SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
27.11.2006
- –John Bowis v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
- –Miguel Angel Martínez Martínez, Glenys Kinnock, Karin Scheele, Anne Van Lancker a Ana Maria Gomes, v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
- –Georgs Andrejevs, Marios Matsakis, Frédérique Ries, Thierry Cornillet, Fiona Hall a Johan Van Hecke, v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
- –Carl Schlyter a Marie-Hélène Aubert, v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
- –Vittorio Agnoletto, Luisa Morgantini, Feleknas Uca, Dimitrios Papadimoulis, Adamos Adamou a Helmuth Markov v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
- –PPE-DE (B6‑0619/2006)
- –GUE/NGL (B6‑0620/2006)
- –PSE (B6‑0622/2006)
- –ALDE (B6‑0623/2006)
- –Verts/ALE (B6‑0624/2006)
Uznesenie Európskeho parlamentu o AIDS
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2006 o „HIV/AIDS: Čas konať“ a svoje uznesenie z 2. decembra 2004 o Dni HIV/AIDS,
– so zreteľom na Svetový deň AIDS 1. decembra 2006 a jeho hlavnú myšlienku: „Zodpovednosť: zastavme AIDS, splňme svoj sľub“,
– so zreteľom na aktuálnu správu UNAIDS/Svetovej zdravotníckej organizácie o epidémii AIDS v roku 2006, ktorá bola zverejnená 21. novembra,
– so zreteľom na Valné zhromaždenie OSN, ktoré sa konalo v dňoch 31. mája až 1. júna 2006 s cieľom posúdiť pokrok pri plnení Deklarácie o záväzku v súvislosti s HIV/AIDS,
– so zreteľom na XVI. medzinárodnú konferenciu o AIDS, ktorá sa konala v Toronte v auguste 2006,
– so zreteľom na Európsky akčný program boja proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze (2007 – 2011), ktorý zahŕňa všetky rozvojové krajiny a ktorý prijala Európska Komisia v apríli 2005,[1]
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách (2006 – 2009) zo dňa 15. decembra 2005,[2]
– so zreteľom na samit krajín G8 v Gleneagles a záväzok OSN z roku 2005 zabezpečiť pre všetkých prístup k prevencii, liečbe a starostlivosti do roku 2010,
– so zreteľom na článok 103 odsek 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže od prvého zisteného prípadu AIDS pred 25 rokmi zomrelo na túto chorobu viac ako 25 miliónov ľudí,
B. keďže v roku 2006 bolo 4,3 milióna nových prípadov nakazení, z čoho iba v subsaharskej Afrike bolo 2,8 milióna (65 %), ako sa uvádza v správe UNAIDS zverejnenej 21. novembra 2006,
C. keďže viac ako 95 % z 39,5 milióna ľudí, ktorí na celom svete trpia na HIV/AIDS, žije v rozvojových krajinách,
D. keďže sú náznaky toho, že výskyt infekcie vo východnej Európe a v strednej Ázii sa od roku 2004 zvýšil o viac ako 50 %, a existuje iba málo príkladov krajín, ktoré skutočne znížili počet nových nakazení,
E. keďže zo 6,8 milióna ľudí postihnutých HIV v krajinách s nízkym a stredným príjmom, ktorí potrebujú antiretrovirálne lieky, má iba 24% prístup k požadovanej liečbe,
F. keďže sa odhaduje, že na celom svete je 15 miliónov sirôt v dôsledku HIV/AIDS, z ktorých je iba v subsaharskej Afrike 12,3 milióna;
G. keďže iba 5 % HIV pozitívnych detí má zabezpečenú lekársku pomoc a menej ako 10 % z 15 miliónov detí, ktoré už osireli v dôsledku AIDS, dostáva finančnú podporu,
H. keďže starší súrodenci a starí rodičia prijímajú zodpovednosť za siroty v dôsledku AIDS, ktorých počet je často veľký, a z dôvodu vymierania generácie mladých dospelých, ktorí sú nakazení HIV/AIDS, je v niektorých krajinách nedostatok učiteľov, zdravotného personálu, lekárov a iných kľúčových odborníkov,
I. keďže AIDS neúmerne zasahuje generáciu ekonomicky aktívnych mladých ľudí,
J. keďže ženy v súčasnosti predstavujú 50 % ľudí postihnutých HIV na celom svete a takmer 60 % ľudí postihnutých HIV v Afrike,
K. keďže sexuálne a reprodukčné zdravie je úzko spojené s prevenciou HIV a iných chorôb v dôsledku chudoby,
L. keďže ľudia postihnutí HIV majú osobitné potreby v súvislosti s reprodukčným zdravím, týkajúce sa plánovaného rodičovstva, bezpečného pôrodu a kojenia detí, ktoré sú často prehliadané napriek feminizácii tejto epidémie,
M. keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji (ICPD) a konferencie nadväzujúce na ICPD v rokoch 1999 a 2004 opätovne potvrdili, že je dôležité posilniť postavenie žien a poskytnúť im viac možností prostredníctvom lepšieho prístupu k vzdelaniu, informáciám a starostlivosti v súvislosti so sexuálnym a reprodukčným zdravím,
N. keďže päť rokov po vyhlásení z Dohy bohaté krajiny stále nespĺňajú svoj záväzok zabezpečiť dostupnosť lacnejších, život zachraňujúcich liekov v rozvojových krajinách,
O. keďže 5 rokov po vyhlásení z Dohy, v ktorom sa uvádza, že „každý členský štát WTO má právo udeliť povinné licencie a slobodne určiť dôvody, na základe ktorých sú takéto licencie udeľované“, WTO upozorňuje na to, že 74 % liekov proti AIDS ešte stále podlieha monopolu a 77 % Afričanov naďalej nemá prístup k liečbe AIDS,
P. keďže tvrdá konkurencia v oblasti generík prispela k tomu, aby ceny za lieky prvej generácie proti AIDS od roku 2000 klesli o 99 % (z 10 000 USD na približne 130 USD na pacienta za rok), ceny za lieky druhej generácie – ktoré pacienti potrebujú vzhľadom na prirodzené vytvorenie rezistencie – však ostávajú vysoké väčšinou z dôvodu zvýšených patentových bariér v hlavných krajinách produkujúcich generiká,
Q. keďže v rámci rokovaní o dvojstranných obchodných dohovoroch by sa nemali uzatvárať dohody, ktoré by obmedzovali možnosti krajín týkajúce sa použitia opatrení na ochranu verejného zdravia,
HIV/AIDS vo svete
1. vyjadruje svoje najhlbšie poľutovanie nad šírením HIV/AIDS a iných epidémií medzi najchudobnejším obyvateľstvom sveta a nad nedostatkom sústredenia sa na prevenciu HIV/AIDS, nedostupnosťou kľúčových liekov, nedostatočným financovaním a nedostatkom snahy o výskum závažných epidémií;
2. zdôrazňuje význam zodpovednosti vlád, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, farmaceutického priemyslu, MVO, občianskej spoločnosti a iných zúčastnených strán pri prevencii, liečbe a starostlivosti;
3. vyzýva všetkých medzinárodných poskytovateľov pomoci na snahu o to, aby sa programy prevencie HIV dostali k ľuďom, ktorý sú najviac vystavení riziku nákazy tak, ako ich špecifikuje UNAIDS, keďže tieto zraniteľné skupiny nie sú zahrnuté v programoch;
4. zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ financovala osobitné programy, ktorých cieľom je zaručiť, aby deťom, ktoré sú postihnuté epidémiou AIDS tým, že stratili jedeného alebo oboch rodičov alebo tým, že samé trpia touto chorobou, bolo aj naďalej poskytované vzdelanie a podpora;
5. žiada, aby všetky programy pomoci zabezpečili, že hneď ako pacient začne s liečbou, poskytnú sa finančné prostriedky na nepretržitú liečbu s cieľom predísť zvýšenej rezistencii voči liekom, ktorá je dôsledkom prerušovanej liečby;
6. zdôrazňuje, že je nutné, aby EÚ financovala programy na ochranu žien pred akoukoľvek formou násilia, ktoré prispieva k šíreniu AIDS, a zaručila, aby obete mali prístup k zdravotnej starostlivosti, ako aj možnosť opätovne sa začleniť do spoločnosti a bojovať tak so stigmou, ktorou sú často obete podobných zločinov poznačené;
7. vyzýva MMF, aby zrušil monetárne podmienky a fiškálne stropy, ktoré nútia štáty obmedzovať výdavky na verejné zdravie a vzdelávanie;
Sexuálne a reprodukčné zdravie
8. zdôrazňuje, že stratégie, ktoré sú potrebné na účinný boj proti epidémii HIV/AIDS, musia obsahovať komplexný prístup k prevencii, vzdelávaniu, starostlivosti a liečbe a musia zahŕňať technológie, ktoré sa v súčasnosti používajú, rozšírený prístup k liečbe a bezodkladný vývoj vakcín;
9. vyzýva Európsku komisiu a vlády partnerských štátov, aby zabezpečili, že zdravie a vzdelávanie, a najmä HIV/AIDS, ako aj sexuálne a reprodukčné zdravie budú v národných strategických dokumentoch prioritou;
10. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporili programy boja proti homofóbii a odstránili prekážky, ktoré bránia účinnému boju proti chorobe, najmä v Kambodži, Číne, Indii, Nepále, Pakistane, Thajsku, Vietname a Latinskej Amerike, kde sa množia dôkazy o prepuknutí HIV medzi mužmi, ktorí majú pohlavný styk s mužmi;
11. víta skutočnosť, že sa výskum HIV/AIDS začlenil do 7. rámcového programu pre výskum a požaduje podporu pre výskum vakcín a mikrobiocídov, diagnostických postupov a monitorovacích prístrojov prispôsobených potrebám štátov, vzorcov prenosu epidémie a sociálnych trendov a trendov správania; podčiarkuje, že na akejkoľvek forme príslušného klinického výskumu a skúšobnej vakcinácie sa musia spolupodieľať ženy;
12. požaduje investície do vývoja metód prevencie pre ženy, ako sú napr. mikrobiocídy, kondómy pre ženy a následná profylaxia pre obete znásilnenia;
Prístup k liekom
13. s cieľom zlepšiť prístup k liekom podnecuje vlády na to, aby využívali všetky dostupné možnosti v rámci dohody TRIPS, ako napr. povinné licencie, a WHO, WTO a ich členov na to, aby prehodnotili dohodu TRIPS ako celok;
14. vyzýva Komisiu a členské štáty k tomu, aby päť rokov po prijatí vyhlásenia z Dohy uznali, že jeho uplatňovanie bolo chybou, keďže WTO nebola od žiadneho vyvážajúceho či dovážajúceho štátu, či na základe rozhodnutia z 30. augusta 2003 ani raz upovedomená o liekoch podliehajúcich licencii;
15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s rozvojovými štátmi podnikli v rámci WTO potrebné kroky na zmenu dohody TRIPS a jej článkov zakladajúcich sa na rozhodnutí z 30. augusta 2003, najmä s cieľom zrušiť komplexné a časovo náročné postupy, ktoré sú potrebné na povolenie liekov podliehajúcich licencii;
16. povzbudzuje a žiada všetky štáty, ktoré sú postihnuté závažnými epidémiami, aby získali prístup k potrebným liekom bez nutnosti úhrady licenčných poplatkov tým, že bezodkladne uplatnia článok 30 dohody TRIPS;
17. vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoj príspevok do globálneho fondu boja proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze na 1 miliardu eur tak, ako EP jasne požaduje vo svojom uznesení z decembra 2004 a žiada všetky členské štáty a štáty skupiny G8, aby zvýšili svoje príspevky na 7 miliárd v roku 2007 a 8 miliárd v roku 2008, aby mala UNAIDS dostatočné zdroje na potláčanie epidémií;
18. vyjadruje podporu záväzku hláv štátov a vlád zo svetového samitu OSN v roku 2005, ktorý sa týka zavedenia všeobecného prístupu k prevencii, liečbe a starostlivosti pri HIV/AIDS do roku 2010; je však presvedčený, že by sa mal vytvoriť jasný plán financovania všeobecného prístupu a stanoviť medzinárodné a predbežné ciele pokroku;
19. zdôrazňuje, že služby verejného zdravia vrátane výskumných centier sú nevyhnutné na boj proti epidémii a vyjadruje sa proti podmienkam, ktoré by mali za následok ich liberalizáciu;
20. požaduje podporu silnejšieho rastu regionálnych a národných podnikov vyrábajúcich generiká v daných oblastiach s cieľom uľahčiť prístup k cenovo dostupným liekom;
21. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov EÚ a štátov AKT, MMF, vláde USA, generálnemu tajomníkovi OSN a predsedom UNAIDS UNDP a UNFPA.
- [1] KOM(2005) 179 v konečnom znení.
- [2] KOM(2005) 654 v konečnom znení.