Návrh spoločného uznesenia - RC-B7-0617/2010Návrh spoločného uznesenia
RC-B7-0617/2010

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA)

23.11.2010

predložený v súlade s článkom 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B7‑0617/2010)
ALDE (B7‑0619/2010)
S&D (B7‑0620/2010)
GUE/NGL (B7‑0621/2010)

Kader Arif, Véronique De Keyser v mene skupiny S&D
Niccolò Rinaldi, Marietje Schaake, Alexander Alvaro, Marielle De Sarnez, Renate Weber, Metin Kazak v mene skupiny ALDE
Carl Schlyter, Eva Lichtenberger, Sandrine Bélier v mene skupiny Verts/ALE
Helmut Scholz, Rui Tavares, Miloslav Ransdorf, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL

Postup : 2010/2935(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B7-0617/2010
Predkladané texty :
RC-B7-0617/2010
Rozpravy :
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 8,

–    so zreteľom na stratégiu pre účinné uplatňovanie Charty základných práv Európskou úniou,

–   so zreteľom na závery posledného kola rokovaní o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) z 2. októbra 2010,

–   so zreteľom na zverejnenie záverečného znenia ACTA z 15. novembra 2010,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod (2008/2133(INI))[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o transparentnosti a stave rokovaní o ACTA[2],

–   so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie 0012/2010 o nedostatočnej transparentnosti prijímania obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA),

–   so zreteľom na rozpravy v pléne týkajúce sa ACTA z 8. septembra 2010 a 20. októbra 2010,

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou (2003/C 321/01),

–   so zreteľom na rozhodnutie európskeho ombudsmana o sťažnosti 90/2009/(JD)OV týkajúcej sa prístupu k dokumentom ACTA,

–   so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k súčasnému rokovaniu Európskej únie o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu a na list pracovnej skupiny pre ochranu údajov adresovaný Európskej komisii,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) [3],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií[4], naposledy zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009[5],

–   so zreteľom na dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

–   so zreteľom na závery Rady EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

–   so zreteľom na spor WTO DS409, Európska únia a členský štát – zabavenie generických liekov v režime tranzitu,

–   so zreteľom na tlačovú správu WTO o schôdzi rady TRIPS z 8. – 9. júna 2010,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

Lisabonská zmluva

A.  keďže EÚ má výlučné právomoci v oblasti spoločnej obchodnej politiky (SOP); keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy bude potrebné, aby Parlament udelil svoj súhlas so znením dohody ACTA prv, než dohoda nadobudne platnosť v EÚ,

 

         Všeobecné poznámky

      

B.   keďže boj proti falšovaniu na celosvetovej úrovni predstavuje kľúčový prvok v politickej stratégii EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov z EÚ a zachovanie pracovných miest pre občanov EÚ,

 

C.  keďže jedenáste a záverečné kolo rokovaní o ACTA bolo ukončené 2. októbra 2010 v Tokiu v Japonsku; keďže technické stretnutie na finalizáciu právnych otázok sa uskutoční v Sydney (30. novembra – -3. decembra (alebo v prípade potreby 4. decembra) 2010),

 

D.  keďže ACTA sa týka kľúčových otázok ako dodržiavanie základných práv, ochrana súkromia a osobných údajov, rešpektovanie významnej úlohy neobmedzeného internetu, zabezpečenie neutrality poskytovateľov služieb a zabezpečenie prístupu k liekom,

 

E.   keďže Komisia predstavuje Európskemu parlamentu dohodu ACTA ako nástroj na zlepšenie úrovne účinnosti tých noriem, ktoré budú prospešné pre vývoz z EÚ, ako aj pre ochranu vlastníkov práv pri ich pôsobení na svetovom trhu, kde v súčasnosti doplácajú na systematické a rozšírené porušovanie svojich autorských práv, obchodných značiek, patentov, návrhov a zemepisných označení,

 

F.   keďže na rokovaniach sa zúčastnilo len 11 krajín (EÚ sa počíta za krajinu) a spomedzi nich len dve rozvojové krajiny (Maroko a Mexiko),

 

G.  keďže zámerom rokovacích strán je rozšíriť ACTA o každú stranu, ktorá vyjadrí vôľu k nej pristúpiť, vrátane rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín,

 

H.  keďže vyjednávači o ACTA zverejnili konsolidované znenie 6. októbra 2010 a následne Komisia informovala Parlament; keďže Komisia zverejnila konečné znenie dohody ACTA 15. novembra 2010;

 

I.    keďže po dôraznom naliehaní Európskeho parlamentu sa úroveň transparentnosti rokovaní zlepšila,

 

J.    keďže je potrebné objasniť právny základ dohody ACTA,

 

K.  keďže Komisia sa pri svojom odôvodnení, prečo sa o dohode ACTA rokuje ako o obchodnej dohode, a nie ako o vymáhateľnej zmluve, odvolala na rozhodnutie ombudsmana; keďže ombudsman uviedol, že „uzatvorenie dohody ACTA môže skutočne spôsobiť, že EÚ bude musieť navrhnúť a prijať určitú legislatívu. V tomto prípade by dohoda ACTA bola jediným alebo hlavným dôvodom takéhoto právneho predpisu a bolo by v záujme občanov, aby boli o nej informovaní“,

 

L.   keďže Komisia je ako strážkyňa zmlúv povinná chrániť acquis communautaire, keďže z toho vyplýva, že Komisia nemôže zmeniť acquis, keď sa prerokúvajú medzinárodné zmluvy, ktoré majú vplyv na právne predpisy v EÚ,

 

M.  keďže Komisia opakovane na plenárnych schôdzach tvrdila, že ACTA sa zaoberá len opatreniami o vynútiteľnosti a nezahŕňa ustanovenia, ktoré by menili dôležité predpisy v oblasti práv duševného vlastníctva v rámci EÚ,

 

N.  keďže smernica 2001/29/ES stanovuje právny rámec týkajúci sa autorských a súvisiacich práv, ako aj systém ich ochrany; keďže článok 5 tejto smernice predstavuje úplný zoznam výnimiek a obmedzení, čím obmedzuje možnosti členských štátov zavádzať nové výnimky a obmedzenia; keďže cieľom dohody ACTA je ďalej rozšíriť úroveň ochrany pre držiteľov práv poskytnutím rozšírených právomocí, pokiaľ ide o uplatňovanie autorského práva, ale nerieši možnosť rozšíriť existujúce výnimky a obmedzenia a môže obmedziť rozhodovací priestor národných súdov pri flexibilnej interpretácii existujúcich výnimiek; keďže vývoj v oblasti technológií znásobil a diverzifikoval možnosti tvorby, výroby a využívania autorských diel a keďže spravodlivá rovnováha záujmov držiteľov práv a používateľov vyžaduje nové postoje k liberalizácii prístupu k týmto dielam prostredníctvom digitálnych technológií; keďže Komisia pripravuje legislatívny návrh o tzv. osirotených dielach s cieľom uľahčiť digitalizáciu a rozširovanie tvorivých diel v Európe,

 

O.  keďže strany dohody ACTA sa zaviazali dodržiavať povinnosti v zmysle článku 7 Dohody TRIPS, že budú prispievať k podpore technologických inovácií; keďže základné politiky EÚ týkajúce sa interoperability sa opierajú o ustanovenia v acquis communautaire, ktoré v niektorých prípadoch povoľujú reverzné inžinierstvo,

 

Patenty

 

P.   keďže počas plenárnej schôdze 20. októbra 2010 komisár pre obchod požiadal Parlament o stanovisko k nedoriešenej otázke, či sa majú patenty zahrnúť do oddielu týkajúceho sa občianskoprávnych ustanovení; keďže vyjednávači dohody ACTA tvrdia, že „dohoda ACTA nebude brániť cezhraničnému tranzitu legálnych generických liekov“; keďže Parlament vo svojom uznesení a písomnom vyhlásení vyhlásil, že žiadne opatrenie zamerané na posilnenie právomocí týkajúcich sa cezhraničnej kontroly a zadržania tovaru by nemalo narušiť celosvetový prístup k legálnym, cenovo dostupným a bezpečným liekom; keďže nariadenie Rady 1383/2003, ktorého ustanovenia sú predmetom diskusie v rámci sporu vo WTO, ustanovuje opatrenia na hraničnú kontrolu tovaru v režime tranzitu; keďže niektoré subjekty ako podniky z farmaceutického priemyslu, výrobcovia generických liekov a obhajcovia zdravia na celom svete varujú pred začlenením patentov do dohody ACTA a pred potenciálnymi negatívnymi vplyvmi na inovácie v oblasti technológií, prístup k liekom a konkurenciu generík,

 

Q.  keďže neexistujú právne predpisy EÚ o patentoch,

 

R.   keďže patenty možno vylúčiť z rozsahu opatrení občianskoprávnej vynútiteľnosti v dohode ACTA; keďže zaradenie patentov do tohto oddielu by mohlo obmedziť prístup k legálnym a dostupným liekom,

 

Prístup k liekom

 

S.   keďže niektorí významní obchodní partneri, ktorí v súčasnosti nie sú stranami dohody ACTA, trvajú v rámci Rady WTO k TRIPS na tom, že dohoda ACTA môže byť v rozpore s dohodou TRIPS a inými dohodami WTO, predstavovať riziko pre právo a postupy WTO tým, že pôsobí mimo právneho rámca WTO, ohrozovať rovnováhu medzi právami, povinnosťami a flexibilitami, ktoré boli pozorne vyjednané v rámci rôznych dohôd WTO, narúšať obchod alebo vytvárať obchodné bariéry a ohrozovať prvky flexibility, ktoré boli začlenené do dohody TRIPS a do vyhlásenia o TRIPS a verejnom zdraví z Dauhy z roku 2001, napríklad v súvislosti s verejným zdravím a obchodom s generickými liekmi,

 

Základné práva

 

T.   keďže Komisia vo svojom oznámení z 19. októbra 2010 uviedla, že „činnosť Únie musí byť taká, aby sa jej nedalo nič vytknúť, pokiaľ ide o základné práva“, a že „Únia musí ísť v tejto veci príkladom“; keďže Komisia počas plenárnej schôdze 20. októbra 2010 uviedla, že „ACTA ešte nie je parafovaná“ a že „Komisia ako vyjednávač má výhradné právo určiť, kedy budú rokovania po formálnej stránke ukončené a dohodu bude možné parafovať“;

 

U.  keďže každá dohoda, ktorú EÚ prijme o ACTA, musí byť v súlade s právnymi záväzkami, ktoré má EÚ v oblasti ochrany súkromia a o ochrany údajov, ako sa uvádza najmä v smernici 95/46/ES, smernici 2002/58/ES (naposledy zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009), smernici 2009/136/ES, smernici 2009/140/ES o elektronických komunikačných sieťach a službách a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ,

 

V.  keďže Komisia je viazaná medziinštitucionálnou dohodou z roku 2010, a preto nesmie podporovať samoregulačné mechanizmy ani mechanizmy spoločnej regulácie, ktoré spochybňujú základné práva, ako napríklad právo na slobodu prejavu;

 

W. keďže Komisia 19. októbra 2010 vydala oznámenie o hodnotení vplyvu,

 

X.  keďže žiadne ustanovenie dohody ACTA sa nesmie interpretovať tak, aby sa vytvoril precedens alebo vznikla v súčasnosti alebo budúcnosti možnosť odchýlky od acquis, prípadne možnosť zmeny alebo doplnenia acquis, čím by mohlo dôjsť k oslabeniu ochrany základných práv podľa právnych predpisov EÚ, a keďže Komisia a Rada by mali výslovne uviesť, že súhlasia s touto zásadou,

 

Zemepisné označenia

 

Y.  keďže Komisia opakovane zdôraznila význam presadzovania ochrany zemepisných označení; keďže sa zmluvné strany dohodli, že dohoda ACTA stanoví presadzovanie zemepisných označení,

 

Komerčný rozsah

 

Z.   keďže článok 2.14.1 dohody ACTA obsahuje definíciu obchodného rozsahu: „Na účely tejto časti patria medzi skutky uskutočnené v komerčnom rozsahu aspoň tie, ktoré sa vykonávajú ako obchodné činnosti s cieľom získať priamu ekonomickú alebo obchodnú výhodu“,

 

AA. keďže v poznámke pod čiarou 9 dohody ACTA sa uvádza: „Každá zmluvná strana trestá zámerný dovoz alebo vývoz falšovaného tovaru chráneného obchodnou značkou v komerčnom rozsahu ako nezákonnú činnosť podliehajúcu trestnoprávnym sankciám podľa tohto článku. Strana dohody si môže splniť svoju povinnosť, ktorá sa týka vývozu a dovozu pirátskych kópií alebo falšovaného tovaru chráneného obchodnou značkou tým, že stanoví, že distribúcia, predaj alebo ponúkanie falšovaného tovaru chráneného obchodnou značkou alebo pirátskych kópií tovaru chráneného autorským právom na predaj v komerčnom rozsahu sú nezákonnými činnosťami podliehajúcimi trestnoprávnym sankciám“,

 

Trestnoprávna vynútiteľnosť a sankcie

 

BB. keďže oddiel dohody ACTA týkajúci sa trestnoprávnej vynútiteľnosti zahŕňa ustanovenia o trestnom konaní, trestnej zodpovednosti, trestných činoch, trestnoprávnej vynútiteľnosti a sankciách; keďže predsedníctvo Rady v mene členských štátov vyjednalo v dohode ACTA ustanovenia trestnoprávnej vynútiteľnosti,

 

Práva duševného vlastníctva v digitálnom prostredí

 

CC. keďže poskytovatelia internetových služieb by nemali byť zodpovední za údaje, ktoré prenášajú alebo ktoré sú uložené prostredníctvom ich služieb, do takej miery, že by bolo nutné predbežné monitorovanie alebo filtrovanie takýchto údajov; keďže európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vo svojom stanovisku k dohode ACTA varoval pred tým, že poskytovatelia internetových služieb by mohli „do zmlúv so svojimi zákazníkmi vložiť ustanovenia, ktoré by umožnili monitorovanie ich údajov a ukončenie ich registrácie“,

 

DD. keďže v článku 1.2 dohody sa uvádza, že „každá zmluvná strana si môže slobodne zvoliť vhodný spôsob vykonávania ustanovení tejto dohody v rámci vlastného právneho systému a právnej praxe“,

 

EE. keďže porušovanie práv duševného vlastníctva v digitálnom prostredí riešia vnútroštátne súdne orgány,

 

Výbor ACTA

 

FF. keďže inštitucionálne usporiadanie v rámci ACTA udeľuje výboru ACTA právomoci súvisiace okrem iného s vykonávaním a realizáciou dohody, jej menením a doplňovaním, účasťou mimovládnych organizácií a rozhodnutiami týkajúcimi sa pravidiel rokovaní a postupov výboru; keďže podľa článku 21 ZEÚ sa má Únia usilovať o upevňovanie demokracie,

 

Lisabonská zmluva

 

1.   poznamenáva, že v súlade s Lisabonskou zmluvou sa právomoci Parlamentu v oblasti spoločnej obchodnej politiky značne rozšírili, a najmä že EP musí udeliť súhlas pri všetkých obchodných dohodách, ktoré EÚ uzatvára;

 

Všeobecné poznámky

 

2.   opätovne zdôrazňuje, že boj proti falšovaniu je prioritou jeho stratégie pre vnútornú a vonkajšiu medzinárodnú politiku a že medzinárodná spolupráca je kľúčovou otázkou pri dosahovaní tohto cieľa;

 

3.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že celkový vplyv tejto dohody je prirodzene obmedzený tým, že krajiny, ktoré sú hlavným zdrojom falšovania, a väčšina rozvojových krajín nie sú zmluvnými stranami dohody;

 

4.   berie na vedomie ukončenie 11. kola rokovaní o ACTA; berie na vedomie zverejnenie konsolidovaného znenia z 2. októbra 2010 po tokijskom kole a konečného znenia z 15. novembra 2010;

 

5.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa medzi 10. marcom 2010 a zverejnením konečného znenia z 15. novembra 2010 nezverejňovali všetky prerokovávané znenia;

 

6.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto rokovania a dohoda sa neuskutočnili v rámci existujúcich viacstranných fór (napr. WTO a WIPO), čo viedlo k súčasnej nízkej členskej základni, pričom sa nezúčastňuje väčšina rozvojových krajín;

 

7.   poznamenáva, že členstvo v ACTA nie je exkluzívne a umožňuje pristúpenie rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín; preto žiada Komisiu, aby sa zdržala vnucovania tejto dohody rozvojovým krajinám a aby sa spolu s ostatnými zmluvnými stranami ACTA zasadzovala o to, aby postupy a podmienky pristúpenia k ACTA boli dostatočne flexibilné a zohľadňovali úrovne rozvoja, potreby a ciele pristupujúcich krajín v súlade so závermi Rady o súdržnosti politík v záujme rozvoja;

 

8.   vyzýva Komisiu a Radu, aby objasnili právny základ; žiada Komisiu, aby objasnila rozdelenie právomocí medzi Radou a Komisiou, čo sa týka oddielu dohody ACTA venovaného trestnoprávnej vynútiteľnosti, a to aj v súvislosti s parafovaním tejto dohody; trvá na tom, aby boli pred parafovaním dohody Parlamentu predložené dôkazy o tom, že právny základ rokovaní o dohode ACTA je v úplnom súlade s Lisabonskou zmluvou;

      

9.   víta v tejto súvislosti opakované vyhlásenia Komisie, že presadzovanie ustanovení dohody ACTA – najmä ustanovení o postupoch uplatňovania autorského práva v digitálnom prostredí – bude v plnom súlade s acquis communautaire a že táto dohoda nezavedie osobné prehliadky na hraniciach ani tzv. postup troch varovaní; žiaden signatár dohody ACTA a najmä EÚ nesmie mať mandát na zavedenie režimu „troch varovaní“ alebo podobného režimu prostredníctvom dohody;

 

10. nalieha na Komisiu, aby sa zaviazala, že Európskemu parlamentu v dostatočnom predstihu pred parafovaním dohody poskytne písomné dôkazy o tom, že dohoda ACTA nebude brániť harmonizácii výnimiek a obmedzení autorských práv a s nimi súvisiacich práv v EÚ; nebude brániť možnosti budúceho rozšírenia výnimiek a obmedzení nad rámec tých, ktoré sú uvedené v smernici 2001/29/ES; nevylúči budúce politické a právne rozhodnutia rozšíriť vzhľadom na technologický pokrok prístup k autorským dielam prostredníctvom využívania výnimiek; neobmedzí legislatívne možnosti v otázke osirotených diel, ani nebude brániť členským štátom v zavádzaní právnych predpisov na rozšírenie prístupu k osiroteným dielam chráneným autorským právom, ani nebude obmedzovať možnosti nápravy v prípade porušenia práv na takéto diela;

 

11. vyzýva Komisiu, aby potvrdila, že ACTA teraz a ani v budúcnosti nezmení acquis EÚ týkajúce sa základných práv a ochrany údajov, a ani neovplyvní prebiehajúce úsilie EÚ o harmonizáciu opatrení na presadzovanie práv duševného vlastníctva alebo elektronického obchodu;

 

12  vyzýva Komisiu, aby včas pred začatím postupu súhlasu v Parlamente výslovne potvrdila, že ustanovenia dohody ACTA neovplyvnia príslušné ustanovenia acquis communautaire, ako napríklad smernicu o softvéri 91/250/EHS a smernicu o informačnej spoločnosti 2001/29/ES a ich vykonávanie v členských štátoch, ktoré v niektorých prípadoch umožňujú reverzné inžinierstvo počítačových programov a obídenie TPM na umožnenie interoperability, čo podporuje hospodársku súťaž a inovácie;

 

Patenty

 

13. berie na vedomie, že patenty možno vylúčiť z oddielu občianskoprávnej vynútiteľnosti v dohode ACTA, no zdôrazňuje, že výslovné a absolútne vylúčenie je jediným spôsobom na zaručenie toho, že ACTA neohrozí prístup k zákonným, cenovo dostupným a životne dôležitým liekom;

 

14. trvá na tom, že výrazný nárast odškodného a iných nápravných opatrení za prípadné porušenia práv duševného vlastníctva by mohli pôsobiť odradzujúco na výrobcov a tretie strany zapojené do výroby, predaja či distribúcie dostupných generických liekov, a to najmä ak sa tieto ustanovenia budú vzťahovať na tovar v režime tranzitu; je znepokojený tým, že uplatňovanie ustanovení o občianskoprávnej vynútiteľnosti v prípade patentov v dohode ACTA by mohlo byť proti verejnému záujmu a mohlo by zvýšiť investičné riziká, neistotu na trhu a ohroziť inováciu v oblasti technológií najmä v odvetviach, v ktorých sa porušovanie ťažko určuje, alebo pokiaľ ide o presadzovanie patentových práv na živé organizmy, pôvodné produkty a tradičné lieky; žiada Komisiu, aby sa pred parafovaním dohody zaoberala vážnymi obavami uvedenými v tomto uznesení, čo sa týka možnosti uplatňovania občianskoprávnych ustanovení na patenty, a aby v tejto súvislosti následne predložila Parlamentu správu;

 

Prístup k liekom

 

15. berie na vedomie, že v preambule znenia dohody sa uvádza, že cieľom dohody ACTA je „stanoviť efektívne a primerané prostriedky v oblasti vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktoré dopĺňajú dohodu TRIPS, s prihliadnutím na rozdiely v príslušných právnych systémoch a postupoch“ zmluvných strán dohody ACTA; uznáva, že „zásady stanovené vo vyhlásení z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví, ktoré prijala WTO 14. novembra 2001 na štvrtej ministerskej konferencii konanej v katarskej Dauhe“, sú stavebné prvky, z ktorých vychádza znenie dohody ACTA, a preto sa domnieva, že akékoľvek presadzovanie dohody ACTA malo byť v súlade s týmito zásadami;

 

16. víta tie zlepšenia návrhu znenia dohody ACTA, ktoré poskytujú väčšie záruky súkromia, verejného zdravia a zapracúvajú niektoré ochranné ustanovenia podľa dohody TRIPS; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú ustanovenia o zárukách v dohode ACTA rovnako vykonateľné vo vzťahu k ustanoveniam vykonateľnosti; žiada Komisiu, aby poskytla dôkazy, že dohoda ACTA nebude pre členské štáty prekážkou pri zavádzaní právnych predpisov, ktoré obmedzujú opravné prostriedky v prípade porušenia práva, ako napríklad rozšírenie prístupu k osiroteným dielam alebo využitie flexibilných ustanovení v dohode TRIPS na zaručenie celej škály budúcich politických možností; žiada Komisiu, aby vypracovala posúdenie toho, či bude dohoda ACTA skutočne záväznou dohodou, a toho, či jej článok 1.2 ustanovuje všeobecnú flexibilitu pre každý prvok, ktorý by mohol spôsobovať rozpor dohody ACTA s vnútroštátnym právom; žiada Komisiu, aby predložila mechanizmy umožňujúce flexibilitu zmluvných strán pri prijímaní legitímnych výnimiek zo záväzkov ustanovených v dohode, ktoré sú v súlade s cieľmi a zásadami dohody TRIPS a vyhlásenia z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví z roku 2001;

 

Základné práva

 

17. zdôrazňuje, že súkromie a ochrana údajov v podobe uznanej v článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie sú kľúčovými hodnotami Európskej únie, ktoré sa musia rešpektovať vo všetkých politikách a predpisoch prijatých EÚ v súlade s článkom 16 ZFEÚ;

 

18. vyzýva Komisiu, aby pred parafovaním dohody predložila Parlamentu právnu analýzu významu, zákonnosti a vymáhateľnosti požadovaných politík dohody ACTA v oblasti spolupráce medzi poskytovateľmi služieb a držiteľmi práv, ako sa navrhuje v článku 2.18.3, najmä so zreteľom na to, či úsilie o spoluprácu medzi obchodnými subjektmi neobmedzí základné práva občanov vrátane práva na súkromie, práva na slobodu prejavu a práva na spravodlivý proces;

 

19. opätovne vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom predstihu pred parafovaním dohody vykonala hodnotenie vplyvu uplatňovania dohody ACTA na základné práva a ochranu údajov, na prebiehajúce úsilie EÚ o harmonizáciu opatrení vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a na smernicu o elektronickom obchode;

 

20. usudzuje, že Komisia musí včas konzultovať s Parlamentom o výsledkoch týchto hodnotení;

 

21. je znepokojený obsahom oddielu 3 článku 2.X, v ktorom sa uvádza, že dohoda sa vzťahuje na osobnú batožinu cestujúcich, aj keď prepravovaný tovar nemá obchodný charakter, okrem prípadov, keď sa zmluvné strany rozhodnú vylúčiť ho; domnieva sa, že tento článok predstavuje podnet k tomu, aby strany prijali prísnejšie pravidlá týkajúce sa kontroly osobnej batožiny cestujúcich na hraniciach, zatiaľ čo Komisia by mala naopak na medzinárodnej úrovni obhajovať väčšiu úroveň ochrany základných práv osôb, najmä právo na súkromie;

 

22. trvá na tom, aby Komisia začala urýchlene konať v súlade s jej vyhlásením z 19. októbra 2010 o hodnotení vplyvu, pokiaľ ide o základné práva;

 

Zemepisné označenia

      

23. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa aktívne usilovala o zabezpečenie začlenenia účinných postupov presadzovania zemepisných označení v dohode ACTA; zdôrazňuje, že pre európske spoločnosti a zamestnanosť v EÚ je dôležité, aby sa chránili zemepisné označenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda v článku 1.X nevymedzuje pojem „falošné zemepisné označenia“, pretože toto vypustenie môže spôsobiť nejasnosti alebo aspoň skomplikovať úlohy správnych a justičných orgánov pri výklade a presadzovaní dohody ACTA;

 

24. nesúhlasí s pozíciou Komisie, ktorá tvrdí, že zabezpečila významné zlepšenia týkajúce sa ochrany zemepisných označení; domnieva sa, že vzhľadom na to, že zemepisné označenia budú naďalej nechránené vo všetkých krajinách, ktoré ich neuznávajú vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, je pokrok v tejto oblasti neuspokojivý;

 

Komerčný rozsah

 

25. poznamenáva, že vymedzenie pojmu komerčný rozsah v dohode ACTA (článok 2.14.1) presahuje rámec vymedzenia tohto pojmu prijatého dňa 25. apríla 2007 v rámci hlasovania o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestnoprávnych opatreniach na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctva – 2005/0127 (COD);

 

26. berie do úvahy skutočnosť, že predsedníctvo Rady rokovalo o oddiele dohody ACTA týkajúcom sa trestnoprávnej vynútiteľnosti v mene členských štátov; žiada Komisiu a Radu, aby predložili Parlamentu presný výklad pojmu „komerčný rozsah“, ako sa uvádza v článku 2.14.1 dohody; žiada Komisiu a Radu, aby potvrdili, že článok 2.14.1 si nebude vyžadovať žiadne zmeny týkajúce sa acquis communautaire, a to najmä vo vzťahu k hlasovaniu Európskeho parlamentu o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestnoprávnych opatreniach na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctva – 2005/0127 (COD); žiada Radu a Komisiu, aby pred parafovaním dohody zabezpečili právne posúdenie otázky, či je vymedzenie „komerčného rozsahu“ v dohode ACTA v súlade s rozhodnutím WTO v prípade Číny, či je v úplnom súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity uplatňovanými v EÚ a či neobmedzí používanie vnútroštátnych výnimiek zo strany členských štátov, pokiaľ ide o opatrenia trestnoprávnej vynútiteľnosti;

 

27. domnieva sa, že zmluvné strany by nemali mať povinnosť zaradiť nahrávanie na kameru medzi trestné činy, a preto víta skutočnosť, že strany na naliehanie EÚ schválili, že trestnosť nahrávania na kameru vy mala byť len voliteľným prvkom (články 2.14.3 a 2.15);

 

Trestnoprávna vynútiteľnosť a sankcie

 

28. vyjadruje obavy nad tým, že dohoda ACTA umožňuje justičným orgánom vydať príkaz (t. j. súdny príkaz v článku 2.X) proti zmluvnej strane alebo tretej strane; konštatuje, že táto právomoc vydávať súdne príkazy je v rozpore so smernicou o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorá povoľuje iba súdny príkaz „s cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu“; okrem toho v súlade s touto smernicou musia byť tretie strany zapojené do porušovania, ak majú prípadne podliehať príkazu justičného orgánu;

 

29. žiada európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, aby predložil stanovisko k najnovšiemu zneniu dohody ACTA;

 

Práva duševného vlastníctva v digitálnom prostredí

 

30. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že článok 2.18.3 výslovne poveruje zmluvné strany (t. j. imperatívna formulácia), aby spolupracovali so zmluvnými stranami v záujme „účinného riešenia“ porušení; pripomína Komisii, že v medziinštitucionálnej dohode z roku 2003 sa zaviazala „zabezpečiť, že akékoľvek využitie mechanizmov spoločnej regulácie alebo samoregulácie je vždy v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva (...) a neuplatnia sa, ak by ohrozovali základné práva“; žiada Komisiu, aby posúdila, či dohoda ACTA môže celkovo zmeniť súčasnú rovnováhu v právnych predpisoch EÚ medzi zákonnými povinnosťami poskytovateľov internetových služieb chrániť osobné údaje konečných používateľov a povinnosťou poskytnúť tieto údaje držiteľom práv duševného vlastníctva či správnym alebo justičným orgánom;

 

31. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila obmedzenie rozsahu dohody na existujúci európsky systém presadzovania práv duševného vlastníctva v boji proti falšovaniu; z článku 2.X by sa teda malo vypustiť slovo „neoprávnene“;

 

32. vyjadruje obavu, že veľmi široké vymedzenie činností komerčného rozsahu (čl. 2.14.1) spolu s povinnosťou vylepšovať sankcie trestnoprávnej vynútiteľnosti v prípade porušovania práv duševného vlastníctva v digitálnom prostredí (čl. 2.18.1) vrátane napomáhania a navádzania (čl. 2.14.4) môže podnecovať zmluvné strany dohody k prijímaniu právnych predpisov, ktoré v praxi povedú ku kriminalizácii súkromných používateľov a sprostredkovateľov;

 

Výbor ACTA

 

33. zastáva názor, že výbor ACTA by mal vykonávať svoju činnosť otvoreným, inkluzívnym a transparentným spôsobom; poveruje Komisiu, aby v dostatočnom časovom predstihu pred tým, než Parlament bude musieť posúdiť svoje stanovisko k udeleniu súhlasu, predložila odporúčania týkajúce sa riadenia výboru ACTA, najmä pokiaľ ide o účasť Európskeho parlamentu a proces na zmenu a doplnenie dohody;

 

34. zdôrazňuje, že akékoľvek zmeny v tejto dohode musia byť podrobené verejnej kontrole zo strany všetkých zainteresovaných strán a musia získať parlamentný súhlas; žiada Komisiu, aby konzultovala s Radou a Európskym parlamentom prv, než odsúhlasí alebo navrhne akúkoľvek zmenu a doplnenie súčasného znenia vo výbore ACTA, a to postupom zaručujúcim transparentnosť, parlamentnú kontrolu a účasť verejnosti;

 

Podmienky EP na udelenie súhlasu

 

35. pripomína, že na nadobudnutie platnosti ACTA je potrebný súhlas Parlamentu a prípadne ratifikácia zo strany členských štátov; vyzýva Komisiu a Radu, aby nenavrhovali žiadne dočasné uplatňovanie dohody, kým Parlament neposkytne svoj súhlas; pripomína Komisii a Rade, že Parlament si vyhradzuje právo neudeliť súhlas s dohodou ACTA; akýkoľvek potenciálny súhlas s dohodou ACTA podmieňuje plnou spoluprácou v súvislosti s týmto uznesením;

 

36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom štátov zúčastnených na rokovaniach o dohode ACTA.