Boj proti obchodovaniu so ženami a dievčatami na účely sexuálneho a pracovného vykorisťovania v EÚ
1.12.2017
Otázka na ústne zodpovedanie O-000094/2017
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Anna Maria Corazza Bildt, Esteban González Pons, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Barbara Matera, Angelika Niebler, Marijana Petir, Michaela Šojdrová, Dubravka Šuica, Lívia Járóka, Rosa Estaràs Ferragut, Sirpa Pietikäinen, Alessandra Mussolini, Daniel Caspary, Andrzej Grzyb, Jarosław Wałęsa, Anna Záborská, v mene skupiny PPE
Iratxe García Pérez, Maria Arena, Viorica Dăncilă, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Hedh, Maria Noichl, Pina Picierno, Biljana Borzan, Edouard Martin, Clare Moody, Marc Tarabella, Julie Ward, Josef Weidenholzer, Hugues Bayet, Monika Beňová, Sylvie Guillaume, Cécile Kashetu Kyenge, Miltiadis Kyrkos, Luigi Morgano, Soraya Post, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, Catherine Stihler, Elena Valenciano, Elly Schlein, v mene skupiny S&D
Arne Gericke, v mene skupiny ECR
Angelika Mlinar, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Nathalie Griesbeck, Hilde Vautmans, Ivo Vajgl, Frédérique Ries, Norica Nicolai, v mene skupiny ALDE
Terry Reintke, Ernest Urtasun, v mene skupiny Verts/ALE
Malin Björk, João Pimenta Lopes, Ángela Vallina, Kostadinka Kuneva, Eleonora Forenza, Marina Albiol Guzmán, Kostas Chrysogonos, Javier Couso Permuy, Josu Juaristi Abaunz, Paloma López Bermejo, Marisa Matias, Helmut Scholz, Maria Lidia Senra Rodríguez, Marie-Christine Vergiat, Marie-Pierre Vieu, Lola Sánchez Caldentey, Tania González Peñas, Miguel Urbán Crespo, Estefanía Torres Martínez, Xabier Benito Ziluaga, Sofia Sakorafa, Takis Hadjigeorgiou, Merja Kyllönen, Neoklis Sylikiotis, v mene skupiny GUE/NGL
Daniela Aiuto, v mene skupiny EFDD
Vo svojej správe z roku 2016 o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi Komisia zistila, že 76% registrovaných obetí tvorili ženy a aspoň 15% tvorili deti. Väčšinu registrovaných obetí tvorili občania EÚ, pričom 65% z nich bolo z Rumunska, Bulharska, Holandska, Maďarska a Poľska. Najrozšírenejšou formou zostáva obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania (67% registrovaných obetí), za ktorým nasleduje obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania (21%).
Viacero členských štátov oznámilo, že obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania je na vzostupe (21% všetkých registrovaných obetí). V správe sa uvádza poľnohospodárstvo ako jeden z vysoko rizikových sektorov, čo dokazujú aj nedávno ohlásené prípady rumunských žien, ktoré sa stali obeťami obchodovania v Taliansku. Medzi päť najviac postihnutých krajín mimo EÚ, pokiaľ ide o registrované obete, patrili Albánsko, Čína, Maroko, Nigéria a Vietnam. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a UNICEF zaznamenali prudký nárast počtu nigérijských žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, pričom 50% tvorili deti bez sprievodu; zatiaľ čo 80% žien bolo obeťami obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania.
EÚ prostredníctvom smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania prijala opatrenia na prevenciu, ochranu a podporu obetí, stíhanie obchodníkov s ľuďmi, ako aj na zriadenie vnútroštátnych jednotiek presadzovania práva špecializovaných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a na vytvorenie európskych vyšetrovacích tímov na stíhanie cezhraničných prípadov obchodovania s ľuďmi. Členské štáty musia okrem toho v súlade so smernicou 2012/29/EÚ o právach obetí a smernicou 2014/36/EÚ o sezónnych pracovníkoch. Navyše sa v článku 5 Charty základných práv Európskej únie zakazuje otroctvo a nútená práca, zatiaľ čo v článku 31 sa stanovuje, že každý pracovník má právo na „spravodlivé a primerané“ pracovné podmienky.
V súvislosti s ohlásenými prípadmi závažného pracovného a sexuálneho vykorisťovania v rôznych dotknutých sektoroch, ako Komisie posudzuje to, ako členské štáty plnenia uvedené smernice a dodržiavajú povinnosť náležitej starostlivosti na ochranu pracovníkov a vykonávania kontroly zamerané na odhaľovanie prípadov pracovného vykorisťovania, na ochranu obetí, zavádzanie mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a na zabezpečenie toho, aby páchatelia boli postavení pred súd? Aké kroky podniká Komisia voči tým členským štátom, ktoré nedodržiavajú smernice?
Aké konkrétne opatrenia prijíma Komisia na riešenie rodového rozmeru obchodovania s ľuďmi, sexuálneho zneužívania a pracovného vykorisťovania? Vzhľadom na počet oznámených prípadov v jednotlivých dotknutých sektoroch, aké zdroje boli konkrétne pridelené na rodový rozmer s cieľom účinne riešiť tento problém?
Aké vyšetrovacie úsilie sa vynaložilo so zameraním na tie krajiny, v ktorých je sexuálne a pracovné vykorisťovanie najviac rozšírené?
Zhromažďuje Komisia na základe povinnosti členských štátov oznamovať údaje konkrétne údaje o ženách, ktoré sa stali obeťami sexuálneho a pracovného vykorisťovania v EÚ? Kedy Komisia predstaví svoju stratégiu po roku 2016?