SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
13.11.2007
- –Joseph Daul, Daniel Caspary, Marianne Thyssen, Cristobal Montoro Romero a Csaba Őry v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
- –Robert Goebbels, Anne Van Lancker a Udo Bullmann v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
- –Graham Watson, Margarita Starkevičiūtė, Lena Ek a Bernard Lehideux v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
- –Cristiana Muscardini, Ewa Tomaszewska, Ryszard Czarnecki, Mieczysław Edmund Janowski a Adam Bielan v mene Skupiny Únie za Európu národov
- –UEN (B6‑0435/2007)
- –PPE-DE (B6‑0441/2007)
- –PSE (B6‑0442/2007)
- –ALDE (B6‑0447/2007)
Uznesenie Európskeho parlamentu o Európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie
Európsky parlament,
– so zreteľom na prípravnú správu z 26. januára 2007 o všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky na rok 2007 (A6-0012/2007),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie (KOM(2007)0581),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čas zaradiť vyššiu rýchlosť: nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť (KOM(2006)0030),
– so zreteľom na rozhodnutia Rady zo 4. októbra 2004, 12. júla 2005, 18. júla 2006 a 10. júla 2007 o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov,
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie o usmerneniach týkajúcich sa politík zamestnanosti členských štátov[1],
– so zreteľom na Európsky pakt mládeže, schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2005,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rovnosť pohlaví schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010: úspech lisabonskej stratégie závisí od naliehavých reforiem (KOM(2003)0685),
– so zreteľom na svoje uznesenie o postavení osôb so zdravotným postihnutím v rozšírenej Európskej únii: Európsky akčný plán 2006 – 2007 [2],
– so zreteľom na závery neformálneho stretnutia ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarães o „12 kľúčových bodoch s cieľom čeliť nadchádzajúcim výzvam“ z 5. a 6. júla 2007,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže to, či verejné politiky posilňujú hospodársky rast alebo nie, závisí od zdrojov a prekážok rastu, ktoré dominujú v hospodárstve, a od celkového výskytu bariér a možností vyplývajúcich z globálneho hospodárskeho prostredia,
B. keďže súčasná finančná nestabilita vytvára neistotu a mohla by ešte viac spomaliť rast a keďže mierne prehodnotenie jesenných prognóz zo strany Európskej komisie by takisto mohlo znamenať zásadný obrat hospodárskeho cyklu, pokiaľ dôveru spotrebiteľov neobnoví transparentnosť trhov a vhodné reakcie politikov,
C. keďže nová EÚ je unikátnym zoskupením vyspelých ekonomík a nízkonákladových ekonomík, ktoré sa k ním približujú, čo umožňuje znižovať náklady, uplatniť vnútorné a vonkajšie úspory z rozsahu a vzdorovať deflačným a inflačným tlakom rozvojových ekonomík,
D. keďže rastúce renomé a atraktivita jednotného trhu EÚ podporuje ekonomické prisťahovalectvo, dopyt po politickej a finančnej pomoci pri riešení problémov na celom svete a prílev financií od súkromných investorov a z fondov národného majetku,
E. keďže výkonnosť vývozu EÚ do rozvinutých aj do rozvíjajúcich sa hospodárstiev je príliš často negatívne ovplyvnená nedostatkom reciprocity v podmienkach prístupu na trh, netarifnými bariérami a nekalými obchodnými praktikami,
F. keďže rozšírená EÚ a jej vplyv na hospodárstvo i politický a spoločensko-kultúrny rozvoj jej členských štátov si vyžaduje reformy a zlepšenú spoluprácu v rámci systému politického rozhodovania,
G. keďže vzájomná závislosť v eurozóne je silnejšia než v EÚ ako takej a keďže táto závislosť sa zatiaľ neprejavila v efektívnych a súdržných politických postupoch, najmä čo sa týka prepojenosti medzi zdravými verejnými financiami a kvalitnými výdajmi a investíciami do stratégií rastu produktivity,
H. keďže politickí činitelia musia pri vymedzovaní všeobecných usmernení hospodárskej politiky EÚ určiť, jasne pomenovať a riešiť spoločné úlohy, ktorým čelia hospodárstva EÚ dnes a ktorým budú čeliť v nastávajúcich rokoch,
I. keďže informovanosť a aktívna podpora zo strany občanov EÚ je predpokladom úspešného uplatňovania opatrení hospodárskej politiky,
J. keďže európska stratégia zamestnanosti (ESZ) si vyžaduje väčšie zviditeľnenie, monitorovaciu kapacitu a podnietenie k účasti v rámci obnovenej lisabonskej stratégie, najmä v národných reformných programoch (NRP) a správach o ich implementácii,
K. keďže existuje silná spojitosť medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením; keďže problematika chudobných pracujúcich sa čoraz viac zdôrazňuje ako kľúčová výzva v politikách zamestnanosti a sociálneho začlenenia; keďže je preto nutné, aby integrované usmernenia splnili svoje sociálne a environmentálne ciele a zohľadnili synergie medzi viacerými oblasťami,
L. keďže výsledkom vyššie uvedeného neformálneho stretnutia ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarãesi je, že sociálne začlenenie je základným prvkom stratégií udržateľného rozvoja v Európe, pretože poskytuje nástroje na vytvorenie príležitostí pre všetkých a má pozitívne účinky na zamestnanosť, schopnosti a osobný rozvoj,
Vonkajšie politiky
1. konštatuje, že globalizácia hospodárstva vytvára nové príležitosti pre hospodárstva EÚ, ktoré budú v budúcich desaťročiach nevyhnutne zohrávať dôležitejšiu úlohu a získavať dodatočné výhody využívaním úspor z rozsahu, kapacity, urbanizácie, sietí a dobrého mena;
2. zdôrazňuje, že EÚ môže dosiahnuť lisabonské ciele vo vnútri EÚ len vtedy, ak bude aktívna a jednotná aj v celosvetovom meradle; víta preto zámer rozvíjať koherentnú vonkajšiu dimenziu lisabonskej stratégie; domnieva sa, že komplexný zahraničnopolitický prístup, ktorý sa zameriava na spoluprácu regulačných orgánov, približovanie noriem a rovnocennosť pravidiel, musí podporovať spravodlivú konkurenciu i obchod; v tejto súvislosti však varuje pred podceňovaním významu ďalšieho zlepšovania vnútornej spolupráce a reformných procesov;
3. zdôrazňuje narastajúci význam EÚ ako globálneho hráča a ako jedného z hlavných požívateľov výhod celosvetového otvoreného hospodárstva, ako najväčšieho svetového vývozcu a dovozcu tovarov, celosvetovo najväčšieho vývozcu služieb a druhého najväčšieho príjemcu a poskytovateľa priamych zahraničných investícií; domnieva sa, že EÚ má preto veľkú zodpovednosť za riešenie globálnych otázok a za vytvorenie spoločných nástrojov zahraničnej hospodárskej politiky s cieľom adekvátne riadiť vonkajší vplyv jednotného trhu EÚ;
4. domnieva sa, že celosvetová konsolidácia priemyselných odvetví a akvizície podnikov v EÚ investormi z tretích krajín a naopak znižujú skutočné kapitálové náklady; žiada prijatie opatrení na boj proti protekcionizmu tak vo vnútri, ako aj mimo Európskej únie; poznamenáva však, že bez náležitej koordinácie pri vytváraní kontrolného rámca EÚ a dôsledného presadzovania právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži by sa výhody jednotného trhu a výhody vyplývajúce z rozsahu, ktoré EÚ získava účasťou na svetovom trhu ako jednotnom celku, mohli potenciálne znížiť;
5. obhajuje nezávislosť ECB pri určovaní menovej politiky a pri zvládaní nestability svetových finančných trhov; zdôrazňuje, že zhodnocovanie výmenného kurzu eura je dôsledkom narastajúcej nerovnováhy v tretích krajinách a stagnujúceho dopytu v EÚ, čím sa zvyšuje konkurenčný tlak na podniky v EÚ, a vidí potrebu, aby EÚ odpovedala prostredníctvom rozumnej hospodárskej politiky, medzinárodných dohôd a spolupráce;
6. zastáva názor, že prudký nárast dopytu po surovinách, základných výrobkoch a službách spôsobený rastom rozvíjajúcich sa ekonomík môže vyvíjať inflačné tlaky na hospodárstva členských štátov EÚ, ktoré boli doteraz kompenzované ich príspevkom k zvyšovaniu globálnej ponuky; domnieva sa, že na riešenie tohto problému by mali členské štáty EÚ pripraviť protiinflačné nástroje hospodárskej politiky so stratégiami na technologický rast a s rámcom pre možné makroekonomické úpravy a zlepšenú koordináciu;
7. víta zámer Komisie ďalej rozvíjať spoluprácu regulačných orgánov, približovanie noriem a rovnocennosť pravidiel pri rokovaniach s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby podporovala dôstojnú prácu a kvalitu pracovného života, bojovala proti sociálnemu dumpingu, systematicky začleňovala kapitolu o udržateľnom rozvoji do obchodných dohôd a dohôd o spolupráci s tretími krajinami, ktoré si vyžadujú ratifikáciu a presadzovanie základných noriem Medzinárodnej organizácie práce a zásad dôstojnej práce, a systematicky uplatňovala sociálne hodnoty a zásady pri uzatváraní zmlúv s tretími krajinami;
Vnútorné politiky
Prepojenie medzi stratégiami sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a integrovanými usmerneniami
8. víta vyhlásenie Komisie, že sa viac pozornosti bude venovať aktívnemu začleňovaniu a rovnakým príležitostiam, že by sa mala podporovať primeraná sociálna ochrana a posilňovať boj proti chudobe a že v Európe sú potrebné efektívnejšie prostriedky zabezpečovania existujúcich práv občanov na prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálnej ochrany;
9. zdôrazňuje potrebu zabezpečovať a zlepšovať integráciu a zviditeľňovanie sociálneho rozmeru v ďalšom cykle lisabonskej stratégie, a najmä v integrovaných usmerneniach; domnieva sa, že treba bezodkladne prekonať nedostatky usmernení pre zamestnanosť, ktoré neprikladajú význam niektorým základným sociálnym cieľom, ako napr. cieľu znížiť počet chudobných pracujúcich a zlepšiť prístup ku kvalitnému zamestnaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálnej ochrany pre všetkých; vyzýva Komisiu, aby upravila integrované usmernenia s cieľom reagovať na nové výzvy a prekonávať z nich plynúce nedostatky;
10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali systematický prístup zabezpečujúci účinné prepojenie medzi procesom NRP pre rast a viaceré a lepšie pracovné miesta na jednej strane a sociálnou ochranou a procesom sociálneho začlenenia na strane druhej;
Implementácia usmernení pre zamestnanosť
11. žiada Komisiu, aby riešila značnú rozdielnosť medzi členskými štátmi v implementácii a účinnosti usmernení pre zamestnanosť tak, že zabezpečí, aby členské štáty komplexnejšie uplatňovali ukazovatele a ciele ESZ, nástroje celoživotného vzdelávania a opatrenia uvedené v Európskom pakte mládeže, Európskom pakte pre rovnosť pohlaví a v akčnom pláne EÚ pre ľudí so zdravotným postihnutím na roky 2006 – 2007; žiada, aby sa všetky tieto záväzky, ciele a referenčné hodnoty plne zakomponovali do integrovaných usmernení s cieľom zlepšiť súdržnosť a účinnosť ESZ;
12. zdôrazňuje veľký význam rozširovania strategických kapacít politík zamestnanosti; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri ich koordinačných procesoch venovali osobitnú pozornosť kvalite pracovných miest, zlaďovaniu pracovného, rodinného a osobného života, kvalite vzdelávania a odbornej prípravy a ich dostupnosti pre všetkých, uplatňovaniu nediskriminačných právnych predpisov, posilňovaniu politík rovnakých príležitostí pre ženy a mužov a problematike imigrácie;
13. podporuje prijatie vyváženého súboru spoločných zásad v súvislosti s flexiistotou, ktorá spája flexibilitu a istotu pre zamestnávateľov a zamestnancov na trhu práce; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby začlenili tieto spoločné zásady do svojich konzultácií o NRP so sociálnymi partnermi, a zdôrazňuje ústrednú úlohu odbornej prípravy a preškoľovania, aktívnych politík trhu práce, primeranej sociálnej ochrany a prekonávania segmentácie trhu práce prostredníctvom zabezpečenia zamestnaneckých práv pre všetkých pracovníkov;
Hospodárska politika
14. je presvedčený, že rozumná hospodárska politika by posilnila dôveru a znížila neistotu v súvislosti so súčasnou finančnou nestabilitou; poukazuje na to, že jeden zo zásadných problémov, ktorému muselo európske hospodárstvo čeliť v uplynulých rokoch, bol nedostatočný domáci dopyt; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčový význam zlepšenia koordinácie primeranej daňovej politiky a kvalitných verejných financií vrátane dôležitých, tzv. lisabonských investícií;
15. zastáva názor, že transparentnosť finančných trhov, účinné pravidlá hospodárskej súťaže a primeraná regulácia a kontrola budú aj naďalej mimoriadne dôležité vzhľadom na globalizáciu finančných trhov a potrebu zaručiť práva spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby otázky týkajúce sa finančných trhov rozpracovala v príslušných celoeurópskych iniciatívach v rámci lisabonského programu Spoločenstva;
16. zdôrazňuje, že spomalenie rastu produktivity je otázkou, ktorou by sa mala zaoberať hospodárska politika, a že jeho miera sa v jednotlivých štátoch EÚ odlišuje, má ale spoločné črty naznačujúce nedostatky trhu, distribúcie a finančných služieb;
17. zdôrazňuje, že štrukturálne nepružnosti zabraňujú efektívnemu využívaniu nových technológií a prístupnosti sietí v zaostávajúcich odvetviach hospodárstva; zastáva názor, že usmernenia hospodárskej politiky by mali obsahovať opatrenia na strane ponuky, ktorých účelom je vytvorenie priaznivého prostredia pre cezhraničné činnosti podnikov a urýchlenie vzniku jednotného finančného trhu;
18. uznáva, že Európa potrebuje rýchlejšiu premenu inovácií na nové výrobky a služby; podporuje preto požiadavku Komisie vytvoriť tzv. vzdelanostný trojuholník zložený z výskumu, vzdelávania a inovácií; očakáva účelnejšie investície do nových schopností a zručností, celoživotného vzdelávania a moderných systémov vzdelávania a odbornej prípravy;
19. obhajuje potrebu podpory reštrukturalizácie hospodárstva, ktorej základom by mala byť inovácia riadiacich procesov, postupov a organizačných štruktúr; domnieva sa, že nové podniky v tejto oblasti potrebujú lepší prístup ku kapitálu a viac tvorivosti a že ponúkajú množstvo príležitostí pre malé podniky a mladšiu generáciu;
20. poznamenáva, že politika hospodárskej súťaže by mala dopĺňať štrukturálne politiky, brániť možnosti vzniku kartelov a zabezpečiť, aby podmienky neumožnili vylučovanie malých podnikov;
21. konštatuje, že občania EÚ často stotožňujú globalizáciu s klesajúcou európskou výrobou a so stratou pracovných príležitostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali európskych občanov o všetkých aspektoch globalizácie a o nevyhnutnosti politiky na úrovni EÚ s cieľom čeliť výzvam globalizovanej ekonomiky;
22. opätovne pripomína, že ciele lisabonskej stratégie sa môžu dosiahnuť iba ďalším úsilím o vytvorenie spoločnej energetickej politiky;
23. uznáva, že malé, stredné a veľké podniky majú podiel na dynamickej a integrovanej inovačnej stratégii, a preto je pre menšie podniky a jednotlivcov rozhodujúci prístup k zdrojom, aby sa mohla pozdvihnúť úroveň výskumu a vývoja a rozvíjať nové technológie; poukazuje na to, že treba podporovať financovanie v skorej fáze, ako aj pokračujúce financovanie v rámci dostatočne dlhého obdobia s cieľom umožniť umiestnenie výrobkov na trh;
24. víta navrhnuté konzultácie Komisie s MSP a s ich zástupcami a následné vypracovanie „zákona o malých podnikateľoch“ pre Európu; požaduje, aby sa hlas malých podnikateľov vypočul v sociálnom dialógu a aby sa zásada „myslieť najprv v malom“ plne začlenila do systému politického rozhodovania;
25. s poľutovaním konštatuje, že ešte stále sa nedohodol jednoznačný časový plán a kódex postupov medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ktorý by zaručil primeranú spoluprácu a plné zapojenie týchto troch inštitúcií EÚ do zodpovedajúceho ďalšieho riešenia otázok globalizácie; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne predložili návrhy na úzku spoluprácu týchto troch inštitúcií EÚ vzhľadom na blížiace sa preskúmanie lisabonskej stratégie;
26. obhajuje nezávislosť ECB pri určovaní menovej politiky a pri riešení následkov nestability svetových finančných trhov; zdôrazňuje, že zhodnocovanie výmenného kurzu eura je dôsledkom narastajúcej nerovnováhy v tretích krajinách a stagnujúceho dopytu v eurozóne; vyjadruje obavy z toho, do akej miery bude európsky rast dostatočne silný na to, aby kompenzoval nestabilitu globálnych finančných trhov a výmenných kurzov;
27. zastáva názor, že prudký nárast dopytu po surovinách, základných výrobkoch a službách spôsobený rastom rozvíjajúcich sa ekonomík môže vyvíjať inflačné tlaky na hospodárstva členských štátov EÚ, ktoré boli doteraz kompenzované ich príspevkom k zvyšovaniu globálnej ponuky; domnieva sa, že na riešenie tohto problému by mali členské štáty EÚ pripraviť protiinflačné nástroje hospodárskej politiky so stratégiami na technologický rast a s rámcom pre možné makroekonomické úpravy a zlepšenú koordináciu;
Zapojenie zainteresovaných strán
28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vlastnú zodpovednosť a zvýšili zapojenie národných parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v rámci lisabonskej stratégie, a to najmä v rámci procesu NRP;
Globálne riadenie
29. uznáva, že na rozvoj politík na zmiernenie klimatických zmien a na boj proti medzinárodnému organizovanému zločinu sú potrebné bezodkladné opatrenia na nadnárodnej úrovni a domnieva sa, že na riešenie nadnárodných problémov sú potrebné nadnárodné inštitúcie;
30. zdôrazňuje význam EÚ ako globálneho hráča a ako jedného z hlavných požívateľov výhod celosvetového otvoreného hospodárstva; zastáva názor, že ako taká nesie hlavnú zodpovednosť pri riešení globálnych otázok a prijímaní nástrojov spoločnej zahraničnej hospodárskej politiky, ktoré by primerane riešili vonkajšie dôsledky jednotného trhu EÚ;
31. domnieva sa, že vypracovanie globálnych pravidiel a noriem je základným predpokladom postupného zbližovania právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovala na práci všetkých príslušných medzinárodných agentúr a normotvorných orgánov s cieľom dosiahnuť väčšiu konzistenciu pravidiel a postupov medzi EÚ a jej hlavnými obchodnými partnermi;
32. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že dvojstranné obchodné dohody EÚ a viacstranné obchodné dohody WTO sa budú schvaľovať pri zachovaní ustanovení dohody o zriadení WTO; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala o ambiciózny výsledok ministerskej konferencie v Dauhe;
33. domnieva sa, že transatlantický vnútorný trh by mohol byť vhodným nástrojom na zabezpečenie účinnosti obchodnej obrany EÚ, trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti a inovácií;
34. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila v podmienkach prístupu na trh reciprocitu, ako aj dodržiavanie dohodnutých obchodných pravidiel; opakuje svoju výzvu na vypracovanie novej dohody o partnerstve medzi EÚ a USA, ktorá bude zameraná na odstránenie či výrazné zmiernenie všetkých zostávajúcich bariér obchodu a investícií pri zachovaní európskych noriem;
35. zastáva názor, že snaha o ďalšiu liberalizáciu obchodu ešte viac vyžaduje, aby si EÚ zachovala schopnosť chrániť sa pred nekalými obchodnými praktikami; považuje preto nástroje ochrany obchodu za nevyhnutnú súčasť stratégie EÚ pre vonkajšiu konkurencieschopnosť;
Migrácia
36. zdôrazňuje, že EÚ naliehavo potrebuje spoločnú politiku riadenia hraníc a prisťahovaleckú politiku, ktorej súčasťou nebudú iba integrované pohraničné kontroly, ale aj harmonizované stratégie, kritériá a postupy ekonomickej migrácie, pričom o počte prijatých migrantov budú rozhodovať jednotlivé členské štáty; zdôrazňuje tiež, že prostredníctvom výmeny skúseností sa musí vyvinúť výraznejšie úsilie o to, aby bolo prisťahovalectvo prospešné pre všetky strany tak zo spoločenského, ako aj z hospodárskeho hľadiska;
Inštitucionálne otázky
37. domnieva sa, že vplyv hospodárskeho prostredia na dlhodobý rast nie je automatický a že rozvoj inštitúcií reagujúcich na trh určuje, či hospodárstvo dokáže realizovať svoj potenciál štrukturálneho rastu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila naozaj aktuálne integrované usmernenia na roky 2008 – 2010
38. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom i vládam členských štátov a kandidátskych krajín.
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0048.
- [2] Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s. 370.