SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o pokračujúcej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny zo strany členských štátov EÚ
18.9.2024 - (2024/2799(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B10‑0028/2024 (Verts/ALE)
B10‑0031/2024 (S&D)
B10‑0033/2024 (Renew)
B10‑0036/2024 (PPE)
B10‑0039/2024 (ECR)
Michael Gahler, Andrzej Halicki, Sebastião Bugalho, David McAllister, Siegfried Mureşan, Željana Zovko, Andrius Kubilius, Pekka Toveri, Rasa Juknevičienė, Isabel Wiseler‑Lima, Antonio López‑Istúriz White, Nicolás Pascual De La Parte, Mika Aaltola, Wouter Beke, Gheorghe Falcă, Niclas Herbst, Sandra Kalniete, Marcin Kierwiński, Łukasz Kohut, Ondřej Kolář, Vangelis Meimarakis, Danuše Nerudová, Ana Miguel Pedro, Hélder Sousa Silva, Davor Ivo Stier, Michał Szczerba, Alice Teodorescu Måwe, Ingeborg Ter Laak, Riho Terras, Matej Tonin, Inese Vaidere
v mene skupiny PPE
Yannis Maniatis, Sven Mikser
v mene skupiny S&D
Aurelijus Veryga, Adam Bielan, Mariusz Kamiński, Tobiasz Bocheński, Roberts Zīle, Michał Dworczyk, Veronika Vrecionová, Jadwiga Wiśniewska, Ondřej Krutílek, Reinis Pozņaks, Rihards Kols, Sebastian Tynkkynen, Małgorzata Gosiewska, Assita Kanko
v mene skupiny ECR
Helmut Brandstätter, Petras Auštrevičius, Dan Barna, Benoit Cassart, Olivier Chastel, Bart Groothuis, Karin Karlsbro, Ľubica Karvašová, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Urmas Paet, Eugen Tomac, Hilde Vautmans, Lucia Yar, Dainius Žalimas
v mene skupiny Renew
Sergey Lagodinsky, Markéta Gregorová
v mene skupiny Verts/ALE
Hanna Gedin, Jonas Sjöstedt, Li Andersson, Jussi Saramo, Merja Kyllönen, Per Clausen
Uznesenie Európskeho parlamentu o pokračujúcej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny zo strany členských štátov EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku počnúc 1. marcom 2022, najmä na uznesenie zo 17. júla 2024 o potrebe nepretržitej podpory Ukrajiny zo strany EÚ[1],
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Haagske dohovory, Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly a Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,
– so zreteľom na správu Svetovej banky, ukrajinskej vlády, Európskej komisie a Organizácie Spojených národov zo 14. februára 2024 s názvom Ukrajina – tretie rýchle posúdenie škôd a potrieb (RDNA3) február 2022 – december 2023,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu[2],
– so zreteľom na závery Európskej rady a spoločné vyhlásenie o podpore Ukrajiny z 12. júla 2023,
– so zreteľom na spoločné bezpečnostné záväzky medzi Európskou úniou a Ukrajinou z 27. júna 2024,
– so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva z 10. septembra 2024 o presune balistických rakiet z Iránu do Ruska,
– so zreteľom na strategickú koncepciu NATO z roku 2022,
– so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Rusko vedie od 24. februára 2022 nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu proti Ukrajine, ktorá je pokračovaním predchádzajúcich činov agresie páchaných od roku 2014 vrátane anexie Krymu a následnej okupácie častí Doneckej a Luhanskej oblasti, a aj naďalej vytrvalo porušuje zásady Charty OSN svojim agresívnym konaním proti zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a hrubo a nehorázne porušuje medzinárodné humanitárne právo stanovené Ženevskými konvenciami z roku 1949;
B. keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii z 2. marca 2022 okamžite kvalifikovalo ruskú vojnu proti Ukrajine ako akt agresie v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty OSN a vo svojej rezolúcii zo 14. novembra 2022 uznalo potrebu vyvodiť voči Ruskej federácii zodpovednosť za jej útočnú vojnu a právnu a finančnú zodpovednosť za jej medzinárodne protiprávne činy, a to aj náhradou spôsobenej ujmy a škody;
C. keďže Medzinárodný trestný súd vydal niekoľko zatýkacích rozkazov na ruských úradníkov zodpovedných za vojnové zločiny, ktoré spočívali v nasmerovaní útokov na civilné objekty, nezákonnej deportácii obyvateľstva a nezákonnom presune ľudí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie na úkor ukrajinských detí; keďže v septembri 2024 Mongolsko nevykonalo zatýkací rozkaz Medzinárodného trestného súdu na Vladimíra Putina;
D. keďže Ukrajina a jej občania preukázali nezlomné odhodlanie úspešne brániť svoju krajinu aj za cenu veľkých civilných a vojenských obetí; keďže ruské sily pokračujú v systematických a nerozlišujúcich útokoch na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru na Ukrajine, ktoré si vyžiadali životy tisícov ukrajinských civilistov a viedli k núteným deportáciám a zmiznutiam vrátane detí, spolu s protiprávnym väznením a mučením ukrajinských občanov, k popravám civilistov, vojakov a vojnových zajatcov a k teroristickým činom po celej krajine vrátane používania sexuálneho násilia a hromadného znásilňovania ako vojnovej zbrane; keďže milióny Ukrajincov, ktorí naďalej utekajú pred ruskou agresiou, boli vysídlené na území Ukrajiny i v zahraničí;
E. keďže od 24. augusta 2024 začalo Rusko s dosiaľ najväčším leteckým bombardovaním Ukrajiny použitím veľkého počtu balistických rakiet, kĺzavých bômb, dronov a iných zbraní na Charkov, Kyjev, Poltavu, Sumy, Odesu a Ľvov, kde dron a raketový útok nedávno zabili sedem civilistov iba 70 km od poľskej hranice; keďže Rusko definitívne poškodilo alebo zničilo až 80 % energetickej infraštruktúry v krajine, takže v nadchádzajúcich zimných mesiacoch hrozí riziko vzniku vážnej humanitárnej krízy na Ukrajine ; keďže takéto systematické útoky sú podľa medzinárodného práva vojnovými zločinmi;
F. keďže ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že 12. septembra 2024 bola nákladná loď v Čiernom mori prepravujúca pšenicu do Egypta zasiahnutá ruskou riadenou strelou, takže potravinová bezpečnosť sa stala opäť cieľom; keďže ruské drony a riadené strely namierené proti Ukrajine čoraz častejšie narúšajú vzdušný priestor EÚ a NATO, čím ohrozujú občanov žijúcich vo východných oblastiach nášho územia;
G. keďže humanitárna situácia na Ukrajine, najmä v blízkosti frontových línií, je čoraz vážnejšia; keďže podľa OSN sú následkom nedávnych ruských útokov na kritickú civilnú infraštruktúru desaťtisíce Ukrajincov bez základných služieb a viac ako 14,6 milióna ľudí, čo je približne 40 % ukrajinského obyvateľstva, bude musieť v roku 2024 požiadať o humanitárnu pomoc; keďže zintenzívnenie násilností v Charkovskej oblasti v máji zároveň spôsobilo najväčšie vysídľovanie na Ukrajine od roku 2023; keďže podľa OSN nie sú dnes humanitárni pracovníci pre nedostatok finančných prostriedkov schopní uspokojiť základné potreby v krajine; keďže následkom predlžovania konfliktu možno v nadchádzajúcich mesiacoch očakávať pretrvávanie a zhoršovanie sa stavu naliehavých potrieb; keďže ničenie infraštruktúry na Ukrajine má katastrofálne následky na zdravie žien, ktoré najčastejšie vykonávajú ošetrovateľskú, lekársku a opatrovateľskú prácu;
H. keďže Maďarsko vydalo dekrét v rozpore so smernicou o dočasnej ochrane[3], ktorým zrušilo štátom financovaný prístrešok pre utečencov zo západnej Ukrajiny, pričom mnoho ľudí, väčšinou ženy a deti, zostali bez strechy nad hlavou;
I. keďže podľa najnovšieho odhadu v spoločnom rýchlom posúdení škôd a potrieb (RDNA3), ktoré zverejnili ukrajinská vláda, skupina Svetovej banky, Európska komisia a Organizácia Spojených národov, budú na základe situácie k 31. decembru 2023 celkové náklady na rekonštrukciu a obnovu na Ukrajine v nasledujúcom desaťročí predstavovať aspoň 486 miliárd USD, čo je nárast z odhadovaných 411 miliárd USD pred rokom;
J. keďže EÚ a jej členské štáty doteraz prispeli viac ako 100 miliardami EUR na finančnú, humanitárnu, utečeneckú a vojenskú pomoc Ukrajine; keďže EÚ poskytla Ukrajine v rokoch 2022 a 2023 makrofinančnú podporu vo výške viac ako 25 miliárd EUR a zriadila osobitný finančný Nástroj pre Ukrajinu, ktorý umožní poskytnúť Ukrajine v rokoch 2024 až 2027 predvídateľnú a flexibilnú finančnú podporu až do výšky 50 miliárd EUR; keďže EÚ odoslala prvú pravidelnú platbu vo výške približne 4,2 mld. EUR v rámci novovytvoreného Nástroja pre Ukrajinu v júli 2024; keďže táto platba nadväzuje na predchádzajúcu preklenovaciu pomoc a podporu v podobe predbežného financovania v celkovej výške 12,2 mld. EUR od zriadenia nástroja v marci 2024;
K. keďže Rusko podstatne zvýšilo svoje výdavky na armádu a výrobu; keďže Rusko využíva aj bieloruské muničné zásoby a spolieha sa na vojenskú podporu viacerých krajín, predovšetkým Iránu a Severnej Kórey; keďže existujú správy o tom, že Čína poskytuje Rusku značnú pomoc na posilnenie jeho vojenských spôsobilostí, ktorá presahuje rámec technológií dvojakého použitia; keďže podľa vládnych zdrojov Irán nedávno dodal Rusku zásielky balistických rakiet krátkeho doletu Fath-360; keďže Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo oznámili nový súbor sankcií proti Iránu;
L. keďže EÚ a jej členské štáty spolu s medzinárodnými partnermi a spojencami v NATO naďalej poskytujú Ukrajine vojenskú podporu v snahe pomáhať jej s uplatňovaním legitímneho práva na sebaobranu proti ruskej agresii podľa článku 51 Charty OSN; keďže vojenská pomocná misia Európskej únie na podporu Ukrajiny (EUMAM Ukraine) poskytla výcvik okolo 60 000 členom ukrajinských ozbrojených síl vrátane spoločného i špecializovaného výcviku vojenských zložiek; keďže NATO zabezpečí ročný finančný príspevok pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd EUR;
M. keďže úroveň vojenskej pomoci je naďalej nízka, pokiaľ ide o kvalitu a množstvo, ako aj oneskorenie skutočných dodávok zbraní a munície na Ukrajinu po prijatí rozhodnutí o dodaní; keďže mnohé členské štáty si neplnia svoje záväzky, pričom niektorí poprední prispievatelia dokonca oznámili na rok 2025 výrazné zníženie svojho príspevku na vojenskú pomoc Ukrajine; keďže EÚ sa rozhodla využiť neočakávané zisky zo zmrazených aktív Centrálnej banky Ruska na podporu Ukrajiny, najmä na dodatočnú vojenskú pomoc; keďže nebol vytvorený žiadny právny rámec na účinné zachytávanie a prerozdelenie kapitálových ziskov zo zmrazených ruských aktív;
N. keďže Maďarsko okrem toho blokuje novovytvorený Fond pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd EUR zriadený v marci 2024 v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF), ako aj ôsmu tranžu náhrad z EPF pre členské štáty, ktoré poskytovali vojenskú pomoc Ukrajine viac ako 18 mesiacov;
O. keďže od februára 2022 EÚ prijala 14 balíkov európskych sankcií, ktorých cieľom výrazne oslabiť schopnosť Ruska viesť túto nezákonnú útočnú vojnu;
P. keďže členské štáty EÚ naďalej nakupujú fosílne palivá a Urán z Ruska, čím pomáhajú ruskému hospodárstvu a plnia jeho vojnové pokladnice; keďže predaj ruských fosílnych palív do EÚ od vypuknutia rozsiahlej útočnej vojny proti Ukrajine prekročil 200 miliárd EUR, čo je dvojnásobok celkových finančných prostriedkov poskytnutých Ukrajine v rovnakom období; keďže EÚ udelila výnimku pre ruskú ropu dovážanú prostredníctvom ropovodu Družba do Maďarska, na Slovensko a do Česka; keďže zvýšený dovoz ruského plynu Azerbajdžanom vyvoláva obavy, pokiaľ ide o úlohu Azerbajdžanu ako alternatívneho dodávateľa plynu namiesto Ruska, pretože Baku, ktoré nie je schopné uspokojiť európsky dopyt, môže ruský plyn označiť za azerbajdžanský a dodávať ho európskym spotrebiteľom;
1. čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúcu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a zapojenie Bieloruska do tejto vojny a žiada, aby Rusko okamžite ukončilo všetky vojenské činnosti na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky vojská a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny a vynahradilo Ukrajine škody spôsobené jej ľuďom, územiu, prírode a infraštruktúre;
2. vyjadruje svoju bezvýhradnú solidaritu s ukrajinským ľudom popri plnej podpore nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a zdôrazňuje, že táto útočná vojna je očividným a flagrantným porušením Charty OSN a základných princípov medzinárodného práva; opakuje svoju podporu záväzkom EÚ a jej členských štátov poskytovať humanitárnu pomoc, vojenskú podporu, hospodársku a finančnú pomoc a politickú podporu všetkými možnými prostriedkami až do víťazstva Ukrajiny s cieľom definitívne zastaviť útočnú vojnu Ruska a umožniť Ukrajine oslobodiť všetkých jej obyvateľov a získať späť plnú kontrolu nad celým svojím medzinárodne uznaným územím; zdôrazňuje, že konečným cieľom zostáva dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine za ukrajinských podmienok a zaistiť bezpečnosť a dôstojnosť jej obyvateľov v mierovej a stabilnej Európe;
3. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne pracovali na zachovaní a dosiahnutí čo najširšej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a hľadaní mierového riešenia vojny, ktoré musí byť založené na plnom rešpektovaní nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zásadách medzinárodného práva, zodpovednosti za vojnové zločiny a zločin agresie spáchaný Ruskom a na ruských reparáciách a iných platbách za obrovské škody spôsobené na Ukrajine; vyzýva na aktívnu účasť EÚ pri vykonávaní mierového plánu Ukrajiny, spoluprácu a na vytvorenie základov na usporiadanie druhého mierového samitu;
4. vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla dlhodobú finančnú pomoc na obnovu Ukrajiny v spolupráci s partnerskými krajinami, najmä zabezpečením rýchleho vykonávania Nástroja pre Ukrajinu a jeho využitia na zabezpečenie nepretržitej primeranej podpory a zdrojov nevyhnutných na obnovu zodpovedajúce našej politickej podpore Ukrajiny;
5. vyzýva všetky členské štáty, aby zvýšili svoju finančnú pomoc Ukrajine a vyhli sa znižovaniu svojich príspevkov; opakuje svoje pevné presvedčenie, že Rusko musí poskytnúť finančnú náhradu za obrovské škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine; víta rozhodnutie Rady nasmerovať mimoriadne príjmy pochádzajúce zo zmrazených ruských aktív do Fondu pomoci pre Ukrajinu a Nástroja pre Ukrajinu, ako aj rozhodnutie skupiny G7 ponúknuť Ukrajine úver vo výške 50 miliárd USD zabezpečený zmrazenými ruskými štátnymi aktívami; vyzýva na rýchly pokrok pri vykonávaní rozhodnutia skupiny G7 ponúknuť Ukrajine úver vo výške 50 miliárd USD zabezpečený zmrazenými ruskými štátnymi aktívami s cieľom zabezpečiť včasné vyplatenie finančných prostriedkov Ukrajine; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje kroky a spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi podľa potreby prijala právne prepisy o sankciách a vytvorila spoľahlivý právny režim na konfiškáciu ruských štátnych aktív zmrazených Európskou úniou;
6. vyzýva na výrazné zvýšenie humanitárnej pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť, aby plná podpora Ukrajine pokračovala aj v roku 2025; konštatuje, že potreba humanitárnej pomoci bude pravdepodobne pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch, a zdôrazňuje, že EÚ musí byť pripravená uspokojiť tieto potreby prostredníctvom dlhodobého plánovania a dostatočných finančných prostriedkov; vyzýva neutrálne štáty, aby zvýšili svoju humanitárnu pomoc Ukrajine;
7. opakuje, že Ukrajina ako obeť agresie má v súlade s článkom 51 Charty OSN legitímne právo na sebaobranu; pripomína, že významná, hoci stále nedostatočná vojenská pomoc poskytovaná EÚ, USA a podobne zmýšľajúcimi partnermi je určená na to, aby Ukrajine umožnila účinne sa brániť proti agresorskému štátu a získať späť plnú kontrolu nad celým svojím medzinárodne uznaným územím;
8. vyzýva členské štáty, aby okamžite zrušili obmedzenia týkajúce sa používania západných zbraňových systémov dodávaných Ukrajine proti legitímnym vojenským cieľom na ruskom území, pretože to Ukrajine bráni v plnej miere si uplatniť svoje právo na sebaobranu podľa medzinárodného verejného práva a necháva Ukrajinu napospas útokom na jej obyvateľstvo a infraštruktúru;
9. zdôrazňuje, že nepostačujúce dodávky munície a zbraní a obmedzenia ich používania môžu ohroziť doterajšie úsilie, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad klesajúcim finančným objemom dvojstrannej vojenskej pomoci Ukrajine zo strany členských štátov napriek silným vyhláseniam zo začiatku tohto roka; opätovne preto vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok z marca 2023 dodať Ukrajine milión kusov munície, urýchliť dodávky zbraní, najmä moderných systémov protivzdušnej obrany, ale aj iných zbraní a munície na základe jasne identifikovaných potrieb vrátane riadených striel Taurus; vyzýva na urýchlenú realizáciu záväzkov prijatých v rámci spoločných bezpečnostných záväzkov medzi EÚ a Ukrajinou; opakuje svoje stanovisko, že všetky členské štáty EÚ a spojenci NATO by sa mali spoločne a jednotlivo zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny v hodnote najmenej 0,25 % svojho HDP ročne;
10. zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti protivzdušnej obrany s cieľom zabezpečiť ochranu pred hrozbami, ktoré zasahujú do vzdušného priestoru EÚ a NATO;
11. vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do strategickej komunikácie v členských štátoch s cieľom vysvetliť význam obrany Ukrajiny pre širšiu stabilitu Európy a zabezpečiť, aby boli občania EÚ dobre informovaní o význame tejto pomoci pre zvrchovanosť Ukrajiny, ako aj pre mier a bezpečnosť v celej EÚ; víta a oceňuje verejné úsilie a iniciatívy v oblasti hromadných zbierok občanov v niektorých členských štátoch zaručujúcich stabilitu dodávok zbraní pre Ukrajinu; ďalej nabáda na podobné iniciatívy v celej EÚ na podporu solidarity a zapojenia verejnosti v tejto kritickej veci;
12. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby plnili záväzky Versailleskej deklarácie z roku 2022 a urýchlili plné vykonávanie strategického kompasu posilnením európskej vojenskej spolupráce na úrovni priemyslu a ozbrojených síl, aby sa EÚ stala silnejším a schopnejším garantom bezpečnosti, ktorý bude interoperabilný a komplementárny s NATO; zdôrazňuje, že počas procesu pristúpenia k EÚ by sa mali prijať konkrétne kroky na integráciu Ukrajiny do politík a programov EÚ v oblasti obrany a kybernetickej bezpečnosti; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby urýchlili prijatie stratégie európskeho obranného priemyslu s cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky výrobkov obranného priemyslu, čo by zase umožnilo včasné poskytnutie vojenskej podpory Ukrajine; vyzýva členské štáty, aby dodržali svoj záväzok zriadiť vojenskú výrobu na ukrajinskom území; zdôrazňuje význam spolupráce s ukrajinským obranným priemyslom a jeho dlhodobej integrácie do obrannej technologickej a priemyselnej základne EÚ;
13. vyjadruje uznanie Kontaktnej skupine pre obranu Ukrajiny za jej životne dôležitú úlohu pri koordinácii medzinárodnej podpory a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby zvýšili svoje príspevky na posilnenie obranných schopností Ukrajiny;
14. naliehavo vyzýva členské štáty vyvíjať tlak na Maďarsko, aby ukončilo blokádu EPF vrátane novovytvoreného Fondu pomoci pre Ukrajinu;
15. dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia ako vojnovej zbrane a zdôrazňuje, že ide o vojnový zločin; vyzýva hostiteľské a tranzitné krajiny, aby zaručili prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, najmä k núdzovej antikoncepcii, postexpozičnej profylaxii a starostlivosti o umelé prerušenie tehotenstva, a to aj pre osoby, ktoré prežili znásilnenie;
16. opakuje svoju výzvu EÚ, aby zintenzívnila úsilie o riešenie zúfalej situácie osôb násilne deportovaných do Ruska a detí násilne adoptovaných v Rusku, a to aj sankcionovaním osôb, ktoré sú priamo zodpovedné za nútený presun a neodôvodnené zadržiavanie ukrajinských detí a sú do nich zapojené;
17. naliehavo vyzýva Maďarsko, aby stiahlo dekrét, ktorým sa ruší štátom financovaný prístrešok pre utečencov zo západnej Ukrajiny, a aby dodržiavalo svoje povinnosti podľa smernice EÚ o dočasnej ochrane;
18. vyzýva Radu, aby zachovala a rozšírila svoje sankcie voči Rusku, Bielorusku, ako aj krajinám a subjektom mimo EÚ, ktoré poskytujú ruskému vojenskému komplexu vojenské technológie, technológie dvojakého použitia a iné vybavenie pri nepretržitom monitorovaní, revidovaní a zvyšovaní efektívnosti a dosahu tejto politiky; odsudzuje nedávny presun balistických rakiet z Iránu do Ruska; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ďalej rozšírili a posilnili sankčný režim voči Iránu a Severnej Kórei vzhľadom na vojenskú podporu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine zo strany týchto krajín a aby doplnili ďalšie čínske subjekty a jednotlivcov na sankčný zoznam EÚ za ich podporu obranného a bezpečnostného sektora Ruska; vyzýva Radu, aby systematicky bojovala proti obchádzaniu sankcií podnikmi so sídlom v EÚ, tretími stranami a krajinami mimo EÚ; vyzýva Radu, aby navrhla nový horizontálny sankčný režim na boj proti obchádzaniu sankcií, ktorý si vyžiada prijatie všeobecnejšieho a holistickejšieho nástroja na odhaľovanie prípadov obchádzania vo všetkých režimoch implementovaných EÚ;
19. zdôrazňuje, že vplyv existujúcich sankcií a finančnej a vojenskej podpory Ukrajine bude naďalej oslabovaný, pokiaľ EÚ umožní dovoz ruských fosílnych palív; požaduje zákaz dovozu ruských obilnín, uhličitanu draselného a hnojív, ako aj surovín vrátane hliníka, výrobkov z ocele, uránu, titánu, niklu, dreva a výrobkov z dreva a tiež plynu a ropy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli úplný zákaz opätovne vyvážaných ruských rafinovaných ropných výrobkov; vyzýva tiež na zavedenie dokumentácie o pravidlách pôvodu, ktorá by potvrdila skutočný pôvod ropných produktov dovážaných do EÚ;
20. vyzýva krajiny G7, aby účinnejšie presadzovali cenový strop uvalený na ruskú ropu prepravovanú po mori a aby zakročili proti medzerám, ktoré Rusko využíva na prebaľovanie a predaj svojej ropy za trhové ceny; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vykonávali prísnu kontrolu nad ruskou „tieňovou flotilou“, ktorá okrem porušenia sankcií EÚ a skupiny G7 predstavuje obrovskú ekologickú hrozbu pre ekosystém v dôsledku jeho technických nedostatkov a častých porúch;
21. požaduje úplné embargo na ruský skvapalnený zemný plyn a sankcie voči Gazpromu a ruským ropným spoločnostiam; vyzýva EÚ požadovať, aby plavidlá ľadovej triedy Arc-7, ktoré vyvážajú ruský skvapalnený zemný plyn, boli zaradené do sankčných zoznamov amerického Úradu na kontrolu zahraničných aktív (US Office of Foreign Assets Control) a EÚ a nemali tak prístup do prístavov alebo k západným námorným službám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uvalili cielené sankcie na námorné plavidlá, ktoré Rusko využíva na obchádzanie sankcií za vývoz ropy a zemného plynu a servis svojich energetických projektov v Arktíde;
22. požaduje sankcie voči ruskému jadrovému sektoru a cielené sankcie proti páchateľom, ktorí narúšajú jadrovú bezpečnosť a ochranu v Záporožskej jadrovej elektrárni;
23. odsudzuje rastúci počet hybridných útokov zo strany Ruska proti EÚ, jej členským štátom a kandidátskym krajinám, ktorých cieľom je oslabiť európsku podporu Ukrajine prostredníctvom manipulácie s informáciami, sabotáží, skrytých pokusov o destabilizáciu a korupcie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby strategicky a proaktívne pracovali s cieľom bojovať proti hybridným hrozbám, posilniť strategickú komunikáciu EÚ a zabrániť zasahovaniu Ruska do politických, volebných a iných demokratických procesov v EÚ a jej susedstve;
24. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedovi Komisie, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny, ruskej vláde, vládam iných dotknutých štátov a Organizácii Spojených národov.
- [1] Prijaté texty, P10_TA(2024)0003.
- [2] Ú. v. EÚ L, 2024/792, 22.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/792/oj?locale=sk.
- [3] Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2001/55/oj).