SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
3. 4. 2006
- –John Bowis, Eija-Riitta Korhola a Anders Wijkman v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
- –Miguel Angel Martínez Martínez, Glenys Kinnock a María Elena Valenciano Martínez-Orozco v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
- –Fiona Hall v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
- –Marie-Hélène Aubert, Margrete Auken, Frithjof Schmidt a Carl Schlyter v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
- –Luisa Morgantini a Adamos Adamou v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
- –Ģirts Valdis Kristovskis a Eoin Ryan v mene Skupiny Únie za Európu národov
- –UEN (B6‑0228/2006)
- –PPE-DE (B6‑0231/2006)
- –Verts/ALE (B6‑0232/2006)
- –GUE/NGL (B6‑0233/2006)
- –ALDE (B6‑0236/2006)
- –PSE (B6‑0238/2006)
Uznesenie Európskeho parlamentu o Svetovom dni zdravia
Európsky parlament,
– so zreteľom na Svetový deň zdravia, ktorým je 7. apríl 2006, ktorý sa bude venovať zdravotným pracovníkom,
– so zreteľom na dekádu zdravotných pracovníkov v rokoch 2006 - 2015, ktorá sa začne Svetovým dňom zdravia,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii EÚ na riešenie krízy ľudských zdrojov v sektore zdravotníctva rozvojových krajín, ktorá bola prijatá 12. decembra 2005,
– so zreteľom na fórum na vysokej úrovni o MRC v oblasti zdravia, ktoré sa konalo v Abuji v decembri 2004 a jeho závery,
– so zreteľom na miléniové rozvojové ciele a samit o pokroku smerom k splneniu MRC, ktorý sa uskutočnil v New Yorku v septembri 2005 a jeho závery,
– so zreteľom na vyhlásenie o rozvojovej politike, ktoré v decembri 2005 podpísala Komisia, Rada a Parlament,
– so zreteľom na správu Svetovej banky o zdravotnej starostlivosti s názvom „Pomoc chudobným: čo funguje, čo nie a prečo“ (Reaching the Poor: What Works, What Doesn't and Why), ktorá bola uverejnená 7. decembra 2005,
– so zreteľom na deklaráciu o záväzku v súvislosti s HIV/AIDS, ktoré bolo prijaté na osobitnej schôdzi Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (UNGASS) v júni 2001, a jeho nadchádzajúcu komplexnú revíziu a zasadnutie na vysokej úrovni v júni 2006,
– so zreteľom na článok 103 odsek 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže mnohé krajiny rozvojového sveta čelia vážnemu nedostatku zdravotných pracovníkov, pričom dochádza k migrácii z chudobných regiónov, ako aj v rámci týchto regiónov,
B. keďže k akútnemu nedostatku ľudských zdrojov v oblasti zdravotnej starostlivosti nedochádza len v rozvojových krajinách, ale aj v Európe a vo všetkých ďalších štátoch sveta, predovšetkým v prípadoch pandémie,
C. keďže zvýšená potreba zdravotných pracovníkov v rozvinutých krajinách so starnúcou populáciou prilákala doktorov a zdravotné sestry predovšetkým z rozvojových krajín, čím sa len prehĺbil súčasný nedostatok zdravotných pracovníkov v týchto krajinách,
D. keďže darcovské, ako aj prijímateľské krajiny sa prihlásili k miléniovým rozvojovým cieľom, z ktorých tri sa priamo týkajú zdravia: zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia matiek, boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze, malárii a ďalším chorobám,
E. keďže HIV/AIDS, tuberkulóza a malária sa podieľali na zvýšení zlej úrovne zdravia v spoločnosti vo všeobecnosti a predovšetkým v rozvojových krajinách a mali vo veľkej miere škodlivé účinky na oblasť zdravotníctva vrátane strát zdravotných pracovníkov,
F. keďže zdravotní pracovníci v rozvinutých, predovšetkým však v rozvojových krajinách, sú vystavení zvýšenému riziku infekcie alebo riziku vystavenia toxickým látkam,
G. keďže v dôsledku vojen v rozvojových krajinách dochádza k vzniku vážnych núdzových situácií, ktoré si vyžadujú veľký počet osobitne vyškolených zdravotných pracovníkov,
H. keďže odborná príprava zdravotných pracovníkov v rozvojových krajinách je v dôsledku nedostatočnej politickej vôle a zdrojov často nedostatočná,
I. keďže na zabezpečenie efektívnej činnosti zdravotných pracovníkov v rozvojových krajinách je nevyhnutné, aby títo pracovníci mali k dispozícii primeranú infraštruktúru, ako aj adekvátnu technickú a farmaceutickú podporu,
J. keďže pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti zdravotnými pracovníkmi v rozvojových krajinách je nevyhnutné neustále vzdelávanie v oblasti zdravotníctva, zabezpečenie kvality a ochrana zdravotných pracovníkov,
1. víta oznámenie Komisie z decembra 2005 o stratégii na riešenie krízy ľudských zdrojov v sektore zdravotníctva v rozvojových krajinách, v plnej miere podporuje jej tvrdenie, že „pokrok pri dosahovaní MRC sa dá ťažko dosiahnuť bez zvýšenia investícii do pracovnej sily v zdravotníctve“, ako aj jej jasný záväzok vypracovať rozvojové stratégie v rámci partnerstva s rozvojovými krajinami;
2. kritizuje však rozpor medzi záväzkom, ktorý prijala Komisia v súvislosti so zlepšovaním zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách, a plnením MRC a jej záznamom o využívaní rozvojových fondov v sektora zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje napríklad skutočnosť, že v roku 2003 sa pre oblasť zdravotníctva vyčlenilo len 5,2 % prostriedkov Európskeho rozvojového fondu (EDF) a v roku 2002 to boli iba 4 %;
3. považuje za poľutovaniahodné, že Komisia chce navrhnúť, aby sa v rámci nového nástroja rozvojovej spolupráce vyčlenilo iba 6 % prostriedkov rozvojových fondov na ľudský a sociálny rozvoj, ktorý sa nevzťahuje iba na zdravotnú starostlivosť, HIV/AIDS, sexuálne a reproduktívne zdravie, ale aj na všetky ďalšie súčasti sociálneho rozvoja vrátane programov zameraných na deti, vzdelávanie a oblasť rodovej problematiky;
4. vyzýva Komisiu, aby podporila dlhotrvajúcu požiadavku Parlamentu, aby sa 35 % rozvojových fondov použilo na sociálnu oblasť, pričom 20 % celkových prostriedkov by sa použilo na základnú zdravotnú starostlivosť a základné vzdelávanie;
5. uznáva, že existuje naliehavá potreba zlepšiť harmonizáciu pomoci od darcov, v rámci EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni, a súhlasí s tým, že rozpočtová podpora napojená na dostatočne jasné ukazovatele výkonnosti by mohla byť účinným spôsobom zlepšovania harmonizácie, ako aj zvyšovania predvídateľnosti;
6. uznáva, že jednou z hlavných príčin tejto problematickej situácie v rozvojových krajinách je migrácia zdravotných pracovníkov, ktorí sú zamestnávaní v bohatších krajinách (predovšetkým v EÚ a USA), a požaduje, aby EÚ trvala na vytvorení celosvetového kódexu správania pre etické prijímanie pracovníkov;
7. domnieva sa, že prvým krokom v rámci boja proti tomuto trendu je zabezpečenie odbornej prípravy a lepších pracovných podmienok pre zdravotných pracovníkov v daných oblastiach, zabezpečenie stimulov, na základe ktorých by pracovali na miestach, kde sú najviac potrební, ako aj zabezpečenie vakcín vzhľadom na možný vznik pandémie;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali politickú koherenciu v oblasti rozvoja, ku ktorej sa zaviazali v rámci vyhlásenia o rozvojovej politike, tým, že zabezpečia, aby migračné politiky nepôsobili v neprospech rozvojových krajín tým, že aktívne prispievajú k odlivu špičkových odborníkov v oblasti zdravotníctva z najchudobnejších krajín;
9. zdôrazňuje napriek tomu skutočnosť, že najlepším spôsobom boja proti „odlivu mozgov“ v oblasti zdravotníctva je zabezpečenie stimulačných opatrení, na základe ktorých by špičkoví odborníci v oblasti zdravotníctva zostali pracovať vo svojich domácich krajinách; vyzýva Komisiu, členské štáty a vlády rozvojových krajín, aby svoju pozornosť venovali odbornej príprave špičkových odborníkov v oblasti zdravotníctva;
10. trvá na tom, aby Komisia a členské štáty vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky určené na zdravotnú starostlivosť použili na pomoc najchudobnejším v rozvojových krajinách; zdôrazňuje naliehavú potrebu sprístupnenia zdravotnej starostlivosti na vidieku a v odľahlých oblastiach;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uzatvorili partnerstvá s nemocnicami v rozvojových krajinách a aby podporovali spoluprácu prostredníctvom uskutočňovania videokonferencií, ktoré umožnia relatívne malým a odľahlým nemocniciam využívať vysoko odborné skúsenosti a odbornú pomoc zo strany nemocníc alebo krajín, a aby aktívne podporovali rozvoj základnej zdravotnej starostlivosti;
12. požaduje účinné plánovanie ľudských zdrojov v oblasti zdravotníctva vo všetkých členských štátoch EÚ s cieľom vyhovieť jej vnútorného dopytu a minimalizovať negatívny vplyv na jej susedov, africké krajiny a ďalšie súvisiace krajiny;
13. domnieva sa, že, s cieľom pomôcť odstrániť nedostatok zdravotných pracovníkov v rôznych častiach členských štátov, je jednou z priorít EÚ udržať a zvýšiť počet zamestnancov v EÚ v oblasti zdravotnej starostlivosti na základe prijatia niekoľkých opatrení, akými sú podpora profesionálnej mobility v EÚ, ponuka lepších pracovných podmienok, zvýšená podpora v oblasti investícií do odbornej prípravy a vypracovanie stimulačných opatrení, ktoré sa musia opierať o výskum, analýzu a konzultácie so zdravotnými pracovníkmi;
14. zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť účinnú vakcínu proti malárii a že tento vývoj je možné urýchliť na základe medzinárodného partnerstva medzi predstaviteľmi súkromného a verejného sektora;
15. pripomína strašnú situáciu piatich bulharských zdravotných sestier a palestínskeho doktora, ktorí v Tripolise čelia trestu smrti;
16. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, predsedom vlád členských štátov, predsedom vlád všetkých rozvojových krajín a Dr. Lee Jong-Wookovi, generálnemu tajomníkovi Svetovej zdravotníckej organizácie.