Dohovor OSN o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom na základe zmluvy
1.12.2015
Otázka na ústne zodpovedanie O-000153/2015
Rade
článok 128 rokovacieho poriadku
Bernd Lange, Salvatore Cicu, v mene Výboru pre medzinárodný obchod
Tradične sa urovnávanie sporov medzi investorom a štátom (ISDS) uskutočňuje na základe pravidiel obchodnej arbitráže, čo môže vyvolávať otázky v oblasti verejnej politiky alebo má vplyv na verejné financie. Preto má väčšia transparentnosť v priebehu arbitráže zásadný význam. Únia presadzuje mnohostranný dohovor, ktorý by zabezpečil uplatňovanie pravidiel transparentnosti Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) na urovnávanie sporov medzi investorom a štátom vyplývajúcich z dohôd uzavretých pred 1. aprílom 2014. Dohovor OSN o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom (Dohovor z Maurícia) bol prijatý Valným zhromaždením OSN 10. decembra 2014. Podpísaním dohovoru by sa EÚ mohla stať jeho zmluvnou stranou, pokiaľ ide o Zmluvu o energetickej charte (ECT), a splnomocniť členské štáty jednotlivo podpísať dohovor v súvislosti s ich bilaterálnymi investičnými zmluvami (BIT). Spor medzi Komisiou a členskými štátmi týkajúci sa rozhodovania o obsahových, ako aj procedurálnych otázkach, však zabránil Únii v podpísaní dohovoru. (Namiesto toho ho doteraz podpísalo osem členských štátov vo vlastnom mene; na uplatňovanie pravidiel UNCITRAL o transparentnosti na platné bilaterálne investičné zmluvy však členské štáty potrebujú splnomocnenie.) Zmluva o energetickej charte je vyňatá z rozsahu pôsobnosti pravidiel, čo znamená, že v tých prípadoch urovnávania sporov medzi investorom a štátom, v ktorých je Únia odporcom a navrhovateľ pochádza z štátu, ktorí nie je členom EÚ, sa pravidlá o transparentnosti nemôžu uplatňovať. V tých prípadoch, keď sú odporcami členské štáty, sa pravidlá budú vzťahovať iba na tie štáty, ktoré dohovor podpísali. Je to nesmierne znepokojujúca situácia, pretože Zmluva o energetickej charte sa stala v uplynulých rokoch zmluvou, na základe ktorej bola vo svete podaná väčšina žalôb v rámci sporov medzi investorom a štátom. Vzhľadom na súčasnú patovú situáciu, mohlo by predsedníctvo odpovedať na tieto otázky?
1. Vyvíja predsedníctvo tlak na tie členské štáty, ktoré blokujú podpis dohovoru, s cieľom umožniť EÚ dohovor podpísať?
2. Myslí si predsedníctvo, že tento nedostatok súdržnosti vytvára v zahraničí nepriaznivý obraz Únie ako aktéra, ktorý nie je schopný presadiť mnohostranné riešenie, ktoré presadzovala samotná Únia, aby sa vyriešili určité praktické problémy v súčasnom systéme riadenia sporov?
3. Bez ohľadu na prípadné ďalšie zdokonalenie medzinárodného režimu ochrany investícií, bude sa predsedníctvo odhodlane usilovať o dosiahnutie takého stavu, v ktorom všetky členské štáty zabezpečia uplatňovanie pravidiel transparentnosti vo všetkých bilaterálnych investičných dohodách, ktoré sú už v platnosti?