Jedným z cieľov programu Európa 2020 je vymaniť 20 miliónov ľudí z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. V súčasnosti sa v takejto situácii nachádza 120 miliónov Európanov, a to z dôvodu trvalej nezamestnanosti, nízkych príjmov a oslabujúcich sa systémov sociálnej ochrany, najmä v krajinách najviac ovplyvnených krízou. Predseda Juncker sa vo svojom inauguračnom príhovore vyjadril, že treba zabezpečiť primeraný príjem pre všetkých Európanov, ale stratégia EÚ je nejasná. Hoci zamestnanie je kľúčovým spôsobom, ako prekonať chudobu, systémy minimálneho príjmu by mohli byť dôležitým nástrojom na zaručenie sociálnej ochrany a väčšej rovnosti príležitostí. Vo svojom uznesení z 20. októbra 2010(1) Parlament zdôraznil, že primeraný minimálny príjem by sa mal stanoviť aspoň na úrovni 60 % mediánu príjmov členských štátov na pokrytie základných životných nákladov, pričom by zároveň prispel k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti. Tento prístup by mohla presadzovať Komisia s cieľom podnietiť členské štáty k tomu, aby zaviedli primeraný a dostupný minimálny príjem v súlade s vnútroštátnymi postupmi. So zreteľom na články 9 a 153 ods. 1 písm. h) a j) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článok 34 Charty základných práv EÚ:

1. Ako Komisia definuje primeraný príjem, a aké prvky zahŕňa?

2. Kedy začne posudzovať systémy minimálneho príjmu v EÚ a presadzovať porovnávanie kritérií a najlepších postupov, ako Parlament žiadal vo svojom uznesení zo 14. apríla 2016(2)? Aké programy by sa mohli použiť na poskytnutie administratívnej podpory členským štátom?

3. Aké opatrenia prijme v súvislosti s minimálnym príjmom v rámci následných opatrení na odporúčanie 2008/867/ES?

4. Ako zabezpečí, aby v krajinách podliehajúcim programu hospodárskych a finančných úprav financovanie garantovaného minimálneho príjmu nenahradilo iné sociálne opatrenia?

5. Ako pomôže členským štátom poskytnúť príležitosti na predchádzanie dlhodobej závislosti na minimálnom príjme?

(1) Ú. v. EÚ C 70E, 8.3.2012, s. 8. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0136.