NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o treste smrti v Bielorusku, najmä prípadoch Dimitrija Konovalova a Vladislava Kovaľova (2012/2539(RSP))
15.2.2012
ktorý nahrádza návrhy skupín:
PPE (B7‑0075/2012)
ECR (B7‑0076/2012)
S&D (B7‑0078/2012)
Verts/ALE (B7‑0080/2012)
GUE/NGL (B7‑0081/2012)
ALDE (B7‑0083/2012)
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Protasiewicz, Elmar Brok, Vytautas Landsbergis, Mario Mauro, Eduard Kukan, Inese Vaidere, Filip Kaczmarek, Laima Liucija Andrikienė, Jacek Saryusz-Wolski, Andrzej Grzyb, Cristian Dan Preda, Bernd Posselt, Monica Luisa Macovei, Csaba Sógor, Roberta Angelilli, Tunne Kelam, Elena Băsescu, Eija-Riitta Korhola, Sari Essayah, Zuzana Roithová, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Giovanni La Via, Lena Kolarska-Bobińska, Bogusław Sonik, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Tadeusz Zwiefka v mene poslaneckého klubu PPE
Véronique De Keyser, Libor Rouček, Justas Vincas Paleckis, Kristian Vigenin, Marek Siwiec, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Liisa Jaakonsaari, Rovana Plumb v mene skupiny S&D
Ivars Godmanis, Leonidas Donskis, Sonia Alfano, Gerben-Jan Gerbrandy, Kristiina Ojuland, Robert Rochefort, Ramon Tremosa i Balcells, Edward McMillan-Scott, Marielle De Sarnez, Graham Watson, Anneli Jäätteenmäki, Marietje Schaake, Izaskun Bilbao Barandica, Louis Michel, Jelko Kacin, Antonyia Parvanova v mene skupiny ALDE
Elisabeth Schroedter, Werner Schulz, Barbara Lochbihler, Raül Romeva i Rueda v mene skupiny Verts/ALE
Charles Tannock, Marek Henryk Migalski v mene skupiny ECR
Helmut Scholz v mene skupiny GUE/NGL
Uznesenie Európskeho parlamentu o treste smrti v Bielorusku, najmä prípadoch Dimitrija Konovalova a Vladislava Kovaľova (2012/2539(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2009 o Bielorusku a na jeho predchádzajúce uznesenia o tejto otázke, najmä uznesenia z 13. septembra 2011, 12. mája 2011, 10. marca 2011 a 20. januára 2011,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti a jeho predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä uznesenie z 26. apríla 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č 65/206 z 21. decembra 2010 vyzývajúcu na prijatie moratória na trest smrti, ako aj na jeho predchádzajúce rezolúcie o treste smrti z roku 2007 a 2008,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia OBSE o treste smrti prijatú na zasadnutí v dňoch 6. – 10. júla 2010,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č 1857 (2012) z 25. januára 2012 o situácii v Bielorusku,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 1. decembra 2011 o treste smrti v Bielorusku,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedu EP Martina Schulza z 24. januára 2012, v ktorom ostro kritizoval odsúdenie Dmitrija Konovalova a Vladislava Kovaljova na trest smrti,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné veci z 23. januára 2011 o reštriktívnych opatrení voči Bielorusku,
– so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie;
– so zreteľom na vyhlásenie prijaté na pražskom summite Východného partnerstva, ktorý sa konal 7. – 9. mája 2009, a na vyhlásenie o situácii v Bielorusku, ktoré bolo prijaté 30. septembra 2011 pri príležitosti konania summitu Východného partnerstva vo Varšave,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá ukladá trest smrti a naďalej vykonáva popravy;
B. keďže v júli 2011 boli popravení Oleg Gryškavcov a Andrej Burdyka, hoci boli ich prípady stále prerokovával Výbor OSN pre ľudské práva, a keďže podľa aktivistov pôsobiacich v oblasti ľudských práv bolo v Bielorusku od roku 1991 popravených približne 400 osôb;
C. keďže naposledy bol trest smrti uložený Najvyšším súdom Bieloruskej republiky dňa 30. novembra 2011, a to Dmitrijovi Konovalovi a Vladislavovi Kovaľovovi za údajné spáchanie teroristických útokov, ku ktorým došlo v roku 2005 vo Vitebsku, v roku 2008 v Minsku a v apríli 2011 v minskom metre;
D. keďže podľa správ z vierohodných zdrojov (Medzinárodná federácia pre ľudské práva – FIDH, organizácia Human Rights Watch) existujú argumenty, ktoré dokazujú, že prokurátori a Najvyšší súd Bieloruskej republiky viedli nespravodlivý proces a že vyšetrovanie bolo marené závažným porušovaním ľudských práv a zámerným prehliadaním dôležitých dôkazov preukazujúcich nevinu týchto dvoch mužov, a že podľa pozorovateľov procesu došlo v rámci predbežného vyšetrovania a súdneho preskúmania prípadu k závažným procesným pochybeniam;
E. keďže Dimitrijovi Konovalovi a Vladislavovi Kovaľovi bol zamietnutý prístup k právnikom a keďže podľa dôveryhodných správ boli počas vypočúvania mučení, aby sa priznali; keďže neexistujú forenzné dôkazy o tom, že ktorýkoľvek z nich by bol spojený s výbuchom, a keďže na šatstve a telách oboch mužov neboli nájdené stopy po výbušninách;
F. keďže všetky dôležité dôkazy, ktoré žalobcovia uviedli počas procesu, boli po oznámení rozhodnutia najvyššieho súdu okamžite zničené;
G. keďže podľa článku 14 časti 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Bieloruská republika ratifikovala, má každý právo na spravodlivé a verejné vypočutie príslušným, nezávislým a nestranným súdom;
H. keďže rodičia pána Konovalova sú zastrašovaní, nachádzajú sa pod dohľadom členov tajnej služby a muži v civilnom oblečení sa stále zdržujú v blízkosti ich domu, aby rodine bránili niekoľko mesiacov komunikovať s vonkajším svetom;
I. keďže trest smrti je v Bielorusku stále „štátnym tajomstvom“ a podľa bieloruského trestného zákonníka spoluväzni odsúdení na smrť, rodiny ani verejnosť nepoznajú dátumy popráv; keďže trest smrti sa vykonáva zastrelením a neverejne, telo popraveného sa nevydáva jeho príbuzným a miesto pohrebu sa neoznamuje;
J. keďže popravy pána Konovalova a Kovaľova môžu byť vykonané veľmi skoro;
K. keďže rozhodnutie najvyššieho súdu je konečné, bez možnosti odvolania; keďže podľa bieloruských zákonov môže žiadosť o milosť zvážiť prezident krajiny; keďže Vladislav Kovaľov požiadal Alexandra Lukašenka o milosť, odmietol všetky obvinenia a požaduje o oslobodenie od trestnej zodpovednosti, ale dosiaľ nedostal žiadnu odpoveď;
L. keďže bieloruské orgány podpísali pražské vyhlásenie zo samitu o Východnom partnerstve, ktorým sa zaviazali dodržiavať zásady medzinárodného práva a základné hodnoty vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;
1. opäť zdôrazňuje, že Európska únia a ďalšie medzinárodné inštitúcie opakovanie naliehajú na bieloruské orgány, aby zrušili trest smrti;
2. zdôrazňuje skutočnosť, že tento nezvrátiteľný, krutý, nehumánny a ponižujúci trest, ktorý porušuje právo na život, je neprijateľný; vyjadruje poľutovanie nad tým, že bieloruské orgány stále nie sú schopné prijať akékoľvek konkrétne opatrenia na zrušenie trestu smrti, ani okamžité zavedenie moratória na trest smrti;
3. odsudzuje trest smrti vynesený v prípade pána Kovaľova a Konovalova a naliehavo vyzýva Aleksandra Lukašenka, aby omilostil oboch mužov a vyhlásil moratórium na všetky tresty smrti a popravy a aby ratifikáciou Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach v súlade s medzinárodnými normami zrušil trest smrti v trestnom systéme;
4. vyzýva príslušné orgány v Bielorusku, aby vykonali úplné, spravodlivé a nestranné vyšetrovanie obvinení vznesených v tejto súvislosti a zabezpečili skutočnú spravodlivosť pre obete predmetných odporných teroristických činov;
5. naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby s cieľom dosiahnuť zrušenie trestu smrti využili všetky dostupné nástroje diplomacie, pomoci a spolupráce;
6. vyzýva krajiny Východného partnerstva a Rusko, aby naliehali na Bielorusko, aby zaviedlo moratórium na trest smrti;
7. dôrazne nabáda bieloruskú občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie, aby pracovali na zrušení trestu smrti;
8. vyzýva bieloruské orgány, aby obnovili činnosť parlamentnej pracovnej skupiny pre trest smrti, ktorá začala v roku 2010, uviedli vnútroštátne právne predpisy do súladu so záväzkami krajiny vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a zabezpečili dôsledné dodržiavanie medzinárodne uznávaných štandardov pre spravodlivý súdny proces;
9. nabáda bieloruské úrady, aby podporovali úlohu súdnictva v Bielorusku a jeho činnosť bez zasahovania alebo tlaku zo strany výkonnej moci, vykonali odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov, zabezpečili primeranú medzinárodnú publicitu súdnych procesov a dodržiavali záväzky v rámci ľudského rozmeru OBSE, a to najmä v oblasti právneho štátu;
10. odsudzuje pokračujúce prenasledovanie obrancov ľudských práv a členov demokratickej opozície a obťažovanie aktivistov z občianskej spoločnosti a nezávislých médií v Bielorusku z politických dôvodov; požaduje okamžité prepustenie všetkých osôb odsúdených z politických dôvodov, ktoré sú väznené alebo vykonávajú iné formy trestu, vrátane Alesa Bialiackého, predsedu Centra pre ľudské práva „Viasna“ a podpredsedu FIDH;
11. žiada bezpodmienečné okamžité prepustenie všetkých politických väzňov; víta rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné veci z 23. januára 2012 o rozšírení sankčných kritérií, ktoré pripravuje cestu pre budúce označenie osôb zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv alebo za potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Bielorusku, a opakuje, že nie je možné dosiahnuť žiadny pokrok v dialógu medzi EÚ a Bieloruskom bez toho, aby Bielorusku urobilo pokrok k demokracii, ľudským právam a právnemu štátu, a dovtedy, kým nebudú bezpodmienečne prepustení všetci politickí väzni vrátane dvoch bývalých prezidentských kandidátov Mikolaja Statkeviča a Andreja Sannikaua, vedúcich prezidentských kampaní kandidátov demokratickej opozície Pavla Sevjarinca a Dzmitriho Bandarenku, ako aj Sjarheja Kavalenku, politického väzňa zadržaného za údajné porušenie domáceho väzenia, ktorý držal dlhodobú hladovku, ktorá viedla ku kritickému zhoršeniu jeho zdravia a priamo ohrozuje jeho život, a kým nebudú plne obnovené ich občianske práva;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bieloruskej republiky, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.