Presidente. − L'ordine del giorno reca la relazione di Edit Bauer; a nome della commissione per i diritti della donna e l'uguaglianza di genere, sulla situazione delle donne che si avvicinano all'età pensionabile (2011/2091(INI)) (A7-0291/2011).
Edit Bauer, előadó. − Feltűnt Önöknek, hogy a televízió képernyőjén gyakorlatilag nem lehet 50 év fölötti bemondókat látni? Ha mégis, akkor csaknem biztosan férfi. Feltűnt Önöknek, hogy a munkahelyeken sokkal kevesebb ötvenes nő van, mint férfi? A statisztikai adatok azt mutatják, hogy míg az 55 év feletti férfiak 55%-a van jelen a munkaerőpiacon, az azonos korú nőknek csupán 37%-a. Erről a korcsoportról nem sok statisztika létezik, ha mégis, ha ilyet keresnek az Interneten, akkor először amerikai vagy ausztrál adatokat fognak találni, európai adatokat sokkal kevesebbet. Miközben a kormányok és parlamentek sorra hozzák a nyugdíjkorhatár meghosszabbítására vonatkozó intézkedéseket – épp ma hallottam egy ilyen angol kormányelképzelésről – addig az elemzések azt mutatják, hogy a munka világából való kilépés sokkal hamarabb következik be.
A 2020-as stratégia azt a célt tűzte ki, hogy a foglalkoztatási ráta érje el a 75%-ot a férfiak és a nők esetében egyaránt. Jogos tehát a kérdés: mit lehet, és mit kell tenni azért, hogy a munkaerő ne hagyja el idő előtt a munkaerőpiacot? Ehhez persze azt is tudni kéne, hogy mik a korai kilépés okai. Annak, hogy a nők hamarabb hagyják el a munka világát, mint a férfiak, sok oka lehet, vegyünk sorra néhányat. Sok pályán a diszkrimináció, amivel a nők szembesülnek. Sőt, gyakran nem egyszerű, hanem összetett diszkriminációval néznek szembe. A kor szerinti diszkrimináció, az úgynevezett „ageing” számlájára írható, hogy a TV képernyőjén nem lehet őket látni. Nyilván nem ez az egyedüli olyan pálya, ahol ez eklatánsan megnyilvánul.
Sokszor a szociális kényszer, ami kiszorítja őket a munkaerőpiacról, vagy az önkéntes vállalás, amikor a gondoskodásra szoruló családtag helyzete ezt megkívánja. Az okok sorában ott vannak a betegségek, melyeknek egy része megfelelő megelőzéssel elkerülhető lenne. Gondoljunk csak a mellrákra vagy az oszteoporózisra. A munkahely kialakítása, a munkakörülmények, a munkahelyi ártalmak kiküszöbölése nyilván ugyanebbe a kategóriába tartozik. Az aktív idősödés éve 2012-ben nyilván teret nyit az olyan aktivitásoknak, melyek javíthatnak a helyzeten. Az 50 feletti nők aktuális helyzete ugyanis komoly következményekkel jár, az életük során szétnyíló bérolló erre a korra éri el maximumát, ebben a korban a legnagyobbak a férfiak és nők közti bérkülönbségek.
Ez a többszörösen megszakított munkaerőpiaci jelenlét a gyakoribb részmunkaidős foglalkoztatással, a lassúbb karierrel együtt azt eredményezi, hogy a nők nyugdíja átlagosan sokkal alacsonyabb. Ezért az idős nők közt aránytalanul magas a szegénység kockázatával élők aránya. A jelentés célja világos: megfogalmazni azokat a lépéseket, melyek ezen a helyzeten javíthatnak. Nemcsak a diszkrimináció területén, habár az is reális probléma. Hisz a kor szerinti diszkriminációt a megkérdezettek többsége tartja annak, konkrét tapasztalat alapján. A jelentés több tanulságot is megfogalmaz: a megelőzés olcsóbb, mint a következmények kezelése és ez érvényes a munkaerő-piaci jelenlétre is.
Az egyik legfontosabb konklúzió, hogy a nyugdíjreform, a várva várt fehér könyv figyelembe kell, hogy vegye a női életpályák specifikumait. Nem maradhat megfelelő szociális biztosítás nélkül az a szakasz, azok a szakaszok, melyek a gyerekneveléssel vagy a családtagok gondozásával telnek el. Mindkettő olyan tevékenység, melynek társadalmi jelentősége az idővel, a demográfiai változásokkal csak növekedni fog. A megfelelő munka és szélesebb társadalmi feltételek nélkül nem fog sikerülni azon célok elérése, melyeket a 2020-as stratégia a foglalkoztatás területén vagy a szegénység leküzdésére vonatkozóan kitűzött.
Christa Klaß (PPE). - Frau Präsidentin! Ich begrüße den Bericht von Frau Edit Bauer. Er beschreibt ganz konkret die Lage: Mit dem fortschreitenden demografischen Wandel verschlechtert sich gerade die Situation der älteren Frauen dramatisch. Die Zukunft ist alt, sie ist arm, und sie ist dazu auch noch weiblich. Frauen haben eine kürzere berufliche Laufbahn, mit Unterbrechungen durch Kindererziehung und Pflege. Und sie verdienen im Durchschnitt weniger als Männer. Die Arbeitslosenrate liegt bei Frauen höher als bei Männern, und Frauen sind viermal öfter teilzeitbeschäftigt. Sie arbeiten sehr wohl, aber nicht immer werden sie bezahlt. Das niedrige Lebenseinkommen von Frauen wirkt sich auch auf ihre Rente aus und erhöht das Risiko der Altersarmut.
Der Bericht zeigt aber auch die positiven Aspekte. Ältere Menschen stellen eine enorme kulturelle, gesellschaftliche und berufliche Bereicherung dar. Ihr Beitrag zur Gesellschaft wird allzu oft übersehen, und das umfassende Engagement wird nicht genug in Anspruch genommen. Die gesellschaftliche Herausforderung besteht heute darin, die Menschen entsprechend ihrer Möglichkeiten zu würdigen, sie länger auf dem Arbeitsmarkt zu halten und dafür zu sorgen, dass sie noch lange, nachdem sie in Rente gegangen sind, gesund, aktiv und unabhängig bleiben.
Miroslav Mikolášik (PPE) - Hospodárska konkurencieschopnosť a prosperita Európy čoraz viac závisí od efektívneho využívania pracovnej sily. Nevyhnutné predĺženie pracovného života však musí byť vykonávané citlivo a spoločne s vytváraním dôstojných pracovných podmienok primeraných veku, ako aj systémov sociálneho zabezpečenia. V rámci solidarity medzi generáciami by mali členské štáty, predovšetkým regionálne a miestne orgány, vytvárať programy podpory žien – podnikateliek v synergii s programami aktívneho starnutia, ktoré by priamo zapájali odborníčky z radov podnikateliek práve v preddôchodkovom a dôchodkovom veku do vytvárania nových pracovných miest a príležitostí. Rád by som vyzdvihol obdivuhodnú a záslužnú činnosť opatrovateliek a ošetrovateliek, ktoré napriek často nepriaznivému právnemu rámcu a finančnému ohodnoteniu poskytujú pomoc najzraniteľnejším členom našej spoločnosti a bojujú tak proti sociálnemu vylúčeniu ľudí so zdravotným postihnutím a umožňujú im tak viesť dôstojný život.
Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). - Într-o lume a globalizării, solidaritatea dintre generaţii, mai ales folosirea potenţialului senioarelor, este importantă pentru formarea profesională a tinerelor generaţii. Exemplul şi experienţa femeilor în vârstă reprezintă o valoroasă resursă economică şi constituie un adevărat rezervor de experienţă care poate deveni un real sprijin pentru comunitate. Consider necesară încurajarea tuturor măsurilor care contribuie la îmbunătăţirea politicilor de egalitate de şanse, astfel încât să fie evitată, pe cât posibil, existenţa unor atitudini discriminatorii faţă de femeile care se apropie de vârsta pensionării.
Cred, de asemenea, că trebuie încurajată reluarea activităţii profesionale după concediul de creştere a copilului, precum şi reconversia profesională, pentru a evita sincopele în procesul de promovare şi evoluţie în carieră şi pentru a evita lipsa unei pensii adecvate la final de carieră.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL). - Senhora Presidente, a discriminação das mulheres idosas é um dos maiores problemas sociais que temos e uma das causas fundamentais da pobreza e da exclusão social. Muitas vezes, essas mulheres foram vítimas dos salários baixos, do desemprego, do trabalho a tempo parcial e precário, o que se reflecte em pensões e reformas muito baixas que as colocam em situação de grande fragilidade social e em risco de pobreza.
Ora, numa fase de agravamento do desemprego como a actual, a situação das mulheres que se aproximam da idade da reforma deve merecer particular atenção. Desde logo, não aumentando a idade para ter acesso à reforma, garantindo que as mulheres não são discriminadas por causa da maternidade e da idade. Depois, valorizando o trabalho das mulheres, combatendo a discriminação salarial e revendo o processo de cálculo das reformas e pensões para garantir que o envelhecimento se faz de forma digna, sem humilhações, sem discriminações ou qualquer forma de violência contra as mulheres idosas. O que também exige serviços públicos de qualidade e a preços acessíveis, designadamente nas áreas da saúde, da protecção social e condições dignas de alojamento.
São estas propostas, e algumas que estão no relatório, que achamos que a Comissão deve ter em conta.
Monika Flašíková-Beňová (S&D) - Predkladaná správa sa zameriava na ženy dosahujúce tzv. preddôchodkový vek, čo je vek medzi 55. a 64. rokom života. Alarmujúcim je fakt, že v 21 členských štátoch Európskej únie je zamestnanosť žien v preddôchodkovom veku v porovnaní so zamestnanosťou mužov v takom istom veku až o 20% nižšia. Existencia takejto rodovej nerovnosti v neprospech žien práve na sklonku ich profesionálnej kariéry je možnou príčinou viacerých negatívnych sociálnych dopadov. Potlačenie rodovej diskriminácie najmä po 50. roku života by preto malo byť prioritou členských štátov v oblasti sociálno-právnej ochrany svojho obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k oslabovaniu úlohy žien v oblasti trhu práce. Preto chcem apelovať na Komisiu, aby zabezpečila vytvorenie pravidiel pre členské štáty, ktoré pomôžu ženám zotrvať na pracovnom trhu a rovnako dôsledne pozmenia sociálne systémy odstránením rodovej diskriminácie najmä v oblasti penzijných systémov.
Katarína Neveďalová (S&D) - Jednou z oblastí, kde sa vyskytuje diskriminácia voči ženám, je určite trh práce. Ženy nemajú primerane zaručené právo na prácu a percento nezamestnaných žien v Európe stúpa. Diskriminované sú hlavne mladé ženy, ktoré vstupujú na trh práce, a ženy v preddôchodkovom veku, ktoré sú tlačené do práce na polovičný úväzok. Práve ženy po päťdesiatke sú najviac diskriminované práve vďaka svojmu veku, pohlaviu a zdravotnému stavu. Ale nezabúdajme, že práve staršie ženy sú obrovským prínosom pre spoločnosť. Starajú sa o svoje rodiny, deti a vnúčatá a často sa venujú aj dobrovoľníckym aktivitám. Väčšina európskych žien celý život pracovala a je preto nespravodlivé, že im je toto právo upierané, keď im v tom nebráni ich zdravotný stav v pokročilom veku a majú desiatky rokov dlhé skúsenosti. Presne u tejto skupiny obyvateľov narastá ohrozenie chudobou a sociálnou exklúziou. Preto vyzývam Komisiu, aby aj v duchu nasledujúceho roka aktívneho starnutia urobila potrebné opatrenia na ich udržanie sa na pracovnom trhu vrátane sociálneho a dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti.
Αντιγόνη Παπαδοπούλου (S&D). - Κυρία Πρόεδρε, είναι γεγονός πως τα ηλικιωμένα άτομα, ηλικίας 55 έως 64 ετών, υφίστανται τον ηλικιακό ρατσισμό, τις ηλικιακές διακρίσεις. Οι γυναίκες, ιδιαίτερα, βιώνουν αυτές τις διακρίσεις, αλλά αντιμετωπίζουν επιπρόσθετα και τις άλλες έμφυλες διακρίσεις λόγω φύλου, στερεότυπων αντιλήψεων, επισφαλούς υγείας ή αναπηρίας. Είναι ελπιδοφόρο το γεγονός ότι το 2012 θα είναι έτος ενεργού στήριξης γιατί δίνει μια μοναδική ευκαιρία περαιτέρω ευαισθητοποίησης για τις ανάγκες ενσωμάτωσης της διάστασης του φύλου και της ηλικίας σε όλες τις πολιτικές, για να αποφευχθεί ακριβώς ο κοινωνικός αποκλεισμός και ο κάθε λογής ρατσισμός ενάντια στα άτομα τρίτης ηλικίας.
Σε μια Ευρώπη που γερνά δεν έχουμε την πολυτέλεια να θεωρούμε τη γήρανση του πληθυσμού ως κοινωνικοοικονομικό βάρος. Αντίθετα, έχουμε υποχρέωση να καταπολεμήσουμε τις προκαταλήψεις, να στηρίξουμε την ενεργό γήρανση με προγράμματα και δραστηριότητες και να διασφαλίσουμε την ίση πρόσβαση όλων στην υγειονομική περίθαλψη και στην μακροχρόνια φροντίδα.
Antonio Tajani, Vice-président de la Commission. − Madame la Présidente, je voudrais d'abord remercier les députés européens, et tout particulièrement Madame Bauer, pour l'élaboration de ce rapport.
Une indépendance économique égale pour les femmes et les hommes constitue un des volets prioritaires de notre stratégie 2010-2015 pour l'égalité femmes-hommes. Nous n'atteindrons l'objectif d'emploi de 75 % pour les femmes et les hommes que si nous nous dotons des politiques nationales visant spécifiquement à accroître les taux d'activité des femmes et à réduire les disparités femmes-hommes, notamment chez les femmes de plus de cinquante ans.
La Commission mesure combien les femmes qui approchent de l'âge de la retraite se trouvent dans une situation particulière, puisqu'il arrive qu'elles aident leurs enfants adultes à élever leur famille ou qu'elles s'occupent de leurs parents âgés. Une meilleure conciliation de la vie professionnelle et de la vie privée est fondamentale si nous voulons voir augmenter le nombre de femmes actives et étendre leurs droits à la pension.
La Commission reconnaît le rôle considérable que jouent dans la poursuite de ces objectifs les congés de paternité et les congés pour soins à un proche dépendant, parallèlement aux autres instruments disponibles. Elle a dès lors commandé des études afin d'évaluer les coûts et les avantages de ces deux types de congé. Les résultats sont attendus pour la fin de l'année. Sur la base de ces deux études, la Commission décidera de la suite à réserver à ces mesures.
Le rapport souligne, à juste titre, que les femmes de plus de 75 ans sont davantage exposées au risque de pauvreté que les hommes dans la même tranche d'âge. La pauvreté, chez les femmes, peut certes être la conséquence d'une couverture de retraite insuffisante, mais, bien souvent, elle résulte aussi de la brièveté de la carrière professionnelle de ces dernières.
Il est donc essentiel que le parcours professionnel effectif des femmes soit aussi long que celui des hommes. Fixer un âge de la retraite identique pour les femmes et les hommes constitue un des moyens d'y parvenir. Il convient de prendre des mesures, dans le cadre du régime des pensions, afin de compenser les interruptions d'activité professionnelle. La législation actuelle garantit l'acquisition des droits à pension pendant la période des congés de maternité.
Notre livre blanc sur les pensions est toujours en cours d'élaboration et la Commission envisagera les possibilités d'améliorer les dispositions en matière de pension pour les femmes. L'année prochaine, nous devrons examiner, avec les États membres, l'adéquation du régime de pension et nous publierons un rapport à ce sujet parallèlement au rapport sur le vieillissement. Ce rapport portera sur la situation des femmes retraitées qui sont victimes de pauvreté et d'exclusion sociale.
Nous continuerons, au cours des prochains mois, à travailler en étroite coopération avec les parties prenantes dans le cadre de la rédaction du livre blanc et nous comptons sur votre engagement actif, qui permettra de fonder les mesures que nous envisagerons sur les meilleurs éléments probants et les meilleures contributions possibles.
L'Union européenne est confrontée à un vieillissement important de sa population en raison de la faiblesse des taux de fécondité, de l'augmentation de l'expérience de la vie et du départ prochain à la retraite de la génération du baby-boom. L'année européenne du vieillissement actif et de la solidarité entre les générations sera une occasion importante de battre en brèche le discours sur la population vieillissante, présentée comme un fardeau social et économique, et de montrer les richesses qu'ont à offrir les femmes et les hommes de ce groupe d'âge.
Presidente. − La discussione è chiusa.
La votazione si svolgerà domani martedì 13 settembre alle 11.30.
Dichiarazioni scritte (articolo 149)
Lívia Járóka (PPE), in writing. – I would like to warmly congratulate Ms Bauer for her excellent report on the situation of women approaching retirement age. Our continent has the highest proportion of elderly women in the world, who frequently face double discrimination in the labour market, based both on age and gender. As a consequence of the rising divorce rates and the shorter life-expectancy of men, women are often and increasingly over-represented among the isolated elderly. Widows and lone elderly women in general are at a higher risk of poverty, isolation and social exclusion. Yet elderly women approaching retirement age represent a significant resource for tackling the ingravescent demographic challenges the EU must face, so we must ensure that they can stay healthy and active as well as remain in the labour market if they wish. Member States need to adequately address the multiple discrimination that older women are facing in seeking access to employment, also by exchanging best practices in improving the quality of working conditions of older women in order to create for them a sustainable and healthy workplace.
Lena Kolarska-Bobińska (PPE), na piśmie. – Grupę kobiet, którą w oficjalnych dokumentach dyplomatycznie nazywamy „zbliżającymi się do wieku emerytalnego”, lub bardziej medialnie „50+”, polska pisarka Olga Tokarczuk nazwała kiedyś „niewidocznymi w społeczeństwie”. Dlatego bardzo cieszę się, że w przyszłym roku „niewidoczne” staną się widzialne za sprawą Europejskiego Roku Aktywnego Starzenia się i Solidarności Międzypokoleniowej. Zatrudnienie kobiet po 55 roku życia jest dziś w Europie zbyt niskie, by Unia mogła osiągnąć cel 75% zatrudnienia kobiet i mężczyzn, co założyliśmy w strategii „Europa 2020”. Nie uda nam się to, jeżeli zatrudnienie kobiet nie wzrośnie. W Polsce Ministerstwo Pracy i Polityki Społecznej realizuje program „Solidarność pokoleń” – jest to rządowy pakiet zwiększający w naszym kraju zatrudnienie osób powyżej 50 roku życia. To szokujące, że na rynku pracy kobiety o wiele lat młodsze od mężczyzn często uważane są za „stare”.
Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), na piśmie. – Panie Przewodniczący! Zapoznałam się z projektem rezolucji w sprawie sytuacji kobiet w wieku przedemerytalnym i na wstępie pragnę pogratulować sprawozdawczyni. Jest to istotny, bardzo ważny temat, gdyż coraz większą liczbę kobiet w wieku powyżej 50. roku życia dotyka podwójny problem dyskryminacji ze względu na wiek i płeć. Coraz częściej trafiają one do grupy izolowanych osób starszych. W świetle przytoczonych przez sprawozdawczynię faktów i statystyk należy tym bardziej docenić fakt ustanowienia roku 2012 europejskim rokiem aktywności osób starszych i solidarności międzypokoleniowej. Także w Polsce podejmowane są działania mające na celu podniesienie kwalifikacji zawodowych kobiet i umożliwienie im rozpoczęcia aktywnego życia w podeszłym wieku. W wielu miastach odbywają się szkolenia dla kobiet dojrzałych, m.in. szkolenia komputerowe, szkolenia z zakresu księgowości, doradztwo zawodowe. Biorąc pod uwagę fakt, że odsetek osób w grupie wiekowej ponad 65 lat wzrośnie z 17,4% w 2010 roku do 30% w 2060 roku, należy działania takie jeszcze bardziej zintensyfikować, umożliwiając w ten sposób każdej kobiecie podniesienie kwalifikacji zawodowych i prowadzenie aktywnego trybu życia.
Jutta Steinruck (S&D), schriftlich. – Ältere Frauen werden auf dem Arbeitsmarkt doppelt diskriminiert: einerseits aufgrund des Geschlechts und andererseits aufgrund des Alters. Die Folge für Frauen ab 65 ist die Altersarmut. Besonders die zunehmende Zahl atypischer und prekärer Arbeitsverhältnisse, in denen größtenteils Frauen beschäftigt sind, ist ein wachsendes Problem in Europa. Wir müssen dafür sorgen, dass Frauen zwischen 55 und 64 Jahren auf dem Arbeitsmarkt bleiben und nicht abgeschoben werden. Wir müssen aber auch die Bedingungen schaffen, dass sie dahin zurückkehren können. Insbesondere 2012 sollte die Europäische Kommission im Rahmen des Jahres zum „Aktiven Altern“ ihre Anstrengungen verstärken, um die Situation älterer Frauen zu verbessern und die Teilhabe älterer Frauen am Arbeitsmarkt zu erhöhen. Verbesserung der Gleichstellungspolitik und Verbesserung der Fortbildungsmöglichkeiten sind nur zwei Stichworte im Hinblick auf eine langfristige Verbesserung der Situation älterer Frauen auf dem Arbeitsmarkt. Die Vereinbarkeit von Familie und Beruf ist entscheidend. Unterschiedliche Lebensphasen gehen mit unterschiedlichen Anforderungen von Frauen in Familie und Beruf einher, was nicht mit Rentenabschlägen bestraft werden darf.
Artur Zasada (PPE), na piśmie. – Zgodnie z podejściem zawartym w strategii Europa 2020 jednym z najważniejszych celów społecznych staje się walka z ubóstwem, dyskryminacją, starzeniem się społeczeństw, przy jednoczesnym unikaniu lub łagodzeniu napięć między pokoleniami. Dlatego tak istotne jest wprowadzanie konkretnych, długofalowych rozwiązań w dziedzinie rynku pracy i w systemie emerytur. W wielu krajach UE będzie się to wiązało ze sporymi zmianami. Powszechnie stosowana dyskryminacja ze względu na wiek i płeć sprawiła, że tylko co trzecia kobieta będąca w wieku przedemerytalnym może liczyć na pracę, nierzadko w niepełnym wymiarze godzin i za niższą pensję. Często jej dobry stan zdrowia, chęci, a szczególnie kwalifikacje i umiejętności pozwoliłyby na pełne zatrudnienie przez wiele kolejnych lat.
Posłanka sprawozdawczymi słusznie zwraca uwagę na potrzebę kształcenia ustawicznego i stwarzanie możliwości zdobycia nowych kwalifikacji, aby móc pozostać na rynku pracy. Konieczne są działania na rzecz rozpowszechnienia elastycznych form zatrudnienia, co pozwoli kobietom pogodzić życie zawodowe z osobistym. Największym wyzwaniem staje się praca nad zmianą postaw pracodawców wobec osób starszych oraz zniesienie przymusu odchodzenia na emeryturę w określonym wieku. Pamiętajmy, że osoby starsze są pełnowartościowymi, i co wykazują badania, najbardziej lojalnymi pracownikami. Szczególnie w obliczu problemów z wypłacaniem świadczeń gwarantowanych obywatelom w wielu krajach UE, powinniśmy zauważyć potencjał pokolenia 50+.