Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244 v konečnom znení)

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (COM(2011)0363),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na rámcovú smernicu o morskej stratégii (2008/56/ES)(2),

–   so zreteľom na reformný balík spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktorý Komisia predložila 13. júla 2011,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982,

–   so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO prijatý 31. októbra 1995,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A. keďže rybolov patrí k najstarším ľudským činnostiam a keďže ryby sú dôležitou a nenahraditeľnou súčasťou výživy ľudí, a preto by sa mala zaručiť ich dostupnosť a v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by sa mal náležite uznať a oceniť ich význam;

B.  keďže odvetvie rybného hospodárstva, ktoré sa vzťahuje na lov voľne žijúcich rýb aj na akvakultúru, zahŕňa činnosti, ktoré prispievajú k tvorbe nevyhnutných spoločných statkov prostredníctvom troch hlavných oblastí činnosti: rybolovu, spracovania rýb a ich uvádzania na trh; keďže zdravé populácie rýb, zdravé morské ekosystémy a zachovanie morskej biodiverzity sú významné spoločné statky, ktoré je nutné chrániť;

C. keďže udržateľná akvakultúra, či už morská, alebo sladkovodná, pobrežná, alebo na otvorenom mori, je dôležitou súčasťou odvetvia rybného hospodárstva;

D. keďže maloobjemový rybolov zohráva obzvlášť dôležitú úlohu z hľadiska hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho života, ktorá sa musí v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva náležite uznať a oceniť; keďže pobrežné komunity značne postihol úpadok celého odvetvia rybného hospodárstva, čo vážne zasiahlo malé rybárske prístavy v celej EÚ;

E.  keďže reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala zaručiť environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť odvetvia rybného hospodárstva v rôznych hydrografických povodiach, a to aj prostredníctvom zavedenia decentralizovaného modelu riadenia, ktorý privedie rozhodovacie centrá bližšie k reálnym oblastiam činnosti a zvýši zodpovednosť zainteresovaných strán;

F.  keďže odvetvie rybného hospodárstva zahŕňa činnosti závislé od fungujúcich ekosystémov, pre ktoré sú bohaté populácie rýb a morské ekosystémy v environmentálne dobrom stave nevyhnutné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti rybolovu, spracovávania a uvádzania produktov rybného hospodárstva na trh;

G. keďže európske odvetvie rybného hospodárstva prispieva k sociálnemu rozvoju tým, že priamo aj nepriamo vytvára pracovné miesta, a k hospodárskemu rastu v Európe tým, že každoročne poskytuje 6,4 milióna ton rýb;

H. keďže mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva možno pozorovať v rozličných oblastiach, napr. prostredníctvom vplyvu, ktorý má na sociálno-ekonomické, historické, kultúrne, vedecké a environmentálne otázky;

I.   keďže činnosti rybného hospodárstva majú vplyv najmä na pobrežné oblasti a ostrovy a prispievajú k ich účinnej správe a sociálnej a hospodárskej dynamike; keďže táto skutočnosť je obzvlášť dôležitá pre ich miestne spoločenstvá, ktoré sú často znevýhodnené v dôsledku nedostatku pracovných miest a slabých miestnych ekonomík;

J.   keďže reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala byť úzko prepojená s ďalšími kľúčovými iniciatívami EÚ v oblasti námorných záležitostí, najmä s iniciatívami uvedenými v oznámení Komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0574 v konečnom znení), v ktorom sa uvádza, že európske odvetvie rybného hospodárstva môže tiež iniciovať a skvalitniť veľké množstvo vedeckých štúdií, ktoré prehlbujú naše vedomosti o oceánografickej dynamike, ekosystémoch a biológii vodných druhov, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s činnosťou v oblasti rybného hospodárstva;

K. keďže dynamické a dobre riadené odvetvie rybného hospodárstva by mohlo mať výraznejší prínos pre európsku spoločnosť a európske hospodárstvo a tak zohrávať dôležitú úlohu v stratégii Európa 2020;

1.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva je významným priemyselným odvetvím EÚ, ktoré občanom EÚ poskytuje potraviny vysokej kvality a pre Európsku úniu vytvára hospodársku a sociálnu pridanú hodnotu; zastáva preto názor, že je potrebné, aby reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva zabezpečovala udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva a zachovanie populácií rýb na zdravej úrovni, tak aby sa v tradičných oblastiach a spoločenstvách mohlo dlhodobo pokračovať v rybolovných činnostiach;

2.  domnieva sa, že environmentálna, hospodárska a sociálna udržateľnosť je významným cieľom spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, a zdôrazňuje, že najvyššou prioritou spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by malo byť vybudovanie udržateľného odvetvia rybného hospodárstva s cieľom zaistiť environmentálny, spoločenský a hospodársky prínos rybolovu pre súčasné i budúce generácie;

3.  zdôrazňuje, že správne riadené rybné hospodárstvo by mohlo významnejšie prispieť k rozvoju európskej spoločnosti, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, zamestnanosť, udržanie dynamických rybárskych komunít a mnohé ďalšie oblasti; zdôrazňuje, že existencia zdravých populácií rýb, zdravých morských ekosystémov a zachovanie morskej biodiverzity sú samy osebe spoločnými statkami, ktoré sa vytvárajú len vtedy, keď sú populácie rýb riadené udržateľným spôsobom a keď je minimalizovaný zbytočný negatívny vplyv na životné prostredie;

4.  považuje za zásadné uznať moria – ktoré pokrývajú viac ako dve tretiny plochy našej planéty – ako zdroj, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní ďalších prírodných zdrojov (napr. rybolovných zdrojov); takisto považuje za strategicky dôležité, aby spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva zahŕňala jasné a konkrétne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby mohla prostredníctvom ekosystémového prístupu plniť svoju strategickú úlohu;

5.  zdôrazňuje, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity a k cieľu EÚ zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb do roku 2020, a to prijatím opatrení zameraných na zabezpečenie udržateľného rybného hospodárstva, prijatím preventívnych opatrení zameraných na odstránenie ničivých spôsobov rybolovu, zabezpečením obnovy nadmerne využívaných populácií rýb a prijatím opatrení na ochranu druhov, na ktoré sa rybné hospodárstvo nezameriava;

6.  pripomína, že odvetvie rybného hospodárstva (vrátane akvakultúry) vytvára podľa odhadov na hospodárskej úrovni ročné príjmy vo výške 34,2 miliárd EUR a že na sociálnej úrovni vytvára viac než 350 000 pracovných miest na začiatku i na konci priemyselného reťazca odvetvia rybolovu, spracovania rýb a ich uvádzania na trh, najmä v pobrežných a odľahlých regiónoch a na ostrovoch;

7.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva má mnohostranný rozmer a popri svojich troch tradičných oblastiach činnosti a viditeľnom vplyve na hospodársku, environmentálnu a sociálnu úroveň zohráva tiež dôležitú úlohu v ďalších rôznych oblastiach, napr. v environmentálnej, kultúrnej, rekreačnej a turistickej, vedeckej, energetickej a vo vzdelávacej oblasti, a zdôrazňuje v tejto súvislosti predovšetkým význam odvetvia maloobjemového rybolovu;

8.  vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila skutočnosť, že odvetvie rybného hospodárstva zohráva významnú úlohu v týchto oblastiach:

i)    kultúra – poskytuje prínos pre gastronómiu, etnografiu, históriu, literatúru, muzeológiu atď.

ii)    rekreácia a cestovný ruch – ponúka mnoho rôznych činností, ako sú výlety na more s miestnymi rybármi, pozorovanie veľrýb a morských vtákov, ekologické potápanie atď.

iii)   veda – pomáha vo výskume vedcom z námornej oblasti a ďalších oblastí

iv)   energetika – podporuje rozvoj nových technológií, z ktorých môžu mať neskôr prospech celá spoločnosť;

v)   životné prostredie – ochraňuje biosenzitívne zemepisné oblasti, ako aj pobrežné oblasti s liahňami a odchovňami a podieľa sa na čistení mora

vi)  vzdelávanie – pestuje v ľuďoch potešenie z pobytu v prírode a učí ich úcte k moru;

9.  zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva vzhľadom na svoj multifunkčný rozmer poskytuje spoločenstvám spoločné statky, ktoré sú prospešné pre občanov EÚ vo všeobecnosti, a nielen pre tých, ktorí sú priamo či nepriamo zapojení do rybného hospodárstva, čo je nevyhnutné uznať a oceniť; ďalej konštatuje, že mnohostranný charakter činností v oblasti rybného hospodárstva je prínosný pre značný počet občanov EÚ, prevažne pre tých, ktorí žijú v pobrežných oblastiach; nazdáva sa, že pri financovaní spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by sa mal v plnej miere zohľadňovať mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva; zdôrazňuje, že tvorba týchto dodatočných verejných statkov sa nesmie využívať ako zámienka pre odklad potrebných reforiem spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

10. naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytovala pomoc malým rybárskym prístavom, ktoré boli ťažko zasiahnuté poklesom vykládok v dôsledku nadmerného rybolovu;

11. zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva (ktoré zahŕňa udržateľný lov voľne žijúcich rýb a akvakultúru) je pre Európsku úniu jedným z najdôležitejších pilierov potravinovej bezpečnosti, a preto sa musí zabezpečiť jeho udržateľnosť a stabilita prostredníctvom reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, tak aby v budúcnosti toto odvetvie mohlo dodávať produkty rybného hospodárstva v dostatočnej kvalite a v dostatočnom množstve s cieľom uspokojiť dopyt viac ako pol miliardy občanov EÚ;

12. zdôrazňuje potenciál udržateľnej morskej a sladkovodnej akvakultúry prispieť k úlohe rybného hospodárstva, pokiaľ ide o zaistenie značnej časti potravinovej bezpečnosti v EÚ; zdôrazňuje, že na zaistenie environmentálnej udržateľnosti odvetvia akvakultúry je potrebná osobitná politika; vyzýva Komisiu, aby stanovila všeobecné kvalitatívne kritériá v oblasti akvakultúry, ktoré by sa mali dodržiavať v celej EÚ a ktoré zohľadnia environmentálny a sociálny vplyv akvakultúry; ďalej vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby dovezené produkty akvakultúry boli vyrobené v súlade s príslušnými normami EÚ v oblasti udržateľnosti a kvality, t. j. environmentálnymi normami alebo normami týkajúcimi sa dobrých podmienok zvierat;

13. konštatuje, že návrhy Komisie predložené 13. júla 2011 sa nezaoberali rekreačným rybolovom; zdôrazňuje, že táto otázka sa mala osobitne riešiť ako súčasť procesu reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

14. zdôrazňuje, že ďalšia diverzifikácia činností priamo alebo nepriamo spojených s rybným hospodárstvom by mohla pomôcť spomaliť hromadný odchod pracovníkov z tohto odvetvia, udržať pri živote regionálne zvyklosti a tradície a zastaviť vyľudňovanie niektorých pobrežných oblastí;

15. zdôrazňuje, že riadenie rybného hospodárstva v čoraz väčšej miere vychádza z vedeckých údajov, ktoré stimulujú aplikovaný výskum v tejto oblasti a zároveň podporujú znalosti a posilňujú technologický rozvoj a inovácie, v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu inteligentného rastu;

16. zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva závisí od zdravia populácií rýb a od rovnováhy ekosystému, a preto sa reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva musí opäť zamerať na úlohu odvetvia ako garanta a správcu morských zdrojov s cieľom vytvoriť efektívnejšie, ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárenie v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu udržateľného rastu;

17. zdôrazňuje, že rybolovné činnosti s prihliadnutím na všetky ich aspekty (vrátane udržateľnej akvakultúry) a ich priamy i nepriamy vplyv, ako aj spoločné statky vytvárané prostredníctvom rybolovných činností zaručujú sociálnu a územnú súdržnosť a podporujú odborné vzdelávanie a sociálnu a hospodársku dynamiku v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu inkluzívneho rastu;

18. zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva musí svojimi vlastnými prostriedkami, ako aj prostredníctvom integrovanej námornej politiky prispievať k dosiahnutiu cieľov otvoreného hospodárstva Rio+20 a tiež k tvorbe pracovných miest a odstraňovaniu chudoby;

19. konštatuje, že rybolovné činnosti zohrávajú dôležitú úlohu v širšom kontexte integrovanej námornej politiky a predstavujú kľúčový prvok v politikách námorného územného plánovania, ako aj v rámci Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva;

20. žiada Komisiu, aby uznala mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva a hodnotu širokej škály verejných statkov, ktoré vytvára;

21. žiada Komisiu, aby vo svojich budúcich politických návrhoch a rozhodnutiach zabezpečila, aby spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva prispievala k ústredným politickým cieľom, ako je stratégia Európa 2020; zastáva názor, že spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva je nutné v rámci kľúčového procesu jej reformy uznať ako zdroj rozvoja v rámci projektu európskeho rastu a že sa musia vytvoriť podmienky, ktoré umožnia v plnej miere rozvinúť jej potenciál; žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní a vykonávaní týchto politík zohľadňovala osobitný charakter rybného hospodárstva a pobrežných regiónov;

22. žiada Komisiu, aby do reformovanej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva zahrnula koncepciu podmienenosti, ktorá sa už uplatňuje v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, s cieľom zabezpečiť pozitívnu diskrimináciu rybolovných činností šetrných k životnému prostrediu, napr. prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným prostriedkom;

23. žiada Komisiu, aby v záujme podpory rozvoja paralelných činností našla právne riešenie, ktoré rybárom umožní rozvinúť iné zdroje príjmov v rámci širokého okruhu činností spojených s rybolovom, a to bez finančných sankcií;

24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59. (2) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.