Postup : 2011/2650(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B7-0236/2011

Predkladané texty :

RC-B7-0236/2011

Rozpravy :

PV 06/04/2011 - 12
CRE 06/04/2011 - 12

Hlasovanie :

PV 07/04/2011 - 6.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 158kWORD 106k
6.4.2011
PE459.772v01-00}
PE459.773v01-00}
PE459.778v01-00}
PE459.779v01-00}
PE459.780v01-00} RC1
 
B7-0236/2011}
B7-0237/2011}
B7-0241/2011}
B7-0242/2011}
B7-0243/2011} RC1

predložený v súlade s článkom 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

PPE (B7‑0236/2011)

S&D (B7‑0237/2011)

ALDE (B7‑0241/2011)

Verts/ALE (B7‑0242/2011)

GUE/NGL (B7‑0243/2011)


o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe


Corien Wortmann-Kool, Pilar del Castillo Vera, Peter Liese v mene poslaneckého klubu PPE
Marita Ulvskog v mene skupiny S&D
Lena Ek, Fiona Hall, Leonidas Donskis, Jorgo Chatzimarkakis v mene skupiny ALDE
Rebecca Harms, Daniel Cohn-Bendit v mene skupiny Verts/ALE
Marisa Matias, Kartika Tamara Liotard, Bairbre de Brún, Marie-Christine Vergiat v mene skupiny GUE/NGL

Uznesenie Európskeho parlamentu o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe  

Európsky parlament,

–   so zreteľom na  Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 194,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o hodnotení Euratomu – 50 rokov európskej energetickej politiky(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o situácii v Japonsku, najmä o stave pohotovosti v jadrových elektrárňach(2), a na svoje uznesenie zo 7. októbra 1999 o jadrovej havárii v Japonsku (Tokaimura)(3),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o 10. a 15. výročí jadrovej havárie v Černobyli,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže rozsiahla jadrová havária v jadrovej elektrárni Fukušima Daiiči, ku ktorej došlo po ničivom zemetrasení a následných vlnách cunami 11. marca 2011, výsledkom čoho bola smrť a zmiznutie tisícov ľudí, má okrem materiálnych škôd, ktoré zapríčinila, ďalekosiahle následky týkajúce sa zdravia, životného prostredia, kontaminácie potravín, ktorých plný rozsah sa ešte len vyčísli,

B.  keďže táto jadrová havária, predchádzajúce podobné nehody v Japonsku a inde vo svete zdôraznili skutočnosť, že je viac než kedykoľvek predtým potrebné preskúmať prístup k jadrovej bezpečnosti na úrovni EÚ i vo svete,

C. keďže viaceré príčiny, predovšetkým prerušenie dodávky elektriny, pri havárii elektrárne Fukušima Daiiči mali za následok nedostatok chladiacich kapacít viedli k prehriatiu niektorých jadrových palivových článkov a k roztaveniu častí jadra reaktora,

D. keďže 26.apríla 2011 bude 25. výročie jadrovej katastrofy v Černobyli, ktorej následky cítiť doteraz,

E.  keďže Zmluva o Euratome je platná bez podstatnej revízie už viac než 50 rokov,

F.  keďže Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) koncom roka 2008 upozorňovala, že bezpečnostné predpisy jadrových elektrární v Japonsku sú zastarané a že zemetrasenie so silou nad 7 stupňov Richterovej stupnice by mohlo spôsobiť vážny problém,

G. keďže dôsledky jadrovej havárie siahajú za hranice štátov, a preto treba presadzovať úzku spoluprácu, koordináciu a výmenu informácií v rámci Európskej únie, ako aj so susediacimi tretími krajinami v záujme posilnenia jadrovej bezpečnosti a na zabezpečenie transparentnosti a koordinácie v prípade jadrovej havárie,

H. keďže smernica o jadrovej bezpečnosti poskytuje na opatrenia EÚ v tejto oblasti iba obmedzený rámec a keďže vzhľadom na tento vývoj by európske a medzinárodné normy jadrovej bezpečnosti mali byť čo najvyššie,

I.   keďže vývoj jadrových projektov v Bielorusku a Rusku (región Kaliningrad) vyvoláva veľké znepokojenie, čo sa týka noriem jadrovej bezpečnosti a dodržiavania príslušných záväzkov v rámci medzinárodných dohovorov (napr. dohovorov z Espoo a Aarhusu); keďže tieto obavy sú relevantné nielen pre členské štáty, ktoré priamo susedia s Bieloruskom a regiónom Kaliningrad, ale pre celú Európu, a preto je nevyhnutné, aby EÚ vrátane príslušných útvarov v Komisii spolupracovala v duchu solidarity,

J.   keďže v uznesení zo 6. júla 2010 o stratégii Európskej únie pre región Baltského mora a úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti sa uvádza, že „vzhľadom na plánované šírenie jadrovej energie v regióne Baltského mora sa musia krajiny EÚ riadiť najprísnejšími bezpečnostnými a environmentálnymi normami a že Európska komisia musí sledovať a monitorovať, či sa rovnaký prístup a medzinárodné dohovory dodržiavajú v susedných krajinách, najmä v tých, ktoré plánujú vybudovať jadrové elektrárne v blízkosti vonkajších hraníc EÚ“(4),

K. keďže pred prijatím akýchkoľvek politických rozhodnutí je jednoznačne potrebné viesť otvorený verejný dialóg o jadrovej energii v každom členskom štáte s cieľom zvýšiť verejnú informovanosť o jej účinkoch;

L.  keďže organizácia práce v jadrovom priemysle má v súčasnosti v Európe formu uzatvárania subdodávateľských zmlúv a keďže je potrebné zabezpečovať náležitú odbornú prípravu, najmä pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov nebezpečnej úrovni žiarenia a rozhodujúcu kontrolu spoľahlivosti v najdôležitejších fázach procesu,

M. keďže Zmluva o Euratome bola podpísaná v roku 1957 a očakávania týkajúce sa jadrovej energie, ktoré boli stanovené v Zmluve o Euratome pred piatimi desaťročiami, sa musia prehodnotiť,

1.  vyjadruje solidaritu s obeťami tejto prírodnej katastrofy a následnej jadrovej havárie a obdiv všetkým tým, ktorí riskujú životy, aby zabránili jadrovej katastrofe, ako aj uznanie za solidaritu, odvahu a rozhodnosť, ktorú preukázali obyvatelia a orgány Japonska v reakcii na túto katastrofu; vyzýva Úniu a členské štáty, aby naďalej poskytovali Japonsku a postihnutým oblastiam všetku potrebnú humanitárnu, technickú a finančnú pomoc a podporu;

2.  vyzýva japonské orgány, MAAE a prevádzkovateľa jadrovej elektrárne Fukušima Tokyo Electric Power Company (TEPCO), aby sa správali transparentne a poskytovali presné informácie v reálnom čase, pokiaľ ide o vývoj v elektrárni Fukušima, najmä čo sa týka úrovne rádioaktivity vnútri zóny vylúčenia a mimo nej;

3.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správami, podľa ktorých prevádzkujúca spoločnosť informovala regulačné orgány o niekoľkých zlyhaniach kontroly krátko pred jadrovou haváriou vo Fukušime; žiada Komisiu, aby vzhľadom na možnosť takéhoto regulačného zlyhania analyzovala efektívnosť, spôsobilosť a nezávislosť regulačných orgánov v Európe a aby v prípade potreby navrhla zlepšenia;

4.   žiada Komisiu, aby objasnila oznámenie predsedu Barrosa, ktoré predniesol Parlamentu 5. apríla 2011, že Komisia má v úmysle znížiť maximálnu prípustnú úroveň rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmív; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podľa príslušného nariadenia EÚ bezodkladne schválili všeobecne platné maximálne prípustné limity rádioaktívnej kontaminácie potravín v EÚ v prípade jadrovej havárie, pričom tieto limity by nemali presiahnuť úroveň stanovenú pre najzraniteľnejších obyvateľov; žiada Komisiu, aby stiahla ustanovenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 297/2011 z 25. marca 2011(5), ktoré umožňujú dovoz potravín a krmív, ktoré pochádzajú z určitých japonských provincií a ktoré sú kontaminované do maximálnej miery stanovenej v nariadení (ES) č. 3954/87;

5.  domnieva sa, že Európska komisia musí dôkladne prehodnotiť svoj prístup k jadrovej bezpečnosti, pričom musí pamätať na to, že jadrová energia bude v niektorých členských štátoch ešte po mnoho rokov naďalej súčasťou energetického mixu a že sa plánuje výstavba nových reaktorov, alebo sa už uskutočňuje; vyzýva členské štáty, aby zatiaľ zaviedli moratórium na vývoj a sprevádzkovanie nových jadrových reaktorov, aspoň počas obdobia, v ktorom sa uskutočnia a vyhodnotia záťažové testy;

6.  zastáva názor, že ak majú byť záťažové testy dôveryhodné, musia byť povinné a musia sa zakladať na spoločných a transparentných kritériách, ktoré vypracuje Komisia spoločne so Skupinou európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) a s nezávislými odborníkmi; domnieva sa, že tieto testy sa musia vykonávať pod dohľadom EÚ, musia ich monitorovať nezávislí experti a záverečné vyhodnotenie musí byť pripravené na zverejnenie do konca roku 2011;

7.  žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby najneskôr do 15. apríla predložila konkrétny a presný harmonogram spolu s menami nezávislých orgánov a expertov, ktorí sa budú podieľať na vypracovaní presných kritérií platných pre tieto záťažové testy;

8.  domnieva sa, že záťažové testy by mali zahŕňať najmä:

· všetky existujúce a plánované jadrové zariadenia vrátane bazénov pre rádioaktívny odpad a vyhorené palivo;

· preskúmanie všeobecnej „kultúry jadrovej bezpečnosti“ (napr. verejné obstarávanie, rozšírenie okruhu zabezpečenia, výročné správy o bezpečnosti a poskytovanie informácií verejnosti);

· riziká spojené s ľudskou činnosťou (napr. teroristické a kybernetické útoky a havárie lietadiel), vplyv mimoriadnych prírodných udalostí (zemetrasenia, záplavy, suchá alebo iné riziká typické pre jednotlivé regióny;

· celkový vplyv závažného a zdanlivo nesúvisiaceho incidentu, ako je prerušenie dodávok elektriny a vody, výpadok telekomunikačných služieb, nemožnosť prístupu na dané miesto, nedostatok pracovníkov a spoľahlivosť záložných zariadení;

· bezpečnosť trás dodávok paliva;

· kombináciu takýchto zriedkavých udalostí a pripravenosť reagovať na ne a ich kumulatívny vplyv (mnohostranný katastrofický scenár);

· ďalšie otázky, na ktoré môžu upozorniť odborníci;

 

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili záťažové testy tých jadrových zariadení, ktoré sú prirodzene nebezpečnejšie z dôvodu napríklad ich zemepisnej polohy (napr. v seizmickej oblasti), a domnieva sa, že by sa mali urýchlene sledovať a v prípade potreby by sa malo zlepšiť ich konštrukčné riešenie alebo by sa mali vyradiť z prevádzky v súlade s jasným harmonogramom;

10. trvá na tom, že negatívny výsledok záťažového testu konkrétneho zariadenia by mal vyústiť do odstupňovanej reakcie, čo by si mohlo vyžadovať okamžité odstavenie zariadenia;

11. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie a zabezpečili, že tieto záťažové testy, ako aj následne vypracované normy v oblasti jadrovej bezpečnosti, ochrany a nakladania s odpadom sa budú uplatňovať nielen v EÚ, ale aj v prípade jadrových elektrární, ktoré sú vo výstavbe alebo sa plánujú v tretích krajinách susediacich s EÚ; zastáva názor, že záťažové testy by okrem toho mali zahŕňať celý výrobný reťazec vrátane prepravy, spracovania a uskladnenia odpadu;

12. upozorňuje, že Komisia vo svojom návrhu z roku 2008 na ustanovenie rámca Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť(6) premeškala jasnú príležitosť navrhnúť stanovenie spoločných noriem zaručujúcich vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti; pripomína, že v apríli 2009 Európsky parlament hlasoval za posilnenie smernice o jadrovej bezpečnosti, t. j. tým, že sa dodržiavanie bezpečnostných zásad MAAE stane právne záväznou, a nie iba dobrovoľnou požiadavkou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevzali záujem Parlamentu do úvahy; potvrdzuje dôležitosť skutočnej spolupráce na smernici o jadrovom odpade a nakladaní s vyhoretým palivom a vyzýva Radu, aby zohľadnila hlavné požiadavky Parlamentu;

13. so záujmom očakáva komplexné preskúmanie právnych predpisov v oblasti jadrovej bezpečnosti Komisiou, ktoré má byť predložené do konca roka 2011, a súvisiace legislatívne návrhy, ktoré by mali premeniť základné zásady bezpečnosti MAAE na podrobnejšie alebo prísnejšie požiadavky na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť najvyššie normy bezpečnosti, ako aj povinný mechanizmus pre pravidelné preskúmanie uplatňovania bezpečnostných noriem v členských štátoch, a to prostredníctvom partnerského preskúmania a nezávislého výboru jadrových expertov pod vedením Komisie;

14. domnieva sa, že jadrová bezpečnosť je oblasť záujmu pre celú Európsku úniu a že zásada subsidiarity sa uplatňuje len čiastočne; vyzýva preto na revíziu Zmluvy o Euratome s cieľom posilniť právomoci EÚ v tejto oblasti, zapojiť Európsky parlament prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť a zohľadniť spoločné ciele energetickej politiky stanovené v Lisabonskej zmluve;

15. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali akékoľvek vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že jadrové elektrárne sa v EÚ a susedných štátoch nebudú stavať v oblastiach s vysokým rizikom zemetrasení a povodní; domnieva sa, že výstavba jadrových elektrární na vonkajších hraniciach EÚ by mala byť v súlade s medzinárodnými normami pre jadrovú bezpečnosť a životné prostredie;

16. vyzýva členské štáty, aby zachovali a posilnili ľudské zdroje, zručnosti a pracovné podmienky potrebné počas celého životného cyklu elektrární, vo fáze vyraďovania z prevádzky a pri nakladaní s jadrovým odpadom;

17. zdôrazňuje potrebu, aby EÚ vypracovala stratégiu presahujúcu jej hranice, čo si vyžaduje konzistentné konanie na najvyššej politickej úrovni, s cieľom zaistiť jadrovú bezpečnosť a ochranu a usilovať o globálny zákaz budovania jadrových elektrární vo vysokorizikových oblastiach, čo v konečnom dôsledku povedie k záväznému dohovoru OSN;

18. dôrazne žiada členské štáty a Komisiu, aby spoločne prevzali zodpovednosť za posilnenie medzinárodných noriem pre jadrovú bezpečnosť a ich riadne plnenie v úzkej spolupráci s MAAE, sekretariátom dohovoru z Espoo a ostatnými príslušnými medzinárodnými organizáciami; vyzýva Komisiu, aby do júna 2011 predložila inkluzívny akčný plán s konkrétnymi opatreniami na jeho plnenie; naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s MAAE vyvíjala konštruktívny tlak na Bielorusko a Rusko a nútila ich dodržiavať medzinárodné bezpečnostné normy a spolupracovať s medzinárodnými expertmi počas každej fázy prípravy, výstavby a prevádzky jadrových elektrární; domnieva sa, že EÚ by v tejto súvislosti mala v plnej miere využiť odborné skúsenosti medzinárodných organizácií a orgánov;

19. vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o celkovej ekonomike výstavby, prevádzky a vyraďovania jadrových elektrární v Európe z prevádzky vrátane aspektov týkajúcich sa zásahov štátu v prípade havárií/núdzových situácií, aspektov poistenia a aspektov štátnej pomoci a hospodárskej súťaže v súvislosti s jednotným európskym trhom s energiou;

20. v tejto súvislosti pripomína zvýšený význam energetickej efektívnosti a úspor energie a potrebu vytvoriť vhodný legislatívny rámec a poskytnúť potrebnú podporu pre investície do energie z obnoviteľných a trvalo udržateľných zdrojov, do uchovávania energie a celoeurópskej elektrickej siete; zastáva názor, že na minimalizáciu rizika narušenia dodávok je nevyhnutné mať modernú, inteligentnú elektrickú prenosovú sústavu, ktorá sa dokáže vyrovnať so vstupom z decentralizovaných zariadení na výrobu energie;

21. osobitne zdôrazňuje, že z nedávnych medzinárodných udalostí je zrejmé, že dosiahnutie cieľa 20 % energetickej účinnosti do roku 2020 je dôležitejšie a naliehavejšie ako kedykoľvek predtým, a to aj s ohľadom na znižovanie emisií CO2; poukazuje na to, že dlhodobé ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov majú zásadný význam aj pre hospodárske subjekty, a požaduje, aby cestovná mapa do roku 2050 zahŕňala ambiciózne ciele tohto druhu pre roky 2030 i 2050;

22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Euratomu a skupine ENSREG.

(1)

Ú. v. EÚ C 76E, 27.3.2008, s. 114.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0118.

(3)

Prijaté texty z toho dňa.

 

(4)

P7_TA(2010)0254.

(5)

Ú. v. EÚ L 80, 26.3.2011, s. 5.

(6)

KOM(2008)0790.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia