Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je veľmi dôležitý, keďže zriaďuje systém umožňujúci urýchlený návrat unesených detí do ich vlastnej krajiny pobytu.

Aby sa dohovor mohol uplatňovať medzi pristupujúcou krajinou a krajinou, ktorá už je jeho stranou, musí táto krajina – strana dohovoru – pristúpenie novej krajiny schváliť.

Komisia sa domnieva, že EÚ nadobudla výlučnú vonkajšiu právomoc v oblasti medzinárodných únosov detí, keďže už vykonávala svoju vnútornú právomoc v tejto oblasti, a to najmä prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.

V súlade s tým Komisia predložila osem návrhov na rozhodnutia, v ktorých vyzýva členské štáty, aby v mene Únie schválili pristúpenie ôsmich tretích krajín k dohovoru.

Rada však v súčasnosti tieto rozhodnutia blokuje a odmieta konzultovať s Parlamentom a bráni tým pokroku v tejto záležitosti, keďže ako sa zdá, namieta proti princípu týchto rozhodnutí z právnych dôvodov.

Môže Komisia potvrdiť, že Únia má výlučné vonkajšie právomoci v tejto záležitosti?

Môže Komisia poskytnúť približný odhad množstva jednotlivých prípadov medzinárodných únosov detí, ktoré môžu byť negatívne ovplyvnené týmto oneskorením, berúc do úvahy skutočnosť, že Rusko a Maroko – krajiny, v ktorých má množstvo občanov EÚ rodinné väzby  – sú dve z uvedených ôsmich krajín?

Súhlasí Komisia so signatármi v tom, že Rada by mala zrušiť svoje právne námietky voči týmto rozhodnutiam a umožniť ich schválenie?

Predložené: 13.9.2012

Postúpené: 17.9.2012

Termín na zodpovedanie: 24.9.2012