SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Guantáname: hladovka väzňov
17.4.2013 - (2013/2601(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B7‑0168/2013)
S&D (B7‑0181/2013)
ALDE (B7‑0182/2013)
GUE/NGL (B7‑0183/2013)
Véronique De Keyser, Ana Gomes, Joanna Senyszyn, María Muñiz De Urquiza, Pino Arlacchi, Libor Rouček, Liisa Jaakonsaari, Richard Howitt v mene skupiny S&D
Sophia in ‘t Veld, Marietje Schaake, Alexander Graf Lambsdorff, Ramon Tremosa i Balcells, Marielle de Sarnez, Graham Watson, Sonia Alfano, Sarah Ludford, Kristiina Ojuland, Izaskun Bilbao Barandica, Robert Rochefort, Anneli Jäätteenmäki, Alexandra Thein v mene skupiny ALDE
Barbara Lochbihler, Hélène Flautre, Rui Tavares, Raül Romeva i Rueda, Carl Schlyter, Malika Benarab-Attou, Mark Demesmaeker, Nikos Chrysogelos, Catherine Grèze, Karim Zéribi, Yves Cochet v mene skupiny Verts/ALE
Marie-Christine Vergiat v mene skupiny GUE/NGL
Bernd Posselt, Laima Liucija Andrikienė
Uznesenie Európskeho parlamentu o Guantáname: hladovka väzňov
Európsky parlament,
– so zreteľom na medzinárodné zmluvy a normy v oblasti ľudských práv a základných slobôd, a najmä na absolútny zákaz mučenia, zlého zaobchádzania, nedobrovoľného zmiznutia a hromadných popráv, na právo nebyť väznený bez súdu a právo na spravodlivý súdny proces,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Guantáname, najmä uznesenia z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu výboru Európskeho parlamentu TDIP[1], z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv[2], z 9. júna 2011 o Guantáname: nadchádzajúce rozhodnutie o treste smrti[3],
– so zreteľom na vládne nariadenia prezidenta Obamu z 22. januára 2009, v ktorom nariadil zatvorenie väzenského zariadenia v zálive Guantánamo do 22. januára 2010,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ, jej členských štátov a USA z 15. júna 2009 o zatvorení väzenského zariadenia v zálive Guantánamo, ako aj na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci zo 4. júna 2009 a na mechanizmus výmeny informácií,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 5. apríla 2013,
– so zreteľom na vyhlásenie hlavného predstaviteľa Medzinárodného výboru Červeného kríža Petra Maurera z 11. apríla 2013, ktorý vyjadril nesúhlas s nútením väzňov organizujúcich hromadnú hladovku vo väzenskom tábore Guantánamo prijímať potravu a ktorý naliehavo žiadal prezidenta Baracka Obamu, aby urobil viac na vyriešenie „neudržateľného“ právneho postavenia tamojších väzňov;
– so zreteľom na spoločný otvorený list z 11. apríla 2013, ktorý podpísalo 26 medzinárodných mimovládnych organizácií z oblasti ľudských práv a v ktorom prezidenta USA naliehavo žiadajú, aby splnil svoj sľub z roku 2009 o zatvorení Guantánama;
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže veľká skupina väzňov zadržiavaných v zálive Guantánamo začala 6. februára 2013 hladovku na protest proti väzenským podmienkam a pokračujúcemu väzneniu v Guantáname;keďže podľa vojenských orgánov je 13 väzňov nútených k prijímaniu potravy a traja sú v nemocničnej liečbe;
B. keďže 11 rokov po otvorení väznice bolo 86 zo 166 väzňov zbavených obvinenia, no naďalej sú zadržiavaní na dobu neurčitú, a keďže len 6 osôb čelí obvineniam;
C. keďže na obvodnom súde District of Columbia v USA bol 26. marca 2013 predložený naliehavý návrh, v ktorom bolo proti väzenským strážcom v Guantáname vznesené obvinenie, že väzňom odopierajú nezávadnú pitnú vodu a dostatočný odev preto, aby ohrozili ich protestnú hladovku;
D. keďže v spoločnom vyhlásení medzi EÚ a USA z 15. júna 2009 je uvedený záväzok prezidenta Obamu nariadiť uzavretie väzenského zariadenia v zálive Guantánamo najneskôr do 22. januára 2010; keďže však úrad poverený uzatvorením väznice v Guantáname bol v januári 2013 zrušený a Kongres do dnešného dňa blokuje všetky snahy Obamovej vlády guantánamskú väznicu uzavrieť; keďže vláda Spojených štátov vyhlásila, že je aj naďalej odhodlaná väznicu v Guantáname zatvoriť;
E. keďže 5. apríla 2013 vysoký komisár OSN pre ľudské práva vyhlásil, že „pokračujúce časovo neobmedzené väznenie mnohých zadržiavaných znamená svojvoľné zadržiavanie” a predstavuje „jednoznačné porušenie záväzkov (USA), ako aj medzinárodného práva a medzinárodných noriem, ktoré je USA povinné dodržiavať” a že väznica v Guantáname by sa mala zatvoriť;
F. keďže 13. apríla 2013, krátko po návšteve delegácie Medzinárodného výboru Červeného kríža, došlo v nadväznosti na rozhodnutie premiestniť väzňov z tábora 6 do izolovanejšieho tábora 5 k násilným stretom medzi strážcami väznice a zadržiavanými, ktoré sa neobišli bez použitia nesmrtiacich striel a improvizovaných zbraní;
G. keďže dôležitý dôvod hladovky, ktorý udávajú obhajcovia a Medzinárodný výbor Červeného kríža, je úzkosť väzňov z toho, že nevidia žiadne vyhliadky na svoje prepustenie, a to najmä po tom, ako prezident Obama podpísal zákon schvaľujúci prostriedky pre národnú obranu (National Defence Authorisation Act – NDAA), obsahujúci ustanovenia, na základe ktorých bude väznica v zálive Guantánamo zatiaľ zachovaná;
H. keďže zákon schvaľujúci prostriedky pre národnú obranu v podstate znemožňuje návrat väzňov domov, pretože určuje, že väzni sa nemôžu vrátiť do vlasti, keďže existuje hrozba, že by to významne ovplyvnilo „schopnosť vlády vykonávať kontrolu nad vrátenými osobami”;
I. keďže v prípade piatich údajných „najdôležitejších väzňov”, s ktorými sa už začal proces, bol úplne ohrozený dôverný charakter obhajoby, keďže z počítačov sa stratili materiály a tisícky e-mailov a odpočúvacie zariadenia boli zamaskované ako detektory dymu; keďže v dôsledku toho zodpovedný sudca odložil konanie na dobu neurčitú; keďže hlavný obhajca nariadil jednotlivým obhajcom, aby prestali používať počítače na prácu dôverného a utajeného charakteru;
J. keďže USA zastavili jedinú civilnú leteckú linku do Guantánama, čo znamená, že jediný dostupný let je vojenský let, na ktorý sa od jednotlivcov požaduje povolenie Pentagonu, čím sa obmedzuje prístup novinárov, právnikov a aktivistov pre ľudské práva;
1. berie na vedomie transatlantické vzťahy, ktoré sú založené na spoločných základných hodnotách a rešpektovaní základných, univerzálnych a nespochybniteľných ľudských práv, napríklad práve na spravodlivý proces a zákaze svojvoľného zadržiavania; víta úzku transatlantickú spoluprácu v širokej škále otázok v oblasti medzinárodných ľudských práv;
2. vyjadruje obavy o životné podmienky zadržiavaných hladujúcich a tých, ktorých nútia prijímať potravu, a vyjadruje vážne znepokojenie nad duševným a fyzickým stavom väzňov, z ktorých boli viacerí vystavení mučeniu alebo neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu;
3. opakuje svoju výzvu orgánom USA, aby bezodkladne zatvorili internačný tábor v zálive Guantánamo a zakázali za každých okolností používanie mučenia alebo zlého zaobchádzania; žiada, aby väzni, ktorí boli zbavení obvinenia, boli prepustení, dopravení do svojich domovských krajín alebo iných krajín na presídlenie a aby boli zostávajúce zadržiavané osoby súdené na civilnom súde so spravodlivými procesnými normami;
4. žiada, aby orgány USA zaručili zadržaným nezávislé lekárske vyšetrenie a starostlivosť a podporuje stanovisko Medzinárodného výboru Červeného kríža, ktorý odmieta nútenie k prijímaniu potravy ako porušovanie základných ľudských slobôd; žiada orgány USA, aby zabezpečili plnú informovanosť právnikov týchto väzňov o vývoji v súvislosti so zdravím a životnými podmienkami ich klientov a aby umožnili náležitý prístup odborníkom z Rady OSN pre ľudské práva, mimovládnym organizáciám a médiám;
5. súhlasí s vyjadreniami vysokého komisára OSN pre ľudské práva, že zatiaľ čo podľa medzinárodného práva sa vyžaduje, že trestné činy terorizmu a trestné činy spojené s krutosťou nesmú zostávať nepotrestané, ľudské práva sú univerzálne a platia pre všetkých vrátane tých, ktorí sú podozriví zo spáchania najzávažnejších trestných činov, a že s ľuďmi, ktorí sú zbavení slobody, sa musí zaobchádzať humánne a s rešpektovaním ich prirodzenej dôstojnosti;
6. poukazuje na to, že pokračovanie zadržiavania týchto ľudí bez obvinenia alebo súdneho procesu je v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti; zdôrazňuje, že svojvoľné zadržiavanie je v jasnom rozpore s medzinárodným právom a vážne ohrozuje pozíciu Spojených štátov ako zástancu ľudských práv;
7. vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi prekážkami, ktoré zákon schvaľujúci prostriedky na národnú obranu kladie do cesty uzavretiu väzenského zariadenia, ako aj súdnemu procesu zadržiavaných osôb na civilnom súde, ako by bolo náležité, a ich prepusteniu; zastáva názor, že tí guantánamskí väzni, proti ktorým boli vznesené obvinenia, by mali byť súdení na civilných súdoch, najmä z dôvodu, že vojenské súdy nespĺňajú medzinárodné normy pre spravodlivý proces;
8. žiada USA, aby prehodnotilo zrušenie jedinej civilnej leteckej linky do zálivu Guantánamo, ktoré obmedzí prístup novinárov a zástupcov občianskej spoločnosti;
9. pripomína pripravenosť členských štátov pomôcť USA zatvoriť väznicu v Guantáname a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby koordinovala spoločnú iniciatívu členských štátov požadovať od prezidenta USA, aby konal, a aby ponúkla prijatie ďalších guantánamských väzňov na európskej pôde, a najmä prijatie desiatok prepustených mužov, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojej vlasti;
10. pripomína tiež ochotu Spojených štátov podieľať sa na nákladoch, ktoré členským štátom EÚ vzniknú v súvislosti s prijímaním bývalých väzňov, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení EÚ a USA z 15. júna 2009, a vyzýva vládu USA, aby si plnila svoju zodpovednosť pri podpore bývalých väzňov nielen počas ich presídlenia, ale aj neskôr;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentovi USA, Kongresu a Senátu USA, ministrovi zahraničných vecí USA, úradu pre vojenské súdy, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému predstaviteľovi OSN pre ľudské práva, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských štátov OSN.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2012)0309.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.
- [3] Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 132.