SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
22.9.2008
- –Giles Chichester, Urszula Gacek v mene skupiny PPE-DE
- –Hannes Swoboda, Robert Goebbels v mene skupiny PSE
- –Wolf Klinz, Sophia in 't Veld, Anne Laperrouze v mene skupiny ALDE
- –Andrzej Tomasz Zapałowski, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Eugenkjus Maldeikis, Adam Bielan, Ewa Tomaszewska, Mieczysław Edmund Janowski v mene skupiny UEN
- –PPE-DE (B6‑0428/2008)
- –ALDE (B6‑0431/2008)
- –PSE (B6‑0436/2008)
- –UEN (B6‑0445/2008)
Uznesenie Európskeho parlamentu o získaní kontroly nad cenami energie
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenia o závislosti od ropy z 29. septembra 2005 (P6-TA (2005)361) a o kríze v sektore rybolovu ako dôsledku zvyšovania cien pohonných hmôt z 19. júna 2008 (P6-TA (2008)308),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pred výzvou vyšších cien ropy (KOM(2008)384),
– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 19. – 20. júna 2008,
– so zreteľom na dohodu z neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN z 12. – 13. septembra 2008,
– so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže ceny ropy dosiahli v lete v reálnych hodnotách svoje historické maximum, ceny ostatných energetických produktov sa takisto zvýšili a spotrebiteľské ceny palív zodpovedajú vývoju ceny surovej ropy; keďže slabý dolár prispel k tlaku na ceny ropy,
B. keďže odhady naznačujú, že v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte môžu ceny ropy zostať na vysokej úrovni, čo bude mať nepriaznivý vplyv na infláciu a rast hospodárstva EÚ,
C. keďže vyššie cenové hladiny energií oslabujú kúpyschopnosť občanov EÚ, pričom nepriaznivý vplyv týchto cien pocítia v najväčšej miere domácnosti s najnižším príjmom a energeticky náročné priemyselné odvetvia,
D. keďže náhle zvýšenie cien ovplyvňuje kombinácia komplexného súboru faktorov: štrukturálna zmena dodávok ropy a dopytu po nej, znižujúci sa počet a veľkosť nových ložísk ropy; obmedzené rozširovanie ropnej výroby, geopolitické činitele, menej investícií do technologického pokroku, vyššie investičné náklady, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v hlavných produkujúcich krajinách; obmedzené rozširovanie produkcie ropy; geopolitické faktory; nižšie investície do vývoja technológií; vyššie investičné náklady; a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v krajinách, ktoré sú hlavnými producentmi ropy; keďže niektoré krajiny produkujúce ropu majú tendenciu využívať svoje prírodné zdroje na politické účely;
E. keďže zvýšená transparentnosť, spoľahlivosť a častejšie uverejňovanie údajov o komerčných zásobách ropy sú dôležité pre účinné fungovanie ropných trhov,
F. keďže súčasná finančná kríza núti investorov hľadať alternatívne možnosti investovania a prispieva k zvýšenej krátkodobej cenovej nestabilite,
G. keďže hospodárstvo EÚ je stále výrazne závislé od dovážanej ropy a jej prípadné nové ložiská sa nachádzajú väčšinou v neobvyklých lokalitách, v dôsledku čoho sú investičné náklady na ich rozvoj vyššie;
H. keďže spoločná európska zahraničná politika v oblasti energie založená na solidarite a diverzifikácii a podpore trvalej udržateľnosti by vytvorila súčinnosť zaručujúcu bezpečnosť dodávok pre Európsku úniu a zvýšila silu EÚ, jej schopnosť konať v otázkach zahraničnej politiky, ako aj jej dôveryhodnosť ako svetového činiteľa,
1. zdôrazňuje, že pokiaľ nedôjde ku globálnemu posunu v energetickej politike a v spotrebe, dopyt po energiách bude v nasledujúcich desaťročiach naďalej rásť; vyjadruje znepokojenie nad zvyšovaním cien energií, najmä vzhľadom na ich nepriaznivý vplyv na svetové hospodárstvo a spotrebiteľov, čo zabraňuje aj dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie EÚ;
2. zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia, ktoré umožnia, aby si hospodárstvo EÚ udržalo konkurencieschopnosť a prispôsobilo sa novým podmienkam v súvislosti s cenou energie;
3. požaduje prijať vážny politický záväzok na vykonanie konkrétnych opatrení zameraných na zníženie dopytu po energii, na podporu obnoviteľných energií a energetickej účinnosti, na presadzovanie diverzifikácie dodávok energie a zníženie závislosti od dovážaných fosílnych palív; domnieva sa, že pokiaľ ide o výdavky, ako aj splnenie cieľov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a jeho súvisiaceho kjótskeho protokolu, táto zmena je najvhodnejšou reakciou na zvýšené ceny energie v záujme posilnenia stability na energetických trhoch a zabezpečenia dlhodobých výhod pre spotrebiteľov; súhlasí s tým, že na tieto strategické opatrenia musia nevyhnutne nadviazať zodpovedajúce finančné záväzky v oblasti výskumu a vývoja;
4. domnieva sa, že členské štáty by mali prijať krátkodobé a cielené opatrenia, aby sa zmiernil nepriaznivý dosah na najchudobnejšie domácnosti; zdôrazňuje však skutočnosť, že by sa malo zabrániť opatreniam spôsobujúcim väčšiu infláciu, keďže môžu byť na škodu trvalej udržateľnosti verejných financií a môžu ich neutralizovať vyššie ceny ropy;
pripomína podporu svojej pozícii z prvého čítania o zrušujúcich smerniciach 2003/54/ES (Morganova správa) a 2003/55/ES (La Russova správa); domnieva sa, že Komisia by mala predložiť oznámenie o riešení energetickej chudoby v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátne vymedzenia pojmu energetická chudoba a vypracovali národné akčné plány na odstránenie energetickej chudoby; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a koordinovala údaje, ktoré poskytli členské štáty, a zabezpečila, že sa budú dodržiavať povinnosti súvisiace so zabezpečovaním všeobecných a verejných služieb;
6. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že navrhovaná energetická charta odberateľov energie bude právne záväzná a jasne stanoví ich práva; vyzýva vnútroštátne regulačné orgány, aby využívali udelené právomoci s cieľom pomôcť spotrebiteľom;
7. berie na vedomie zníženie ceny ropy na 100 dolárov za barel počas posledných týždňov, čím sa narušila tendencia trvalého rastu cien ropy; s obavami však konštatuje, že spotrebitelia aj naďalej platia vysoké ceny, ktoré nie vždy plne zohľadňujú výkyvy v cenách ropy smerom nadol; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vývoj cien, najmä so zreteľom na to, aký vplyv má ich zvyšovanie alebo znižovanie na spotrebiteľov;
8. vyzýva Komisiu, aby zaručila súlad s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, s osobitným zameraním na preskúmanie postupov narúšajúcich hospodársku súťaž a boj proti nim v odvetviach plynárenstva, elektrickej energie, spracovania ropy a distribúcie na miesta spotreby;
9. vyzýva Komisiu, aby preskúmala súvislosť medzi cenami ropy a zemného plynu v dlhodobých zmluvách o zemnom plyne a aby zareagovala vypracovaním primeranej politiky;
10. podporuje opatrenia, ktoré napomáhajú proces prispôsobovania energeticky náročných priemyselných odvetví a služieb, aby boli energeticky účinnejšie; žiada však Komisiu, aby monitorovala vplyv takýchto opatrení a podnikla náležité kroky v prípade narúšania hospodárskej súťaže;
11. opätovne zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie spolu s opatreniami zameranými na šetrenie energie vrátane impulzov na zvýšenie energetickej účinnosti domácností znižujú závislosť Európy od dovozu energie, a tým redukujú politické a hospodárske riziká spojené s týmto dovozom;
12. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že úspora energie, energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje energie sa stanú prioritami pri tvorbe budúcej energetickej politiky EÚ, najmä v rámci pripravovanej strategickej revízie v oblasti energetiky;
13. domnieva sa, že EIB by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri poskytovaní finančných prostriedkov na projekty v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a výskumu a vývoja, najmä so zameraním na malé a stredné podniky;
14. berie na vedomie nárast daňových príjmov z oblasti energetiky v niektorých členských štátoch, ktorý súvisí s posledným zvýšením cien ropy; zdôrazňuje význam primeraných daňových politík ako prostriedku znižovania závislosti od fosílnych palív, riešenia zmeny klímy a vytvárania podnetov na investície do energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a výrobkov priaznivých pre životné prostredie;
15. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na revíziu smernice o energetickej dani, pričom by dôkladne preskúmala vplyv, ktorý by takéto daňové opatrenia mohli mať na infláciu, nové investície a prechod k nízkouhlíkovému a energeticky účinnému hospodárstvu v EÚ;
16. zdôrazňuje dôležitosť zvýšenej transparentnosti a spoľahlivosti údajov o ropných trhoch a komerčných zásobách ropy; považuje za dôležité zlepšiť poznatky o vývoji cien ropných produktov; vyzýva na včasné preskúmanie právnych predpisov Spoločenstva o núdzových zásobách ropy;
17. zdôrazňuje, že EÚ by mala vystupovať jednotne, pokiaľ ide o energetickú politiku; pripomína význam spoločnej energetickej politiky EÚ a jej záväzok presadzovať európsku politiku susedstva; v tomto ohľade vyjadruje presvedčenie, že EÚ by sa mala ujať vedenia v rámci dialógu o energii s kľúčovými krajinami, ktoré dodávajú ropu a zemný plyn; víta myšlienku stretnutia na najvyššej úrovni medzi krajinami odoberajúcimi ropu a zemný plyn a krajinami produkujúcimi tieto suroviny, ktorého cieľom bude väčšia stabilita cien, väčšia predpovedateľnosť zásob a platby za nákup v eurách;
18. povzbudzuje spoločnosti v EÚ, aby boli iniciatívnejšie, pokiaľ ide o ďalšie investície, a ujali sa vedenia v súvislosti s novým technologickým know-how a technickými riešeniami, aby boli i naďalej kľúčovým partnerom krajín, ktoré sú hlavnými producentmi ropy; poznamenáva, že investície sú osobitne potrebné na vývoj rafinérskych a výskumných možností s cieľom vyrovnať sa s rastúcim dopytom;
19. konštatuje, že by sa mala zlepšiť sociálna zodpovednosť podnikov v prípade hlavných energetických spoločností, aby viac súkromných investícií do energetického priemyslu smerovalo do programov úspory energie a alternatívnych energetických technológií vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja;
20. vyzýva členské štáty, aby koordinovali politické zásahy pri riešení otázky stúpajúcich cien energií; vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu na základe politických opatrení členských štátov týkajúcich sa najlepších postupov v reakcii na výzvy, ktoré prinášajú vysoké ceny energií;
21. žiada Radu, aby čo najrýchlejšie dosiahla dohodu o ďalších kľúčových postupoch, aby sa vytvoril úplne liberalizovaný vnútorný trh s energiou, pretože sa tak prispeje k zníženiu zraniteľnosti EÚ v dôsledku cien energie a posilní sa bezpečnosť dodávok; v súvislosti s tým opätovne potvrdzuje, že dôrazne podporuje vytvorenie vnútorného trhu s energiou v EÚ;
22. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.