Mimoriadna situácia spôsobená baktériou Xylella fastidiosa

15.4.2015

Otázka na ústne zodpovedanie O-000038/2015
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Czesław Adam Siekierski, v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Fytosanitárna mimoriadna situácia, ktorá postihla olivové háje v juhovýchodnej Európe, najmä v oblasti Apúlia v južnom Taliansku, a ktorá potenciálne ohrozuje ďalšie plodiny a regióny, nadobúda vážne bezprecedentné rozmery a má veľké ekonomické, ekologické a sociálne dôsledky. Z príčin, ktoré viedli k súčasnej situácii, sa za najzávažnejšie považuje rozšírenie karanténneho patogénu Xylella fastidiosa. Nanešťastie nejde o prvý patogén zavlečený do EÚ (poddruh Pacua rodu Xylella sa do Európy dostal spolu s okrasnými rastlinami), ktorého ničivý vplyv na miestne plodiny má obrovské ekonomické a ekologické dôsledky. Medzi závažné riziká z hľadiska produkcie v EÚ patria aj ďalšie patogény, napr. tzv. „čierne škvrny“ citrusových plodov dovezených z Juhoafrickej republiky.

Metóda zameraná na odstránenie tejto infekcie, ktorú zaviedla Komisia s cieľom zastaviť jej šírenie, by mala byť primeraná, aby podporovala riadne agronomické hospodárenia a zdravie rastlín vrátane voľby najvhodnejšieho spôsobu likvidácie prenášačov. Jednou z možností prevencie náchylnosti rastlín k chorobám a ich šírenia je vyvážený a biologicky rozmanitý agro-ekosystém, ktorý je odolnejší voči invazívnym škodcom. Ako potvrdil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), pri dôkladnom preštudovaní existujúcej vedeckej literatúry sa nenašiel jediný dôkaz, ktorý by poukazovať na to, že zničenie stromov je v prípade, že sa choroba v oblasti už rozšírila, úspešným riešením problému, a to aj pokiaľ ide o o stav nákazy ďalších druhov rastlín. Toto opatrenie navyše nezohľadňuje vysoký vek niektorých rastlín v konkrétnych oblastiach a veľké náklady na ich odstránenie. Ako zdôrazňuje EFSA, vzhľadom na ťažkosti so zastavením šírenia Xylelly, ktorá už napadla pestovateľskú oblasť, je nutné dať prednosť preventívnym opatreniam, ktoré by sa zameriavali na dovoz. EÚ musí prijať potrebné opatrenia na zabránenie šíreniu tejto choroby. Aký výskum a akú analýzu vykonáva Komisia s cieľom nájsť konečné riešenie tohto problému a zabrániť možnému šíreniu choroby do ďalších regiónov?

Vzhľadom na obrovské straty, ktoré do dnešného dňa postihli pestovateľov, akým spôsobom im Komisia uhradí dodatočné náklady, ak by sa pri odstraňovaní tejto choroby museli zničiť napadnuté stromy?

To znova poukazuje na potrebu vykonávať fytosanitárne kontroly pri dovoze do EÚ, aby sa zabránilo vstupu materiálu napadnutého Xyllelou alebo inými nebezpečnými organizmami, ktoré spôsobujú „čierne škvrny“.

Je teda Komisia pripravená prijať potrebné kroky, ktoré by zabránili dovozu infikovaného materiálu do EÚ, tým, že sprísni podmienky dovozu z tretích krajín a v prípade nutnosti obmedzí dovoz do EÚ na rastliny pochádzajúce z miest, ktoré nie sú postihnuté škodcami a ktoré sa monitorujú a kontrolujú?