VP/HR - Príspevok EÚ k záväznému nástroju OSN pre nadnárodné spoločnosti so zreteľom na ľudské práva
27.6.2018
Otázka na ústne zodpovedanie O-000074/2018
Komisii (podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie)
článok 128 rokovacieho poriadku
Linda McAvan, v mene Výboru pre rozvoj
Bernd Lange, v mene Výboru pre medzinárodný obchod
Pier Antonio Panzeri, v mene Výboru pre zahraničné veci
Rezolúciou Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014 sa zriadila otvorená medzivládna pracovná skupina (IGWG) pre nadnárodné korporácie a iné podniky so zreteľom na ľudské práva. Má mandát vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj na reguláciu činnosti nadnárodných korporácií a iných podnikov v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv. Zatiaľ sa uskutočnili tri zasadnutia IGWG: prvé dve boli zamerané na rokovania o obsahu, rozsahu, povahe a forme budúceho medzinárodného nástroja, zatiaľ čo na treťom rokovaní v októbri 2017 skupina začala pripravovať prvky návrhu právne záväzného nástroja. Štvrté zasadnutie IGWG sa má uskutočniť v októbri 2018.
Napriek tomu, že Európsky parlament IGWG podporuje a skupina požiadala EÚ o reálnu účasť na tomto procese, EÚ vyjadrila obavy v súvislosti s tým, ako bol proces IGWG doposiaľ vedený, a naďalej naráža na prekážky, ktoré jej bránia zapojiť sa do rokovaní. EÚ doposiaľ nemá formálny mandát, ktorý by slúžil ako základ pre rokovania.
Aké sú hlavné dôvody, ktoré EÚ a členským štátom bránia aktívne sa zapojiť do tohto procesu? Uvažuje EÚ o spoločnej pozícii v súvislosti so zasadnutím IGWG v októbri 2018? Ak áno, aký postup sa uplatní a ako bude EÚ spolupracovať so zainteresovanými stranami a s Európskym parlamentom?
Aké úsilie bolo vynaložené na to, aby sa v celej EÚ dosiahol jednotný postup, pokiaľ ide o prístup obetí porušovania ľudských práv v oblasti podnikania v EÚ k prostriedkom nápravy? Považuje ESVČ za vhodné vydať usmernenia týkajúce sa prístupu obetí k prostriedkom nápravy, ktoré by mali poskytovať vnútroštátne súdy? Komisia vo svojej správe z 25. januára 2018 o vykonávaní odporúčaní z roku 2013 týkajúcich sa mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na náhradu škody v členských štátoch poukazuje na nerovnomernú dostupnosť takýchto mechanizmov na území EÚ. Akú pozitívnu úlohu by v tejto súvislosti mohla zohrávať zmluva OSN?