Postup : 2009/2557(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B6-0165/2009

Predkladané texty :

RC-B6-0165/2009

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 02/04/2009 - 9.20
CRE 02/04/2009 - 9.20
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0213

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 108kWORD 71k
30.3.2009
PE423.032
PE423.038
PE423.039
PE423.040
 
B6‑0165/2009}
B6‑0169/2009}
B6‑0170/2009}
B6‑0171/2009} RC1
ktorý v súlade s článkom 103 ods. 4 rokovacieho poriadku predkladajú
   Tunne Kelam, Gunnar Hökmark a Jana Hybášková v mene skupiny PPE-DE
   Annemie Neyts-Uyttebroeck a István Szent-Iványi v mene skupiny ALDE
   Hanna Foltyn-Kubicka, Wojciech Roszkowski, Ģirts Valdis Kristovskis, Adam Bielan, Roberts Zīle, Zdzisław Zbigniew Podkański, Inese Vaidere a Mirosław Mariusz Piotrowski v mene skupiny UEN
   Gisela Kallenbach, Milan Horáček a László Tőkés v mene skupiny Verts/ALE
a ktorý nahrádza návrhy týchto skupín:
   PPE-DE (B6‑0165/2009)
   Verts/ALE (B6‑0169/2009)
   UEN (B6‑0170/2009)
   ALDE (B6‑0171/2009)
o svedomí Európy a totalitných režimoch

Uznesenie Európskeho parlamentu o svedomí Európy a totalitných režimoch 

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 260 (III) A z 9. decembra 1948 o genocíde,

–  so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(1),

–  so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme z 3. júna 2008,

–  so zreteľom na uznesenie č. 1481 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie prijaté 23. septembra 2008, ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu prijaté 23. septembra 2008,

–  so zreteľom na mnoho svojich predchádzajúcich uznesení o demokracii a dodržiavaní základných práv a slobôd vrátane uznesenia z 12. mája 2005 o budúcnosti Európy šesťdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny(2), uznesenia z 23. októbra 2008 o spomienke na hladomor na Ukrajine(3) a uznesenia z 15. januára 2009 o Srebrenici(4),

–  so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže historici sa zhodujú na tom, že historické skutočnosti nie je možné úplne objektívne interpretovať a objektívne historické svedectvá neexistujú; keďže však kvalifikovaní historici využívajú na štúdium minulosti vedecké nástroje a snažia sa byť čo najnestrannejší,

B.  keďže nijaký politický orgán ani politická strana nemá monopol na interpretáciu histórie a tieto orgány a strany sa nemôžu vyhlasovať za objektívne,

C.  keďže oficiálne politické interpretácie historických skutočností by sa nemali vnucovať prostredníctvom väčšinových rozhodnutí parlamentov; keďže parlament nemôže vydávať zákony o minulosti,

D.  keďže hlavným cieľom európskeho integračného procesu je zabezpečenie dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu v budúcnosti a keďže články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii poskytujú vhodné mechanizmy na dosiahnutie tohto cieľa,

E.  keďže nesprávne interpretácie histórie môžu podporovať politiky vylúčenia, a tak podnecovať nenávisť a rasizmus,

F.  keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudovali základy na uzmierenie založené na pravde a spomienkach,

G.  keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu, na rozširovanie totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe, a zároveň spôsobom prekonania hlbokej priepasti a nepriateľstva v Európe prostredníctvom spolupráce, integrácie, skončenia vojny a upevňovania demokracie v Európe,

H.  keďže proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, pričom skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska pomohlo upevniť demokraciu na juhu Európy,

I.  keďže Európa nebude nikdy zjednotená, ak nedokáže dosiahnuť spoločný názor na svoje dejiny, uznať komunizmus a nacizmus ako spoločné dedičstvo a viesť úprimnú a dôkladnú diskusiu o všetkých zločinoch totalitných režimov minulého storočia,

J.  keďže zjednotená Európa v roku 2009 oslávi 20. výročie pádu komunistických diktatúr v strednej a vo východnej Európe a pádu berlínskeho múru, čo by mala byť príležitosť na zvýšenie povedomia o minulosti, ako aj na uznanie úlohy demokratických občianskych iniciatív, a podnetom na posilnenie pocitov spolupatričnosti a súdržnosti,

K.  keďže takisto treba spomínať aj na tých ľudí, ktorí aktívne odporovali totalitnému režimu a ktorí by sa pre svoje odhodlanie, vernosť ideálom, česť a odvahu mali zaujať miesto v povedomí Európanov ako hrdinovia doby totality,

L.  keďže z pohľadu obetí nie je podstatné, ktorý režim a prečo ich pripravil o slobodu alebo ich mučil či zavraždil,

1.  vyjadruje úctu všetkým obetiam totalitných a nedemokratických režimov v Európe a vzdáva hold tým, ktorí bojovali proti tyranii a útlaku;

2.  opätovne sa hlási k svojmu záväzku budovať mierovú a prosperujúcu Európu založenú na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv,

3.  zdôrazňuje dôležitosť udržiavania spomienok na minulosť nažive, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu; opätovne potvrdzuje svoj jednotný postoj voči všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;

4.  pripomína, že nedávne zločiny proti ľudskosti a akty genocídy v Európe sa stali len v júli 1995, a že stálu pozornosť treba venovať boju proti nedemokratickým, xenofóbnym, autoritárskym a totalitným myšlienkam a tendenciám;

5.  zdôrazňuje, že na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami sa musí podporovať zber dôkazov a záznamov dosvedčujúcich pohnutú minulosť Európy, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty aj po 20 rokoch od pádu totalitných komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe stále príliš obmedzujú prístup k dokumentom, ktoré sú dôležité z osobných dôvodov alebo sú potrebné na vedecké účely; požaduje, aby všetky členské štáty vynaložili skutočnú snahu o otvorenie archívov vrátane archívov bývalých služieb vnútornej bezpečnosti, tajnej polície a spravodajských služieb;

7.  rozhodne a jednoznačne odsudzuje zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv páchané totalitnými komunistickými režimami; obetiam týchto zločinov a ich rodinným príslušníkom vyjadruje sústrasť, pochopenie a uznanie ich utrpenia;

8.  vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru a zmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť k spoločnej budúcnosti a že Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu a ochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynakladali ďalšie úsilie na posilnenie výučby európskych dejín a aby zdôrazňovali historické úspechy európskej integrácie a ostrý kontrast medzi tragickou minulosťou a mierovým a demokratickým spoločenským poriadkom dnešnej Európskej únie;

10.  je presvedčený, že vhodná ochrana dejinnej pamiatky, komplexné prehodnotenie európskych dejín a celoeurópske uznania všetkých historických aspektov modernej Európy posilnia európsku integráciu;

11.  v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali a obhajovali aktivity mimovládnych organizácii, akou je organizácia Memorial v Ruskej federácii, ktoré sa aktívne angažujú v skúmaní a zhromažďovaní dokumentov súvisiacich so zločinmi spáchanými počas stalinistického režimu;

12.  pripomína svoju plnú podporu posilňovaniu medzinárodnej spravodlivosti;

13.  požaduje zriadenie platformy európskej pamäti a svedomia, ktorá by podporovala vytváranie sietí a spoluprácu medzi národnými výskumnými ústavmi histórie totalitných režimov, ako aj vytvorenie celoeurópskeho dokumentačného strediska/pamätníka obetiam všetkých totalitných režimov;

14.  požaduje posilnenie existujúcich relevantných finančných nástrojov na poskytovanie podpory uvedeným iniciatívam;

15.  požaduje, aby sa vyhlásenie dňa 23. augusta ako celoeurópskeho pamätného dňa obetiam všetkých totalitných a autoritárskych režimov pripomínalo nestranne a s úctou;

16.  je presvedčený, že konečným cieľom odhaľovania a posudzovania zločinov spáchaných komunistickými totalitnými režimami je zmierenie, ktoré možno dosiahnuť uznaním zodpovednosti, žiadaním o odpustenie a podporou morálnej obrody;

17.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom krajín pridružených k Európskej únii a vládam a parlamentom členských krajín Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 328 E, 6.12.2008, s. 55.
(2) Prijaté texty: P6_TA(2005)0180.
(3) Prijaté texty: P6_TA(2008)0523.
(4) Prijaté texty: P6_TA(2009)0028.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia