Technológie na úpravu genómu: príležitosti a riziká
24.6.2016
Otázka na ústne zodpovedanie O-000097/2016
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Sylvie Goddyn, Mireille D'Ornano, Jean-François Jalkh, Dominique Martin, Dominique Bilde, Marie-Christine Arnautu, Bernard Monot, Steeve Briois, Jean-Luc Schaffhauser, Mylène Troszczynski, Marie-Christine Boutonnet, Marine Le Pen, Matteo Salvini, Mara Bizzotto, Mario Borghezio, Lorenzo Fontana, Stanisław Żółtek, v mene skupiny ENF
Nové technológie na úpravu genómu, ako sú CRISPR-Cas9 alebo NgAgo umožňujú veľmi ľahko zmeniť aj ľudskú DNA (nahradiť, vymazať, pridať sekvencie atď.), a to pri nízkych nákladoch. Tieto technológie väčšina vedcov uznáva ako objav storočia.
Hoci tieto nástroje majú uplatnenie v oblasti poľnohospodárstva aj zdravia a vytvárajú nové príležitosti na trhu, vyvolávajú aj dôležité etické otázky, okrem iného pokiaľ ide o obmedzenie ich použitia v prípade ľudí.
V decembri 2015 sa vo Washingtone konal samit Gene Edit (o úprave génov), na ktorom odborníci z celého sveta diskutovali o vedeckých, etických a regulačných otázkach spojených s výskumom v oblasti úpravy ľudských génov. Švédsko a Anglicko odvtedy povolili testy s geneticky upravenými ľudskými embryami.
V Spojených štátoch úrady uznali, že huba upravená technológiou CRISPR, ktorá nehnedne, nepodlieha regulácii. Na výrobu ľudských orgánov sa používajú aj ošípané.
Zatiaľ čo Komisia dosiaľ nepredložila svoje stanovisko k zastaraným systémom úpravy génov, ako je ZFN (nukleáza zinkového prstu) a TALEN (nukleáza založená na efektoroch aktivujúcich transkripciu), nové techniky úpravy génov rýchlo nahrádzajú tieto staré.
Má Komisia v tejto súvislosti v úmysle navrhnúť reguláciu krmív a potravín získaných úpravou génov vyrobených v EÚ a v tretích krajinách? Má Komisia v úmysle diskutovať o etických otázkach s členskými štátmi?