SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o európskej stratégii pre podunajskú oblasť
20.1.2010
ktorý nahrádza návrhy skupín:
S&D (B7‑0031/2010)
ALDE (B7‑0032/2010)
Verts/ALE (B7‑0033/2010)
GUE/NGL (B7‑0034/2010)
PPE (B7‑0036/2010)
Lambert van Nistelrooij, Danuta Maria Hübner, Marian-Jean Marinescu, Richard Seeber, Manfred Weber, Elisabeth Jeggle, Jan Olbrycht, Theodor Dumitru Stolojan, Elena Băsescu, Andrey Kovatchev, Tamás Deutsch, Elena Oana Antonescu, Iosif Matula, Csaba Sógor, Petru Constantin Luhan, Iuliu Winkler v mene poslaneckého klubu PPE
Silvia-Adriana Ţicău, Constanze Angela Krehl, Victor Boştinaru, Brian Simpson, Saïd El Khadraoui, Hannes Swoboda, Evgeni Kirilov, Georgios Stavrakakis, Ivailo Kalfin v mene skupiny S&D
Michael Theurer, Ramona Nicole Mănescu, Filiz Hakaeva Hyusmenova v mene skupiny ALDE
Eva Lichtenberger, Michael Cramer v mene skupiny Verts/ALE
Oldřich Vlasák, Tomasz Piotr Poręba v mene skupiny ECR
Jaromír Kohlíček, Miloslav Ransdorf v mene skupiny GUE/NGL
Uznesenie Európskeho parlamentu o európskej stratégii pre podunajskú oblasť
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 192 a článok 265 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na otázku Komisii o európskej stratégii pre podunajskú oblasť z 3. decembra 2009 (O-0150/09 – B7-0240/2009),
– so zreteľom na závery zo zasadnutia Európsky rady 18. – 19. júna 2009, v ktorých bola Komisia vyzvaná, aby do konca roka 2010 vypracovala európsku stratégiu pre podunajskú oblasť,
– so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť Baltského mora,
– so zreteľom na program Rady, ktorý pripravili španielske, belgické a maďarské predsedníctva,
– so zreteľom na Dunajské fórum vytvorené v rámci Európskeho parlamentu a na jeho prácu,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť z októbra 2009,
– so zreteľom na Dohovor z Espoo, Aarhuský dohovor a Bernský dohovor o ochrane životného prostredia,
– so zreteľom na rámcovú smernicu o vode a Helsinský dohovor,
– so zreteľom na Belehradský dohovor o režime plavby na Dunaji,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie o rozvoji vnútrozemskej vodnej dopravy a ochrane životného prostredia v povodí rieky Dunaj, ktoré prijali Dunajská komisia, Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) a Medzinárodná komisia pre rieku Sáva (ISRBC),
– so zreteľom na Štokholmskú konferenciu o makroregionálnej stratégii, ktorá sa konala počas švédskeho predsedníctva,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže v Lisabonskej zmluve sa územná súdržnosť uznáva ako cieľ Európskej únie (článok 3 ZEÚ),
B. keďže makroregionálne stratégie sú zamerané na lepšie využitie jestvujúcich zdrojov s cieľom riešiť otázky územného rozvoja a nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy,
C. keďže v stratégii pre Baltské more už bol navrhnutý model koordinácie politík a financovania EÚ v geopolitických územných celkoch – makroregiónoch – definovaných na základe osobitných kritérií a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť má podľa príkladu stratégie pre oblasť Baltského mora potenciál podporiť regionálnu a cezhraničnú spoluprácu v záujme ďalšieho hospodárskeho rastu a nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy;
D. keďže Dunaj spája desať európskych krajín – Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajinu, pričom šesť z týchto krajín je členským štátom EÚ, a táto oblasť v širšom územnom kontexte zahŕňa aj Česko, Slovinsko, Bosnu a Hercegovinu a Čiernu horu;
E. keďže podunajská oblasť je dôležitým priesečníkom medzi programami EÚ pre kohéznu politiku a programami pre krajiny, ktoré sa zúčastňujú na európskej susedskej politike, a krajiny, ktoré sú potenciálnymi kandidátmi na pristúpenie, a preto predstavuje oblasť, kde možno rozvinúť širší synergický účinok medzi rôznymi politikami EÚ: kohéznou, dopravnou, politikou cestového ruchu, politikou poľnohospodárstva, rybolovu, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, energetickou a environmentálnou politikou, politikou rozširovania a susedskou politikou;
F. keďže stratégia EÚ pre podunajskú oblasť sa má rozvíjať v týchto oblastiach spolupráce: sociálny rozvoj a ochrana, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, doprava a energetická infraštruktúra, ochrana životného prostredia, kultúra a vzdelávanie,
G. keďže stratégia EÚ pre podunajskú oblasť by mohla významne prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami pôsobiacimi v podunajskom regióne a bola by predpokladom pre dobré životné podmienky, trvalo udržateľný rozvoj, vytváranie pracovných miest a bezpečnosť v tejto oblasti;
H. keďže spolupráca v podunajskej oblasti má dlhú históriu: Európska dunajská komisia, ktorá bola založená 30. marca 1856 a pôvodne sídlila v Galaci (Rumunsko), bola jednou z prvých európskych inštitúcií a v súčasnosti sídli v Budapešti;
I. keďže po rozšírení EÚ v roku 2007 sa Dunaj stal takmer vnútorným vodným tokom Európskej únie a keďže dunajská oblasť môže podstatne prispieť k podpore rozvoja, ku ktorému došlo v dôsledku tohto rozšírenia,
J. keďže Dunaj je efektívnou vodnou cestou siahajúcou dokonca až za hranice členských štátov a spolu s mohanským kanálom a Rýnom spájajú Severné more s Čiernym morom a sú predpokladom na zúročenie geostrategickej polohy čiernomorskej oblasti,
K. keďže podunajská oblasť predstavuje prepojenú oblasť s rôznorodými hospodárskymi kapacitami a v prípade, že by sa považovala za jednotný makroregión, mohli by sa vyrovnať regionálne rozdiely v hospodárskej výkonnosti a podporil by sa integrovaný rozvoj;
L. keďže delta Dunaja je od roku 1991 svetovým dedičstvom UNESCO a keďže súčasťou podunajskej oblasti sú viaceré osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany v rámci sústavy Natura 2000; keďže Dunaj a delta Dunaja majú jedinečný a krehký ekosystém, ktorý je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín ohrozených v dôsledku znečistenia životného prostredia,
1. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala rozsiahle konzultácie so všetkými krajinami v podunajskej oblasti s cieľom pokryť rôzne aspekty regionálnej spolupráce a aby predložila stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť najneskôr do konca roka 2010;
2. domnieva sa, že európska stratégia pre podunajskú oblasť predstavuje vhodný nástroj na posilnenie rozvoja území prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce v jasne vymedzených oblastiach politiky, v ktorých všetci vládni partneri identifikovali skutočnú európsku pridanú hodnotu, a žiada jej rozvoj v rámci cieľa európskej územnej spolupráce;
3. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa akákoľvek makroregionálna stratégia začlenila do regionálnej politiky EÚ ako koordinovaná politika pre celé územie EÚ; okrem toho zdôrazňuje potrebu analyzovať pridanú hodnotu tejto stratégie pre realizáciu cieľa územnej súdržnosti na území Únie;
4. zdôrazňuje potrebu zapojiť do procesu prípravy príslušné zainteresované strany v podunajskej oblasti na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa jasne stanovili potreby, pokiaľ ide o vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj území i budovanie kapacít, a tak sa našli riešenia spoločných problémov, efektívne realizovali konkrétne projekty a poskytli mechanizmy dobrej správy vecí verejných; nalieha na vlády, aby podporovali a uľahčovali poskytovanie informácií MVO, obchodným združeniam a občianskej spoločnosti a uskutočňovanie konzultácií s nimi v súvislosti s vypracovávaním tejto stratégie a jej vykonávaním v budúcnosti;
5. vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila „štruktúru riadenia“ budúcej politiky pre podunajskú oblasť; zastáva názor, že realizácia tejto stratégie nesmie zasahovať do právomocí regionálnych a miestnych samospráv;
6. podporuje hospodársky a sociálny rozvoj podunajskej oblasti ako prioritnej oblasti EÚ a podporuje väčšiu regionálnu integráciu v rámci podunajskej oblasti ako dynamického prvku širšej európskej hospodárskej a politickej oblasti;
7. žiada, aby sa zlepšila ekologická situácia Dunaja, ktorý je v súčasnosti znečistenou riekou, a aby sa prijali opatrenia na zníženie znečistenia a na zabránenie ďalšiemu vypúšťaniu ropy a iných toxických a škodlivých látok;
8. poukazuje na to, že za znečistenie podunajskej oblasti nesú zodpovednosť členské štáty, ako aj ostatné krajiny, ktorými Dunaj preteká; zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia v povodí Dunaja je dôležitým aspektom, ktorý má vplyv na rozvoj poľnohospodárstva a rozvoj vidieka v tejto oblasti a naliehavo vyzýva štáty, ktorými preteká, aby sa prioritne zamerali na vytvorenie spoločných hydrologických zariadení a zariadení na meranie kvality vody;
9. nabáda Komisiu a členské štáty, aby v rámci boja proti zmene klímy venovali osobitnú pozornosť ochrane miestnych ekosystémov a spolupracovali na nej, a nalieha na Komisiu, aby podporila výskum a vývoj nových technológií zameraných na zlepšenie prognostických a akčných schopností v prípade záplav, extrémneho sucha a znečistenia spôsobeného haváriami;
10. zdôrazňuje potrebu chrániť a zvyšovať populáciu rýb v Dunaji; žiada Komisiu, aby pripravila komplexný plán na zachovanie a obnovu prirodzenej populácie jesetera v Dunaji;
11. vyzýva Komisiu, aby využila operačné skúsenosti so stratégiou pre oblasť Baltského mora; v dôsledku toho žiada, aby bol dokument doplnený o akčný plán; zastáva názor, že akčný plán by mal zahŕňať tieto prvky: ekologické využívanie Dunaja na vnútrozemskú dopravu, prepojenie s inými spôsobmi dopravy v povodí Dunaja prostredníctvom zlepšenia celej infraštruktúry (s uprednostnením lepšieho využívania existujúcej infraštruktúry) a vytvorenia multimodálneho dopravného systému po celej dĺžke rieky, ekologické využívanie vodnej energie pozdĺž Dunaja, ochranu a zlepšenie kvality vody v Dunaji v súlade s rámcovou smernicou o vode, najprísnejšie požiadavky na bezpečnosť plavidiel, rozvoj ekologického cestovného ruchu a zlepšenie v oblasti vzdelávania, výskumu a sociálnej súdržnosti;
12. zdôrazňuje potrebu diverzifikovať energetické zdroje a vyzýva Komisiu a všetky krajiny, cez ktoré Dunaj preteká, aby vzhľadom na potenciál tejto oblasti stať sa zdrojom bioenergie podporovali a realizovali spoločné projekty zamerané na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie a aby podporovali využívanie biomasy, slnečnej, veternej a vodnej energie;
13. zdôrazňuje, že základným predpokladom všetkých projektov infraštruktúry, ktoré sa týkajú dopravy a energetiky, by mali byť dôkladné strategické hodnotenia vplyvov na životné prostredie vrátane hodnotení vplyvov na celý ekosystém rieky, aby sa zaručilo dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia, a že predtým sa musia viesť konzultácie s tými partnermi, ktorých sa tieto rozhodnutia môžu dotýkať;
14. poukazuje na mimoriadnu vzájomnú hospodársku závislosť štátov v podunajskej oblasti a podporuje zriadenie sietí na rozvoj podnikania a mimovládnych organizácií na podporu obchodu, ktoré môžu koordinovať a podporovať budúce možnosti rozvoja najmä pre MSP s cieľom zabezpečiť udržateľný a efektívny rast a podnietiť rast ekologického hospodárstva v celom podunajskom makroregióne;
15. navrhuje integráciu dopravného systému EÚ so systémami susedných krajín EÚ v podunajskej oblasti a podčiarkuje, že je dôležité umožniť realizáciu projektov v oblasti komodality;
16. domnieva sa, že systém vnútrozemskej vodnej dopravy je dôležitým aspektom pre rozvoj dopravy v regióne, pričom uznáva pokles v objeme vnútrozemskej vodnej dopravy hlavne v dôsledku silného hospodárskeho poklesu a pripomína, že je dôležité, aby sa odstránili zúžené miesta na vodnej osi Rýn/Meuse – Mohan – Dunaj a zlepšil sa celý intermodálny systém dopravy pozdĺž Dunaja, pričom sa treba zamerať na kombináciu zlepšených vnútrozemských prístavov a logistiky, vnútrozemskej plavby a železničnej dopravy a vziať do úvahy ďalšie možnosti prepravy tovaru po mori na krátke vzdialenosti;
17. navrhuje, aby sa táto transeurópska sieť zdokonalila s cieľom zlepšiť intermodálnosť v celej oblasti a zlepšiť prepojenie s Čiernym morom prostredníctvom ciest a železničných tratí (koridory pre nákladnú dopravu a vysokorýchlostné železnice);
18. vyzýva Komisiu, aby podporila rozsiahlejšie používanie moderných komunikačných a informačných technológií a aby prijala všetky opatrenia potrebné na čo najrýchlejšie dosiahnutie efektívneho jednotného systému pravidiel plavby na Dunaji;
19. považuje trvalo udržateľný cestovný ruch za dôležitý nástroj podpory hospodárskeho rastu v oblasti, ako sú napríklad príležitosti ponúkané ekologickým cestovným ruchom a hospodárskym potenciálom cyklistických ciest pozdĺž takmer celého Dunaja;
20. podporuje programy zamerané na zlepšenie mnohokultúrneho prostredia v podunajskej oblasti prostredníctvom podpory mnohonárodnej mobility, podpory kultúrneho dialógu, vytvárania rôznych foriem umenia, komunikácie a vzdelávania, vytvárania podnikateľských inkubátorov v týchto odvetviach a ochrany kultúrneho a historického dedičstva, ako aj podpory nových kultúrnych odvetví;
21. podporuje výmenné programy univerzít v rámci tejto oblasti a navrhuje, aby univerzity v tejto oblasti vytvárali siete s cieľom podporovať špičkové strediská, ktoré sú schopné obstáť na medzinárodnej úrovni;
22. žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili administratívne opatrenia s cieľom znížiť administratívne zaťaženie potrebné na efektívnejší rozvoj a uskutočňovanie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť;
23. vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní priorít vývoja stratégie EÚ pre podunajskú oblasť úzko spolupracovala s Európskym parlamentom a žiada ju, aby ho pravidelne informovala o stave vykonávania tejto stratégie a konzultovala s ním túto otázku;
24. zdôrazňuje, že je potrebný koordinovaný prístup zameraný na účinnejšie a rozsiahlejšie čerpanie všetkých dostupných finančných prostriedkov EÚ v štátoch, cez ktoré Dunaj preteká, aby sa mohli splniť ciele stratégie;
25. podporuje využitie jestvujúcich operačných programov na financovanie projektov v rámci stratégie; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby preskúmali aj iné nástroje nefinančnej povahy, ktoré by uľahčili vykonávanie stratégie a mali by okamžitý pozitívny účinok v teréne;
26. navrhuje, aby sa po konzultáciách s miestnymi a regionálnymi zainteresovanými stranami každé dva roky konal dunajský samit EÚ a aby sa závery z tohto samitu predkladali Európskej rade a Európskemu parlamentu;
27. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru regiónov a ďalším príslušným inštitúciám.