SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA,

14.12.2005

ktorý v súlade s článkom 103 odsekom 4 rokovacieho poriadku predkladajú

• –Martin Schulz, Jan Marinus Wiersma, Martine Roure a Hannes Swoboda v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
• –Sarah Ludford v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
• –Daniel Marc Cohn-Bendit, Monica Frassoni a Kathalijne Maria Buitenweg v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
• –Francis Wurtz, Giusto Catania, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Kyriacos Triantaphyllides, Marco Rizzo, Willy Meyer Pleite a Miguel Portas v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice,

a ktorý nahrádza návrhy týchto skupín:

• –ALDE (B6‑0650/2005)
• –PSE (B6‑0651/2005)
• –Verts/ALE (B6‑0654/2005)
• –GUE/NGL (B6‑0672/2005)

o údajnej preprave a nelegálnom zadržiavaní väzňov spravodajskou službou CIA na území európskych štátov

Uznesenie Európskeho parlamentu o údajnej preprave a nelegálnom zadržiavaní väzňov spravodajskou službou CIA na území európskych štátov

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na články 2, 3, 5 a 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

–  so zreteľom na články 1, 4, 19, 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3 a 11 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na otázky na písomné zodpovedanie E-2203 a E-2204/05, ktoré adresovali Martine Roure, Giovanni Claudio Fava a Wolfgang Kreissl-Dörfler (PSE) dňa 9. júna 2005 Komisii a Rade v súvislosti s prípadmi „mimoriadneho vydania väzňov“ (extraordinary renditions) na území Európskej únie;

–  so zreteľom na transatlantický dialóg medzi EÚ a USA a najmä na stretnutie na najvyššej úrovni medzi EÚ a USA z 20. júna 2005 a následné vyhlásenia EÚ a USA o boji proti terorizmu a o demokracii, slobode a ľudských právach,

–  so zreteľom na ustanovenia dohody medzi EÚ a USA o súdnej spolupráci a extradícii[1]

–  so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže denník Washington Post z 2. novembra uviedol, že CIA zadržiavala a vypočúvala osoby podozrivé z terorizmu v tajných zariadeniach vo východnej Európe ako súčasť globálneho tajného systému prepravy, väznenia a vypočúvania, známeho ako „mimoriadne vydanie väzňov“ (extraordinary rendition), ktorý bol zriadený po útokoch z 11. septembra 2001 a nepodlieha súdnej kontrole ani požiadavkám extradície,

B.  znepokojený skutočnosťou, že v súvislosti s bojom proti medzinárodnému terorizmu, ktorý sa vedie od 11. septembra sa zjavne porušujú základné európske a medzinárodné práva,

C.  keďže osoby podozrivé z terorizmu sú údajne vo väzbe v USA alebo v zahraničí ako „tieňovo zadržiavané osoby“, čo znamená, že mohli byť unesené a sú zadržiavané v samoväzbe bez akýchkoľvek zákonných práv, prístupu k právnemu zástupcovi či pomoci Červeného kríža alebo Červeného polmesiaca,

D.  keďže takto zadržiavané osoby môžu byť obeťami krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo mučenia,

E.  keďže vo viacerých členských štátoch sa začali súdne, parlamentné alebo úradné vyšetrovania s cieľom preskúmať údajnú úlohu CIA pri únosoch a následných transportoch a ilegálnom zadržiavaní týchto „tieňovo zadržiavaných osôb“,

F.  keďže tieto vyšetrovania, ako aj informácie zverejnené v tlači a správy MVO - ako napr. Human Rights Watch (organizácie na ochranu ľudských práv) - poskytli kódy a označenia lietadiel, ktoré údajne CIA použila na prepravu podozrivých osôb v súvislosti s mimoriadnym vydaním väzňov, ako aj o zariadeniach spadajúcich pod správu vojenských základní NATO, ako Aviano v Taliansku, Ramstein v Nemecku a Kogalniceanu v Rumunsku, ktoré sa nachádzajú na území Európskej únie a jej budúcich členských štátov,

G.  keďže akákoľvek pomoc alebo podpora poskytnutá agentovi iného štátu pri zbavovaní slobody, mučení, leteckej preprave a používaní letísk sú tiež porušením článkov 3 a 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

H.  keďže generálny tajomník Rady Európy inicioval dňa 21. novembra 2005 vyšetrovanie týchto podozrení v súlade s článkom 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ECHR) a požiadal vlády 45 štátov, ktoré sú účastníkmi ECHR o reakciu do 21. februára 2006,

I.  keďže táto problematika má právny, morálny a bezpečnostný rozmer v súvislosti s bojom proti terorizmu, ku ktorému sa EÚ zaviazala, a v ktorom chce byť úspešná,

J.  keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy poverilo spravodajcu pána Dicka Martyho vedením tohto vyšetrovania,

K.  keďže dôkladné vyšetrenie každého podozrenia z porušovania ľudských práv a princípov právneho štátu, ako aj podozrenia zo spoluviny vlád EÚ je nanajvýš nevyhnutné z hľadiska vážnych dôsledkov na rešpektovanie základných práv v Európskej únii,

1.  opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie bojovať proti terorizmu, ale zdôrazňuje, že tento boj nie je možné vyhrať za cenu zrieknutia sa tých zásad, ktoré sa terorizmus snaží zničiť, a že predovšetkým v oblasti ochrany základných práv sa nikdy nesmú robiť kompromisy;

2.  dôrazne odmieta akékoľvek formy mučenia, vrátane krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania;

3.  pripomína, že článok 6 Zmluvy o EÚ zaväzuje Úniu a jej členské štáty rešpektovať základné práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach a vyplývajúce zo všeobecných ústavných tradícií členských štátov, a že medzinárodné záväzky, ako aj tieto spoločné zásady zakazujú mučenie;

4.  pripomína, že článok 7 Zmluvy o EÚ umožňuje EÚ v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušovania základných práv niektorým z členských štátov, alebo v prípade jeho hrozby, aby Únia danému štátu odobrala určité práva, vrátane práva hlasovať v Rade, ako to nedávno potvrdila podpredsedníčka Komisie pani Frattini;

5.  vyjadruje vážne znepokojenie nad podozreniami v súvislosti s úlohou CIA pri nelegálnych únosoch, preprave, tajnom väznení a mučení osôb podozrivých z terorizmu, ako aj nad údajnými tajnými väznicami CIA na území Európskej únie a kandidátskych krajín;

6.  zdôrazňuje, že úplná transparentnosť a obojstranné rešpektovanie základných princípov legislatívy sú nevyhnutné pre ďalšie posilňovanie vzťahov medzi EÚ a USA a spoluprácu v boji proti terorizmu;

7.  víta vyšetrovanie podozrení Radou Európy a vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene poskytli akékoľvek relevantné údaje v tejto súvislosti;

8.  verí, že paralelne s vyšetrovaním spravodajcu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pána Dicka Martyho a čerpajúc z jeho výsledkov, musí Európsky parlament viesť svoje vlastné parlamentné vyšetrovanie, ktoré by mal riadiť prinajmenšom dočasný výbor zriadený podľa článku 175 rokovacieho poriadku, a ktoré by s využitím skúseností siete jeho odborníkov na problematiku základných práv malo okrem iného preskúmať:

• a)či sa CIA podieľala na „mimoriadnom vydaní väzňov“ v súvislosti s „tieňovo zadržiavanými osobami” v samoväzbe, bez akýchkoľvek zákonných práv, prístupu k právnemu zástupcovi, vystavenými krutému zaobchádzaniu či mučeniu a prepravovanými na území Európskej únie, vrátane leteckej dopravy a väznenia v tajných zariadeniach;
• b)či sú takéto praktiky na území Európskej únie legálne podľa článku 6 Zmluvy o EÚ, článkov 2, 3, 5 a 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a podľa dohody medzi EÚ a USA o súdnej spolupráci a extradícii v oblasti kriminality;
• c)či sa na operáciách „mimoriadneho vydania väzňov“, nelegálnom väznení či mučení v rámci údajne tajných operácií CIA na území EÚ podieľali občania alebo obyvatelia EÚ;
• d)či sa na potvrdených alebo nepotvrdených nelegálnych zatknutiach, vydaniach, preprave, zadržiavaniach či mučeniach osôb podieľali alebo spolupodieľali členské štáty, verejní činitelia alebo osoby činné vo verejnom živote, či už svojimi činmi alebo ľahostajnosťou;

9.  zaväzuje sa k začatiu postupu podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii, ak vyšetrovanie potvrdí podozrenia, že ktorýkoľvek členský štát pomáhal či už aktívne alebo pasívne agentom, konajúcim v mene iných vlád, pri uskutočňovaní týchto praktík;

10.  žiada Európsku radu, aby v dňoch 16.-17. decembra 2005 prerokovala tieto otázky a požaduje, aby súčasné britské a budúce rakúske predsedníctvo spolu s predsedom Parlamentu pánom Josepom Borrellom urýchlene nadviazalo potrebné kontakty s ministerkou zahraničných vecí USA Condoleezzou Riceovou, Kongresom USA a Radou Európy;

11.  poveruje predsedu Parlamentu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Rade Európy a obom komorám Kongresu USA.

• [1]  Ú. v. EÚ L 181, 19. júla 2003.