SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Indonézii
6.7.2011
ktorý nahrádza návrhy skupín:
EFD (B7‑0394/2011)
Verts/ALE (B7‑0444/2011)
ECR (B7‑0462/2011)
PPE (B7‑0463/2011)
GUE/NGL (B7‑0464/2011)
ALDE (B7‑0465/2011)
S&D (B7‑0466/2011)
Mario Mauro, Filip Kaczmarek, Cristian Dan Preda, Bernd Posselt, Monica Luisa Macovei, Tunne Kelam, Eija-Riitta Korhola, Sari Essayah, Elena Băsescu, Zuzana Roithová, Agnès Le Brun, Martin Kastler, Csaba Sógor, Bogusław Sonik v mene poslaneckého klubu PPE
Véronique De Keyser, Mitro Repo, Marc Tarabella, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg v mene skupiny S&D
Marietje Schaake, Marielle De Sarnez, Kristiina Ojuland, Sonia Alfano, Ramon Tremosa i Balcells, Frédérique Ries, Izaskun Bilbao Barandica, Alexandra Thein, Louis Michel v mene skupiny ALDE
Charles Tannock, Ryszard Antoni Legutko, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Czarnecki, Adam Bielan v mene skupiny ECR
Rui Tavares, Raül Romeva i Rueda, Gerald Häfner, Emilie Turunen, Christian Engström, Barbara Lochbihler v mene skupiny Verts/ALE
Miguel Portas, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL
Bastiaan Belder v mene skupiny EFD
Uznesenie Európskeho parlamentu o Indonézii
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti[1],
– so zreteľom na zvolenie Indonézie do Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v máji 2011; keďže členovia UNHRC sú povinní dodržiavať najvyššie normy, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv,
– so zreteľom na to, že Indonézia v roku 2011 predsedá Združeniu národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), so zreteľom na chartu združenia ASEAN, ktorá nadobudla účinnosť 15. decembra 2008, a na vytvorenie Medzivládnej komisie pre ľudské práva v rámci združenia ASEAN 23. októbra 2009,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Indonézia ratifikovala v roku 2006,
– so zreteľom na kapitolu 29 indonézskej ústavy, ktorá zaručuje slobodu náboženského vyznania,
– so zreteľom na články 156 a 156a indonézskeho trestného zákona zakazujúce rúhanie, kacírstvo a hanobenie náboženstva,
– so zreteľom na prezidentský dekrét č.1/PNPS/1965 o predchádzaní rúhaniu a zneužívaniu náboženstva,
– so zreteľom na vyhlásenie EÚ z 8. februára 2011 o nedávnych útokoch proti Ahmadovcom a ich zabíjaní v provincii Banten,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Indonéziou a na prvé kolo dialógu o ľudských právach zorganizované v tomto rámci, ktoré sa konalo v júni 2010 v Jakarte,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže Indonézia je najväčšou prevažne moslimskou krajinou na svete a keďže tradícia pluralizmu, kultúrnej harmónie, náboženskej slobody a sociálnej spravodlivosti Indonézie je zakotvená v národnej ideológii Pancasila,
B. keďže sa významne zvýšil výskyt útokov proti náboženským menšinám, najmä proti Ahmadovcom, ktorí sami seba považujú za moslimov, ale aj proti kresťanom, budhistom a pokrokovým organizáciám občianskej spoločnosti,
C. keďže po zákaze šírenia moslimského učenia hnutia Ahmadíja v roku 2008 indonézsky minister pre náboženské záležitosti opakovane vyzval na uvalenie úplného zákazu na moslimskú komunitu Ahmadíja, pričom toto opatrenie už prijali tri provincie: Západná Jáva, Južné Sulawesi a Západná Sumatra; keďže 6. februára 2011 dav najmenej 1500 ľudí napadol 20 ahmadijských moslimov v meste Cikeusik v provincii Banten, pričom troch z nich zabil a niekoľko ďalších ťažko zranil, čo prezident Indonézie odsúdil a vyzval na vyšetrenie týchto útokov,
D. keďže po tomto útoku stovky ľudí zapálili 8. februára 2011 tri kostoly a napadli kňaza v meste Java Temanggung na strednej Jáve po tom, čo bol istý kresťan, obvinený z urážky islamu, odsúdený na trest odňatia slobody na päť rokov, a nie na trest smrti, ako očakávali útočníci, a keďže spoločenstvo cirkví v Indonézii zaznamenalo za ostatných šesť rokov 430 útokov na kresťanské cirkvi,
E. keďže viac ako 150 osôb už bolo zatknutých alebo zadržaných na základe článkov 156 a 156a indonézskeho trestného zákona a keďže existujú dôkazy o tom, že extrémisti zneužívajú miestne predpisy týkajúce sa rúhania, kacírstva a hanobenia náboženstva na obmedzovanie náboženskej slobody a vyvolávanie napätia a násilia medzi komunitami,
F. keďže indonézsky ústavný súd 19. apríla 2010 potvrdil zákony o rúhaní a kacírstve a zamietol žiadosť o ich zrušenie, ktorú predložili štyria poprední islamskí učenci a aspoň sedem organizácií indonézskej občianskej spoločnosti a organizácií pre ľudské práva a ktorú podporilo najmenej 40 ďalších organizácií,
G. keďže existujú hodnoverné správy, konkrétne od Národnej komisie pre ľudské práva, o porušovaní ľudských práv príslušníkmi bezpečnostných síl v Indonézii vrátane mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania a používania zbytočnej a neprimeranej sily, a to najmä na ostrovoch Papua a Maluku; keďže zodpovedné osoby bývajú len zriedka postavené pred nezávislý súd,
1. víta spoločné vyhlásenie prezidenta, predsedu Snemovne reprezentantov, predsedu Rady regionálnych zástupcov, predsedu Poradného ľudového zhromaždenia, predsedov najvyššieho súdu a ústavného súdu a ďalších vyšších úradníkov z 24. mája 2011, v ktorom vyzývajú na zachovávanie ideológie Pancasila a na ochranu pluralizmu;
2. zdôrazňuje pokrok, ktorý Indonézia dosiahla v oblasti zavádzania demokracie a právneho štátu v ostatných rokoch, a prikladá veľký význam udržiavaniu a prehlbovaniu harmonických vzťahov medzi Európskou úniou a Indonéziou v mnohých oblastiach, čo odzrkadľuje Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Indonéziou;
3. víta prísľuby Indonézie pred jej zvolením do UNHRC 20. mája 2011 vrátane prísľubu, že ratifikuje všetky hlavné nástroje v oblasti ľudských práv, najmä Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím;
4. vyjadruje vážne znepokojenie nad prípadmi násilia proti náboženským menšinám, najmä proti ahmadijským moslimom, kresťanom, bahájom a budhistom; je znepokojený tým, že porušovanie slobody náboženského vyznania ohrozuje ľudské práva zaručené v indonézskej ústave vrátane zákazu diskriminácie a slobody prejavu, názoru a pokojného zhromažďovania;
5. vyzýva indonézsku vládu, konkrétne ministra pre náboženské záležitosti a indonézske súdnictvo, aby zaručili, aby sa uplatňovali a dodržiavali zásady právneho štátu a aby osoby, ktoré páchajú náboženské násilie a podnecujú nenávisť, boli postavené pred súd;
6. vyjadruje hlboké znepokojenie nad miestnymi predpismi týkajúcimi sa rúhania, kacírstva a hanobenia náboženstva, ktoré sa dajú ľahko zneužiť, a nad spoločnou ministerskou vyhláškou z roku 2008 zakazujúcou šírenie učenia moslimských Ahmadovcov, a vyzýva indonézske úrady, aby ich zrušili alebo prepracovali;
7. oceňuje činnosť indonézskej občianskej spoločnosti, a to aj moslimov, kresťanov a svetských skupín odborníkov, organizácií pre ľudské práva a organizácií na boj proti extrémizmu, zameranú na presadzovanie pluralizmu, slobody vyznania, náboženskej harmónie a ľudských práv;
8. naliehavo vyzýva indonézsku vládu, aby nasledovala odporúčania Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, a najmä, aby na návštevu krajiny pozvala osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania a presvedčenia;
9. víta vyšetrovanie smrteľných útokov proti komunite Ahmadíja na západnej Jáve, ktoré viedli k nahradeniu regionálnych a provinčných policajných riaditeľov, obvineniu deviatich policajtov zo zanedbania povinností a postaveniu 14 ďalších ľudí pred súd za spáchané zločiny, a požaduje nezávislé sledovanie súdnych procesov s obvinenými osobami s cieľom zabezpečiť, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť v prípade všetkých zainteresovaných strán;
10. vyzýva indonézske orgány, aby vyšetrili obvinenia z porušovania ľudských práv príslušníkmi bezpečnostných síl a aby trestne stíhali zodpovedné osoby vrátane tých, čo nesú zodpovednosť za velenie;
11. vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia, ktorí boli zatknutí a obvinení len na základe toho, že sa zapojili do pokojného politického protestu, čo je v rozpore s duchom osobitného zákona o autonómii z roku 2001, ktorým sa Papuáncom, Molučanom a iným etnickým a náboženským menšinám priznalo právo na vyjadrenie ich kultúrnej identity;
12. vyzýva delegáciu EÚ a diplomatické misie členských štátov, aby naďalej pozorne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv, predovšetkým v citlivých regiónoch, ako sú Papua, Moluky a Aceh;
13. zdôrazňuje význam zahrnutia aspektu ľudských práv do politického dialógu v rámci Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Indonéziou, s osobitným zameraním na náboženskú slobodu a rešpektovanie menšín;
14. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili indonézsku občiansku spoločnosť a organizácie pre ľudské práva, ktoré aktívne presadzujú demokraciu, toleranciu a mierové spolužitie medzi rôznymi etnickými a náboženskými skupinami;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Indonézie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Medzivládnej komisii pre ľudské práva v rámci združenia ASEAN a Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC).
- [1] Prijaté texty, P7_TA-PROV(2010)0489.