SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
7.9.2005
- –John Bowis a Bernd Posselt v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
- –Pasqualina Napoletano, Marie-Arlette Carlotti, Panagiotis Beglitis a María Elena Valenciano Martínez-Orozco v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
- –Johan Van Hecke, Fiona Hall, Thierry Cornillet a Marios Matsakis v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
- –Marie Anne Isler Béguin, Alyn Smith, Frithjof Schmidt a Marie-Hélène Aubert v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
- –Luisa Morgantini a Gabriele Zimmer v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
- –Ģirts Valdis Kristovskis, Eoin Ryan a Roberts Zīle v mene Skupiny Únie za Európu národov
- –PSE (B6‑0460/2005)
- –Verts/ALE (B6‑0464/2005)
- –GUE/NGL (B6‑0470/2005)
- –ALDE (B6‑0473/2005)
- –PPE-DE (B6‑0476/2005)
- –UEN (B6‑0479/2005)
Uznesenie Európskeho parlamentu o hladomore v Nigeri
Európsky parlament,
– so zreteľom na výzvy OSN o darcovskú potravinovú pomoc pre Niger vo výške 80, 9 miliónov USD,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže Niger bola druhou najchudobnejšou krajinou na svete a to aj pred nedostatkom dažďov a pred inváziou kobyliek, ktoré zničili minuloročnú úrodu, čo spôsobilo, že približne tretina, z takmer 12 miliónov obyvateľov trpí kritickým nedostatkom potravín, vrátane 800 000 detí ohrozených vážnou podvýživou;
B. keďže od roku 1900 Niger prekonal deväť krutých období sucha, hladomoru a osem invázií kobyliek,
C. keďže oblasti postihnuté suchom sú známe ako miesta vypuknutia prenosných ochorení ako je malária, hepatitída, cholera, brušný týfus a hnačka;
D. keďže potravinová kríza v Nigeri je komplexná: svoju úlohu tu zohrávajú poveternostné podmienky, produkcia potravín, trhy, technológia, hygienické opatrenia, zdravotná starostlivosť, školstvo, metódy výchovy detí, vysoký zahraničný dlh Nigeru a rozsiahla chudoba;
E. keďže do júna nigerská vláda odmietla bezplatné prideľovanie potravín,
F. keďže toto odmietnutie bolo motivované snahou nenarušiť trh a popieraním závažnosti krízy,
G. keďže množstvo potravín za nízku cenu dotované vládou bolo nedostatočné a nedostupné pre chudobných,
H. keďže v čase keď miera úmrtnosti dramaticky narastá, nemala by sa bezplatná núdzová distribúcia potravinovej pomoci podriaďovať budúcej bezpečnosti potravín,
I. keďže opakované výzvy OSN od novembra 2004 zostali bez odozvy, až kým situácia nedosiahla krízové rozmery;
J. keďže nároky na humanitárnu pomoc sú nesmierne, od potravín, pitnej vody a liekov až po očkovacie látky pre deti, aby sa zabránilo epidémiám;
K. keďže existuje naliehavá potreba riešiť urgentnú situáciu, je ukončenie krízy v Nigeri a v oblasti Sahelu dlhodobou úlohou, vyžadujúcou obrovské investície a skutočný záväzok na boj proti hladu;
L. keďže desertifikácia a vyčerpanie pôdnych živín v Saheli je výsledkom neudržateľného využívania prírodných zdrojov, vrátane ničenia lesov a krovín a účinkov klimatických zmien;
M. keďže podľa názoru koordinátora núdzovej pomoci OSN je 80-krát nákladnejšie zakročiť v prípade núdze ako postupovať preventívne; keďže toto sa týka aj susedných krajín, ktorým hrozí hladomor (Mali, Mauritánia, Čad),
1. nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby sa neodvracalo od pokračujúceho utrpenia v Nigeri, pretože v najviac postihnutých častiach krajiny pokračuje distribúcia potravín, ale finančná podpora pre núdzové zásahy sa ukazuje znepokojivé známky poklesu;
2. žiada, aby bol uznaný hyperendemický charakter podvýživy v Nigeri a aby bolo možné uplatniť globálny systém zodpovedností, zahŕňajúci prístup k lekárskej starostlivosti o deti mladšie ako päť rokov a poskytovaniu terapeutickej výživy, čo sa ukázalo ako účinné,
3. žiada, aby sa podporila prevencia s nižšou mierou závislosti na nepravidelnosti dažďov a rozvoj zavlažovacieho poľnohospodárstva (mikro-priehrady), zlepšená potravinárska produktivita hnojením, používaním nástrojov a zvyšovaním objemu zásob miestnych obilnín;
4. víta skutočnosť, že Komisie vyčlenila sumu vo výške 4,6 miliónov eur na humanitárnu pomoc v Nigeri ako aj prísľub z 1. júla 2005 „poskytnúť dodatočné finančné prostriedky na humanitárnu pomoc, ak bude sa bude situácia zhoršovať“;
5. vyjadruje hlboký nesúhlas v súvislosti s nedostatočnou a pomalou reakciou vlády Nigeru na hroziacu krízu; vyjadruje poľutovanie nad zlyhaním orgánov pri bezplatnej distribúcii potravín v začiatkoch krízy;
6. ľutuje nedostatočný zákrok štátu pri zabraňovaní špekulácie a krízy a vyzýva nigerskú vládu, aby vytvorila mechanizmy, ktoré by umožnili vyhnúť sa využívaniu takýchto postupov;
7. súčasne varuje pred rizikom nesprávne riadenej potravinovej pomoci a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby ukončilo poskytovanie potravinovej pomoci len čo usúdi, že situácia sa zlepšila;
8. vyjadruje hlboký nesúhlas s neskorou reakciou medzinárodných darcov na výzvy OSN poskytnúť finančné prostriedky spred deviatich mesiacov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ťažkosti s mobilizáciou medzinárodnej pomoci sa objavili práve v čase, keď bohaté krajiny G8 hovorili o Afrike ako o priorite;
9. žiada podstatné zvýšenie prostriedkov vo fonde pomoci OSN s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky a umožniť tak organizáciám OSN urýchlene začať so záchrannými operáciami;
10. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že reakcie na africké katastrofy sú ťažkopádne, zatiaľ čo vlna tsunami a jej obete, medzi ktorými boli západní turisti, pritiahli veľkú pozornosť médií;
11. víta koordináciu núdzovej pomoci ECHO a dlhodobejších operácií s ohľadom na bezpečnosť potravín riadené Komisiou a jasné určenie priority rozvoja vidieka a potravinovej bezpečnosti ako Stratégie rozvoja Nigeru;
12. vyzýva medzinárodných darcov, aby sa tiež zamerali na pomoc súvisiacu so zdravím, napríklad na zlepšenie prístupu k pitnej vode, na distribúciu rehydratačných tabletiek a podporu a rozšírenie zdravotníckych služieb s cieľom zabrániť prepuknutiu infekčných ochorení;
13. vyzýva medzinárodných darcov, aby navzájom, s Africkou úniou, s ECOWAS-om a ďalšími regionálnymi a miestnymi organizáciami zosúladili stratégiu svojej pomoci pre Niger; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa k tejto pomoci pristupovalo z dlhodobého hľadiska a aby sa z nej stala súčasť regionálnej stratégie s cieľom uniknúť chudobe a hladovaniu;
14. vyjadruje svoje znepokojenie nad prístupnosťou potravín v susedných krajinách ako Mali, Burkina Faso a žiada dôkladné sledovanie situácie v širšom regióne;
15. vyzýva Komisiu a Radu, aby zlepšili systém včasného varovania a monitorovali citlivé regióny, v ktorých môže vypuknúť hladomor a aby tak bolo možné včas zasiahnuť a zabrániť nešťastiam;
16. zdôrazňuje, že zásadný problém v Nigeri je opakovaná a rozšírená chudoba a krajina nemá možnosť vybudovať rezervy na nepredvídané udalosti, aby mohla zareagovať na tento druh krízy;
17. vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali účinky globálneho otepľovania v oblasti Subsaharskej Afriky a aby v Európe podnikli kroky na zmiernenie týchto účinkov, tým, že na úrovni Únie príjmu prísne stratégie na zníženie CO2 ;
18. domnieva sa, že otázku zneužívania prírodných zdrojov je potrebné zvážiť pri obchodných rokovaniach s africkými štátmi;
19. žiada, aby sa prijali opatrenia na zrušenie zahraničného dlhu Nigeru ako bolo oznámené na summite G8;
20. vyzýva Komisiu, aby po uplynutí stavu núdze implementovala komplexnú politiku na boj proti pôvodu kríz s cieľom zamerať sa na skryté príčiny a zlepšiť poľnohospodársku produktivitu v regióne;
21. vyzýva vlády v regióne, aby implementovali politiku trvalo udržateľného rozvoja v poľnohospodárskom sektore;
22. žiada, aby Valné zhromaždenie OSN na svojom zasadaní v septembri 2005 stanovilo spôsoby a prostriedky medzinárodnej pomoci s ohľadom na odstránenie chudoby a hladu vo svete v súlade s Rozvojovými cieľmi milénia;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Africkej únii, Generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ a vládam Nigeru, Mali, Burkina Faso a Mauritánie.