SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
6. 9. 2006
- –João de Deus Pinheiro, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Charles Tannock, Tokia Saïfi, Bogusław Sonik, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Jana Hybášková a Antonio Tajani v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
- –Martin Schulz, Pasqualina Napoletano, Hannes Swoboda a Véronique De Keyser v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
- –Philippe Morillon v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
- –Daniel Cohn-Bendit a Monica Frassoni v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
- –Francis Wurtz v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
- –Cristiana Muscardini, Konrad Szymański, Ģirts Valdis Kristovskis a Inese Vaidere v mene Skupiny Únie za Európu národov
- –Verts/ALE (B6‑0469/2006)
- –PSE (B6‑0472/2006)
- –GUE/NGL (B6‑0477/2006)
- –ALDE (B6‑0481/2006)
- –PPE-DE (B6‑0486/2006)
- –UEN (B6‑0487/2006)
Uznesenie Európskeho parlamentu o Blízkom východe
Európsky parlament,
— so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Blízkom východe, najmä na uznesenie z 1. júna 2006,
— so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701, 1559, 520, 426, 338 a 242,
— so zreteľom na vyhlásenie konferencie predsedov Európskeho parlamentu z 20. júla 2006,
— so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedu medzinárodnej konferencie o Libanone, ktorá sa konala 26. júla 2006 v Ríme,
— so zreteľom na závery mimoriadnej schôdze Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 25. augusta 2006,
— so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia (EMPA) prijaté 24. augusta 2006,
— so zreteľom na Ženevské konvencie o medzinárodnom humanitárnom práve,
— so zreteľom na vyjadrenie osobitného spravodajcu v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach, ktorý predniesol počas osobitnej schôdze Rady OSN pre ľudské práva 5. júla 2006 v Ženeve,
— so zreteľom na články 15, 16 a 19 Zmluvy o EÚ,
— so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže konflikt v Libanone vyústil do humanitárnej katastrofy, ktorá si na oboch stranách vyžiadala stovky ľudských životov a zranených, spôsobila rozsiahle škody v oblasti civilnej infraštruktúry a státisíce osôb vyhnala z ich domovov, pričom prímerie neviedlo k ukončeniu tohto konfliktu,
B. keďže je hlboko znepokojený nad vypuknutím konfliktu v južnom Libanone, útokmi hnutia Hizballáh a prehnanou reakciou izraelskej armády pri použití vojenskej sily, čo vážne ohrozovalo medzinárodný mier a bezpečnosť,
C. pripomína výzvu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, podľa ktorého treba preskúmať, či počas konfliktu došlo k porušeniu medzinárodného práva,
D. so zreteľom na vážny dosah izraelského bombardovania a raketovej paľby hnutia Hizballáh a palestínskych milícií proti civilnému obyvateľstvu,
E. keďže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 vyzýva libanonskú vládu na rozšírenie jej moci na územie krajiny prostredníctvom vlastných legitímnych ozbrojených síl a keďže Bezpečnostná rada rozhodla posilniť dočasné mierové sily OSN v Libanone (UNIFIL) a predĺžiť ich mandát,
F. keďže rezolúcia OSN č. 1701 vyzýva izraelskú vládu na stiahnutie všetkých svojich jednotiek z južného Libanonu pri začatí rozmiestňovania mierových síl a na ukončenie blokády libanonských letísk a prístavov,
G. keďže zdôrazňuje úlohu, ktorú môže plne demokratický a suverénny Libanon zohrávať pri riešení krízy na Blízkom východe a rozvoji silného euro-stredomorského partnerstva,
H. keďže zdôrazňuje, že humanitárna kríza na okupovaných územiach sa zhoršuje i napriek dočasnému mechanizmu (Temporary Interim Mechanism, TIM), ktorý zriadilo medzinárodné spoločenstvo v záujme ďalšieho poskytovania pomoci palestínskemu obyvateľstvu,
I. keďže mierový proces na Blízkom východe sa z politického i diplomatického hľadiska ocitol na mŕtvom bode, hoci na nastolenie mieru a bezpečnosti v celom regióne je potrebné spravodlivé a trvalé riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu,
J. keďže Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za mier a bezpečnosť na Blízkom východe, ktorý je jedným zo susedných regiónov Európy, a keďže preto treba zlepšiť nástroje a metódy koordinácie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) vrátane prijatia spoločnej pozície v rámci SZBP a podľa článkov 15 a 16 Zmluvy o EÚ,
1. vyjadruje vážne znepokojenie nad rozšírením a intenzitou vojenského konfliktu v južnom Libanone a prejavuje hlboké poľutovanie nad obeťami z radov civilného obyvateľstva v Libanone a v Izraeli, vojakov a pozorovateľov OSN, ako aj nad rozsiahlym zničením infraštruktúry; opätovne zdôrazňuje, že konflikt na Blízkom východe nemožno vyriešiť vojensky;
2. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadne prímerie nemôže byť trvalé bez toho, aby strany, ktoré sú priamo alebo nepriamo zúčastnené na konflikte, prejavili politickú vôľu riešiť prvotné príčiny súčasnej krízy;
3. opakuje výzvu na okamžité prepustenie unesených izraelských vojakov, ako aj členov palestínskej vlády a palestínskej zákonodarnej rady, ktorých väzní izraelská strana;
4. víta jednomyseľné prijatie rezolúcie č. 1701 Bezpečnostnou radou OSN, ktorou sa stanovujú podmienky ukončenia vojenských operácií a posilňuje sa mandát mierových síl OSN (UNIFIL), ktorého cieľom je zvýšiť ich schopnosť zabrániť akémukoľvek porušeniu prímeria, podporovať libanonskú vládu pri uplatňovaní plnej suverenity a účinnej kontroly nad územím krajiny vrátane teritoriálnych vôd, podporovať plné uplatňovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1559 a prispieť k ochrane civilného obyvateľstva a samotných mierových síl OSN (UNIFIL);
5. víta rozhodnutie libanonskej vlády rozmiestniť svoje jednotky v južnom Libanone a dohodu izraelskej armády o stiahnutí za modrú líniu, ako je ustanovené v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1701; víta silnú podporu libanonskej vlády k posilneniu úlohy mierových síl OSN;
6. domnieva sa, že mandát mierových síl OSN by mal byť vážnym záväzkom k poskytnutiu primeranej pomoci libanonskej vláde pri zabezpečení účinnej kontroly a bezpečnostných opatrení, ako je ustanovené v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN č. 1559 a 1701;
7. víta výsledok mimoriadnej schôdze Rady pre všeobecné záležitosti, ktorá sa konala 25. augusta, a to najmä plnú podporu, ktorú prejavila Rada voči uplatňovaniu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701, ako aj záväzok členských štátov, na základe ktorého poskytnú približne 7 000 vojakov z maximálneho počtu 15 000 v rámci mierových síl OSN;
8. zdôrazňuje aktívnu úlohu Francúzska a Talianska; plne podporuje rozhodnutie, na základe ktorého bude Francúzsko naďalej až do februára 2007 preberať velenie nad mierovými silami OSN a Taliansko potom prevezme pozemnú kontrolu; zdôrazňuje však, že treba zabrániť akémukoľvek zdvojeniu veliacich štruktúr;
9. podčiarkuje však, že je dôležité jasne a primerane definovať mandát, pravidlá účasti, štruktúru a právomoci mierových síl OSN, v prípade potreby i prostredníctvom dohody v rámci novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by mala zohľadňovať skúsenosti získané v priebehu predchádzajúcich mierových zásahov OSN, najmä v Bosne a Hercegovine;
10. považuje za nevyhnutné, aby všetok dovoz zbraní do Libanonu smeroval výlučne do oficiálnej libanonskej armády, a žiada libanonskú vládu, aby v spolupráci s mierovými silami OSN zabezpečila plné uplatňovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1559; takisto zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty EÚ konali v súlade s požiadavkami rezolúcie č. 1701 o dodávkach zbraní; a zdôrazňuje, že táto dohoda by mala viesť k odzbrojeniu všetkých milícií vrátane milícií hnutia Hizballáh, ako aj k opatreniam na zabránenie dodávok zbraní do Libanonu;
11. vyzýva členské štáty, aby dôsledne dodržiavali Kódex správania pri vývoze zbraní v súvislosti so všetkými dodávkami zbraní do regiónu;
12. vyzýva Európsku úniu, aby sa zaviazala spolupracovať so všetkými zúčastnenými stranami, a žiada tieto strany, aby dôsledne dbali na svoje záväzky v záujme plného uplatňovania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 s cieľom zabezpečiť prístup pre núdzovú humanitárnu pomoc a návrat vysídleného obyvateľstva za čo najbezpečnejších podmienok; v tejto súvislosti vyzýva na zrušenie vzdušnej a námornej blokády Libanonu a vzhľadom na príslušné ustanovenia rezolúcie č. 1701 pripomína, že stanovenie účinných opatrení v oblasti zbraní, s tým súvisiacich materiálov, výcviku alebo pomoci je prioritou;
13. poukazuje na to, že obnova Libanonu si vyžiada mohutné, rýchle a účinné úsilie; v tomto ohľade víta závery štokholmskej konferencie o skorej obnove Libanonu, ktorá sa uskutočnila 31. augusta a na ktorej sa podporujúce krajiny rozhodli výrazným spôsobom prispieť k obnove krajiny a Komisia a členské štáty oznámili poskytnutie humanitárnej pomoci vo výške 120 mil. EUR;
14. vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali v úsilí o vytvorenie skutočného partnerstva s demokratickými politickými silami a občianskou spoločnosťou s cieľom podporiť ďalšiu demokratizáciu v Libanone po udalostiach z marca 2005;
15. naliehavo vyzýva Irán a Sýriu, aby zohrávali konštruktívnu úlohu, najmä pokiaľ ide o vykonávanie uznesení Bezpečnostnej rady OSN č. 1559 a 1701; osobitne vyzýva Sýriu, aby na svojej strane libanonsko-sýrskej hranice posilnila kontroly v súlade s uznesením 1701, ktoré vyžaduje, aby susediace krajiny zabraňovali dodávkam zbraní neštátnym subjektom;
16. žiada Radu a Komisiu, aby opätovne začali viesť skutočný dialóg so Sýriou s cieľom zapojiť túto krajinu do mierového úsilia o celkové vyriešenie sporu; očakáva, že správa generálneho tajomníka OSN podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1701 o vymedzení medzinárodných hraníc v Libanone vrátane sporu o farmársku oblasť Shebaa prispeje k pokroku v riešení tejto otázky;
17. požaduje uskutočniť v Libanone a Izraeli medzinárodné celkové prešetrenie na najvyššej úrovni pod ochranou generálneho tajomníka OSN s mandátom, ktorý umožní preskúmať správy o závažných porušeniach ľudských práv, o kritickej situácií obetí a o porušovaní humanitárneho práva;
18. v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska únia ako najväčší poskytovateľ pomoci a medzinárodné spoločenstvo by mali skúmať možnosti, ako ustanoviť dosiahnuteľné podmienky zodpovednosti;
19. víta skutočnosť, že monitorovacie a informačné centrálne plánovanie Komisie umožnilo načas vykonať opatrenia zamerané na odstránenie ropnej škvrny, ktorá znečistila 50 km úsek libanonského pobrežia; zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia proti znečisťovaniu niektorých oblastí a najmä proti katastrofálnemu účinku ropnej škvrny na libanonskom pobreží; žiada, aby členské štáty a Komisia poskytli pomoc a reagovali v rámci Preventívneho a zásahového protokolu proti znečisťovaniu životného prostredia, ktorý je súčasťou Barcelonského dohovoru, a prostredníctvom Regionálneho centra pre núdzovú akciu proti znečisťovaniu mora pre Stredozemné more (REMPEC), ktoré vykonáva činnosť v rámci stredomorského akčného plánu (MAP);
20. hlboko odsudzuje zhoršujúcu sa situáciu obyvateľstva a občianskej infraštruktúry v Gaze a na Západnom brehu; žiada všetky strany, aby prelomili začarovaný kruh útokov a protiútokov, ktoré zapríčinili smrť a zranenia stoviek ľudí a rozsiahle škody na občianskej infraštruktúre;
21. zdôrazňuje, že je potrebné priviesť mierový proces na Blízkom Východe opäť na prvé miesto v medzinárodnom politickom programe; vyzýva kvarteto, aby obnovilo vykonávanie cestovnej mapy a vzalo pritom do úvahy výročné Valné zhromaždenie OSN v septembri; opätovne potvrdzuje, že riešenie predpokladajúce existenciu dvoch štátov, Izraela a Palestínskeho štátu, ktoré v mieri a bezpečnosti nažívajú v bezprostrednom susedstve, je základnou podmienkou mierového a trvajúceho vyriešenia sporov na Blízkom Východe;
22. vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej zabezpečovali spolu s medzinárodným spoločenstvom základnú humanitárnu pomoc palestínskemu obyvateľstvu; požaduje, aby sa posilnil Dočasný medzinárodný mechanizmus (TIM), pokiaľ ide o zdroje, a aby sa predĺžila jeho pôsobnosť; vyzýva izraelskú vládu, aby okamžite obnovila presun príjmov zo zadržanej palestínskej dane a colných príjmov; vyzýva Izrael, aby povolil pohyb osôb a dodržiaval tak Dohodu o pohybe a prístupe na hraničné priechody v Rafahu a ostatných cezhraničných priechodoch v Gaze;
23. opätovne vyhlasuje podporu Mahmúda Abbása, predsedu Palestínskej samosprávy, v jeho úsilí o posilnenie národného dialógu medzi rozličnými palestínskymi stranami s cieľom vytvoriť novú palestínsku vládu;
24. domnieva sa, že prítomnosť mnohonárodných síl v Libanone by sa mohla pokladať za príklad hodný nasledovania v rokovacom procese, ktorého cieľom je vyriešiť izraelsko-palestínsky spor;
25. vyzýva Radu, aby vynaložila všetko úsilie potrebné na zvolanie medzinárodnej mierovej konferencie, podobnej Madridskej konferencii v roku 1991, aby sa našlo celkové, trvalé a skutočné riešenie problémov v tejto oblasti, na základe príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ktoré zahŕňajú právo Izraela žiť na území vymedzenom bezpečnými a uznanými hranicami a právo na životaschopný štát pre Palestínčanov založený na obsadených územiach a aby sa v plnej miere zaoberala otázkami bezpečnosti a odzbrojenia; domnieva sa, že každý jednostranný prístup všetkých zúčastnených strán sa musí zamietnuť;
26. zastáva názor, že v tejto súvislosti je nevyhnutné zapojenie Ligy arabských štátov; domnieva sa, že Bejrútsky plán z roku 2002, na ktorom sa dohodli členské krajiny Ligy arabských štátov a Ženevská iniciatíva sú pre rokovania významným prínosom a treba ich náležite vziať do úvahy;
27. zastáva názor, že Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie (EMPA) by ako jediná parlamentná inštitúcia zvolených zástupcov národov južného pobrežia Stredozemného mora a Európskej únie vytvorená v rámci barcelonského procesu mala prevziať zodpovednosť za uľahčenie obnovy dialógu a spolupráce medzi stranami v otázke Blízkeho východu; podporuje požiadavku predsedníctva EMPA čo najskôr zvolať mimoriadnu schôdzu Rady Euromed vytvorenej na základe Barcelonského procesu, na ktorej budú rokovať ministri zahraničných vecí;
28. je presvedčený, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska bude najlepšou zárukou trvalého mieru a ľudského rozvoja budovanie inštitúcií, ktoré zjednotia krajiny stredomorskej kotliny, napr. Eurostredomorskej rozvojovej banky; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa usilovali skôr o vytvorenie takýchto inštitúcií, než o uzavretie dvojstranných dohôd;
29. rozhodol o vyslaní vyšetrovacej delegácie do Libanonu, Palestíny a Izraela, aby monitorovala situáciu, predovšetkým humanitárne a politické podmienky;
30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vládam a parlamentom Izraela, Libanonu a Palestínskej samosprávy, Sýrii a Iránu, USA a Rusku a generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov.