Usmernenia pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci

12.6.2018

Otázka na ústne zodpovedanie O-000065/2018
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Claude Moraes, v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Smernica 2002/90/ES, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (tzv. smernica o napomáhaní) stanovuje, že každý členský štát prijme primerané postihy voči:

a) každej osobe, ktorá úmyselne napomáha osobe, ktorá nie je štátnym občanom členského štátu, aby vstúpila alebo prešla cez územie členského štátu porušujúc právne predpisy dotknutého členského štátu týkajúce sa vstupu alebo tranzitu cudzincov;

b) každej osobe, ktorá kvôli finančnému zisku úmyselne napomáha osobe, ktorá nie je štátnym občanom členského štátu, aby bývala na území členského štátu porušujúc právne predpisy dotknutého členského štátu týkajúcich sa pobytu cudzincov.

Podľa protokolu OSN proti pašovaniu migrantov nemožno poskytovanie humanitárnej pomoci považovať za trestný čin a v tomto zmysle sa článkom 1 ods. 2 smernice o napomáhaní poskytuje členským štátom nezáväzná možnosť, aby „napomáhanie“ z kriminalizácie vyňali, ak je humanitárnej povahy. Napriek tomu sa vyskytli prípady neplánovaných dôsledkov „balíka opatrení proti prevádzačom“, ktoré postihujú občanov a obyvateľov poskytujúcich humanitárnu pomoc migrantom.

V tejto súvislosti môže Komisia uviesť, kedy predloží usmernenia pre členské štáty o uplatňovaní smernice o napomáhaní s cieľom podporiť uplatňovanie článku 1 ods. 2 zo strany členských štátov a objasniť, aké formy napomáhania by členské štáty nemali kriminalizovať?