Návrh spoločného uznesenia - RC-B7-0214/2012Návrh spoločného uznesenia
RC-B7-0214/2012

NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o právnej istote európskych investícií mimo Európskej únie

19.4.2012

predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR (B7‑0214/2012)
ALDE (B7‑0215/2012)
PPE (B7‑0216/2012)
S&D (B7‑0217/2012)
(2012/2619(RSP))

Joseph Daul, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jaime Mayor Oreja, Ioannis Kasoulides, Luis de Grandes Pascual, Jean-Pierre Audy, Daniel Caspary, Francisco José Millán Mon, Veronica Lope Fontagné, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Carmen Fraga Estévez, Pablo Zalba Bidegain, María Auxiliadora Correa Zamora, Antonio López-Istúriz White, Santiago Fisas Ayxela, Esther Herranz García, Carlos José Iturgaiz Angulo, Eva Ortiz Vilella, Rosa Estaràs Ferragut, Cristina Gutiérrez-Cortines, Pilar del Castillo Vera, Salvador Garriga Polledo, Gabriel Mato Adrover, Pablo Arias Echeverría, Alejo Vidal-Quadras, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Pilar Ayuso, Juan Andrés Naranjo Escobar, Teresa Jiménez-Becerril Barrio v mene poslaneckého klubu PPE
María Muñiz De Urquiza, Luis Yáñez-Barnuevo García, Enrique Guerrero Salom v mene skupiny S&D
Izaskun Bilbao Barandica, Ramon Tremosa i Balcells v mene skupiny ALDE
Charles Tannock, Robert Sturdy, Jan Zahradil, Edvard Kožušník, Oldřich Vlasák v mene skupiny ECR
Fiorello Provera v mene skupiny EFD


Postup : 2012/2619(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B7-0214/2012
Predkladané texty :
RC-B7-0214/2012
Rozpravy :
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o právnej istote európskych investícií mimo Európskej únie

(2012/2619(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike[1],

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou[2],

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach[3],

–   so zreteľom na Komisiou predložený návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami (nariadenie o ochrane predchádzajúceho stavu) (COM(2010)0344),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júla 2010 s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

–   so zreteľom na uznesenie parlamentného zhromaždenia Eurolat z 19. mája 2011 o vyhliadkach obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou[4],

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie WTO z 30. marca 2012 o politikách a praktikách obmedzujúcich dovoz, ktoré uplatňuje Argentína[5],

–   so zreteľom na vyhlásenia zo samitov krajín G20 konaných vo Washingtone (15. novembra 2008), v Londýne (2. apríla 2009), v Pittsburghu (25. septembra 2009), v Toronte (26. júna 2010), v Soule (12. novembra 2010) a v Cannes (4. novembra 2011), v ktorých sa zaväzujú, že budú bojovať proti protekcionizmu,

–   so zreteľom na dohody o vzájomnej podpore a ochrane investícií uzatvorené medzi Argentínou a Španielskom a niekoľkými ďalšími členskými štátmi EÚ,

–   so zreteľom na rokovania o medziregionálnej asociačnej dohode medzi EÚ a Mercosurom, a najmä na dohodu o voľnom obchode,

–   so zreteľom na svoju správu o dvojregionálnom strategickom partnerstve medzi EÚ a Latinskou Amerikou prijatou 29. marca 2010,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže v článku 207 ZFEÚ sa stanovuje, že európske investície v tretích krajinách predstavujú základný prvok spoločnej obchodnej politiky Európskej únie, a teda neodmysliteľnú súčasť jej politiky v oblasti vonkajšej činnosti, a keďže podľa Lisabonskej zmluvy má EÚ výlučnú právomoc v oblasti priamych zahraničných investícií stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. e) a v článkoch 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

B.  keďže Únia začala túto právomoc uplatňovať práve prebiehajúcimi rokovaniami o investičných dohodách s Indiou, Singapurom a Kanadou a návrhmi mandátov na rokovanie s Marokom, Tuniskom, Jordánskom a Egyptom;

C. keďže ústrednou témou nadchádzajúceho samitu EÚ – LAC, ktorý sa bude konať v januári 2013 v Santiagu de Chile, budú investície;

D. keďže investície EÚ v Argentíne sú chránené bilaterálnymi investičnými dohodami členských štátov, ak došlo k ich uzatvoreniu, a keďže v súčasnosti má platné dohody s Argentínou 18 členských štátov EÚ;

E.  keďže vláda Argentínskej republiky oznámila svoje rozhodnutie predložiť kongresu návrh zákona s cieľom schváliť znárodnenie 51 % podielu akcií ropnej spoločnosti YPF, ktorej väčšinovým vlastníkom je európska spoločnosť, ktorej väčšina akcií je presne predmetom navrhovaného znárodnenia;

F.  keďže uvedené oznámenie bolo sprevádzané okamžitým prevzatím hlavného sídla spoločnosti orgánmi argentínskej federálnej vlády, ktoré vykázali legitímne riadenie a vybraných zamestnancov uvedenej spoločnosti z jej priestorov;

G. keďže počas posledných pár mesiacov bola táto spoločnosť vystavená verejnej zastrašovacej kampani, ktorá spolu s množstvom rozhodnutí prijatých administratívnymi orgánmi spôsobila stratu hodnoty jej akcií, čo malo následný dosah na všetkých jej akcionárov a jej pridružené spoločnosti;

H. keďže ešte pred týmto oznámením sa španielska vláda a spoločnosť YPF-Repsol pokúšali formou rokovaní nájsť riešenie, ale o tento postup nemala argentínska vláda záujem;

I.   keďže podobné kroky alebo politický zásah do voľného trhu zo strany argentínskych orgánov sa môžu dotknúť aj ďalších európskych spoločností;

J.   keďže Argentínska republika ako riadny člen colnej únie Mercosur rokuje v súčasnosti s EÚ o asociačnej dohode;

K. keďže aj napriek týmto rokovaniam Komisia vo svojich správach o prekážkach v oblasti obchodu a investícií uviedla, že Argentína prijala viacero ochranných opatrení, ktoré spôsobili, že sa v Argentíne zhoršilo podnikateľské prostredie pre investorov z EÚ;

L.  keďže Európska komisia vyjadrila na pôde Svetovej obchodnej organizácie už pri mnohých príležitostiach svoje obavy, pokiaľ ide o povahu reštriktívnych opatrení uplatňovaných argentínskou vládou pri dovoze, ktoré majú vplyv na neustále rastúci počet krajín, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie;

M. keďže Argentínska republika mala zvyčajne prospech zo všeobecného systému preferencií (VSP), ktorý jej EÚ jednostranne poskytla;

N. keďže Argentína sa ako člen skupiny G20 na každom zo samitov G20 zaviazala, že bude bojovať proti protekcionizmu a dbať na to, aby jej trhy boli otvorené obchodu a investíciám;

1.  odsudzuje rozhodnutie argentínskej vlády pristúpiť k znárodneniu väčšiny akcií európskej spoločnosti bez pokusu nájsť riešenie formou rokovaní; trvá na tom, že ide o jednostranné a svojvoľné rozhodnutie, ktoré je útokom na slobodu podnikania a na zásadu právnej istoty, a tým zhoršuje investičné prostredie pre podniky z EÚ v Argentíne;

2.  poznamenáva, že toto rozhodnutie sa týka iba jedného podniku v odvetví a len časti jeho akcií, čo by sa mohlo považovať za diskrimináciu;

3.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad vzniknutou situáciou, ktorá znamená neplnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných dohôd; varuje pred možnými negatívnymi dôsledkami, ktoré takéto opatrenia môžu mať, ako napríklad odliv medzinárodných investícií a nepriaznivé následky pre Argentínu v rámci medzinárodného spoločenstva;

4.  pripomína, že cieľom prebiehajúcich rokovaní o asociačnej dohode medzi EÚ a colnou úniou Mercosur je zaviesť rámec pre hospodársku integráciu a  politický dialóg medzi oboma blokmi s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň pokroku a prosperity v oboch regiónoch, a domnieva sa, že v záujme úspešnosti týchto rokovaní musia obe strany k nim pristupovať otvorene a so vzájomnou dôverou; zdôrazňuje tiež, že rozhodnutia podobné rozhodnutiu, ktoré prijali argentínske orgány, môžu vyvolať napätie v prostredí porozumenia a priateľstva, ktoré je potrebné na dosiahnutie takejto dohody;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Argentína túto zásadu nedodržala a zaviedla niekoľko reštriktívnych opatrení v oblasti obchodu a investícií, ako napríklad necolné prekážky obchodu, ktoré komplikujú činnosť podnikom z EÚ, ako aj svetový obchod s Argentínou;

6.  vyzýva Komisiu, aby v reakcii na tieto reštrikcie využila všetky vhodné nástroje na riešenie sporov, ktoré sú k dispozícii v rámci Svetovej obchodnej organizácie a skupiny G20, a aby spolupracovala s ďalšími krajinami, ktoré sa stretávajú s podobnými diskriminačnými prekážkami pre obchod a investície;

7.  vyzýva predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie a vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby spolu s argentínskymi orgánmi vyvinuli maximálne úsilie a bránili záujmy Spoločenstva a aby chránili zásadu právnej istoty, ktorá zabezpečuje prítomnosť a investície firiem z EÚ v tejto juhoamerickej krajine, a návrat na cestu k dialógu;

8.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby preskúmali a prijali opatrenia potrebné na ochranu európskych záujmov s cieľom zabrániť opakovaniu takejto situácie, vrátane prípadného čiastočného pozastavenia jednostranných colných preferencií v súlade so systémom všeobecných colných preferencií;

9.  pripomína hlboké priateľstvo medzi EÚ a Argentínskou republikou, s ktorou ju spájajú spoločné hodnoty a zásady, a naliehavo vyzýva argentínske orgány, aby sa vrátili na cestu k dialógu a rokovaniam, pretože je to najlepší spôsob, ako vyriešiť prípadné nezhody medzi obchodnými partnermi a krajinami, ktorých vzťahy sú dlhodobo priateľské;

10. víta vyhlásenie vysokej predstaviteľky Ashtonovej, v ktorom odsúdila postup argentínskej vlády, a zrušenie zasadnutí Spoločného výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Argentínou; naliehavo vyzýva komisára De Guchta a vysokú predstaviteľku Ashtonovú, aby využili všetky možné diplomatické cesty a so svojimi argentínskymi partnermi túto situáciu vyriešili; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so svojimi kolegami na medzinárodných fórach, ako sú summity krajín G20 a WTO, s cieľom dosiahnuť konsenzus, na základe ktorého budú odsúdené kroky argentínskej vlády;

11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Argentínskej republiky a členom Rady colnej únie Mercosur.