Presidente. − L'ordine del giorno reca la relazione di Barbara Matera, a nome della commissione per i diritti della donna e l'uguaglianza di genere, sulla situazione delle madri sole (2011/2049(INI)) (A7-0317/2011).
Barbara Matera, relatrice. − Signora Presidente, onorevoli colleghi, volevo iniziare questo mio discorso ringraziando, innanzitutto, i relatori ombra e tutti i colleghi che hanno contribuito ad arricchire il contenuto della relazione con idee nuove, per sostenere questa categoria vulnerabile di donne che, non per scelta, si trovano sole ad affrontare la crescita dei propri figli e la necessità, poi, di proseguire il proprio percorso professionale.
Questa categoria di donne ad elevato rischio di povertà ha bisogno del sostegno delle istituzioni europee attraverso forme concrete di supporto. Sono onorata del fatto che mi sia stata affidata la responsabilità di redigere questa relazione sulla situazione delle madri sole in Europa: si tratta della prima relazione d'iniziativa promossa dal Parlamento europeo per individuare misure in supporto ai nuclei familiari monoparentali.
Ho organizzato, diversi mesi fa, un'audizione pubblica al Parlamento europeo per invitare esperti di associazioni che operano in supporto delle madri sole e avere un primo scambio di opinioni sulle aree prioritarie in cui agire e sostenere questa categoria. Nel corso degli ultimi mesi ho incontrato associazioni che hanno supportato le madri sole in diversi Stati membri come in Irlanda, in Portogallo, nel Regno Unito e in Belgio, e a Bruxelles ho avuto l'opportunità di visitare personalmente un'associazione in cui vivono madri sole e durante questa visita ho avuto l'occasione di scambiare informazioni e idee con la responsabile della struttura e comprendere più da vicino le difficoltà che affrontano quotidianamente queste donne. Inoltre, durante il mio viaggio a Varsavia con la delegazione FEMM ho potuto approfondire i benefici e le misure in supporto delle madri sole in Polonia.
Le madri sole sono una categoria demografica trascurata: geograficamente in tutta Europa sono diverse le percezioni e le politiche nei confronti delle madri sole. Negli Stati del sud del Mediterraneo, come l'Italia, il Portogallo, la Spagna e la Grecia, è generalmente accettato che la famiglia allargata contribuirà alla crescita di bambini monoparentali su base volontaria e senza retribuzione. Nel nord e negli Stati nordici, come Francia, Svezia, Germania, Danimarca, i sistemi di welfare del governo sono in atto per aiutare le madri single con benefici e politiche di assistenza sociale. Negli Stati membri dell'Europa orientale, invece, vi è un misto di politiche, alcune legate a forti valori familiari dei regimi comunisti, altre caratterizzate da un misto di politiche del nord e del sud dell'Europa.
In questo momento il 5% della popolazione europea femminile è rappresentato da madri sole. In alcuni Stati membri, come l'Estonia e la Lettonia, questa percentuale arriva al 9%. Le madri single sono spesso stigmatizzate come ragazze giovani e irresponsabili, mentre in verità l'85% di esse ha un'età compresa tra i 25 e i 64 anni. Inoltre, gli effetti negativi della crisi finanziaria ed economica che ha colpito l'Unione europea hanno inciso duramente su questa categoria di donne.
Già caricate dal divario salariale di genere, queste madri sono ostacolate dalla necessità di assumere un debito e dover curare i propri figli. Lo stato di salute delle madri sole è statisticamente più instabile rispetto alle donne con un marito. Queste madri sono più sotto stress, perché devono svolgere compiti che normalmente spettano ai due genitori. Spesso non possono permettersi cure mediche adeguate e non hanno il tempo del riposo. Statisticamente, le madri single in tutta Europa sono meno istruite rispetto ai loro omologhi sposati, e così anche il loro ingresso nel mondo del lavoro presenta difficoltà e viene ostacolato.
La relazione è ricca di nuove iniziative e soprattutto di nuovi obiettivi che l'Unione europea si deve porre perché si tratta di una tematica deve entrare nella centralità dell'agenda delle priorità dell'Unione, sicuramente considerando che il numero di queste donne è in crescita in tutta Europa.
Edit Bauer (PPE). - Elsősorban szeretnék Barbara Materának gratulálni, mert nagyon alaposan körüljárta ezt a rendkívül fájó témát. Az egyedülálló anyák helyzete gyakorlatilag a gyerekszegénységgel függ össze, és ez a jelentésnek a lényege.
Minden harmadik gyerek szegénységben él, vagy a szegénység kockázatával él ott, ahol csak egyedül neveli az anya a gyerekeket, és innen kezdve a foglalkoztatottság, a családi élet és a munka világa összeegyeztetése az nemcsak az életminőség javításáról szól, hanem egyszerűen életkérdés.
Hogyha ezen a téren nem tudunk határozott lépéseket tenni, akkor nemhogy a 2020-as stratégia foglalkoztatási céljait nem fogjuk elérni, hanem ezeket a gyerekeket – akik az egyedülálló anyák nevelésében részesülnek – ezeket egyszerűen a szegénység csapdájában hagyjuk.
Én úgy gondolom, hogy határozott lépésekre van szükség, hogy ezen a problémán túllépjünk.
Anna Záborská (PPE). - Osamelé matky majú ťažký život. Obetujú sa pre svoje deti a vystavujú sa vysokému riziku chudoby. Preto podporujem snahy o zlepšenie postavenia žien, ktoré po rozpade rodiny zostali samé s deťmi. Dnes už vieme, že keď matky vychovávajú deti samé, pre štát je to vždy drahšie. Preto by sme mali venovať viac pozornosti príčinám rozpadu rodiny. Mnohé manželské krízy vznikajú ako dôsledok zlej ekonomickej situácie. Ak by sme sa viac zamerali na podporu rodiny, mnohé z týchto žien by nikdy nezostali s deťmi samé. Ale to by musela Komisia aj tento Parlament najskôr uznať, že žena nie je len pracovná sila, že rodina nie je len akási malá skupinka ľudí žijúcich spolu, že manželstvo nie je len formálnym vyznaním lásky. Museli by pochopiť, že to nie je žiadna náhoda, ak sa napriek proklamovanej rovnosti žien a mužov zaoberáme dnes večer osamelými matkami, a nie osamelými otcami.
Zuzana Roithová (PPE). - Paní předsedající, chtěla bych podpořit zprávu a práci kolegyně Matery, pokud jde o situaci matek samoživitelek. Domnívám se, že členské státy by měly podpořit vhodné modely podpory matek, které by zvýšily jejich šance na pracovním trhu a zároveň vedly k možnosti skloubit profesní život s péčí o dítě.
Je vhodné podpořit v rámci daňových systémů rodiče při výchově dětí, ale pozor, nejen matky samoživitelky, ale také manželství s dětmi jako instituci, která nesmí být ekonomicky znevýhodňována, aby počet matek samoživitelek nestoupal účelově. Každá investice do výchovy dětí je vzhledem k demografické situaci v Evropě nejlepší možnou investicí.
Evropská komise by měla zajistit výměnu nejlepších zkušeností mezi členskými státy v této otázce a ty by měly podporovat i neziskové organizace, které se zaměřují na práci s matkami samoživitelkami a pomáhají jim při opětovném vstupu na pracovní trh.
Silvia Costa (S&D). - Signora Presidente, onorevoli colleghi, ringrazio la relatrice per la complessa, interessante e ricca relazione. Sappiamo che, come si diceva, in Europa ormai più del 5% della popolazione femminile si ritrova nella condizione di essere madre sola, e ricordo anche però che l'85% dei genitori soli sono donne. Quindi c'è una concentrazione sul versante femminile della situazione della famiglia monoparentale che va ormai sempre più assunta dalle politiche di welfare, dalle politiche del lavoro e della previdenza.
Naturalmente si tratta di una popolazione che, lo si dice nella relazione, è molto diversificata per età, per status giuridico, per condizione economica. Pensiamo, per esempio, che nel Nordeuropa prevalgono le giovani madri single con punte altissime, soprattutto in alcuni paesi della Scandinavia e del Regno Unito, mentre nel sud le madri sole con figli prevalgono dopo separazioni, divorzi o vedovanza. Anche le condizioni sono quindi molto diverse e, mentre nel Nordeuropa probabilmente alcuni servizi e i sistemi di welfare sono più avanzati, anche perché le reti familiari sono più ridotte, nel sud ci troviamo di fronte a un fenomeno nuovo che sta emergendo, anche di madri single e giovani, con invece un sistema di welfare che non è stato ancora abbastanza mirato e pensato. Ci sono quindi velocità diverse di risposta.
Credo quindi che la prima cosa che andrebbe fatta sia quella – come si afferma anche nella relazione – di confrontare i sistemi di welfare e le migliori pratiche, per vedere quale possa essere quel mix di servizi per l'occupabilità, per la formazione e per un welfare che prevenga forme di povertà e di esclusione dal mercato del lavoro e che consenta una conciliazione, molto più complessa, per questo tipo di donne.
Monika Flašíková Beňová (S&D). - V mnohých spoločnostiach, prevažne v tých, kde dominujú patriarchálne alebo konzervatívne modely, sa postavenie slobodnej matky znevažuje. Mnohí na materstvo osamelých matiek hľadia v zmysle, že sa jedná takzvane o prechodný stav, ktorý sa vyrieši, hneď ako si osamelá matka nájde partnera a vytvorí takzvanú klasickú rodinu. Tento skreslený názor však ešte viac komplikuje ich postavenie. Je preto nutné reagovať na túto skutočnosť úpravou politík. Zodpovednosťou členských štátov je snažiť sa zabezpečiť pre osamelé matky primerané životné podmienky. Týmto ženám, ktoré už beztak spravidla trpia platovými rozdielmi, komplikuje život aj sťažená finančná situácia. Je žiaduce prijať adekvátne verejné politiky vrátane vzdelávacích politík, politík poskytovania starostlivosti, zdravotných politík, politík v oblasti zamestnanosti, systémov sociálneho zabezpečenia a politík v oblasti bývania. Tie by mali uľahčovať životné podmienky rodín s jedným rodičom, najmä so zreteľom na realitu osamelých matiek.
Katarína Neveďalová (S&D). - Situácia slobodných matiek je v Európe stále zúfalá. Obrovský počet slobodných matiek čelí existenčným problémom, ako je chudoba, sociálne vylúčenie, nezamestnanosť, zlý zdravotný stav a podobne. Tieto matky musia bojovať s diskrimináciou na pracovisku, vo vzdelávacích zariadeniach a tak ďalej. Preto je potrebné pre nich vytvárať programy na finančnú podporu, napríklad pri vzdelávaní ich samotných, vzdelávaní ich detí, pri návrate do škôl a rozvoji kariéry, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti, poradenstve, ďalej aj stimulácii podnikov, aby slobodné matky zamestnávali, napríklad aj v podobe daňových úľav. Tiež sa musíme snažiť nachádzať finančné zdroje pre už existujúce centrá záchrany a pomoci opusteným ženám s deťmi, ktoré sú plné dobrovoľníkov ochotných pomôcť v núdzi, ale, bohužiaľ, bez dostatku financií. Tiež samozrejme nesmieme zabúdať na šírenie osvety a vzdelávanie mladých žien a prevenciu. Účinnou prevenciou je určite vzdelávanie a informovanie o ich sexuálnych a reprodukčných právach a zdraví a napríklad aj spôsoboch ochrany.
A na záver jedna veta: bohužiaľ, mrzí ma, že v tejto debate nevystúpil zatiaľ ani jeden muž.
Andrea Češková (ECR). - Paní předsedající, byla jsem stínovou zpravodajkou za skupinu Evropských konzervativců a reformistů pro tuto zprávu. Chci říci, že v České republice žije v neúplné rodině každé čtvrté dítě, z toho 90 % rodičů samoživitelů představují matky, což je velmi alarmující. Podporuji proto hlavně politiky, které takovýmto ženám umožní pracovat, a tudíž skloubit zaměstnání s péčí o dítě. Za klíčové proto považuji flexibilní pracovní příležitosti, jako je práce na částečný úvazek či práce z domova. Vedle toho je také nutné poskytnout dostatečnou infrastrukturu v péči o dítě, která by matkám samoživitelkám umožnila chodit do práce.
Z vlastních zkušeností v komunální politice vím, že je nutné matkám samoživitelkám a jejich dětem zabezpečit dobrou existenci pomocí různých podpůrných politik. Tato zpráva – za níž děkuji paní zpravodajce, a myslím si, že odvedla vynikající práci – vytyčuje hlavní problémy matek samoživitelek a zaměřuje se na správné cíle. Otázkou však zůstává pro mě jakožto členku skupiny Evropských konzervativců a reformistů, zda jmenované politické instrumenty v oblasti zdravotnictví, vzdělávání, systémů sociálního zabezpečení atd. by měly být v kompetenci Evropské unie. Domnívám se, že řadu z nich dokáží členské státy zabezpečit lépe.
Danuta Jazłowiecka (PPE). - Pani Przewodnicząca! W Europie mamy coraz więcej nie tylko kobiet, ale i ojców samotnie wychowujących dzieci. Coraz więcej dzieci z tak zwanym kluczem na szyi pozostających po południu bez opieki.
Dobrze stało się, że Parlament Europejski zabiera głos w sprawie dotyczącej trudności osób samotnie wychowujących dzieci w byciu konkurencyjnym na rynku pracy . Bardzo ważne jest tworzenie warunków, przygotowanie instrumentów, które wesprą matki czy ojców samotnie wychowujących dzieci w codziennym zmaganiu się z trudnościami. Europa powinna adresować do rodziców samotnie wychowujących dzieci więcej programów wspierających ich aktywność na rynku pracy. Programy te powinny z jednej strony podnosić kwalifikacje, umożliwiać zdobywanie nowych zawodów, uczyć samozatrudnienia, ale także zapewniać opiekę nad dziećmi na czas kształcenia, ułatwić matkom i ojcom samotnie wychowującym dzieci dostęp do nauki, do zdobywania nowych umiejętności, by zachować ich konkurencyjność na rynku pracy. Zapewnienie realizacji ich ambicji zawodowych jest bardzo ważne dla szczęśliwego rozwoju dziecka. Celowo w swoim wystąpieniu wymieniłam także ojców samotnie wychowujących dzieci, gdyż uważam, że sprawozdanie to powinno dotyczyć także ojców, nawet jeżeli ich liczba jest znacznie mniejsza.
Viviane Reding, Vice-President of the Commission. − Madam President, I wish to thank Ms Matera for her very useful and timely contribution, because the topic she has chosen is of the utmost importance. We must be aware that the structure of households in Europe is constantly changing, and that single parents (some are fathers, but the vast majority are mothers) now account for a growing percentage of households with children, and their numbers are on the rise.
Recent OECD analyses indicate remarkable similarities in all the Member States. By 2030 there will be between 22% and 29% more single parents than there are now, so what we are currently seeing is only the beginning of a very large-scale trend. This, of course, calls for action.
The first action is in our Europe 2020 strategy. We aim to reduce the number of people living at risk of poverty or social exclusion by 20 million. This is exactly the number of children at risk of poverty in the European Union today, and the figure rises to over 30% for children living with single parents. This is why we want to make a recommendation to the European Platform against Poverty and Social Exclusion on combating child poverty in 2012. It will propose principles and indicators in key areas such as support for families and access to essential services including child care, housing and education. Affordable childcare is very important for single mothers and single fathers, who have to be able to enter the labour market if they do not want to be trapped by poverty and social exclusion.
We also need to know more about the phenomenon, which is why we are collecting data to identify trends and compare welfare provisions. Such data are already partly available in the OECD family database (which is co-financed by the European Commission), and the new family support calculator is a tool that allows users to compare the income situation of various types of families. The European Alliance for Families is a very important EU platform for sharing good practice on family policies and fostering cooperation and mutual learning in this field. There is also our European Institute for Gender Equality, which analyses the data and develops methods and tools for gender mainstreaming and also facilitates mutual learning and the exchange of best practice.
Ms Matera, you said that it is the first time that we have spoken in plenary on this subject; I am very sure it is not the last.
Presidente. − La discussione è chiusa.
La votazione so svolgerà martedì 25 ottobre 2011, alle 12.30.
Dichiarazioni scritte (articolo 149)
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), raštu. – Šiuo metu Europos demografinė padėtis yra labai sudėtinga, beveik visose valstybėse narėse gimstamumo rodikliai vis mažėja, todėl turime imtis priemonių sudaryti motinoms kuo geresnes sąlygas auginti vaikus, turėti realią galimybę sugrįžti į darbo rinką. Be to, labai svarbu užtikrinti, kad moterys galėtų kuo geriau suderinti profesinį ir šeimos gyvenimą. Norėčiau pabrėžti, kad darbo rinkoje negalime diskriminuoti nėščių moterų ar ką tik pagimdžiusių motinų tik dėl jų biologinio vaidmens, kad jos tampa motinomis. Turime apsaugoti motinų karjeros perspektyvas ir nesudaryti jokių kliūčių joms sugrįžti į savo darbo vietą. Persvarstytos direktyvos patobulinimai pagerintų motinų teisių apsaugą, padėtų užtikrinti tinkamas darbo sąlygas ir leistų investuoti daugiau laiko į šeimos gyvenimą. Iš tiesų gaila, kad Taryba vis dar neturi bendros pozicijos dėl šios svarbios direktyvos ir kad taip ilgai tęsiasi derybos tarp valstybių narių be jokio teigiamo postūmio į priekį. Taigi, labai tikiuosi, kad valstybės narės, ypač pirmininkaujančioji šalis, kuo skubiau tęs derybas ir dės visas pastangas surasti bendrą sprendimą, kad ši direktyva kuo greičiau pajudėtų iš mirties taško. Šioje srityje prisidengus krize nereikėtų vilkinti sprendimo ir taupyti, nes nuo to priklauso Europos Sąjungos ateitis.
Daciana Octavia Sârbu (S&D), în scris. – Din păcate, mamele singure constituie adeseori o categorie demografică neglijată, deși, în prezent, cinci la sută din femeile din Uniunea Europeană fac parte din această categorie.
În contextul crizei economice actuale, aceste femei au fost afectate în mod deosebit. De multe ori, pentru a putea acorda sprijinul financiar necesar creșterii copiilor, ele trebuie să se priveze de odihnă sau de servicii medicale. Nu putem sta nepăsători faţă de cetățenii noștri care întâmpină greutăţi. Aş vrea să subliniez necesitatea acordării de alocații de șomaj suplimentare pentru fiecare copil, dar și a accesului prioritar la locuințe cu prețuri accesibile. De asemenea, cred că la nivelul UE, la nivel național, dar și local, ar trebui ca mamelor singure să li se ofere posibilități de angajare flexibile, pentru a le permite să își concilieze viața profesională cu cea de familie.
Olga Sehnalová (S&D), písemně. – Návrh zprávy se zabývá třemi aspekty situace matek samoživitelek. Za nejzávažnější aspekt považuji ohrožení chudobou. Zpráva uvádí pět let starý údaj, podle kterého se 32 % domácností rodičů samoživitelů potýká s tímto závažným problémem. Dá se ovšem předpokládat, že v důsledku hospodářské situace bude toto číslo vyšší. Jsem přesvědčena, že mnohdy se do těžkých životních situací matky samoživitelky nedostanou vlastní nečinností. Ze zkušeností, které mám z České republiky, jsou hlavními příčinami ekonomických potíží neplacení výživného na dítě druhým z rodičů a nedostatečná podpora matek samoživitelek na trhu práce, tzn. nižší šance získat pracovní místo, nedostatek flexibilních úvazků nebo nízký počet míst v mateřských školkách a jejich finanční náročnost. Naléhavost podpory pro ženy samoživitelky podporuje také fakt, že se špatná životní situace přenáší na děti a i pro ně je těžké se ze začarovaného kruhu vymanit. Snižuje se šance na získání kvalitního vzdělání a uplatnění na pracovním trhu. Jsem ráda, že se Evropský parlament tématu vážně věnuje.