SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o zhoršujúcej sa demokratickej kríze v Gruzínsku po nedávnych parlamentných voľbách a údajnom volebnom podvode
26.11.2024 - (2024/2933(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B10‑0179/2024 (Renew)
B10‑0180/2024 (Verts/ALE)
B10‑0182/2024 (PPE)
B10‑0183/2024 (S&D)
B10‑0184/2024 (ECR)
Rasa Juknevičienė, Antonio López‑Istúriz White, Michael Gahler, Andrzej Halicki, David McAllister, Sebastião Bugalho, Željana Zovko, Isabel Wiseler‑Lima, Nicolás Pascual de la Parte, Mika Aaltola, Wouter Beke, Krzysztof Brejza, Daniel Caspary, Sandra Kalniete, Łukasz Kohut, Andrey Kovatchev, Ana Miguel Pedro, Davor Ivo Stier, Riho Terras, Matej Tonin, Milan Zver
v mene skupiny PPE
Yannis Maniatis, Nacho Sánchez Amor, Sven Mikser, Tobias Cremer
v mene skupiny S&D
Joachim Stanisław Brudziński, Adam Bielan, Rihards Kols, Mariusz Kamiński, Małgorzata Gosiewska, Roberts Zīle, Assita Kanko, Reinis Pozņaks, Ondřej Krutílek, Alexandr Vondra, Sebastian Tynkkynen, Veronika Vrecionová, Charlie Weimers, Jadwiga Wiśniewska
v mene skupiny ECR
Urmas Paet, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Dan Barna, Michał Kobosko, Moritz Körner, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Jan‑Christoph Oetjen, Marie‑Agnes Strack‑Zimmermann, Hilde Vautmans, Lucia Yar, Dainius Žalimas
v mene skupiny Renew
Markéta Gregorová
v mene skupiny Verts/ALE
Hanna Gedin, Jonas Sjöstedt
Uznesenie Európskeho parlamentu o zhoršujúcej sa demokratickej kríze v Gruzínsku po nedávnych parlamentných voľbách a údajnom volebnom podvode
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku, najmä na to z 9. októbra 2024 o úpadku demokracie a ohrození politického pluralizmu v Gruzínsku[1],
– so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej[2],
– so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie pod vedením Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE-ODIHR) o parlamentných voľbách, ktoré sa konali 26. októbra 2024 v Gruzínsku, a na vyhlásenie vedúceho volebnej pozorovateľskej delegácie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2024,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella z 29. októbra 2024 o najnovšom vývoji po parlamentných voľbách v Gruzínsku a na spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa a Komisie z 27. októbra 2024 o parlamentných voľbách v Gruzínsku,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta Francúzskej republiky Emmanuela Macrona, kancelára Spolkovej republiky Nemecko Olafa Scholza a predsedu vlády Poľskej republiky Donalda Tuska zo 7. novembra 2024 o situácii v Gruzínsku,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Výboru pre zahraničné veci, predsedu Delegácie pre vzťahy s južným Kaukazom a predsedu Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest z 28. októbra 2024 o parlamentných voľbách v Gruzínsku,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov štátov EÚ z 28. októbra 2024 o voľbách v Gruzínsku,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Priateľov Gruzínska, ktorí zastupujú parlamenty z Európy, zo 6. novembra 2024 s názvom O medzinárodnej vyšetrovacej komisii na vyšetrovanie nezrovnalostí v súvislosti s voľbami v Gruzínsku,
– so zreteľom na štatút Gruzínska ako kandidátskej krajiny EÚ, ktorý mu udelila Európska rada na svojom samite 14. a 15. decembra 2023,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. októbra 2024 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2024 [COM(2024) 0690], ktoré zahŕňa prvú správu o pokroku Gruzínska,
– so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 26. októbra 2024 sa v Gruzínsku konali parlamentné voľby; keďže mesiace pred voľbami boli poznačené závažnými útokmi na demokraciu v Gruzínsku – napríklad unáhleným prijatím protidemokratických právnych predpisov, ktoré kritizovali Organizácia Spojených národov, Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) a EÚ; keďže počas predvolebného obdobia neboli dodržiavané demokratické normy ako dôsledok opatrení vládnucej strany Gruzínsky sen a orgánov, ktoré vyvolávali atmosféru strachu, vrátane zatýkania, domácich razií a zastrašovania opozičných politikov, vedúcich predstaviteľov občianskej spoločnosti, novinárov, výskumných pracovníkov a ďalších osôb kritických voči vláde, ako aj násilia páchaného voči nim;
B. keďže vládnuca strana Gruzínsky sen počas kampane zneužila prirodzený strach gruzínskej spoločnosti z vojny tým, že opakovala, že je „stranou mieru“, pričom tvrdila, že opozícia by krajinu údajne vtiahla do vojny s Ruskom na príkaz Západu, ktorý konšpiratívne označila ako „stranu svetovej vojny“; keďže vedúci predstavitelia Ruskej federácie a jej propagandisti otvorene podporovali Gruzínsky sen pred voľbami aj po nich; keďže hlavní lídri vládnucej strany vydávali počas kampane verejné vyhlásenia, v ktorých vyjadrovali svoj zámer zakázať po voľbách kľúčové opozičné strany, čo vyvolalo obavy týkajúce sa spravodlivosti a inkluzívnosti politického procesu;
C. keďže v gruzínskych parlamentných voľbách 26. októbra 2024 boli na výber viacerí kandidáti, ale voľby boli poznačené vážnymi nezrovnalosťami, zdokumentovanými svedectvami o manipulácii s hlasmi a potláčaní slobôd voličov, najmä kupovaním hlasov, obťažovaním pozorovateľov, vykazovaním médií z volebných miestností, zastrašovaním voličov vo volebných miestnostiach aj mimo nich, sledovaním voličov a konfiškáciou dokladov totožnosti vo vidieckych oblastiach, ktoré boli potom odovzdané lojálnym aktivistom vládnucej strany, aby ich použili na hlasovanie, organizovanou prepravou voličov, nenávistnými prejavmi, nedostatočným prístupom gruzínskych občanov v zahraničí k možnosti voliť a nepravdepodobnými rozdielmi v účasti žien a mužov vo vidieckych oblastiach; keďže na zamestnancov verejného sektora a príjemcov sociálnych dávok bol vyvíjaný nátlak, aby podporili vládnucu stranu;
D. keďže medzinárodní pozorovatelia volieb konštatovali zväčšovanie politických rozdielov a značnú nerovnováhu v prideľovaní finančných zdrojov, ako aj mnohé výhody pre vládnucu stranu, čo nerovnaké podmienky ešte zhoršilo; keďže účinnosť finančného dohľadu nad kampaňou bola obmedzená slabým presadzovaním a pochybnosťami, pokiaľ ide o nestrannosť a politickú inštrumentalizáciu orgánu dohľadu;
E. keďže v gruzínskych parlamentných voľbách 26. októbra 2024 bol v krajine prvý raz plne využitý pomerný systém a na identifikáciu voličov a sčítanie hlasov sa použili elektronické zariadenia; keďže tieto technológie vyvolali obavy v súvislosti s transparentnosťou, tajnosťou hlasovania a absenciou nezávislého overovania;
F. keďže nedávne zmeny volebného zákona vrátane zrušenia rodových kvót zmenili zloženie ústrednej volebnej komisie a spolu s prijatím zákona o tzv. transparentnosti zahraničného vplyvu obmedzili základné slobody, stigmatizovali organizácie občianskej spoločnosti a narušili integritu demokratických inštitúcií Gruzínska;
G. keďže rešpektované nezávislé gruzínske volebné pozorovateľské misie dospeli k záveru, že v dôsledku kombinácie predvolebného nátlaku, manipulácie v deň volieb a obmedzeného prístupu pozorovateľov voľby neodrážali skutočnú vôľu gruzínskeho ľudu; keďže systém konfiškácie preukazov totožnosti, zhromažďovania údajov a neoprávnenej prítomnosti vytvoril nátlakové prostredie a posilnil spolupáchateľstvo štátnych aktérov pri volebných podvodoch; keďže v deň volieb bola vo veľkej miere porušená zásada tajnosti hlasovania; keďže voľby boli zmanipulované kombináciou zastrašovania voličov, obštrukcií pri pozorovaní volieb a manipulácie hlasovacieho procesu, a preto sa nemôžu považovať za slobodné a spravodlivé;
H. keďže rozsiahle nezrovnalosti, pokiaľ ide o volebnú účasť a podiel hlasov vládnucej strany, boli v súlade s mnohými svedectvami o volebných pochybeniach;
I. keďže takmer všetky predvolebné prieskumy naznačovali, že strana Gruzínsky sen nedosiahne väčšinu; keďže nesúlad medzi predvolebnými prieskumami a výsledkami volieb, ktoré oznámila ústredná volebná komisia, nemožno vysvetliť štatistickou odchýlkou ani chybou;
J. keďže gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili voľby verejne odsúdila ako zmanipulované, odmietla uznať platnosť ich výsledkov a vyzvala na medzinárodné vyšetrovanie a nové voľby; keďže prezidentka vyhlásila, že uznanie výsledku volieb by sa rovnalo „akceptácii podriadeného postavenia Gruzínska voči Rusku“ a volebný proces opísala ako „špeciálnu operáciu Ruska“; keďže štyri opozičné koalície, ktoré prekročili volebný prah, neprijali výsledky volieb a odmietli legitimizovať výsledný parlament; keďže štyri opozičné bloky – Zjednotené národné hnutie, koalícia Silné Gruzínsko, Koalícia za zmenu a Gacharia za Gruzínsko – odmietli akceptovať svoj parlamentný mandát a zúčastniť sa na 11. ustanovujúcej schôdzi parlamentu z dôvodu nelegitímnosti parlamentných volieb z 26. októbra 2024; keďže 13. novembra 2024 gruzínsky premiér Kobachidze v nadväznosti na svoje vyhlásenia z augusta zopakoval plány ústavne zakázať hlavné opozičné strany, ak odmietnu akceptovať svoj parlamentný mandát; keďže Gruzínsko sa preto nachádza v ústavnej kríze;
K. keďže nový parlament sa zišiel na ustanovujúcej schôdzi 25. novembra 2024 bez účasti členov opozície; keďže prezidentka Salome Zurabišvili v súvislosti s ustanovujúcim zasadnutím parlamentu uviedla, že „gruzínsky parlament prestal existovať“, keďže strana Gruzínsky sen „pošliapala ústavu“;
L. keďže podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom vyhlásení po voľbách pripomenul, že medzinárodní pozorovatelia nevyhlásili voľby za slobodné a spravodlivé, požiadal o transparentné vyšetrenie nezrovnalostí, nátlaku a zastrašovania voličov a zdôraznil potrebu zvrátiť trend úpadku demokracie v Gruzínsku;
M. keďže maďarský premiér Viktor Orbán ako jediný líder EÚ a bez predchádzajúcej konzultácie s ostatnými vedúcimi predstaviteľmi Únie vycestoval do Tbilisi, aby strane Gruzínsky sen zablahoželal ešte pred zverejnením konečných výsledkov volieb;
N. keďže gruzínske organizácie občianskej spoločnosti podali sťažnosti na súd a vyzvali na prešetrenie volebných podvodov, hoci v mnohých prípadoch vyšetrovacie orgány vyšetrovanie nezačali a porušenia riadne nepreskúmali; keďže ústredná volebná komisia doposiaľ odmietla zverejniť objednaný audit elektronického hlasovacieho systému a výsledky volieb bez ohľadu na uvedené nezrovnalosti potvrdila;
O. keďže po právnych krokoch gruzínskych organizácií občianskej spoločnosti nasledovali represívne opatrenia orgánov proti zástupcom občianskej spoločnosti vrátane neoprávnených predvolaní na výsluch a vysokých pokút za vyjadrenia o volebnom podvode;
P. keďže gruzínske súdy naďalej urýchlene hromadne vybavujú a zamietajú žaloby týkajúce sa údajných nezrovnalosti pri voľbách, ktoré podali opozičné politické strany a miestni pozorovatelia, pričom zamietajú návrhy na predvolanie svedkov a návrhy, ktoré by ústrednú volebnú komisiu zaväzovali odovzdať potvrdenia o doručení a prevzatí písomných potrieb a papiera obstaraných a používaných v súvislosti s hlasovacími lístkami;
Q. keďže napriek početným sťažnostiam nezávislých volebných pozorovateľov a ich výzvam na zrušenie výsledkov volieb gruzínska ústredná volebná komisia 16. novembra 2024 oznámila konečný súhrnný protokol k parlamentným voľbám z 26. októbra 2024, v ktorom priznala víťazstvo vládnucej strane Gruzínsky sen s 53,92 % hlasov;
R. keďže protesty v Tbilisi pôvodne vypukli 28. októbra 2024, keď sa zhromaždili tisíce ľudí s cieľom spochybniť legitimitu deklarovaného víťazstva vládnucej strany; keďže demonštrácie pokračovali vo väčšom rozsahu a intenzite 4. novembra 2024; keďže polícia demonštrácie v Tbilisi násilne rozohnala, pričom voči pokojným demonštrantom a novinárom použila neprimerané násilie, a viacerých demonštrantov zatkla;
S. keďže podľa článku 78 gruzínskej ústavy „ústavné orgány prijmú všetky opatrenia v rámci svojich právomocí, aby zabezpečili úplné začlenenie Gruzínska do Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy“;
T. keďže Gruzínsko by ako kandidátska krajina EÚ malo v plnej miere dodržiavať dohodu o pridružení a vykonať deväť krokov stanovených v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023; keďže napriek tomu, že Európska rada udelila Gruzínsku v decembri 2023 štatút kandidátskej krajiny, proces pristúpenia k EÚ bol odvtedy fakticky zastavený vzhľadom na opatrenia, ktoré gruzínska vláda prijala od jari 2024;
U. keďže oligarcha a líder strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili, ktorý má tiež značný vplyv na gruzínske hospodárstvo, sa rozhodujúcim spôsobom zúčastňuje na úpadku demokracie v krajine a podkopávaní jej euroatlantickej orientácie v prospech zbližovania s Ruskom;
1. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Gruzínsku, kandidátskej krajine na pristúpenie k EÚ, sa 26. októbra 2024 konali parlamentné voľby, ktoré neboli v súlade s medzinárodnými normami pre demokratické voľby ani záväzkami Gruzínska ako členskej krajiny OBSE zorganizovať slobodné a spravodlivé voľby; zdôrazňuje, že porušovanie integrity volieb je nezlučiteľné s normami, ktoré sa očakávajú od kandidátskej krajiny EÚ; zdôrazňuje, že priebeh volieb bol ďalším prejavom pokračujúceho úpadku demokracie, za ktorý je v plnej miere zodpovedná vládnuca strana;
2. dôrazne odsudzuje početné a závažné porušenia volieb vrátane zdokumentovaných prípadov zastrašovania, manipulácie s hlasovaním, nezrovnalostí v počte hlasujúcich osôb a vhodených lístkov, zasahovania do práce volebných pozorovateľov a médií, nahlásenej manipulácie s elektronickými hlasovacími zariadeniami, ktorá umožnila viacnásobné hlasovanie na jeden doklad totožnosti, značnej nerovnováhy vo finančných zdrojoch, výhod vyplývajúcich z vykonávania funkcie a nevyšetrenia závažných procesných nezrovnalostí;
3. domnieva sa, že nahlásené rozsiahle volebné podvody oslabujú integritu volebného procesu, legitimitu výsledkov a dôveru verejnosti v akúkoľvek novú vládu a že výsledky volieb nie sú spoľahlivým vyjadrením vôle gruzínskeho ľudu;
4. uznáva, že gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili voľby dôrazne odsúdila ako zmanipulované a rozhodla sa neuznať ich výsledky; oceňuje snahu gruzínskej prezidentky Salome Zurabišviliovej nasmerovať krajinu späť na cestu demokratického a proeurópskeho rozvoja;
5. domnieva sa, že vzhľadom na to, že legitimita volieb je vážne narušená veľkým rozsahom porušení, medzinárodné spoločenstvo by výsledky volieb nemalo uznať; odmieta preto akékoľvek uznanie parlamentných volieb a vyzýva na ich opätovné uskutočnenie do jedného roka, pričom volebný proces by sa mal uskutočniť v lepšom volebnom prostredí a mal by ho viesť nezávislý a nestranný volebný orgán pod podrobným medzinárodným dohľadom, aby sa zabezpečil skutočne spravodlivý a transparentný volebný proces;
6. podporuje výzvu na nezávislé a transparentné medzinárodné prešetrenie obvinení z volebnej manipulácie, zastrašovania voličov a systematického porušovania zákonov, ku ktorým údajne došlo v predvolebnom období a v deň volieb;
7. víta rozhodnutie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyslať do Gruzínska technickú misiu; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby stanovili široký mandát misie, ktorý by presiahol obmedzenia rámca a metodiky OBSE pre pozorovanie volieb, ktorý sa výrazne líši od metodiky pozorovania volieb EÚ, pretože metodika OBSE nie je vždy dokáže primerane zachytiť všetko, čo sa dialo v krajine pred dňom volieb, najmä v krajinách, ako je Gruzínsko, kde existuje dobre zavedený systém nátlaku na verejných činiteľov, zastrašovania voličov a bránenia miestnym volebným pozorovateľom;
8. vyjadruje znepokojenie nad tým, že prokuratúra zabavila zariadenia na overovanie voličov a volebnú dokumentáciu; vyzýva orgány, aby voličom umožnili overiť svoju účasť na voľbách v súlade s najprísnejšími normami ochrany údajov; zdôrazňuje, že je dôležité chrániť všetky údaje týkajúce sa volieb a sprístupniť ich príslušným zainteresovaným stranám, keďže by mohli obsahovať kľúčové dôkazy o prípadných nezrovnalostiach;
9. vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že gruzínske súdne inštitúcie koordinovane odmietli početné sťažnosti týkajúce sa volebných podvodov a manipulácie, a tiež nad tým, že ústredná volebná komisia vôbec nevyšetrila ani jeden z nahlásených volebných incidentov; domnieva sa, že gruzínske orgány tým, že nereagujú na otázky, ktoré v spoločnosti vyvolávajú skutočné znepokojenie, a ani na správy miestnych a medzinárodných pozorovateľov, úmyselne vedú krajinu na prah domácej politickej krízy a do stavu medzinárodnej izolácie od demokratických partnerov Gruzínska;
10. vyjadruje hlboké znepokojenie nad výrazným poklesom politického zastúpenia žien v Gruzínsku, ktoré bolo ešte posilnené zrušením rodových kvót, a požaduje legislatívne zmeny na podporu rodovej rovnosti v politike;
11. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uvalili osobné sankcie na úradníkov a politických lídrov v Gruzínsku, ktorí sú zodpovední za úpadok demokracie, porušovanie volebných zákonov a noriem a administratívne zneužívanie štátnych inštitúcií, ako sú premiér Irakli Kobachidze, primátor Tbilisi a generálny tajomník vládnucej strany Gruzínsky sen Kacha Kaladze, predseda gruzínskeho parlamentu Šalva Papuašvili a predseda strany Gruzínsky sen Irakli Garibašvili, a aby tieto sankcie rozšírili na sudcov, ktorí vynášajú politicky motivované tresty; opakovane vyzýva Radu a demokratických partnerov EÚ, aby uvalili okamžité a cielené osobné sankcie na Bidzinu Ivanišviliho a aby zmrazili všetky jeho aktíva v EÚ za jeho spoluvinu na úpadku politického procesu v Gruzínsku a činnosť proti záujmom krajiny vyjadreným v ústave vrátane snáh o obnovenie ruskej sféry vplyvu v krajine;
12. zdôrazňuje, že dodržiavanie základných práv má zásadný význam pre kritériá liberalizácie vízového režimu EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali bezvízový štatút Gruzínska s možnosťou jeho pozastavenia, ak sa dospeje k záveru, že sa nedodržiavajú normy EÚ v oblasti demokratickej správy vecí verejných a slobôd;
13. vyzýva EÚ, aby výrazne obmedzila oficiálne kontakty na úrovni EÚ s gruzínskou vládou a parlamentom;
14. odsudzuje osamotenú a spornú návštevu maďarského premiéra Orbána v Gruzínsku, ktorá bola porušením pozícii EÚ a ďalším pokusom oslabiť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ; zdôrazňuje, že premiér Orbán opäť nevystupoval v mene EÚ;
15. pripomína, že v dôsledku prijatia nových protidemokratických právnych predpisov, napríklad tzv. zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu a zákona o rodinných hodnotách a ochrane maloletých osôb, je proces integrácie Gruzínska do EÚ fakticky pozastavený; pripomína, že EÚ zastavila aj prideľovanie finančných prostriedkov Gruzínsku; zdôrazňuje, že pokračujúci úpadok demokracie v Gruzínsku nie je len poľutovaniahodným vývojom vzhľadom na to, že Gruzínsko malo v minulosti euroatlantické ambície, ale že tento trend treba zvrátiť a spomínané nedemokratické zákony zrušiť, aby sa vzťahy krajiny s EÚ opäť obnovili; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické prostredie v Gruzínsku naznačuje posun vládnucej strany smerom k autoritárstvu a k zrade proeurópskych ambícií gruzínskeho ľudu; pripomína svoju neochvejnú podporu demokratickému rozvoju Gruzínska a euroatlantickým ambíciám jeho obyvateľov; pripomína gruzínskej vláde, že veľká väčšina obyvateľstva dôrazne podporuje západné smerovanie krajiny a jej pristúpenie k EÚ;
16. vyjadruje znepokojenie nad atmosférou zastrašovania a polarizácie, ktorú podnecujú vyhlásenia zástupcov gruzínskej vlády a politických lídrov, ako aj nad útokmi proti politickému pluralizmu, ktoré sa prejavujú aj hrozbami zákazu opozičných strán a zatknutia vedúcich predstaviteľov, dokonca aj bežných podporovateľov, a umlčania nesúhlasných hlasov; varuje gruzínske orgány, že akékoľvek pokusy zakázať legálne pôsobiace politické strany by Gruzínsko odcudzili od EÚ a znemožnili by akýkoľvek posun smerom k pristúpeniu k EÚ;
17. dôrazne odsudzuje systematické zasahovanie Ruska do demokratických procesov v Gruzínsku, a to aj zastrašovaním voličov, kupovaním hlasov a dezinformáciami, akou je napríklad konšpiračná teória o „strane svetovej vojny“; odsudzuje, že predstavitelia vládnucej strany a štátne médiá pred voľbami šírili príbehy plné dezinformácií; vyzýva gruzínske orgány, aby zaručili, že informácie a komunikácia budú založené na faktoch, zdržali sa propagandy proti EÚ, ktorá je v rozpore s deklarovaným cieľom pristúpenia k EÚ, a posilnili odolnosť gruzínskej spoločnosti voči ruským dezinformáciám a propagande;
18. pripomína, že Európska rada udelila na samite, ktorý sa konal 14. s 15. decembra 2023, Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že vykoná relevantné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023; zdôrazňuje, že nedávne parlamentné voľby sú jednoznačne v rozpore s touto ambíciou; súhlasí s posúdením predloženým v balíku Komisie týkajúcom sa rozširovania z roku 2024, v ktorom sa uvádza, že proces pristúpenia Gruzínska k EÚ bude pozastavený na neurčito v dôsledku úpadku demokracie spôsobeného gruzínskou vládou; zdôrazňuje, že politiky vykonávané vládnucou stranou Gruzínsky sen sú nezlučiteľné s euroatlantickou integráciou Gruzínska;
19. opätovne vyjadruje neochvejnú podporu legitímnym európskym ambíciám gruzínskeho ľudu a jeho želaniu žiť v prosperujúcej demokratickej krajine bez korupcie, ktorá plne rešpektuje základné slobody, chráni ľudské práva a zaručuje otvorenú spoločnosť, nezávislé médiá a slobodné a spravodlivé voľby; naliehavo vyzýva gruzínske orgány, aby zaručili právo občanov zhromažďovať sa a zdržali sa použitia neodôvodnenej sily proti nim;
20. vyzýva Radu, Komisiu, ESVČ a nového PK/VP, aby komplexne preskúmali a prepracovali politiku EÚ voči Gruzínsku; vyzýva Komisiu, aby použila zmrazenú sumu 120 miliónov EUR, ktorá bola pôvodne určená na podporu gruzínskych orgánov, na posilnenie podpory EÚ určenej gruzínskej občianskej spoločnosti, najmä mimovládnemu sektoru a nezávislým médiám, ktoré sa čoraz viac dostávajú pod neprimeraný tlak vládnucej politickej strany a orgánov, a na posilnenie programov, ktoré podporujú demokratickú odolnosť a integritu volieb; víta návrh PK/VP Borrella, že tak učiní; žiada, aby sa mechanizmy financovania EÚ upravili tak, aby zohľadňovali potreby, ktoré vznikajú v nepriateľskejšom a protidemokratickejšom prostredí;
21. dôrazne pripomína naliehavú požiadavku na okamžité prepustenie bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho z humanitárnych dôvodov; zdôrazňuje, že gruzínska vláda nesie plnú a nepopierateľnú zodpovednosť za život, zdravie, bezpečnosť a dobré podmienky bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho a takisto bude plne zodpovedná za akúkoľvek ujmu, ktorá mu vznikne;
22. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentke, vláde a parlamentu Gruzínska.
- [1] Prijaté texty, P10_TA(2024)0017.
- [2] Ú. v. EÚ L 261, 30.8.2014, s. 4, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2014/494/oj.