Návrh spoločného uznesenia - RC-B6-0277/2008Návrh spoločného uznesenia
RC-B6-0277/2008

    SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA

    2.6.2008

    ktorý v súlade s článkom 103 ods. 4 rokovacieho poriadku predkladajú
    a ktorý nahrádza návrhy týchto skupín: o blížiacom sa samite EÚ – USA, ktorý sa bude konať 10. júna 2008

    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    RC-B6-0277/2008

    Uznesenie Európskeho parlamentu o blížiacom sa samite EÚ – USA, ktorý sa bude konať 10. júna 2008

    Európsky parlament,

    –  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na svoje dve uznesenia z 1. júna 2006 o zlepšovaní vzťahov medzi EÚ a USA v rámci Dohody o transatlantickom partnerstve[1] a o hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA[2] a so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007[3],

    –  so zreteľom na Transatlantické vyhlásenie o vzťahoch medzi EÚ a USA z roku 1990 a na Novú transatlantickú agendu z roku 1995,

    –  so zreteľom na vyhlásenia EÚ a USA o boji proti terorizmu a posilnení vzájomnej spolupráce vzhľadom na nešírenie jadrových zbraní a boj proti terorizmu z 26. júna 2004 a 20. júna 2005,

    –  so zreteľom na blížiaci sa samit EÚ – USA, ktorý sa bude konať 10. júna 2008 v meste Brdo, a na výsledok samitu EÚ – USA, ktorý sa konal 30. apríla 2007 vo Washingtone D.C.,

    –  so zreteľom na spoločné vyhlásenia 63. Transatlantického dialógu zákonodarcov z októbra 2007 a 64. Transatlantického dialógu zákonodarcov z mája 2008,

    –  so zreteľom na výsledok zasadania Severoatlantickej rady v Bukurešti 3. apríla 2008,

    –  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008[4] o Transatlantickej hospodárskej rade,

    –  so zreteľom na dokument vysokého predstaviteľa a Európskej komisie pre Európsku radu s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť (zo 14. marca 2008),

    –  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1803 (2008), č. 1696 (2006), č. 1737 (2006) a č. 1747 (2007) o iránskom jadrovom programe,

    –  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004, a najmä na oddiely s názvom Medzinárodný poriadok založený na účinnej mnohostrannosti a Spolupráca s partnermi,

    –  so zreteľom na svoje uznesenia o zmene klímy, najmä na uznesenia prijaté 16. novembra 2005[5], 26. októbra 2006[6] a 14. februára 2007[7],

    –  so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

    A.  keďže partnerstvo medzi EÚ a USA je základným kameňom vonkajších vzťahov Únie a vychádza zo spoločných hodnôt ako sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát, ako aj podpora udržateľných ekonomík a udržateľný rozvoj,

    B.  keďže Európska únia a Spojené štáty zohrávajú kľúčovú úlohu vo svetovom hospodárstve a politike a majú spoločnú zodpovednosť za presadzovanie mieru, demokracie a stability vo svete, ako aj za riešenie úloh, pred ktorými stojí svetové hospodárstvo, najmä kríz na finančných trhoch, obchodnej a menovej nerovnováhy a krízovej situácie v súvislosti so zadlžením niektorých najchudobnejších krajín,

    C.  keďže účinky zmeny klímy, ako sú teritoriálne konflikty kvôli zdrojom, narastajúce ceny potravín a prisťahovalectvo, sú otázkami, ktoré vyvolávajú veľké obavy obyvateľov a vedúcich predstaviteľov EÚ; keďže podľa Medzinárodnej energetickej agentúry stúpne celosvetový dopyt po energii do roku 2030 o 50 až 60 %,

    D.  keďže EÚ aj USA môžu a mali by zastávať na medzinárodnej úrovni vedúce postavenie v procese vyrovnávania sa so zmenami klímy,

    E.  keďže svetový dopyt po potravinách rastie rýchlejšie než ponuka, v neposlednom rade pre rastúci dopyt v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ako sú India a Čína, a to najmä po mäse a mliečnych výrobkoch, a teda aj po krmive; keďže podľa OECD prispievajú dotácie USA na výrobu etanolu z obilia k celosvetovému nárastu cien potravín, čo najťažšie pociťujú najchudobnejšie krajiny sveta,

    F.  keďže väčšina rozvojových krajín nesplní väčšinu rozvojových cieľov tisícročia do termínu v roku 2015,

    G.  so zreteľom na presvedčivý konsenzus vnútri EÚ v súvislosti s obnovovaním a posilňovaním Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) v období pred blížiacou sa konferenciou o revízii NPT v roku 2010,

    H.  keďže vedúci predstavitelia Izraela a Palestíny sa v Annapolise dohodli, že obnovia rokovania v záujme dosiahnutia dohody do konca roka 2008; keďže úsilie o nastolenie stability na Blízkom východe podporovaním mieru, demokracie a dodržiavania ľudských práv si vyžaduje silnú spoluprácu EÚ a USA, a to aj v rámci kvarteta, aj s Ligou arabských štátov,

    I.  keďže úzka spolupráca  EÚ a USA v Kosove je rozhodujúca pre stabilitu a rozvoj západného Balkánu; keďže USA sa v princípe zaviazali, že sa budú podieľať na tejto kľúčovej misii EBOP zameranej na dodržiavanie zásad právneho štátu v Kosove a poskytnú približne 80 policajtov, 2 sudcov a 4 až 6 prokurátorov,

    J.  keďže v boji proti medzinárodnému terorizmu je potrebné zdôrazňovať význam plného rešpektovania medzinárodného práva a zmlúv týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd,

    K.  keďže plénum Valného zhromaždenia OSN prijalo historickým hlasovaním 18. decembra 2007 rezolúciu o moratóriu na trest smrti, ktorú podporila medziregionálna aliancia vrátane EÚ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v mnohých štátoch USA naďalej existuje trest smrti,

    L.  keďže transatlantické hospodárske vzťahy založené na spolupráci sú v spoločnom záujme EÚ a USA a keďže posilnenie transatlantického trhu si vyžaduje stabilné politické vedenie; podporuje pokračujúcu prácu Transatlantickej hospodárskej rady a vyjadruje nádej, že sa stane jedným z pilierov vzťahov medzi EÚ a USA,

    M.  keďže je potrebné rozvíjať slobodu a mier na svete a riešiť úlohy, ktoré so sebou prinášajú, ktorými sú napr. medzinárodná bezpečnosť, odstránenie chudoby, podpora rozvoja, potreba celosvetového odzbrojenia, ochrana ľudských práv, riešenie celosvetových zdravotných rizík, otázky životného prostredia, energetickej bezpečnosti, boj proti medzinárodnému terorizmu a organizovanému zločinu a nešírenie zbraní hromadného ničenia; keďže Transatlantické partnerstvo a NATO majú veľký význam pre kolektívnu bezpečnosť, ako to objasňuje Európska bezpečnostná stratégia,

    N.  keďže v záujme obidvoch partnerov je jednotný postup proti spoločným hrozbám a výzvam na základe platných medzinárodných zmlúv a efektívna činnosť medzinárodných inštitúcií, najmä systému OSN v súlade s Chartou OSN,

    O.  keďže v posledných rokoch viaceré dohody podnietené požiadavkami USA a prijaté bez akejkoľvek účasti Európskeho parlamentu, najmä dohoda o PNR, memorandum o SWIFT a existencii automatizovaného systému USA na preverovanie osôb (Automated Targeting System, ATS), viedli k právnej neistote, pokiaľ ide o záruky na potrebnú ochranu údajov pri spoločnom využívaní a prenose údajov medzi EÚ a USA na účely boja proti terorizmu,

    Všeobecne

    1.  vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby v USA sa teší na spoluprácu s novým prezidentom USA a dúfa vo väčšiu angažovanosť USA v presadzovaní multilateralizmu, mieru a demokracie vo svete; je presvedčený, že treba posilniť partnerstvo medzi EÚ a USA v citlivých otázkach, ako sú globálne výzvy spojené s chudobou a so zmenou klímy; uvedomuje si, že na oboch brehoch Atlantiku pretrvávajú rozdielne prístupy k niektorým témam, napríklad k Medzinárodnému trestnému súdu či ku Kjótskemu protokolu o zmene klímy; dúfa, že budúci prezident USA zapojí svoju administratívu do riešenia uvedených problémov;

    2.  dôrazne vyzýva EÚ a USA, aby užšie spolupracovali na širokej škále spoločných politických úloh, konkrétne v súvislosti s Blízkym východom, Iránom, Irakom a so západným Balkánom, s Afganistanom a Afrikou, a aby spolupracovali na vytvorení medzinárodných podmienok, ktoré prispejú k zlepšeniu situácie v oblasti bezpečnosti a dodržiavania ľudských práv na miestach, ako je Barma a Zimbabwe, a sústredili sa na tieto otázky v rámci všetkých dôležitých fór vrátane Bezpečnostnej rady OSN; a žiada spoločný prístup k vzťahom s ďalšími významnými geopolitickými aktérmi;

    Zmena klímy

    3.  dôrazne podporuje obe partnerské strany v tom, aby sa dohodli na spoločnom prístupe, ktorý obmedzí zmenu klímy na maximálny teplotný nárast o 2° C v porovnaní s úrovňou pred spriemyselňovaním prostredníctvom primeraného príspevku rozvinutých a rozvojových krajín k úsiliu o znižovanie emisií skleníkových plynov na základe ich rozdielnej zodpovednosti a možností, a uznáva zodpovednosť rozvinutých krajín, ktoré by sa mali v tejto súvislosti ujať vedúcej úlohy; víta záväzok oboch hlavných kandidátov na prezidenta USA k riešeniu problému emisií skleníkových plynov a dosiahnutiu medzinárodnej dohody s cieľom zvrátiť nebezpečnú zmenu klímy do roku 2009;

    4.  naliehavo vyzýva USA, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom dokončiť práce na svojich vnútroštátnych právnych predpisoch o klíme do začatia konferencie OSN, ktorá sa uskutoční v decembri 2009 v Kodani; rovnako vyzýva USA, aby vytrvali vo svojom úsilí o vytvorenie systému obchodovania s emisiami uhlíka, ktorý by sa dal v budúcnosti prepojiť so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami, pretože životnému prostrediu aj priemyslu vo všeobecnosti najviac prospeje, ak budú mechanizmy obchodovania s emisiami uhlíka, vznikajúce po celom svete, kompatibilné a interoperabilné; víta preto osobitné ustanovenie v návrhoch týkajúcich sa systému obchodovania s emisiami v EÚ, ktoré umožňuje napojiť sa na iné záväzné systémy založené na stanovení emisných kvót a obchodovaní s emisiami vrátane nadnárodných systémov; v tejto súvislosti je povzbudený vznikom regionálnych systémov obchodovania s emisiami uhlíka v USA;

    5.  víta správu vysokého predstaviteľa a Európskej komisie o dôsledkoch zmeny klímy na bezpečnosť; naliehavo vyzýva samit EÚ – USA, aby sa prednostne venoval tejto otázke, opierajúc sa o úspešnú konferenciu, ktorá sa konala v decembri 2007 na Bali; vyzýva EÚ a USA, aby navzájom spolupracovali s cieľom dosiahnuť v roku 2009 ambicióznu dohodu na obdobie po roku 2012 vrátane opatrení na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej na medzinárodnej úrovni; so záujmom si všíma aj návrhy prerokúvané v Kongrese USA v súvislosti s vytvorením medzinárodného fondu pre čisté technológie a vyzýva Komisiu, aby v tejto otázke nadviazala dialóg s administratívou USA;

    Terorizmus a ľudské práva

    6.  vyjadruje znepokojenie nad samotnou existenciou väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a praxou mimoriadneho zadržiavania a vydávania osôb, čo naďalej vysiela negatívne signály v súvislosti so spôsobom vedenia boja proti terorizmu; naliehavo vyzýva Radu, aby podporovala vládu USA v hľadaní mechanizmu, ktorý uľahčí obvinenie alebo prepustenie zadržaných osôb a ich návrat v súlade s medzinárodným právom;

    7.  naliehavo vyzýva Radu a vládu USA, aby vydali jednoznačné a rozhodné spoločné vyhlásenie, na základe ktorého by skoncovali so svojvoľným zadržiavaním a mimoriadnym vydávaním osôb; žiada vládu USA, aby buď postavila pred súd, alebo prepustila zostávajúce zadržané osoby pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva a medzinárodných noriem a aby vysvetlila existenciu tajných väzení mimo územia USA;

    8.  vyzýva USA, aby bezodkladne zrušili vízový režim a aby voči všetkým občanom členských štátov EÚ pristupovali rovnako na základe úplnej reciprocity; v tejto súvislosti víta začiatok rozhovorov medzi EÚ a USA o nových bezpečnostných požiadavkách USA na zavedenie bezvízového režimu; domnieva sa, že rokovania musia byť transparentné, založené na zásade reciprocity a mali by dodržiavať ustanovenia EÚ o ochrane údajov;

    9.  víta skutočnosť, že USA uznali právomoc Európskeho spoločenstva rokovať o takejto dohode, a poznamenáva, že veci, ktoré patria do právomoci EÚ, ako sú otázky spojené s bezpečnosťou (vrátane výmeny záznamov podľa mena cestujúceho (PNR), vydania osôb a vzájomnej právnej pomoci), by sa mali prerokovať s Radou a členskými štátmi iba v rozsahu, v akom sa týkajú ich vlastných štátnych príslušníkov;

    10.  zdôrazňuje, že spoločné využívanie údajov a informácií môže byť cenným nástrojom v medzinárodnom boji proti terorizmu a súvisiacej trestnej činnosti, ale prízvukuje, že využívanie osobných údajov musí byť v súlade s náležitým právnym rámcom, ktorý stanoví jasné pravidlá a podmienky, zabezpečí primeranú ochranu súkromia a občianskych slobôd jednotlivých občanov a v prípade potreby poskytne mechanizmus na nápravu, pričom takéto spoločné využívanie údajov by malo vychádzať zo záväznej medzinárodnej dohody za plnej účasti Parlamentu a Kongresu; zdôrazňuje, že potrebné údaje by sa mali vymieňať v súlade s platnou dohodou medzi EÚ a USA o vzájomnej právnej pomoci a vydávaní osôb a v súlade s právnymi predpismi ES a EÚ o ochrane údajov a táto výmena by sa mala uskutočniť prostredníctvom koordinácie medzi spravodajskými službami a orgánmi činnými v trestnom konaní, a to dokonca na operačnej úrovni, a prostredníctvom súdnej spolupráce na základe dohody medzi EÚ a USA o vzájomnej právnej pomoci a vydávaní osôb;

    11.  zdôrazňuje význam dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu a naliehavo vyzýva Komisiu, aby informovala EP o dosiahnutom pokroku v rokovaniach o rámci euroatlantickej spolupráce, najmä o ochrane osobných údajov a súkromného života; vyzýva na naliehavé vypracovanie noriem všeobecnej ochrany údajov v kontexte Transatlantickej hospodárskej rady, aby bolo možné zaručiť vysoký stupeň ochrany osobných údajov a právnu istotu pre spoločnosti;

    Šírenie jadrových zbraní, protiraketová obrana, kontrola zbraní a NATO

    12.  opätovne pripomína svoju úplnú podporu rezolúciám BR OSN o Iráne prijatým podľa článku 41 kapitoly VII Charty OSN a vyzýva EÚ a USA, aby sa dohodli na spoločnej stratégii, ktorá by presvedčila Teherán, aby sa riadil rezolúciami BR OSN;

    13.  víta úzku spoluprácu medzi EÚ a USA v otázke jadrového programu v Iráne, ktorá 3. marca 2008 viedla k prijatiu rezolúcie 1803 BR OSN, v ktorej sa zavádzajú nové sankcie voči Iránu; vyzýva USA, aby sa po svojom diplomatickom úspechu v rokovaniach so Severnou Kóreou priamo zúčastnili spolu s EÚ na rokovaniach s Iránom, pretože USA môžu ponúknuť dodatočné bezpečnostné záruky, ktoré zohľadňujú bezpečnostné záujmy Iránu; zdôrazňuje význam spolupráce s USA, Ruskom, Čínou a neutrálnymi štátmi s cieľom zvážiť doplnkové koncepcie zamerané na dosiahnutie komplexnej dohody s Iránom o jeho jadrových zariadeniach a ich použití;

    14.  víta nedávnu iniciatívu členských krajín Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka (skupiny P- 5+1) predložiť nový balík stimulov pre Irán v úsilí presvedčiť túto krajinu, aby zastavila svoj program obohacovania uránu; v záujme vyriešenia problému vyzýva USA, aby v plnej miere podporili rokovania s Iránom v rámci pravidiel a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní;

    15.  požaduje posilnenie medzinárodného systému zmlúv a režimov proti šíreniu zbraní hromadného ničenia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a USA užšie spolupracovali v boji proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia v súlade s medzinárodným právom, a že je potrebné, aby obe strany podporovali úlohu, ktorú musí OSN zohrávať v týchto oblastiach; naliehavo vyzýva Radu, aby so svojimi americkými partnermi prerokovala spôsob, ako vytvoriť pozitívny prístup k budúcemu zasadnutiu prípravných výborov pre Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT PrepComs), ktoré bude prvou príležitosťou na posilnenie celosvetového režimu nešírenia jadrových zbraní v rámci príprav na hodnotiacu konferenciu o Zmluve o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa uskutoční v roku 2010; zdôrazňuje potrebu prerokovať na samite niekoľko iniciatív jadrového odzbrojovania založených na 13 praktických krokoch, ktoré boli jednomyseľne prijaté na hodnotiacej konferencii o ZNJZ v roku 2000; dúfa, že na tomto samite bude vláda USA ochotná prijať s EÚ spoločnú stratégiu, ktorá bude zameraná na dosiahnutie pokroku v oblasti odzbrojovania, pokiaľ ide o zbrane hromadného ničenia i konvenčnú výzbroj; vyzýva EÚ a USA, aby sa vyhli prípadnému vákuu v rokoch 2009 až 2010, keď sa bude rokovať o obnovení hlavných zmlúv o odzbrojení; dúfa, že veľmi dôležité dohody, ktoré sa uzavreli s Ruskom v rokoch 1999, 2000 a 2001, zostanú v platnosti; a vyzýva USA, aby ratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) ako zmysluplný krok smerom k obmedzeniu operatívneho významu jadrových zbraní;

    16.  vyzýva členské štáty EÚ a USA, aby spolupracovali na nových myšlienkach týkajúcich sa obnovenia prepracovaného a silnejšieho partnerstva EÚ – NATO prekračujúceho rámec dohôd Berlín plus, pretože Afganistan potrebuje väčšiu mieru spolupráce; domnieva sa, že snahy o úpravu a opätovné vymedzenie európskej bezpečnostnej stratégie by sa mali spájať s prvotnou fázou diskusií o novej strategickej koncepcii NATO; zdôrazňuje význam organizácie NATO, ktorá zostáva hlavným fórom na rokovania o bezpečnostných otázkach medzi Európou a USA, a zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ pri upevňovaní schopnosti čeliť existujúcim a vznikajúcim rizikám 21. storočia; víta, že USA na bukureštskom samite uznali, že silná aliancia NATO si vyžaduje vysokú efektívnosť európskej obrany, a odporúča rozvíjať existujúce partnerstvo v bezpečnostných otázkach medzi NATO a EÚ, pričom sa aj naďalej bude rešpektovať vzájomne nezávislý charakter oboch organizácií;

    17.  očakáva prehodnotenie bezpečnostného rozmeru vzťahov medzi EÚ a USA vzhľadom na výsledok strategického preskúmania NATO, aktualizáciu Európskej bezpečnostnej stratégie a nástup novej vlády USA;

    Rozvojová spolupráca a ceny potravín

    18.  požaduje zvýšenie pomoci v núdzových situáciách s cieľom okamžite reagovať na hrozby, ktorým čelia najchudobnejší ľudia vo svete pre vyššie ceny potravín; uvedomuje si však, že finančných prostriedkov nie je nadostač, a preto vyzýva Radu, Komisiu a Kongres a vládu USA, aby sa zaoberali štrukturálnymi problémami, ako sú nedostatočné investície do poľnohospodárstva, a požaduje koordinovaný globálny prístup zo strany EÚ, USA a nadnárodných organizácií, ktorý by mal zahŕňať spravodlivejšie obchodné pravidlá a zvýšenie investícií do poľnohospodárstva v rozvojových krajinách so zameraním na malovýrobcov a ženy; vyzýva darcov, aby poskytovali podporu a pomoc pri financovaní sietí sociálneho zabezpečenia pre najslabších obyvateľov; vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ a USA, aby aktívne podporovali skupinu OSN pre osobitné úlohy v problematike celosvetovej potravinovej krízy, ktorá bola zriadená pod záštitou generálneho tajomníka OSN Ban Ki-Muna, a zapájali sa do jej činnosti;

    19.  víta iniciatívu vlády USA uvoľniť potravinovú pomoc a pokladá túto iniciatívu za prvý krok k reforme celkového programu potravinovej pomoci, ktorá by mala v plnej miere zohľadniť potrebu podpory pre posilnenie regionálnej a miestnej potravinovej bezpečnosti, ktorá bola v minulosti často znemožňovaná viazanou potravinovou pomocou USA;

    20.  vyzýva Komisiu, aby upozornila na potrebu vyčleniť väčšiu časť rozpočtových položiek EÚ/USA určených na rozvojovú pomoc na výskum a vzdelávanie v oblasti poľnohospodárstva a na výmenu osvedčených postupov medzi poľnohospodármi s cieľom ďalej rozvíjať účinné a trvalo udržateľné systémy pestovania plodín, ako je striedanie plodín a pestovanie zmiešaných kultúr, ako aj na zapojenie sa do pestovania geneticky nemodifikovaných rastlín a chovu zvierat, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam, s cieľom vytvoriť stabilitu v miestnom zásobovaní potravinami a vhodné poľnohospodárske systémy s dlhodobo nízkymi energetickými vstupmi;

    21.  vyzýva EÚ a USA, aby sa RCM stali stredobodom ich medzinárodnej rozvojovej politiky; nalieha na Radu, Komisiu, členské štáty a USA, aby zvýšili svoju pomoc určenú rozvojovým krajinám v záujme zachovania vierohodnosti svojich záväzkov na zvýšenie pomoci; uvedomuje si, že USA zvýšili záväzok týkajúci sa rozvojovej pomoci vo všeobecnosti a osobitne pre Afriku; naliehavo vyzýva prezidenta USA, aby využil posledný rok svojho funkčného obdobia a zameral sa na dosiahnutie ambicióznych výsledkov v súvislosti so stretnutím skupiny G8 v Japonsku a so samitom OSN o RCM v New Yorku v septembri; vyzýva EÚ, aby zachovala RCM a ročné časové plány na zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci na 0,7 % HND ako hlavný bod programu zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 19. až 20. júna;

    Medzinárodné vzťahy

    22.  zdôrazňuje, že vyriešenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou je zásadným predpokladom na zabezpečenie mieru a stability na Blízkom východe; pripomína zúčastneným stranám záväzky z Annapolisu rokovať v dobrej viere s cieľom uzavrieť do konca roku 2008 mierovú dohodu riešiacu všetky nedoriešené otázky; opäť zdôrazňuje význam mierovej iniciatívy arabských štátov a nalieha na EÚ a USA, aby zabezpečili konštruktívnu účasť arabských partnerov; opakuje svoju výzvu, aby Izrael zmrazil všetky aktivity osídľovania vrátane prirodzeného rastu a zrušil základne postavené od marca 2001; znovu vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou a politickou krízou v pásme Gazy a jej ďalšími možnými vážnymi dôsledkami; vyzýva, aby palestínske milície okamžite skoncovali s vystreľovaním rakiet z pásma Gazy na územie Izraela; plne podporuje úsilie Egypta o ukončenie násilia a o riešenie, ktoré by umožnilo opätovne otvoriť všetky hraničné priechody;

    23.  víta oznámenie, že Sýria a Izrael sa zúčastňujú nepriamych mierových rokovaní pod záštitou Turecka;

    24.  víta zvolenie Michela Suleimana za prezidenta Libanonu; zdôrazňuje význam stability, suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Libanonu; nalieha na zúčastnené strany, aby uplatňovali dohodu z Dauhy v celom rozsahu, a vyzýva EÚ a USA, aby podporili všetky snahy v tomto ohľade;

    25.  zdôrazňuje, že euroatlantická a širšia medzinárodná bezpečnosť úzko súvisí s budúcnosťou Afganistanu ako štátu, v ktorom vládne mier a demokracia, rešpektujúceho ľudské práva a bez hrozby teroristických útokov; preto víta pevný a dlhodobý záväzok NATO voči Afganistanu, ktorý je zdôraznený v novej strategickej vízii ISAF, ako aj komplexný prístup medzinárodného spoločenstva, ktorý spája civilné a vojenské snahy vrátane policajnej misie EÚ, ktorá je súčasťou celkového záväzku EÚ voči Afganistanu a koordinovaného prístupu EÚ, ktorý zahŕňa politické poradenstvo na miestnej úrovni, ktoré poskytuje osobitný zástupca EÚ a úsilie o obnovu, ktoré, okrem iných orgánov, riadi aj Komisia; vyzýva EÚ a USA, aby podnikli rýchle kroky na zvýšenie, zlepšenie a lepšiu koordináciu rozvojovej pomoci, ktorú poskytujú Afganistanu, a to, okrem iného, poskytnutím čo najväčších finančných prostriedkov afganským inštitúciám a mimovládnym organizáciám so skúsenosťami v tejto oblasti;

    26.  vyzýva Radu, aby viedla dialóg o Iraku so Spojenými štátmi americkými, s ktorými si bude vymieňať názory EÚ na strategickú úlohu, ktorú zohráva v tejto krajine, a aby pokračovala v podpore zvýšenej multilateralitzácie úlohy, ktorú zohráva medzinárodné spoločenstvo v Iraku, prostredníctvom plného využitia rozšírenej úlohy OSN v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1770;

    27.  zdôrazňuje platné spoločné odhodlanie upevňovať bezpečnosť a stabilitu v regióne celého Balkánu; vyslovuje uznanie pohotovému, nestrannému a účinnému zásahu jednotiek NATO v Kosove KFOR vzhľadom na nedávne vypuknutie násilia v Kosove a zdôrazňuje, že treba, aby jednotky KFOR zostali v Kosove na základe rezolúcie 1244 Bezpečnostnej rady OSN s cieľom zaisťovať bezpečné podmienky vrátane voľného pohybu všetkých obyvateľov a všetkých účastníkov z ostatných štátov v Kosove; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ zohráva v Kosove dôležitú úlohu, víta začiatok činnosti misie EÚ týkajúcej sa presadzovania zásad právneho štátu v Kosove a trvá na tom, aby bol EULEX prítomný na celom území Kosova;

    28.  je presvedčený, že EÚ a USA musia súrne riešiť krátkodobé výzvy bezpečnosti a dlhodobé výzvy rozvoja v Kosove za  účelom dosiahnuť spoločný cieľ: fungujúci štát, multietnická spoločnosť so silnými, fungujúcimi inštitúciami a rešpektovanie zásad právneho štátu; víta skutočnosť, že na policajnej misii v rámci EBOP týkajúcej sa presadzovania zásad právneho štátu v Kosove sa po prvý raz zúčastnia policajti z USA; berie na vedomie, že vláda USA vyšle viacero zamestnancov ministerstva zahraničných vecí a zmluvných partnerov do Kosova a pokryje 25 % prevádzkových nákladov Medzinárodného civilného úradu (ICO), pričom zvyšné náklady pokryjú príspevky Európskej komisie a ďalších štátov;

    29.  požaduje o prijatie koordinovaných opatrení proti Číne predovšetkým vzhľadom na súrnu potrebu nájsť spôsoby podpory demokracie v tejto krajine, uvoľnenia napätia vo vzájomných vzťahoch a uľahčenia dialógu medzi pekinskými orgánmi a dalajlámom s cieľom dosiahnuť konkrétny posun v otázke Tibetu;

    30.  vyzýva Radu, aby USA opäť predložila otázku Medzinárodného trestného súdu ako základného piliera medzinárodného práva; od budúcej vlády USA očakáva konštruktívnejší prístup k ratifikácii štatútu Medzinárodného trestného súdu a aktívnu účasť v úsilí o dosiahnutie dohody o stále nevymedzenom pojme trestného činu agresie tak, ako sa predpokladá v článku 5.2 Rímskeho štatútu v príprave hodnotiacej konferencie Medzinárodného trestného súdu v roku 2009;

    31.  znovu odsudzuje trest smrti; opäť vyzýva vládu USA a všetky štáty USA, aby ho zrušili; vyjadruje poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím najvyššieho súdu USA potvrdzujúcim spôsob výkonu trestu smrtiacou injekciou, ktorým sa otvorila cesta k obnoveniu výkonu trestov;

    32.  odporúča prijať opatrenia na posilnenie transatlantických vzťahov s USA prostredníctvom novej dohody o transatlantickom partnerstve, ktorá nahradí súčasnú Novú transatlantickú agendu; v tomto smere navrhuje, aby sa pre túto dohodu o transatlantickom partnerstve vytvoril mechanizmus pravidelných revízií, v rámci ktorého by sa odborníci z EÚ a Spojených štátov nepretržite usilovali o zlepšenie transatlantického partnerstva s cieľom naplno využiť jeho možnosti; zdôrazňuje, že iba výraznejšie zapojenie Kongresu, Európskeho parlamentu a vnútroštátnych parlamentov na všetkých úrovniach umožní skutočne posilniť celý proces a že súčasná medziparlamentná výmena by sa mala postupne zmeniť na de facto transatlantické zhromaždenie;

    33.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.