Prístup k energii v Afrike
24.5.2016
Otázka na ústne zodpovedanie O-000080/2016
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Gilles Pargneaux, Miriam Dalli, Hugues Bayet, Anna Elżbieta Fotyga, Younous Omarjee, Michèle Rivasi, Sylvie Guillaume, Michela Giuffrida, Miroslav Poche, Piernicola Pedicini, Nessa Childers, Tokia Saïfi, Angélique Delahaye, Maurice Ponga, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Charles Goerens, Bernd Lange, Nathalie Griesbeck, Ana Gomes, Julie Ward, Marielle de Sarnez, Merja Kyllönen, Alain Cadec, Robert Rochefort, Yannick Jadot, Demetris Papadakis, Derek Vaughan, Santiago Fisas Ayxelà, Fabio Massimo Castaldo, Hannu Takkula, Dario Tamburrano, Claude Turmes, Guillaume Balas, Paavo Väyrynen, Mariya Gabriel, Dominique Riquet, Matthias Groote, Brando Benifei, Michel Dantin, Adam Szejnfeld
Prístup k energii v Afrike je v súčasnosti zväčša nedostatočný. Takmer 700 miliónov z 1,111 miliárd obyvateľov Afriky nemá prístup k elektrickej energii. Toto číslo sa do roku 2030 zvýši na 1,3 miliardy. Táto situácia je o to horšia, že prístup k energii je predpokladom pre naplnenie mnohých ďalších základných potrieb, ako je prístup k vode, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu, ako aj pre služby a priemysel, poľnohospodárstvo, stabilitu, bezpečnosť a územnú rovnováhu. Musíme si uvedomiť, že Afrika posilnená lepším prístupom k energii je príležitosťou pre Európu a predstavuje nové zdroje dodávok pre hospodárstvo EÚ. Okrem toho sa v záveroch parížskej dohody prijatej na 21. zasadnutí konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 21) jasne uvádza, že v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, treba presadzovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov prostredníctvom intenzívnejšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
V Afrike sa môže zvýšiť úroveň prístupu k energii z 30% na 80% za menej ako desať rokov. Už sa uskutočňujú iniciatívy na rozšírenie elektrifikácie Afriky. Počas samitu Africkej únie 15. júna 2015 vyjadrili hlavy štátov a vlád podporu vytvoreniu nástroja určeného na financovanie elektrifikácie Afriky. Tento nástroj umožní mobilizovať ľudské a finančné zdroje a tiež sledovať pridelené granty a ich použitie. Projekty umožňujúce zlepšiť prístup k energii v Afrike už existujú a boli identifikované. Teraz je jedinou prekážkou ich ďalšieho rozvoja otázka finančnej solventnosti. EÚ by mala zohrať zásadnú úlohu pri prekonávaní tohto posledného úskalia rozvoja africkej energetiky.
Pripravuje Komisia v tejto súvislosti silnú európsku politiku pre Afriku, konkrétne vytvorenie európsko-afrického partnerstva pre elektrifikáciu afrického kontinentu? Ako bude Komisia v nadväznosti na závery COP 21 podporovať rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v Afrike?