Návrh spoločného uznesenia - RC-B6-0377/2008Návrh spoločného uznesenia
RC-B6-0377/2008

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA

2.9.2008

ktorý v súlade s článkom 103 ods. 4 rokovacieho poriadku predkladajú
a ktorý nahrádza návrhy týchto skupín: o úmrtnosti matiek pred podujatím OSN na vysokej úrovni 25. septembra - hodnotenie rozvojových cieľov tisícročia

Postup : 2008/2621(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B6-0377/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu o úmrtnosti matiek pred podujatím OSN na vysokej úrovni 25. septembra - hodnotenie rozvojových cieľov tisícročia

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na rozvojové ciele milénia prijaté na miléniovom samite OSN v septembri 2000,

–  so zreteľom na akčný plán z júnového zasadnutia Európskej rady a jeho míľniky v roku 2010,

–  - so zreteľom na konanie podujatia na vysokej úrovni týkajúceho sa rozvojových cieľov tisícročia, ktoré sa bude konať v sídle OSN v New Yorku 25. septembra 2008,

–  so zreteľom na správu Komisie o rozvojových cieľoch tisícročia na roky 2000 – 2004 (SEK(2004)1379),

–  so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004, ktoré potvrdzujú, že Európska únia sa plne hlási k rozvojovým cieľom tisícročia (RCT) a k súdržnosti politík,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci (SEC(2007) 332),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN práv dieťaťa z 20. novembra 1959, podľa ktorej „treba jemu (dieťaťu) a jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom“, a so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, podľa ktorého signatárske štáty majú poskytnúť primeranú starostlivosť matkám pred a po pôrode“,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2008 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci (2007/2182(INI)),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia (RCM) a uznesenie z 20. júna 2007 o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku a z 25. októbra 2007 o súčasných vzťahoch medzi EÚ a africkými krajinami;

–  so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách konanú v Pekingu v septembri 1995, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a následné záverečné dokumenty prijaté na osobitných zasadnutiach OSN 5 a 10 rokov po pekinskej konferencii o ďalších opatreniach a iniciatívach na vykonávanie pekinskej deklarácie prijatej 9. júna 2000 a akčnej platformy z 11. marca 2005,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji) podpísaný 20. decembra 2005 a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z decembra 2007,

–  so zreteľom na správy Populačného fondu OSN za roky 2005 a 2006 o stave svetovej populácie s názvom Prísľub rovnosti: rodová rovnosť, reprodukčné zdravie a rozvojové ciele tisícročia a Cesta k nádeji: ženy a medzinárodná migrácia,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce,

–  so zreteľom na Protokol o právach žien v Afrike, známy aj ako Maputský protokol, ktorý nadobudol platnosť 26. októbra 2005, a na akčný plán z Maputa pre sfunkčnenie kontinentálneho rámca politiky pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva na roky 2007 – 2010, prijatý na osobitnom zasadnutí Africkej únie v septembri 2006,

–  so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu OSN o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa uskutočnila v septembri 1994 v Káhire, akčný program prijatý v Káhire a následné záverečné dokumenty o ďalších opatreniach na vykonávanie akčného programu prijatého v roku 1999 prijaté na osobitnej schôdzi OSN 5 rokov po konferencii v Káhire,

–  so zreteľom na bruselský rámec opatrení a odporúčaní o zdraví pre trvalo udržateľný rozvoj prijatý ministrami zdravotníctva skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) v októbri 2007 v Bruseli,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý nadobudol platnosť 3. januára 1976, a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, všeobecnú pripomienku č. 14, Právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia, dokument E/C 12/2000/4 (2000).

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 3. septembra 1981,

A.  keďže zdravie matiek je oblasťou, v ktorej sa zaznamenal najmenší pokrok spomedzi všetkých rozvojových cieľov tisícročia, a preto je rozvojový cieľ tisícročia č. 5 jedným z cieľov, pri ktorých je najmenšia pravdepodobnosť, že sa dosiahnu do roku 2015, najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii,

B.  keďže počas tehotenstva alebo pôrodu zomrie každoročne cez pol milióna žien a k 99 % úmrtia dochádza v rozvojových krajinách, keďže počas 20 rokov sa miera úmrtnosti v krajinách subsaharskej Afriky takmer vôbec nezmenila, pričom sa dosiahlo ročné zníženie len na úrovni 0,1 a ženy sú vystavené riziku úmrtia počas tehotenstva a pôrodu v miere jedna k šestnástim; keďže úmrtnosť matiek je najvážnejší ukazovateľ globálnych rozdielov v oblasti zdravia,

C.  keďže skúsenosti a výskum v oblasti úmrtnosti matiek poukazujú okrem geografických rozdielov aj na významný rozdiel v miere úmrtnosti matiek vo vzťahu k bohatstvu, rasovej a etnickej príslušnosti, životu v meste a na vidieku, úrovni gramotnosti a dokonca vo vzťahu k jazykovým alebo náboženským rozdielom v krajinách vrátane rozvinutých krajín, pričom tento rozdiel je najväčším rozdielom zo všetkých štatistík v oblasti verejného zdravia,

D.  keďže skupina G8 odsúhlasila zdravotný balík, prostredníctvom ktorého sa vyškolí a získa 1,5 milióna zdravotných pracovníkov v Afrike a zabezpečí sa, aby 80 % matiek využívalo pri pôrode služby kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov; keďže to predstavuje záväzok zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov v 36 afrických krajinách, ktoré trpia ich kritickým nedostatkom, na 2,3 pracovníka na 1 000 ľudí, keďže sa však nezmieňuje o vyčlenení 10 miliárd dolárov, ktoré budú podľa aktivistov občianskej spoločnosti potrebné každý rok na záchranu životov šiestich miliónov matiek a detí,

E.  keďže úmrtnosť a chorobnosť matiek predstavuje mimoriadnu situáciu vzhľadom na to, že každoročne zomiera pri pôrode približne 536 000 žien a navyše každá dvadsiata prekonáva vážne komplikácie od chronických infekcií cez zdravotné postihnutia, akým je napríklad genitálna fistula, až po celoživotné postihnutia,

F.  keďže príčiny úmrtí žien počas tehotenstva a pôrodu nie sú žiadnou záhadou, sú jasné a dobre známe a existujú prostriedky na ich predchádzanie,

G.  keďže úmrtnosti matiek by sa dalo zabrániť prijímaním metód plánovania rodičovstva a ich dostupnosťou, poskytovaním bezpečnej a kvalitnej starostlivosti o matky a jej dostupnosti, a to najmä počas tehotenstva, pri pôrode, pri poskytovaní akútnej odbornej starostlivosti a v období po pôrode, ako aj zlepšovaním zdravia a výživy žien a ich postavenia v spoločnosti,

H.  keďže tento preventívny prístup zahŕňa vzdelávanie žien a zdravotného personálu, aby dokázali rozoznať komplikácie počas tehotenstva a pôrodu a aby vyhľadali potrebnú starostlivosť, vyžaduje sieť vhodných zdravotníckych zariadení, dosiahnuteľných v primeranom čase vzhľadom na dostupnú infraštruktúru a dopravu, a zabezpečenie adekvátnej starostlivosti kvalifikovaným personálom v týchto ľahko dostupných zdravotníckych zariadeniach, účinné riadenie a dostatok elektriny, vody a zásob zdravotníckeho materiálu, a to vrátane vidieckych oblastí,

I.  keďže úmrtnosť matiek, ktorej sa dá zabrániť, je porušovaním práva na život žien a dievčat v adolescentnom veku, ako je to zakotvené v mnohých medzinárodných záväzkoch z oblasti ľudských práv vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, a príčiny spôsobujúce úmrtnosť a chorobnosť matiek môžu viesť aj k porušovaniu iných ľudských práv vrátane práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia a práva na nediskrimináciu pri prístupe k základnej zdravotnej starostlivosti,

J.  keďže právo na pohlavné a reprodukčné sebaurčenie zahŕňa právo na manželstvo, budovanie rodiny a dobrovoľné nadväzovanie sexuálnych vzťahov a právo nebyť objektom sexuálneho násilia a nátlaku,

K.  keďže za zabezpečenie zdravotníckych služieb v rámci práva na zdravie sú zodpovedné vlády samotné alebo prostredníctvom iných subjektov a keďže aj vlády, ktoré majú obmedzené zdroje, môžu prijať okamžité opatrenia s dosahom na zdravie matiek,

L.  keďže hlavné príčiny úmrtnosti žien a zranení súvisiacich s pôrodom majú v konečnom dôsledku menej pravdepodobne praktický alebo štrukturálny charakter, sú skôr systematickými príčinami súvisiacimi s nízkou hodnotou žien a s nízkym postavením priznávaným ženám, ktoré sú v spoločnosti vo všeobecnosti znevýhodnené, a vzhľadom na to, že v krajinách s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja platí, že čím je postavenie žien vyššie, tým nižšia je miera úmrtnosti matiek,

M.  keďže ženy sú počas tehotenstva a pôrodu osobitne zraniteľné z dôvodu viacerých foriem diskriminácie vrátane rozdielov medzi mužmi a ženami v domácnosti, tradičných postupov škodlivých pre ženy, násilia páchaného na ženách, nemožnosti rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví a právach, odmietania novorodencov ženského pohlavia a stereotypného ponímania žien predovšetkým ako matiek a opatrovateliek; keďže dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) ratifikovali všetky členské štáty EÚ,

N.  keďže Valné zhromaždenie OSN zahrnulo „univerzálny prístup k službám súvisiacim s reprodukčným zdravím do roku 2015“ do zoznamu rozvojových cieľov tisícročia ako čiastkový cieľ pod číslom 5 – úmrtnosť matiek,

O.  keďže medzinárodné spoločenstvo na Medzinárodnej konferencii OSN o populácii a rozvoji (ICPD) prisľúbilo ďalšie zdroje a označilo reprodukčné zdravie (vrátane plánovania rodičovstva a zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom) za hlavnú prioritu medzinárodného rozvojového úsilia,

P.  keďže namiesto zvýšenia podpory je teraz celková výška finančných príspevkov na plánované rodičovstvo oveľa nižšia ako v roku 1994, pričom v absolútnom dolárovom vyjadrení poklesla zo 723 miliónov USD v roku 1995 na 442 miliónov v roku 2004,

Q.  keďže EÚ pravidelne a dôsledne prijíma záväzky na dosiahnutie rozvojového cieľa tisícročia č. 5, naposledy v rámci akčného plánu EÚ v júni 2008,

R.  keďže napriek závažnosti tohto problému a porušovaniu ľudských práv sa zdravotníckym službám súvisiacim s materstvom naďalej venuje málo pozornosti na medzinárodnej úrovni a uprednostňujú sa skôr zásahy týkajúce sa konkrétnych ochorení a vysoká miera výskytu HIV prispieva k stagnácii alebo k spomaľovaniu pokroku pri znižovaní úmrtnosti a chorobnosti matiek,

1.  vyjadruje vážne obavy z toho, že úmrtnosť matiek (rozvojový cieľ tisícročia č. 5) je jediný z rozvojových cieľov tisícročia, v ktorom sa od roku 2000 nielenže nedosiahol žiaden pokrok, a to najmä v subsaharskej Afrike a južnej Ázii, ale pred dvadsiatimi rokmi boli údaje rovnaké ako dnes;

2.  konštatuje, že posilňovanie postavenia žien popri vzdelávaní významne prispieva k zlepšeniu rozvojového cieľa tisícročia č. 5 týkajúceho sa zdravia matiek;

3.  vyzýva Radu a Komisiu, aby pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch tisícročia stanovili prioritné opatrenia na splnenie RCT 5 týkajúceho sa zlepšenia zdravia matiek;

4.  vyzýva Radu a Komisiu, aby znížili rozdiely medzi úmrtnosťou matiek v priemyselných a rozvojových krajinách prostredníctvom vyšších investícií a krokov smerujúcich k zlepšeniu ľudských zdrojov pre oblasť zdravia a prostredníctvom zvýšenia zdrojov a úsilia na posilnenie systémov zdravotníctva a základnej zdravotníckej infraštruktúry vrátane vyčlenenia prostriedkov na monitoring, dohľad, základné funkcie verejného zdravotníctva, opatrenia na úrovni Spoločenstva a iné potrebné podporné funkcie;

5.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zamedzenie úmrtnosti matiek, ktorej možno predchádzať, prostredníctvom vypracúvania, uplatňovania a pravidelného vyhodnocovania plánov postupu a akčných plánov na obmedzenie celosvetového problému úmrtnosti a chorobnosti matiek, prijatím prístupu založeného na rovnosti a systematickej a nepretržitej podpore ľudských práv, ktorý budú primerane podporovať a uľahčovať silné inštitucionálne mechanizmy a financovanie;

6.  vyzýva Radu a Komisiu, aby rozšírili poskytovanie zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom v rámci primárnej zdravotníckej starostlivosti prostredníctvom koncepcie voľby na základe potrebných informácií, vzdelávania o bezpečnom materstve, cielenej a účinnej prenatálnej starostlivosti, programov materskej výživy a primeranej pomoci pri pôrode, ktorá zamedzuje tomu, aby sa v nadmernej miere pristupovalo k cisárskemu rezu, a ktorá zabezpečuje starostlivosť pri pôrodných komplikáciách, služby odbornej lekárskej starostlivosti pri komplikáciách v tehotenstve, pri pôrode a potrate, popôrodnej starostlivosti a plánovania rodiny;

7.  vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali prístup všetkých žien ku komplexným informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

8.  vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali a vypracovali už osvedčené ukazovatele a štandardy na zníženie miery úmrtnosti matiek (vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci) a aby zriadili mechanizmy monitorovania a určenia zodpovednosti, ktoré by mohli viesť k neustálemu zlepšovaniu existujúcich politík a programov;

9.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zaručili dostupnosť, prístupnosť a dobrú kvalitu služieb v oblasti reprodukčného zdravia a aby vyčlenili čo najviac dostupných finančných prostriedkov na politiky a programy v oblasti úmrtnosti matiek;

10.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili zber spoľahlivých a aktuálnych údajov, ktoré by boli určujúcimi pri implementácii programov v oblasti úmrtnosti a chorobnosti matiek;

11.  vyzýva Radu a Komisiu, aby umožnili odbornú prípravu, budovanie kapacít a infraštruktúry pre zodpovedajúci počet pôrodných asistentiek a aby zabezpečili dostupnosť služieb týchto asistentiek pre všetky tehotné ženy a dievčatá (a aby zaistili, že tento zámer/výsledok/cieľ sa bude odzrkadľovať v plánoch postupu a vo vnútroštátnych akčných plánoch );

12.  žiada, aby sa vo vnútroštátnych programoch zdravia  posilnilo testovanie na vírus HIV pred tehotenstvom a počas neho, antiretrovirálna liečba HIV pozitívnych tehotných žien a opatrenia na prevenciu proti vírusu HIV, ako napríklad informačné kampane a vzdelávanie;

13.  nalieha na EÚ, aby aj naďalej viedla úsilie o podporu práv na sexuálne a reprodukčné zdravie zachovaním úrovne financovania na účely plnenia akčného programu Medzinárodnej konferencie OSN o populácii a rozvoji (ICPD) a s poľutovaním konštatuje, že popri najvyššej miere úmrtnosti matiek má subsaharská Afrika aj najnižšiu úroveň používania antikoncepcie na svete (19 %) a 30 % všetkých úmrtí matiek na kontinente je spôsobených neodborne vykonanými prerušeniami tehotenstva;

14.  domnieva sa, že aby sa dosiahli rozvojové ciele tisícročia v oblasti univerzálnej dostupnosti služieb v oblasti reprodukčného zdravia do roku 2015, úroveň financovania z EÚ sa musí zvýšiť, pretože v opačnom prípade budú ženy aj naďalej zomierať v dôsledku tehotenstva a súvisiacich okolností;

15.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali programy a politiky zamerané na riešenie problémov, ktoré sú určujúcimi faktormi vplývajúcimi na zdravie a sú najdôležitejšie pri zamedzovaní úmrtnosti matiek, akými sú účasť na rozhodovacom procese súvisiacom so zdravím, informácie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, gramotnosť, výživa, nediskriminácia a spoločenské normy, ktoré sú základom rodovej rovnosti;

16.  vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v nadväznosti na pokrok v znižovaní úmrtnosti žien aktívne zúčastňovali na celosvetových fórach, ako je iniciatíva Countdown to 2015, v záujme výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa programov a politík v tejto oblasti a podpory trvalej dynamiky zlepšovania;

17.  nalieha na členské štáty EÚ, aby neporušovali svoje záväzky v oblasti financovania na dosiahnutie RCT vrátane RCT 5 a vyzýva predsedníctvo Rady, aby prevzalo vedúcu úlohu a išlo príkladom tým, že zabezpečí dostupnosť adekvátneho a predvídateľného financovania a zvýšenie úsilia v záujme záchrany životov;

18.  pripomína záväzok členských štátov EÚ dosiahnuť pomer oficiálnej rozvojovej pomoci voči HNP do roku 2015 na úrovni 0,7 % a vyzýva členské štáty, ktoré sa k nej nepribližujú, aby zvýšili úsilie;

19.  vyzýva tie krajiny, ktoré ešte nezaviedli zákaz škodlivých praktík a tradícií, ako je ženská obriezka, aby vykonali opatrenia a podporili príslušné informačné kampane;

20.  žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby sa zmluvy spojené s rozvojovými cieľmi tisícročia sústredili v prvom rade na oblasť zdravotníctva a vzdelávania;

21.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Medziparlamentnej únii a Výboru pre rozvojovú pomoc OECD.