Dobré životné podmienky zvierat, používanie antimikrobiálnych látok a environmentálny vplyv chovu brojlerov

6.9.2018

Otázka na ústne zodpovedanie O-000095/2018
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Karin Kadenbach, Georges Bach, Catherine Bearder, Dominique Bilde, Richard Corbett, Miriam Dalli, Isabella De Monte, Jørn Dohrmann, Pascal Durand, Stefan Eck, Eleonora Evi, John Flack, Jacqueline Foster, Eugen Freund, Arne Gericke, Michela Giuffrida, Karoline Graswander-Hainz, Jytte Guteland, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Maria Heubuch, John Howarth, Jude Kirton-Darling, Jeppe Kofod, Zdzisław Krasnodębski, Jean Lambert, Jo Leinen, Arne Lietz, Edouard Martin, Alex Mayer, Ana Miranda, Marlene Mizzi, Maria Noichl, Younous Omarjee, Massimo Paolucci, Sirpa Pietikäinen, Pavel Poc, Evelyn Regner, Pirkko Ruohonen-Lerner, Davor Škrlec, Bart Staes, Keith Taylor, Thomas Waitz, Josef Weidenholzer

V smernici Rady 2007/43/ES sa stanovujú minimálne normy ochrany kurčiat chovaných na mäso. Komisia však v správe o vplyve tejto smernice na dobré životné podmienky zvierat nepreukázala žiaden významný pokrok, no uvádza, že presadzovanie v členských štátoch je prinajlepšom nekonzistentné. Smutnou realitou je, že brojlery sú chované po desiatkach tisícoch v nehostinných halách, na vlhkej podstielke, bez akejkoľvek možnosti prirodzeného správania, napr. sedenia na bidle, klovania výživných látok alebo prístupu k prirodzenému svetlu. Okrem toho sa v smernici neriešia negatívne následky z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat, ktoré priamo vyplývajú z výberu pre rýchly rast, čo je problém, na ktorý sa poukázalo v niekoľkých stanoviskách Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a v správe Komisie. Tieto zlé životné podmienky si často vyžadujú hromadnú liečbu antibiotikami, aby sa predišlo alebo zabránilo šíreniu ohnísk nákazy, čo predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie. Niekoľko kmeňov hydinových patogénov, napríklad Campylobacter spp. a zoonotická salmonela, ktoré u ľudí môžu spôsobovať vážne ochorenia, už vykazuje známky odolnosti voči antibiotikám používaným v chove hydiny. EFSA nedávno označil odolnosť kmeňov E. coli, ktoré sa našli v hydine a hydinovom mäse, voči mnohým druhom liekov za veľmi znepokojujúcu.

Organizácia Greenpeace vo svojej najnovšej správe označila priemyselný chov hydiny za hlavný zdroj znečistenia ovzdušia, pôdy a vody amoniakom a vyzvala Komisiu, aby zastavila dotovanie obrovských fariem a začala podporovať udržateľnejšie systémy a postupy. Hydinársky priemysel pokračuje v snahe o znižovanie používania antimikrobiálnych látok a vplyvu na životné prostredie, ale ak sa na tento sektor pozrieme z perspektívy „jedno zdravie“ a „jedny dobré životné podmienky“, je zrejmé, že ak má byť hydinársky priemysel viac udržateľný a priaznivý z hľadiska dobrých životných podmienok, a pritom si zachovať hospodársku efektívnosť, treba naliehavo prijať komplexný prístup.

V tejto súvislosti by sme uvítali odpovede Komisie na tieto otázky:

1. Podnikne Komisia rozhodné kroky na zlepšenie presadzovania smernice o brojleroch, najmä pokiaľ ide o systematické a pokračujúce používanie harmonizovaných zvieracích ukazovateľov, v záujme zlepšenia životných podmienok zvierat chovaných na farmách?

2. Aké opatrenia plánuje Komisia na podporu alternatívnych systémov chovu kurčiat – napríklad takých, ktoré používajú vhodnejšie plemená z hľadiska dobrých životných podmienok, nižšiu hustotu chovu, obohatené prostredie, umožňujú prístup k prirodzenému svetlu a/alebo vonkajším výbehom a zaisťujú vyššiu kvalitu vzduchu – vzhľadom na to, že tieto systémy môžu pomôcť znížiť emisie amoniaku a obmedziť potrebu neuváženého používania antimikrobiálnych látok, ako aj zlepšiť životné podmienky zvierat?

3. Kedy Komisia zverejní správu o sociálno-ekonomických účinkoch povinnej metódy označovania kuracieho mäsa etiketou, ako je stanovené v článku 5 smernice 2007/43/ES?