Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 13. februára 2019 - Štrasburg

Vzájomné uznávanie tovaru, ktorý je zákonne uvedený na trh v inom členskom štáte (rozprava)

  Ivan Štefanec, spravodajca – Ďakujem pekne, pani predsedajúca, dámy a páni, dokončenie jednotného trhu v oblasti tovarov a služieb je jednou z kľúčových priorít Európskej únie v ekonomickej oblasti. Európsky trh predstavuje až šestinu všetkého svetového obchodu s tovarom a vytvára približne 25 % HDP Európskej únie a 75 % obchodu v rámci Únie. Preto je nevyhnutné naďalej podporovať voľný pohyb tovaru a služieb medzi jednotlivými členskými štátmi, ako i vytvárať priaznivé podmienky pre obchod s tretími krajinami, pretože jednotný trh a voľný pohyb výrobkov je jedným z atribútov pre úspešné fungovanie Únie. Avšak nie vždy existujú spoločné pravidlá medzi jednotlivými členskými štátmi a nie vždy sa uplatňuje zásada vzájomného uznávania.

Čo v praxi znamená, že pokiaľ neexistujú špecifické právne predpisy Únie, členské štáty majú voľnosť pri stanovení vnútroštátnych pravidiel určujúcich požiadavky, ktoré musia výrobky spĺňať. Takéto vnútroštátne požiadavky môžu súčasne existovať v rôznych členských štátoch, ak sa však medzi sebou líšia, môžu vytvárať prekážky obchodu v rámci Únie. Podľa zásady vzájomného uznávania sa vyžaduje, aby tovar, ktorý je uvedený na trh v súlade s právnymi predpismi v inom štáte, nebol zakázaný v inom štáte, pokiaľ druhý štát nemá primerané dôvody na zákaz alebo obmedzenie jeho predaja. Vzájomné uznávanie sa vzťahuje na výrobky, ktoré nepatria pod harmonizované právne predpisy Únie alebo im len čiastočne podliehajú, napríklad na široký sortiment spotrebiteľských výrobkov, ako je textil, obuv, výrobky určené na starostlivosť o dieťa, šperky, stolový riad alebo nábytok.

Tento tovar predstavuje približne 20 % trhu. Keďže sa však zistilo, že vzájomné uznávanie nie vždy funguje, nové nariadenie o vzájomnom uznávaní tovaru má za cieľ zlepšiť fungovanie tohto princípu a zabezpečiť dodržiavanie existujúcich práv a povinností, ktoré zo zásady vzájomného uznávania vyplývajú. Prijatie tohto nariadenia je aj odpoveďou na nedostatočné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v oblasti tovaru v dôsledku nedostatočnej informovanosti o tejto zásade, právnej neistoty pri jej uplatňovaní a nedostatočnej administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi. V praxi to znamená, že členské štáty majú aj naďalej možnosť chrániť svoje legitímne vnútroštátne verejné ciele a obmedzovať uvádzanie výrobkov na trh, aj keď je inde uvedený trh v súlade s právnymi predpismi, pokiaľ nie je rozhodnutie odôvodnené a primerané.

Som veľmi rád, že som mal možnosť pracovať ako spravodajca na tomto významnom návrhu pre zlepšenie fungovania jednotného trhu. Taktiež som veľmi rád, že sa nám spolu s kolegislátormi Radou a Komisiou podarilo v trialógoch nájsť spoločnú reč pri texte nariadenia, a tak zlepšiť fungovanie tohto princípu.

Za kľúčové body považujem, po prvé, väčšie využitie princípu vzájomného uznávania tovarov, po druhé, zvýšenie právnej istoty pre malé a stredné podniky, čo povedie k zjednodušeným postupom voči vnútroštátnym orgánom, a to prostredníctvom zavedeného vyhlásenia o vzájomnom uznávaní, po tretie, zlepšenie cezhraničnej spolupráce vďaka posilneniu kontaktných miest pre výrobky, ktoré budú jedným z komunikačných kanálov pre vývozcov i spotrebiteľov. Spoločne sa budú hľadať riešenia sporných otázok ohľadom vzájomného uznávania tovarov, ako aj cezhraničnej spolupráce. A v neposlednom rade je to zlepšenie riešenia problémov s využitím už fungujúceho systému centier SOLVIT. Tento mechanizmus poskytuje nové účinné nápravy pre obnovenie dôvery vo vzájomnom uznávaní tovarov.