SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
2.2.2009
- –Urszula Gacek v mene skupiny PPE-DE
- –Martin Schulz, Claudio Fava v mene skupiny PSE
- –Graham Watson, Sarah Ludford, Ignasi Guardans Cambó, Marco Cappato, Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE
- –Cristiana Muscardini, Roberta Angelilli v mene skupiny UEN
- –Monica Frassoni, Daniel Cohn-Bendit, Kathalijne Maria Buitenweg, Jean Lambert, Raül Romeva i Rueda, Cem Özdemir, Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE
- –Giusto Catania, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Miguel Portas, Vittorio Agnoletto, Jens Holm, Willy Meyer Pleite, v mene skupiny GUE/NGL
- –PPE-DE (B6‑0066/2009)
- –PSE (B6‑0069/2009)
- –ALDE Verts/ALE, GUE/NGL (B6‑0070/2009)
Uznesenie Európskeho parlamentu o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo
Európsky parlament,
– so zreteľom na medzinárodné, európske a vnútroštátne nástroje týkajúce sa ľudských práv, základných slobôd a zákazu svojvoľného zadržiavania, núteného zmiznutia a mučenia, ako sú Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu z 10. decembra 1984,
– so zreteľom na transatlantickú spoluprácu medzi USA a EÚ a jej členskými štátmi, a to najmä v oblasti boja proti terorizmu,
– so zreteľom na:
- •svoje uznesenie z 13. júna 2006 o situácii väzňov na Guantáname[1],
- •svoje uznesenie o Guantanáme zo 16. februára 2006[2],
- •svoje odporúčanie Rade z 10. marca 2004 o práve zadržaných osôb v Guantáname na spravodlivý proces[3]
- •svoje uznesenie zo 7. februára 2002 o situácii zadržiavaných osôb na základni v zálive Guantánamo[4],
- •uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,
- •správu Komisie OSN pre ľudské práva z 15. februára 2006,
- •stanoviská osobitných spravodajcov OSN,
- •závery a odporúčania Výboru OSN proti mučeniu, ktoré sa týkajú Spojených štátov,
- •stanovisko predsedu Európskeho parlamentu z 20. januára 2009,
- •stanovisko komisára Rady Európy pre ľudské práva z 19. januára 2009,
- •stanovisko koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu,
- •stanoviská európskeho komisára pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť a predsedníctva EÚ,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (správa poslanca Favu)[5] a so zreteľom na aktivity Rady Európy v tejto oblasti,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 zriadili Spojené štáty v januári 2002 v zálive Guantánamo (Kuba) prísne strážené väzenské zariadenie, v ktorom sú zadržiavané osoby podozrivé z terorizmu,
B. keďže väzňom v zálive Guantanámo a v tajných väzenských zariadeniach sa upierali ich základné ľudské práva, najmä právo na spravodlivý proces, a boli vystavení krutým vyšetrovacím metódam ako mučenie vodou (waterboarding), ktoré sa rovnajú mučeniu a krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,
C. keďže vo viacerých rozsudkoch súdov USA, vrátane Najvyššieho súdu, boli priznané čiastočné a obmedzené práva vrátane možnosti prístupu k občianskym súdom v USA,
D. keďže na zozname uverejnenom úradmi USA je 759 bývalých a súčasných väzňov na Guantáname; keďže bolo prepustených 525 väzňov a 5 väzňov zomrelo vo väzbe; keďže v súčasnosti je na Guantáname približne 250 väzňov, z toho:
- •určitý počet zadržiavaných zostáva na Guantáname len preto, že neexistuje krajina, do ktorej by sa mohli bezpečne vrátiť; sú to muži, ktorí nikdy neboli a nikdy nebudú Spojenými štátmi obvinení zo žiadnych zločinov;
- •určitý počet zadržiavaných, u ktorých sa uvažuje o stíhaní a súdnom procese;
- •určitý počet zadržiavaných, ktorých USA nemajú v úmysle súdne stíhať, ale existuje presvedčenie, že predstavujú potenciálne nebezpečenstvo;
E. keďže používanie mučenia a nezákonných prostriedkov znamená, že získané „dôkazy“ sú neprijateľné na súdoch, čím sa súdne stíhanie a odsúdenie za terorizmus stáva nemožným;
F. keďže úrady Spojených štátov tvrdia, že od svojho prepustenia sa 61 bývalých väzňov zo zálivu Guantánamo zapojilo do terorizmu;
1. osobitne víta rozhodnutia prezidenta USA Baracka Obamu zatvoriť väzenské zariadenie v zálive Guantánamo, ako aj ďalšie súvisiace vykonávacie nariadenia, ktoré označujú významnú zmenu v politike Spojených štátov voči dodržiavaniu humanitárneho a medzinárodného práva a vyzýva novú administratívu, aby v tomto smere podnikla ďalšie kroky;
2. pripomína, že hlavnú zodpovednosť za celý proces uzatvárania väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a budúcnosť jeho väzňov nesie USA; napriek tomu však potvrdzuje, že zodpovednosť za dodržiavanie medzinárodného práva a základných práv nesú všetky demokratické krajiny, najmä EÚ a jej členské štáty, ktoré spoločne predstavujú spoločenstvo založené na hodnotách;
3. vyzýva USA, aby pre zadržiavaných na Guantáname zabezpečili zaručenie ich ľudských práv a základných slobôd na základe medzinárodného a ústavného práva USA a:
- •aby sa s každým zadržiavaným, proti ktorému majú USA dostatok dôkazov, bezodkladne uskutočnilo náležité súdne konanie formou spravodlivého verejného vypočutia príslušným nezávislým a nestranným súdom a aby bol v prípade odsúdenia uväznený v USA,
- •aby bol každý zadržiavaný, proti ktorému nebude vznesené obvinenie a ktorý sa dobrovoľne rozhodne pre návrat do krajiny pôvodu, promptne a čo najskôr vrátený do svojej domovskej krajiny,
- •aby každému zadržiavanému, proti ktorému nebude vznesené obvinenie, ale ktorý sa do krajiny svojho pôvodu nemôže vrátiť z dôvodu skutočného rizika mučenia a prenasledovania, bola poskytnutá možnosť prijatia Spojenými štátmi a ponúknutá humanitárna ochrana na pôde USA a poskytnuté odškodnenie;
4. Vyzýva členské štáty, aby v prípade, ak o to administratíva USA požiada, spolupracovali na hľadaní riešení, boli pripravení prijať väzňov z Guantánama v EÚ s cieľom prispieť k posilneniu medzinárodného práva a ako prioritu poskytli spravodlivé a humánne zaobchádzanie pre všetkých a pripomína, že členské štáty sú povinné v rámci lojálnej spolupráce vzájomne konzultovať možné vplyvy na verejnú bezpečnosť v rámci EÚ;
5. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, generálnemu tajomníkovi a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, generálnemu tajomníkovi OSN a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.