ktorý v súlade s článkom 103 ods. 4 rokovacieho poriadku predkladajú
–
Urszula Gacek v mene skupiny PPE-DE
–
Martin Schulz, Claudio Fava v mene skupiny PSE
–
Graham Watson, Sarah Ludford, Ignasi Guardans Cambó, Marco Cappato, Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE
–
Cristiana Muscardini, Roberta Angelilli v mene skupiny UEN
–
Monica Frassoni, Daniel Cohn-Bendit, Kathalijne Maria Buitenweg, Jean Lambert, Raül Romeva i Rueda, Cem Özdemir, Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE
–
Giusto Catania, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Miguel Portas, Vittorio Agnoletto, Jens Holm, Willy Meyer Pleite, v mene skupiny GUE/NGL
o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo
Uznesenie Európskeho parlamentu o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo
Európsky parlament,
–
so zreteľom na medzinárodné, európske a vnútroštátne nástroje týkajúce sa ľudských práv, základných slobôd a zákazu svojvoľného zadržiavania, núteného zmiznutia a mučenia, ako sú Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu z 10. decembra 1984,
–
so zreteľom na transatlantickú spoluprácu medzi USA a EÚ a jej členskými štátmi, a to najmä v oblasti boja proti terorizmu,
–
so zreteľom na:
•
svoje uznesenie z 13. júna 2006 o situácii väzňov na Guantáname(1),
•
svoje uznesenie o Guantanáme zo 16. februára 2006(2),
•
svoje odporúčanie Rade z 10. marca 2004 o práve zadržaných osôb v Guantáname na spravodlivý proces(3)
•
svoje uznesenie zo 7. februára 2002 o situácii zadržiavaných osôb na základni v zálive Guantánamo(4),
•
uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,
•
správu Komisie OSN pre ľudské práva z 15. februára 2006,
•
stanoviská osobitných spravodajcov OSN,
•
závery a odporúčania Výboru OSN proti mučeniu, ktoré sa týkajú Spojených štátov,
•
stanovisko predsedu Európskeho parlamentu z 20. januára 2009,
•
stanovisko komisára Rady Európy pre ľudské práva z 19. januára 2009,
•
stanovisko koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu,
•
stanoviská európskeho komisára pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť a predsedníctva EÚ,
–
so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (správa poslanca Favu)(5) a so zreteľom na aktivity Rady Európy v tejto oblasti,
–
so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A.
keďže po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 zriadili Spojené štáty v januári 2002 v zálive Guantánamo (Kuba) prísne strážené väzenské zariadenie, v ktorom sú zadržiavané osoby podozrivé z terorizmu,
B.
keďže väzňom v zálive Guantanámo a v tajných väzenských zariadeniach sa upierali ich základné ľudské práva, najmä právo na spravodlivý proces, a boli vystavení krutým vyšetrovacím metódam ako mučenie vodou (waterboarding), ktoré sa rovnajú mučeniu a krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,
C.
keďže vo viacerých rozsudkoch súdov USA, vrátane Najvyššieho súdu, boli priznané čiastočné a obmedzené práva vrátane možnosti prístupu k občianskym súdom v USA,
D.
keďže na zozname uverejnenom úradmi USA je 759 bývalých a súčasných väzňov na Guantáname; keďže bolo prepustených 525 väzňov a 5 väzňov zomrelo vo väzbe; keďže v súčasnosti je na Guantáname približne 250 väzňov, z toho:
•
určitý počet zadržiavaných zostáva na Guantáname len preto, že neexistuje krajina, do ktorej by sa mohli bezpečne vrátiť; sú to muži, ktorí nikdy neboli a nikdy nebudú Spojenými štátmi obvinení zo žiadnych zločinov;
•
určitý počet zadržiavaných, u ktorých sa uvažuje o stíhaní a súdnom procese;
•
určitý počet zadržiavaných, ktorých USA nemajú v úmysle súdne stíhať, ale existuje presvedčenie, že predstavujú potenciálne nebezpečenstvo;
E.
keďže používanie mučenia a nezákonných prostriedkov znamená, že získané „dôkazy“ sú neprijateľné na súdoch, čím sa súdne stíhanie a odsúdenie za terorizmus stáva nemožným;
F.
keďže úrady Spojených štátov tvrdia, že od svojho prepustenia sa 61 bývalých väzňov zo zálivu Guantánamo zapojilo do terorizmu;
1.
osobitne víta rozhodnutia prezidenta USA Baracka Obamu zatvoriť väzenské zariadenie v zálive Guantánamo, ako aj ďalšie súvisiace vykonávacie nariadenia, ktoré označujú významnú zmenu v politike Spojených štátov voči dodržiavaniu humanitárneho a medzinárodného práva a vyzýva novú administratívu, aby v tomto smere podnikla ďalšie kroky;
2.
pripomína, že hlavnú zodpovednosť za celý proces uzatvárania väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a budúcnosť jeho väzňov nesie USA; napriek tomu však potvrdzuje, že zodpovednosť za dodržiavanie medzinárodného práva a základných práv nesú všetky demokratické krajiny, najmä EÚ a jej členské štáty, ktoré spoločne predstavujú spoločenstvo založené na hodnotách;
3.
vyzýva USA, aby pre zadržiavaných na Guantáname zabezpečili zaručenie ich ľudských práv a základných slobôd na základe medzinárodného a ústavného práva USA a:
•
aby sa s každým zadržiavaným, proti ktorému majú USA dostatok dôkazov, bezodkladne uskutočnilo náležité súdne konanie formou spravodlivého verejného vypočutia príslušným nezávislým a nestranným súdom a aby bol v prípade odsúdenia uväznený v USA,
•
aby bol každý zadržiavaný, proti ktorému nebude vznesené obvinenie a ktorý sa dobrovoľne rozhodne pre návrat do krajiny pôvodu, promptne a čo najskôr vrátený do svojej domovskej krajiny,
•
aby každému zadržiavanému, proti ktorému nebude vznesené obvinenie, ale ktorý sa do krajiny svojho pôvodu nemôže vrátiť z dôvodu skutočného rizika mučenia a prenasledovania, bola poskytnutá možnosť prijatia Spojenými štátmi a ponúknutá humanitárna ochrana na pôde USA a poskytnuté odškodnenie;
4.
Vyzýva členské štáty, aby v prípade, ak o to administratíva USA požiada, spolupracovali na hľadaní riešení, boli pripravení prijať väzňov z Guantánama v EÚ s cieľom prispieť k posilneniu medzinárodného práva a ako prioritu poskytli spravodlivé a humánne zaobchádzanie pre všetkých a pripomína, že členské štáty sú povinné v rámci lojálnej spolupráce vzájomne konzultovať možné vplyvy na verejnú bezpečnosť v rámci EÚ;
5.
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, generálnemu tajomníkovi a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, generálnemu tajomníkovi OSN a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.