Postup : 2010/2663(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B7-0271/2010

Predkladané texty :

RC-B7-0271/2010

Rozpravy :

PV 20/05/2010 - 12.1
CRE 20/05/2010 - 12.1

Hlasovanie :

PV 20/05/2010 - 13.1
CRE 20/05/2010 - 13.1

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0194

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 150kWORD 99k
19.5.2010
PE441.865v01-00}
PE441.866v01-00}
PE441.867v01-00}
PE441.868v01-00}
PE441.869v01-00}
PE441.870v01-00} RC1
 
B7-0271/2010}
B7-0272/2010}
B7-0273/2010}
B7-0274/2010}
B7-0275/2010}
B7-0276/2010} RC1

predložený v súlade s článkom 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

ALDE (B7‑0271/2010)

EFD (B7‑0272/2010)

ECR (B7‑0273/2010)

PPE (B7‑0274/2010)

S&D (B7‑0275/2010)

Verts/ALE (B7‑0276/2010)


o náboženskej slobode v Pakistane


Eija-Riitta Korhola, Mario Mauro, Filip Kaczmarek, Cristian Dan Preda, Bernd Posselt, Tunne Kelam, Anna Záborská, Monica Luisa Macovei, Elena Băsescu, Sari Essayah, Laima Liucija Andrikienė, Lena Kolarska-Bobińska, László Tőkés, Tadeusz Zwiefka, Martin Kastler, Thomas Mann, v mene poslaneckého klubu PPE
Véronique De Keyser, Adrian Severin, Hannes Swoboda, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Richard Howitt, v mene skupiny S&D
Niccolò Rinaldi, Marietje Schaake, Anneli Jäätteenmäki, Ramon Tremosa i Balcells, Marielle De Sarnez, Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE
Jean Lambert, Nicole Kiil-Nielsen, v mene skupiny Verts/ALE
Charles Tannock, Michał Tomasz Kamiński, Adam Bielan, Tomasz Piotr Poręba, Peter van Dalen, Ryszard Antoni Legutko, v mene skupiny ECR
Fiorello Provera, Oreste Rossi, v mene skupiny EFD

Uznesenie Európskeho parlamentu o náboženskej slobode v Pakistane  

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 12. júla(1), 25. októbra(2) a 15. novembra 2007(3),

–   so zreteľom na závery Rady prijaté 16. novembra 2009 o slobode náboženstva alebo presvedčenia, v ktorých zdôrazňuje strategický význam tejto slobody a boja proti náboženskej neznášanlivosti,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – Pakistan zo 17. júna 2009, v ktorom obidve strany podčiarkli dôležitosť spoločnej dlhodobej stratégie vrátane spoločenského a hospodárskeho rozvoja a právneho štátu, a uznávajúc význam nevojenských prostriedkov v rámci boja proti terorizmu,

–   so zreteľom na druhý samit EÚ – Pakistan, ktorý sa má konať 4. júna 2010,

–   so zreteľom na uznesenie o boji proti hanobeniu náboženstiev, ktoré bolo prijaté tesnou väčšinou v Rade OSN pre ľudské práva dňa 25. marca a ktoré Pakistan každoročne navrhuje v mene Organizácie islamskej konferencie,

–   so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej o útokoch v Pakistane zo 4. apríla 2010, ako aj na uznesenie z 20. apríla 2010 o prijatí 18. novely ústavy,

–   so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a presvedčenia z roku 1981,

–   so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A. keďže v článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd sú základnými zásadami a cieľmi Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami,

B.  keďže väčšinovým a štátnym náboženstvom v Pakistane je sunitský islam a k menšinovým náboženským a konfesionálnym skupinám patria kresťania, hinduisti, sikhovia, šiiti, ahmadíjci, budhisti, parsovia, bahaisti a ďalší, ktorí sú bez náboženského presvedčenia,

C. keďže Pakistan je jednou z kľúčových krajín v boji proti terorizmu a šíreniu násilného extrémizmu,

D. keďže jeho vnútorná stabilita a demokratické inštitúcie sú podrobené ťažkej skúške v dôsledku narastajúceho počtu násilných útokov zo strany extrémistov, ku ktorým dochádza takmer každý deň,

E.  keďže v dôsledku neutíchajúcej hrozby zo strany radikálnych moslimských síl pôsobiacich na obidvoch stranách pakistansko-afganskej hranice sa spoločné medzinárodné úsilie o podporu a oživenie hospodárskeho a spoločenského rozvoja v Pakistane stáva čoraz väčšou nevyhnutnosťou,

F.  keďže rovnaké práva pre menšiny boli dôležitou súčasťou vízie zakladateľa Pakistanu, Muhammada Alího Džinnáha, ako to vyjadril i vo svojom prejave, ktorý predniesol pred ustanovujúcim zhromaždením v roku 1947: „Nech patríte k akémukoľvek náboženstvu, kaste alebo vierovyznaniu – nemá to nič spoločné s fungovaním štátu... Začíname touto základnou zásadou, že všetci sme občanmi a občanmi jedného štátu.“,

G. keďže kapitola pakistanskej ústavy z roku 1973 o základných právach zaručuje slobodu vierovyznania a spravovania náboženských inštitúcií (článok 20), rovnosť všetkých občanov (článok 25) a legitímne práva a záujmy menšín (článok 26),

H. keďže na druhej strane sa v článku 260 ústavy rozlišuje medzi moslimami a nemoslimami, čím sa vytvárajú podmienky na diskrimináciu na základe náboženstva,

I.   keďže zo správ a z prieskumov, ktoré vykonali nezávislé agentúry, vyplýva, že menšiny v Pakistane sú zbavené základných náboženských slobôd a rovnakých príležitostí v oblasti zamestnania, vzdelávania a politického zastúpenia,

J.   keďže podľa odhadov je viac než 85 % žien v Pakistane vystavených domácemu násiliu, ktoré zahŕňa telesné a psychologické zneužívanie; keďže násilie na ženách a dievčatách vrátane znásilnenia, domáceho násilia a nútených sobášov je naďalej vážnym problémom, pričom niektoré z týchto javov možno prisúdiť uplatňovaniu práva šaría,

K. keďže pakistanská vláda v novembri 2008 vymenovala hovorcu pre menšiny a poslanca pakistanského parlamentu Šahbaza Bhattiho za federálneho ministra pre záležitosti menšín, pričom túto pozíciu po prvý raz povýšila na úroveň kabinetu,

L.  keďže v období od novembra 2008 vytvorila pakistanská vláda 5-percentnú kvótu pre menšiny na federálnych pozíciách, uznala nemoslimské štátne sviatky, vyhlásila 11. august za Národný deň menšín a vyhradila v senáte kreslá pre zástupcov menšín,

M. keďže 25. decembra 2009 zopakoval prezident Asif Alí Zardárí prísľub Pakistanskej ľudovej strany podporovať právo všetkých menšín na zaobchádzanie s nimi ako s rovnocennými občanmi,

N. keďže existuje rozpor medzi záväzkom pakistanskej vlády k náboženskej slobode a jej vedúcou úlohou v Organizácii islamskej konferencie pri podpore agendy OSN Boj proti hanobeniu náboženstva,

O. keďže právne ustanovenia známe ako „zákony o rúhaní“, ktoré boli zavedené v rokoch 1982 a 1986, oslabujú základné náboženské a menšinové práva vyplývajúce z ústavy; keďže v prípadoch rúhania sa v odseku 295 C pakistanského trestného zákonníka stanovuje trest smrti alebo doživotného odňatia slobody,

P.  keďže zákony o rúhaní zneužívajú extrémistické skupiny a osoby, ktoré sa snažia vyrovnať si osobné účty, a keďže tieto zákony viedli k nárastu násilia voči príslušníkom náboženských menšín, najmä ahmadíjcom, ale takisto kresťanom, hinduistom, sikhom, šiitom, budhistom, parsom, bahaistom, ako aj kritickým občanom, ktorí majú odvahu upozorniť na nespravodlivosť,

Q. keďže veľká väčšina osôb obvinených podľa zákonov o rúhaní sú moslimovia, ale obvinenia proti jednotlivcom z menšinových vierovyznaní môžu spustiť neprimerané násilie voči celej ich komunite; keďže práve obvinenia z rúhania vyvolali v lete 2009 davové násilie proti kresťanom v mestách Gojra a Korian, ktoré si vyžiadali osem ľudských životov a počas ktorých bolo zničených minimálne sto domov,

R.  keďže v roku 2009 bolo v 25 zaznamenaných prípadoch obvinených 76 osôb z rúhania vrátane 17 osôb obvinených podľa ustanovení odseku 295 C pakistanského trestného zákonníka,

S.  keďže právnici a aktivisti v oblasti ľudských práv v Pakistane sú vystavení častým hrozbám smrti a prenasledovaniu a právnici, ktorí obhajujú prípady rúhania, sú voči týmto hrozbám osobitne zraniteľní a keďže dokonca mnohí z tých, ktorí boli úspešne oslobodení, sú po zvyšok života nútení skrývať sa,

T.  keďže pakistanský predseda vlády Gilani v auguste 2009 oznámil vytvorenie výboru na preskúmanie a zlepšenie „zákonov so škodlivým vplyvom na náboženskú harmóniu“, pričom vo svojom vyhlásení poukazoval na zákony o rúhaní z rokov 1982 a 1986; keďže doposiaľ však neboli navrhnuté žiadne takéto úpravy,

U. keďže moslimovia z hnutia Ahmadíja v Pakistane sú vystavení častej diskriminácii a prenasledovaniu, ktoré je podporené ustanoveniami v odseku 298 pakistanského trestného zákonníka namierenými proti hnutiu Ahmadíja, pričom nedávnym príkladom je vražda penzionovaného profesora Ahmadiho, ktorého 5. januára 2010 zabil maskovaný ozbrojenec,

V. keďže 19. marca 2010 v Rawalpindi, provincii Pandžáb, skupina islamských extrémistov zapálila zaživa Aršeda Masiha, ktorý po troch dňoch zomrel v mukách, a znásilnila jeho ženu preto, že odmietla konvertovať na sunitský islam,

W. keďže pakistanská vláda v súčasnosti ratifikuje Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

1.  víta opatrenia, ktoré od novembra 2008 prijala pakistanská vláda v záujme náboženských menšín, napríklad stanovenie 5-percentnej kvóty pre menšiny na federálnych pozíciách, uznanie nemoslimských štátnych sviatkov a vyhlásenie Národného dňa menšín;

2.  plne podporuje úsilie federálneho ministra pre záležitosti menšín pri vytváraní siete miestnych výborov pre harmonické spolunažívanie jednotlivých vierovyznaní, s cieľom podporiť dialóg a uvoľniť náboženské napätie; vyzýva všetky ostatné úrovne vlády vrátane štátov, aby plne podporovali tieto opatrenia;

3.  víta sľuby predsedu vlády Pakistanu o udelení majetkových práv obyvateľom slumov z radov menšín v Islamabade;

4.  víta záväzok vlády Pakistanu, podľa ktorého poskytne menšinám kreslá v senáte vrátane kresiel pre zástupkyne menšín, a verí, že tieto sľuby splní;

5.  vyzýva vládu Pakistanu, aby preskúmala uvádzanie príslušnosti občanov k náboženskej skupine vo všetkých nových pasoch, ktorého cieľom je predchádzanie všetkým diskriminujúcim praktikám;

6.  vyjadruje solidaritu s vládou Pakistanu v jej boji proti terorizmu a šíreniu násilného extrémizmu;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zákony o rúhaní, ktoré v Pakistane môžu viesť k rozsudkom smrti a ktoré sa často využívajú na odôvodnenie cenzúry, kriminalizovania, prenasledovania a v niektorých prípadoch vraždenia príslušníkov politických, rasových a náboženských menšín, sa dajú ľahko zneužiť na úkor ľudí každého vierovyznania v Pakistane;

8.  vyzýva vládu Pakistanu, aby uskutočnila komplexnú revíziu zákonov o rúhaní a ich uplatňovania v súčasnosti a okrem iného aj odseku 295 C trestného zákonníka, ktorý predpisuje povinný trest smrti pre každého, komu sa dokáže rúhanie, a aby dovtedy prijala jeho novelu podľa návrhu federálneho ministra pre záležitosti menšín;

9.  vyzýva vládu, aby dodržala svoj sľub z roku 2008, že zmierni všetky rozsudky smrti na rozsudky odňatia slobody, čo má byť prvým krokom k zrušeniu trestu smrti;

10. pripomína opakované vyjadrenia Komisie, ktoré uviedla v odpovediach na písomné otázky Parlamentu, že detailne sleduje reakciu pakistanskej vlády na davové násilie, ktoré vyvolali obvinenia z rúhania v mestách Gojra a Korian; vyzýva tiež Komisiu, aby žiadala podrobnosti o skutočnom pokroku, ktorý sa dosiahol, najmä pokiaľ ide o odovzdanie vinníkov spravodlivosti;

11. vyjadruje osobitné znepokojenie nad pokračujúcou diskrimináciou a prenasledovaním ahmadíjskej komunity v Pakistane a vyzýva vládu Pakistanu, aby zrušila odsek 298 pakistanského trestného zákonníka, ktorý veľmi sťažuje každodenný život tejto skupiny, a aby sa snažila obmedzovať podujatia, akými sú napríklad konferencie o konci úradu proroka v Lahore, ktoré roznecujú vášne;

12. žiada pakistanské orgány, aby v plnej miere vykonali rozsudok Najvyššieho súdu Pakistanu a tým zaručili zaregistrovanie všetkých oprávnených voličov do nových zoznamov voličov vrátane ahmadíjskych moslimov;

13. je zvlášť znepokojený vedúcou úlohou Pakistanu v kampani OSN Boj proti hanobeniu náboženstiev, pričom zdôrazňuje závery Rady zo 16. novembra 2009, v ktorých sa uvádza, že medzinárodné právo v oblasti ľudských práv chráni jednotlivcov i skupiny jednotlivcov a že v tejto súvislosti hanobenie náboženstiev nepatrí medzi pojmy v oblasti ľudských práv;

14. vyzýva vládu Pakistanu, aby plne a bez výhrad ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984; domnieva sa, že sloboda vierovyznania, ako je zakotvená v dohovore OSN, poskytuje vhodný rámec a referenčný prvok, ktorý by mali všetci signatári dodržiavať a tým poskytovať ochranu občanom pri slobodných prejavoch ich viery;

15. vyzýva vládu, aby zaručila ľudské práva menšín stanovené v ústave a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, predovšetkým v jej článku 18, ktorý stanovuje, že „každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania“;

16. podporuje všetky podnety zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi komunitami; vyzýva politické a náboženské autority, aby podporovali toleranciu a ujali sa iniciatívy v boji proti nenávisti a násilnému extrémizmu;

17. nalieha na pakistanskú vládu, aby uskutočnila navrhnuté reformy vzdelávacieho systému a riadila madrasy a vykonávala v nich kontroly; vyzýva pakistanské úrady, aby odstránili akúkoľvek propagandu nenávisti, náboženskej nadradenosti a hanobenia náboženstva z učebníc schválených oddelením pre celoštátne školské osnovy ministerstva školstva;

18. vyzýva vládu Pakistanu, aby pomohla zorganizovať návštevu osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského prejavu alebo viery , pani Asmy Jahangirovej, v Pakistane;

19. pobáda Radu a Komisiu, aby otázky práv menšín v Pakistane začlenila do programu nadchádzajúceho samitu s cieľom začať včasnú reformu diskriminačných právnych predpisov o rúhaní;

20. vyzýva Radu, aby začlenila otázky náboženskej tolerancie v spoločnosti do svojho dialógu s Pakistanom o boji proti terorizmu, pretože tento problém má veľký význam pre dlhodobý boj proti náboženskému extrémizmu;

21. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali vo finančnej podpore organizáciám pre ľudské práva a ich obhajcom a načrtli praktické opatrenia na podporu rastúceho občianskeho hnutia v Pakistane zameraného na boj proti zákonom o rúhaní a iným diskriminačným právnym predpisom;

22. pripomína opakované vyjadrenia Komisie, ktoré uviedla v odpovediach na písomné otázky Parlamentu, že detailne sleduje reakciu pakistanskej vlády na protikresťanské násilie v mestách Gojra a Korian, a vyzýva Komisiu, aby žiadala podrobnosti o skutočnom pokroku, ktorý sa dosiahol, najmä pokiaľ ide o odovzdanie vinníkov spravodlivosti;

23. vyzýva Radu a Komisiu, aby trvali na tom, že vláda Pakistanu bude dodržiavať doložku o demokracii a ľudských právach zakotvenú v Dohode o spolupráci medzi Európskou úniou a Pakistanskou islamskou republikou; vyzýva Komisiu, aby predložila správu o vykonávaní dohody o spolupráci a doložky o demokracii a ľudských právach;

24. vyzýva Radu, aby podporila vládu Pakistanu pri budovaní ministerstva pre ľudské práva a pri zriaďovaní zmysluplnej, nezávislej a autoritatívnej národnej komisie pre ľudské práva;

25. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Pakistanu.

 

 

(1)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0351.

(2)

Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 666.

(3)

Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 434.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia