NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o záveroch zo zasadnutia Európskej rady (8. – 9. decembra 2011) týkajúcich sa návrhu medzinárodnej dohody o únii fiškálnej stability (2011/2546(RSP))
17.1.2012
ktorý nahrádza návrhy skupín:
PPE (B7‑0003/2012)
S&D (B7‑0004/2012)
Verts/ALE (B7‑0005/2012)
ALDE (B7‑0011/2012)
Elmar Brok v mene skupiny PPE
Roberto Gualtieri v mene skupiny S&D
Guy Verhofstadt v mene skupiny ALDE
Daniel Cohn-Bendit v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o záveroch zo zasadnutia Európskej rady (8. – 9. decembra 2011) týkajúcich sa návrhu medzinárodnej dohody o únii fiškálnej stability (2011/2546(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery rokovania Európskej rady 8. a 10. decembra 2011,
– so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny z 9. decembra 2011,
– so zreteľom na balík šiestich právnych aktov a na dva návrhy Komisie o ďalšom posilňovaní fiškálnej disciplíny[1],
– so zreteľom na stav rokovaní o návrhu medzinárodnej dohody o posilnení hospodárskej únie,
– so zreteľom na návrh o pracovnej skupine ad hoc, ktorý v mene Parlamentu predložili jeho zástupcovia,
– so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
1. vyjadruje pochybnosti o potrebe takejto medzivládnej dohody, ktorej väčšinu hlavných cieľov možno lepšie a účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení v zmysle právnych predpisov EÚ, ako dôraznej, naliehavej a udržateľnej odpovede na súčasnú finančnú a hospodársku krízu a sociálnu krízu v mnohých členských štátoch EÚ; napriek tomu zostáva naďalej pripravený pracovať na konštruktívnom riešení;
2. potvrdzuje svoju podporu návrhu predloženého poslancami, ktorých vymenovala Konferencia predsedov, aby zastupovali Parlament, pracovnej skupine ad hoc; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v doterajšom návrhu medzinárodnej dohody z 10. januára 2012 sa neodrážajú návrhy Parlamentu; poukazuje na skutočnosť, že mnohé členské štáty podporili niektoré z návrhov, ktoré predložil na schôdzi 12. januára 2012; zváži svoje stanovisko po tom, čo dostane konečný návrh, ktorý sa očakáva 18. januára 2012;
3. je pevne presvedčený, že menová únia sa môže rozvinúť do skutočnej hospodárskej a fiškálnej únie len prostredníctvom použitia metódy Spoločenstva; pripomína, že EÚ je politický projekt, ktorý je založený na spoločných hodnotách, silných spoločných inštitúciách a na dodržiavaní spoločných pravidiel;
4. nástojí tiež najmä na tom, aby:
– nová dohoda výslovne uznala prednosť právnych predpisov EÚ pred ustanoveniami dohody;
– boli všetky opatrenia na plnenie dohody prijaté v súlade s príslušnými postupmi uvedenými v zmluvách o EÚ;
– bola dohoda v súlade s právnymi predpismi EÚ, najmä čo sa týka údajov v Pakte stability a rastu, a v prípade, že zmluvné strany prejavia želanie plniť ciele v rozpore s právnymi predpismi EÚ, musí sa tak udiať na základe platných právnych postupov EÚ a nesmie to viesť k vytvoreniu dvojakých noriem;
– bola zaručená demokratická zodpovednosť, a to posilnením zapojenia Európskeho parlamentu, ako aj národných parlamentov na ich príslušných úrovniach do všetkých aspektov európskej hospodárskej koordinácie a správy vecí verejných;
– spolupráca medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom prebiehala v súlade so zmluvami o EÚ podľa článku 9 protokolu č. 1 zmlúv;
– nová dohoda zakotvila, v právne záväznej podobe, záväzok zmluvných strán podniknúť potrebné kroky na to, aby sa zabezpečilo, že dohoda bude vo svojej podstate zahrnutá do zmlúv najneskôr do piatich rokov;
5. opakuje svoju výzvu na vybudovanie Únie stability a udržateľného rastu; nazdáva sa, že fiškálna disciplína, i keď je základom udržateľného rastu, sama osebe neprinesie hospodársku obnovu, a že dohoda musí vyslať jasný signál, že európski lídri podniknú rovnako energické kroky na oboch frontoch; trvá preto na tom, že dohoda musí obsahovať záväzok zmluvných strán prijať opatrenia na podporu silnejšej konvergencie a konkurencieschopnosti, ako aj návrhy týkajúce sa fondu na splácanie dlhu, dlhopisov na projekty, dane z finančných prevodov v rámci právnych predpisov EÚ a plánu na zabezpečenie stability dlhopisov, pričom musí zaručovať fiškálnu disciplínu;
6. zdôrazňuje, že rovnaké inštitucionálne, právne a politické aspekty sa vzťahujú na ostatné viacstranné dohody zaoberajúce sa finančnou krízou, ako je napríklad Európsky mechanizmus pre stabilitu; žiada preto, aby bol EP zapojený do týchto rokovaní rovnakým spôsobom;
7. vyhradzuje si právo využiť všetky politické a právne nástroje, ktoré má k dispozícii, na obhajobu právnych predpisov EÚ a úlohy jej orgánov, najmä v prípade, že niektoré prvky konečnej dohody by boli v rozpore s právnymi predpismi EÚ;
8. pripomína Komisii, že má povinnosť vykonávať svoju plnú inštitucionálnu rolu strážcu zmlúv;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie hlavám štátov alebo predsedom vlád, predsedovi Rady, predsedovi Euroskupiny, Komisii a Európskej centrálnej banke.
- [1] Nariadenie o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, COM(2011) 819 v konečnom znení, a nariadenie o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, COM(2011) 821 v konečnom znení.