SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA

13.2.2006

ktorý v súlade s článkom 103 odsekom 4 rokovacieho poriadku predkladajú

• –Doris Pack a Anna Ibrisagic v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
• –Jan Marinus Wiersma, Hannes Swoboda, Panagiotis Beglitis a Borut Pahor v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
• –Jelko Kacin v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
• –Daniel Marc Cohn-Bendit, Angelika Beer a Gisela Kallenbach v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
• –Adriana Poli Bortone v mene Skupiny Únie za Európu národov

a ktorý nahrádza návrhy týchto skupín:

• –ALDE (B6‑0095/2006)
• –Verts/ALE (B6‑0097/2006)
• –UEN (B6‑0098/2006)
• –PSE (B6‑0100/2006)
• –PPE-DE (B6‑0101/2006)

o vyhliadkach pre Bosnu a Hercegovinu

Uznesenie Európskeho parlamentu o vyhliadkach pre Bosnu a Hercegovinu

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bosne a Hercegovine, predovšetkým na uznesenie zo 14. apríla 2005 o stave regionálnej integrácie na západnom Balkáne[1], na uznesenie zo 17. novembra 2004 o vojenskej operácii Európskej únie „Althea“ v Bosne a Hercegovine[2] a uznesenie zo 7. júla 2005 o desiatich rokoch po Srebrenici[3],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade o pokroku, ktorý dosiahla Bosna a Hercegovina pri uplatňovaní priorít určených v „štúdii uskutočniteľnosti o pripravenosti Bosny a Hercegoviny na rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode s Európskou úniou (KOM(2003) 692)“ (KOM(2005)0529),

-  so zreteľom na rozhodnutie Rady o zásadách, prioritách a podmienkach uvedených v Európskom partnerstve s Bosnou a Hercegovinou (15267/05), konkrétne krátkodobé a strednodobé priority stanovené v súvislosti s politickými požiadavkami,

-  so zreteľom na strategický dokument Komisie o rozširovaní na rok 2005 (KOM(2005)0561),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity“ (KOM 2006)0027)

–  so zreteľom na článok 103 odsek 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže solúnska agenda stanovuje jasnú perspektívu európskej integrácie a jednoznačne uvádza, že budúcnosťou západného Balkánu, po splnení stanovených kritérií, je Európska únia a keďže proces stabilizácie a pridružovania je prvou etapou celého procesu,

B.  vzhľadom na skutočnosť, že EÚ začala 25. januára 2006 rokovania s Bosnou a Hercegovinou s cieľom dosiahnutia stabilizačnej a asociačnej dohody a keďže Európska únia chce byť pre svoje susedné štáty, predovšetkým pre západný Balkán, aj naďalej dôveryhodným partnerom, ktorý je odhodlaný podporovať stabilné demokracie a prosperujúce ekonomiky v rámci perspektívy európskej integrácie,

C.  keďže začatie rokovaní zvyšuje tlak na inštitucionálnu reformu a vytvorenie plne účinných, transparentných a stabilných štátnych inštitúcií, ktoré dokážu prijímať rozhodnutia nevyhnutné pre prijímanie a uplatňovanie noriem a hodnôt EÚ v právnych predpisoch;

D.  so zreteľom na naliehavú potrebu rozvoja účinnej štátnej správy a súdnictva, vytvorenie moderných systémov vzdelávania bez segregácie a podpory opatrení zameraných na sociálne a ekonomické začleňovanie navrátilcov v Bosne a Hercegovine a vo všeobecnosti na potrebu ďalšieho dôrazného úsilia o reformu s cieľom vytvoriť konkurencieschopnejšie hospodárstvo,

E.  keďže z etnického hľadiska je krajina aj napriek veľkému pokroku v mnohých oblastiach stále veľmi rozdelená a zmierovací proces sa ešte neskončil,

F.  keďže sa medzi hlavnými bosnianskymi politickými silami začali rozhovory, ktorých cieľom je zmena ústavy v nadväznosti na bruselské rozhovory, ktoré sa konali v dňoch 12.-13. novembra 2005, a na washingtonskú deklaráciu z 21. novembra 2005 pri konzultácii s Americkým mierovým inštitútom; keďže výsledkom týchto rozhovorov, ktoré sa majú skončiť v marci tohto roku, musí byť ústavný a inštitucionálny model, ktorý sa postupne odkláňa od etnického rozdelenia a uznáva práva jednotlivca namiesto kolektívnych práv,

G.  keďže Bosna a Hercegovina by vzhľadom na svoj súčasný inštitucionálny rámec nebola schopná dosiahnuť nevyhnutné začlenenie európskeho acquis ani integráciu do EÚ, a to aj napriek tomu, že dosiahla výrazný pokrok vrátane vytvorenia nových inštitúcií na vnútroštátnej úrovni,

H.  keďže novovymenovaný vysoký splnomocnenec, ktorý dôkladne pozná Bosnu a Hercegovinu, vyhlásil, že v súčasnosti sú kľúčovými otázkami príprava Bosny a Hercegoviny na integráciu do EÚ a je zameranie sa na hospodársky rozvoj,

I.  keďže NATO úspešne ukončilo misiu stabilizačnej jednotky (SFOR) a Európska únia dňa 2. decembra 2004 prevzala zodpovednosť a spustila operáciu EUFOR s názvom,

J.  keďže rakúske predsedníctvo zaradilo oblasť západného Balkánu medzi svoje priority a plánuje počas neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí v dňoch 10.-11. marca 2006 v Salzburgu uskutočniť dôležité rozhovory venované problematike západného Balkánu,

1.  víta otvorenie rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA) a zdôrazňuje, že tempo rokovaní závisí od schopnosti troch hlavných komunít v krajine (Bosniakov, Srbov a Chorvátov) dohodnúť sa na harmonograme reforiem, ako aj na schopnosti krajiny tieto reformy realizovať,

2.  berie na vedomie, že v polovici januára 2006 došlo k zlyhaniu rozhovorov medzi vedúcimi politickými predstaviteľmi Srbov, Chorvátov a Bosniakov, ktoré organizovala americká mimovládna organizácia v súvislosti s revíziou niektorých ústavných mechanizmov, aj keď sa podarilo dosiahnuť dohodu o posilnení právomocí premiéra a o rozšírení centrálnej vlády;

3.  žiada vládu, parlament a všetky strany v Bosne a Hercegovine, aby sa na základe už dosiahnutých dohôd aktívne zapájali do rozhovorov o prípadných inštitucionálnych reformách, ktoré by sa mali zameriavať na presadenie hodnôt demokracie, ľudských práv a rovnosti občanov Bosny a Hercegoviny, na zjednodušenie štátnych štruktúr a posilnenie sebestačnosti štátu a na prekonanie etnických rozdielov v duchu miestneho vlastníctva („local ownership“);

4.  vyzýva Radu a Komisiu, aby sa aktívnejšie zapojili do spoločnej diskusie o inštitucionálnych reformách prostredníctvom podpory politických síl v krajine a občanov v rámci ich úsilia o dosiahnutie konsenzu;

5.  víta rozhodnutie Rady menovať Christiana Schwartza-Schillinga za osobitného vyslanca/vysokého splnomocnenca pre Bosnu a Hercegovinu a vyzýva jeho i Komisiu, aby našli spôsoby, ako poskytnúť predstaviteľom Bosny potrebnú politickú, technickú a právnu pomoc v ich úsilí reformovať súčasné inštitucionálne usporiadanie;

6.  zdôrazňuje, že na tempo reforiem a ich realizáciu bude mať vplyv schopnosť domácich politických činiteľov prevziať zodpovednosť a zvýšenú účasť na politickom procese v krajine; vyzýva nového osobitného vyslanca/vysokého splnomocnenca EÚ, aby využíval svoju právomoc len do istej miery a aby tak podporoval rozvoj skutočne silných a demokratických domácich inštitúcií;

7.  pripomína dôležitosť rozhodného prechodného obdobia Bosny a Hercegoviny z budovania mieru na budovanie krajiny, do ktorého sa zaraďuje aj ústavný vývin; pripomína, že rýchlosť rokovania SAD bude závisieť hlavne od pokroku  vo vytváraní dobrého právneho systému a efektívnej verejnej správy;

8.  upozorňuje najmä zodpovedné orgány a inštitúcie krajiny, aby dodržali svoje záväzky v uskutočňovaní a plnení podľa dohodnutého obsahu a časového harmonogramu v reforme verejného vysielania, polície, obrany a spravodajstva, ako i v oblasti prijímania a realizácie všetkých potrebných zákonov;

9.  znovu potvrdzuje, že dôkladná spolupráca s ICTY je predpokladom na bližšie vzťahy s EÚ a základným prvkom pre úplné zmierenie medzi všetkými rôznorodými zložkami obyvateľstva Bosny, aby sa zahojili rany z nedávnej tragickej minulosti;

10.  žiada vládne orgány, aby vyvinuli nové a trvalé úsilie na dokončenie procesu návratu utečencov a presídlených osôb, najmä z hľadiska vytvárania podmienok, ktoré umožnia trvalý návrat (osobná bezpečnosť, dostupnosť pomoci na rekonštrukciu, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, dôchodky, verejné služby a vzdelanie); vyjadruje v tejto súvislosti starosť kvôli situácii v regióne Posavina a žiada, aby bola poskytnutá primeraná pomoc tým, ktorí sa chcú vrátiť;

11.  zdôrazňuje, že ústavná reforma nie je krátkodobou záležitosťou a nemožno ju vnútiť, ale ukončenie rokovania SAD si vyžiada úplnú realizáciu všetkých podmienok stanovených v dokumente Európske partnerstvo;

12.  podporuje iniciatívu na vytvorenie komisie pre pravdu a zmierenie, ktorej cieľom je vyrovnať sa s nedávnou minulosťou a riešiť problematiku spravodlivosti a kompenzácie, aby sa dosiahlo zmierenie medzi všetkými zložkami obyvateľstva Bosny;

13.  zdôrazňuje, že nadchádzajúce parlamentné voľby, plánované na október 2006, budú pre budúcnosť Bosny a Hercegoviny rozhodujúce a budú pokrokom na jej ceste k európskej integrácii; vyzýva všetkých vedúcich politických činiteľov, strany a úrady, aby pripravili a schválili potrebné reformy a aby urobili všetky opatrenia na zabezpečenie slobodných, spravodlivých a demokratických volieb;

14.  víta reformy v oblasti polície, obrany, DPH a verejného vysielania; zdôrazňuje potrebu komplexného akčného plánu na reformu verejnej správy, ktorý môže zvýšiť kapacitu realizácie reforiem; žiada prípravu a uskutočnenie primeraného antikorupčného akčného plánu a rýchle zavedenie zákona o DPH a reformy polície;

15.  zdôrazňuje, že funkčné hodnotenie policajnej kontroly financované z EÚ potvrdilo, že úroveň klasických trestných činov je v Bosne a Hercegovine veľmi nízka a percento vyriešených trestných činov je dosť vysoké;

16.  žiada vládu, aby venovala viac pozornosti osobitným potrebám vidieckych oblastí a aby s Komisiou pracovali na realizácii reforiem nutných na efektívnu politiku rozvoja poľnohospodárstva a vidieka;

17.  víta nové oznámenie Komisie o západnom Balkáne, ktorého cieľom je podpora obchodu, hospodársky rozvoj, pohyb osôb, vzdelanie a výskum, regionálna spolupráca a občiansky dialóg, ako ďalší krok vpred, pokiaľ ide o integráciu krajín regiónu do európskych štruktúr;

18.  znovu zdôrazňuje svoju požiadavku posilnenej spolupráce na kontrole hraníc s krajinami v tomto regióne, ktorá je súčasťou širšej stratégie EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí pre región, a teší sa na pokračujúce uvoľňovanie vízových požiadaviek, ktoré vyplýva z tohto procesu;

19.  víta nedávne podpísanie dohody medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Srbskom a Čiernou Horou o návrate utečencov a majetkovom odškodnení ako dôležitý krok v riešení problému približne troch miliónov utečencov a osôb presídlených vo vnútri krajiny; nalieha na Európsku komisiu a členské štáty, aby ďalej neznižovali svoje príspevky na rekonštrukciu obydlí a projekty trvalo udržateľného hospodárstva a aby podmieňovali príspevky, pôžičky a investície vytváraním pracovných príležitostí pre navrátilcov, kde je to možné;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde Bosny a Hercegoviny a vládam jej celkov, vysokému splnomocnencovi Bosny a Hercegoviny, Komisii a Rade EÚ a členským štátom EÚ.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2005)0131
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2004)0059
• [3]  Prijaté texty, P6_TA(2005)0296.