SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
23.4.2009
- –Nicole Fontaine, Esther De Lange, Charles Tannock, Laima Liucija Andrikienė a Bernd Posselt v mene skupiny PPE-DE
- –Pasqualina Napoletano, Ana Maria Gomes a Emilio Menéndez del Valle v mene skupiny PSE
- –Marco Cappato, Marios Matsakis, Toomas Savi a Marielle De Sarnez v mene skupiny ALDE
- –Adam Bielan, Cristiana Muscardini, Roberta Angelilli, Mieczysław Edmund Janowski, Ewa Tomaszewska a Hanna Foltyn-Kubicka v mene skupiny UEN
- –Raül Romeva i Rueda a Angelika Beer v mene skupiny Verts/ALE
- –André Brie, Vittorio Agnoletto a Luisa Morgantini v mene skupiny GUE/NGL
- –UEN (B6‑0197/2009)
- –PSE (B6‑0198/2009)
- –PPE-DE (B6‑0199/2009)
- –Verts/ALE (B6‑0200/2009)
- –GUE/NGL (B6‑0241/2009)
- –ALDE (B6‑0252/2009)
Uznesenie Európskeho parlamentu o právach žien v Afganistane
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, a najmä uznesenie z 15. januára 2009 o rozpočtovej kontrole finančných prostriedkov EÚ pre Afganistan,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Afganistanom a Wolesi Jirga z 12. februára 2009,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie Medzinárodnej konferencie o Afganistane, ktorá sa konala v Haagu 31. marca 2009,
– so zreteľom na vyhlásenie samitu NATO o Afganistane uverejnené hlavami štátov a vlád, ktoré sa zúčastnili na schôdzi Severoatlantickej rady v Štrasburgu/Kehl, 4. apríla 2009,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Európskej únie a USA o právnych predpisoch v Afganistane zo 6. apríla 2009,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže Afganistan sa podieľa na viacerých medzinárodných nástrojoch týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd, najmä na Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na Medzinárodnom dohovore o právach dieťaťa,
B. keďže afganská ústava zo 4. januára 2004 v článku 22 uvádza, že „občania Afganistanu, muži a ženy, majú podľa zákona rovnaké práva a povinnosti“, a keďže ústava je v súlade s medzinárodnými zmluvami ratifikovanými Afganistanom,
C. keďže afganský zákon o rodine, ktorý od konca sedemdesiatych rokov obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré priznávajú ženám práva v oblasti zdravia a vzdelávania, a keďže tento zákon sa reviduje, aby bol v súlade s ústavou z roku 2004,
D. pripomínajúc existenciu Nezávislého výboru pre ľudské práva, ktorý bol vytvorený po dohodách z Bonnu v júni 2002 a ktorý vedie Sima Samar, a jeho úlohu v oblasti ochrany ľudských práv;
E. keďže nový návrh zákona o osobnom postavení šiitských žien, ktorý bol nedávno schválený obidvoma komorami Afganského parlamentu, závažným spôsobom obmedzuje slobodu pohybu žien tým, že im odopiera možnosť odísť zo svojho domu z iných ako „legitímnych dôvodov“ a vyžaduje, aby sa podriadili sexuálnym túžbam svojich manželov, čím sa uzákoňuje „manželské znásilnenie“ a podporuje diskriminácia žien v manželstve, pri rozvode, dedení a v oblasti prístupu k vzdelávaniu, čo odporuje medzinárodným normám v oblasti ľudských práv, najmä práv žien,
F. keďže tento návrh zákona, ktorý by sa dotkol 15 až 20 % obyvateľstva, sa ešte neuplatňuje, pretože nebol uverejnený v úradnom vestníku vlády, aj keď ho už podpísal afganský prezident Hamid Karzai,
G. keďže tento návrh zákona bol na základe kritiky v Afganistane a v zahraničí vrátený afganskému Ministerstvu spravodlivosti s cieľom preveriť súlad znenia zákona so záväzkami prijatými afganskou vládou v rámci medzinárodných dohovorov o právach žien, ľudských právach vo všeobecnosti a v rámci ústavy;
H. keďže aktivisti, a najmä ochrancovia práv žien sú stále cieľom násilia, a militanti, najmä radikáli, zaútočili na mnohých z nich, ako je Sitara Achakzai, Afganka, členka kandahárskej provinčnej rady v Afganistane, ochrankyňa práv žien, zavraždená pred svojim domom, Gul Pecha a Abdul Aziz, ktorých zabili po tom, čo ich obvinili z nemorálnych činov a rada náboženských konzervatívcov ich odsúdila na smrť, Malai Kakar, prvá policajtka v Kandaháre, ktorá riadila policajné oddelenie poverené vyšetrovaním zločinov spáchaných na ženách v meste,
I. keďže Perwizovi Kambakhshovi, dvadsaťtriročnému afganskému novinárovi odsúdenému na smrť za to, že uverejnil článok o právach žien v islamskom svete, po rozsiahlych protestoch na medzinárodnej úrovni znížili trest na 20 rokov väzenia,
J. keďže sa stále podávajú správy o vyhrážkach a zastrašovaní žien vo verejnom živote, ako aj na pracovisku, a tieto tvrdenia boli potvrdené v správach OSN, keďže sa nedávno zaznamenali ťažkosti pri zvyšovaní účasti dievčat na systéme vyučovania, pretože sa militanti a radikáli stavajú na odpor,
K. keďže v posledných rokoch boli zaznamenané prípady mladých žien, ktoré spáchali samovraždu, aby unikli pred nútenými manželstvami alebo domácim násilím;
1. žiada zrušenie návrhu zákona pre šiitské obyvateľstvo v Afganistane, pretože je jasné, že jeho obsah nie je v súlade so zásadou rodovej rovnosti, ako sa uvádza v ústave a v medzinárodných dohovoroch;
2. zdôrazňuje riziko, ktoré prináša prijatie právnych predpisov uplatňovaných iba na niektoré kategórie obyvateľstva, pretože sa tým podporuje diskriminácia a nespravodlivosť;
3. odporúča afganskému Ministerstvu spravodlivosti, aby zrušilo všetky zákony, ktoré diskriminujú ženy a odporujú medzinárodným zmluvám, ku ktorým Afganistan pristúpil;
4. domnieva sa, že pre demokratický rozvoj krajiny je dôležité, aby sa Afganistan zaviazal v prospech ľudských práv vo všeobecnosti, a najmä práv žien, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji krajiny a ktoré musia mať možnosť všestranne požívať svoje základné a demokratické práva; opätovne potvrdzuje svoju podporu boja proti všetkým formám diskriminácie vrátane náboženskej a rodovej;
5. pripomína, že dokument o stratégii Európskej únie v Afganistane na obdobie 2007 – 2013 považuje rovnosť mužov a žien a práva žien za kľúčové otázky národnej stratégie rozvoja Afganistanu;
6. oceňuje odvahu a vyjadruje podporu afganským ženám, ktoré manifestovali v Kábule proti novému návrhu zákona; odsudzuje násilie, ktorého obeťami sa stali počas týchto manifestácií, a žiada afganské orgány, aby zabezpečili ich ochranu;
7. odsudzuje vraždy ochrancov ľudských práv a emancipácie afganských žien, najmä nedávnu vraždu regionálnej poslankyne Sitary Achikzaiovej;
8. vyjadruje zhrozenie nad skutočnosťou, že afganský Najvyšší súd potvrdil trest odňatia slobody na 20 rokov pre Perwiza Kambakhsha za rúhanie, a vyzýva prezidenta Karzaia, aby mu udelil milosť a povolil jeho prepustenie na slobodu;
9. vyzýva afganské orgány vrátane miestnych orgánov, aby prijali všetky opatrenia potrebné na ochranu žien pred sexuálnym násilím a inými formami rodového násilia a aby postavili pred súd páchateľov takýchto činov;
10. domnieva sa, že pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v oblasti rodovej rovnosti za cenu obrovského úsilia by sa nemal stať obeťou predvolebných vyjednávačiek medzi stranami;
11. podporuje kandidatúru žien v prezidentských voľbách stanovených na 20. augusta a vyzýva k plnej účasti afganských žien na rozhodovacom procese v mene práva, ktoré im, okrem iných, prináleží vrátane práva byť volené a vymenované do vysokých národných funkcií;
12. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby neustále nastoľovali otázku týkajúcu sa zákona o osobnom štatúte šiitských žien a každej diskriminácie žien a detí, ktorá je neprijateľná a nezlučiteľná so záväzkami, ktoré medzinárodné spoločenstvo prijalo z dlhodobého hľadiska v rámci pomoci Afganistanu v jeho úsilí o obnovu a rekonštrukciu;
13. vyzýva Komisiu, aby poskytla priamu pomoc v oblasti financovania a plánovania na afganskom Ministerstve pre záležitosti žien a podporila systematické začleňovanie rodového prístupu do všetkých svojich rozvojových politík v Afganistane;
14. vyzýva Rozvojový fond OSN pre ženy (UNIFEM), aby bol mimoriadne ostražitý ;
15. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vláde a parlamentu Afganskej islamskej republiky a Nezávislému výboru pre ľudské práva.