Uplatňovanie článku 20 ods. 2 smernice o službách a článku 8 ods. 3 smernice o právach spotrebiteľov
29.6.2015
Otázka na ústne zodpovedanie O-000083/2015
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Evelyne Gebhardt, v mene skupiny S&D
Andreas Schwab, v mene skupiny PPE
Podľa článku 20 ods. 2 smernice 2006/123/ES o službách „Členské štáty zabezpečia, aby všeobecné podmienky prístupu k službe, ktoré sú sprístupnené širokej verejnosti zo strany poskytovateľov, neobsahovali žiadne diskriminačné ustanovenia týkajúce sa štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska príjemcu“.
Článkom 8 ods. 3 smernice 2001/83/EÚ o právach spotrebiteľov sa dopĺňa tento zákaz diskriminačného správania k príjemcom služieb, keď sa vyžaduje, že „Obchodné internetové stránky musia najneskôr na začiatku postupu vytvárania objednávky jasne a čitateľne uviesť, či platia nejaké obmedzenia“.
V rámci smernice o službách na vnútornom trhu možno pojem „služba“ interpretovať veľmi široko. Dôležité je, že internetové maloobchodné služby spadajú pod vymedzenie pojmu „služba“, a preto by sa na ne mali vzťahovať vykonávacie opatrenia. Napriek tomu a v rozpore so skutočnosťou, že lehoty na transpozíciu už uplynuli, je to stále bežné miesto, kde internetoví zákazníci EÚ, najmä z menších členských štátov, majú časté problémy pri objednávaní tovaru a/alebo digitálneho obsahu na internete. Obmedzenia doručovania sú však často zrejmé až vtedy, keď internetové obchody odmietnu doručiť tovar a služby až na samom konci postupu vytvárania objednávky. Spotrebitelia, ktorým obchod odmietol doručiť zásielku z dôvodu ich miesta bydliska, dokonca aj vtedy, keď by boli ochotní zaplatiť (odôvodnene) vyššie náklady na doručenie, sa často obracajú na európske spotrebiteľské centrá. Takto profitujú z existujúcich cenových rozdielov medzi členskými štátmi najmä veľké internetové obchody, pričom spotrebitelia v niektorých členských štátoch majú prístup k oveľa obmedzenejšiemu sortimentu tovaru a služieb. Komisia vo svojej Stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) oznámila, že bude bojovať proti neopodstatnenému geografickému blokovaniu v oblasti elektronického obchodu do roku 2016 tak, že prípadne zahrnie „cielenú zmenu rámca elektronického obchodu a rámca stanoveného v článku 20 smernice o službách“.
Vzhľadom na uvedené:
1. Aké konkrétne kroky podnikne Komisia, aby zabezpečila, aby sa už existujúce právne predpisy – najmä uvedené smernice – ktorými sa zakazuje odmietnutie dodania tovaru a služieb z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska spotrebiteľa, riadne vykonávali a uplatňovali s cieľom dobudovať jednotný digitálny trh?
2. Čo Komisia rozumie pod cielenou zmenou rámca elektronického obchodu a rámca stanoveného v článku 20 smernice o službách?