Návrh spoločného uznesenia - RC-B7-0595/2011Návrh spoločného uznesenia
RC-B7-0595/2011

    NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o Egypte, najmä o prípade blogera Alú Abdulfatáha

    16.11.2011

    predložený v súlade s článkom 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,
    ktorý nahrádza návrhy skupín:
    ECR (B7‑0595/2011)
    EFD (B7‑0597/2011)
    GUE/NGL (B7‑0600/2011)
    S&D (B7‑0602/2011)
    PPE (B7‑0603/2011)
    ALDE (B7‑0605/2011)
    Verts/ALE (B7‑0607/2011)

    Elmar Brok, Mario Mauro, Cristian Dan Preda, Tokia Saïfi, Roberta Angelilli, Bernd Posselt, Tunne Kelam, Monica Luisa Macovei, Elena Băsescu, Sari Essayah, Eija-Riitta Korhola, Zuzana Roithová, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Eduard Kukan, Anna Záborská, Giovanni La Via, Laima Liucija Andrikienė, Bogusław Sonik v mene skupiny PPE
    Véronique De Keyser, Raimon Obiols, Pino Arlacchi, Saïd El Khadraoui, Richard Howitt, María Muñiz De Urquiza, Kristian Vigenin v mene skupiny S&D
    Marietje Schaake, Alexander Graf Lambsdorff, Louis Michel, Robert Rochefort, Edward McMillan-Scott, Ramon Tremosa i Balcells, Marielle De Sarnez, Sonia Alfano, Alexandra Thein, Leonidas Donskis, Izaskun Bilbao Barandica, Sarah Ludford, Kristiina Ojuland, Niccolò Rinaldi, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Frédérique Ries v mene skupiny ALDE
    Franziska Katharina Brantner, Frieda Brepoels, Hélène Flautre, Judith Sargentini, Barbara Lochbihler, Ulrike Lunacek, Raül Romeva i Rueda, Malika Benarab-Attou, Emilie Turunen, Nicole Kiil‑Nielsen v mene skupiny Verts/ALE
    Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Adam Bielan, Michał Tomasz Kamiński, Ryszard Antoni Legutko, Tomasz Piotr Poręba, Valdemar Tomaševski, Ryszard Czarnecki, Peter van Dalen v mene skupiny ECR
    Marie-Christine Vergiat, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL
    Bastiaan Belder, Jaroslav Paška v mene skupiny EFD

    Postup : 2011/2909(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    RC-B7-0595/2011
    Predkladané texty :
    RC-B7-0595/2011
    Prijaté texty :

    Uznesenie Európskeho parlamentu o Egypte, najmä o prípade blogera Alú Abdulfatáha

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie zo 17. februára 2011[1] o situácii v Egypte a z 27. októbra 2011[2] o situácii v Egypte a Sýrii, najmä s ohľadom na kresťanské komunity,

    –   so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom, najmä na jej článok 2,

    –   so zreteľom na články 10, 18 a 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

    –   so zreteľom na článok 14 ods. 1 a článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého je Egypt zmluvnou stranou,

    –   so zreteľom na články 6 a 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) z roku 1950,

    –   so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

    –   so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ochrancoch ľudských práv,

    –   so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 10. októbra 2011 o násilí v Egypte,

    –   so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 21. februára 2011, v rámci ktorých bola vysoká predstaviteľka Catherine Ashtonová požiadaná, aby podala správu o prijatých opatreniach a konkrétnych návrhoch na ďalšie posilnenie činností Európskej únie zameraných na podporu a ochranu náboženstva a slobody presvedčenia,

    –   so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 10. októbra 2011 a na závery Európskej rady o Egypte z 23. októbra 2011,

    –   so zreteľom na svoje výročné správy o situácii v oblasti ľudských práv vo svete, a najmä na svoje uznesenie k výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2009 zo 16. decembra 2010,

    –   so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

    A. keďže 30. októbra 2011 požiadal vojenský prokurátor o výsluch blogera Alú Abdulfatáha a následne nariadil jeho vyšetrovaciu väzbu na 15 dní vo väzení pre odsúdených počas odvolacieho konania Báb al-Chalk v Káhire po tom, ako ho obvinil z „podnecovania k násiliu proti ozbrojeným silám“, „útoku na vojenský personál a poškodzovania vojenského majetku“ počas nedávnych zrážok pri budove Maspero, ktoré začali pokojnou demonštráciou za práva koptských kresťanov 9. októbra 2011 v Káhire, pri ktorej bolo zabitých najmenej 25 egyptských občanov a viac než 300 bolo zranených; keďže 30 ďalších civilistov bolo zadržaných v súvislosti s rovnakým súdnym konaním;

    B.  keďže 3. novembra 2011 vojenský odvolací súd potvrdil zadržanie Alú Abdulfatáha na obdobie 15 dní, následne ho premiestnili do väzenského zariadenia Tora a 13. novembra bolo jeho zadržiavanie predĺžené na 15 dní pred konaním ďalšieho vyšetrovania;

    C. keďže Alú Abdulfatáh odmietol odpovedať na otázky vojenského súdu k uvedeným udalostiam, pričom uviedol, že bude odpovedať iba na otázky nezávislého občianskeho súdu, a tvrdil, že vojenský súd nemá legitimitu ani právomoc vypočúvať civilistov;

    D. keďže každý musí mať právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý kompetentným, nezávislým a nestranným súdom, ktorý bol ustanovený zákonom;

    E.  keďže Alú Abdulfatáh bol už predtým – v roku 2006 za režimu Mubaraka – zadržaný na 45 dní po tom, ako sa zúčastnil protestu za podporu nezávislého súdnictva;

    F.  keďže uväznený bloger Michael Nabíl Sanad aj naďalej drží hladovku a je v kritickom stave; keďže 11. októbra 2011 vojenský odvolací súd rozhodol zrušiť jeho trest v trvaní troch rokov odňatia slobody a nariadil opakovanie procesu; keďže pri druhom vypočutí v rámci tohto nového procesu, ktoré sa konalo 1. novembra 2011, bolo jeho súdne konanie odložené na 13. november 2011 a potom – presne v tento deň – znova odložené na 27. november, keďže opätovne odmietol spolupracovať s vojenským súdom pre svoje odmietavé stanovisko k tomu, že vojenské súdy vedú konania proti civilistom;

    G. keďže Egypt prechádza kritickým obdobím demokratizácie a čelí značným výzvam a ťažkostiam v tomto procese;

    H. keďže sociálne médiá zohrávali významnú úlohu v rámci udalostí „arabskej jari“, a to aj v Egypte; keďže blogeri, novinári a obhajcovia ľudských práv sú aj naďalej terčmi prenasledovania a zastrašovania v Egypte;

    I.   keďže organizácie pre ľudské práva uvádzajú, že od marca 2011 viedli vojenské súdy v Egypte konania proti viac ako 12 000 civilistom; keďže proti civilistom zatknutým na základe výnimočného stavu v tejto krajine aj naďalej vedú konania vojenské súdy, ktoré nespĺňajú minimálne normy pre spravodlivý súd a právo na obhajobu; keďže veľká väčšina egyptských MVO v oblasti ľudských práv, združení právnikov a politických osobností zo všetkých politických skupín trvala na tom, že civilisti musia byť súdení civilnými súdmi s cieľom zabezpečiť náležitý súdny proces;

    J.   keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody prejavu, slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženstva a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete;

    1.  naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby okamžite prepustili Alú Abdulfatáha, ktorý je vo väzení, pretože odmietol odpovedať na otázky vojenského súdu k udalostiam z 9. októbra 2011, keďže nepovažuje tento súd za nestranný a legitímny; vyzýva egyptské orgány, aby zaručili, že žiadni blogeri, novinári ani obhajcovia ľudských práv nebudú v tejto krajine vystavení priamemu alebo nepriamemu prenasledovaniu či zastrašovaniu;

    2.  dôrazne odsudzuje súdne prenasledovanie Alú Abdulfatáha vojenskými súdnymi orgánmi; opakuje svoju výzvu adresovanú Najvyššej rade ozbrojených síl (SCAF), aby okamžite zrušila výnimočný stav a vojenské procesy s civilnými osobami a aby bezodkladne prepustila všetkých väzňov svedomia a politických väzňov zadržiavaných vojenskými súdmi; zdôrazňuje, že vojenské súdy, ktoré nedodržiavajú základné normy týkajúce sa riadnych procesov, by nemali viesť konania proti civilistom;

    3.  vyzýva egyptské orgány, aby zaručili nestrannosť súdov, ako sa uvádza v článku 10 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948: „Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.“;

    4.  opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku uskutočniť nezávislé, dôkladné a transparentné vyšetrovanie zrážok pri budove Maspero, ktoré začali pokojnou demonštráciou za práva koptských kresťanov 9. októbra 2011 v Káhire, pričom toto vyšetrovanie by mal vykonať nezávislý a nestranný občiansky súdny orgán s cieľom vyvodiť dôsledky voči všetkým zodpovedným osobám, a opätovne vyjadruje sústrasť obetiam a ich príbuzným; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby zaručili nezávislosť a nestrannosť jednotlivých vyšetrovaní tak, že umožnia riadny dohľad;

    5.  opätovne zdôrazňuje svoju solidaritu s egyptským ľudom v tomto rozhodujúcom období prechodu k demokracii v krajine a naďalej podporuje jeho legitímne úsilie o demokraciu; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili plné dodržiavanie základných práv vrátane slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženstva, slobody prejavu a prístupu k internetu, slobody pokojného zhromažďovania a slobody združovania;

    6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Egyptskej arabskej republiky.