sa využíva na iný účel, než na aký je určený.

Odovzdanie v zmysle rámcového rozhodnutia Rady o európskom zatýkacom rozkaze predstavuje v plnej miere súdne konanie, v ktorom vlády nemajú žiadnu možnosť zasahovať do procesu. V konkrétnom prípade, ktorý spomínal Parlament, konanie viedli justičné orgány Spojeného kráľovstva a Švédska bez zásahu vlád.

Pokiaľ ide o ďalšiu otázku týkajúcu sa prípadného vydania do Spojených štátov, chcela by som zdôrazniť, že doteraz nemáme informácie o žiadnej požiadavke v súvislosti s prípadným vydaním do tejto krajiny. Keby však bola takáto žiadosť predložená, bolo by to možné len so súhlasom odovzdávajúceho členského štátu, v tomto prípade Spojeného kráľovstva. Podľa článku 28 rámcového rozhodnutia Rady osoba, ktorá bola odovzdaná na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, nesmie byť vydaná tretiemu štátu bez súhlasu príslušného orgánu členského štátu, ktorý odovzdal túto osobu. Tým som len chcela zdôrazniť právny základ problému. Celá otázka má však, samozrejme, podmienený charakter, pretože neboli predložené žiadne konkrétne žiadosti.

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra, v mene poslaneckého klubu PPE. – (ES) Podľa môjho názoru predstavuje zatýkací rozkaz základný nástroj v boji proti organizovanému zločinu, terorizmu a iným formám trestnej činnosti. Je to osvedčený nástroj a podľa rozhodnutia ide o základný kameň spolupráce a prvý konkrétny príklad zásady vzájomného uznávania v oblasti trestného práva.

Je to, samozrejme, veľmi užitočný nástroj. Musíme však spomenúť aj jeho slabé stránky. Ako uviedla aj pani komisárka Redingová, slabé stránky sú jednoznačne identifikované, a to nielen v správe Komisie z apríla 2011, ale aj v jej správach z rokov 2005 a 2006. Tieto slabé stránky, ktoré v zásade vyplývajú z dvoch základných a podstatných predpokladov, sa môžu a, prirodzene, musia odstrániť. Zatýkací rozkaz má dve časti: vydanie a podľa potreby odmietnutie alebo odovzdanie. Číselné údaje ukazujú, že ide o užitočný nástroj, ktorý viedol k vydaniu 54 000 zatýkacích rozkazov a vykonaniu 12 000 z nich.

Pokiaľ ide o otázku potrebných náprav, musíme zaviesť rozsiahlejšie a lepšie procesné záruky v súvislosti s vydaním, odmietnutím a odovzdaním. Otázka proporcionality alebo jej nedostatku pri využívaní zatýkacieho rozkazu má zásadný, kľúčový význam. Z uvedeného dôvodu veľmi rád počujem vyjadrenia pani komisárky Redingovej o tom, že sa od členských štátov bude požadovať, aby vykonávali previerku proporcionality a usilovali sa nevydávať zatýkacie rozkazy v prípade menej závažných trestných činov.

Mimochodom, pán predsedajúci, počas kladenia týchto otázok sa vyskytol jeden konkrétny údaj, ktorý sa týka toho, že každý zatýkací rozkaz stojí štátnu pokladnicu 25 000 EUR. Tento údaj uviedol jeden írsky sudca. Tomuto sudcovi odkazujem, že tomu neverím a že by mal preukázať, na akom základe k takémuto výpočtu dospel.

Na základe toho som presvedčený, že zatýkací rozkaz by mal naďalej zostať v platnosti v obnovenej podobe a s lepšími procesnými zárukami.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Uvedomuje si pán Díaz de Mera, že Spojené kráľovstvo a Španielsko podpísali dohodu o urýchlenom postupe vydávania osôb v roku 2003, dávno pred prijatím európskeho zatýkacieho rozkazu? Mohol by sa rečník prípadne zamyslieť nad tým, že ide o kvalitnejší plán na riešenie závažných trestných činov, než ponúka európsky zatýkací rozkaz so všetkými problémami, o ktorých v súčasnosti počúvame?

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Nie, pán Dartmouth. Som presvedčený, že európsky zatýkací rozkaz je užitočnejší a všestrannejší nástroj na boj proti všetkým formám trestnej činnosti, ktorú sme spomínali.

Pani komisárka Redingová vám už povedala a ja zdôrazňujem, že príkaz na vydanie môže zabrať až jeden rok, pričom európsky zatýkací rozkaz, na druhej strane, musí byť odôvodnený do 40 dní.

Z tohto dôvodu som presvedčený, že európsky zatýkací rozkaz predstavuje oveľa všestrannejší a užitočnejší postup na boj proti trestnej činnosti, priestupkom a terorizmu.

  Claude Moraes, v mene skupiny S&D. – Naša skupina má k tejto situácii veľmi jasný postoj. Na jednej strane sme sa od Rady dozvedeli, že ak sa európsky zatýkací rozkaz bude vykonávať správne a účinne a nebude sa využívať v mnohých nepodstatných prípadoch, o ktorých sme počuli, jeho výhody prevládnu nad nevýhodami.

Pani komisárka nám objasnila dôveryhodnú a dôležitú správu, v ktorej sa uvádza, že ak dokážeme vyriešiť otázku nepodstatných prípadov, neproporcionality a procesných záruk, európsky zatýkací rozkaz môže stále predstavovať hodnotný spôsob zadržiavania nebezpečných a organizovaných zločincov. Nemali by sme zabúdať na číselný údaj o 12 000 vykonaných trestných príkazoch. Som veľmi hrdý na skutočnosť, že v našom volebnom obvode v Londýne sme zadržali osoby, ktoré sa v júli 2005 pokúsili o bombový útok. Keď pochopíme dôležitý a symbolický vplyv týchto prípadov, európsky zatýkací rozkaz môže a mal by fungovať.

Otázka na ústne zodpovedanie za našu skupinu je veľmi jednoduchá. V súčasnosti sa presúvame od správ k opatreniam a v tejto situácii máme dva zložité problémy. Jeden spočíva v nedostatku proporcionality. Tento problém nevyriešime zo dňa na deň a chválim pani komisárku (mám na mysli odbornú prípravu v oblasti justície) za zabezpečenie toho, že vyriešime otázku prevládajúcich nepodstatných prípadov a budeme sa venovať problému dôveryhodnosti európskeho zatýkacieho rozkazu. To si však vyžaduje aj pomoc Rady (nemám na mysli iba maďarské predsedníctvo, ale aj členské štáty) pri presadzovaní procesných záruk a v otázke neprijateľnej dĺžky vyšetrovacej väzby v prípade mnohých občanov v našej vlastnej krajine.

Tieto situácie spôsobujú ťažkosti v súvislosti s nástrojom, ktorý by mohol byť v prípade správneho využívania účinný. Najzložitejší problém však bude spočívať vo vytvorení rovnakých podmienok v súvislosti s procesnými právami na obhajobu. Preto v našej skupine, ktorá [požadovala] listinu práv, pristupujeme s vážnosťou nielen k otázke kvality, ale aj rýchleho prijatia právnych predpisov, ktorými musíme zabezpečiť, aby európsky zatýkací rozkaz mohol byť takým účinným nástrojom na zadržiavanie nebezpečných a organizovaných zločincov, ako je potrebné, a aby nebolo možné oslabovať jeho dôveryhodnosť mnohými nepodstatnými prípadmi a nerovnakými podmienkami, ktorých sme v súčasnosti svedkami.

Toto je stanovisko našej skupiny a sme presvedčení, že odhodlanie tu je. Musíme však venovať veľkú pozornosť najmä tomu, že členské štáty požadujú účinné fungovanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ale na druhej strane nevykonávajú opatrenia, ktoré by nám pomohli prijať právne predpisy na vytvorenie rovnakých podmienok.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Gerard Batten, v mene skupiny EFD. – Claude Moraes spomínal nedostatok proporcionality a podobne. S tým môžeme všetci súhlasiť. Dnes popoludní však nikto nespomenul chúlostivú vec, a to, že súd nemôže zohľadniť dôkazy prima facie voči obvinenej osobe a uplatniť žiadne právomoci v súvislosti s jej vydaním alebo zamietnutím jej vydania. Táto záležitosť sa týka mnohých našich voličov.

Najznámejší je prípad Andrewa Symeoua. Zúčastnil som sa na pojednávaniach odvolacieho súdu a počúval som sudcov. Z výrazu v ich tvárach bolo zrejmé, že si uvedomujú, že neexistujú skutočné dôkazy proti tomuto chlapcovi. Dôkazy boli rozporuplné, zdalo sa, že svedectvá pripravila polícia a že v žiadnom prípade nemal byť vydaný. Ako by ste riešili tento problém a to, že súdy nemôžu zohľadniť dôkazy prima facie proti obvinenej osobe alebo ich nedostatok?

  Claude Moraes (S&D). – V prípade zatýkacieho rozkazu musia byť predložené dôkazy prima facie. Zatýkací rozkaz nemôžete vykonať bez pochopenia základných skutočností prípadu zo strany súdu.

Gerardovi Battenovi hovorím, že v prípade Andrewa Symeoua mali základné problémy procesný charakter. Týkali sa doby zadržania podozrivej osoby a súdneho systému po vykonaní zatýkacieho rozkazu. Spomínate odvolacie konanie. Problematické bolo obdobie po vykonaní zatýkacieho rozkazu. Túto otázku sa snažíme vyriešiť v dnešnej rozprave.

  Nathalie Griesbeck, v mene skupiny ALDE. – (FR) Predchádzajúca rozprava bola vášnivá a tiež fascinujúca. Táto je omnoho viac založená na zhode. Mám dojem, že nikto nespochybňuje účinnosť vydávania, európskeho zatýkacieho rozkazu, obmedzenie dĺžky konaní, a teda ani, stručne povedané, boj proti trestnej činnosti.

Ako sme však všetci uviedli, spôsob využívania mandátu tiež viedol k zneužívaniu a nečestným praktikám. O nečestné praktiky ide pri jeho využívaní v prípade menej závažného trestného činu. V tejto súvislosti nemám na mysli množstvo fraškovitých prípadov krádeží bicyklov, prasiat a podobne, ale skôr závažnejšie nečestné praktiky v podobe neprimeraných zadržaní, keď sú uväznení nevinní ľudia a keď sa zneužíva právo odvolať sa proti týmto rozhodnutiam.

Pred niekoľkými rokmi naša skupina obhajovala potrebu zaviesť záruky v súvislosti s využívaním európskeho zatýkacieho rozkazu. Pani komisárka, s radosťou som si dnes popoludní vypočula vaše vyjadrenia o zlepšeniach postupu vytvorením usmernení pre členské štáty, ako aj pre zadržané osoby. Vítam tento krok, pretože sa domnievam, že naši spoluobčania veľmi dobre chápu európsky zatýkací rozkaz, ktorý zároveň predstavuje rozhodujúcu skúšku schopností Európy pri konsolidácii spravodlivosti na jej území.

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. – (PL) Členské štáty Európskej únie potrebujú účinné nástroje v boji proti trestnej činnosti, a to najmä proti organizovanému zločinu, ktorý má najzávažnejší charakter. V tomto smere by sme mali uviesť, že európsky zatýkací rozkaz predstavuje reakciu na potrebu najmä v súvislosti s tým, že slobodu pohybu v Európskej únii nevyužívajú v najväčšej miere len čestní občania, ale aj zločinci, ktorí v žiadnom prípade neuplatňujú svoje práva na účel cestovného ruchu alebo podnikania, ale na trestnú činnosť alebo aby sa vyhli postaveniu pred súd vo svojej vlastnej krajine alebo v krajine, kde spáchali trestný čin.

Existenciu a fungovanie tohto nástroja preto treba uvítať. Mali by sme však uvítať aj to, že je monitorovaný. Každá nová právna inštitúcia má kladné stránky, ale aj nedostatky, ktoré má význam zistiť a uvažovať nad spôsobom ich odstránenia. V tomto prípade si myslím, že je potrebné zvážiť zavedenie obmedzení v súvislosti s využívaním EZR pri najmenej závažných trestných činoch, ako napríklad tých, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody do výšky dvoch rokov. Touto otázkou by sme sa mali vážne zaoberať.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Sarah Ludford (ALDE). – Myslím si, že sa nemýlim, ak poviem, že pán Ziobro pochádza z Poľska. S jeho poslednou poznámkou tak, ako odznela v preklade, som súhlasila. Poľsko sa často uvádza ako príklad krajiny, v ktorej sa neuskutočňuje test prahových hodnôt pri vydávaní zatýkacích rozkazov, či už v prípade domácich, alebo európskych zatýkacích rozkazov.

Uvažovalo sa nad reformou vášho systému trestného súdnictva tak, aby prokurátori mali v súvislosti s vydaním zatýkacieho rozkazu určité právomoci a nemuseli sa venovať každej jednotlivej sťažnosti? Tým by známe a menej závažné trestné činy, ako napríklad krádež prasaťa, nespôsobovali taký problém.

Veľmi si vážime všetkých Poliakov, ktorí žijú v Spojenom kráľovstve, najmä v Londýne. Samozrejme, väčšina z nich nie sú zločinci. Vzhľadom na veľký počet Poliakov v Spojenom kráľovstve, z ktorých väčšina je veľmi vítaná, však z Poľska dostávame obrovský počet zatýkacích rozkazov.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Pani Ludfordovej by som chcel veľmi pekne poďakovať za otázku. Ste veľmi láskavá, že ste ma upozornili na tento problém. Uvedomujeme si ho. Poľské súdy pristupujú k týmto nariadeniam veľmi dôsledne a uplatňujú ich aj v prípadoch, ktoré sa niekedy môžu zdať ako nepodstatné záležitosti. Vzhľadom na to, že mnoho našich krajanov žije napríklad v Londýne, rozkazy sa niekedy vydávajú v sporných prípadoch tohto druhu. Podľa môjho názoru by preto bolo rozumné, keby Komisia zvážila zavedenie všeobecnejších riešení, ktoré by sa prípadne vzťahovali aj na iné krajiny, aby tak zabezpečila, že rozkaz nebude možné vydať v úplne nepodstatných prípadoch tohto druhu, ako napríklad v prípadoch dvojročnej väzby. Namiesto toho by sa rozkaz vydával iba v prípade závažných trestov, pre ktoré bol zavedený.

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Som veľmi vďačná pani Ludfordovej za túto otázku, pretože som sa chcela spýtať to isté. Minulý týždeň som sa v Poľsku zúčastnila na súdnom konaní proti pánovi Corovi Disselkoenovi. Jeho meno sa tu už dnes spomínalo. Je občanom Holandska, ktorý bol vydaný do Poľska na základe európskeho zatýkacieho rozkazu za čin z polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia. V priebehu niekoľkých dní bol za mrežami, pretože holandskí a poľskí sudcovia nakoniec dosiahli dohodu. Počas týchto niekoľkých dní mu dozorca ukradol lieky, ktoré užíva na choré srdce.

Problém nespočíva iba v tom, ako vykonávať európsky zatýkací rozkaz, ale aj v tom, že väzenské podmienky v rôznych krajinách v Európe sú také, že tam už naozaj nemožno posielať ľudí. Sudca v krajine, ktorej je žiadosť určená, by mal tiež mať právomoc rozhodnúť, že nevydá osoby do krajiny s neľudskými podmienkami vo väzenských zariadeniach a že z pozície sudcu podporí článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Súhlasím s Radou, že krajiny by mali postupovať diskrétne v prípadoch, v súvislosti s ktorými vydávajú takúto žiadosť. Krajiny by však tiež mali mať slobodu vyhlásiť, že ide o menej závažný trestný čin a že osoby v takom prípade nevydajú. Je preto veľmi dôležité, aby Poľsko zmenilo spôsob vykonávania spravodlivosti.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Predpokladám, že máte na mysli ten istý prípad, o ktorom sa hovorilo pred chvíľou. Kolega poslanec ho spomínal a potom som mu chcel položiť otázku, nedostal som však slovo. Keď uvádzate takéto konkrétne prípady, uveďte, prosím, mená osôb, ktorých práva boli porušené, aby sme sa ich dozvedeli. Z tohto dôvodu vás teraz požiadam o meno spomínanej osoby, pretože ľudí, ktorých práva boli porušené, musíme pomenovať.

  Judith Sargentini (Verts/ALE). – (NL) Pán Stojanov, tento prípad nie je žiadnym tajomstvom. Spomínalo sa už aj meno osoby, hoci je možné, že váš tlmočník ho neuviedol. Volá sa Cor Disselkoen. Mám k dispozícii aj prípad pána Hörchnera, ďalšieho občana Holandska. Teraz som spomenula meno pána Disselkoena a on sa za to vôbec nehanbí, pretože sa usiluje o zmenu európskeho zatýkacieho rozkazu a s radosťou bude o prípade hovoriť verejne.

  Kyriacos Triantaphyllides, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) O európskom zatýkacom rozkaze a jeho uplatňovaní zo strany členských štátov by sa dalo hovoriť veľmi veľa. Kolegovia poslanci už niektoré poznámky uviedli.

Chcem sa zamerať na jeden konkrétny a dôležitý aspekt. Ide o úplné dodržiavanie ľudských a procesných práv. Podozrivé a obžalované osoby majú práva ako ľudia aj ako účastníci konania. Tie sa však často neberú do úvahy. Vyšetrovacia väzba a podmienky väzby, ktoré spomínal pán de Jong, sú typickými príkladmi. Hlavný dôvod tohto stavu spočíva v tom, že rovnaké dodržiavanie ľudských práv v celej Európe sa považuje za samozrejmý jav. Situácia je však zjavne iná, pretože niektoré práva sa vykladajú v jednotlivých členských štátoch rôzne, ako napríklad právo nevypovedať, alebo jednoducho preto, že niektoré postupy sa odlišujú, ako napríklad dĺžka vyšetrovacej väzby.

Pani komisárka, ako máte v úmysle riešiť túto otázku? Navrhnete konkrétne opatrenia, ako napríklad zavedenie osobitného ustanovenia v oblasti ľudských práv, ktoré sudcom umožní preskúmať obsah prípadov, ako je to v Spojenom kráľovstve a Írsku, alebo budú aj naďalej bez uváženia pečiatkovať rozsudky vynesené v iných členských štátoch? Vypracujete ustanovenie o nevyhnutnosti vypočuť podozrivú alebo obžalovanú osobu, aby sudca mohol rozhodnúť o jej zaslaní späť do krajiny, v ktorej je hľadaná, a zabrániť tak zneužitiu, akým je napríklad vydanie z dôvodu politických názorov? Zamýšľate navrhnúť takéto zmeny v rámci plánu na posilnenie procesných práv alebo zmenou a doplnením právnych predpisov o európskom zatýkacom rozkaze?

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – V anglo-americkom svete spočíva základný cieľ zákona v ochrane osôb pred náhodným zatknutím a svojvoľným uväznením. Zákon v kontinentálnej Európe, predovšetkým v bývalom východnom bloku, tento cieľ jednoducho neuprednostňuje a je smiešne predstierať opak.

Podľa európskeho zatýkacieho rozkazu môže byť napríklad podľa bulharských právnych predpisov vydaná každá osoba v Británii a britský sudca s tým nemôže veľa urobiť. Situácia je o to horšia, že britská vláda sa pridala k európskemu vyšetrovaciemu príkazu, čo je ďalší útok na slobody britských občanov. Liberálni demokrati, ktorí celý tento postup podporujú, sami seba nazývajú stranou občianskych slobôd. To je nezmysel! Záväzok liberálnych demokratov v súvislosti s občianskymi slobodami sa končí v Calais.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Sarah Ludford (ALDE). – (Mikrofón bol vypnutý takmer do konca prvej vety.) ... liberálny demokrat. Uvedomuje si gróf z Dartmouthu, že práve liberálni demokrati s podporou konzervatívcov v hornej komore britského parlamentu úspešne doplnili zákon o vydávaní osôb z roku 2003, ktorým sa zaviedol európsky zatýkací rozkaz, o právomoc sudcu zamietnuť odovzdanie na základe európskeho zatýkacieho rozkazu v prípade porušenia základných práv príslušnej osoby? Pozerám sa na pána Kirkhopa, pretože naše strany na tejto otázke spolupracovali.

Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva iba bezmocne kričí z ústrania, pričom my pokračujeme a snažíme sa o zabezpečenie ochrany základných práv. Mali by ste klásť dôraz na to, aby ste presvedčili súdy o odvolaní článku 21 zákona o vydávaní osôb z roku 2003. Bola som prítomná v snemovni lordov a pomáhala prijímať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Žiadne z vašich vyjadrení nevyvrátilo uváženú kritiku toho, čo spolu s ostatnými v tejto chvíli tvrdíme. Chcem tiež uviesť, že sa úplne nesprávne domnievate, že práva na kvalitnejší preklad vôbec dokážu pomôcť tomuto chybnému právnemu predpisu, ktorý ničí ľudské životy.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vypočutia v súvislosti so zatýkacím rozkazom majú veľmi málo spoločného s vypočutiami v súvislosti s vydávaním, ktoré predchádzali zákonu z roku 2003. Dokonca ani v hlavnom vypočutí súd neberie do úvahy dôkazy, ale iba 10 takzvaných právnych prekážok odovzdania. Nedostatok dôkazov nie je prekážkou vydania. Dokonca aj osoby obvinené z činu, ktorý vo vydávajúcej krajine nepredstavuje trestný čin, môžu byť na základe európskeho zatýkacieho rozkazu odovzdané, ak v súvislosti s daným priestupkom neexistuje požiadavka obojstrannej trestnosti.

Kým väčšina týchto trestných činov má závažný násilný, sexuálny alebo nečestný charakter, zoznam zahŕňa aj nejasné takzvané myšlienkové zločiny, obľúbené v mnohých kontinentálnych krajinách, aby tak mohla byť zatknutá osoba odoslaná na súdny proces alebo skôr aby bola automaticky odsúdená a odoslaná na jedno z týchto žalostných miest.

Skutočnosť, že takéto rozkazy sa vydávajú s cieľom stíhať osobu na základe politických názorov, by mala predstavovať právnu prekážku odovzdania. Mám však podozrenie, že jednotlivé politické názory by neboli rovnako dôležité. Európsky zatýkací rozkaz nám odovzdali s prísľubom, že sa bude využívať na postavenie teroristov pred súd. Justičné omyly v prípade Garryho Manna, Deborah Darkovej, Edmonda Arapiho, Andrewa Symeoua a mnohých iných však nepreukazujú žiadne prvky terorizmu.

Najhoršie boli prípady osôb vydaných na základe výsluchu bez obvinenia. Musíme znova predložiť požiadavku, aby súd vydal osobu iba na základe presvedčivých dôkazov o spáchaní závažného trestného činu podľa zákonov vydávajúcej krajiny.

  Elena Oana Antonescu (PPE). – (RO) Európsky zatýkací rozkaz predstavuje účinný nástroj v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti a pri jej kontrole na úrovni EÚ. Jeho účinnosť sa preukázala pri urýchlení presunu osôb, ktoré spáchali závažné trestné činy vrátane terorizmu a organizovaného zločinu, medzi krajinami EÚ. Príliš často však dochádza k prípadom, keď sa tento nástroj využíva na riešenie menej závažných trestných činov. Mimoriadne rozdielne prípady z hľadiska závažnosti sa posudzovali rovnako. Rozkazy sa vydávali vtedy, keď ich využitie nebolo potrebné ani primerané. Tento postup neviedol len k nespravodlivým situáciám z hľadiska obžalovaných osôb, ale aj neopodstatnene zaťažil zdroje štátu vykonávajúceho rozkaz.

Neprimerané využívanie tohto zásadného nástroja na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti oslabuje jeho dôveryhodnosť. Z uvedeného dôvodu budú musieť niektoré štáty v prípade rozhodnutia o vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu vykonávať previerku proporcionality na základe vlastných pravidiel. V dôsledku toho sa bude uplatňovať nejednotne a nerovnomerne, teda s nedostatočnou dôverou v koncepciu vzájomného uznávania.

Právo na právnu pomoc musí zaručiť štát, ktorý vydáva rozkaz, aj štát, ktorý ho vykonáva, aby tak náležitým spôsobom uplatňovali právo na obhajobu. Preto sme chceli Komisii a Rade predložiť tieto otázky. Musíme mať záruku, že normy trestného súdnictva a väzenské podmienky v Európskej únii nevyvolávajú nedostatok dôvery medzi justičnými systémami v členských štátoch. Na záver by som tiež chcel poďakovať pani komisárke Redingovej za všetky opatrenia, ktoré prijala s cieľom posilniť procesné práva v trestnom konaní.

  Carmen Romero López (S&D). – (ES) Celé popoludnie na tomto mieste tvrdíme, že zneužívanie základných práv je jednou z najvýraznejších slabých stránok.

K možnosti zaručiť tieto procesné práva, o ktorých sme už rokovali a o ktorých budeme diskutovať v rámci súboru opatrení týkajúcich sa procesných práv, sa však ani nepribližujeme. Niektoré problémy v súvislosti s väznicami alebo napríklad obdobím ochranného dohľadu nebude možné vyriešiť, pretože sa na ne nevzťahuje súbor opatrení týkajúci sa procesných práv. Jasne patria do právomocí členských štátov.

Pani komisárka Redingová, v súvislosti s otázkou proporcionality a menej závažných trestných činov by som vám však rada povedala, že zatýkací rozkaz sa nevzťahuje na žiadny z trestných činov spomínaných dnes popoludní – krádeže kravát, prasiat a bicyklov. Tridsaťdva zahrnutých trestných činov sa týka iba organizovaného zločinu, ak teda krádeže prasiat alebo kravát neuskutočňujú ozbrojené a organizované zločinecké skupiny.

Inými slovami, môžete žartovať výberom príkladov, o ktorých v tejto chvíli dokonca ani nevieme, pretože problém spočíva v podstate v tom, že nemáme žiadny spoločný štatistický nástroj na skutočné riešenie tejto otázky.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – (FI) Zástupkyňa maďarského predsedníctva uviedla, že problém nespočíva v tomto nástroji, európskom zatýkacom rozkaze ako takom, ale že sa týka politiky v oblasti trestného súdnictva v jednotlivých členských štátoch. V tejto chvíli si nasadzuje slúchadlá. Podľa môjho názoru ide skutočne o prípad, keď sa s pravdou zaobchádzalo úsporne. Teraz totiž musíme pripustiť, že európsky zatýkací rozkaz bol problematický od začiatku, pretože sme konali, ako keby všetky členské štáty zaviedli v súvislosti s trestným konaním určité právne normy a minimálne normy. V skutočnosti sme ich, samozrejme, začali vytvárať iba teraz, po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

Chcela by som upozorniť, že Európsky súd pre ľudské práva už uviedol, že pokiaľ ide o prípady žiadateľov o azyl, nemožno nikoho poslať späť do Grécka napríklad z dôvodu veľmi zlých podmienok vo väzniciach v krajine. Zaujíma ma, kedy dôjde k tomu, že nebude možné vydať osobu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu z dôvodu strašných podmienok vo väzniciach v krajine, ktorá požaduje vydanie. Podľa môjho názoru by sa Komisia mala na túto situáciu pripraviť.

  Rui Tavares (GUE/NGL). – (PT) Európska únia je experiment, ktorý sa skladá z experimentov. Eurozóna, tento Parlament, v ktorom sa nachádzame, schengenský priestor a niekoľko iných nástrojov sú všetko experimenty. Problém spočíva v tom, že politici sú veľmi často menej skromní než vedci. Vedci majú ako prví uznať, že experiment nevyšiel tak, ako dúfali.

V prípade európskeho zatýkacieho rozkazu (EZR) už vieme, že má ťažkosti a vyvoláva pochybnosti. Pani komisárku Redingovú by sme mali pochváliť za úprimnosť, s ktorou potvrdila, že tento rozkaz má ťažkosti a vyvoláva pochybnosti a že existujú previerky proporcionality, ktoré je nevyhnutné úspešne vykonať pri vydávaní rozkazov, ktoré by sa nemali uplatňovať automaticky bez dôkladnejšieho a uváženejšieho preskúmania zo strany sudcu.

Riešenie by teda nemalo spočívať v zrušení EZR, ktorý je zjavne prínosný. Chceme, aby násilník alebo vrah nemohli prekročiť hranice a byť slobodní. EZR by sa však mal doplniť účinnými nástrojmi na ochranu obžalovaných osôb. Ide o otázku prítomnosti advokáta a práva na preklad, ktoré vo svojej správe uvádzala už barónka Ludfordová. Veľmi zásadný význam má aj otázka posúdenia podmienok väzby v európskych väzniciach.

Okrem toho neklamme sami seba alebo si nerobme žiadne ilúzie. Byť uväznený v krajine A alebo B nie je to isté ako byť uväznený v Európe. Je veľmi dôležité, aby sme tieto podmienky posudzovali a aby sa Európska komisia veľmi odhodlane snažila o posudzovanie podmienok väzby, dosiahla tak ich harmonizáciu a týmto spôsobom aj možnosť dôveryhodnejšieho uplatňovania EZR.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Argumenty, ktoré predložili kritici európskeho zatýkacieho rozkazu, predtým zazneli aj zo strany kolegov poslancov za národné hnutia. Naše argumenty však boli následne označené za euroskeptické, ako keby sme boli akýmisi nepriateľmi pokroku. V dôsledku toho nadobudol tento rozkaz účinnosť.

Dnes večer však zo strany pani Győriovej odzneli ďalšie hrozné vyjadrenia. V skutočnosti uviedla, že účinnosť zatýkacieho rozkazu opodstatňuje prípady porušenia práv. Pani Győriová, poznám zásadu trestného práva, podľa ktorej sa tvrdí, že je lepšie oslobodiť desať vinných ľudí, než odsúdiť jedného nevinného. Z hľadiska neprimeranej reakcie je však bežné, že policajti používajú akékoľvek poskytnuté prostriedky, pričom využívajú každú príležitosť, ktorú majú.

Na tradičnú otázku, kto bude dozerať na samotných dozorcov, existuje iba jedna odpoveď: zákon. Ako zákonodarcovia s Komisiou v úlohe iniciátora a Parlamentom a Radou v úlohe spoločných zákonodarcov musíme urobiť, čo je v našich silách, a zabezpečiť, aby dozorcovia naozaj dodržiavali zákon.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Európsky zatýkací rozkaz predstavuje nepochybne základný nástroj v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu. Myslím si, že tomu rozumie a súhlasí s tým každý rečník vrátane predsedníctva a Komisie.

Zároveň ide o potvrdenie toho, ako môže policajná a justičná spolupráca v rámci cezhraničného prístupu k trestnej činnosti dosiahnuť dôležité ciele. Vyriešili sa čakacie doby a v súčasnosti bude potrebné overiť náklady. Túto otázku je nevyhnutné ešte viac preskúmať. Dôvera medzi členskými štátmi má v tomto procese zásadný význam, čo je nepochybne pozitívne. Medzitým je však dôležité zabezpečiť, aby sa nástroj uplatňoval jednotne vo všetkých členských štátoch a naozaj sa rozlišovalo medzi závažnými trestnými činmi, pre ktoré je určený a ktoré trestá, a trestnými činmi, ktoré nie sú závažné.

Prínosom môže byť, a v tejto súvislosti sa obraciam na pani komisárku Redingovú, zapojenie Európskej prokuratúry. Tá by po začatí fungovania mohla určitým spôsobom overovať a posudzovať tieto rozsudky súdnych orgánov v členských štátoch, ktorým bude nepochybne potrebné poskytnúť ďalšiu odbornú prípravu. Je pravda, že podmienky väzby nie sú vo všetkých členských štátoch rovnaké. Sme však presvedčení, že budúci týždeň Komisia predloží oznámenie a zelenú knihu o základných podmienkach pozbavenia osobnej slobody, ktorá by mala zahŕňať prijatie dodatočných opatrení.

Preto sme si istí, že správnym využívaním zatýkacieho rozkazu, uplatňovaním proporcionality, dôsledným uplatňovaním tohto nástroja, lepšou výmenou informácií a kvalitnejšou odbornou prípravou sudcov v oblasti európskych otázok môžeme v plnej miere dosiahnuť jednotné uplatňovanie tohto dôležitého nástroja.

  Françoise Castex (S&D). – (FR) Môžeme si všimnúť, že uplatňovanie európskeho zatýkacieho rozkazu vedie k otázke zadržania, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje veľmi nerovnomerne. Niektoré štáty prejavujú preukázateľnú nedbanlivosť v súvislosti s dodržiavaním základných práv vo väzenskom prostredí.

Okrem toho sa zo 600 000 väzňov v Európskej únii čoraz vyšší počet zadrží v členskom štáte, ktorého nie sú občanmi, a to práve na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Preto sa na nich neuplatňujú základné práva zaručené v štáte ich pôvodu. Za týchto okolností nemá význam navzájom sa obviňovať. Musíme prijať opatrenia.

Z tohto dôvodu sme v januári minulého roka spolu s naším kolegom pánom Lambrinidisom predložili písomné vyhlásenie, v ktorom vyzývame na harmonizáciu štandardov pozbavenia osobnej slobody v celej Európskej únii a na zavedenie nezávislých vnútroštátnych kontrolných mechanizmov.

Pani komisárka, dúfam, že v zelených knihách, ktoré navrhnete, vezmete túto otázku do úvahy a že sa čoskoro prijme spoločný základ minimálnych práv, ktorý sa bude týkať všetkých členských štátov.

  Axel Voss (PPE). – (DE) Ako to už v plnej miere vysvetlili predchádzajúci rečníci, v posledných rokoch sa európsky zatýkací rozkaz ukázal byť užitočným nástrojom v boji proti trestnej činnosti. Zločinci v Európe už viac nemôžu využívať naše otvorené hranice tak, ako by za iných okolností mohli.

Napriek nespočetnému množstvu dosiahnutých úspechov však posledných sedem rokov ukázalo aj to, že zatýkací rozkaz ešte nie je dokonalý a že sa nevyužíva pôvodne plánovaným spôsobom. Vo svojej poslednej správe ste upozornili na niektoré z týchto slabých stránok. Neexistuje napríklad právo na advokáta, väzenské podmienky sú v niektorých prípadoch ponižujúce a vyšetrovacie procesy trvajú veľmi často mimoriadne dlho. Základný bod, ktorý sa už tiež niekoľkokrát spomínal, spočíva v tom, že vydávajúce štáty neuvažujú dôsledne alebo aspoň minimálne nad primeranosťou opatrenia. Táto otázka sa ma mimoriadne týka, pretože skutočný zámer európskeho zatýkacieho rozkazu sa často oslabuje systematickým vydávaním zatýkacích rozkazov, a to mnohokrát v prípade menej závažných trestných činov. Napríklad v Poľsku, ako sa už tiež spomínalo, kde sa vydáva najväčší počet európskych zatýkacích rozkazov, justičné orgány jednoducho nemajú právomoc zastaviť vnútroštátne konanie, pretože systém začal fungovať automaticky. Nemyslím si, že sme sa usilovali o tento stav. Pred vydaním európskeho zatýkacieho rozkazu by sa preto mala vziať do úvahy závažnosť trestného činu, charakter očakávaného trestu a to, či neexistuje jednoduchší spôsob riešenia záležitosti. Na záver by sa mala vykonať analýza nákladov a prínosov, aby náklady na stíhanie menej závažných trestných činov neboli vysoké.

Podľa môjho názoru dôslednosť znamená aj prispôsobenie platných pravidiel skutočnosti. V tejto súvislosti by som sa rád dozvedel, aké kroky zamýšľate prijať v tejto oblasti.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Veľmi pozorne som si vypočul poznámky kolegov poslancov. Na úvod spomeniem náš spoločný predpoklad, že boj proti trestnej činnosti nie je iba vnútroštátnou, ale aj európskou otázkou.

Európsky zatýkací rozkaz znamenal dôležitý krok vpred v boji proti trestnej činnosti tým, že pomohol vytvoriť európsky priestor spravodlivosti a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu. Zabezpečením toho, že z otvorenia hraníc nebudú mať prospech tí, ktorí sa snažia uniknúť spravodlivosti, tiež posilňuje voľný pohyb osôb v rámci Únie. O tejto otázke sme nedávno uskutočnili rozsiahlu diskusiu v súvislosti so Schengenskou dohodou.

Samozrejme, vyskytujú sa aj nesúhlasné postoje v súvislosti s jeho mnohokrát neuspokojivým a neprimeraným uplatňovaním na vnútroštátnej úrovni. Ja tiež podporujem vyjadrenia pána Vossa a iných poslancov. Rokovali sme aj o otázke nákladov, proporcionality a všetkých postupov, ktoré je potrebné uplatňovať s cieľom posilniť zatýkací rozkaz. Chcel by som však Parlamentu pripomenúť, že aj v súčasnosti sú v členských štátoch Únie osoby stíhané za závažné trestné činy podvodu a korupcie, ktoré sa stratia alebo sa im podarí uniknúť a utiecť pred zatknutím tak, že využijú rôzne procesné ustanovenia a rôzne nariadenia v rámci vnútroštátneho práva jednotlivých štátov. Túto otázku sme nedávno riešili v dôležitých prípadoch v Grécku. Preto sa domnievam, že o hodnote európskeho zatýkacieho rozkazu nemôžeme pochybovať.

Pani komisárka, na záver by som chcel zdôrazniť svoj súhlas s vaším tvrdením, že musíme v plnej miere využívať činnosť Interpolu a informácie dostupné zo schengenského systému. Musíme dosiahnuť čo najväčšiu harmonizáciu medzi členskými štátmi, aby sme v konečnom dôsledku vytvorili harmonizovanú a modernú politiku, ktorá bude zodpovedať požiadavkám doby.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Cieľom európskeho zatýkacieho rozkazu je posilniť zákon a zaručiť bezpečnosť občanov v Európskej únii. Sloboda pohybu pre jednotlivcov nesmie zločincom uľahčiť to, že sa budú vyhýbať zodpovednosti za trestné činy spáchané na území iného členského štátu. Vyskytli sa však znepokojujúce správy v súvislosti s využívaním rozkazu. Ide napríklad o nedávnu správu Komisie a vyhlásenie pani komisárky Redingovej, v ktorom uvádza, že členské štáty by mali zabezpečiť správne využívanie rozkazu a že by sa nemal vydávať mechanicky alebo automaticky v prípade pomerne menej závažných trestných činov. Uvedené vyhlásenie je svedectvom potenciálu zneužitia zatýkacieho rozkazu zo strany súdnictva. Preto aj keď v plnej miere súhlasím so snahou zabezpečiť najvyššiu úroveň bezpečnosti občanov EÚ, vyzývam Komisiu na monitorovanie využívania rozkazu a prijatie opatrení zameraných na predchádzanie nezrovnalostiam počas uplatňovania tohto postupu zo strany súdov.

  Graham Watson (ALDE). – Mal som tú česť byť spravodajcom v tomto Parlamente pri schválení európskeho zatýkacieho rozkazu v rokoch 2001 a 2002. Kolegovia, ktorí boli v tom čase poslancami Parlamentu, si spomenú, že sme Komisiu a Radu naliehavo žiadali o zahrnutie väčšieho množstva záruk pre občianske slobody do právnych predpisov a od Komisie sme získali záväzok o vypracovaní návrhu smernice o právach obžalovaných v trestnom konaní.

Neboli zahrnuté všetky požadované záruky a návrh smernice o právach obžalovaných zostal na niekoľko rokov na stole Rady. Dôsledky vynechania týchto záruk sú základom dnešnej rozpravy. V roku 2002 Parlament nemal žiadne právomoci spolurozhodovania v týchto záležitostiach. Po dôkladnom zvážení sme však boli presvedčení, že zatýkací rozkaz je krok správnym smerom. Ako v tejto rozprave uviedlo mnoho rečníkov, zatýkací rozkaz je mimoriadne hodnotný nástroj v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti. Priniesol spravodlivosť mnohým obetiam. Problémy pramenili iba z nesprávneho zavedenia do vnútroštátneho práva, ľahkovážneho využívania zatýkacieho rozkazu v prípade menej závažných trestných činov a z neprijateľných podmienok väzby.

Všetky uvedené problémy sa môžu a musia riešiť a riešime ich. Vzdávam poctu autorom dnešných otázok na ústne zodpovedanie za urýchlenie procesu na jeho zdokonalenie s výnimkou jedného, ktorý nesúhlasí s akoukoľvek súdnou spoluprácou.

  Charles Tannock (ECR). – Osobne som tiež presvedčený, že celá táto rozprava potrebuje v tejto chvíli dávku zdravého rozumu.

Stále sa domnievam, že istý druh európskeho zatýkacieho rozkazu je potrebný nástroj v boji proti trestnej činnosti a terorizmu v Únii najmä vzhľadom na rozsiahly voľný pohyb osôb, ktoré sa v súčasnosti pohybujú medzi členskými štátmi, bohužiaľ, vrátane zločincov. Som tiež presvedčený, že množstvo chýb alebo omylov je pomerne nízke. Stále však dosahuje príliš vysokú úroveň. V súčasnosti sa však musíme vyvarovať unáhlených rozhodnutí, ktoré by si niektorí kolegovia v tomto Parlamente želali.

Musíme dôsledne preskúmať fungovanie zatýkacieho rozkazu, aby zahŕňal iba obmedzený zoznam závažných trestných činov ako jediných, ktoré sú na základe európskeho zatýkacieho rozkazu žalovateľné. Uvedené závažné trestné činy musia vždy splniť podmienku obojstrannej trestnosti. Musíme tiež dodržiavať základné ľudské práva a zahrnúť záruky, ako napríklad zákon habeas corpus.

Ako sa ukázalo, veľká väčšina jednotlivcov odovzdaných zo Spojeného kráľovstva boli v podstate prisťahovalci z iných štátov Európskej únie, ktorí boli obvinení zo spáchania závažných, nie menej závažných trestných činov. Iróniou je, že Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá ako prvá nesúhlasila s ich právom vstupu na územie Spojeného kráľovstva, sa v súčasnosti snaží mimoriadne skomplikovať ich odovzdanie späť do ich krajín, aby čelili spravodlivosti, a zvýšiť tak náklady britských daňových poplatníkov na tento proces.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) V posledných rokoch sa európsky zatýkací rozkaz vydával v prípade nepodstatných trestných činov, akými sú napríklad krádež dvoch pneumatík alebo prasaťa. Už sa nevyužíva na svoj pôvodný účel, ktorým je boj proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti.

Podľa môjho názoru je európsky zatýkací rozkaz v jasnom rozpore so zásadou subsidiarity. Potláča najdôležitejšiu funkciu občianstva, ktorá spočíva v ochrane, ktorú občianstvo umožňuje, a členské štáty sú povinné odovzdávať vlastných občanov. Keďže krajiny Únie majú veľmi rozdielne právne systémy, sú povinné odovzdávať osoby, aj keď čin nie je trestným činom v odovzdávajúcej krajine.

Podľa mňa európsky zatýkací rozkaz symbolizuje koncepciu európskeho štátu a občianstva Európskej únie na úkor zvrchovanosti členských štátov a práv občanov.

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Európsky zatýkací rozkaz (EZR) je prvý nástroj vykonávaný v Európskej únii, ktorým sa zavádza do praxe zásada vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach. Tento nástroj má v súčasnosti mimoriadny význam najmä v boji proti mafiánskym skupinám a organizovanému zločinu, ktorý by si mal zachovať.

V správe o organizovanom zločine, ktorej som spravodajkyňou vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, navrhujeme súbor návrhov a požiadaviek týkajúcich sa európskeho zatýkacieho rozkazu. Jedna z hlavných požiadaviek spočíva v posilnení a dôslednejšom uplatňovaní EZR zo strany členských štátov vzhľadom na požiadavky a osobitný charakter boja proti organizovanému zločinu.

Preto sa Komisie pýtam na spôsob plánovaného postupu a na to, či zamýšľa predložiť návrh na odstránenie právomoci členských štátov v rámci transpozície článkov 3 a 4 rámcového rozhodnutia, ktoré sa týkajú dôvodov na povinné a nepovinné nevykonanie zatýkacieho rozkazu. V súvislosti s dôvodmi na nepovinné nevykonanie sa tiež pýtam, či by nebolo vhodné ich obmedziť v prípade trestných činov, ktoré možno príznačne prisúdiť organizovanému zločinu vrátane trestného činu udržiavania stykov s mafiánskou organizáciou, pri ktorom by sa aj tak nemala uplatňovať otázka obojstrannej trestnosti.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Tento Parlament vo všeobecnosti súhlasí s tým, že európsky zatýkací rozkaz predstavuje prínosný nástroj, ktorý Európskej únii dobre slúži a poskytuje bezpečnosť.

Negatívne prvky spočívajú v jeho vykonávaní. Tieto negatívne prvky musíme odstrániť. Návrhy, ktoré s týmto cieľom predložila Komisia, sa týkajú previerky proporcionality, v súvislosti s ktorou musíme preskúmať závažnosť trestného činu, dĺžku trestu spojeného s týmto trestným činom a analýzu nákladov a prínosov pri vykonávaní tohto zatýkacieho rozkazu.

Aby sme túto previerku proporcionality zjednodušili, Komisia predloží zmenenú a doplnenú príručku ako usmernenie na jej vykonávanie. Otázka odbornej prípravy, ktorá má v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch v programe popredné miesto, bude veľmi dôležitá, pretože musíme odborne pripraviť sudcov, prokurátorov a advokátov v oblasti uplatňovania našich európskych pravidiel. Minimálne normy pre podozrivé a obvinené osoby, ktoré sa v súčasnosti zavádzajú, sú veľmi dôležité, pretože sa týkajú aj európskeho zatýkacieho rozkazu.

Súhlasím so všetkými poslancami, ktorí upozornili na problém väzenských podmienok v Európe. Chcela by som im povedať, že budúci týždeň Komisia prijme zelenú knihu týkajúcu sa otázky pozbavenia osobnej slobody. Za otázky pozbavenia osobnej slobody a za správu väzníc sú zodpovedné vlády jednotlivých štátov. Úloha Komisie však spočíva v zabezpečení fungovania súdnej spolupráce a dodržiavania základných práv všetkých občanov. Z tohto dôvodu zelená kniha podnieti začatie verejnej diskusie, ktorá bude trvať do 30. novembra a pomôže dôslednejšie preskúmať súvislosti medzi otázkami pozbavenia osobnej slobody a vzájomnou dôverou v európsky priestor spravodlivosti.

Každý v tomto Parlamente vie, že podmienky väzby priamo vplývajú na plynulé fungovanie vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí a sú základom spolupráce medzi sudcami v EÚ. Systém sa však naruší, ak sudcovia odmietnu vydať obvinené osoby, pretože podmienky väzby sú v žiadajúcej krajine nevyhovujúce. V niektorých prípadoch je ich konanie správne. Všetci poznáme prípady preplnených väzníc a tvrdenia o zlom zaobchádzaní so zadržiavanými osobami. Uvedené faktory oslabujú dôveru potrebnú na súdnu spoluprácu. Čas, ktorý môže osoba stráviť vo väzbe pred súdnym procesom a počas súdnych konaní, sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líši.

Máme pred sebou veľa práce a viem, že sa na Parlament môžem spoľahnúť. Dúfam, že sa môžem spoľahnúť aj na členské štáty.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu. Je zrejmé, že prevažná väčšina považuje za dobré, že máme systém spolupráce pre naše súdnictva, európsky zatýkací rozkaz. Tento systém funguje. Nie je dokonalý. Mal by sa ďalej vylepšiť. Sme, samozrejme, prístupní účinnejšiemu využívaniu a dôslednejšiemu vykonávaniu. Súhlasím s tým, že chybám, zatýkaniu nevinných ľudí a podobným skutočnostiam by sme sa mali vyhýbať. Domnievam sa, že dôslednejšie vykonávanie je v záujme nás všetkých.

Konkrétnejšie by som sa chcela vyjadriť o dvoch nedoriešených otázkach, ktoré v priebehu rozpravy zazneli niekoľkokrát.

Prvá poznámka sa týka otázky proporcionality. Chcem len jasne uviesť, že európsky zatýkací rozkaz sa môže vydať pri stíhaní trestných činov, ktoré môžu byť potrestané odňatím slobody v dĺžke minimálne 12 mesiacov alebo pri výkone trestu vo väzbe v dĺžke najmenej 4 mesiace. Tento postup vydávania je bežný aspoň 50 rokov. Stačí spomenúť dohovor Rady Európy o extradícii z roku 1957.

Vo štvrtom kole vzájomných hodnotení týkajúcich sa praktického vykonávania európskeho zatýkacieho rozkazu vo všetkých členských štátoch sa zistilo, že príklady vydania európskeho zatýkacieho rozkazu v prípade pomerne menej závažných trestných činov sa vyskytli iba v niekoľkých krajinách. Zdá sa, že v tomto malom počte krajín nasledoval postup vydania európskeho zatýkacieho rozkazu vždy po vydaní vnútroštátneho zatýkacieho príkazu. Vo všeobecnosti som presvedčená, že nákladný európsky zatýkací rozkaz by sme mali využívať iba v prípade závažnejších trestných činov. Domnievam sa, že rečníci, ktorí spomínali tento postup, uvažovali správne.

Pokiaľ ide o väzenské podmienky, členské štáty sú vo všeobecnosti povinné zabezpečiť, aby väzenské podmienky boli v súlade so základnými zásadami ľudskej dôstojnosti a neporušovali zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania ustanoveného v článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ak sú osoby zadržané v rozpore s ich základnými ľudskými právami, môžu podniknúť kroky pred vnútroštátnymi súdmi a neskôr pred Európskym súdom pre ľudské práva. Je otázne, či článok 85 zmluvy poskytuje právny základ legislatívneho opatrenia na úrovni EÚ v súvislosti s väzenskými podmienkami ako takými. S veľkým záujmom však, samozrejme, očakávame zelenú knihu, ktorú pani komisárka pred chvíľou spomínala.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Sedem rokov po nadobudnutí účinnosti (1. januára 2004) rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze (EZR) a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi Komisia zverejnila niektoré štatistické údaje získané v členských štátoch v rokoch 2005 až 2009. Pred zavedením rozkazu dosahoval priemerný čas na vydanie hľadanej osoby dĺžku jeden rok. Počas uvedených štyroch rokov uplatňovania EZR sa ukázalo, že takmer 50 % hľadaných osôb súhlasilo so svojím odovzdaním približne po 15 dňoch.

Je nevyhnutné preskúmať otázku vykonávania a fungovania EZR v súčasnosti, keď sa spochybňuje správne fungovanie Schengenského informačného systému a uvažuje sa nad jeho pozastavením. Nemali by sme zabúdať, že účinnosť EZR v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, organizovanému zločinu a terorizmu závisí od zásady vzájomného uznávania medzi členskými štátmi, ktorá predstavuje základ pre dosiahnutie skutočného európskeho justičného priestoru a správne fungovanie schengenského priestoru.

Bolo by spiatočnícke ohroziť túto situáciu. Namiesto toho by sme sa mali sústrediť na zlepšenie transpozície rámcového rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu základných práv.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Európsky zatýkací rozkaz (EZR) sa zaviedol rozhodnutím z roku 2002 a doteraz sa ukázal ako účinný nástroj v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, organizovanému zločinu a terorizmu. Túto skutočnosť v podstate zdôraznila Komisia vo svojej poslednej správe. Vo fungovaní tohto systému sa však vyskytujú nedostatky. Existuje možnosť, že jeho dobrá povesť a účinnosť sa môžu oslabiť správami o jeho využívaní na vypočúvania namiesto obvinení a na stíhanie v prípadoch menej závažných trestných činov. Je preto potrebné a naliehavé, aby Rada podnikla kroky a zabezpečila obmedzenie neprimeraného využívania EZR v praxi. Okrem toho je vhodné zabezpečiť skutočné dodržiavanie procesných práv. Znamená to, aby jednotlivci hľadaní na základe EZR mali skutočné právo na právnu pomoc, ktorú by mali k dispozícii v členskom štáte, ktorý vydáva rozkaz, aj v členskom štáte, ktorý ho vykonáva. Musí sa tiež zabezpečiť, aby normy trestného súdnictva a väzenské podmienky v Európskej únii nevyvolávali vzájomnú nedôveru medzi právnymi systémami členských štátov. Len tak sa nám podarí diskutovať o ozajstnej účinnosti a skutočnom úspechu tohto nástroja na európskej úrovni.