Predseda vystúpil s nasledujúcim oznámením o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa sankcií v súvislosti s udalosťami, ktoré sa odohrali počas rokovania 12. decembra 2007 (bod 4 zápisnice zo dňa 12.12.2007):
„Chcel by som Vám dnes oznámiť, ako som ďalej postupoval vo veci závažných narušení poriadku v priebehu slávnostnej schôdze pri príležitosti podpisu Charty základných práv vstredu 12. decembra tu vŠtrasburgu, na ktoré si všetci určite spomínate.
Potom, ako sa týmto prípadom zaoberala Konferencia predsedov, pozval som na základe článku 147 rokovacieho poriadku niekoľko kolegýň a kolegov na rozhovor s cieľom vypočuť si ich názory pred prijatím rozhodnutia o možných sankciách. Každému zpozvaných som vysvetlil dôvod jeho pozvania.
Základom parlamentarizmu je sloboda prejavu. Vdemokratickom parlamente nesmie byť žiadnemu zrečníkov bránené vjeho prejave systematickými výkrikmi kolegov, ktorí majú iný názor. Platí o to viac na rečníkov, ktorí sa prihovárajú plénu ako hostia azástupcovia iných inštitúcií. Kolegom som objasnil, že som ich pozval zdôvodu toho, že sa aj po mojej výzve kpokoju aj naďalej pokúšali zabrániť rečníkom, aby pokračovali vprejave. Sankcia by sa uložiť nemala, pretože držali vrukách plagáty atransparenty. Ide teda oobmedzovanie slobody slova.
Vnadväznosti na tieto rozhovory som sa rozhodol prijať vsúlade sčlánkom 147 ods. 3 rokovacieho poriadku tieto opatrenia:
vdeviatich prípadoch ide ostratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do piatich dní, vjednom prípade na obdobie piatich dní, vdvoch prípadoch na obdobie dvoch dní, avjednom prípade som udelil pokarhanie.
Na zdôvodnenie by som vám chcel prečítať, čo som oznámil svojim kolegom vliste, ktorým som ich informoval opríslušných opatreniach. Citujem: „Plne chápem vaše právo aprávo každého poslanca byť proti prijatiu charty základných práv alebo Lisabonskej zmluvy atento svoj postoj vyjadrovať vsúlade spravidlami stanovenými vrokovacom poriadku. Mám aj určité pochopenie pre veľké emócie, ktoré takéto témy niekedy vyvolajú. Zastávam však názor, že treba jasne rozlišovať medzi legitímnym správaním vrámci rokovacieho poriadku anarúšaním schôdze spôsobom ako 12. decembra. Nemôžeme dopustiť akcie, ktoré vedú ktomu, že iným poslancom alebo oficiálnym hosťom – vtomto prípade predsedom iných inštitúcií Európskej únie – sa bude brániť vtom, aby mohli hovoriť dôstojne abez úmyselného prerušovania potom, keď im bolo udelené slovo na základe článku 9 ods. 2 rokovacieho poriadku, a to v rámci programu rokovania, ktorý odsúhlasil samotný Parlament. Vlastnou podstatou parlamentarizmu ademokracie je rešpektovanie slobody prejavu apráv iných osôb, vtomto prípade tých, ktorí dostali slovo, aby sa mohli vyjadriť vpléne.“
Vsúlade sčlánkom 147 rokovacieho poriadku boli 10 dotknutí poslanci informovaní opríslušnom rozhodnutí. Nárok na denné diéty stratili títo poslanci: Jim Allister na 3 dni, Godfrey Blum na 2 dni, Sylwester Chruszcz na 2 dni, PaulMarie Coûteaux na 5 dní, Maciej Marian Giertych na 3 dni, Roger Helmer na 3 dni, Roger Knapman na 3 dni, Hans-Peter Martin na 3 dni a Philippe de Villiers na 3 dni. Vladimírovi Železnému bolo udelené pokarhanie.
Okrem toho boli informovaní aj predsedovia orgánov, delegácií avýborov, do ktorých títo poslanci patria.
Vtroch prípadoch som upustil od uplatňovania článku 147, pretože po rozhovore sdotyčnými osobami som dospel kpresvedčeniu, že kolegovia sa na akcii nezúčastnili.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toľko kmôjmu rozhodnutiu. Cítil som sa povinný verejne Vám oznámiť tieto skutočnosti aj celkom oficiálnou cestou, aby bol Parlament informovaný otom, aké kroky som musel vykonať. Dúfam, že udalosti, ku ktorým došlo na pôde Európskeho parlamentu 12. decembra 2007, sa už nezopakujú.“