Návrh spoločného uznesenia - RC-B6-0449/2007Návrh spoločného uznesenia
RC-B6-0449/2007

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA

14.11.2007

ktorý v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku predkladajú
a ktorý nahrádza návrhy týchto skupín: o kresťanských komunitách

Postup : 2007/2659(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B6-0449/2007
Predkladané texty :
RC-B6-0449/2007
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o kresťanských komunitách

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

–  so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  So zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, najmä na jej správy z 8. marca 2007, 20. júla 2007 a 20. augusta 2007,

–  so zreteľom na svoje výročné správy o situácii ľudských práv vo svete a na svoje predchádzajúce uznesenia o náboženských menšinách vo svete,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. októbra 2007 o Pakistane a Iraku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2004 a politike EÚ v tejto oblasti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o Európskej únii a Iraku – Rámec pre angažovanosť,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o Iraku: asýrske spoločenstvo, situácia vo väzniciach v Iraku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o stratégii EÚ na reformu arabského sveta,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia vo svojich vzťahoch s ostatnými krajinami sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a prispieva k mieru, vzájomnej úcte národov a ochrane ľudských práv,

B.  keďže sa už viackrát vyjadril v prospech práv náboženských komunít a ochrany ich identity na celom svete a v prospech uznania a ochrany náboženských menšín bez rozdielu medzi nim,

C.  v tejto súvislosti mimoriadne znepokojený opakovanými prípadmi neznášanlivosti a utláčania kresťanských komunít najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu,

D.  pripomínajúc svoj záväzok k zásadám slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania a slobody vykonávania náboženstva kdekoľvek na svete, a k zásade, že štát a jeho verejné inštitúcie by mali byť sekulárne; zdôrazňujúc, že povinnosťou týchto orgánov je všade na svete zaručenie týchto slobôd vrátane slobody zmeniť náboženstvo,

E.  zdôrazňujúc význam dialógu medzi náboženstvami pre podporu mieru a porozumenia medzi národmi,

F.  pripomínajúc, že povinnosťou politických a náboženských lídrov je na všetkých úrovniach boj proti extrémizmu a podpora vzájomnej úcty,

G.  keďže podľa medzinárodného práva ľudských práv a najmä článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má „každý ... právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, dodržiavaním náboženských noriem, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov“;

H.  keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery zdôrazňuje znepokojujúce situácie, v ktorých bola porušená sloboda prijatia, zmeny alebo vzdania sa náboženského vyznania alebo viery, a informuje o početných prípadoch medzináboženskej diskriminácie a násilia, zabitia a svojvoľného väznenia z dôvodu náboženského vyznania alebo viery;

I.  keďže iné skupiny ľudí, ako napríklad utečenci, osoby presídlené v rámci vlastnej krajiny, žiadatelia o azyl, migranti, osoby, ktorým bola odoprená sloboda, národnostné, náboženské a jazykové menšiny a deti osôb vyznávajúcich náboženstvo, čelia rastúcemu počtu prípadov porušenia práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery; pripomínajúc v tejto súvislosti zásadu nevyhosťovania podľa článku 33 Ženevského dohovoru;

J.  znepokojený nedávnymi násilnými udalosťami v Iraku vrátane únosu dvoch katolíckych kňazov, Piusa Afasa a Mazena Ishou, 14. okóbra 2007 v Mosule, vraždy dvoch asýrskych kresťanov, členov organizácie Národný zväz Bet-Nahrin, Zuhaira Youssefa Astavu Kermlesa a Luaya Solomona Numana, 28. júna 2007 v Mosule, vraždou kňaza Chaldejskej cirkvi Ragheeda Ganniho a troch diakonov, ktorí mu boli nápomocní, 3. júna 2007 v Mosule,

K.  ľutujúc situáciu asýrskych obcí v hraničných oblastiach Turecka, ako napríklad obce Kani Masi,

L.  znepokojený nedávnymi násilnými udalosťami v Pakistane vrátane útoku na kresťanský kostol dňa 10. októbra 2007 v Godwinhe na okraji Lahore; bombového útoku z 15. septembra 2007, ktorý spôsobil značné škody na Modelovej škole svätého Jána Bosca, ktorú vedú misionári z Mill Hill v okrese Bannu; a vraždy protestantského biskupa Arifa Khana a jeho manželky 29. augusta 2007 v Islamabade,

M.  odsudzujúc vraždu Ramiho Khadera Ayyada, vlastníka kresťanského kníhkupectva, v Gaze 7. októbra 2007,

N.  zarmútený vraždou dvoch mladých Koptov, Wasfiho Sadeka Ishaqa a Karama Klieba Endarwisa, 3. októbra 2007 v Awlad Toq Garbe v Egypte;

O.  zdesený útokom na kresťanské vydavateľsvo Zirve z 18. apríla 2007 v Malatyii (Turecko), počas ktorého boli zavraždení traja kresťania, Tilmann Geske, Necati Aydin a Ugur Yuksel; so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom a na dôrazné udsúdenie vrážd Hranta Dinka a katolíckeho kňaza Andreu Santora,

P.  ľutujúc únos katolíckeho kňaza Giancarla Bossiho na Filipínach,

Q.  zdôrazňujúc najmä vážnosť situácie kresťanských komunít v Sudáne, kde orgány Chartúmu aj naďalej utláčajú ich členov,

R.  keďže v nedávnych rokoch opustili stovky rodín asýrskych kresťanov žijúcich vo štvrti Dora na juhu Bagdadu mesto v dôsledku zastrašovania, hrozieb a násilia,

S.  keďže exodus kresťanov z Iraku spôsobuje vážne obavy, čo zdôrazňuje aj fakt, že v roku 2006 tvorilo z celkového počtu 38 000 irackých utečencov registrovaných UNHCR v Sýrii okolo 24% kresťanov, a keďže v Iraku sú vyše dva milióny osôb vysídlené v rámci vlastnej krajiny, z ktorých veľkú väčšinu tvoria príslušníci kresťanských menšín, ktorí sa sťahujú najmä do oblasti roviny Ninive;

T.  so zreteľom na vážnosť situácie náboženskej slobody v Čínskej ľudovej republike, kde orgány aj naďalej potláčajú všetky prejavy náboženstva a najmä katolíckej cirkvy, pričom mnohí jej členovia a biskupi sú úž niekoľko rokov vo väzení a viacerí z nich vo väzbe aj zomreli;

U.  keďže aj vo Vietname sú činnosti katolíckej cirkvi a iných náboženstiev výrazne potláčané, o čom svedčí aj vážna situácia komunít vietnamských Montagnardov,

V.  keďže v niektorých prípadoch sú kresťanské komunity v takej situácii, ktorá ohrozuje ich budúcu existenciu, a ich zánik by znamenal stratu významnej časti náboženského dedičstva týchto krajín,

1.  dôrazne odsudzuje všetky akty násilia voči kresťanským komunitám kdekoľvek, a vyzýva vlády na spravodlivé odsúdenie páchateľov týchto zločinov;

2.  dôrazne odsudzuje všetky akty diskriminácie a neznášanlivosti na základe náboženského vyznania a vieri a násilné činy voči všetkým náboženským komunitám; vyzýva dotknuté krajiny, aby zaručili, že ich ústavné a legislatívne systémy budú poskytovať primerané a účinné záruky slobody náboženského vyznania a viery, ako aj účinné zákonné nápravy pre obete v prípade porušenia ich práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery;

3.  zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom zaručeným viacerými medzinárodnými právnymi nástrojmi; zároveň pripomína, že sa stotožňuje zo základnou koncepciou vzájomnej previazanosti ľudských práv;

4.  dôrazne podporuje iniciatívu na podporu dialógu a vzájomného rešpektu medzi náboženstvami; vyzýva všetky náboženské autority, aby podporovali toleranciu a ujali sa iniciatívy v boji proti nenávisti a radikalizácii extrémistov;

5.  vyzýva vlády dotknutých krajín na zlepšenie bezpečnostnej situácie kresťanských komunít; zdôrazňuje preto, že verejné orgány sú povinné chrániť všetky náboženské komunity vrátane kresťanských komunít pred diskrimináciou a utláčaním;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby predložili otázku situácie kresťanských komunít v rámci politického dialógu s krajinami, v ktorých sú ohrozované, a podporovali strategický záväzok dotknutých krajín na základe medzinárodných zmlúv o ľudských právach;

7.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby ďalej prispievali k posilneniu problematiky ľudských práv a právneho štátu využívajúc všetky nástroje zahraničnej politiky EÚ;

8.  vyzýva Komisiu a Radu, aby venovali osobitnú pozornosť situácii náboženských komunít vrátane kresťanských komunít v krajinách, v ktorých sú ohrozované, pri navrhovaní a vykonávaní programov rozvojovej spolupráce a pomoci týmto krajinám;

9.  vyzýva Európsku úniu a členské štáty na vyčlenenie väčšieho objemu finančných prostriedkov na činnosti UNHCR a na humanitárnu pomoc poskytovanú touto organizáciou;

10.  odporúča, aby sa situáciou kresťanských komunít najmä na Blízkom východe zaoberali jeho príslušné výbory;

11.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.