Istungi stenogramm

Teisipäev, 4. oktoober 2022 - Strasbourg

7. ELi asundustes elavate roma kogukondade olukord (arutelu)

  President. – The next item is the debate on two oral questions on the situation of Roma people living in settlements in the EU (2022/2662(RSP)):

– the oral question to the Council on the situation of Roma people living in the EU by Dragoş Pîslaru, Miriam Lexmann, Milan Brglez, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Romeo Franz, Elżbieta Rafalska, Eugenia Rodríguez Palop, on behalf of the Committee on Employment and Social Affairs (O-000022/2022 – B9—0018/2022); and

– the oral question to the Commission on the situation of Roma people living in the EU by Dragoş Pîslaru, Miriam Lexmann, Milan Brglez, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Romeo Franz, Elżbieta Rafalska, Eugenia Rodríguez Palop, on behalf of the Committee on Employment and Social Affairs (O-000023/2022 – B9—0019/2022).

  Lucia Ďuriš Nicholsonová, autorka. – Vážená pani predsedajúca, „Hľadáme Blaženu. Blaženu Kováčovú s jej slepým synom. Viete mi povedať, kde bývajú?“ – „Pri tom dome, kde v zime umrzli tie dve deti musíte odbočiť doľava.“

„Aha, nemám prsty na nohách ani na rukách.“ – „Čo sa vám stalo?“ – „Odmrzli mi.“

„Máš 13 rokov a čoskoro sa staneš matkou. Rozumieš tomu, čo sa stalo?“ – „Áno, ten ujo mi povedal, že som pekná.“

„Máte tri deti, chorú manželku. Vy ste ale mladý a zdravý, a predsa nepracujete. Prečo?“ – „Lebo som cigán z osady a musím v dome kúriť. Inak mi tu deti aj žena pomrznú. Kto ma zamestná, keď musím aspoň trikrát denne prikladať do pece?“ – „Čo pálite?“ – „Všetko, čo nájdem. Od dreva až po pneumatiky.“

Toto je zopár krátkych dialógov z rómskych osád, ktoré som pred mnohými rokmi absolvovala ešte ako novinárka.

V novembri 2021 som sa do slovenských rómskych osád vrátila ako europoslankyňa, pretože som tam viedla delegáciu Európskeho parlamentu. To, čo sme v osadách našli, ďaleko predčilo všetky naše očakávania. Našli sme tisíce ľudí bez elektriny, bez pripojenia k verejnému zdroju pitnej vody, bez kanalizácie. V Trebišove, čo je 23-tisícové mesto na východe Slovenska, žije v segregovanej osade 7,5 tisíc Rómov, ktorí sa počas daždivej jesene brodia vo vlastných výkaloch a vo výkaloch dokaličených psov. Ako v slumoch. Nemajú kanalizáciu, nemajú elektrinu, nemajú plyn. V celej osade je pre sedem a pol tisíca ľudí jeden jediný zdroj pitnej vody. Všade okolo sú tisíce a tisíce ton toxických skládok, ktoré zamorujú celé územia. Cez deň skládky obžierajú zúbožené psy, v noci z nich vyliezajú potkany, ktoré potom obžierajú deti v spánku. Deti majú viditeľné jazvy na tvárach, majú svrab a sú hladné. Ľudia v osade boli takí apatickí, že sa premenili na vlastné tiene, ktorými sme prechádzali. Pracovníci projektu Zdravé regióny spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu, ktorí počas pandémie v osadách suplovali štát, nás upozorňovali na rozmáhajúci sa fenomén fetujúcich detí. Fetujú toluén, aby necítili, že sú hladné. Zároveň nás upozornili na extrémne vysokú úmrtnosť detí v osade. Evidujú 30 úmrtí na 1000 novonarodených detí, čo je úroveň rozvojových krajín. Tie deti zomierajú na podvýživu, na respiračné ochorenia. Keď je v chatrčiach zima, Rómovia pália, čo im príde pod ruku, napríklad aj toxický odpad zo skládok.

Na Slovensku sa stalo štátnou politikou zaraďovať deti z osád do špeciálnych škôl. Ich sociálnu depriváciu a ich neznalosť štátneho jazyka si pri testoch školskej zrelosti často zamieňajú za mentálnu retardáciu. A takto si štát už celé roky vlastnou segregačnou politikou vytvoril x-tú generáciu ľudí s neukončeným základným vzdelaním, ktorí sú kompletne závislí od štátnej pomoci a ktorí sú neschopní uspieť na otvorenom trhu práce. Európska komisia vedie voči tomuto, voči Slovensku, infringement.

Zatiaľ sa ale nič výrazné nezmenilo. Počas minulých slovenských korupčných vlád, ktoré doslova tunelovali fondy Európskej únie, sa peniaze na marginalizované rómske komunity rozdávali všadejakým organizáciám prisatým na vládnu chobotnicu. Napríklad na rekvalifikačné kurzy Ikebana určené pre dlhodobo nezamestnaných alebo peniaze dávali obecným futbalovým klubom, aby učili Rómov bez základného vzdelania digitálnym zručnostiam. Za veľa európskych peňazí sa dialo veľa ohavností, ktoré marginalizovaným rómskym komunitám priniesli len veľmi malú pridanú hodnotu. Súčasná vláda neodstránila byrokraciu zo systému čerpania eurofondov, a tak má Slovensko jedno z najnižších čerpaní vôbec. Z pôvodnej alokácie na marginalizované rómske komunity zo starého rozpočtu máme stále nevyčerpaných 70 %. Chýba politická vôľa tak na vládnej, ako aj na lokálnej úrovni a napätie medzi osadami a majoritným obyvateľstvom narastá.

Pretože tak ako sa žije ťažko ľuďom v osadách, tak sa žije ťažko ľuďom žijúcim v ich blízkosti. Investovať do rómskych osád sa stalo v našom regióne také nepopulárne, že peniaze z európskych fondov radšej necháme prepadnúť. Pritom 300 osád na Slovensku nemá prístup k verejným vodovodným sieťam, v 650 osadách obyvatelia nemajú prístup ku kanalizácii, v 50 segregovaných rómskych osadách nemajú žiadnu infraštruktúru, ani len asfaltovú cestu. Podľa UNDP má vodu z verejného vodovodu menej ako polovica všetkých rómskych domácností na Slovensku a značná časť z nich musí brať vodu z potoka alebo rieky. Nedodržiavajú sa zásadné smernice EÚ týkajúce sa vody a zneškodňovania odpadových vôd ani článok 34 Charty základných práv EÚ. V dôsledku toho je v osadách zvýšený výskyt rôznych infekčných ochorení medzi deťmi aj medzi dospelými. V osadách sa vo zvýšenej miere vyskytuje fenomén detí, ktoré majú deti, vo veku 12 až 15 rokov. Objavujú sa prípady detskej prostitúcie.

Opísala som vám situáciu na Slovensku, ale toto isté sa deje v Česku, v Maďarsku, v Rumunsku a v Bulharsku. Hovoríme o státisícoch ľudí, ktorých životné podmienky sú porovnateľné s podmienkami ľudí z rozvojových krajín. Ide o európsku hanbu, ide o európsky problém. Nemôžeme budovať “social Europe where no one can be left behind“, keď necháme deti v 21. storočí v srdci Európy zomierať na podvýživu a na respiračné ochorenia. Posledná vec, ktorú vám chcem povedať, je, že ...

Predsedajúca odobrala rečníčke slovo.

  Mikuláš Bek, President-in-Office of the Council. – Madam President, honourable Members, Commissioner, may I begin by thanking you for placing this important topic on the Parliament’s agenda once again. Roma inclusion policy is an area in which, over the years, we have seen excellent cooperation – and indeed a broad consensus between the Parliament, the Council and the Commission. The subject of Roma inclusion is especially important to the Czech Presidency. I am proud to recall the Council conclusions on Roma inclusion that were adopted during the first Czech Presidency in 2009.

We all agree that the difficult situation of Roma living in marginalised settlements is a matter of grave concern and something that demands urgent action. Deep poverty, substandard housing, lack of basic services such as clean water, electricity and internet access – these are some of the impossible challenges still faced by segregated Roma communities. To change this deplorable situation, a joint effort is needed, both at the EU and national level. I recall the recommendation on Roma equality, inclusion and participation that the Council adopted last year. It is the latest and most important of a series of policy commitments that we have developed over the past decade and a half. But the to—do list is still long.

Let me start with measures to ensure equal access to adequate desegregated housing and essential services. In the 21st century, everyone must have access to tap water, clean drinking water, adequate sanitation, waste collection services, electricity, gas, transport and digital communications. Adequate housing is a basic human need essential for health and social inclusion. Concrete plans should be drawn up by the Member States to end segregation and to tackle housing issues with the involvement of local communities and Roma themselves. Integrated housing schemes, a vital prerequisite for social inclusion, should be promoted, for instance by means of micro-loans, saving schemes and construction training.

You rightly draw a link between segregation and anti-Gypsyism. In a context of rising populism, we must focus on combating and preventing all forms of discrimination, including racism against Roma, which is a root cause of exclusion. Here, I am also glad to recall the Union legislation and measures prohibiting discrimination and incitement to violence and hatred that the Council has already put in place.

Monitoring progress is an essential part of Roma inclusion policy. By next June, the Member States will notify the Commission of measures taken in accordance with the recent Council recommendation, and they will report to the Commission every other year, including on progress made. The Council has also called for full public disclosure of national reports on Roma. Finally, we have asked the Fundamental Rights Agency to carry out a regular Roma survey every four years.

As you rightly stressed in the motion for a resolution, the principle of equality should, of course, also be reflected in the EU funding. Indeed, one of the policy objectives of the European Social Fund Plus is a more social and inclusive Europe. It includes a specific objective for funding the socio—economic integration of marginalised people such as Roma. Vulnerable groups and marginalised communities, including Roma, are also explicitly mentioned as target groups that should benefit from the European Child Guarantee and the Recovery and Resilience Facility. The Council believes that the Member States should make full use of available instruments and funds relevant for preventing and combating discrimination of the Roma, including in the context of their national recovery and resilience plans.

Money is not everything, though. I can only echo your views regarding the importance of the participation of civil society. Many NGOs active in this field play crucial roles, including as a bridge between Roma communities and the rest of the society, as a source of expertise and funding and as agents of positive change and support at the grassroots level. Therefore, cooperation with civil society should underpin our work on every aspect of Roma inclusion, from policy design to policy implementation. Member States should continue their efforts to build broader alliances involving civil society, businesses and industry, academia and research. The European Roma platform, established in 2009 and strongly supported by the Council during the previous Czech Council Presidency, offers a valuable structure for this vital dialogue and cooperation with civil society stakeholders.

Let me finish with the most important. Life chances are already defined during the first years of childhood. Therefore, particular attention must be paid to preventing and combating child poverty. Above all – and this is the heart of the matter – we must ensure that Roma children have access to education. In order to flourish at school, children need quality early childhood education and care. I’m therefore happy to inform you that the Council has already begun work on the new Commission proposal for a new recommendation in this area, which we hope to see adopted before the end of the Czech Presidency. So thank you once more for this debate and thank you especially for placing so much emphasis on children. No one chooses to be excluded – whether they were born 50 years ago or whether they are a child being born today.

  Helena Dalli, Member of the Commission. – Madam President, honourable Members, I want to thank Ms Nicholosonová for this and I want to start by confirming her testimonies because I saw with my own eyes two weeks ago what Ms Nicholosonová was recounting here today to this Parliament.

Roma are Europe’s largest ethnic minority, with a population of 10 to 12 million. Of these, more than 6 million live here in the EU. They continue to suffer from extreme poverty, prejudice, exclusion, systemic discrimination, structural racism and anti-Gypsyism in all areas of life. The Commission condemns this. We address these issues through a comprehensive approach using all available legal policy and financial instruments. We tackle discrimination and anti-Gypsyism through both the EU—Roma strategic framework for equality, inclusion and participation and the anti-racism action plan, as well as by enforcing the existing EU legislation in place, such as the Racial Equality Directive and the Framework Decision on combating racism and xenophobia.

Too many of the Roma communities throughout Europe are found at the fringes of society, living marginally and often in completely segregated settlements. Only a few days ago I visited different parts of Slovakia and could, as I already said, witness that such environments virtually exclude any prospects for a dignified life. Overcoming this spiral of exclusion and poverty is particularly difficult, and it requires concerted efforts through an integrated approach, adequate funding, genuine Roma participation, and, very importantly, political will. This is exactly the goal of the EU strategic framework, which the Commission adopted in October of 2020.

Building on the lessons from previous actions, this reformed and strengthened framework sets out a comprehensive three—pillar approach for equality, inclusion and participation until 2030. It introduces a stronger focus on the fight against discrimination and anti-Gypsyism and fosters Roma participation. This pillar of approach is essential to achieving more and faster progress and to ensuring effective equal access for Roma to quality, inclusive mainstream services, as well as education, employment, health and housing. Unlike its predecessor, this framework includes headline targets for 2030 and the proposed portfolio of indicators to monitor progress. This has been complemented with the Council recommendation on Roma equality, inclusion and participation that was adopted unanimously in March of 2021 to guide Member States’ national measures.

National Roma strategic frameworks are essential to achieve the objectives which Member States were requested to develop, adopt and implement, following a common but differentiated approach which acknowledges the diversity of national situations and specific circumstances. The Commission is assessing these national frameworks and will publish its stocktaking by the end of this year. As of 2023, Member States will report on the implementation of their national frameworks every two years. These reports would be made public in order to increase transparency and promote policy learning. The European Union Agency for Fundamental Rights will continue to provide tailored support to Member States in their efforts to develop indicators according to their needs based on census, administrative and survey data, to facilitate better monitoring processes at national level and increase accountability.

To support the implementation of the EU—Roma framework and the Council recommendation, the Commission calls on Member States to mobilise significant resources to address the situation of Roma people living in settlements and to ensure their socio—economic integration. Similarly, considering the challenges facing marginalised Roma communities in terms of access to basic services, the European Regional Development Fund contributes to improving their living conditions and development prospects through measures such as building or extending mainstream non—segregating educational facilities and non—segregated social housing, as well as ensuring accessible busing, in complementarity with the ESF+ actions. I will ensure that the Commission monitors implementation at national level and publishes regular reports on the progress achieved.

  Miriam Lexmann, za skupinu PPE. – Vážená pani predsedajúca, to, ako žijú Rómovia v osadách, sme videli počas oficiálnej návštevy Európskeho parlamentu na Slovensku. Všetci, ktorí aspoň trochu poznajú realitu rómskych komunít, vedia, že je absolútne nevyhnutné nájsť riešenia na problémy, ktoré sa desaťročia nabaľujú. Nie je žiadnym tajomstvom, že aj v 21. storočí sú osady bez pitnej vody, sanitácie či perspektívy zamestnania alebo dôstojného života. Mojou snahou ako tieňovej spravodajkyne bolo dosiahnuť vyvážený text, ktorý by reflektoval mnohé nesplnené ciele a očakávania v rámci politiky pomoci marginalizovaným rómskym komunitám. Zároveň musíme brať do úvahy aj problémy, ktorým čelia mnohé mestá a obce a samosprávy pri implementácii projektov a riešení. Lebo sú aj úspešné projekty. Práve preto som navrhla a trvala na tom, aby táto správa obsahovala aj návrh, aby mestá a obce mohli použiť fondy nielen na zlepšenie situácie Rómov žijúcich v osadách, ale aj celej širšej komunity. Toto zahŕňa aj nulové spolufinancovanie projektov, ktoré mestám a obciam ako celkom a všetkým ich občanom umožnia napredovať a rozvíjať sa. A v neposlednom rade musíme odstrániť štrukturálne a byrokratické prekážky, ktoré im bránia v riadnom čerpaní fondov a odrádzajú ich od realizácie tak prepotrebných projektov.

  Estrella Durá Ferrandis, en nombre del Grupo S&D. – Señora presidenta, señora comisaria, señorías, no podemos seguir cerrando los ojos ante el hecho de que algunas comunidades gitanas siguen marginadas y viven en la más extrema pobreza y exclusión social. Su situación se agravará como consecuencia del aumento de la inflación y los precios de la energía, que van a afectar especialmente a las personas más vulnerables.

Necesitamos ya un plan de acción europeo para erradicar los asentamientos romaníes, que no solo carecen de viviendas dignas, sino que, además, no ofrecen acceso a servicios básicos, sanitarios, de salud ni de educación, por no hablar de empleo, inclusión social o, incluso, de los riesgos ambientales para la salud presentes en dichos asentamientos.

Es necesaria una acción coordinada a escala de la Unión Europea, en estrecha cooperación con las autoridades locales y regionales. Los esfuerzos realizados hasta la fecha por parte de los Estados miembros no son suficientes. Muchas veces los fondos europeos no se utilizan para erradicar la pobreza y la exclusión social de la comunidad gitana debido a la falta de voluntad política, a barreras administrativas o incluso a la discriminación indirecta, estructural o intersectorial. La Comisión y el Consejo deben adoptar una postura más activa. Debemos hacer todo lo posible para evitar la violación de la legislación europea, los valores fundacionales de la Unión y los derechos de las personas.

Por ello, mi grupo ha pedido que se establezca un mecanismo de alerta temprana para informar de los riesgos de abuso o uso indebido de los fondos de la Unión Europea destinados a abordar la situación de los gitanos en asentamientos marginales.

Por otro lado, y con esto finalizo, la erradicación de la situación de privación en que viven muchas comunidades gitanas se debe enmarcar en una estrategia antipobreza que mi grupo demanda con urgencia, con una inversión adecuada para combatir y erradicar la pobreza de manera efectiva a través de la implementación urgente de la Directiva de salarios mínimos, el aumento del presupuesto para la Garantía Infantil Europea, la intensificación de los esfuerzos en planes de rentas mínimas y el apoyo de la Unión Europea para una vivienda adecuada.

  Dragoş Pîslaru, on behalf of the Renew Group. – Madam President, on behalf of the Employment and Social Affairs Committee, I would like to congratulate all my colleagues for the work done in supporting Roma minority rights, including the relentless efforts of our rapporteur today, Lucia Nicholsonová.

We have done an official mission to see those settlements. We have seen them with our own eyes; we have heard plenty of testimonials. We know that the situation is really unacceptable. We have a strategy, we have frameworks, we have recommendations, we even have money.

The Council representative said that the Council believes that Member States should make full use of EU resources, and it is good that the Council believes that, but the Member States do not make full use of resources. Money is not flowing where it should.

We have recommendations related to the child guarantee and how this should be implemented, but the latest statistics show that one in two Roma children aged four to six doesn’t have access to education. The situation concerning housing and health conditions, and proper nutrition, access to jobs – all these are part of the resolution that we are going to vote on in Parliament tomorrow. This is a clear message that just relying on recommending Member States to do things is not the right way to go forward.

This has two important aspects. One is related to liberties and rights, and for that, the Commission should go with infringement over infringement over infringement, and to go with having direct responsibility of mayors and state officials for this situation. It’s unacceptable to have modern slavery and to have children that have that problem today. And of course, the other part is investment. This is an investment in the European future. Just allowing the opportunity there and breaking the vicious cycle is the way to go forward.

  Dominique Bilde, au nom du groupe ID. – Madame la Présidente, chers collègues, l’intégration – pardon, l’inclusion – des Roms constitue l’un des serpents de mer des programmes européens. Les présupposés sur lesquels ces derniers se fondent ne résistent pourtant guère à l’examen.

Il faut dire que traiter de cette question implique une bonne dose de lucidité, notamment en ce qui concerne la volonté réelle d’assimilation de tant de Roms au sein des populations majoritaires. À cet égard, la persistance de pratiques qui heurtent profondément notre sensibilité, telles que le mariage précoce ou le travail des enfants, justifie certaines spécificités. Cette persistance peut également expliquer en partie que le bilan des politiques publiques déployées ces dernières années en faveur de ces populations soit d’une rare indigence. Ce n’est pourtant pas faute de générosité: en témoignent, dans le domaine éducatif par exemple, les quotas et autres bourses d’études mis à disposition par certains États membres.

On ne saurait par ailleurs évoquer la ségrégation scolaire sans reconnaître qu’elle résulte trop souvent, comme je l’avais souligné par le passé, de décisions de parents d’élèves en désaccord avec la gestion de l’école quant aux perspectives de leurs enfants.

On le voit: les causes du statu quo actuel sont diverses et elles appellent une réponse mesurée. Tant que la Commission s’arc-boutera sur une condamnation sans nuance de certains États membres, une quelconque amélioration semble hors de portée.

  Elżbieta Rafalska, w imieniu grupy ECR. – Pani Przewodnicząca! Pani Komisarz! Koleżanki i Koledzy! Tekst rezolucji Parlamentu Europejskiego odnosi się do palących problemów i słusznie postuluje poprawę warunków mieszkalnych społeczności romskich, większą integrację społeczną i walkę z ubóstwem. Aktywizacja Romów pokazuje dramatyczną sytuację mieszkaniową w romskich osiedlach i te wstrząsające warunki, o których tu była mowa, są absolutnie nie do zaakceptowania. Niestety tekst też jest w wielu miejscach nie do przyjęcia i całkowicie odbiega od głównego tematu rezolucji. Nawołuje do szybkiej implementacji ogólnego systemu warunkowości dla ochrony budżetu Unii, sugeruje, że państwa członkowskie naruszają traktaty Unii Europejskiej i niesłusznie oskarża niektóre państwa o segregację i dyskryminację Romów uciekających z Ukrainy.

Ale chcę też powiedzieć, żeby osiągnąć skuteczność na rzecz poprawy sytuacji Romów, niezbędne są dobre, przemyślane polityki krajowe, te lokalne i regionalne, i współpraca z tymi projektami i współfinansowanie ich z Unii Europejskiej. Mogę posłużyć się dobrą praktyką posłużyć z Polski. Tworzymy sieć nauczycieli wspomagających edukację uczniów romskich, mamy systemy edukacyjne, stypendialne na wszystkich poziomach. Asystenci edukacji romskiej wpisani są na listę zawodów. Myślę, że wszystkim jest potrzebna determinacja, współpraca, środki i ten efekt poprawy może być osiągnięty.

  Lívia Járóka (NI). – Tisztelt Elnök Asszony, Biztos Asszony! A Szlovákiában található szegény- és cigánytelepek, romatelepek semmiben nem különböznek a nyugat európai szegregátumoktól, sajnos. Aki nem oda születik, annak ugyan problémás elképzelni, milyen nehézségekkel és esélyegyenlőtlenséggel indul azoknak az élete, akik ilyen telepre születnek.

A generációkon átívelő mélyszegénység azonban megállítható az európai uniós források jobb felhasználásával. Mindehhez azonban először le kell hívni a forrásokat, majd korrupció nélkül, a helyi közösség roma és nem roma vezetőinek bevonása mellett hagyni elkölteni.

Ma a háború és Covid utáni recesszió az európai szegényeket és köztük az európai romákat érte el legkorábban, és érinti leghúsbavágóbban. Ma már vannak éhező európai, roma és nem roma családok a Covid és a háború következtében. Ezért javaslom az összes tagállamnak a magyar kormány bevált intézkedéseit. Gyakorlatból beszélek, tapasztalatból, ezért kérem, hogy a tagállami stratégiákba a tagállamok ültessék be a hároméves kortól biztosított, kötelező óvodai oktatást, előtte a bölcsődei integrációt, a családi otthonteremtési programot, amelyben például egy magyar állampolgár 10 millió Ft kedvezményt kap lakásvásárlásra. A nagycsaládosok autóvásárlási kedvezményt kaptak, a sokgyermekes anyák örökéletű adókönnyítést, ugyanúgy, ahogy a 25 év alatti fiatal munkavállalók is.

Tehát ezek az említett ösztönzők, ezenkívül a kis és középvállalkozások fejlesztése, hogy romákat is fel tudjanak venni, a roma vállalkozók fejlesztése, hogy nagyobb cégeket tudjanak alapítani. Ezeket ösztönöznünk kell, mert az éhség és a munkanélküliség újra fenyegeti ezt a legszegényebb csoportot.

  Maria Walsh (PPE). – Madam President, Roma experience significant inequalities and marginalisation in Ireland and across the EU due to their exclusion from mainstream society. Our health services are failing Roma communities because of the lack of insurance, discrimination by health professionals and segregation in health care facilities. Roma women in particular experience multiple forms of discrimination and gender—based violence, affecting both their physical and mental health.

We cannot continue with this ‘out of sight and out of mind’ attitude when it comes to the position of minority groups. We need to break the cycle of disadvantage. I am encouraged by the projects like the Roma Health Project in Ireland, a dedicated initiative to tackle Roma health inequalities. Their work ensures that there is no danger of segregation.

The Commission and the Member States need to implement the EU Roma strategic framework, which aims to give all Roma equal opportunity. We need to eradicate any form of structural and institutional anti—Roma policies that we discuss here, in this House, and ensure full equality in areas such as housing and health care, including mental health care.

I want to acknowledge the work Commissioner Dalli does on this in her mandate, as well as my colleagues here, on the floor, for this incredibly important time that we make an equal Europe for all, not just some.

  Ilan De Basso (S&D). – Fru talman! Det går inte att förbjuda fattigdom. Medan högern attackerar fattiga människor, menar vi socialdemokrater att det är fattigdomen och ojämlikheten som ska bekämpas.

Dagens situation ska ses som en direkt konsekvens av vår historia och det omfattande strukturella förtryck och diskriminering som romer har utsatts för och utsätts för än i dag. Romer har plågats och förföljts genom sin historia och varit på ständig flykt. Romska kvinnor och barn tillhör de mest utsatta individerna, och här måste vi göra mer för att skydda dessa grupper.

Samtidigt begår regeringar övergrepp och hetsar mot minoritetsgrupper – och så sker också här i Europaparlamentet. Romers situation är alarmerande och förvärras ytterligare nu med ökad inflation och ökade energipriser. När kriser som dessa inträffar är det alltid de svagaste grupperna som drabbas hårdast.

Nu måste alla medlemsländer leva upp till rättighetsstadgan och de mänskliga rättigheterna. Kommissionen bär ett stort ansvar för att inleda överträdelseförfaranden mot medlemsländer som bryter mot våra gemensamma värderingar. Vi måste tillsammans säkerställa att ingen hindras från rätten till bostad, utbildning, en grundtrygghet vid sjukdom eller arbetslöshet, hälso- och sjukvård eller möjligheten att försörja sig själv.

Vi behöver en bättre strategi för att utrota fattigdom och motverka social exkludering. Effektiva lösningar kräver fullt engagemang på europeisk, nationell och lokal nivå för att där hitta gemensamma lösningar för att lösa situationen för romer och att ge dem möjlighet att delta på lika villkor.

Vi måste erkänna den diskriminering som romer utsätts för, och vi ska tillsammans ta ansvar för ett mer solidariskt och rättvist Europa. Vi vet nämligen att Europa kan bättre.

  Атидже Алиева-Вели (Renew). – Уважаема г-жо Председател, уважаема г-жо Комисар, скъпи колеги, модернизацията и развитието са част от ежедневието ни, а ние днес отново говорим за пагубните последици на дискриминацията и значението на правата и свободите. Ангажиментът ни за социална закрила и възможности за работа за всички започва от най-уязвимите групи.

Най-голямото етническо малцинство в Европа – ромите, продължават да се сблъскват с дискриминация и пречки пред пълноценното им включване в обществото. Положението и условията на живот са особено тежки, тъй като липсват основни услуги като достъп до пътища, водоснабдяване, канализация и електричество. Ограниченият достъп до здравеопазване, грижи за децата, образование и заетост само задълбочават неравенствата.

В България ромските махали не изглеждат по европейски, нито животът, който водят ромите, е европейски. Вярвам, че е нужно да направим повече за реализиране на европейските ценности. Държавите трябва да положат още усилия за ефективно използване на средствата, които Съюзът предоставя.

  Younous Omarjee (The Left). – Madame la Présidente, Madame la Commissaire, Monsieur le Ministre, au cœur de l’Union européenne se trouvent des ghettos de Roms constitués de bidonvilles sur des montagnes de déchets, sans accès à l’eau potable, sans route, sans accès équitable aux soins, à l’éducation, au marché du travail ni aux aides sociales. C’est à cette réalité moyenâgeuse que nous avons été confrontés lors de la mission que notre commission REGI a menée dans l’est de la Slovaquie, et cette réalité est la même partout en Europe.

C’est pourquoi je pose la question: comment cela est-il possible, avec les 370 milliards de la cohésion? Cette réalité, Madame la Commissaire, dit un racisme institutionnel, et il y a une complicité à tous les étages pour que rien ne change. Je vous le dis en tant que président de la commission REGI: la programmation 2021-2027 devra voir une réelle concrétisation à l’égard des communautés marginalisées. C’est le devoir et l’obligation de la Commission européenne d'y veiller et de prendre toutes les mesures en cas de manquement.

Madame la Présidente, pour terminer je veux dire que nous n’acceptons pas, en Europe, une caste d’intouchables au sein de notre Union.

  Λευτέρης Νικολάου-Αλαβάνος (NI). – Κυρία Πρόεδρε, και αυτή η έκθεση κάνει γνωστές και επαναλαμβανόμενες διαπιστώσεις, περιγραφές των προβλημάτων που πραγματικά αντιμετωπίζουν οι Ρομά σε όλα τα κράτη μέλη. Η έκθεση όμως δεν στοχεύει και δεν μπορεί να λύσει τα προβλήματα που διαπιστώνει αλλά στοχεύει στο να ξανασερβίρει την ευρωενωσιακή στρατηγική που υλοποιούν οι αστικές κυβερνήσεις και η οποία συνειδητά και διαχρονικά συντηρεί τους άθλιους όρους διαβίωσης, στρώνοντας το έδαφος για τη δράση κυκλωμάτων και δαιμονοποιώντας τους Ρομά για την εγκληματικότητα, ενώ μεταθέτει την κρατική ευθύνη σε διάφορους καλοθελητές και μη κυβερνητικές οργανώσεις, επιτείνοντας την εξαθλίωση και την ομηρία τους.

Διέξοδο δεν μπορούν να δώσουν Ευρωπαϊκή Ένωση και κυβερνήσεις που με τη στρατηγική τους τσακίζουν συνολικά τα εργατικά λαϊκά δικαιώματα. Για να σπάσει οριστικά ο φαύλος κύκλος της γκετοποίησης, χρειάζεται εξασφάλιση μόνιμης και σταθερής δουλειάς, σύγχρονης στέγασης, δημόσιων υπηρεσιών υγείας και παιδείας, καθώς και σεβασμός στην κουλτούρα και τον τρόπο ζωής των Ρομά. Αυτός είναι ο δρόμος για την ουσιαστική κοινωνική ένταξή τους κόντρα στις διακρίσεις, κόντρα στα πιεστικά προβλήματα που διαιωνίζει το σύστημα της εκμετάλλευσης.

  Tomáš Zdechovský (PPE). – Paní předsedající, vážená paní komisařko, dámy a pánové, situace Romů ve státech EU je absolutně nepřijatelná. To, co můžeme vidět v řadě zemí, třeba na Slovensku, v Rumunsku nebo v Bulharsku, neodpovídá standardům 21. století. Romové jsou největší etnickou menšinou, ale žijí v podmínkách, které nejsou evropské. Bez čisté vody, ve špíně, bez vyhlídek na budoucí integraci do společnosti. Jak je možné, že utrácíme tolik peněz za romskou problematiku a nevidíme žádný efekt? Jak to, že se nenachází řešení této naléhavé problematiky, které by vedlo ke skutečnému vyřešení problémů Romů? Proč nezkusíme nějaké projekty, které jsme například s Petrem Pollákem na Slovensku zavedli, a chceme skrze ně řešit bydlení, práci a to, aby mladí Romové chodili do školy? Vždyť vzdělání je základ, tady to pořád opakujeme. A proč to pořád nechápeme? Proč pořád dáváme dílčí peníze do projektů, které nepřináší kýžený výsledek? Dámy a pánové, pokud vyřešíme a zvládneme vyřešit situaci Romů v Evropě, zvládneme opravdu změnit výrazným způsobem kulturní život ve státech Evropské unie.

  Pierfrancesco Majorino (S&D). – Signora Presidente, onorevoli colleghi, sono migliaia le persone che vivono negli insediamenti rom e sinti in Europa in condizioni non dignitose. Donne, uomini, ragazzi e bambini che vivono spesso in alloggi insicuri, senza acqua potabile, elettricità, servizi igienico-sanitari. Persone poste ai margini di percorsi educativi di qualità, che sarebbero la principale occasione di emancipazione, ed escluse da opportunità occupazionali capaci di restituire la dovuta dignità.

Tutto ciò porta ad un'assenza, peraltro, di un accesso effettivo all'assistenza sanitaria, con un tasso di mortalità infantile drammatico. Una condizione, cioè, di esplicita esclusione sociale, marginalizzazione e povertà estrema che dobbiamo definire per quello che è: assolutamente un fenomeno inaccettabile, incompatibile con i valori dell'Unione europea. E dobbiamo contrastare tutto questo non con politiche di ghettizzazione, discriminazione e segregazione, ma con interventi diversi che aiutino la promozione della persona, il riscatto, la piena inclusione sociale.

L'Europa ha bisogno in maniera molto più limpida, dunque, di politiche di contrasto alla povertà e di lotta all'esclusione sociale, anche in questo caso. Se non interveniamo velocemente, peraltro, in contesti come questi, cresceranno certamente forme di cronicizzazione nella povertà e anche forme di illegalità che non dobbiamo assolutamente ignorare e che si presentano come un terribile avversario rispetto all'obiettivo della piena inclusione sociale.

  Abir Al-Sahlani (Renew). – Fru talman! Fru kommissionär, ärade kollegor! Återigen står vi här och förfasas över det vedervärdiga och omänskliga som många av våra romska medborgare tvingas leva med, och hur polisbrutalitet och rasism bara spär på fattigdomen och missförhållandena bland romska samhällen.

Vi förfäras över hur misskötsel och kommissionens oförmåga att agera tillåter diskriminering att fortsätta, som om det vore någonting nytt, och som om det vore första gången kommissionen ser mellan fingrarna när stater och regeringar slirar på sina demokratiska värderingar.

Varför händer det ingenting? I Bulgarien ser vi hur EU-pengar används för att träna poliser i att slåss mot så kallad radikalisering i romska samhällen. I Ungern läggs EU—pengar på att riva romska hus och vräka romska familjer och bygga segregerade bostäder bara för romer. Runtom i EU frodas antiziganismen mot romer, inte så sällan pådriven av regeringarna själva.

Det räcker nu! Den här kommissionen måste agera när länder förgriper sig på sin egen befolkning med hjälp av EU-pengar. Den här kommissionen måste visa att den på allvar vill stå upp för demokrati och mänskliga rättigheter och allas lika rätt och värde.

  Monika Vana (Verts/ALE). – Frau Präsidentin, sehr geehrte Frau Kommissarin, sehr geehrter Herr Minister! Vor drei Monaten habe ich im Rahmen der Mission des Ausschusses für regionale Entwicklung eine Romasiedlung im Osten der Slowakei besucht. Kollege Younous Omarjee hat das schon angesprochen.

Was wir dort vorgefunden haben, machte uns fassungslos: mindestens 300 Menschen ohne fließendes Wasser, ohne Abwasser- und Abfallsystem, nur mit eingeschränktem Zugang zu Gesundheitsversorgung und Bildung, die Kinder keine Möglichkeit zu Transport in die Schulen, und das mitten in Europa. Und es ist ein Unterschied, ob wir hier darüber debattieren oder ob man es dann mit meinen eigenen Augen sieht.

Diese Siedlung in der Slowakei, wie heute schon wiederholt gesagt wurde, ist kein Einzelfall. Es gibt noch viel zu viele sogenannte segregierte Orte, wo Menschen in lebenswidrigen Verhältnissen leben müssen. Und warum? Weil einzelne Lokalpolitiker oder Lokalpolitikerinnen oft zögern, sogenannte Pro-Roma-Projekte umzusetzen, obwohl genug EU-Gelder zur Verfügung stehen. Und warum? Weil Antiziganismus und struktureller Rassismus immer noch weit verbreitet sind.

Es ist ein Teufelskreis, aus dem die Menschen, die es betrifft, europäische Staatsbürger und Staatsbürgerinnen, nur schwer entkommen können, und das darf nicht sein. Das ist eine Schande für Europa. Soziale und strukturelle Diskriminierung von Roma und Sinti müssen endlich entschieden bekämpft werden. Und da reichen eine unverbindliche Rahmenstrategie der EU und eine Empfehlung der Kommission nicht. Es muss mehr Druck auf die Mitgliedstaaten ausgeübt werden und die Umsetzung der Strategien auch auf Gemeindeebene überwacht werden. Und wir müssen schauen, dass EU-Geld wirklich dort ankommt, wo es am dringendsten gebraucht wird.

  Peter Kofod (ID). – Fru Formand! Min tale bliver i hvert fald ikke som alle de foregående taler. For jeg synes, det er så nemt at stå på denne talerstol og hælde vand ud af ørerne som politiker og tale politisk korrekthed, så det basker. Det er simpelthen alt, alt for nemt. For hvad med jer selv? Hvad med os selv? Kunne I tænke jer at have en romalejr i jeres egen have? Kunne I tænke jer at have en romalejr i den lokale park? Kunne I tænke jer at have en romalejr rundt om hjørnet fra, hvor I selv bor? Og når I taler om social inklusion af romasamfund, kunne I så tænke jer, at det er jeres børn, der skal være med til at inkludere romaer i jeres egne skoler, i jeres egne fritidstilbud osv.? Jeg tror ganske enkelt ikke på det. Jeg kan lige så godt være ærlig og sige, at jeg ikke vil acceptere omrejsende grupper af romaer, der på grund af jeres frie bevægelighed kan rejse frit rundt i Europa. Det gør folk bekymrede, det gør folk bange, hvis der lige pludselig er en romalejr rundt om hjørnet. Og det vil jeg ikke acceptere.

  Clare Daly (The Left). – Madam President, I welcome this debate and the resolution that goes with it – of course I do. Anything that gets the massive discrimination, repression and systemic exclusion faced by Roma onto the agenda has to be welcomed – and it’s not nonsense, and it’s not political correctness.

I know many Irish travellers. They’ve been educated with my daughter. They live in my community. They’re in our parliament in Ireland. I am delighted that this is so.

But I have to say that debates like this are depressing because they just highlight the gap between speech and action. Sometimes it’s like shouting into a void. Nothing changes.

In 2019, the Irish Government published its Irish Traveller Accommodation Expert Review. It was supposed to be the grand new beginning, following years of disastrous traveller accommodation in Ireland; it produced 32 recommendations. As of June this year, only six have been implemented. You could paper the walls in here and in the Irish Parliament with the likes of these resolutions, but nothing changes for the 6 million Roma and travellers who go on suffering outrageously.

I don’t know what the solution is, but we do need to figure it out fast!

  Peter Pollák (PPE). – Vážená pani predsedajúca, napriek tomu, že Európska komisia má v poradí už druhú desaťročnú stratégiu, napriek tomu, že posielame miliardy členským štátom na zlepšenie situácie Rómov, napriek tomu, že aj členské štáty majú svoje vlastné stratégie inklúzie Rómov, už po niekoľkýkrát v tomto parlamente hovorím: nestačí to. Prestaňte sa, prosím, všetci skrývať za deklarácie, stratégie či sľuby. Lebo dnešný život miliónov Rómov v Európe je často horší ako životy tých, ktorí žijú v treťom svete. Choďte sa, prosím, pozrieť, do ktoréhokoľvek geta alebo osady na Slovensku, v Maďarsku, v Rumunsku či Bulharsku a zistíte, že stav je naozaj šokujúci. Napriek miliardám, stratégiám či plánom, deti žijú v Európe bez vody, bez vzdelania, ich rodičia často bez práce, jednoducho bez budúcnosti. Dokedy, prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme toto akceptovať? Dokedy sa máme prizerať, že v mnohých európskych krajinách chýba na úrovni miest a obcí politická vôľa postaviť vodovod, kanalizáciu, cestu, škôlku či školu? Dokedy nám budú stačiť stratégie bez reálnych výsledkov? Nestačí mať len prázdne slová. Potrebujeme páky na tých, ktorí odmietajú v členských krajinách niesť zodpovednosť a priniesť dôstojný život aj do najchudobnejších osád v Európe. Je neakceptovateľné, že mnohé samosprávy využívajú európske zdroje na čokoľvek, no na rómske osady a getá peniaze nechcú. Žiadam všetky európske inštitúcie, ale aj členské krajiny, prestaňte, prosím, rozprávať a začnite konať. Majte na pamäti, že aj rómske deti rovnako ako ostatné deti v Európskej únii majú právo plniť si svoje sny. Aj tieto rómske deti majú právo plniť si svoje sny. A je našou povinnosťou, psou povinnosťou každého z nás, či už na úrovni Európskej únie, alebo na úrovni členských štátov, aby sme začali konať, a nielen rozprávať.

  Evin Incir (S&D). – Madam President, racism, discrimination in the labour market, forced evictions, marginalisation, hate speech – even by elected officials in this Parliament, even by Prime Ministers in our Union – racially motivated attacks, deprived of education. The list can be made long on the inhuman and degrading treatment of Roma people. According to the EU Fundamental Rights Agency, an estimated 80% of Roma families and their children in our Union live below our respective national at-risk-of-poverty thresholds. There is a lot in the EU I am proud of, but the treatment of Roma people is not one of them.

If you really want to know a society in depth, you should look at how it treats its people. We claim that our Union is built on the values of respect for human dignity, freedom, equality and respect for human rights, including the rights of minorities. That we in modern times have settlements in the EU is a big failure for all of us. It is a big failure of our commitments to the Roma people.

We continue to fail to respect the fundamental rights of the Roma people while children are being deprived of their possibility to fulfil their dreams and grown-ups are having their lives crushed. Support to the Roma community, ending impunity for those committing crimes against Roma people, and infringement proceedings against Member States that on purpose continuously deprive the Roma community of their human rights are a few of the many things we must do. There is an immediate need for action in the EU and in the Member States.

  Karin Karlsbro (Renew). – Fru talman! Fru kommissionär, kollegor! Vi kan inte acceptera ett Europa med diskriminering och exkludering, ett Europa där utanförskap gör att människor inte kan arbeta och försörja sig, inte kan utbilda sig, inte kan delta. Vi kan inte tolerera ett Europa, där romer fortsätter att ställas utanför.

Det är inte en tillfällighet att länder där rättsstaten är svag, eller till och med nedmonteras, är länder där romernas situation är extra svår. Dessa länder tar samtidigt emot stora summor EU-stöd. Det har sagts förut, men det måste sägas igen: Länder som bryter mot rättsstatens principer, länder som inte använder EU-stöd som det var tänkt, ska inte kunna fortsätta kvittera ut betalningar från Bryssel. EU är ett samarbete, inte en bankomat.

Romer är Europas största minoritetsgrupp och en av de allra mest diskriminerade. Detta måste få ett slut. Alla länder, även mitt hemland Sverige, har ett ansvar att så sker.

  Στέλιος Κυμπουρόπουλος (PPE). – Κυρία Πρόεδρε, την ώρα που η Ευρώπη αντιμετωπίζει πολυεπίπεδες προκλήσεις, οφείλουμε να μην ξεχνάμε πληθυσμιακές κατηγορίες όπως οι Ρομά· ομάδες, οι οποίες είναι καθημερινά αντιμέτωπες με διακρίσεις και τον κοινωνικό αποκλεισμό. Γι’ αυτό το λόγο το ψήφισμα που έχουμε στα χέρια μας έχει ιδιαίτερη αξία, γιατί καλεί τις κυβερνήσεις της Ευρωπαϊκής Ένωσης να σταθούν στο ύψος των περιστάσεων, και δεν μπορώ παρά να εκφράσω την ικανοποίησή μου που κάποιες από αυτές, όπως η ελληνική, αντιμετωπίζοντας αστοχίες και παραλείψεις του παρελθόντος, το κάνουν ήδη με μια ολιστική εθνική στρατηγική που δίνει έμφαση στην ενεργητική ένταξη τους και την προώθηση της ισότιμης μεταχείρισης και της ενεργού συμμετοχής τους στην κοινωνική και οικονομική ζωή. Με αυτά τα εργαλεία και με συμπαραστάτες τις τοπικές αρχές και τις ίδιες τις κοινότητες των Ρομά ας δουλέψουμε ώστε να μπορέσουν επιτέλους να ασκήσουν πλήρως τα δικαιώματα και τις υποχρεώσεις τους ως πολίτες αυτής της Ένωσης.

  Stanislav Polčák (PPE). – Paní předsedající, já chci poděkovat paní komisařce i panu ministrovi za velmi konstruktivní vyjádření. Romské osady jsou skutečně obrázkem ze středověku. Žádná energie, žádné připojení na plyn a čištění vody, žádné vzdělání a práce, šíření nemocí, to je skutečně jako obrázek ze středověku. A mě pojímá také hanba, kolik mých kolegů v tomto sále dnes nevyužilo právo mluvit, byť se do debaty přihlásili. Myslím si, že situace největší etnické menšiny v Evropě volala po tom, aby se i naši kolegové vyjádřili. Je to ostudné. Popisovat dále situaci těchto osad je nesmyslné. Bavíme se o tom již potřetí nebo počtvrté v tomto období. Potřebujeme najít řešení, izolovaná akce nemá smysl. Podle mě je důležité najít řešení na evropské úrovni v kombinaci s národním a regionálním řešením. A já se přikláním skutečně k tomu, aby byl vytvořen evropský koordinátor pro řešení romské problematiky, protože tato ostuda, které čelíme, už opravdu musí být ukončena.

  Łukasz Kohut (S&D). – Pani Przewodnicząca! Pani Komisarz! Europa jest silna siłą swojej wielokulturowości. Jak dobrze wiecie ja sam jestem przedstawicielem mniejszości śląskiej, mniejszości dalej nieuznanej przez polski rząd. A nasz język, język śląski, śląsko godka, nie jest nawet uznany za język regionalny. Ale walczę o to i nigdy się nie poddam. Ba, czekamy na wyniki spisu powszechnego, gdzie okaże się, nie mam żadnych wątpliwości, że Polska nie jest krajem jednorodnym narodowo. I sam jestem ciekaw, jak to wyszło, bo zrobiliśmy wiele jako śląska sztama, żeby poinformować, że inny nie znaczy gorszy i że każdy ma prawo do swojej tożsamości i do swojego języka.

Śląsk to piękne miejsce na mapie, nasz heimat, piąta strona świata, gdzie przez lata żyli w zgodzie przedstawiciele różnych narodowości: Ślązacy, Polacy, Niemcy, Czesi, Żydzi i Romowie. I nie damy się skłócić. Kaczyński, Orban i inni nacjonaliści, nie z nami te numery. Inny nie znaczy gorszy.

  Alice Kuhnke (Verts/ALE). – Fru talman! Det finns saker i vår omvärld som vi kan säga att vi inte kände till eller att vi visste väldigt lite om. Hur situationen ser ut för många romer i EU är inte en av de sakerna. I årtionden har vi makthavare fått rapport efter rapport som svart på vitt beskriver misärens alla gråskalor – från systematisk diskriminering i bostadsköer och på arbetsmarknaden till bristande läskunnighet, tiggeri och sexhandel med barn – i EU 2022.

Att påstå att rasismen och diskrimineringen mot romer i EU är normaliserad är ett understatement. Alla vet, ingen gör tillräckligt. Jag hoppas att det här betänkandet blir undantaget som bekräftar regeln. Låt det göra skillnad.

  Ladislav Ilčić (ECR). –Poštovana predsjedavajuća, poštovane dame i gospodo, kad bilo koja skupina ljudi, pa tako i romska, prima značajno više socijalne pomoći iz proračuna nego što svojim radom uplaćuje u proračun, tada takva situacija izaziva animozitet ostalih građana pa se diskriminacija ne smanjuje, već se povećava.

I zaista, danas u pomanjkanju radne snage, osoba koja može raditi, a ne želi raditi, ne treba niti primati socijalnu pomoć. Zato podržavam svaki napor što boljeg uključivanja Roma u tržište rada. No, primjerice, Romi u Hrvatskoj koji rade, kada dobiju četvrto ili peto dijete daju otkaz jer im se više ne isplati raditi. Dakle, države članice često demotiviraju Rome da rade i dopuštaju kriminal među Romima koji inače ne dopuštaju kad, primjerice, dječje doplatke potroše očevi i time romska djeca ostaju diskriminirana. Dakle, ako želimo dobrobit Romima, onda trebamo biti svjesni toga da tako dugo dok mislimo da smo mi ti koji će povećati socioekonomski status Roma nećemo biti uspješni.

Mi moramo Romima omogućiti i motivirati ih da oni sami povećaju svoj socioekonomski status.

  Eugenia Rodríguez Palop (The Left). – Señora presidenta, señora comisaria, según el Eurobarómetro, una mayoría de europeos considera que la discriminación de las personas gitanas está muy extendida en su país. Esta percepción está más que contrastada con datos e informes nacionales y europeos. En la Unión Europea las personas gitanas se enfrentan cada día a la discriminación y al angitanismo: cuando van a la escuela, entran en una tienda, hacen una entrevista de trabajo o tratan de acceder a una vivienda —por no hablar del acceso a la justicia—.

Necesitamos urgentemente políticas que aborden los estereotipos, los prejuicios, el racismo estructural o la violencia institucional a la que los gitanos están sometidos. Necesitamos instrumentos ambiciosos, como ese plan de acción europeo que votaremos mañana. Necesitamos una mayor coordinación, que los Estados hagan un uso pleno de la financiación disponible, que la Comisión evalúe las medidas adoptadas y que actúe como guardiana de los Tratados en caso de vulneración de derechos en determinados Estados.

El racismo y el antigitanismo son las causas fundamentales de que los gitanos no sean reconocidos en la práctica como ciudadanos de pleno derecho, de que se vean abocados, en muchos casos, a la pobreza y la exclusión social y de que no se reconozcan las aportaciones del pueblo gitano.

La lucha contra el racismo y el antigitanismo, que también estamos viendo en este debate, tiene que ser transversal y es imprescindible que aparezca en todos los principios del pilar social europeo.

En España, por ejemplo, se va a incluir el antigitanismo como delito de odio en el Código Penal y se ha creado en el Congreso una Subcomisión para el estudio de un Pacto de Estado contra el Antigitanismo. Se ha incluido la historia y la cultura gitana en los libros de texto de la enseñanza secundaria obligatoria y se ha incorporado un apartado específico de memoria gitana en la nueva Ley de Memoria Democrática, reconociéndose así el papel de la memoria colectiva en las vulneraciones de derechos que se siguen produciendo. Ojalá sigamos esta estela en el resto de Europa.

Catch-the-eye procedure

  Maria Grapini (S&D). – Stimați colegi, sigur, nu e prima dată când dezbatem situația romilor în Uniunea Europeană. Avem și un plan, însă, doamna comisară, vreau să atrag atenția asupra unui lucru care a rezultat și din această dezbatere. Am văzut că și raportoarea și alți colegi au nominalizat țările din Est că ar fi cele care discriminează romii.

Țara mea a fost de mai multe ori amintită aici, alături de Slovacia, alături de Bulgaria. Nu credeți că cetățenii romi sunt cetățeni și ei europeni și au voie să trăiască unde doresc - libertatea de mișcare? Întreb, și nu întreb prima dată: de ce Franța îmbarcă cetățenii romi și îi trimite spre România sau spre Bulgaria ? De ce nu îi integrează?

De ce se trimit acești oameni, care au dreptul lor de a alege unde să trăiască, în țările din Est, care sunt mai sărace, și nu dau bugete să îi integreze în țara unde au ales să meargă acești cetățeni? Pentru că, dacă vom continua așa, cu această segregare, să trimitem toți romii în țările din Est, evident, nu vom reuși niciodată, pentru că acești oameni au aceleași drepturi ca și cetățenii din fiecare țară.

  Susanna Ceccardi (ID). – Signora Presidente, onorevoli colleghi, ho ascoltato tante belle parole, ma vorrei raccontarvi una storia. A Pisa, negli anni 2000 - a Pisa e in Toscana ha governato per tanti anni la sinistra - con i fondi della Comunità europea per circa un miliardo delle vecchie lire, 500 000 EUR, furono costruite delle villette per superare un campo rom che aveva centinaia e centinaia di abitanti. Ebbene, cosa successe? Che queste villette furono costruite, tra l'altro molto belle, completamente smontate per rivendere i pezzi dagli stessi abitanti, dagli stessi occupanti delle villette, e qualche anno fa in quel villaggio arrestarono un'intera famiglia che aveva costretto una quindicenne a un matrimonio forzato e l'aveva praticamente tenuta segregata con violenza e soprusi indicibili.

Ecco quel progetto, che poi diede vita a un'illegalità incredibile, fu finanziato con i soldi della Comunità europea. Ma mi chiedo e vi chiedo: non lo conoscete il vecchio detto che se a un uomo vuoi dare da mangiare non gli devi dare un pesce ma gli devi insegnare a pescare?

  Mick Wallace (The Left). – Madam President, in March this year, the European Committee of Social Rights (ECSR) determined that Ireland was in breach of Article 16 of the revised European Social Charter, a binding human rights treaty, for a chronic failure to provide sufficient accommodation for travellers and maintain adequate conditions of existing sites.

The ECSR also ruled that Ireland was in breach of the charter as a significant number of local authority tenants resided in inadequate and substandard housing conditions. Since 2000, EUR 69 million earmarked for traveller housing hasn’t been spent. It continues today. We are still underspending the money that’s earmarked for them.

The questions posed by the Employment and Social Rights Committee to the Commission are good, but it is difficult to have faith in the Commission holding Member States to account given how long traveller and Roma people have had to endure these chronic failures and the weakness of the EU Roma Strategic Framework.

We talk forever in here about human rights. But you know what? Until we start treating all the people in the same way, we should shut up about human rights because we are only been hypocrites.

  Mónica Silvana González (S&D). – Señora presidenta, efectivamente, este informe habla de voluntad política y de trabajo coordinado entre instituciones para poner fin a los asentamientos de población gitana.

En Madrid, una de las comunidades más ricas de toda Europa, se encuentra, a solo 14 kilómetros de la Puerta del Sol, uno de los asentamientos de población gitana más grandes de Europa, la Cañada Real. Estamos hablando de la coordinación necesaria de la Comunidad de Madrid para poner fin a esta situación: sí, el Gobierno ya destinó 5 millones de euros para los asentamientos, pero necesitamos que la Comunidad de Madrid también se implique. Por eso le pedimos a la Comisión que exija a la Comunidad de Madrid un trabajo coordinado para, cuanto antes, poner fin al dolor de 7 000 personas, entre ellas,1 800 niños, que llevan dos años sin luz. Lo más urgente es dar acceso a la electricidad a esta población, que pasa el frío, que pasa las nevadas, que pasa los altos calores que soportamos este verano sola.

Por lo tanto, le pedimos a la Comisión que exija coordinación a la Comunidad de Madrid y que, si esta última no lo hace, la Comisión le imponga sanciones, en aplicación del procedimiento de infracción, por vulneración de los derechos humanos de la población gitana en la Comunidad de Madrid.

(End of catch-the-eye procedure)

  Helena Dalli, Member of the Commission. – Madam President, I really wish to thank you for this debate and I want to say that I feel the frustration which many of you have vented during this session. And I think it would be an understatement to say that we must work much harder to improve the unacceptable living conditions of Roma people in settlements, and we can only succeed if we cooperate at all levels.

The Commission will continue to support the efforts of Member States in implementing their national Roma strategic frameworks in line with the EU framework, and in implementing funding programmes that are of direct relevance to Roma. We also need to strengthen the capacity of civil society organisations, increase political determination and ensure that Roma themselves can meaningfully participate in this process. I count on your support so that we can jointly deliver a Union of equality for Roma people.

  Mikuláš Bek, President-in-Office of the Council. – Madam President, honourable Members, Commissioner, thank you for this opportunity to debate an urgent topic. We live in a time of multiple crises, but the long-term challenge of promoting Roma inclusion must not fall off the agenda.

We are speaking here of some 6 million of our fellow citizens, and in times of crisis, it is more important than ever that we come together and show solidarity.

The Council and the European Parliament, together with the Commission, have been close partners in the efforts that have been made at EU level over the past ten years to address the situation of the Roma people. We heard it very clearly during this debate. We must do more to improve the situation of many of our Roma citizens and to close the gaps to ensure that Roma people enjoy the same life chances as everyone else.

For instance, as several of you pointed out, we have to use better resources that are available and far more than that. I believe we all agree that a life of poverty, exclusion and discrimination must not be the automatic fate of any child born in Europe, whatever their ethnic group and social background. Together, we can and must change this.

The Czech Presidency is strongly committed to driving forward the Roma inclusion policy. Later this month, we will host a meeting of the Roma platform in Prague, where stakeholders, policymakers and experts will be able to meet and to work together. I look forward to seeing some of you in Prague.

  President. – I have received one motion for resolution tabled in accordance with Rule 136(1) of the Rules of Procedure.

The debate is closed.

The vote will take place tomorrow.

Written statements (Rule 171)

  Milan Brglez (S&D), pisno. – Evropski parlament je v aktualnem mandatu opravil več razprav ter sprejel mnenja in poročila na temo boja proti diskriminaciji Romov in učinkovitih ukrepov za njihovo vključevanje v družbo ter gospodarstvo.

Tokratna razprava z ustnima vprašanjema Komisiji in Svetu ter resolucija, ki jo je Evropski parlament pripravil tudi na podlagi izkušenj z našega obiska v marginaliziranih romskih naseljih na Slovaškem, jih nadgrajuje z osredotočanjem na prostorsko segregacijo ter slabe bivanjske razmere v romskih naseljih v Evropski uniji.

Evropska unija in države članice morajo storiti veliko več za spopadanje z diskriminacijo Romov ter za njihovo dejansko vključevanje v družbo, začenši z odpravo prostorske segregacije, getoizacije Romov ter nezdravih in nevarnih bivanjskih pogojev. Slednji se namreč odražajo v neenakem dostopu do izobraževanja, trga dela, zdravstva, oskrbe in drugih temeljnih storitev, visokem tveganju revščine in socialne izključenosti.

Komisija mora ravnati kot varuh temeljnih pogodb in evropskih vrednot, na čelu s človekovimi pravicami in pravicami manjšin, ter preprečiti, da bi se evropska sredstva porabljala za projekte, ki poglabljajo segregacijo in neenakost Romov. Hkrati pa mora sprejeti ukrepe, ki bodo naslavljali pomanjkanje politične volje ali administrativnih ovir, ki preprečujejo, da bi se sredstva EU porabljala za socialno in družbeno najbolj ranljive skupine.

  Miroslav Radačovský (NI), písomne. – Navrhovanému uzneseniu o situácii Rómov žijúcich v osadách EÚ sa v podstate nedá veľa vytknúť. Návrh uznesenia je objektívny, vecný a konštruktívny. Bývanie, vzdelávanie, životné prostredie, zamestnanosť musí byť prioritou, nielen pre EÚ, ale predovšetkým pre vlády národných štátov, teda aj pre vládu Slovenskej republiky. Na to sú však potrebné finančné prostriedky a ich správne nasmerovanie.

Finančné prostriedky musia byť nasmerované do regiónov, miestnych samospráv, starostom obcí, teda tam, kde sa problému rómskych osád najviac rozumejú.

Doterajšie financovanie prostredníctvom rôznych splnomocnencov, občianskych združení nesplnilo očakávanie.

Stotožňujem sa s tým, aby sa venovali aj vlády národného štátu, aj vláda SR. A pokiaľ sa chce, tak to pôjde.

Stotožňujem sa s tým, že je potrebné odstrániť rómske osady. Musí to byť civilizovaným a právne akceptovateľným spôsobom.

Ak by teda vláda chcela, problém by vyriešila.

Napríklad:

Súčasná Slovenská vláda dokázala postaviť mestečko s dôstojným bývaním s teplou vodou, kanalizáciou, a internetom pre amerických vojakov. Slovenský Róm nie je o nič menej ako americký vojak. Pokiaľ by sme amerických vojakov umiestnili do rómskych osád v Jasove, Jarovniciach, Kobeliarove a inde, som presvedčený, že v priebehu niekoľkých dní by tam bola voda, kanalizácia, internet a cesta. Takže pokiaľ sa chce, tak problém sa vyriešiť dá.

  Guido Reil (ID), schriftlich. – Die Botschaft die hier verkündet wird, ist dass die Roma überall und von jedermann diskriminiert und stigmatisiert werden. Wir sind alle potenzielle Antizyganisten. Sogar ganze Regierungen und Länder stehen unter Verdacht. Wenn wir noch mehr Geld in gescheiterte Projekten investieren, und eine umfassende Roma-Industrie und ein europäisches Überwachungssystem ausbauen, dann würden sich die Probleme von selbst lösen. Erneut verweigert sich das Parlament, die Realität anzuerkennen. Die Realität ist, dass viele Roma einfach nicht bereit sind um sich in unsere Gesellschaften zu integrieren. Eine der größten Hindernisse für eine Integration ist gerade die Ghettobildung in den Siedlungen mit ihren patriarchalisch-feudalen Strukturen. Aus verschiedenen Polizeiberichten geht hervor, dass Bettler aus Roma-Gemeinschaften organisierten Clans mit einer hierarchischen Struktur angehören und dass es eindeutige Anhaltspunkte für die Ausbeutung von Kindern gibt. Statt mehr europäische Zusammenarbeit im Kampf gegen die zunehmende organisierte Bettelei zu fordern, fordert das Parlament aber die Polizeikräfte auf, um vor allem die Roma nicht zu stigmatisieren und zu kriminalisieren. So löst man das Problem natürlich nicht. Es ist Zeit für eine andere Strategie. Ohne Tabus und mit den richtigen strukturellen Lösungsansätzen.

  Андрей Слабаков (ECR), в писмена форма. – Bие постоянно се биете по гърдите как посещавате циганските общности. Изглежда, че виждате само това, което ви е политически угодно, но не и грозната истина.

Ето няколко нелицеприятни факта, които вие искате да пренебрегнем. Огромни помощи се изливат в тези общности от десетилетия. Те имаха всички възможности да си помогнат сами, както и със средства от държавата и обществото. Не можеш, обаче, да помогнеш на човек, който не иска помощ.

Цели поколения израснаха на социални и детски субсидии, защото е по-лесно да ги събират, вместо да работят. Децата им не ходят на училище, защото ги пращат да просят. Нищо не спира тяхната интеграция, освен собственият им мързел!

Общности, които нямат желание да се интегрират, нямат място в Европейския съюз! Хора, които не могат да четат и пишат и нямат никаква квалификация, не могат да претендират на каква работа да бъдат назначени! Хора, които живеят от години в незаконни постройки, които крадат вода и ток, които грабят и убиват нормалните работещи български граждани и пенсионери, не бива да бъдат толерирани!

Истината, уважаеми колеги, е, че етническата принадлежност не е привилегия. Всички права са съпроводени от задължения и отговорност към обществото.

  Stefania Zambelli (ID), per iscritto. – Ancora una volta l'Unione europea si dimostra fuori dalla realtà. Nel bel mezzo di una crisi energetica senza precedenti, con famiglie e imprese che non riescono a pagare le bollette, la priorità è discutere di Rom e delle loro condizioni di vita. Anziché pensare ad aiuti e sussidi per far fronte al caro energia, siamo qui a discutere che aiuti e che strumenti mettere a disposizione delle popolazioni Rom, per meglio integrarle nelle nostre comunità. Il problema che sono loro stessi che non vogliono integrarsi, preferendo molto spesso vivere di criminalità, che di un vero lavoro. Dunque è inutile continuare a spendere soldi pubblici per la costruzione di case e appartamenti da destinare ai Rom, che, nella maggioranza delle volte, non hanno portato alla tanto sperata integrazione. Cominciamo piuttosto a concentrare le risorse al fine di smantellare i network criminali, in mano ai Rom, attivi nelle maggiori città europee. Grazie.