SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
17.11.2008
- –John Bowis, Antonios Trakatellis, Françoise Grossetête, Elisabeth Morin a Colm Burke v mene skupiny PPE-DE
- –Zita Gurmai, Miguel Angel Martínez Martínez, Michael Cashman, Jan Marinus Wiersma, Anna Hedh a Anne Van Lancker v mene skupiny PSE
- –Georgs Andrejevs v mene skupiny ALDE
- –Liam Aylward, Alessandro Foglietta, Salvatore Tatarella, Roberta Angelilli a Marek Aleksander Czarnecki v mene skupiny UEN
- –Kathalijne Maria Buitenweg v mene skupiny Verts/ALE
- –Adamos Adamou, Vittorio Agnoletto a Dimitrios Papadimoulis v mene skupiny GUE/NGL
- –PSE (B6‑0581/2008)
- –ALDE (B6‑0583/2008)
- –Verts/ALE (B6‑0584/2008)
- –PPE-DE (B6‑0585/2008)
- –UEN (B6‑0586/2008)
- –GUE/NGL (B6‑0587/2008)
Uznesenie európskeho parlamentu o HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2007 o boji proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách (2006 – 2009)[1],
– so zreteľom na brémske vyhlásenie z 13. marca 2007 s názvom Zodpovednosť a partnerstvo – spoločne proti HIV/AIDS,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s názvom HIV/AIDS: čas konať[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o AIDS[3],
– so zreteľom na závery Rady zo 6. júna 2005 o boji proti HIV/AIDS,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách (2006 – 2009)[4],
– so zreteľom na dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii prijaté na konferencii ministrov pod názvom Prelomenie bariér – partnerstvo pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, ktorá sa konala v rámci írskeho predsedníctva EÚ 23. a 24. februára 2004,
– so zreteľom na správu UNAIDS/WHO Európa z roku 2008 s názvom Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní dublinského vyhlásenia o partnerstve pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii,
– so zreteľom na vyhlásenie z Vilniusu o opatreniach na posilnenie reakcie na HIV/AIDS v Európskej únii a v susedných krajinách, ktoré prijali ministri a zástupcovia vlád z Európskej únie a zo susedných krajín na konferencii s názvom Európa a HIV/AIDS – nové výzvy, nové možnosti, ktorá sa konala v litovskom Vilniuse 16. a 17. septembra 2004,
– so zreteľom na program WHO v oblasti HIV/AIDS z roku 2006 s názvom Smerom k všeobecnému prístupu do roku 2010,
– so zreteľom na výsledky Eurobarometra o prevencii AIDS z februára 2006,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 bolo v rokoch 1999 – 2006 v rámci Európskej únie 269 152 nových prípadov infikovania vírusom HIV a v európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo nových prípadov infikovania 806 258,
B. keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 sa 11 % všetkých nových prípadov infekcie HIV týka mladých ľudí vo veku do 25 rokov,
C. keďže správy centra EuroHIV a programu UNAIDS potvrdzujú, že počet nových prípadov infikovania vírusom HIV stále narastá alarmujúcou rýchlosťou v Európskej únii, ako aj v susedných krajinách, a že v niektorých krajinách je odhadovaný počet ľudí infikovaných vírusom HIV takmer trikrát vyšší než ich udávaný oficiálny počet,
D. keďže v roku 2006 napriek zvýšenému počtu infekcií HIV pokračoval trvalý pokles počtu prípadov AIDS diagnostikovaných v posledných rokoch, pričom podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 bolo v roku 2006 v EÚ diagnostikovaných o 40 % prípadov menej než v roku 1999,
E. keďže veľký podiel prípadov infekcie HIV nie je diagnostikovaný; keďže mnoho ľudí nevie, či sú alebo nie sú infikovaní, a pravdepodobne sa to dozvedia až vtedy, keď ich postihne choroba súvisiaca s HIV/AIDS,
F. keďže infekčnosť HIV výrazne narastá za prítomnosti iných pohlavne prenosných chorôb (napr. kvapavky, chlamýdiovej infekcie, herpesu a syfilisu),
G. keďže jednou z príčin rýchleho šírenia infekcie vírusom HIV v mnohých krajinách východnej Európy je nákaza medzi osobami, ktoré užívajú drogy intravenóznym spôsobom,
H. keďže HIV/AIDS je prenosné ochorenie, a preto existuje riziko nákazy od infikovaných osôb, u ktorých ochorenie nebolo zistené,
I. keďže podľa zistení UNAIDS a WHO-Európa, ktoré hodnotili pokrok pri plnení dublinského vyhlásenia o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, len niekoľko z 53 krajín európskeho regiónu schválilo koncepciu v súvislosti so stigmatizáciou, diskrimináciou a ľudskými právami, ktorá je v súlade s ich záväzkami z dublinského vyhlásenia,
J. keďže dôsledná ochrana ľudských práv je základom každého aspektu opatrení prijatých v súvislosti s HIV,
K. keďže v boji s touto epidemickou nákazou je mimoriadne potrebná cezhraničná spolupráca,
L. keďže v oblasti verejného zdravia je potrebné zaviesť účinné opatrenia, ktoré uľahčia včasné diagnostikovanie HIV,
1. vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu v oblasti HIV s cieľom:
- –podporovať včasné diagnostikovanie a zníženie prekážok testovania;
- –zabezpečiť včasnú starostlivosť a informovanosť o výhodách včasnej starostlivosti;
2. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zabezpečila dôkladné monitorovanie a sledovanie vrátane presnejších odhadov (veľkosť, charakteristika atď.) nediagnostikovanej populácie, pričom sa bude rešpektovať dôvernosť a ochrana osobných údajov;
3. vyzýva Komisiu, aby vyčlenila značné politické, finančné a ľudské zdroje na podporu implementácie takejto stratégie;
4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k testovaniu, ktoré musí zostať bezplatné a anonymné;
5. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu znižovania výskytu HIV/AIDS zameranú na zraniteľné skupiny a skupiny, o ktorých je známe, že sú vystavené vysokému riziku;
6. vyzýva Radu, aby poverila Komisiu prípravou odporúčaní Rady na plnenie usmernení v súvislosti s testovaním a liečbou, ktoré sú založené na dôkazoch, v každom členskom štáte;
7. vyzýva Radu, aby poverila Komisiu zabezpečením zahrnutia ukazovateľov, ktoré sa priamo týkajú otázok spojených s ľudskými právami v súvislosti s HIV/AIDS a hodnotia výsledky, do budúceho monitorovania pokroku v boji proti HIV/AIDS v Európe a susedných krajinách;
8. vyzýva členské štáty, aby v rámci svojej jurisdikcie prijali ustanovenia, ktoré účinne postavia mimo zákona diskrimináciu voči osobám s HIV/AIDS vrátane obmedzení ovplyvňujúcich slobodu ich pohybu;
9. vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili informačné a vzdelávacie kampane v oblasti prevencie, testovania a liečby HIV/AIDS;
10. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, generálnemu tajomníkovi OSN, UNAIDS, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.
- [1] Prijaté texty P6_TA(2007)0137.
- [2] Prijaté texty P6_TA(2006)0321.
- [3] Prijaté texty P6_TA(2006)0526.
- [4] KOM(2005)0654.