Návrh spoločného uznesenia - RC-B6-0581/2008Návrh spoločného uznesenia
RC-B6-0581/2008

    SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA

    17.11.2008

    ktorý v súlade s článkom 103 ods. 4 rokovacieho poriadku predkladajú
    a ktorý nahrádza návrhy týchto skupín: o HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť

    Postup : 2008/2667(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    RC-B6-0581/2008
    Predkladané texty :
    RC-B6-0581/2008
    Prijaté texty :

    Uznesenie európskeho parlamentu o HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť

    Európsky parlament,

    –  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2007 o boji proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách (2006 – 2009)[1],

    –  so zreteľom na brémske vyhlásenie z 13. marca 2007 s názvom Zodpovednosť a partnerstvo – spoločne proti HIV/AIDS,

      so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s názvom HIV/AIDS: čas konať[2],

      so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o AIDS[3],

    –  so zreteľom na závery Rady zo 6. júna 2005 o boji proti HIV/AIDS,

    –  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách (2006 – 2009)[4],

    –  so zreteľom na dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii prijaté na konferencii ministrov pod názvom Prelomenie bariér – partnerstvo pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, ktorá sa konala v rámci írskeho predsedníctva EÚ 23. a 24. februára 2004,

    –  so zreteľom na správu UNAIDS/WHO Európa z roku 2008 s názvom Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní dublinského vyhlásenia o partnerstve pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii,

    –  so zreteľom na vyhlásenie z Vilniusu o opatreniach na posilnenie reakcie na HIV/AIDS v Európskej únii a v susedných krajinách, ktoré prijali ministri a zástupcovia vlád z Európskej únie a zo susedných krajín na konferencii s názvom Európa a HIV/AIDS – nové výzvy, nové možnosti, ktorá sa konala v litovskom Vilniuse 16. a 17. septembra 2004,

    –  so zreteľom na program WHO v oblasti HIV/AIDS z roku 2006 s názvom Smerom k všeobecnému prístupu do roku 2010,

    –  so zreteľom na výsledky Eurobarometra o prevencii AIDS z februára 2006,

    –  so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

    A.  keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 bolo v rokoch 1999 – 2006 v rámci Európskej únie 269 152 nových prípadov infikovania vírusom HIV a v európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo nových prípadov infikovania 806 258,

    B.  keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 sa 11 % všetkých nových prípadov infekcie HIV týka mladých ľudí vo veku do 25 rokov,

    C.  keďže správy centra EuroHIV a programu UNAIDS potvrdzujú, že počet nových prípadov infikovania vírusom HIV stále narastá alarmujúcou rýchlosťou v Európskej únii, ako aj v susedných krajinách, a že v niektorých krajinách je odhadovaný počet ľudí infikovaných vírusom HIV takmer trikrát vyšší než ich udávaný oficiálny počet,

    D.  keďže v roku 2006 napriek zvýšenému počtu infekcií HIV pokračoval trvalý pokles počtu prípadov AIDS diagnostikovaných v posledných rokoch, pričom podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 bolo v roku 2006 v EÚ diagnostikovaných o 40 % prípadov menej než v roku 1999,

    E.  keďže veľký podiel prípadov infekcie HIV nie je diagnostikovaný; keďže mnoho ľudí nevie, či sú alebo nie sú infikovaní, a pravdepodobne sa to dozvedia až vtedy, keď ich postihne choroba súvisiaca s HIV/AIDS,

    F.  keďže infekčnosť HIV výrazne narastá za prítomnosti iných pohlavne prenosných chorôb (napr. kvapavky, chlamýdiovej infekcie, herpesu a syfilisu),

    G.  keďže jednou z príčin rýchleho šírenia infekcie vírusom HIV v mnohých krajinách východnej Európy je nákaza medzi osobami, ktoré užívajú drogy intravenóznym spôsobom,

    H.  keďže HIV/AIDS je prenosné ochorenie, a preto existuje riziko nákazy od infikovaných osôb, u ktorých ochorenie nebolo zistené,

    I.  keďže podľa zistení UNAIDS a WHO-Európa, ktoré hodnotili pokrok pri plnení dublinského vyhlásenia o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, len niekoľko z 53 krajín európskeho regiónu schválilo koncepciu v súvislosti so stigmatizáciou, diskrimináciou a ľudskými právami, ktorá je v súlade s ich záväzkami z dublinského vyhlásenia,

    J.  keďže dôsledná ochrana ľudských práv je základom každého aspektu opatrení prijatých v súvislosti s HIV,

    K.  keďže v boji s touto epidemickou nákazou je mimoriadne potrebná cezhraničná spolupráca,

    L.  keďže v oblasti verejného zdravia je potrebné zaviesť účinné opatrenia, ktoré uľahčia včasné diagnostikovanie HIV,

    1.  vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu v oblasti HIV s cieľom:

    • podporovať včasné diagnostikovanie a zníženie prekážok testovania;
    • zabezpečiť včasnú starostlivosť a informovanosť o výhodách včasnej starostlivosti;

    2.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zabezpečila dôkladné monitorovanie a sledovanie vrátane presnejších odhadov (veľkosť, charakteristika atď.) nediagnostikovanej populácie, pričom sa bude rešpektovať dôvernosť a ochrana osobných údajov;

    3.  vyzýva Komisiu, aby vyčlenila značné politické, finančné a ľudské zdroje na podporu implementácie takejto stratégie;

    4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k testovaniu, ktoré musí zostať bezplatné a anonymné;

    5.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu znižovania výskytu HIV/AIDS zameranú na zraniteľné skupiny a skupiny, o ktorých je známe, že sú vystavené vysokému riziku;

    6.  vyzýva Radu, aby poverila Komisiu prípravou odporúčaní Rady na plnenie usmernení v súvislosti s testovaním a liečbou, ktoré sú založené na dôkazoch, v každom členskom štáte;

    7.  vyzýva Radu, aby poverila Komisiu zabezpečením zahrnutia ukazovateľov, ktoré sa priamo týkajú otázok spojených s ľudskými právami v súvislosti s HIV/AIDS a hodnotia výsledky, do budúceho monitorovania pokroku v boji proti HIV/AIDS v Európe a susedných krajinách;

    8.  vyzýva členské štáty, aby v rámci svojej jurisdikcie prijali ustanovenia, ktoré účinne postavia mimo zákona diskrimináciu voči osobám s HIV/AIDS vrátane obmedzení ovplyvňujúcich slobodu ich pohybu;

    9.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili informačné a vzdelávacie kampane v oblasti prevencie, testovania a liečby HIV/AIDS;

    10.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, generálnemu tajomníkovi OSN, UNAIDS, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.