SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
21.10.2008
- –Hartmut Nassauer v mene skupiny PPE-DE
- –Hannes Swoboda, Pervenche Berès v mene skupiny PSE
- –Annemie Neyts-Uyttebroeck, Margarita Starkevičiūtė v mene skupiny ALDE
- –Brian Crowley, Cristiana Muscardini, Adam Bielan, Ryszard Czarnecki v mene skupiny UEN
- –PPE-DE (B6‑0543/2008)
- –UEN (B6‑0550/2008)
- –ALDE (B6‑0551/2008)
- –PSE (B6‑0552/2008)
Uznesenie Európskeho parlamentu o zasadnutí Európskej rady 15. – 16. októbra 2008
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 15. a 16. októbra 2008,
– so zreteľom na správu Európskej rady a vyhlásenie Komisie o zasadnutí Európskej rady 15. a 16. októbra 2008,
– so zreteľom na závery Rady týkajúce sa dozorného rámca EÚ a opatrení EÚ na zabezpečenie finančnej stability prijaté 14. mája 2008 a na závery Rady týkajúce sa súvisiacich otázok z jej zasadnutí 3. júna 2008, 4. decembra 2007 a 9. októbra 2007,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ sa nachádza v náročnej situácii, pokiaľ ide o finančnú krízu, problém zmeny klímy a potrebu vytvoriť jasné inštitucionálne usporiadanie,
B. keďže súčasná finančná kríza, ktorá bola vyvolaná rizikovými hypotekárnymi úvermi v USA a okrem iného vznikla za roky nadmerne expanzívnej menovej politiky centrálneho bankového systému USA (US Federal Reserve), nedostatočnej transparentnosti na finančných trhoch, nadmerných špekulácií (leverage) finančných inštitúcií, nedostatočného dohľadu nad finančnými trhmi, zlej kvality ratingov a nesprávnych predpokladov o vývoji cien nehnuteľností, sa v dôsledku toho rozšírila po celom svete z dôvodu zvyšujúcej sa previazanosti trhov,
C. keďže inovácie na finančnom trhu môžu byť prospešné, ale takéto finančné produkty musia byť regulované a transparentné, aby sa zabezpečila správna vyváženosť medzi účinnosťou a stabilitou, a keďže finančné trhy by mali slúžiť reálnemu hospodárstvu,
D. keďže existujúce nástroje nedokázali obmedziť vplyv finančnej krízy tak, aby sa minimalizovali kolektívne náklady a aby sa zabránilo riziku, a keďže treba zabezpečiť súdržný dohľad nad čoraz previazanejšími európskymi finančným trhmi na úrovni EÚ; keďže finančná stabilita a krízové riadenie si však vyžadujú širší okruh aktérov než len orgány dohľadu,
E. keďže v záveroch Európskej rady venovanej finančnej kríze chýba odkaz na Európsky parlament ako na spoluzákonodarný orgán pri vykonávaní jej rozhodnutí,
F. keďže parlamentné postupy na schválenie Lisabonskej zmluvy boli ukončené v 24 členských štátoch; keďže inštitucionálne reformy obsiahnuté v Lisabonskej zmluve sú naliehavo potrebné na zabezpečenie plynulého a vyváženého fungovania Európskej únie s plnou demokratickou kontrolou,
G. keďže v súvislosti s významnými politickými udalosťami v roku 2009, predovšetkým európskymi voľbami a zostavením novej Európskej komisie, je potrebné vyjasniť inštitucionálne ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať,
H. keďže EÚ zohráva v celosvetovom meradle hlavnú úlohu, pokiaľ ide o boj proti zmene klímy prostredníctvom nášho vedúceho postavenia v medzinárodných rokovaniach a značných znížení, ku ktorým sme sa zaviazali v rámci 27 členských štátov; keďže v tejto súvislosti si Európska rada v marci 2007 stanovila záväzok znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 20 % do roku 2020, so zvýšením tohto cieľa na 30 % v prípade dosiahnutia komplexnej medzinárodnej dohody,
I. keďže boj proti zmene klímy je hlavným problémom a cieľom Európskej únie a malo by sa k nemu pristupovať komplexne na medzinárodnej úrovni,
J. keďže splnenie cieľov lisabonsko-göteborskej stratégie a klimaticko-energetického balíka si vyžaduje dlhodobé investície a keďže v tomto ohľade sa musí ďalej posilňovať úloha Európskej investičnej banky,
Makroekonomické dôsledky globálnej finančnej krízy pre reálne hospodárstvo
1. rozhodne zdôrazňuje význam rýchlej a vysoko koordinovanej reakcie európskych makroekonomických politík s cieľom oživiť globálny hospodársky rast; konštatuje však, že zásady Paktu rastu a stability sa nesmú narušiť a že členské štáty by sa mali snažiť o finančnú konsolidáciu;
2. vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou na finančných trhoch a vyzýva na ďalšie posilnenie koordinovanej činnosti v záujme obnovy dôvery na trhoch;
3. víta závery Európskej rady, ktorými sa ratifikovali opatrenia schválené Euroskupinou 12. októbra, ako prvý významný a koordinovaný krok k obnove dôvery v trhy, podnieteniu medzibankových úverov a navýšeniu vlastného imania bánk, aby mohli pokračovať v úverovaní spoločností a domácností; vyjadruje súhlas s tým, že tieto opatrenia boli potrebné na zvládnutie súčasnej finančnej krízy;
4. považuje za rozhodujúce, aby členské štáty preukázali pevný záväzok a účinné riadenie krízy s cieľom obnoviť stabilné podmienky na trhu, čo je nevyhnutné z hľadiska dôvery; vyjadruje presvedčenie, že historicky prvé stretnutie hláv štátov a vlád eurozóny, ktoré prijali rozhodnutia takéhoto rozsahu, si vyžaduje ďalšie pokračovanie;
5. poznamenáva, že dôsledky tejto krízy presahujú rámec finančných trhov, predovšetkým z hľadiska životaschopnosti podnikateľského prostredia, pracovných miest, osobných financií a MSP, a že by nebolo bývalo možné predvídať, aký by mala dosah, keby vnútroštátne orgány, ECB a ostatné centrálne banky neboli zaviedli opatrenia na obnovu dôvery vo finančný system;
6. zdôrazňuje potrebu opatrení vzhľadom na finančnú stabilitu a systémové riziká; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v tomto čase narušenia hospodárskej rovnováhy oživili lisabonskú agendu a do konca tohto roku v záujme ochrany pracovných miest a príjmov občanov EÚ upravili vnútroštátne reformné programy členských štátov;
7. vyjadruje presvedčenie, že udržateľné a na rast orientované makroekonomické prostredie je potrebné; pripomína rozhodujúci význam trvalého prístupu občanov a MSP k úverom a význam investícií do infraštruktúry EÚ v záujme zamedzenia dramatickému poklesu hospodárskeho rastu a zamestnanosti; zdôrazňuje úlohu, ktorú by v tomto ohľade mohla zohrávať EIB;
Stratégia východiska z finančnej krízy
8. vyjadruje odhodlanie podporovať opatrenia, ktoré môžu trhom navrátiť likviditu, aby sa podnikom a fyzickým osobám opäť sprístupnili úverové možnosti; uvedomuje si potrebu opätovne uistiť daňových poplatníkov o tom, že všetky prijaté opatrenia budú odzrkadľovať ich obavy, a poznamenáva, že obnova finančnej stability má rozhodujúci význam pre budúci hospodársky rast; vyzýva členské štáty, aby preskúmali fungovanie súčasného finančného systému, ak to myslia vážne s ochotou obnoviť dôveru vo finančné trhy a riešiť finančnú krízu na globálnej úrovni;
9. s potešením víta rýchlu a rozsiahlu reakciu Európskej komisie v súvislosti s uplatňovaním pravidiel poskytovania štátnej pomoci na opatrenia prijaté v spojení s finančnými inštitúciami; v súvislosti s prísnym monitorovaním núdzových opatrení vyzýva Komisiu, aby vytvorila interdisciplinárny tím vrátane odborníkov z GR COMP, kontrolórov 3L3 a Európskeho systému centrálnych bánk s cieľom zhromažďovať poznatky a know-how a zabezpečiť vyvážené, nestranné a vysokokvalitné rozhodnutia vo všetkých členských štátoch;
10. oceňuje, že rozhodnutie Komisie vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude vypracovať štruktúru dohľadu, ktorá bude trvalo udržateľná, vybudovaná na pevných základoch a bude umožňovať lepšiu integráciu a koordináciu medzi odvetviami a na cezhraničnej úrovni; zdôrazňuje význam toho, aby sa tejto skupine v krátkom čase udelil presný mandát a aby podávala správy Rade, Komisii a EP;
11. schvaľuje vytvorenie „oddelenia pre finančné krízy“ a žiada Komisiu, aby v krátkom čase schválila podmienky jeho fungovania a spolupráce s ustanovenou skupinou na vysokej úrovni; dôrazne kritizuje, že EP nemá v tejto krízovej jednotke účasť; podporuje vytvorenie výkonnejšieho systému včasného varovania, ktorý by riadila Komisia a ECB a ktorý by mal koordinačné a výkonné právomoci a na ktorom by sa mali zúčastňovať výbory 3. úrovne;
12. schvaľuje rozhodnutie Rady posilniť úlohu ECB ako poskytovateľa úveru a vypožičiavateľa;
13. vyjadruje znepokojenie nad rizikom na finančných trhoch v dôsledku rozsahu štátnych balíkov pomoci a považuje za dôležité, aby sa v záujme daňových poplatníkov a rozpočtov členských štátov vždy, keď sa vynakladajú verejné finančné prostriedky na záchranu finančných inštitúcií, zároveň uskutočňoval aj verejný dohľad, zlepšenia v oblasti riadenia, obmedzenia v odmeňovaní, zvýšenie zodpovednosti voči verejným orgánom a investičné stratégie pre reálne hospodárstvo;
Zlepšovanie regulácie
14. vyzýva Radu, aby konala spoločne s Parlamentom, a žiada Komisiu, aby uplatnila svoju právomoc iniciatívy a navrhla opatrenia na posilnenie regulačného a dozorného rámca EÚ a krízového riadenia na regulačnej úrovni EÚ;
15. zdôrazňuje potrebu starostlivo zhodnotiť príčiny súčasnej finančnej krízy, najmä primeranosť dohľadu a súlad s platnými pravidlami; opakovane požaduje legislatívne opatrenia, najmä: bankovú reguláciu a dohľad, úlohu úverových ratingových agentúr, sekuritizáciu a dohľad nad sekuritizáciou, hedžové fondy a iné formy nových spoločností, úlohu leverage, požiadavky transparentnosti, pravidlá týkajúce sa zatvorenia finančných subjektov, klíring mimoburzových (OTC) trhov a mechanizmy predchádzania krízam; víta návrh Komisie zvýšiť minimálnu ochranu bankových vkladov a potvrdzuje svoj záväzok urýchlene návrh zanalyzovať;
16. opakovane zdôrazňuje potrebu posilniť Lamfalussyho postup tak, ako sa požaduje v nedávnej správe Parlamentu o štruktúre dohľadu v budúcnosti (A6-0359/2008) vrátane dohľadu nad najväčšími cezhraničným finančnými skupinami prostredníctvom kolégií a stanovenia jasného právneho štatútu a posilnenia výsad výborov tretej úrovne, ako prostriedku zlepšenia dohľadu v EÚ a posilnenia medzinárodného dialógu a koordinácie politík v tejto oblasti;
17. zdôrazňuje, že krízu, ktorá presahuje rámec vnútroštátnych jurisdikcií, nemôžu riešiť jednotlivé vnútroštátne orgány len samostatne a že kľúčový význam má cezhraničná krízová spolupráca a vzájomná dôvera medzi orgánmi dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu a zodpovedné vnútroštátne orgány, aby spoločne vypracovali vhodné návrhy efektívneho krízového riadenia a predložili ich Parlamentu na ďalšie posúdenie; poukazuje na dôležitosť stabilnej koordinácie na úrovni EÚ pri stretnutiach skupiny G8 a vyjadruje pevné presvedčenie, že je potrebná celosvetová reakcia na krízu, ktorá by mala podporiť vytvorenie nového medzinárodného finančného poriadku, spolu s reformou bretton-woodskych inštitúcií;
18. víta iniciatívu, ktorej cieľom je čo najskôr presadiť medzinárodnú konferenciu na prerokovanie opatrení v oblasti regulácie a dohľadu, ktoré treba uskutočniť v reakcii na súčasnú krízu; vyjadruje presvedčenie, že EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu pri rokovaniach o budúcnosti medzinárodnej finančnej štruktúry; žiada Európsku radu a Komisiu, aby sa v rámci tohto procesu pripojili k Európskemu parlamentu;
19. naliehavo vyzýva Komisiu o bezodkladné predloženie svojho návrhu na preskúmanie smernice o dani z úspor;
Lisabonská zmluva
20. opätovne pripomína, že rešpektuje výsledok írskeho referenda a výsledky ratifikačných postupov v ostatných členských štátoch a domnieva sa, že je možné upokojiť obavy, ktoré vyjadrili obyvatelia Írska, aby sa pred európskymi voľbami zabezpečilo riešenie prijateľné pre všetkých; je pripravený ponúknuť írskej vláde a parlamentu akúkoľvek pomoc, o ktorú požiadajú v súvislosti s predložením súboru návrhov, ktoré zabezpečia širší a informovanejší konsenzus írskej verejnej mienky o budúcnosti Írska v reformovanej a posilnenej Európskej a ktoré budú akceptovateľné pre partnerov Írska v EÚ;
21. vyzýva Európsku radu, aby na svojom nadchádzajúcom zasadnutí určila spôsob a harmonogram, ako tento cieľ dosiahnuť;
Energia a zmena klímy
22. zastáva názor, že ciele EÚ týkajúce sa klímy na obdobie po roku 2012 by sa nemali spochybňovať v dôsledku finančnej krízy v súčasnosti; zaväzuje sa k úzkej spolupráci s Radou a Komisiou s cieľom v čo najkratšom možnom čase dosiahnuť efektívnu a realizovateľnú dohodu o zmene klímy a o energetickom balíku; zdôrazňuje však, že pre priemysel, zamestnancov a spotrebiteľov v EÚ je kľúčové, aby sa opatrenia zamerané na splnenie týchto cieľov dôkladne vyhodnotili v záujme identifikácie ich vplyvu na odvetvovú a všeobecnú konkurencieschopnosť podnikov v EÚ; pripomína Rade, že ide o spolurozhodovací postup, pri ktorom sa požaduje kvalifikovaná väčšina;
23. vyzýva Radu, aby zachovala navrhované ambiciózne ciele dosiahnutia povinného 20 % podielu trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov energie v celkovej konečnej spotrebe energie Spoločenstva a povinného 10 % podielu energie z trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy každého členského štátu do roku 2020;
24. berie na vedomie, že Európska rada potvrdila, že sa prikročí 30 % zníženiu emisií v prípade, ak sa dosiahne medzinárodná dohoda a za predpokladu, že ostatné vyspelé krajiny by sa zaviazali k porovnateľným zníženiam emisií a hospodársky pokročilejšie rozvojové krajiny primeraným spôsobom prispejú v súlade so svojimi záväzkami a možnosťami;
25. opätovne pripomína, že pre priemysel EÚ má zavedenie potrebných flexibilných opatrení pre odvetvia najviac vystavené tzv. delokalizácii/presunu emisií uhlíka a strate konkurencieschopnosti kľúčový význam;
26. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že potenciál zachytávania a sekvestrácie uhlíka (CCS) pri zásadnom znižovaní emisií CO2 zariadení v odvetví energetiky a priemyslu uznal okrem iných aj Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC); vyzýva preto Radu, aby zabezpečila primerané financovanie 12 demonštračných projektov, o ktoré žiadala, tak, aby sa mohli spustiť v roku 2015;
27. pripomína potrebu zahrnúť návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel, medzi legislatívne návrhy do celkového balíka týkajúceho sa zmeny klímy a energetiky;
Bezpečnosť dodávok energií
28. požaduje jednoznačný politický záväzok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v EÚ spolu s nárastom využívania pôvodných zdrojov, decentralizovanou výrobou energie a opatreniami zameranými na úsporu energie, k podpore obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a iných nízkouhlíkových zdrojov energie, k presadzovaniu diverzifikácie dodávok energie a k znižovaniu závislosti na dovážaných fosílnych palivách, pretože ide o najlogickejšiu reakciu na vyššie ceny ropy; je presvedčený, že po týchto strategických opatreniach by mali nasledovať rozsiahle finančné prísľuby v oblasti výskumu a vývoja;
29. vyzýva Radu a Komisiu, aby s odhodlaním nasledovali odporúčania EP zamerané na spoločnú vonkajšiu európsku energetickú politiku, najmä podporovaním jednotnosti EÚ pri rokovaniach s dodávateľmi energie a tranzitnými krajinami, hájením záujmov EÚ ako celku, rozvíjaním účinných diplomatických vzťahov v energetike, prijímaním efektívnejších mechanizmov riešenia krízových situácií a zaručením diverzifikácie dodávateľov energie; pripomína, že na tento účel treba prijať stratégiu, ktorú by dopĺňali príslušné vykonávacie nástroje; vyzýva na to, aby sa osobitná pozornosť venovala vybudovaniu potrebných prepojení sietí, ktoré chýbajú najmä vo východnej časti Európy;
30. víta výzvu Rady na posilnenie a doplnenie dôležitej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby realizovala transeurópske energetické siete a vytvorila plán prioritného prepojenia bez toho, aby sa zanedbala regasifikačná infraštruktúra príjmu skvapalneného zemného plynu a skladovacie zariadenia; víta osobitnú pozornosť venovanú izolovaným regiónom EÚ; zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja európskych kapacít prepojenia a infraštruktúry rozvodných sietí s cieľom umiestniť na trh vyšší podiel energie z veterných elektrární na morských pobrežiach; konštatuje, že cezhraničné prepojenia budú vyžadovať osobitné opatrenia, napríklad preferenčné financovanie alebo oslobodenie od daní; poukazuje na to, že dostavba chýbajúcich prepojení v rámci transeurópskych sietí zlepší bezpečnosť dodávok a zároveň prispeje k dobudovaniu vnútorného trhu;
31. zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu so susednými krajinami v oblasti Čierneho mora pomocou inštitucionálnych a viacstranných opatrení vrátane otázok súvisiacich s bezpečnosťou dodávok energie a prepravy, ako aj transparentnosti fungovania trhu;
32. poukazuje na to, že bezpečnosť dodávok energie je pre Európsku úniu prioritou; v tejto súvislosti kladie dôraz na to, že vypracovanie spoločných projektov EÚ v oblasti obnoviteľných energií musí zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodávok energie, pričom treba zároveň zabezpečiť súlad s cieľmi stanovenými v Lisabone a Göteborgu;
33. zdôrazňuje, že energetická účinnosť nie je len najefektívnejším spôsobom znižovania emisií skleníkových plynov, ale má aj priame pozitívne dôsledky na hospodárstvo v podobe nižších nákladov na palivá a zvýšenej kúpnej sily spotrebiteľov pre ostatný tovar a služby; vyzýva členské štáty, aby urýchlili realizáciu politiky energetickej účinnosti a vykonávanie existujúcich právnych predpisov;
34. domnieva sa, že plne funkčný vnútorný trh má rozhodujúci význam pre bezpečnosť dodávok; konštatuje, že trh EÚ s energiou ešte nie je úplne dobudovaný a že jeho riadne fungovanie je nevyhnutnosťou; víta výzvu na dokončenie legislatívneho balíka o vnútornom trhu s energiou pred skončením tohto volebného obdobia; vyzýva Radu, aby otvorila rokovania s Európskym parlamentom o balíku opatrení o vnútornom trhu s energiou na základe politickej dohody, ktorú 10. októbra dosiahla Rada pre energetiku;
Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle
35. víta iniciatívu francúzskeho predsedníctva týkajúcu sa Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle, keďže podporuje súdržný a vyvážený prístup k migrácii prostredníctvom dvoch cieľov: poskytovanie legálnych ciest migrácie a súčasné riešenie nelegálnej migrácie; v tejto súvislosti sa domnieva, že spoločná prisťahovalecká politika by sa mala zakladať na predpoklade, že prisťahovalci sú jednotlivými členmi spoločnosti a potenciálnymi štátnymi príslušníkmi; zastáva názor, že okrem toho by sa členské štáty mali snažiť o zavedenie jasných a účinných politík sociálneho začleňovania a integrácie; nazdáva sa preto, že tento pakt musia dopĺňať konkrétne legislatívne návrhy;
36. súhlasí s Radou, že pakt o prisťahovalectve a azyle by mal poskytnúť rámec pre opatrenia budúcich predsedníctiev;
Opatrenia v nadväznosti na zasadanie Európskej rady 1. septembra 2008
37. zastáva názor, že konflikty na Kaukaze sa nemôžu riešiť vojenskou silou, a tvrdo odsudzuje všetkých, ktorí sa uchýlili k použitiu sily a násilia, aby zmenili situáciu na odtrhnutých gruzínskych územiach, v Južnom Osetsku a Abcházsku;
38. pripomína neprimeranú vojenskú akciu Ruska v Gruzínsku začiatkom augusta a rozsiahlu inváziu do tejto krajiny, ako aj jednostranné rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť Abcházska a Južného Osetska;
39. vyzýva Rusko, aby rešpektovalo nezávislosť a územnú celistvosť Gruzínskej republiky a nenarušiteľnosť jej hraníc uznaných všetkými členskými štátmi EÚ;
40. zdôrazňuje, že EÚ musí prehodnotiť svoju politiku voči Rusku, ak by Rusko nesplnilo svoj záväzok vyplývajúci z dohôd uzavretých 12. augusta a 8. septembra;
41. víta stanovisko Rady k situácii v Gruzínsku; pripomína záväzky vyplývajúce z dohôd uzavretých 12. augusta a 8. septembra; poukazuje na to, že stiahnutie ruských jednotiek z oblastí susediacich s Južným Osetskom a Abcházskom je ďalším nevyhnutným krokom; žiada, aby sa utečencom umožnil bezpečný a rýchly návrat v sprievode pozorovateľov EÚ prítomných v oblasti; vyjadruje poľutovanie nad zlyhaním rokovaní Ruska a Gruzínska, ktoré sa uskutočnili 15. októbra 2008 v Ženeve;
42. vyjadruje ďalej poľutovanie na tým, že pozorovateľskej misii Európskej únie (EUMM) nie je umožnený vstup do dvoch odtrhnutých oblastí, v ktorých Rusko plánuje umiestniť ozbrojené sily v počte 7600 mužov a nahradiť tak malý kontingent ruských mierových síl rozmiestnených v oboch oblastiach po uzavretí dohôd o prímerí v rokoch 1992 – 1992;
43. očakáva závery medzinárodnej konferencie darcov o Gruzínsku, ktorá sa konala 22. októbra; víta záväzok Komisie poskytnúť Gruzínsku pevnú politickú, finančnú a praktickú podporu; žiada Komisiu, aby predložila a rýchlo uskutočnila opatrenia zamerané na obnovu oblastí konfliktu a aby zvýšila humanitárnu pomoc s cieľom presídliť ľudí postihnutých vojnou a poskytnúť im prístrešok pred zimou,
44. konštatuje, že všetky otvorené otázky sa musia vyriešiť na medzinárodnej mierovej konferencii v Ženeve, najmä čo sa týka situácie a budúcnosti Južného Osetska a Abcházska, ako aj pretrvávajúcej ruskej vojenskej prítomnosti v Achalgori a Perevi v Južnom Osetsku a v Kodori Gorge v Abcházsku, a že pokým sa tak nestane, nemôže dôjsť k úplnej normalizácii vzťahov medzi EÚ a Ruskom;
45. pripomína ruským úradom, že je ešte dôležitejšie zabezpečiť, aby osoby a MVO zasadzujúce sa o ochranu ľudských a občianskych práv mohli vykonávať svoju činnosť v súlade so záväzkom Ruska voči Rade Európy a bez zastrašovania;
46. vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili selektívne uplatňovanie nástroja európskeho susedstva a partnerstva a Európskeho nástroja pre ľudské práva a demokraciu tak, že občianskej spoločnosti Bieloruska poskytnú viac podpory; zdôrazňuje, že bieloruská demokratická opozícia sa musí v plnej miere zúčastňovať na dialógu EÚ a Bieloruska;
47. vyzýva Radu a Komisiu, aby rozvinuli s bieloruskými orgánmi skutočný dialóg založený na podmienenom a postupnom princípe s využitím porovnávaní, harmonogramov, revíznych doložiek a primeraných finančných prostriedkov;
48. víta podporu Európskej rady východnému partnerstvu, ktorého návrh v súčasnosti vypracúva Komisia, s cieľom posilniť vzťahy medzi Úniou a jej východnými susedmi; zdôrazňuje, že toto partnerstvo musí mať konkrétny a hmatateľný obsah, predovšetkým pokiaľ ide o slobodu pohybu a voľný obchod, ale aj dostatočné finančné zdroje v rámci rozpočtu EÚ;
49. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.