Li jmiss 
 Test sħiħ 
Proċedura : 2017/2255(INI)
Ċiklu ta' ħajja waqt sessjoni
Ċiklu relatat mad-dokument : A8-0169/2018

Testi mressqa :


Dibattiti :

PV 13/06/2018 - 22
CRE 13/06/2018 - 22

Votazzjonijiet :

PV 14/06/2018 - 7.4
Spjegazzjoni tal-votazzjoni

Testi adottati :


Rapporti verbatim tad-dibattiti
Il-Ħamis, 14 ta' Ġunju 2018 - Strasburgu Edizzjoni riveduta

8.1. L-Ostakli Strutturali u Finanzjarji fl-aċċess għall-kultura (A8-0169/2018 - Bogdan Andrzej Zdrojewski)
Vidjow tat-taħditiet

Mündliche Erklärungen zur Abstimmung


  Rory Palmer (S&D). – Madam President, this report concerns itself with financial barriers to culture, and for me, culture includes football. There are many financial barriers to people who want to go and watch football, particularly children and young people. So I believe it’s time more was done by the football authorities to make ticket prices affordable both at club and international level. We should not see international matches in national stadiums like Wembley in qualifying rounds and friendlies being played when the crowd is only filling half the stadium or less. The Football Association and our national football associations should do more to fill those seats and give those tickets away to young people through schools.

And at club level, let me congratulate two of the most famous football clubs in the world in my region, who are leading the way in this: Notts County, who made tickets available for GBP 2 to people a few months ago, and to Nottingham Forest, who are making season tickets available for GBP 10 to young people for the coming season.


  Michaela Šojdrová (PPE). – Paní předsedající, zprávu výboru CULT z vlastní iniciativy jsem podpořila a děkuji kolegovi Zdrojewskému za její výborné zpracování.

Východiskem je Všeobecná deklarace lidských práv, která obsahuje právo na přístup ke kultuře, a to považuji za důležitou hodnotu. Zpráva se správně zabývá tím, co brání většímu přístupu ke kultuře, zejména znevýhodněným skupinám. Také hledá řešení pro kulturu v době postupující digitalizace, pro dostupnost a kvalitu. Zvláštní oblast je věnována financování kultury, které leží primárně na bedrech členských států. EU ale může výrazně pomoci svými fondy a programy.

Brzy budeme diskutovat o programu Kreativní Evropa pro další finanční období do roku 2027. Pro tento program Komise navrhuje navýšení prostředků na 1,85 miliardy EUR na 7 let. Myslím, že toto navýšení musíme podpořit. Kreativní odvětví v Evropě je velmi silné a znamená velkou zaměstnanost a růst pro Evropu.


  Момчил Неков (S&D). – Важно е да се постави темата за структурните и финансови пречки пред достъпа до култура в момента, в който започват преговорите за следващата многогодишна финансова рамка.

В сегашния програмен период Европейският съюз отделя за култура едва 0,15% от своя бюджет. Въпреки че Европа е известна със своята богата култура и културно-историческо наследство, адекватно финансиране за сектора на култура на този етап няма на ниво Европейски съюз.

Нещата стоят по същия начин и в национален план. За култура се говори единствено по време на избори. След това настъпва мълчание, а една от основните причини хората да не посещават културни мероприятия е липсата на средства. Въпреки че управляващите са наясно с тази пречка в България, все пак сметнаха, че на младите хора не им е нужен културен чек, а ако ние сами нямаме стойностна национална политика в сферата на културата, Европейското финансиране няма как да ни помогне.


  Monika Smolková (S&D). – Vážená pani predsedajúca, podporila som správu, pretože ju považujem za veľmi dôležitú. Prístup ku kultúre je jedným zo základných práv, ktoré je zaručené v mnohých právnych dokumentoch, ale aj napriek tomu existujú mnohé bariéry, ktoré bránia prístupu ku kultúre a účasti na nej. Štrukturálne prekážky, ktoré môžu byť definované ako zemepisné, čo je vzdialenosť od centier kultúrneho života, ako sú divadlá, múzeá, knižnice, kiná či kultúrne strediská, už dnes vieme prekonať. Ani digitálne prekážky už nie sú akútnym problémom, pretože digitálna gramotnosť ide výrazne dopredu.

Najdôležitejšia prekážka je finančná. Prispieva k tomu aj rozpočet Európskej únie, ktorý je ku kultúre veľmi skúpy. Ale aj jednotlivé členské štáty vo svojich rozpočtoch by mali viac prispievať na kultúru, ktorá ľudí spája, vychováva, vzdeláva, zabraňuje sociálnemu vylúčeniu a v neposlednej miere vytvára aj nové pracovné príležitosti. Kultúra sa musí stať súčasťou života od útleho detstva každého obyvateľa. Zvlášť by som upozornila na opatrenia pre zlepšenie prístupu ku kultúre pre ľudí so zdravotným postihnutím.


  Daniel Hannan (ECR). – Madam President, inclusivity and diversity have become our obsession. Everything is measured against this one yardstick, so that it becomes the primary purpose of every institution. A university isn’t there to teach; it is there to have a representative intake. A company board isn’t there to defend the interests of shareholders; it’s there to look like the rest of society. A parliament isn’t there to represent the opinions of the voters, but to resemble them physically. And of course, it’s no surprise that we’re extending our thinking into the field of culture.

Even so, isn’t there something just a little bit redolent of an insecure dictatorship that we’re now making culture the business of politicians? Wasn’t European culture in full flower for centuries before the state started trying to regulate it? In fact, wasn’t every attempt at state patronage a repression of the truly creative instinct? I wonder whether we’re aware of how this comes across? Surely we should hold ourselves to a higher standard than some tin-pot country that defines its national greatness in terms of state-controlled cultural activity?


  Seán Kelly (PPE). – A Uachtaráin, vótáil mé i bhfabhar na tuarascála seo mar is dóigh liom go bhfuil na moltaí atá inti an-mhaith ar fad. Dar leis na Náisiúin Aontaithe is ceart daonna é go mbeadh teacht ar chultúr - ceann de na cearta go mba chóir a bheith ag chuile duine ar domhan.

Ach, feicimid gurb iad na daoine is saibhre is mó a bhfuil teacht acu ar shaol cultúrtha. Agus is trua sin, mar a lán de na tairgí cultúrtha is luachmhaire ar domhan tháinig siad ó dhaoine bochta, a bhí an-bhocht agus a bhí thíos leis ar ais nó ar éigean. Mar shampla, dar leis an Eorabharaiméadar agus Eurostat, ní théann 25% de dhaoine go dtí ceolchoirmeacha de bharr easpa airgid; 22% de bharr easpa airgid, ní théann siad go dtí an phictiúrlann; an amharclann 20%, agus ballet agus damhsaí 14%. Agus labhair an tUasal Palmer ar chúrsaí peile.

Dá bhrí sin is cabhair an-mhór í an tuarascáil seo.


  Andrejs Mamikins (S&D). – Madam President, culture is one of the primary goods, and cultural access and participation are considered a priority issue at EU level. The current work plan for culture for the period 2015-2018 adopted by the European Council in 2014 mentions assessable and inclusive culture as our top priority. However, nowadays we face several obstacles to cultural access and participation. There are not only structural and financial barriers to access, but also social and digital barriers, and by far the most important problem of educational barriers.

To overcome these hurdles it is necessary to develop firstly public funding, then sustainable and long-term cultural tourism policy, then coordination of national cultural policies (I have to say), and digital education. And therefore I call, after the vote, on the European Union within the sphere of its competence to develop and implement specific measures in order to guarantee access and participation in cultural life.


  Dobromir Sośnierz (NI). – Pani Przewodnicząca! Głosowałem przeciwko. Jest to kolejna zbędna regulacja. Nie ma żadnego powodu, żeby państwo wtrącało się w dziedzinę kultury. Przed chwilą któryś z uzasadniających przede mną posłów doprowadził sytuację do absurdu, domagając się finansowania piłki nożnej w ramach pomocy kulturze. No naprawdę, czego jeszcze więcej potrzeba? To może finansujmy wyścigi rydwanów, ten zapomniany sport, który u nas w tej chwili kuleje, a dla kogoś może striptiz będzie formą kultury, może finansujmy bary ze striptizem.

Prawo do kultury oznacza prawo wydawania swoich pieniędzy tak, jak ktoś chce, na taką formę kultury, jaką on uważa za stosowną. Produkowanie na zamówienie państwa przez artystów jakichś gniotów tylko dlatego, żeby przypodobać się urzędnikom, jest wypaczeniem kultury, jest uzależnianiem twórców od finansowania państwowego i niszczeniem kreatywności. Bo urzędnicy, gdyby byli dobrymi znawcami kultury, to zajęliby się tworzeniem kultury, a nie przekładaniem papierków. W związku z tym protestuję przeciwko wtrącaniu się Unii w kolejne obszary życia zupełnie bez potrzeby.

Aġġornata l-aħħar: 8 ta' April 2019Avviż legali - Politika tal-privatezza