NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o situácii v Bangladéši
13.3.2013 - (2013/2561(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR (B7‑0133/2013)
PPE (B7‑0142/2013)
S&D (B7‑0143/2013)
Verts/ALE (B7‑0144/2013)
ALDE (B7‑0145/2013)
GUE/NGL (B7‑0146/2013)
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Cristian Dan Preda, Elmar Brok, Bernd Posselt, Mario Mauro, Tunne Kelam, Roberta Angelilli, Eija‑Riitta Korhola, Filip Kaczmarek, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Giovanni La Via, Monica Luisa Macovei, Sari Essayah, Philippe Boulland, Jean Roatta, Elena Băsescu, Petri Sarvamaa, Eduard Kukan, Laima Liucija Andrikienė, Zuzana Roithová, Jarosław Leszek Wałęsa, Mariya Gabriel, Krzysztof Lisek, Tadeusz Zwiefka, Bogusław Sonik v mene poslaneckého klubu PPE
Véronique De Keyser, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Liisa Jaakonsaari, Joanna Senyszyn, Mitro Repo v mene skupiny S&D
Cecilia Wikström, Marietje Schaake, Marielle de Sarnez, Robert Rochefort, Louis Michel, Ramon Tremosa i Balcells, Izaskun Bilbao Barandica, Edward McMillan-Scott, Angelika Werthmann, Sarah Ludford, Johannes Cornelis van Baalen, Kristiina Ojuland v mene skupiny ALDE
Jean Lambert, Barbara Lochbihler, Rui Tavares, Raül Romeva i Rueda v mene skupiny Verts/ALE
Charles Tannock, Geoffrey Van Orden v mene skupiny ECR
Helmut Scholz, Patrick Le Hyaric, Marie-Christine Vergiat v mene skupiny GUE/NGL
Jaroslav Paška
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Bangladéši
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenia zo 17. januára 2013[1], 6. septembra 2007[2] a 10. júla 2008[3],
– so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji[4],
– so zreteľom na zákon o medzinárodných trestných činoch (tribunáloch), ktorý prijal bangladéšsky parlament v roku 1973 „s cieľom zaistiť zadržanie, stíhanie a trestanie osôb zodpovedných za genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a ďalšie trestné činy podľa medzinárodného práva“,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 22. januára 2013 o rozsudku smrti, ktorý vyniesol Medzinárodný trestný tribunál v Bangladéši, a vyhlásenie z 2. marca 2013 o násilí v Bangladéši,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy a osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov zo 7. februára 2013,
– so zreteľom na zásady Charty Organizácie Spojených národov, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Viedenskú deklaráciu z roku 1993 a Akčný program svetovej konferencie o ľudských právach, Kodanskú deklaráciu o sociálnom rozvoji a akčný program z roku 1995,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ má dobré, dlhodobé vzťahy s Bangladéšom vychádzajúce okrem iného aj z dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji;
B. keďže v rámci plnenia sľubu z ústrednej volebnej kampane vláda Ligy Awami pod vedením Šejk Hásiny Vadžídovej zriadila tribunál pre vojnové zločiny na vyšetrenie masakrov, ktoré boli spáchané počas deväťmesačnej občianskej vojny medzi bývalým Východným a Západným Pakistanom v roku 1971, v ktorej bolo zabitých 300 000 až 3 milióny ľudí a asi 200 000 žien bolo znásilnených;
C. keďže trauma jedného z najzávažnejších prípadov masových vrážd v dejinách aj po štyridsiatich rokoch naďalej vrhá tieň na životy mnohých Bangladéšanov, pre ktorých má súdne konanie predstavovať dôležitý okamžik uznania a náhradu za ich utrpenie;
D. keďže 21. januára Medzinárodný trestný tribunál (ICT) vyniesol svoj rozsudok proti Abdulovi Kalam Azadovi za zločiny proti ľudskosti spáchané počas vojny za nezávislosť v roku 1971 a v súdnom konaní vedenom v jeho neprítomnosti ho odsúdil na trest smrti;
E. keďže 5. februára 2013 ICT odsúdil Abdula Kader Mullu na doživotné väzenie, čo vyvolalo búrlivé, ale z veľkej časti pokojné protesty predovšetkým mladých ľudí na Šahbaghskej križovatke v Dháke; keďže toto tzv. šahbaghské hnutie požadovalo vykonanie trestu smrti a spoločnosť a politiku bez náboženského extrémizmu;
F. keďže pod vplyvom protestov vláda zmenila a doplnila zákon o ICT z roku 1973 a zaviedla ustanovenie, podľa ktorého sa žalobcovia môžu odvolať proti rozsudku vynesenému tribunálom; keďže rozsudok súdu týkajúci sa Abdula Kader Mullu sa tak môže zmeniť v prospech trestu smrti; keďže táto forma retroaktívnej legislatívy porušuje normy pre spravodlivé súdne konanie, oslabuje legitimitu práce ICT a porušuje zákaz dvojitého stíhania za tú istú vec (ne bis in idem) v medzinárodnom práve, ktorý je tiež stanovený v článku 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý podpísal Bangladéš;
G. keďže rôzni vedúci predstavitelia vládnej strany Liga Awami vrátane ministra vnútra podporili požiadavky šahbaghského hnutia a navrhli, aby bola zakázaná strana Džamaat-e-Islami a aby boli zatvorené redakcie médií spojených s touto stranou;
H. keďže 28. februára ICT oznámil svoje rozhodnutie odsúdiť na trest smrti Delvara Husajna Sajídího, podpredsedu strany Džamaat-e-Islami, okrem iného na základe obvinenia z prenasledovania hinduistickej menšiny;
I. keďže po tomto poslednom rozsudku sa situácia zhoršila a došlo k násilným protestom stúpencov strany Džamaat, ktoré spôsobili viac ako 60 úmrtí; keďže podľa informácií, ktoré poskytli MVO, polícia reagovala na útoky členov a stúpencov strany Džamaat okrem iného aj použitím ostrej munície;
J. keďže podľa správ došlo nedávno k útokom aktivistov strany Džamaat a niektorých prívržencov Bangladéšskej národnej strany na viac ako 40 hinduistických chrámov, domovov a obchodov v celom Bangladéši, v dôsledku čoho zostali stovky ľudí bez strechy nad hlavou; keďže bangladéšska hinduistická menšina a ďalšie menšiny (napríklad spoločenstvo Ahmadíja) boli opakovane vystavované násiliu a prenasledovaniu, najmä počas vojny za nezávislosť v roku 1971 a neskôr po voľbách v rokoch 2001 a 2005, a keďže v dôsledku toho od roku 2001 do roku 2011 asi 900 000 hinduistov opustilo Bangladéš;
K. keďže v ICT prebiehajú súdne konania v niekoľkých ďalších veciach a keďže existuje vážne nebezpečenstvo, že obžalovaní budú obvinení a odsúdení k trestu smrti;
L. keďže osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy a osobitný spravodajca OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov a organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv vyjadrili obavy týkajúce sa údajných nedostatkov tribunálu, pokiaľ ide o spravodlivý a riadny súdny proces, a predovšetkým zdôraznili skutočnosť, že jedno zo súdnych konaní sa uskutočnilo za neprítomnosti obvineného;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnym vypuknutím násilností v Bangladéši, ku ktorému došlo po rozsudkoch Medzinárodného trestného tribunálu, a vyjadruje svoj zármutok nad úmrtiami;
2. vyjadruje úprimnú sústrasť príbuzným a blízkym zabitých a zranených počas násilností;
3. uznáva, že pokiaľ ide o zločiny spáchané počas vojny za nezávislosť v roku 1971, je nutné zmierenie, spravodlivosť a zodpovednosť; zdôrazňuje, že v tejto záležitosti zohráva dôležitú úlohu ICT;
4. opätovne pripomína svoju pevnú pozíciu proti uplatňovaniu trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností;
5. vyzýva bangladéšske orgány, aby zmiernili všetky tresty smrti a aby nadviazali na pozitívny vývoj v roku 2012, keď neboli žiadne popravy, a aby zaviedli oficiálne moratórium na popravy ako prvý krok na ceste k zrušeniu trestu smrti;
6. vyjadruje poľutovanie nad ohlásenými nezrovnalosťami vo fungovaní ICT, akými sú údajné zastrašovanie, obťažovanie a násilné zmiznutie svedkov, ako i dôkazy o nedovolenej spolupráci medzi sudcami, prokurátormi a vládou; trvá najmä na tom, aby orgány presadzovania práva posilnili opatrenia na zaručenie účinnej ochrany svedkov;
7. vyzýva bangladéšsku vládu, aby zaistila, aby ICT prísne dodržiaval vnútroštátne a medzinárodné súdne normy; v tejto súvislosti zdôrazňuje zaistenie slobodného, spravodlivého a transparentného súdneho konania, ako i právo obetí na ochranu, pravdu, spravodlivosť a odškodnenie;
8. vyzýva bangladéšsku vládu, aby znásobila svoje úsilie o posilnenie právneho štátu a poriadku; opätovne pripomína jeho povinnosť plniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;
9. dôrazne odsudzuje násilnosti stúpencov strany Džamaat-e-Islami a pridružených strán proti orgánom presadzovania práva, proti osobám, ktoré podporujú rozhodnutia ICT a proti náboženským a etnickým menšinám; dôrazne odsudzuje každé všeobecné násilie namierené voči obyčajným občanom;
10. vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom obetí; vyzýva vládu, aby nariadila svojim bezpečnostným silám, aby dôsledne dodržiavali svoju povinnosť v čo najvyššej miere sa zdržať a vyhýbať sa použitiu smrtiacej sily a dôkladne vyšetriť úmrtia všetkých osôb zabitých počas demonštrácií;
11. naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby zaistili, aby sa nestranne vyšetrili všetky tvrdenia o mučení a zlom zaobchádzaní, a aby boli previnilé osoby postavené pred súd;
12. naliehavo vyzýva všetkých politických vedúcich predstaviteľov v krajine, aby uvoľnili politické napätie, aby sa predišlo ďalšiemu násiliu, a aby nariadili svojim prívržencom, aby sa nezúčastňovali na žiadnych násilných aktoch; vyzýva všetky politické strany v Bangladéši, aby začali vzájomný dialóg;
13. vyzýva tlač, aby sa zdržala podnecovania ku konfrontačnému násiliu; naliehavo vyzýva vládu, aby zaistila, aby mohli novinári a vydavatelia vyjadrovať svoje názory pokojne, bez toho, aby boli obťažovaní, zastrašovaní, zadržovaní alebo mučení;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0027.
- [2] Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 240.
- [3] Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s.77.
- [4] Ú. v. ES L 118, 27.4.2001, s. 48.